7.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 174/43

Spravodajkyňa

Linda Gillham (UK/EA), členka oblastnej rady Runnymede

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov s cieľom znížiť spotrebu ľahkých plastových tašiek

COM(2013) 761 final – 2013/0371 (COD)

1.

uznáva, že vlastnosti, ktoré zabezpečili komerčný úspech plastových tašiek – nízka hmotnosť, pevnosť a odolnosť voči znehodnoteniu – prispeli takisto k ich rozšíreniu. Odhaduje sa, že v roku 2010 použil každý občan EÚ 198 plastových tašiek, z ktorých bolo podľa odhadov približne 90 % z ľahkého plastu, pričom tieto tašky sa opätovne nepoužívajú tak často ako tašky z hrubšieho plastu a častejšie sa odhadzujú;

2.

konštatuje, že komerčne výhodné vlastnosti plastových tašiek s hrúbkou do 50 mikrometrov (nízka hmotnosť v kombinácii s vysokou zaťažiteľnosťou a odolnosťou voči znehodnoteniu) prispievali a aj v súčasnosti vo všeobecnosti prispievajú k malej miere opätovného použitia a celosvetovo k znečisťovaniu pevniny a vôd odpadmi;

3.

poznamenáva, že odpad z plastových tašiek vo vodných ekosystémoch neovplyvňuje iba krajiny s morským pobrežím, ale aj krajiny s veľkými jazerami, pretože značné množstvo odpadu z pevniny putuje dolu riekami. Plastové tašky sa po odhodení môžu zachovať stovky rokov, väčšinou ako útržky, pričom celkový počet odhodených plastových tašiek sa časom zvyšuje a pokladá sa za závažný celosvetový problém;

4.

konštatuje, že podľa smernice o obaloch a odpadoch z obalov (smernica 94/62/ES) sa plastové tašky považujú za obaly. Plastové tašky sa môžu uviesť na trh, len ak spĺňajú základné požiadavky na minimalizáciu obalov, obmedzenie nebezpečných látok a vhodnosť na opätovné použitie a zhodnotenie vrátane recyklácie, energetického zhodnotenia, kompostovania a biologickej rozložiteľnosti. Neexistuje však žiadny právny predpis ani politika EÚ, ktorá by sa osobitne zameriavala na plastové tašky;

5.

uznáva, že členské štáty zaviedli rôzne opatrenia na obmedzenie používania plastových tašiek, od dobrovoľných dohôd cez fiškálne opatrenia (Belgicko, Írsko, Dánsko), až po úplný zákaz tašiek, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné, ako vidno v Taliansku. Niektoré členské štáty už dosiahli vynikajúce výsledky z hľadiska obmedzenia používania plastových tašiek, ktoré sa pohybujú od odhadom 4 plastových tašiek spotrebovaných na jedného obyvateľa v Dánsku a Fínsku po odhadom 466 v Poľsku, Portugalsku a na Slovensku;

6.

oceňuje členské štáty, ktorým sa podarilo znížiť ročnú spotrebu ľahkých plastových tašiek na obyvateľa. Určite sa možno poučiť z úspešných opatrení prijatých v niekoľkých členských štátoch, a preto nabáda štátne, regionálne a miestne orgány na celom svete, aby si všímali tieto opatrenia;

7.

zdôrazňuje, že podľa plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje sa so všetkým plastovým odpadom musí nakladať ako so zdrojom, aby sa dosiahli ciele stanovené do roku 2020;

8.

na základe svojich nedávnych stanovísk (1) sa domnieva, že návrh Európskej komisie nie je dostatočne ambiciózny z hľadiska predchádzania používaniu ľahkých plastových tašiek, a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby zvážili:

9.

je presvedčený, že kombinácia týchto opatrení vrátane navrhovanej možnosti, aby členské štáty odchylne od článku 18 uplatňovali trhové obmedzenia, predstavuje účinnejší prístup. Opatrenia by sa vzájomne podporovali, pričom používanie ekonomických nástrojov by bolo najvhodnejšie na štátnej a regionálnej úrovni, zatiaľ čo ambiciózny cieľ na úrovni EÚ by bol dôležitý na zabezpečenie vykonávania a zvyšovanie informovanosti (2);

10.

podporuje navrhované vymedzenie na základe hrúbky steny do 50 mikrometrov ako vhodného parametra s cieľom odrádzať od používania ľahkých plastových tašiek bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na plastové tašky na viac použití, známe ako „ekotašky“. Plastové tašky s hrúbkou menšou ako 50 mikrometrov, ktoré podľa odhadov predstavujú 90 % celkového množstva plastových tašiek spotrebovaných v EÚ, sa opätovne nepoužívajú tak často a častejšie sa odhadzujú (3);

11.

zdôrazňuje, že vymedzenie/rozsah platnosti navrhovanej smernice sú dôležité preto, aby sme sa vyhli neželaným dôsledkom, napríklad prechodu na iné materiály, hrubším plastovým taškám, ktoré však stále budú slúžiť iba na jedno použitie, a iným formám plastových tašiek s podobnou funkciou, ktoré nemusia prinášať želané výsledky v oblasti ochrany životného prostredia a môžu potenciálne zvýšiť objem vyrábaných obalov;

12.

podporuje vylúčenie tašiek na viac použití z cieľov zníženia a možných zákazov, domnieva sa však, že ekonomické nástroje by sa mali uplatňovať aj na tašky na viac použití, a požaduje ich zahrnutie do vymedzenia/rozsahu platnosti smernice na tento konkrétny účel;

13.

poznamenáva, že maloobchodníci „ekotašky“ často vymieňajú bezplatne a práve takýto postup treba podporovať. Toto opatrenie môže prispievať k zhodnocovaniu prírodných zdrojov a zmene správania, aby sa už taška nepovažovala za odpad;

14.

žiada o objasnenie otázky, či sa navrhované vymedzenie bude vzťahovať aj na veľmi ľahké plastové tašky (so stenou tenšou ako 10 mikrometrov), ktoré sa používajú na čerstvé alebo surové potraviny na ľudskú alebo zvieraciu spotrebu. Tieto tašky sa zvyčajne vylučujú z politík týkajúcich sa plastových tašiek z dôvodov praktickosti, hygieny alebo bezpečnosti potravín (najmä keď sa používajú na surové mäso). Možno však budú musieť byť zahrnuté do cieľa EÚ týkajúceho sa predchádzania odpadom resp. znižovania množstva odpadov, aby sa predišlo neplánovaným zmenám v správaní spotrebiteľov (4);

15.

žiada tiež o objasnenie otázky, prečo sa vymedzenie ľahkých plastových tašiek obmedzuje len na plastové tašky namiesto toho, aby bolo materiálovo nešpecifické a zahŕňalo aj tašky na jedno použitie vyrobené z papiera, rastlinných materiálov alebo škrobu, aby sa mohli riešiť neudržateľné modely spotreby a efektívnosť využívania zdrojov;

16.

v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa posúdenia vplyvu, ktoré vykonala Európska komisia, na každých 1 000 nepoužitých plastových tašiek na jedno použitie ľudia použijú v priemere 127 papierových tašiek. Predpokladá sa, že 50 % plastových tašiek spotrebovaných v sektoroch mimo supermarketov bude nahradených papierovými taškami, ak tieto papierové tašky nebudú podliehať príslušnej politike, ako to bolo napríklad v Írsku (5);

17.

víta revíziu politík o odpade, ktorú v súčasnosti vykonáva Európska komisia, a teší sa na poskytnutie väčšieho objasnenia kladných aj záporných environmentálnych vlastností vyplývajúcich z nových technológií, ktorými sa majú vyrábať tašky rozložiteľné pomocou oxidačných činidiel, biologicky rozložiteľné alebo kompostovateľné. Je tiež potrebné porozumieť tomu, aké dôsledky majú tieto mikroskopické častice na morský život;

18.

dôrazne namieta proti akémukoľvek vyňatiu biologicky rozložiteľných a kompostovateľných plastových tašiek z vymedzenia/rozsahu platnosti tejto smernice. Výbor regiónov pripomína svoje obavy týkajúce sa zavádzajúceho označovania a vymedzení a čiastočne ekologických vlastností takýchto tašiek (6). Navyše prechodom na biologicky rozložiteľné tašky by sa neznížil počet tašiek, ktoré sa odhadzujú ako odpad. Mohlo by to tiež spôsobiť problémy obciam pri postupoch recyklácie plastov a viesť k zmätkom týkajúcim sa domáceho alebo komerčného kompostovania;

19.

pripomína svoju žiadosť o zákaz plastov rozložiteľných pomocou oxidačných činidiel, kým výskum nepotvrdí prínos týchto produktov;

20.

domnieva sa, že na minimalizáciu odpadu je kľúčové navrhovanie výrobkov. Je presvedčený, že zatiaľ čo súčasná smernica o ekodizajne sa zameriava na spotrebu vody a energie, revízia by teraz mohla zahŕňať aj prípravu na opakované používanie, opraviteľnosť a recyklovanie, pričom spotrebiteľom by sa mohlo poskytovať poradenstvo o trvácnosti tašiek;

21.

zasadzuje sa za povinný minimálny recyklovaný obsah v rámci budúcich revízií dizajnu, pričom chápe, že niektoré druhy potravinárskeho a osobného zdravotného využitia si vyžadujú, aby materiál spĺňal určité normy;

22.

podporuje minimálny cieľ stanovený pre všetky členské štáty znížiť ročnú spotrebu na limit 35 tašiek na obyvateľa, ktorý sa má dosiahnuť v celej EÚ počas prechodnej fázy po nadobudnutí účinnosti smernice. Tento počet predstavuje zníženie priemeru EÚ, pokiaľ ide o spotrebu plastových tašiek na jedno použitie za rok 2010 o 80 %, ktoré niektoré členské štáty už dosiahli alebo prekročili;

23.

víta navrhované ustanovenie, na základe ktorého môžu členské štáty odchylne od článku 18 smernice 94/62/ES zakázať na svojom území ľahké plastové tašky. Toto nové ustanovenie odráža skutočnosť, že čoraz viac krajín, regiónov a väčších či menších miest po celom svete zavádza zákaz ľahkých plastových tašiek alebo o ňom uvažuje, pričom ich počet sa stále zvyšuje;

24.

uznáva, že takéto štátne obchodné obmedzenia podliehajú požiadavkám stanoveným v článkoch 34 až 36 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. To znamená, že musia byť splnené určité podmienky – zákaz nemôže byť diskriminačný voči určitému druhu ľahkých plastových tašiek oproti inému a nesmie ísť o skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti sa domnieva, že všetky v súčasnosti dostupné ľahké tašky by sa mali do roku 2020 zakázať;

25.

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala spôsoby, akými by sa do roku 2020 mohol na úrovni EÚ zaviesť zákaz ľahkých plastových tašiek v maloobchode (7). Zároveň Európsku komisiu vyzýva, aby preskúmala možný rozpor s pravidlami vnútorného trhu a medzinárodným obchodným právom, potrebu zmeny právneho základu smernice o obaloch a odpadoch z obalov, dĺžku potrebného prechodného obdobia a potrebu kombinácie zákazu so spoplatnením plastových tašiek na viac použití a iné opatrenia na predchádzanie neželaným dôsledkom;

26.

odporúča členským štátom, aby zapojili zástupcov miestnych a regionálnych orgánov do všetkých úvah o zavedení takýchto zákazov;

27.

žiada úplné zavedenie zásady „znečisťovateľ platí“ (8) a poznamenáva, že členské štáty, ktoré úspešne znížili spotrebu plastových tašiek, zaviedli ekonomické nástroje (odvody/dane). Vyplýva to napríklad z povzbudivých výsledkov, ktoré sa podarilo dosiahnuť pomocou odvodu za plastové tašky zavedeného v Írsku alebo dane z plastových tašiek zavedenej v Dánsku (9);

28.

pripomína, že zákaz bezplatného poskytovania ľahkých plastových tašiek a iných tašiek prináša pozitívne výsledky v mnohých regiónoch, a preto by sa mal zvážiť (10);

29.

domnieva sa, že navrhovaná podpora používania takýchto nástrojov nie je dostatočná, a žiada o zmenu v navrhovanej smernici, aby boli členské štáty povinné používať ekonomické nástroje na zníženie spotreby plastových tašiek a zabezpečenie toho, že ľahké plastové tašky sa nebudú poskytovať bezplatne. Táto povinnosť by mohla vychádzať aj z článku 15 smernice o obaloch a odpadoch z obalov, ktorým sa už podporuje všeobecné používanie ekonomických nástrojov;

30.

zdôrazňuje, že uplatňovanie ekonomických nástrojov by sa malo ponechať na členské štáty alebo regióny s príslušnými legislatívnymi právomocami;

31.

zdôrazňuje, že pre účinnosť ekonomických nástrojov sú kľúčové niektoré faktory dizajnu:

32.

je presvedčený, že povinnosť zaviesť ekonomické nástroje by sa mala vzťahovať na všetky plastové tašky, a nie iba na ľahké plastové tašky, aby sa podporilo rozsiahlejšie opätovné používanie všetkých plastových tašiek, a keďže v praxi sa plastové tašky na viac použití aj tak poskytujú bezplatne iba zriedkavo. Tašky na viac použití však môže pôvodný maloobchodník bezplatne vymeniť;

33.

domnieva sa, že dobrovoľné iniciatívy členských štátov, vrátane zodpovednosti maloobchodníkov za spätný odber výrobku, by v celom hodnotovom reťazci pomohli zbaviť orgány zodpovedné za spracovanie odpadov a ochranu životného prostredia nákladov na spracovanie niektorého plastového odpadu;

34.

zdôrazňuje potenciál ekonomických nástrojov vytvárať pre miestne a regionálne orgány príjmy, ktoré by sa mohli použiť na pokrytie administratívnych nákladov spojených s vykonávaním a presadzovaním predpisov, a prostredníctvom vymedzenia finančných prostriedkov na činnosti čistenia od odpadu, a projektmi ochrany životného prostredia;

35.

pripomína svoju výzvu určenú Európskej komisii, aby preskúmala najlepší spôsob uplatňovania rozšírenej zodpovednosti výrobcu v EÚ pri predchádzaní vzniku plastového odpadu a nakladaní s týmto odpadom (11);

36.

žiada, aby Európska komisia zvážila odkaz na rozšírenú zodpovednosť výrobcu s cieľom dosiahnuť úplnú internalizáciu nákladov a preniesť náklady spojené so spracovaním tohto druhu plastov z miestnych a regionálnych orgánov zodpovedných za nakladanie s odpadom na výrobcov, a to aj pokiaľ ide o náklady spojené s voľne odhodeným odpadom;

37.

víta návrh komisára pre životné prostredie týkajúci sa iniciatívy Európsky deň upratovania, ktorá sa začala tento rok;

38.

pripomína podporu tejto a podobných iniciatív, ktoré medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi zviditeľňujú problém odhadzovania odpadu do okolitého prostredia. Práve to je predpokladom zmeny správania s cieľom znížiť vplyv zvýšenej produkcie odpadu na životné prostredie a ochrániť prírodné zdroje;

39.

uznáva, že hoci rastúce hromadenie plastového odpadu v svetovom morskom prostredí je varovným signálom, je zároveň známe, že väčšina tohto nekontrolovaného odpadu má pôvod na pevnine. Odpad z plastových tašiek je neprijateľný v akomkoľvek životnom prostredí.