27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/50

—

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ktorý Európska komisia zverejnila 26. marca 2012 a ktorý je súčasťou desaťbodového plánu zverejneného v rámci hodnotenia digitálnej agendy pre Európu v polovici jej uplatňovania;

—

víta priority načrtnuté v návrhu Komisie – vysokorýchlostné siete, stavebno-inžinierske práce, spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry a účinnejšie rozmiestnenie novej fyzickej infraštruktúry, ako aj zníženie administratívnej záťaže a byrokracie – ktoré predstavujú oblasti, kde sú mestá a regióny zároveň aktérmi, poskytovateľmi služieb a ich príjemcami;

—

už v minulosti zdôraznil, že prijatie opatrení na zefektívnenie, modernizáciu a zníženie administratívnej záťaže ako prioritných krokov pri znižovaní nákladov, zefektívnení a zjednodušení administratívnych postupov a služieb by prispelo k rozbehnutiu hospodárskej činnosti, obmedzeniu byrokratických postupov a záťaže, uľahčilo vzťah medzi občanmi a správnymi orgánmi, a zároveň prispelo k zníženiu administratívnych nákladov podnikateľskej činnosti (aj v oblasti budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry), zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov a podpore ich rozvoja;

—

pripomína, že s cieľom čeliť nedostatku súkromných prevádzkovateľov na územiach považovaných za málo rentabilné, ako sú napríklad vidiecke oblasti, sa na financovaní digitálnej infraštruktúry musia podieľať aj miestne a regionálne orgány. V záujme zabezpečenia rovnakého prístupu k novým technológiám pre všetkých občanov a všetky územia žiada Komisiu, aby miestne a regionálne orgány podporila v ich úsilí o financovanie tým, že na jednej strane schváli, aby prostriedky z európskych štrukturálnych fondov boli použité na financovanie digitálnej infraštruktúry vo všetkých európskych regiónoch, a na druhej strane uzná, že projekty na digitálny rozvoj vidieckych a riedko obývaných oblastí sú službami všeobecného hospodárskeho záujmu.

Spravodajca

Gábor BIHARY (HU/SES), člen mestského zastupiteľstva, Budapešť

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí

COM(2013) 147 final

1.

berie na vedomie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ktorý Európska komisia zverejnila 26. marca 2012 a ktorý je súčasťou desaťbodového plánu zverejneného v rámci hodnotenia digitálnej agendy pre Európu v polovici jej uplatňovania;

2.

s uspokojením konštatuje, že návrh nariadenia vychádza z osvedčených postupov členských štátov, v organizačných otázkach však ponecháva členským štátom rozsiahle možnosti na vlastné uváženie a zároveň podporuje novú kultúru v oblasti prístupu;

3.

víta priority načrtnuté v návrhu nariadenia – vysokorýchlostné siete, stavebno-inžinierske práce, spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry a účinnejšie rozmiestnenie novej fyzickej infraštruktúry, ako aj zníženie administratívnej záťaže a byrokracie – ktoré predstavujú oblasti, kde sú mestá a regióny zároveň aktérmi, poskytovateľmi služieb a ich príjemcami;

4.

pripomína, že vysokorýchlostná širokopásmová infraštruktúra je pilierom jednotného trhu a predpokladom celosvetovej konkurencieschopnosti napríklad v oblasti internetového obchodu. Ako sa pripomína v oznámení Akt o jednotnom trhu II (1), 10 % nárast miery rozširovania širokopásmového pripojenia môže viesť k 1 až 1,5 % nárastu HDP ročne a k 1,5 % nárastu produktivity práce (2), pričom inovácie, ktoré spoločnostiam prinieslo širokopásmové pripojenie na internet, vytvárajú zamestnanosť a do roku 2020 majú potenciál vytvoriť 2 milióny dodatočných pracovných miest (3).

5.

zdôrazňuje, že únia si nemôže dovoliť ponechať občanov a podniky mimo území pokrytých týmito infraštruktúrami a zaviazala sa k ambicióznym cieľom Digitálnej agendy pre Európu súvisiacim so širokopásmovým pripojením: do roku 2013 základné širokopásmové pripojenie pre všetkých Európanov a do roku 2020 i) prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu nad 30 Mb/s pre všetkých Európanov a ii) aspoň 50 % európskych domácností s pripojením na internet nad 100 Mb/s. Tieto ciele však bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa náklady na rozšírenie infraštruktúry znížia v celej EÚ.

6.

zdôrazňuje, že podľa bielej knihy Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení je veľmi dôležité, aby Európska únia, členské štáty a miestne a regionálne orgány konali koordinovane a v plnom súlade s princípom subsidiarity pri riadení procesu podporujúceho návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a sprievodných politík (4).

7.

v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami pripomína, že v plnej miere treba využiť potenciál Európy v oblasti rozvoja služieb IKT vo verejnom a súkromnom sektore, a teda využívať IKT ako prostriedok na zlepšovanie služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, verejného poriadku, bezpečnosti a sociálnych služieb. Európskou úniou podporované verejno-súkromné partnerstvá medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a malými a strednými podnikmi, ktoré sa zameriavajú na rozvoj IKT, v oblasti verejných služieb využívajúcich IKT môžu byť základom procesu budovania zručností a znalostí na miestnej úrovni v celej EÚ (5);

8.

už v minulosti zdôraznil, že prijatie opatrení na zefektívnenie, modernizáciu a zníženie administratívnej záťaže ako prioritných krokov pri znižovaní nákladov, zefektívnení a zjednodušení administratívnych postupov a služieb by prispelo k rozbehnutiu hospodárskej činnosti, obmedzeniu byrokratických postupov a záťaže, uľahčilo vzťah medzi občanmi a správnymi orgánmi, a zároveň prispelo k zníženiu administratívnych nákladov podnikateľskej činnosti (aj v oblasti budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry), zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov a podpore ich rozvoja (6);

9.

dôrazne pripomína, Komisia a členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia plne a efektívne zapojiť miestne a regionálne samosprávy do riadenia iniciatív týkajúcich sa IKT (7);

10.

berie na vedomie, že zámerom návrhu nariadenia je prispieť k zlepšeniu služieb a informačných produktov, ktoré sú ponúkané európskym spotrebiteľom, tým, že zníži zbytočné náklady a administratívnu záťaž a zároveň podporí jednotný digitálny trh a ciele stratégie Európa 2020;

11.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány patria medzi hlavných adresátov návrhu, ktorý je súčasťou Digitálnej agendy pre Európu, vrátane vybudovania širokého pásma, a teda môžu rozhodujúcou mierou prispieť k jej realizácii. Priority novej stratégie na miestnej a regionálnej úrovni by mohli podporiť kvalitu života, hospodárske aktivity občanov, podnietiť regionálny rozvoj a stimulovať efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky. Regióny a mestá majú k dispozícii viacero prostriedkov na plné využitie tohto potenciálu;

12.

víta skutočnosť, že návrh stanoviska má potenciál veľkou mierou prispieť k preklenutiu rozdielov v digitálnom vybavení, dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a súčasnému uspokojeniu viacerých kľúčových sociálnych, kultúrnych a hospodárskych potrieb európskych občanov (8);

13.

uznáva, že informačná spoločnosť obrovskou mierou urýchlila hospodársky a sociálny pokrok a vybudovanie účinnejšej širokopásmovej infraštruktúry ho ešte posilní; zároveň však upozorňuje, že sa teraz ľahšie šíria obsahy ohrozujúce mládež a základné demokratické hodnoty, toto nebezpečenstvo však možno vyvážiť vhodným vzdelávaním založeným na hodnotách a širokou mediálnou osvetou (9);

14.

upozorňuje na to, že miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnomerného a cenovo dostupného širokopásmového pripojenia na tých územiach, kde to trhové mechanizmy nedokážu, pri vedení pilotných projektov na prekonanie obrovských rozdielov v elektronickom pripojení, ako aj pri rozvoji nových prístupov k poskytovaniu verejných elektronických služieb zameraných na občanov (10);

15.

upozorňuje Komisiu na to, že v prípade financovania rozvoja širokopásmovej infraštruktúry miestnymi a regionálnymi orgánmi je potrebná nenávratná štátna finančná pomoc a žiada Komisiu, aby vypracovala pravidlá pre túto oblasť;

16.

opakuje návrh predložený už v stanovisku na tému „Digitálna agenda pre Európu“, aby sa prostredníctvom financovania a ďalších podporných opatrení podnecovalo používanie širokopásmových sietí s otvoreným prístupom, ktoré vychádzajú z horizontálnej sieťovej architektúry a z obchodného modelu, v ktorom je oddelený fyzický prístup k sieti od poskytovania služieb, a aby sa existujúce optické siete sprístupnili konkurencii (11). V praxi to znamená, že pokiaľ ide o nevyužívané optické vlákna, ktoré sú formou pasívnej infraštruktúry, mali by sa aktívne propagovať podnikateľské modely založené na otvorenom prístupe;

17.

keďže v prípade husto obývaných území sa jednoznačne uplatňuje komerčné hľadisko, pre zabezpečenie geografickej rovnováhy je potrebné venovať osobitnú pozornosť podnecovaniu súkromných investícií do vidieckych a málo zaľudnených oblastí, ako aj do najvzdialenejších regiónov. Miestne a regionálne orgány tu môžu zohrávať významnú úlohu tým, že budú koordinovať dopyt po širokopásmovom pripojení zo strany verejnej správy, verejných bezpečnostných orgánov, miestnych škôl a zdravotníckych zariadení, a to tak, že budú na miestnej úrovni formovať skupiny (škôl, komunít, malých a stredných podnikov), vytvárať priestor na názorné predvádzanie širokopásmového pripojenia spotrebiteľom a poskytovať ďalšie odborné školenia;

18.

pripomína, že s cieľom čeliť nedostatku súkromných prevádzkovateľov na územiach považovaných za málo rentabilné, ako sú napríklad vidiecke oblasti, sa na financovaní digitálnej infraštruktúry musia podieľať aj miestne a regionálne orgány. V záujme zabezpečenia rovnakého prístupu k novým technológiám pre všetkých občanov a všetky územia žiada Komisiu, aby miestne a regionálne orgány podporila v ich úsilí o financovanie tým, že na jednej strane schváli, aby prostriedky z európskych štrukturálnych fondov boli použité na financovanie digitálnej infraštruktúry vo všetkých európskych regiónoch, a na druhej strane uzná, že projekty na digitálny rozvoj vidieckych a riedko obývaných oblastí sú službami všeobecného hospodárskeho záujmu;

19.

zdôrazňuje, že IKT, ktoré tvoria základ informačnej spoločnosti otvorenej všetkým, by mali zodpovedať potrebám všetkých členov spoločnosti, vrátane osôb ohrozených sociálnym vylúčením;

20.

zdôrazňuje, že vysokokvalitný širokopásmový prístup za rozumné ceny môže zvýšiť dostupnosť a kvalitu služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom pre mikropodniky, malé a stredné podniky uľahčí odbyt ich produktov. Možno počítať s tým, že okrajové regióny a obce, hlavne tie najvzdialenejšie, budú mať veľký úžitok z rozšírenejšieho a rýchlejšieho prístupu k širokopásmovým službám (12);

21.

zdôrazňuje, že nové využitia a digitálne služby majú veľký význam pre príťažlivosť a vyvážený rozvoj území. Domnieva sa, že prístup k digitálnym technológiám pre všetkých je podmienkou (úspešného) dosiahnutia cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie;

22.

v súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom (13) odporúča, aby možnosti, ktoré ponúkne rýchlejší vývoj sietí založený na predkladanom nariadení, boli využívané na rozvoj služieb IKT vo verejnom a súkromnom sektore v Európe, aby IKT boli využívané ako prostriedky na zlepšenie služieb miestnych a regionálnych orgánov v oblastiach ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, bezpečnosť a sociálne služby;

23.

v súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom (14) odporúča, aby možnosti, ktoré ponúkne rýchlejší vývoj sietí založený na predkladanom nariadení, boli v Európe plne využívané na rozvoj cezhraničných verejných služieb a aby súvisiace projekty v oblasti informatiky zohľadňovali aspekty interoperability a identifikácie občanov (STORK), elektronický podpis, elektronické zasielanie dokumentov a ďalšie stavebné prvky elektronickej správy, aby sa s nimi bolo možné zaoberať v európskom kontexte;

24.

poukazuje na to, že bez urýchleného vybudovania potrebnej základnej infraštruktúry nebude možné využiť potenciál cloud computingu (15).

25.

zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh je základným kameňom Digitálnej agendy pre Európu, ktorý umožní vytvorenie úspešného, expandujúceho a živého celoeurópskeho trhu na vytváranie a šírenie legálneho digitálneho obsahu a služieb online, ako aj poskytovanie jednoduchého, bezpečného a pružného prístupu zákazníkov k digitálnemu obsahu a trhu služieb (16). Preto vysoko oceňuje účinok tohto nariadenia na urýchlenie tohto procesu a zníženie nákladov;

26.

považuje za veľmi dôležité, aby orgány verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni mali súbežne so šírením vysokorýchlostných sietí k dispozícií aj zodpovedajúce kapacity a udržateľné finančné zdroje na digitalizáciu písomných obsahov (17);

27.

uznáva, že navrhované nariadenie umožní lepšie zvládať výzvy v oblasti energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (18) a podporí štrukturálne zmeny vo využívaní prírodných zdrojov;

28.

súhlasí s cieľom maximalizácie synergie vo všetkých sieťach, v rámci ktorého je nariadenie určené nielen poskytovateľom elektronických komunikačných sietí, ale aj všetkým vlastníkom fyzických infraštruktúr, napr. pre elektrinu, plyn, vodu a splašky, vykurovanie a dopravné služby, ktoré sú vhodné na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí, ale z dôvodov bezpečnosti a vysokých nákladov má však obavy v súvislosti s využívaním kritickej infraštruktúry ako tunely metra vo veľkých mestách na tento účel;

29.

s poľutovaním berie na vedomie, že aj keď je infraštruktúra pre širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie základným pilierom digitálneho jednotného trhu a nutnou podmienkou pre konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, sú telekomunikačné služby a infraštruktúra v EÚ ešte stále veľmi roztrieštené podľa štátnych hraníc;

30.

keďže najväčšiu časť celkových nákladov na vybudovanie siete predstavujú stavebno-inžinierske práce, hodnotí ako dôležitý regulačný krok vpred to, že každý prevádzkovateľ siete bude mať právo na to, aby na účely budovania prvkov siete vysokorýchlostnej elektronickej komunikácie (za rozumnú cenu a za spravodlivých podmienok) poskytoval alebo získal prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre (ako sú napr. káblové rozvody, potrubia, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy, stožiare, antény, veže a iné nosné zariadenia), a aby potrebné informácie boli v záujme transparentnosti dostupné prostredníctvom jediného informačného miesta;

31.

zároveň upozorňuje na to, že pri stanovovaní cien a poplatkov by sa nemalo zabúdať na sociálne ciele a ciele v oblasti súdržnosti;

32.

víta, že navrhované nariadenie sa dotýka aj koordinácie stavebných prác, najmä vzhľadom na to, že takéto investície sú čiastočne alebo úplne financované z verejných prostriedkov. Poukazuje však na to, že navrhované nariadenie nehovorí o verejnom obstarávaní v súvislosti s týmito investíciami;

33.

s poľutovaním konštatuje, že navrhované stanovisko nepoukazuje na úlohu miestnych a regionálnych orgánov, na území ktorých dochádza ku koordinácii stavebných prác. Preto Európskej komisii navrhuje, aby sa vo svojom návrhu zmienila o miestnych a regionálnych orgánoch;

34.

súhlasí s úlohou jediného informačného miesta pri podpore a koordinácii procesu udeľovania povolení a šesťmesačnú maximálnu lehotu považuje za postačujúcu;

35.

zaujíma kritický postoj k tomu, že navrhované stanovisko nepoukazuje na úlohu miestnych a regionálnych orgánov v procese udeľovania povolení napriek tomu, že vydávanie stavebných povolení je vo väčšine prípadov v právomoci miestnych orgánov, a preto sa obáva, že by im to v mnohých prípadoch mohlo spôsobiť veľké náklady;

36.

za dôležitý krok vpred považuje tú skutočnosť, že nariadenie v prípade novostavieb stanovuje za jedno z kritérií pre žiadostí o vydanie stavebného povolenia to, že tieto novostavby musia byť vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou až po koncové body siete;

37.

víta skutočnosť, že všetky novo postavené viacbytové domy, ako aj staré viacbytové domy, na ktorých prebieha rozsiahla rekonštrukcia, musia byť vybavené sústreďovacím bodom, prístupným pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí. Bolo by však potrebné spresniť, že táto povinnosť platí aj pre sociálne byty, aby sa zabezpečilo, že aj obyvatelia zo skupín ohrozených digitálnym vylúčením, ktorí v nich bývajú, budú mať prístup k napojeniu na širokopásmové služby. V tomto prípade by však bolo potrebné v plnom rozsahu podporovať dosiahnutie sledovaného cieľa;

38.

uznáva, že sa zdá, že opatrenia navrhované v existujúcej podobe návrhu nariadenia sú v súlade so zásadou subsidiarity, pretože zníženie nákladov na vybudovanie infraštruktúry vysokorýchlostnej elektronickej komunikácie si vyžaduje zásah zo strany EÚ, ak je cieľom zlepšiť podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, odstránenie prekážok fungovania spôsobených množstvom rôznych predpisov a administratívnych postupov na celoštátnych a nižších úrovniach, ktoré brzdia rozvoj a rast európskych spoločností, majú negatívny dosah na európsku konkurencieschopnosť, vytvárajú bariéry pre cezhraničné investovanie;

39.

za potrebné považuje navrhované opatrenia týkajúce sa oblastí s výraznými cezhraničnými prvkami, pretože v nich zohrávajú úlohu nadnárodné hľadiská, ktoré nemôžu zodpovedajúco regulovať ani členské štáty ani miestne a/alebo regionálne orgány samotné, a plné širokopásmové pokrytie prispieva k územnej súdržnosti;

40.

uznáva, že hlavným cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a motivovať rozširovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí podporou spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry a umožnením efektívnejšieho zavádzania novej fyzickej infraštruktúry, aby sa tieto siete mohli budovať pri nižších nákladoch;

41.

domnieva sa, že navrhované opatrenia ponúkajú jednoznačné výhody na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v porovnaní s izolovanými opatreniami, pretože najdôležitejšie opatrenia patria do skupiny týchto štyroch okruhov problémov: vysokorýchlostné siete, stavebno-inžinierske práce, spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry a účinnejšie budovanie novej fyzickej infraštruktúry, ako aj zníženie administratívnej záťaže a byrokracie;

42.

pripomína, že spoločný európsky prístup k týmto otázkam prinesie pridanú hodnotu, pretože pomôže predísť zbytočnej duplicite a umožní úspory z rozsahu, pričom internet vzhľadom na svoj všadeprítomný a cezhraničný charakter z neho robí nenahraditeľný nástroj na optimalizáciu hospodárskeho potenciálu IKT;

43.

uznáva, že opatrenia odporúčané v návrhu nariadenia sa v ich súčasnej podobe zdajú byť v súlade so zásadou proporcionality, pretože sa obmedzujú len na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov, ktorými je zníženie prekážok pre prístup k fyzickým infraštruktúram;

44.

uznáva, že opatrenia na zníženie nákladov odporúčané v návrhu nariadenia sa zameriavajú na zvýšenie koordinácie a transparentnosti a na harmonizáciu minimálnych nástrojov, ktoré príslušným zainteresovaným stranám umožňujú využiť synergiu a znížiť neefektívnosť v rozširovaní širokopásmového pripojenia;

45.

zdôrazňuje, že navrhované opatrenia nepredpisujú konkrétne modely podnikania a taktiež sa nimi členským štátom ponecháva otvorená možnosť prijať podrobnejšie ustanovenia, ktoré skôr doplnia prebiehajúce vnútroštátne iniciatívy, ale neovplyvnia ich. Naopak, členské štáty budú môcť vychádzať zo svojich súčasných opatrení a vybrať si organizáciu akéhokoľvek existujúceho alebo nového opatrenia, ktorá sa najlepšie hodí pre ich špecifiká bez toho, že by prinášala ďalšie náklady;

46.

zdôrazňuje však, že v záujme právnej istoty musí nariadenie stanoviť, aké kroky podnikne Európska komisia, keď jej členské štáty oznámia výnimky;

47.

akceptuje, že bola použitá forma nariadenia, hoci smernica by členským štátom poskytla väčší manévrovací priestor, domnieva sa však, že ak sa toto nariadenie bude uplatňovať dostatočne pružne, zabezpečí rýchlu dostupnosť nástrojov na zníženie nákladov v súlade s podnetmi cieľov v Digitálnej agende pre Európu, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020;

48.

v súvislosti s tvorbou lepších právnych predpisov všeobecne pripomína, že návrh nariadenia viackrát osobitne odkazuje na miestnu a regionálnu úroveň. Vzhľadom na právomoci miestnych a regionálnych orgánov a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri plánovaní a uskutočňovaní opatrení v oblasti ITK (s osobitným zreteľom na hľadiská súvisiace s budovaním vysokorýchlostných sietí), by ich inštitúcie EÚ a členské štáty mali pravidelne konzultovať pri príprave a realizácií opatrení zameraných na uskutočňovanie Digitálnej agendy pre Európu;

49.

vyzýva Európsku komisiu, aby požiadala Výbor regiónov o vypracovanie stanoviska k revíznej správe, ktorá bude vypracovaná tri roky po vstupe nariadenia do platnosti.