30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/22

—

uznáva, že pre pokračujúcu hospodársku krízu sa pozornosť ešte viac sústreďuje na náklady vynakladané na tvorbu právnych predpisov a na výzvu vyplývajúcu z implementácie a presadzovania jestvujúcich právnych predpisov EÚ;

—

zastáva názor, že všetky úrovne riadenia by mali zabezpečiť, aby právne predpisy boli účinné a efektívne, a že inštitúcie EÚ majú osobitnú zodpovednosť preukázať jasnú pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ, ktoré by mali prinášať všetky výhody pri minimálnych nákladoch a byť v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality;

—

víta tento návrh nového Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) na systematickú identifikáciu a transparentné vykonávanie iniciatív, ktorých zámerom je dospieť k výraznému zníženiu nákladov na právne predpisy a k ich zjednodušeniu;

—

víta návrh zmapovať situáciu a určiť právne predpisy a/alebo oblasti právnej úpravy s najväčším potenciálom na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov bez toho, aby sa ohrozili ciele politiky (politika, pri ktorej sa najprv zhodnotí stav), trvá na tom, aby sa pri posúdení vhodnosti zohľadňovali príspevky všetkých úrovní vlády a samosprávy a naďalej podporuje systematické následné hodnotenie právnych prepisov EÚ ako účinný nástroj inteligentnej regulácie;

—

opakovane zdôrazňuje význam zjednodušovania pri modernizácii právneho prostredia, najmä pre miestne a regionálne samosprávy, ktorých zdroje na implementáciu sú často obmedzené a ešte sa aj zmenšujú;

—

víta návrhy na neustále zlepšovanie posudzovania vplyvu a opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní vplyvu legislatívnych a politických návrhov by sa pri hlavných overovaných politických možnostiach mal skúmať územný rozmer. Domnieva sa, že ak by Komisia rozhodla o rozšírení členstva vo Výbore pre posudzovanie vplyvu, aby zvýšila jeho nezávislosť, mali by v ňom byť zastúpené záujmy miestnych a regionálnych samospráv;

—

vyzýva Európsku komisiu, aby sa viac snažila o preklad konzultačných dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ;

—

opakovane zdôrazňuje, že inštitúcie sú spoločne zodpovedné za informovanie občanov, podnikateľov a širokej verejnosti o prínosoch, ktoré možno získať vďaka uplatňovaniu nástrojov vlastných inteligentnej regulácii.

Spravodajca

Lord Graham TOPE (UK/ALDE), člen rady londýnskeho mestského obvodu Sutton

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie: Vhodnosť právnych predpisov EÚ

COM(2012) 746 final

so zreteľom na:

1.

pripomína, že európske právne predpisy sú ako také súčasťou snáh o zlepšenie a zjednodušenie regulačného rámca, a tým o zníženie nákladov a zmenšenie administratívnych prekážok.

2.

Uznáva, že pre pokračujúcu hospodársku krízu sa pozornosť ešte viac sústreďuje na náklady vynakladané na tvorbu právnych predpisov a na výzvu vyplývajúcu z implementácie a presadzovania jestvujúcich právnych predpisov EÚ.

3.

Súhlasí s názorom Európskej komisie, že národným administratívam sa stále viac obmedzujú zdroje, ktoré používajú pri svojej úlohe transponovať a uplatňovať právne predpisy EÚ, a domnieva sa, že ide o výzvu, ktorú treba riešiť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ktorá by sa nemala zmeniť na zámienku na zvyšovanie záťaže.

4.

V tomto celkovom kontexte je presvedčený, že všetky úrovne riadenia by mali zabezpečiť, aby právne predpisy boli účinné a efektívne, a že inštitúcie EÚ majú osobitnú zodpovednosť preukázať jasnú pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ, ktoré by mali prinášať všetky výhody pri minimálnych nákladoch a byť v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality.

5.

Pripomína, že hlavnými prvkami stratégie lepšej tvorby právnych predpisov EÚ sú:

6.

Víta tento návrh nového Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) na systematickú identifikáciu a transparentné vykonávanie iniciatív, ktorých zámerom je dospieť k výraznému zníženiu nákladov na právne predpisy a k ich zjednodušeniu.

7.

Naďalej trvá na tom, že lepšia regulácia by sa mala presadzovať v duchu viacúrovňového riadenia, t. j. koordinovanou činnosťou EÚ, národných inštitúcií a miestnych a regionálnych samospráv.

8.

Zastáva názor, že by bolo treba vyzvať Európsku komisiu a ostatné inštitúcie EÚ, aby do navrhovania právnych predpisov, posudzovania ich vplyvu alebo navrhovania spôsobov uskutočňovania európskych politík a cieľov aktívnejšie zapájali miestne a regionálne samosprávy. Cieľom väčšiny nových návrhov je vlastne zmeniť alebo doplniť súčasné právne predpisy EÚ. V rámci neustáleho a nevyhnutného procesu novelizácie právnych predpisov je dôležité počas tvorby nových návrhov zohľadňovať cenné skúsenosti, ktoré miestne a regionálne samosprávy nadobudli pri zavádzaní právnych predpisov EÚ.

9.

Vyzýva na ďalšie skvalitňovanie právnych predpisov s cieľom urobiť ich jasnejšie, prístupnejšie a jednoduchšie na dodržiavanie pre všetkých, pričom treba rešpektovať všetky regionálne jazyky oficiálne uznané v členských štátoch, ak existuje dohoda v tomto zmysle.

10.

Je presvedčený, že stratégia by mala byť podporená partnerstvom a participatívnym prístupom k príprave politiky EÚ a jej uplatňovaniu v praxi.

11.

Bez toho, aby bola dotknutá zásada inštitucionálnej a ústavnej autonómie členských štátov stanovená v zmluvách, výbor pripomína dôležitosť zapojenia miestnych a regionálnych samospráv do prípravy a hodnotenia európskych právnych predpisov, keďže vo väčšine prípadov sú tieto orgány zodpovedné za vykonávanie politík Spoločenstva.

12.

Víta návrh zmapovať situáciu a určiť právne predpisy a/alebo oblasti právnej úpravy s najväčším potenciálom na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov bez toho, aby sa ohrozili ciele politiky (politika, pri ktorej sa najprv zhodnotí stav).

13.

Trvá na tom, aby sa pri posúdení vhodnosti zohľadňovali príspevky všetkých úrovní vlády a samosprávy v hlavných oblastiach, ktoré sú zaujímavé pre miestne a regionálne samosprávy, t. j. nástroje politiky súdržnosti a financovania, urbanistická politika, environmentálne právne predpisy, priemyselná politika, sociálne právne predpisy a doprava.

14.

Naďalej podporuje systematické následné hodnotenie právnych prepisov EÚ ako účinný nástroj inteligentnej regulácie.

15.

Vyslovuje poľutovanie, že napriek svojim výzvam v stanovisku na tému „Inteligentná regulácia“ z roku 2011 a napriek pripusteniu zodpovedajúcej možnosti v oznámení REFIT nebol prizvaný k spolupráci na hodnotení.

16.

Berie na vedomie činnosti podľa Akčného programu na znižovanie administratívnej záťaže a konštatuje, že najvýznamnejšie výsledky sa doteraz dosiahli hlavne v práve obchodných spoločností, zdaňovaní právnických osôb atď., teda v oblastiach, ktoré majú malý priamy význam pre miestne a regionálne samosprávy, a preto by bolo potrebné zahrnúť oblasti, ktoré majú pre miestne samosprávy väčší význam, ako je vydávanie osvedčení alebo povolení. Uznáva však, že tento program ďalej mení kultúru tvorby právnych predpisov, takže nakoniec môže byť prospešný aj pre orgány verejnej správy.

17.

Opakovane zdôrazňuje význam zjednodušovania pri modernizácii právneho prostredia, najmä pre miestne a regionálne samosprávy, ktorých zdroje na implementáciu sú často obmedzené a ešte sa aj zmenšujú. Týka sa to napríklad rozsiahlych ohlasovacích povinností, ktoré sa často prenášajú na občanov a podniky.

18.

Poznamenáva, že zjednodušenie by mohlo priniesť značnú nákladovú efektivitu nielen podnikom, ale aj miestnym a regionálnym orgánom, čím by sa nedostatkové finančné aj ľudské zdroje uvoľnili pre iné dôležité verejné služby.

19.

Opakovane potvrdzuje svoj záväzok pomôcť pri práci skupiny na vysokej úrovni hlavne pri novom pracovnom nasadení, ktoré má zefektívniť prácu orgánov verejnej správy a zlepšiť ich schopnosť reagovať na potreby malých a stredných podnikov (MSP) a iných subjektov.

20.

Zdôrazňuje potrebu transparentnosti a zodpovednosti pri práci skupiny.

21.

Podporuje návrh nadviazať na Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže (ABRplus), aby sa zabezpečilo, že snahy o zníženie byrokracie o 25 % budú prínosom pre podnikateľov a MSP v členských štátoch.

22.

Vyslovuje poľutovanie, že v oznámení REFIT sa nezohľadňujú alternatívne spôsoby regulácie resp. alternatívy k samotným právnym predpisom.

23.

Víta návrhy na neustále zlepšovanie posudzovania vplyvu a takisto víta komplexnejšie a kritickejšie hodnotenia pevne zakotvené v politickom procese, zlepšenie konzultácií so zainteresovanými stranami a väčšiu podporu implementácie právnych predpisov EÚ.

24.

Opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní vplyvu legislatívnych a politických návrhov by sa pri hlavných overovaných politických možnostiach mal povinne zvažovať územný rozmer (miestne a regionálne aspekty, finančné a administratívne dôsledky pre orgány štátnej, regionálnej a miestnej správy). Pripomína, že ide o dôsledok uznania územnej súdržnosti ako jedného z cieľov EÚ (článok 3 Zmluvy o EÚ), a okrem toho o záväzok zohľadniť „potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu záťaž […] regionálnych alebo miestnych orgánov […] na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu“ (článok 5 protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ).

25.

Ľutuje, že preskúmanie dohody o spolupráci medzi Výborom regiónov a Európskou komisiou nevytvorilo základ štruktúrovanej spolupráce pri posudzovaní vplyvu a vyzýva Európsku komisiu a jej jednotlivé generálne riaditeľstvá, aby Výbor regiónov považovali za inštitucionálneho partnera pri posudzovaní vplyvu. Včasné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv zlepšuje vykonateľnosť a zvyšuje podporu právnych predpisov EÚ.

26.

Upozorňuje, že podstatné pozmeňovacie návrhy Európskeho parlamentu alebo Rady k legislatívnym návrhom môžu mať takisto značný vplyv na miestne samosprávy a regióny. Vyzýva preto Európsky parlament a Radu, aby ho žiadali o pomoc pri rozhodovaní o vykonaní posúdenia vplyvu svojich pozmeňovacích návrhov.

27.

Preto vyzýva Európsky parlament a Radu, aby zlepšili alebo vytvorili vlastné oddelenia hodnotenia vplyvu s cieľom zaviesť hodnotenia vplyvu z rôznych hľadísk, vrátane územného, ako aj výraznejšie komunikačné kanály s miestnymi a regionálnymi samosprávami, v koordinácii s Komisiou.

28.

Žiada, aby bol zapojený do aktualizácie usmernení o posudzovaní vplyvu, ktorá sa má urobiť v roku 2014, a pripomína, že konzultáciami s miestnymi a regionálnymi samosprávami prispel k návrhu usmernení o posudzovaní vplyvu z roku 2009.

29.

Opakuje svoje výhrady k „externalizácii“ posúdenia vplyvu. Domnieva sa však, že ak by Komisia rozhodla o rozšírení členstva vo Výbore pre posudzovanie vplyvu, aby zvýšila jeho nezávislosť, mali by v ňom byť zastúpené záujmy miestnych a regionálnych samospráv, ako tej úrovne správy, ktorá bude s veľkou pravdepodobnosťou zapojená do vykonávania prerokovávaných návrhov.

30.

Víta revíziu konzultačnej politiky Európskej komisie a vyzýva ju, aby sa riadila jej zisteniami, konkrétne aby účastníkov primeranejšie informovala o výsledkoch konzultácie.

31.

Nabáda Komisiu, aby ho spolu so zastupujúcimi európskymi združeniami miestnych a regionálnych samospráv zapojila do práce, ktorá povedie k revízii minimálnych noriem konzultácie.

32.

V súvislosti s tým zdôrazňuje potrebu zviditeľnenia konzultačného procesu a chcel by všetky inštitúcie vyzvať, aby pouvažovali o lepšom a prepojenom využívaní nových informačných a komunikačných technológií pri propagovaní a vykonávaní konzultácií.

33.

Súhlasí s názorom, že je potrebné venovať väčšie úsilie kvantifikovaniu výsledkov, jasnejšiemu prezentovaniu hlavných záverov a konzultáciám o návrhoch hodnotení vplyvu, aby zainteresované subjekty, a najmä miestne a regionálne samosprávy, mohli ovplyvniť proces v počiatočných fázach a lepšie porozumieť výsledkom.

34.

V záujme úplnej transparentnosti a spätnej väzby podporuje zverejňovanie konzultačných príspevkov. Európska komisia by v posúdení vplyvu zároveň mohla uviesť, ako reagovala na spätnú väzbu z konzultácií.

35.

Vyzýva Európsku komisiu, aby sa viac snažila o preklad konzultačných dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ. Je presvedčený, že konzultáciu nemožno považovať za reprezentatívnu, ak neoslovuje občanov v ich vlastnom jazyku.

36.

Odporúča zintenzívniť dvojstrannú spoluprácu medzi Komisiou a ním samotným: cieleným konzultáciám Výboru regiónov by sa mohla v duchu väčšej transparentnosti robiť reklama na internetovej stránke „Váš hlas v Európe“. Domnieva sa, že konzultácie Európskej komisie by sa takisto mohli pravidelne propagovať mediálnymi kanálmi Výboru regiónov, pričom by dopĺňali a posilňovali priame konzultácie s miestnymi a regionálnymi samosprávami.

37.

Uznáva, že „konzultácia“ poradných orgánov EÚ nie je verejnou konzultáciou podľa článku 11 Zmluvy o EÚ, ale špecifickou inštitucionálnou požiadavkou podľa zmlúv, avšak nabáda jednotlivé generálne riaditeľstvá a útvary Európskej komisie, aby na nej dôsledne trvali.

38.

Zaväzuje sa, že tak ako Európska komisia urobí celkovú revíziu svojich vlastných konzultačných nástrojov a sietí.

39.

Pod „sprísňovaním“ rozumie prax, keď členské štáty pri transpozícii smerníc EÚ do svojich právnych predpisov idú nad rámec minimálnych požiadaviek týchto smerníc.

40.

Je presvedčený, že by v celej EÚ mala jestvovať normalizovaná definícia tohto sprísňovania, aby sa dosiahla právna istota pri zavádzaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ a bolo možné robiť porovnávacie rozbory a rozhodovať o sťažnostiach členských štátov, ktoré vyhlasujú, že u nich k žiadnemu sprísňovaniu nedochádza.

41.

Domnieva sa, že pod sprísňovaním by sa mohlo rozumieť nasledujúce konanie:

42.

Uznáva, že sprísňovanie nie je zakázané právnymi predpismi EÚ a v niektorých prípadoch môže byť odôvodnené, ak právne predpisy štátu a jeho nižších úrovní poskytujú vyššiu úroveň ochrany ako smernica EÚ, ktorá sa má transponovať, pričom by mohlo ísť o ochranu životného prostredia (článok 193 Zmluvy o fungovaní EÚ), právne predpisy na ochranu zamestnancov (článok 153 ods. 4 ZFEÚ), právne predpisy o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov a látok ľudského pôvodu, krvi a krvných derivátov [článok 168 ods. 4 písm. a) ZFEÚ] a o ochranu spotrebiteľov (článok 169 ods. 4 ZFEÚ).

43.

Napriek tomu odporúča takéto dodatočné opatrenia špecificky odôvodňovať, aby predpisy členského štátu a predpisy EÚ neboli občanmi vnímané ako jeden celok, pretože sa tým upevňuje názor, že orgány EÚ „nadmerne regulujú“.

44.

Zdôrazňuje, že je užitočné, aby tieto opatrenia podliehali aj hodnoteniam vplyvu na národnej úrovni, ktoré by zohľadnilo rozličné rozmery vplyvu uplatňované na európskej úrovni, vrátane územného rozmeru alebo regionálneho vplyvu.

45.

Opakuje svoj názor a názor Komisie, že členské štáty musia upustiť o takého sprísňovania právnych predpisov EÚ, ktoré zvyšuje zložitosť a náklady miestnych a regionálnych orgánov, podnikov a občanov spojené s novými právnymi predpismi.

46.

Vyjadruje spokojnosť, že Európska komisia uznáva úlohu národných parlamentov v súvislosti s inteligentnou reguláciou a osobitne, pokiaľ ide o správne uplatňovanie zásady subsidiarity.

47.

Vyzýva Európsku komisiu a Európsky parlament, aby vzali do úvahy stanoviská regionálnych zhromaždení s legislatívnymi právomocami a chcel by ako na zdroj informácií poukázať na svoju platformu REGPEX v rámci siete na monitorovanie subsidiarity.

48.

Domnieva sa, že pri pomoci s implementáciou, ktorú Európska komisia ponúka členským štátom, by sa mali zohľadňovať aj miestne a regionálne osobitosti a v prípadoch, že vykonávacie právomoci patria miestnym alebo regionálnym samosprávami, by tieto orgány mali dostať priamu pomoc.

49.

Navrhuje, aby sa v novom Programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) vyhradila zmysluplná úloha miestnym samosprávam, regiónom i samotnému Výboru regiónov.

50.

Víta postoj Európskej komisie, že inteligentná regulácia je spoločnou úlohou všetkých inštitúcií EÚ, vrátane Výboru regiónov. Nabáda Európsky parlament a Radu presadzovať s podobným presvedčením program inteligentnej regulácie a program REFIT tak, aby sa zminimalizovali dodatočné prekážky, ktoré môžu vzniknúť z ich legislatívnych pozmeňovacích návrhov.

51.

Víta skutočnosť, že v obnovenej dohode o spolupráci s Európskou komisiou sa berú do úvahy činnosti výboru pokrývajúce celé spektrum inteligentnej regulácie. Navrhuje Európskemu parlamentu a Rade, že by s nimi mohol rokovať o podobných dohodách o spolupráci.

52.

Opakuje, že inštitúcie sú spoločne zodpovedné za informovanie občanov, podnikateľov a širokej verejnosti o prínosoch, ktoré možno získať vďaka uplatňovaniu nástrojov vlastných inteligentnej regulácii, a zaväzuje sa, že to pripomenie miestnym a regionálnym samosprávam.