30.7.2013

Úradný vestník Európskej únie

C 218/53

Stanovisko Výboru regiónov „Siedmy environmentálny akčný program Európskej únie“

2013/C 218/08

VÝBOR REGIÓNOV

—	zdôrazňuje, že tento nový EAP musí zabezpečiť, aby boli rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia najmä pre miestne a regionálne orgány dostatočne jasné a predvídateľné;

—

zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť niektoré nedostatky, zmierniť rozdiely medzi členskými štátmi a snažiť sa o riadne dodržiavanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach, a to s cieľom zlepšiť stav životného prostredia a zdravia obyvateľstva, zabezpečiť rovnaké podmienky a vytvorenie právnej istoty a predchádzať narušeniam trhu. V stanovisku odporúča mnoho konkrétnych opatrení, ktoré by sa v tejto súvislosti mali začleniť do 7. EAP;

—	zdôrazňuje potrebu kvalitného posúdenia vplyvu pri revízii alebo rozvoji nových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a žiada Európsku komisiu, aby pri vytváraní nových návrhov dokázateľne a overiteľne zohľadňovala praktické skúsenosti členských štátov;

—

žiada o zosúladenie odvetvových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (limitné hodnoty EÚ) s politikou EÚ v oblasti emisií (opatrenia EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji) prostredníctvom holistického prístupu, ktorý umožní koordináciu medzi týmito opatreniami a ambíciami a časovým harmonogramom;

—	víta zaradenie udržateľnosti miest medzi prioritné ciele 7. EAP a požaduje, aby väčšina miest v EÚ spĺňala minimálne kritériá udržateľnosti. Ukazovatele udržateľnosti budú vypracované v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi, orgánmi zodpovednými za životné prostredie a štatistickými úradmi;

—	vyzýva, aby bol tento program na miestnej úrovni ambicióznejší a aby sa rozšírili iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov aj na iné oblasti uvedené v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, a ďalej rozvíjala cena „Európske hlavné zelené mesto“.

Spravodajca

José Macário CORREIA (PT/EĽS), primátor mesta Faro

Referenčný dokument

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“

COM(2012) 710 final – 2012/0337 (COD)

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

A. Všeobecný kontext

Pripomína, že šesť environmentálnych akčných programov (EAP), ktoré platili doteraz, bolo dôležitých z hľadiska poukázania na narastajúci význam európskej politiky v oblasti životného prostredia a úsilia zabezpečiť jej súdržnosť ako neoddeliteľnej súčasti európskej integrácie, ale nepodarilo sa im vyriešiť mnohé environmentálne problémy v Európe, a to vzhľadom na nedostatočnú politickú vôľu uplatňovať opatrenia.

Šiesty environmentálny akčný program, ktorý mal podnadpis „Životné prostredie 2010: Naša budúcnosť je v našich rukách“ a trval do 22. júla 2012, bol vytvorený v roku 2001 ako environmentálny pilier stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj, pričom jeho hospodársku oblasť zabezpečovala Lisabonská stratégia.

Tento program definoval priority Európskej únie do roku 2012, pričom zdôrazňoval štyri oblasti činnosti: klimatické zmeny, príroda a biodiverzita, životné prostredie a zdravie, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a nakladanie s odpadom. Európska komisia však nechala upadnúť túto stratégiu trvalo udržateľného rozvoja do zabudnutia.

Stratégia Európa 2020 sa v súčasnosti považuje za nový politicko-strategický nástroj a politika životného prostredia by sa mala koordinovať v rámci hlavnej iniciatívy tejto stratégie nazvanej „Európa efektívne využívajúca zdroje“, pričom nebude považovaná za podoblasť stratégie Európa 2020, ale chápaná samostatne ako všeobecný strategický cieľ udržateľného rozvoja Európskej únie do roku 2050.

Zdôrazňuje, že by sa mal čo najskôr prijať siedmy environmentálny akčný program (7. EAP), aby sa zabezpečila súdržnosť environmentálnej politiky EÚ a usmerňoval ďalší vývoj v tejto kľúčovej oblasti politiky. Podčiarkuje, že tento nový EAP musí zabezpečiť, aby boli rozhodnutia EÚ týkajúce sa životného prostredia najmä pre miestne a regionálne orgány dostatočne jasné a predvídateľné (1).

6.	Prioritou je aj začlenenie konkrétneho výsledku konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2012 do opatrení uplatňovaných na miestnej, regionálnej, národnej, európskej, medzinárodnej a celosvetovej úrovni.

B. Systematický prístup

Keďže:

aj napriek pozitívnym výsledkom, ktoré sa doteraz dosiahli, najmä pokiaľ ide o výrazné zníženie škodlivých emisií do ovzdušia a vody, zlepšenie a zefektívnenie nakladania s odpadom a obmedzenie nebezpečných chemických produktov, treba ešte dosiahnuť ciele v oblasti ovzdušia, mestského prostredia, biodiverzity, fungovania ekosystémov a udržateľného využívania prírodných zdrojov;

členské štáty a Európska komisia napriek konsolidácii právnych predpisov v oblasti životného prostredia v uplynulom desaťročí nie vždy konali v súlade s týmto programom, hoci bolo potrebné odstrániť niektoré nedostatky, zmierniť rozdiely medzi členskými štátmi a snažiť sa o správne plnenie pri vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach, v oblasti kontroly znečistenia ovzdušia, spracovania vody, čistenia odpadových vôd, nakladania s odpadom a ochrany prírody, a to s cieľom zlepšiť stav životného prostredia a zdravia obyvateľstva, zabezpečiť rovnaké podmienky a vytvorenie právnej istoty a predchádzať narušeniam trhu;

na konci obdobia platnosti šiesteho environmentálneho akčného programu ešte stále existujú oblasti činnosti politiky v oblasti životného prostredia, ktoré neboli dostatočne spracované, a to najmä:

—	ochrana pôdy ako problematika, ktorá bola predmetom viacerých programov v oblasti životného prostredia, avšak neviedla k prijatiu skutočných iniciatív na úrovni EÚ,

—	oblasť biodiverzity, ktorá zahŕňa 160 opatrení, no v ktorej sa nepodarilo dosiahnuť stanovený cieľ. V roku 2011 však bola vytvorená nová stratégia pre biodiverzitu, ktorá sa teraz snaží o dosiahnutie pôvodného cieľa;

sú potrebné nasledujúce kroky:

10.	v novom programe treba jasným a jednoznačným spôsobom uviesť environmentálne výzvy, ktorým EÚ čelí, vrátane zrýchľujúcich sa klimatických zmien, zhoršovania ekosystému, prekračovania kapacity cyklu dusíka a nadmerného využívania prírodných zdrojov;

11.	zohľadniť v programe vyhlásenie z konferencie Rio+20, ktoré konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji schválila 22. júna 2012, a jeho dôraz na inkluzívne ekologické hospodárstvo, ako aj ciele udržateľného rozvoja po roku 2015 a príspevok výboru k summitu v Riu de Janeiro (2);

12.

stanoviť konkrétne ciele. Výbor regiónov víta ambície 7. EAP, kladie si však otázku, či sú tieto ambície realizovateľné a ako sa ich podarí naplniť. V texte sa odkazuje na existujúce politické dokumenty a plány. V nich však často chýba praktická stránka uskutočňovania v podobe časových harmonogramov a priebežných cieľov. Výbor sa domnieva, že nové ciele musia byť uskutočniteľné. Stanovenie nedosiahnuteľných cieľov neprospieva dôveryhodnosti politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Pri formulácii nových cieľov EÚ v oblasti životného prostredia musí byť zrejmé, že tieto ciele sú dosiahnuteľné a podľa možností sú doplnené súbežnou európskou politikou na obmedzovanie znečistenia pri zdroji. Návrhy by mali mať jasný časový harmonogram (s konečným cieľom, priebežnými cieľmi a priebežnými hodnoteniami) nadväzujúci na príslušné opatrenia. Výbor preto požaduje stanoviť konkrétne a podľa možnosti merateľné ciele na rok 2020 a tiež definovať jasnú ambicióznu víziu a priebežné ciele pre životné prostredie do roku 2050, ktoré by boli zamerané na zabezpečenie vysokej kvality života a dobrých životných podmienok pre všetkých v rámci bezpečných environmentálnych obmedzení;

13.

zohľadniť skúsenosti z členských štátov pri preskúmaní platných právnych predpisov alebo vytváraní nových právnych predpisov EÚ. Na tento účel je nevyhnutné lepšie zosúladiť jednotlivé fázy prípravy právnych predpisov EÚ. Tvorba právnych predpisov EÚ má päť fáz: príprava, rozhodovanie, implementácia v právnych predpisoch členských štátov, uplatňovanie sudcami (v členských štátoch) a spätná väzba na základe skúseností z členských štátov. Prepojenie prvej fázy s nasledujúcimi prebieha pomerne hladko, nie je však jasné ako sa skúsenosti z členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv (piata fáza) zohľadňujú pri príprave nových právnych predpisov EÚ (prvá fáza). Výbor žiada, aby Európska komisia tieto skúsenosti dokázateľne a overiteľne zohľadňovala pri vytváraní nových návrhov;

14.

zabezpečiť, aby Európska komisia najprv uskutočnila preskúmanie platných právnych predpisov a na základe toho vypracovala posúdenie vplyvu. Pri preskúmaní platných právnych predpisov alebo vytváraní nových návrhov treba dokázateľne a overiteľne zohľadňovať údaje z posúdení vplyvu. Výbor zdôrazňuje, že kvalitné posúdenia vplyvu sú nevyhnutné. Vďaka nim bude už v ranej fáze rozhodovacieho procesu zrejmé, že sa:

—	zohľadňujú praktické skúsenosti členských štátov,

—	lepšie využívajú vedecké a technologické poznatky,

—	zaručuje uskutočniteľnosť cieľov,

—	zabezpečuje nevyhnutná politika na obmedzovanie znečistenia pri zdroji a integrácia politík,

—	vhodným spôsobom zohľadňujú údaje a záujmy rôznych oblastí politiky a rôznych úrovní riadenia,

—	zohľadňuje územný dosah cieľov na regionálnej a miestnej úrovni;

15.

upraviť spôsob, akým Európska komisia zverejňuje svoje návrhy. Počas implementácie 6. EAP sa posúdenia vplyvu, tematické stratégie a návrhy právnych predpisov zverejňovali naraz. V záujme zohľadnenia vyššie uvedených aspektov, výbor navrhuje takýto postup a harmonogram:

—	najprv predstaviť hodnotenie vplyvu,

—	potom vytvoriť všeobecné politické rámce,

—	až po stanovení politiky by Európska komisia mala predkladať návrhy právnych opatrení;

16.	zabezpečiť, aby stratégia Európa 2020 naďalej zahŕňala určité prioritné oblasti, ktoré boli doteraz obsiahnuté v stratégii trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad otázka spravodlivého rozdelenia zdrojov a spravodlivosti medzi generáciami;

17.

zabezpečiť, aby boli ciele 7. EAP primerane zohľadnené vo viacročnom finančnom rámci po roku 2013 a v stratégii Európa 2020 vzhľadom na to, že ešte pred schválením tohto programu by mohli byť v iných oblastiach prijaté rozhodnutia s výrazným vplyvom na životné prostredie. Financovanie cieľov v oblasti životného prostredia v súlade s programom LIFE a plné začlenenie ochrany životného prostredia by preto mali byť dôležitou súčasťou budúceho viacročného finančného rámca, reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky (SRP), politiky súdržnosti a programu Horizont 2020;

18.

poskytnúť vhodný rámec na zabezpečenie dostatočného financovania, najmä v oblasti inovácií, výskumu a rozvoja, a to prostredníctvom mobilizácie trhových nástrojov a odmeňovania ekosystémových služieb;

jasným a adekvátnym spôsobom zaručiť podporu úlohe, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri uplatňovaní právnych predpisov, s cieľom dodržať záväzok dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti životného prostredia a zdravia ľudí, v rámci politiky v oblasti chemických látok, a najmä pokiaľ ide o ciele stanovené v pláne pre Európu účinne využívajúcu zdroje, pláne prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a stratégii pre biodiverzitu do roku 2020, a to prostredníctvom zavedenia cieľov a ukazovateľov účinného využívania zdrojov do ročného prieskumu rastu a do národných programov reforiem členských štátov.

C. Priority siedmeho environmentálneho akčného programu

19.

Zdôrazňuje, že priority siedmeho environmentálneho akčného programu by mali spočívať na troch hlavných osiach:

1.	zabezpečiť a obnoviť prírodný kapitál Európy;

2.	zaručiť vysoko efektívne využívanie zdrojov a nízke emisie CO2;

3.	zabezpečiť zdravie a dobré životné podmienky občanov EÚ prostredníctvom vysokého stupňa ochrany životného prostredia.

Preto víta deväť cieľov uvedených v návrhu Komisie.

Pokiaľ ide o zabezpečenie prírodného kapitálu Európy, mali by sa lepšie vykonávať opatrenia a činnosti súvisiace so stratégiou Európa 2020 v oblasti biodiverzity, ochrany a zveľaďovania lesov, znižovania emisií z mestských a priemyselných odpadových vôd, využívania hnojív a emisií do ovzdušia, ktoré sú zodpovedné za eutrofizáciu.

20.	Rovnako treba v plnej miere uplatniť rámcovú smernicu o vode, ako aj rámcovú smernicu o námornej stratégii.

21.

Na vykonanie týchto opatrení sú potrebné účinnejšie inšpekcie a dohľad v oblasti životného prostredia. Odporúčanie 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch, je preto mimoriadne dôležité pre všetky členské štáty, a to s cieľom štruktúrovaným a konzistentným spôsobom usmerňovať inšpektorov zo všetkých členských štátov pri ich environmentálnych inšpekciách.

22.

Posilniť súčasný právny rámec, aby bola EÚ schopná zaručiť rozsiahlu konzistentnosť, koherentnosť a účinnosť environmentálnych inšpekcií a systémov dohľadu na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva EÚ v oblasti životného prostredia a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre podniky na vnútornom trhu.

23.	Podporiť zlepšenie mechanizmov na vybavovanie sťažností a mediácie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

24.	Podporiť vytváranie informačných systémov na národnej úrovni, ktoré umožňujú šírenie informácií na preukázanie účinného vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

25.

Uzavrieť trojstranné vykonávacie dohody o partnerstve medzi Európskou komisiou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zlepšiť uplatňovanie špecifických právnych predpisov v oblasti životného prostredia a vyriešiť konkrétne alebo cezhraničné problémy súvisiace s riešením environmentálnych problémov.

26.

Zlepšiť vedeckú vedomostnú základňu pre politiku v oblasti životného prostredia – najmä pokiaľ ide o vedomosti o fungovaní ekosystémov (toky energie, vody a materiálov a s tým súvisiace udržateľné funkcie pôdy, vody a miestnej klímy) – vrátane jej dostupnosti zjednodušením, zefektívnením a modernizáciou zberu, správy a výmeny údajov a informácií týkajúcich sa životného prostredia, ako aj nástroje, ktoré umožňujú predvídanie, vyhodnocovanie a riadenie objavujúcich sa environmentálnych rizík, a čo najrýchlejšie odstrániť existujúce medzery vo vedomostiach. Zároveň je potrebné v tejto oblasti osobitne podporovať výskumných pracovníkov (v podobe štipendijných programov) a podľa možnosti ich zapájať do procesu riešenia problémov v oblasti životného prostredia na miestnej a regionálnej úrovni. Pritom treba zabrániť nárastu administratívnej záťaže z dôvodu ďalších predpisov týkajúcich sa dohľadu a kontroly. Namiesto toho by malo byť snahou cielene stanoviť priority a využívať synergie s existujúcimi predpismi o dohľade.

27.

Pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov a znižovanie emisií CO2, výzvou je v plnom rozsahu uplatniť balík opatrení EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2020, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa odpadu, pričom treba zabezpečiť ich správnu transpozíciu, implementáciu a uplatňovanie vo všetkých členských štátoch, a to prostredníctvom „transpozičných tímov“ pre environmentálne právo na miestnej a regionálnej úrovni.

28.

Zároveň treba odstrániť prekážky recyklácie na vnútornom trhu a tiež znížiť celkový vplyv výroby a spotreby na životné prostredie podporou výrobkov so zníženým vplyvom na životné prostredie a poskytovaním správnych informácií a usmernení spotrebiteľom, ktoré budú založené na vedeckých údajoch o výrobkoch.

29.

Aj na úrovni podnikov môže rastúca zodpovednosť podnikov voči problémom v oblasti životného prostredia, dobrovoľné environmentálne audity, environmentálne značky, ktoré potvrdzujú ekologický súlad výrobkov, a rozvoj ekopodnikov samé o sebe viesť k zlepšeniu kvality životného prostredia, ktorú treba podporovať.

30.	Ekologickejšie a účinnejšie technológie, lepšia produktivita a nové pracovné príležitosti podporia rast a zamestnanosť.

31.

Koherentný a integrovaný rámec politických opatrení na miestnej a regionálnej úrovni na podporu efektívneho využívania zdrojov a ekologickejších výrobkov by pomohol malým a stredným podnikom pri ich úsilí o efektívne využívanie zdrojov, znížil by ich výrobné náklady a zjednodušil prístup k novým trhom.

32.

Pokiaľ ide o financovanie, treba zabezpečiť, aby boli ciele v oblasti životného prostredia a klímy podporené dostatočnými finančnými prostriedkami, a to tým, že budú zohľadnené v zmluvách o partnerstve a že sa na tento účel vyčlení minimálne 20 % rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020. Treba zabezpečiť najmä financovanie obzvlášť nákladných opatrení v oblasti životného prostredia, ktoré treba uskutočniť do roku 2020 (napr. navrhovaná obnova zdegradovaných ekosystémov pomocou prepojenej zelenej infraštruktúry) a ktoré stanovuje stratégia EÚ pre biodiverzitu ako základný prvok 7. environmentálneho akčného programu.

33.

Zároveň bude treba vyvinúť úsilie na zvýšenie čerpania dostupného financovania EÚ pre opatrenia v oblasti životného prostredia najmenej o 25 %, a to uplatňovaním systému výkazníctva a sledovania výdavkov spojených so životným prostredím, aby sa tak zabezpečilo o. i. včasné financovanie obzvlášť nákladných environmentálnych opatrení na obnovu zdegradovaných ekosystémov, ktoré treba uskutočniť do roku 2020.

34.	Postupne ukončovať dotácie so škodlivými účinkami na životné prostredie, zvýšiť využitie trhových nástrojov vrátane zdanenia a sankcií zameraných na tých, ktorí poškodzujú životné prostredie.

35.	Podporovať a zvyšovať financovanie súkromného sektora určené na náklady v oblasti životného prostredia a klímy, a to najmä zjednodušením prístupu k inovačným finančným nástrojom.

36.

VR žiada o zosúladenie odvetvových právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (limitné hodnoty EÚ) s politikou EÚ v oblasti emisií (opatrenia EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji) prostredníctvom holistického prístupu, ktorý umožní koordináciu medzi týmito opatreniami a ambíciami a časovým harmonogramom smerníc v oblasti životného prostredia. Žiada Európsku komisiu, aby vypočítala trvanie cyklu obnovy opatrení na obmedzovanie znečistenia pri zdroji a posúdila termín na dosiahnutie limitných hodnôt v reálnych podmienkach s cieľom dosiahnuť výrazné zníženie emisií v celej Európe. Úroveň ambícií odvetvových smerníc v oblasti životného prostredia (limitné hodnoty) a časové harmonogramy implementácie preto musia byť ekvivalentné s úrovňou ambícií a časovými harmonogramami implementácie opatrení EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji.

37.

Pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť zdravie a dobré životné podmienky občanov EÚ, treba vyzdvihnúť potrebu aktualizovať politiku EÚ v oblasti kvality ovzdušia a zosúladiť ju s najnovšími vedeckými poznatkami, identifikovať nákladovo efektívne opatrenia na boj proti znečisťovaniu ovzdušia pri zdroji a posilniť úsilie o dosiahnutie úplného súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti kvality ovzdušia, najmä v súvislosti s jemnými časticami v ovzduší.

38.	Pokiaľ ide o hluk, naliehavo treba identifikovať nákladovo efektívne opatrenia na zníženie hluku pri zdroji.

39.

Požaduje ambiciózne opatrenia zamerané na významných znečisťovateľov životného prostredia: najmä dopravu a mobilitu. V tejto súvislosti 7. EAP odkazuje na bielu knihu „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“ [COM(2011) 144 final]. Výbor regiónov oceňuje úroveň ambícií v tejto bielej knihe, v záujme ich naplnenia však požaduje vypracovanie európskeho akčného plánu, ktorý by obsahoval priebežné ciele, konkrétne opatrenia (ako opatrenia EÚ na obmedzovanie znečistenia pri zdroji) a časový plán pre hodnotenie (3).

40.

V oblasti vodného hospodárstva bude vhodné zintenzívniť úsilie pri vykonávaní smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, najmä pokiaľ ide o malých dodávateľov, ktorí existujú v každom členskom štáte, a zároveň treba vynaložiť podobné úsilie, pokiaľ ide o smernicu o kvalite vody určenej na kúpanie, s cieľom dosiahnuť do roku 2020 úroveň plnenia nad 95 %.

41.	Nevyhnutne treba vykonávať systematické posúdenia ex ante environmentálnych sociálnych, hospodárskych a územných vplyvov na úrovni členských štátov EÚ a na miestnej a regionálnej úrovni.

42.	VR víta zaradenie udržateľnosti miest medzi prioritné ciele 7. EAP a požaduje, aby väčšina miest v EÚ spĺňala minimálne kritériá udržateľnosti.

43.

Pokiaľ ide o medzinárodné dohody, treba zabezpečiť lepšiu koordináciu prostredníctvom podpory medzinárodných a regionálnych procesov, ktorých cieľom je zmeniť globálne hospodárstvo na inkluzívne ekologické hospodárstvo a presadzovať udržateľnú hospodársku, sociálnu a environmentálnu budúcnosť našej planéty a súčasných a budúcich generácií.

44.

Na miestnej úrovni bude musieť byť tento program ambicióznejší a rozšíriť iniciatívy ako Dohovor primátorov a starostov aj na iné oblasti uvedené v pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ako sú biodiverzita a najmä využívanie pôdy, ako sa odporúča v nedávnom stanovisku VR na túto tému (CdR 1121/2012 fin). Zároveň treba venovať pozornosť aj nakladaniu s odpadom, využívaniu vodných zdrojov a znečisteniu ovzdušia, vzhľadom na to, že sa tým zjednoduší vykonávanie environmentálnej politiky EÚ prostredníctvom inovatívnej metódy viacúrovňového riadenia, ktorá podporuje proaktívne zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do uplatňovania právnych predpisov EÚ.

45.	To isté platí vo vzťahu k zavedeniu ceny „Európske hlavné zelené mesto“, ktorá je výborným prostriedkom na ocenenie miest s príkladným a inovatívnym prístupom k uplatňovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

46.

Siedmy environmentálny akčný program by mal byť preto založený na základných zásadách práva v oblasti životného prostredia, a to na zásade znečisťovateľ platí, zásade predbežnej opatrnosti, zásade prevencie a zásade nápravy znečisťovania priamo pri zdroji, s cieľom podnietiť opatrenia, činnosti a ciele v súlade so zásadami inteligentnej regulácie a v rámci vyvážených a udržateľných politík v oblasti životného prostredia. Príliš veľa opatrení totiž naďalej predstavujú úpravy vykonané na konci procesu alebo na konci reťazca, pričom prioritne sa treba zamerať na zmenu, dokonca prehodnotenie týchto procesov s cieľom podstatne znížiť ich vplyv na životné prostredie v jednotlivých fázach. Treba podporovať inovatívne iniciatívy v cyklickom hospodárstve, uzavieranie cyklov surovín, komparatívne analýzy životných cyklov a na to cielene využívať poznatky – ktoré treba sčasti ešte rozšíriť – o fungovaní ekosystémov a kolobehu energie, vody a látok s ich pozitívnymi účinkami na udržateľný vývoj týkajúci sa pôdy, vody a miestnej klímy, aby viedli k systematickému znižovaniu environmentálnych vplyvov činnosti ľudí.

D. Dosah na miestnej a regionálnej úrovni

47.	Európski občania si čoraz viac uvedomujú, akú úlohu zohráva životné prostredie v ich živote. Táto úroveň je najbližšie miestnym spoločenstvám, a preto zohrávajú miestne a regionálne orgány dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia školení a mobility.

48.

Zásady subsidiarity a proporcionality sa dodržiavajú pri vypracovaní, implementácii a uplatňovaní právnych predpisov v oblasti životného prostredia prostredníctvom ustanovení článku 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý určuje rozdelenie právomocí medzi EÚ, členskými štátmi a národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi v otázkach politiky v oblasti životného prostredia.

49.	Vzhľadom na konkrétne opatrenia prijaté Komisiou treba určiť ciele, na základe ktorých sa budú formovať miestne a regionálne výzvy.

50.

Miestna agenda 21 môže a musí byť nástrojom participatívnej demokracie na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom plniť ciele politiky v oblasti životného prostredia a šíriť týmto spôsobom a pomocou internetu informácie o uplatňovaní 7. EAP na miestnej úrovni a o dostupných jurisdikčných prostriedkoch.

51.

Formulovanie a vykonávanie zásady viacúrovňového riadenia v súvislosti so životným prostredím má významnú úlohu. Výbor sa domnieva, že problémy v oblasti životného prostredia nemôže vyriešiť jediná úroveň správy. Politika EÚ v oblasti životného prostredia sa už ďalej nemôže vytvárať iba na úrovni EÚ, ktorá vypracuje právne predpisy a ich uplatňovanie potom prenechá vnútroštátnym a územným orgánom. Musí vznikať v rámci spolupráce rôznych úrovní správy. Potrebný je viacúrovňový prístup, pri ktorom každá úroveň správy (EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány) koordinuje svoje zodpovednosti s ostatnými orgánmi a prijíma opatrenia, ktoré sa na danej úrovni správy môžu a musia prijímať, čím sa predíde zdvojovaniu právomocí.

52.

VR sa domnieva, že je nutné posilniť viacúrovňový prístup vo fáze tvorby politiky. Na zlepšenie životného prostredia v Európe je potrebná uskutočniteľná ambícia, a na tento účel je nutné zosúladiť právne predpisy a ich uplatňovanie. Je veľmi dôležité už vo fáze tvorby politiky venovať pozornosť možným finančným, politickým a právnym dôsledkom pre decentralizované samosprávy, ako aj uskutočniteľnosti a presaditeľnosti právnych predpisov EÚ.

53.

VR tiež odporúča posilniť viacúrovňový prístup vo fáze implementácie. Uplatňovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia nie je výhradne otázkou právnej implementácie (transpozícia do právnych predpisov členských štátov). Znamená to, že práve predpisy EÚ v oblasti životného prostredia by mali sprevádzať európske a národné vykonávacie plány (s návodmi, osvedčenými postupmi a opatreniami na obmedzovanie znečistenia pri zdroji). Výbor je v tejto súvislosti obhajcom viacúrovňového prístupu a poukazuje na vytváranie spoločných tímov viacerých správ v členských štátoch, v ktorých odborníci z viacerých úrovní správy spoločne vypracúvajú národné plány implementácie.

54.

V tejto súvislosti musí 7. EAP podporiť miestne a regionálne samosprávy pri uplatňovaní právnych predpisov, a to predovšetkým týmito opatreniami:

a)	väčším zapojením miestnej a regionálnej úrovne do celého procesu prípravy, transpozície a vyhodnocovania právnych predpisov EÚ s cieľom zlepšiť ich vykonávanie a podporiť stotožňovanie s nimi;

b)	zavádzaním mechanizmov, ktoré podporia zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do výmeny osvedčených postupov pri vykonávaní politiky;

zameraním sa viac na pomoc krajinám a regiónom s menej rozpracovanými domácimi environmentálnymi politikami ako na zavádzanie široko koncipovaných nových celoeurópskych opatrení, ktoré sú v rozpore s ekvivalentnými politikami a plánmi v krajinách a regiónoch s rozpracovanejším súborom environmentálnych noriem a politík;

d)	využívaním smerníc namiesto nariadení, aby miestne a regionálne orgány mohli vypracovávať svoje vlastné riešenia v oblasti životného prostredia v medziach jasne dohodnutého rámca EÚ;

e)	definovaním rámca EÚ pre environmentálne inšpekcie na úrovni členských štátov;

f)	prijatím účinnej politiky obmedzovania emisií pri zdroji, analýzy životného cyklu, uzatvárania cyklov surovín a uplatňovania cyklického hospodárstva, a rozšírením možnosti úhrady nákladov miestnym a regionálnym orgánom;

posilnením udržateľných miest Európskej únie. Siedmy environmentálny akčný program musí naďalej podporovať inovačné iniciatívy miest prostredníctvom výmeny skúseností, stanovením a prijatím súboru ukazovateľov pre hodnotenie environmentálneho rozvoja miest vzhľadom na hospodársky, sociálny a územný vplyv, zlepšovaním informovanosti o zdrojoch financovania a šírením opatrení, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju. Tieto ukazovatele sa stanovia v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi;

h)	podporou iniciatív udržateľných vidieckych oblastí;

i)	zvýšením efektívnosti EÚ v boji proti problémom na regionálnej a celosvetovej úrovni v oblasti životného prostredia, a najmä pokiaľ ide o záväzky prijaté na konferencii Rio + 20;

j)	stanovením kritérií na vybavovanie sťažností na národnej úrovni, vrátane mechanizmov riešenia sporov, ako je mediácia;

k)	dodržiavaním zásad inteligentnej regulácie, ako aj monitorovaním a kontrolou hodnotení vplyvu a preskúmaním vplyvu na konkurencieschopnosť;

l)	začlenením environmentálnych cieľov do dôležitých rozpočtových položiek, ako sú rozvoj vidieka, poľnohospodárstvo a štrukturálne fondy;

m)	zlepšením komunikácie medzi všetkými úrovňami riadenia, ako aj všetkými fázami politiky rozvoja, investíciami do informačných systémov a internetových nástrojov s cieľom poskytovať občanom a verejným inštitúciám transparentné informácie o životnom prostredí;

n)	využitím technickej platformy na spoluprácu v oblasti životného prostredia, ktorú vytvoril Výbor regiónov, a to s cieľom uľahčiť dialóg, výmenu informácií a zlepšiť uplatňovanie postupov v praxi;

o)	vytvorením mechanizmov, ktoré umožnia miestnym a regionálnym orgánom zbierať údaje o životnom prostredí a zaviesť spoločnú zodpovednosť miest a obcí, regiónov a členských štátov pri zbere, spracovaní a monitorovaní týchto údajov;

p)	vytvorením štruktúrovaných rámcov vykonávania a informovania (SIIF) pre všetky legislatívne akty EÚ v oblasti životného prostredia za účasti miestnych a regionálnych orgánov;

stimulovaním rozvoja konkrétnych vzdelávacích programov v oblasti životného prostredia na miestnej a regionálnej úrovni zameraných na propagáciu ekologického myslenia a na spôsoby, akými môžu občania prispieť k riešeniam. Programy by sa mali implementovať participatívnou formou, prípadne aj prostredníctvom grantov;

posilnením väzieb medzi občanmi a životným prostredím prostredníctvom vzdelávacích a náučných programov zameraných na životné prostredie, ktoré budú realizovať mestá, obce a regióny a ktoré sa budú zameriavať na rôzne generácie s cieľom podnietiť povedomie všetkých občanov o problémoch súvisiacich so životným prostredím;

posilnením a rozšírením siete IMPEL pre súlad s environmentálnymi právnymi predpismi v EÚ poskytovaním dlhodobého financovania s cieľom uľahčiť partnerské hodnotenie a výmenu osvedčených postupov (uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia) predovšetkým medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi;

t)	podporou prínosu 7. EAP pri podpore podnikov a miestnych a regionálnych orgánov, ktoré poskytujú štruktúrovaný rámec pre dlhodobé plánovanie, najmä pre veľké investície na úrovni infraštruktúr;

zapojením miestnych orgánov a združení do mobilizácie občanov v súvislosti s definovaním dlhodobých stratégií a cieľov v oblasti životného prostredia, využívaním európskych fondov na investovanie do environmentálnych infraštruktúr, ako aj ekosystémových služieb, a tiež v súvislosti s prispôsobením sa klimatickým zmenám a strate biodiverzity, znižovaním rizika katastrof a vzdelávaním zameraným na uplatňovanie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernice o strategickom environmentálnom hodnotení;

zahrnutím udržateľných spôsobov riadenia mestského prostredia do vypracúvania dokumentov týkajúcich sa mestského územného plánovania so zameraním na integrované ekologické plánovanie, udržateľnú mobilitu, sieť elektrických dopravných prostriedkov, cyklotrasy a spoločné využívanie bicyklov v centrách miest, kvalitu života a verejné zdravie;

55.

Stratégia siedmeho environmentálneho akčného programu bude čiastočne závisieť od špecifických politických nástrojov zameraných na dosiahnutie stanovených cieľov, ktoré budú určené až po vypracovaní hodnotení vplyvu. Ovplyvní to nákladovú efektívnosť a špecifický sociálno-hospodársky dosah, ako aj úlohu národných, regionálnych a miestnych orgánov pri uplatňovaní politík a právnych predpisov schválených na európskej úrovni. Opatrenia stanovené v predchádzajúcom bode však nesmú zvýšiť tlak na výdavky miestnych a regionálnych orgány. Výbor regiónov sa domnieva, že zodpovednosť za náklady na opatrenia uvedené v predchádzajúcom bode by mala niesť EÚ alebo vlády členských štátov. Nevyhnutne treba zaručiť udržateľnosť hospodárskeho pokroku a zachovať odolnosť našich ekosystémov, ktoré podporujú rast a chránia zdravie našich občanov.

II. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

návrh Európskej komisie, príloha, bod 15

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

V mnohých prípadoch budú opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov potrebné predovšetkým na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v súlade so zásadou subsidiarity. V iných prípadoch bude potrebné vykonať dodatočné opatrenia na úrovni EÚ. Vzhľadom na to, že politika v oblasti životného prostredia patrí do spoločnej právomoci EÚ, jedným z cieľov tohto programu je vytvoriť spoločnú zodpovednosť za spoločné ciele a zámery a zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky a verejné orgány. Jasné ciele a zámery zároveň tvorcom politík a ďalším zainteresovaným stranám vrátane regiónov a miest, podnikov, sociálnych partnerov a jednotlivých občanov naznačia smerovanie a poskytnú predvídateľný rámec činností.

V mnohých prípadoch budú opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov potrebné predovšetkým na európskej, vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v súlade so zásadou subsidiarity. V iných prípadoch bude potrebné vykonať dodatočné opatrenia na úrovni EÚ. Vzhľadom na to, že politika v oblasti životného prostredia patrí do spoločnej právomoci EÚ, jedným z cieľov tohto programu je vytvoriť spoločnú zodpovednosť za spoločné ciele a zámery a zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky a verejné orgány. Jasné ciele a zámery zároveň tvorcom politík a ďalším zainteresovaným stranám vrátane regiónov a miest, podnikov, sociálnych partnerov a jednotlivých občanov naznačia smerovanie a poskytnú predvídateľný rámec činností.

Zdôvodnenie

Zlepšenie stavu životného prostredia je spoločnou úlohou všetkých úrovní verejnej správy.

Pozmeňovací návrh 2

návrh Európskej komisie, príloha, bod 43

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Podstatná časť obyvateľov EÚ zostáva vystavená úrovniam znečistenia ovzdušia, ktoré prekračujú normy odporúčané WHO. Opatrenia sú osobitne potrebné v oblastiach, ako sú mestá alebo budovy, kde sú ľudia, najmä citlivé či zraniteľné skupiny spoločnosti, a ekosystémy vystavené vysokej úrovni znečisťujúcich látok.	Podstatná časť obyvateľov EÚ zostáva vystavená úrovniam znečistenia ovzdušia, ktoré prekračujú normy odporúčané WHO. Opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni sú osobitne potrebné v oblastiach, ako sú mestá alebo budovy, kde sú ľudia, najmä citlivé či zraniteľné skupiny spoločnosti, a ekosystémy vystavené vysokej úrovni znečisťujúcich látok.

Zdôvodnenie

V tejto oblasti sú mimoriadne potrebné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňovací návrh 3

Návrh Európskej komisie, príloha, bod 58

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Po druhé, EÚ rozšíri požiadavky na inšpekcie a dohľad na širší súbor právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a doplní ich kapacitami na úrovni EÚ, ktoré môžu riešiť situácie, v ktorých existujú opodstatnené dôvody na znepokojenie.	Po druhé, EÚ rozšíri pri cielenom stanovení priorít a využití synergií s existujúcimi predpismi o dohľade požiadavky na inšpekcie a dohľad na širší súbor právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a doplní ich kapacitami na úrovni EÚ, ktoré môžu v rámci svojich právomocí riešiť situácie, v ktorých existujú opodstatnené dôvody na znepokojenie.

Zdôvodnenie

Pri rozširovaní požiadaviek na inšpekcie a dohľad na širší súbor právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia by sa mal zabezpečiť účinný postup, aby sa zabránilo zbytočnému zvyšovaniu byrokracie v postupoch EÚ, ktoré sú aj tak značne formalizované a nákladné. Nie je tiež zrejmé, či sú nové právomoci pre Európsku komisiu odôvodnené. Preto by sa malo formuláciou v bode 58 ozrejmiť, že Európska komisia bude konať v rámci svojich existujúcich právomocí. Nebolo by to v rozpore so stanoviskom VR, keďže VR v ňom navrhuje zefektívnenie a modernizáciu správy a výmeny údajov týkajúcich sa životného prostredia.

Pozmeňovací návrh 4

Návrh Európskej komisie, príloha, bod 69

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Stále existujú značné medzery v poznatkoch, pričom niektoré z nich sú dôležité aj pre prioritné ciele tohto programu. Investície do ďalšieho výskumu, ktorý tieto medzery odstráni, sú preto nevyhnutné na zabezpečenie dobrého základu pre verejné orgány a podniky na prijímanie rozhodnutí, ktoré plne odrážajú skutočné sociálne, hospodárske a environmentálne prínosy a náklady. Štyri najvýraznejšie medzery sú:

—

pokročilý výskum na doplnenie chýbajúcich údajov a poznatkov a primerané nástroje na modelovanie sú nevyhnutné na lepšie pochopenie zložitých problémov, ktoré sa týkajú zmien životného prostredia, ako sú vplyvy zmeny klímy a katastrof, dôsledky straty druhov pre ekosystémové služby, environmentálne prahové hodnoty a body zvratu (tzv. tipping point). Doteraz vysoko špecializované odborné znalosti v jednotlivých odvetviach (napr. pôda, voda, klíma, ovzdušie, rastliny, zvieratá) sa vo zvýšenej miere zameriavajú na ich funkčnú súčinnosť. Príslušné znalosti sú nevyhnutné na funkčné, udržateľné riadenie ekosystémov. Zaručia, že sa cieľavedome dosiahne hlavný cieľ jednotného postupu pri stabilizácii ekosystémov a bude možné účinné využívanie finančných prostriedkov. Kým dostupné informácie plne odôvodňujú preventívne opatrenia v týchto oblastiach, vypracovanie najvhodnejších reakcií bude podporené ďalším výskumom hraníc možností našej planéty, systémových rizík a schopnosti našej spoločnosti vyrovnať sa s nimi. To by malo zahŕňať investície do dopĺňania chýbajúcich údajov a poznatkov, mapovania a posudzovania ekosystémových služieb, pochopenia podpornej úlohy biodiverzity a spôsobu, akým sa prispôsobujú zmene klímy;

(…)

Zdôvodnenie

Rýchle odstránenie medzier vo vedomostiach o fungovaní ekosystémov je nevyhnutné, aby bolo možné cielene a účinne vypracovať opatrenia v rámci udržateľnej environmentálnej politiky a zároveň zabezpečiť odbornú transparentnosť pri mapovaní a posudzovaní ekosystémových služieb, ako aj vyrovnávaní ich čistých strát, čo je stanovené v 7. EAP a dôležité pre vykonávateľov projektov. Tým sa zabráni neúčinným stratégiám, ktoré sú na príťaž napr. vykonávateľom projektov. Je to v súlade so stanoviskom VR, ktorý sa snaží o uskutočniteľné environmentálne ciele a zaplnenie medzier v poznatkoch.

Pozmeňovací návrh 5

návrh Európskej komisie, príloha, bod 83

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Hoci začlenenie požiadaviek ochrany životného prostredia do iných politík a činností EÚ sa vyžaduje podľa zmluvy už od roku 1997, celkový stav životného prostredia v Európe ukazuje, že doterajší pokrok, aj keď v niektorých oblastiach chvályhodný, nepostačuje na zvrátenie všetkých nepriaznivých trendov. Na dosiahnutie mnohých prioritných cieľov tohto programu bude potrebné ešte účinnejšie začlenenie aspektov životného prostredia a klímy do iných politík, ako aj súdržnejšie, vzájomne prepojené politické prístupy, ktoré prinášajú viacnásobné výhody. To by malo prispieť k tomu, aby sa zložité kompromisy zvládli včas ešte pred fázou vykonávania a aby bolo možné účinnejšie zmierňovať nevyhnutné vplyvy. Smernica o strategickom environmentálnom posudzovaní a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predstavujú pri správnom vykonávaní účinné nástroje na zabezpečenie začleňovania požiadaviek ochrany životného prostredia do plánov a programov, ako aj do projektov. Miestne a regionálne orgány, ktoré sú vo všeobecnosti zodpovedné za rozhodnutia o využití pôdy a morských oblastí, zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pri ochrane, zachovávaní a zveľaďovaní prírodného kapitálu, ako aj pri dosahovaní väčšej odolnosti proti vplyvom zmeny klímy a prírodných katastrof.

Hoci začlenenie požiadaviek ochrany životného prostredia do iných politík a činností EÚ sa vyžaduje podľa zmluvy už od roku 1997, celkový stav životného prostredia v Európe ukazuje, že doterajší pokrok, aj keď v niektorých oblastiach chvályhodný, nepostačuje na zvrátenie všetkých nepriaznivých trendov. Na dosiahnutie mnohých prioritných cieľov tohto programu bude potrebné ešte účinnejšie začlenenie aspektov životného prostredia a klímy do iných politík, ako aj súdržnejšie, vzájomne prepojené politické prístupy, ktoré prinášajú viacnásobné výhody. To by malo prispieť k tomu, aby sa zložité kompromisy zvládli včas ešte pred fázou vykonávania a aby bolo možné účinnejšie zmierňovať nevyhnutné vplyvy. Mieru ambícií politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji treba zosúladiť so sektorovými environmentálnymi cieľmi a harmonogramy vykonávania opatrení zameraných na zdroje znečistenia sa musia zladiť s dosahovaním imisných cieľov. Smernica o strategickom environmentálnom posudzovaní a smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predstavujú pri správnom vykonávaní účinné nástroje na zabezpečenie začleňovania požiadaviek ochrany životného prostredia do plánov a programov, ako aj do projektov. Miestne a regionálne orgány, ktoré sú vo všeobecnosti zodpovedné za rozhodnutia o využití pôdy a morských oblastí, zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pri ochrane, zachovávaní a zveľaďovaní prírodného kapitálu, ako aj pri dosahovaní väčšej odolnosti proti vplyvom zmeny klímy a prírodných katastrof.

Zdôvodnenie

Mieru ambícií a harmonogramy ambicióznej politiky týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji treba zosúladiť so sektorovými environmentálnymi cieľmi.

Pozmeňovací návrh 6

návrh Európskej komisie, príloha, bod 86

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

S cieľom zlepšiť začlenenie problematiky životného prostredia a súdržnosť politík program zabezpečí, že do roku 2020:

a)	budú sektorové politiky na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov vypracúvané a vykonávané spôsobom, ktorý podporuje príslušné ciele a zámery súvisiace so životným prostredím a s klímou.

Na tieto účely je potrebné najmä:

a)	začleňovať kritériá podmienenosti a stimuly súvisiace so životným prostredím a klímou do politických iniciatív vrátane revízií a reforiem existujúcej politiky, ako aj do nových iniciatív na úrovni EÚ a členských štátov,

b)	vykonávať systematické hodnotenie ex ante environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov politických iniciatív na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť ich súdržnosť a účinnosť.

S cieľom zlepšiť začlenenie problematiky životného prostredia a súdržnosť politík program zabezpečí, že do roku 2020:

a)	budú sektorové politiky na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov vypracúvané a vykonávané spôsobom, ktorý podporuje príslušné ciele a zámery súvisiace so životným prostredím a s klímou.

Na tieto účely je potrebné najmä:

a)	začleňovať kritériá podmienenosti a stimuly súvisiace so životným prostredím a klímou do politických iniciatív vrátane revízií a reforiem existujúcej politiky, ako aj do nových iniciatív na úrovni EÚ a členských štátov,

b)	zosúladiť mieru ambícií politiky EÚ týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji so sektorovými environmentálnymi cieľmi a zladiť harmonogramy vykonávania opatrení zameraných na zdroje znečistenia a dosahovanie imisných cieľov,

c)	vykonávať systematické hodnotenie ex ante environmentálnych, sociálnych a hospodárskych vplyvov politických iniciatív na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť ich súdržnosť a účinnosť.

Zdôvodnenie

Mieru ambícií a harmonogramy ambicióznej politiky týkajúcej sa znižovania emisií pri zdroji treba zosúladiť so sektorovými environmentálnymi cieľmi.

Pozmeňovací návrh 7

návrh Európskej komisie, príloha, bod 89

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Občania EÚ, či už obyvatelia miest alebo vidieka, majú prospech z celej škály politík a iniciatív EÚ, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj mestských oblastí. Na to je však potrebná účinná a efektívna koordinácia na rôznych úrovniach správy, a to aj v cezhraničnom meradle, a systematické zapájanie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania, tvorby a rozvoja politík, ktoré majú vplyv na kvalitu mestského prostredia. Mohli by to pomôcť zabezpečiť mechanizmy lepšej koordinácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni navrhnuté v spoločnom strategickom rámci pre budúce obdobie financovania a vytvorenie „platformy mestského rozvoja“, čo navyše umožní zapojiť viac skupín zainteresovaných strán a širokú verejnosť do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. Miestne a regionálne orgány pocítia aj výhody ďalšieho vývoja nástrojov na racionalizáciu zhromažďovania a správy údajov o životnom prostredí a na uľahčenie výmeny informácií a osvedčených postupov, ako aj úsilia o zlepšenie vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia na úrovni Únie a vnútroštátnej a miestnej úrovni. To je v súlade so záväzkom, ktorý bol prijatý na samite Rio+20, a to podporovať integrovaný prístup k plánovaniu, výstavbe a správe udržateľných miest a mestských aglomerácií. Integrované prístupy k mestskému územnému plánovaniu, ktoré plne zohľadňujú dlhodobé aspekty ochrany životného prostredia spolu s hospodárskymi a so sociálnymi výzvami, majú zásadný význam na dosiahnutie toho, aby mestské komunity predstavovali udržateľné, efektívne a zdravé prostredie pre život a prácu.

Občania EÚ, či už obyvatelia miest alebo vidieka, majú prospech z celej škály politík a iniciatív EÚ, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj mestských oblastí. Na to je však potrebná účinná a efektívna koordinácia na rôznych úrovniach správy, a to aj v cezhraničnom meradle, a systematické zapájanie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania, tvorby a rozvoja politík, ktoré majú vplyv na kvalitu mestského prostredia. Mohli by to pomôcť zabezpečiť mechanizmy lepšej koordinácie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni navrhnuté v spoločnom strategickom rámci pre budúce obdobie financovania a vytvorenie „platformy mestského rozvoja“, čo navyše umožní zapojiť viac skupín zainteresovaných strán a širokú verejnosť do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. Miestne a regionálne orgány môžu pocítiť pocítia aj výhody ďalšieho vývoja nástrojov na racionalizáciu zhromažďovania a správy údajov o životnom prostredí a na uľahčenie výmeny informácií a osvedčených postupov, ako aj úsilia o zlepšenie vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia na úrovni Únie a vnútroštátnej a miestnej úrovni. To je v súlade so záväzkom, ktorý bol prijatý na samite Rio+20, a to podporovať integrovaný prístup k plánovaniu, výstavbe a správe udržateľných miest a mestských aglomerácií. Integrované prístupy k mestskému územnému plánovaniu, ktoré plne zohľadňujú dlhodobé aspekty ochrany životného prostredia spolu s hospodárskymi, a so sociálnymi a územnými výzvami, majú zásadný význam na dosiahnutie toho, aby mestské komunity predstavovali udržateľné, efektívne a zdravé prostredie pre život a prácu.

Zdôvodnenie

Okrem hospodárskych a sociálnych aspektov sú dôležité aj územné výzvy.

Pozmeňovací návrh 8

návrh Európskej komisie, príloha, bod 90

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

EÚ by mala ďalej podporovať a v prípade potreby rozširovať existujúce iniciatívy, ktorými sa podporujú inovácie a osvedčené postupy v mestách, vytváranie sietí a výmenu informácií medzi nimi, a mala by povzbudzovať mestá, aby predviedli svoje vedúce postavenie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali uľahčiť a podporiť čerpanie finančných prostriedkov EÚ dostupných v rámci politiky súdržnosti a ďalších fondov na podporu miest v ich úsilí o posilnenie trvalo udržateľného rozvoja miest, zvyšovanie informovanosti a povzbudenie zapojenia miestnych aktérov. Vypracovanie súboru kritérií udržateľnosti pre mestá a jeho schválenie by poskytlo takýmto iniciatívam spoločný referenčný základ a podporilo by súdržný a integrovaný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju miest.

EÚ by mala ďalej podporovať a v prípade potreby rozširovať existujúce iniciatívy, ktorými sa podporujú inovácie a osvedčené postupy v mestách, vytváranie sietí a výmenu informácií medzi nimi, a mala by povzbudzovať mestá, aby predviedli svoje vedúce postavenie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest. Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali uľahčiť a podporiť čerpanie finančných prostriedkov EÚ dostupných v rámci politiky súdržnosti a ďalších fondov na podporu miest v ich úsilí o posilnenie trvalo udržateľného rozvoja miest, zvyšovanie informovanosti a povzbudenie zapojenia miestnych aktérov. Pri dodržaní zásady subsidiarity by v Vypracovanie súboru ukazovateľov kritérií udržateľnosti pre mestá a jeho schválenie mohlo poskytnúť by poskytlo takýmto iniciatívam spoločný referenčný základ a podporiť podporilo by súdržný a integrovaný prístup k trvalo udržateľnému rozvoju miest. Ukazovatele udržateľnosti budú vypracované v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi, orgánmi zodpovednými za životné prostredie a štatistickými úradmi, aby sa pri vyhodnocovaní trendov zaručila potrebná harmonizácia a porovnateľnosť.

Zdôvodnenie

Pokiaľ ide o ukazovatele v oblasti životného prostredia, presné zosúladenie základných údajov a štatistických výpočtov, ako aj praktických skúseností, je nevyhnutné, ak má byť porovnanie spoľahlivé. Treba zapojiť miestne orgány, ale aj Európsku environmentálnu agentúru a EUROSTAT.

Pozmeňovací návrh 9

návrh Európskej komisie, príloha, bod 91

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

S cieľom posilniť udržateľnosť miest EÚ program zabezpečí, že do roku 2020:

a)	väčšina miest v EÚ bude vykonávať politiky udržateľného mestského územného plánovania a projektovania.

Na tieto účely je potrebné najmä:

a)	vymedziť a schváliť súbor kritérií na posudzovanie environmentálnej výkonnosti miest s prihliadnutím na hospodárske a sociálne vplyvy,

b)	zabezpečiť, aby mestá mali potrebné informácie o financovaní opatrení zameraných na zvýšenie ich udržateľnosti a prístup k tomuto financovaniu.

S cieľom posilniť udržateľnosť miest EÚ program zabezpečí, že do roku 2020:

a)	väčšina miest v EÚ bude vykonávať politiky udržateľného mestského územného plánovania a projektovania.

Na tieto účely je potrebné najmä:

v prípade, že celkové plány týkajúce sa mestského územného plánovania musia byť vypracované skôr, než budú k dispozícii ukazovatele ľov kritérií na posudzovanie environmentálnej výkonnosti miest, malo by sa vládam jednotlivých štátov dočasne umožniť posúdiť požiadavky na ochranu životného prostredia, a to s prihliadnutím na hospodárske a sociálne vplyvy, ako aj historické a geografické špecifiká vychádzajúc z poznatkov a skúseností odborníkov na problematiku miest (napr. urbanistov či architektov). Ukazovatele udržateľnosti budú vypracované v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi, orgánmi zodpovednými za životné prostredie a štatistickými úradmi, aby sa pri vyhodnocovaní trendov zaručila potrebná harmonizácia a porovnateľnosť. Pre existujúce plány by sa mohla zaviesť výnimka,

b)	zabezpečiť, aby mestá mali potrebné informácie o financovaní opatrení zameraných na zvýšenie ich udržateľnosti a prístup k tomuto financovaniu.

Zdôvodnenie

Pokiaľ ide o ukazovatele v oblasti životného prostredia, je nevyhnutné presné zosúladenie základných údajov a štatistických výpočtov, ako aj praktických skúseností, ak má byť porovnanie spoľahlivé. Treba zapojiť miestne orgány, ale aj Európsku environmentálnu agentúru a EUROSTAT. Problém však spočíva v tom, že mnohé mestá musia už po roku alebo dvoch aktualizovať svoje celkové plány týkajúce sa mestského územného plánovania, ešte predtým, než sa – z pochopiteľných dôvodov – stanovia ukazovatele na posúdenie environmentálnej výkonnosti miest. Nebolo by dobré pridržiavať sa starých plánov a predlžovať ich platnosť. Z tohto dôvodu navrhujeme vyriešiť uvedený problém tým, že sa vládam jednotlivých štátov dočasne umožní posudzovať požiadavky na ochranu životného prostredia a nebrzdiť tak harmonický a udržateľný územný rozvoj.

Pozmeňovací návrh 10

návrh Európskej komisie, príloha, bod 100

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

S cieľom zvýšiť účinnosť EÚ pri riešení regionálnych a celosvetových problémov v oblasti životného prostredia a zmeny klímy program zabezpečí, že do roku 2020:

(…)

Na tieto účely je potrebné najmä:

pracovať na prijatí cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré: a) sa zameriavajú na prioritné oblasti inkluzívneho ekologického hospodárstva a širšie ciele trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach, akými sú energetika, voda, bezpečnosť potravín, oceány a udržateľná spotreba a výroba, ako aj na prierezové témy, akými sú rovnosť, sociálne začlenenie, dôstojná práca, právny štát a dobrá správa vecí verejných, b) sú univerzálne použiteľné a zahŕňajú všetky tri oblasti trvalo udržateľného rozvoja, c) sú posudzované a majú stanovené ciele a ukazovatele a d) sú v súlade s rámcom pre rozvoj po roku 2015 a sú do neho začlenené a podporujú opatrenia v oblasti zmeny klímy,

pracovať na účinnejšej štruktúre OSN pre trvalo udržateľný rozvoj posilňovaním Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) v súlade so závermi samitu RIO+20 a súčasne pokračovať v úsilí o povýšenie štatútu UNEP na agentúru OSN a podporovať prebiehajúce snahy o lepšiu súčinnosť medzi mnohostrannými dohodami týkajúcimi sa životného prostredia,

posilňovať vplyv rôznych zdrojov financovania vrátane daní a mobilizácie domácich zdrojov, súkromných investícií, nových a inovatívnych zdrojov a vytvárať možností využitia rozvojovej pomoci na posilnenie týchto iných zdrojov financovania v rámci stratégie financovania trvalo udržateľného rozvoja vytýčenej v Riu aj vo vlastných politikách EÚ, vrátane medzinárodných záväzkov týkajúcich sa financovania v oblasti zmeny klímy a biodiverzity,

S cieľom zvýšiť účinnosť EÚ pri riešení regionálnych a celosvetových problémov v oblasti životného prostredia a zmeny klímy program zabezpečí, že do roku 2020:

(…)

Na tieto účely je potrebné najmä:

poskytovať dodatočné finančné prostriedky na obzvlášť nákladné opatrenia v oblasti životného prostredia, ktoré treba uskutočniť do roku 2020 – najmä tie, ktoré sú určené na obnovu poškodených ekosystémov pomocou zelenej infraštruktúry a posilňovať vplyv rôznych zdrojov financovania vrátane daní a mobilizácie domácich zdrojov, súkromných investícií, nových a inovatívnych zdrojov a vytvárať možností využitia rozvojovej pomoci na posilnenie týchto iných zdrojov financovania v rámci stratégie financovania trvalo udržateľného rozvoja vytýčenej v Riu aj vo vlastných politikách EÚ, vrátane medzinárodných záväzkov týkajúcich sa financovania v oblasti zmeny klímy a biodiverzity,

(…)

Zdôvodnenie

Odkaz na poskytnutie finančných prostriedkov EÚ na nákladné opatrenia v oblasti životného prostredia, ktoré treba uskutočniť do roku 2020 – napr. opätovné prepojenie poškodených ekosystémov pomocou zelenej infraštruktúry (o. i. zelené mosty) – je potrebný vzhľadom na splnenie cieľa v stanovenom termíne. Skúsenosti z členských štátov ukazujú na to, že chýbajú finančné prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa. To by sa malo zohľadniť aj v pozmeňovacích návrhoch VR k 7. EAP, o to viac, že VR v bode 12 svojho stanoviska osobitne zdôrazňuje, že sú potrebné uskutočniteľné ciele ako základ dôveryhodnej politiky EÚ a v bode 32 a 33, že je nutné, aby boli ciele podporené dostatočnými finančnými prostriedkami.

V Bruseli 30. mája 2013

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO

(1) CdR 164/2010 fin, uznesenie Európskeho parlamentu z 20. apríla 2012 [2011/2194(INI)].

(2) CdR 187/2011 fin.

(3) Výbor to už odporúčal vo svojom stanovisku CdR 101/2011 fin.