11.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/78

1.1

Konzultačné oznámenie je súčasťou rozsiahlejšej diskusie o tom, ako môže EÚ zachovať nákladovo efektívne a ekologicky prijateľné dodávky kritických surovín určených tak do výroby, ako aj na udržiavanie života zvierat a ľudí v stále zaľudnenejšom a konkurenčnejšom globalizovanom svete. Poskytuje dobre informovaný, vyvážený a dostačujúci opis stavu, pokiaľ ide o dovoz a využívanie výrobkov na báze fosforu pri výrobe potravín a pri iných základných aplikáciách.

1.2

Komisia nastolila 11 otázok, na ktoré EHSV poskytuje odpovede a konkrétne pripomienky. EHSV si všíma príspevok Európskej platformy udržateľného využívania fosforu (ESPP), ktorý pravdepodobne vychádza z výsledkov práce európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť. EHSV tieto iniciatívy podporuje a verí, že výsledky tejto práce sa správne využijú.

1.3

EHSV sa páči tento prístup, pretože, ako to uvádza aj samotná Komisia, jeho cieľom nie je nevyhnutne vyprodukovať určitý právny predpis. Naozaj môže byť vhodnejšie správne sa pýtať a zabezpečiť dostupnosť správnych údajov, ktoré iným umožnia informované rozhodovanie. Treba sa identifikovať osvedčené postupy a dobre o nich informovať ostatných, aby ich mohli využívať.

1.4

Môže si to vyžadovať krátkodobú trhovú podporu nových technológií a môže byť potrebné aj to, aby sa právnymi predpismi dlhodobejšie podporovali zmeny, ktoré sa dohodnú ako nevyhnuté. Ciele nakladania s fosforom a jeho recyklácie sa javia ako nápomocné, avšak implementácia na úrovni členských štátov by sa mala prenechať zainteresovaným subjektom.

2.1

Fosfor je životne dôležitý prvok. Môže sa donekonečna recyklovať, ale nedá sa nahradiť. V zemskej kôre je veľmi rozšírený, avšak využiteľné rezervy fosforitu sú sústredené len v niekoľkých krajinách, ktoré sa okrem jednej (Fínsko) nachádzajú mimo EÚ.

2.2

Všetky odpady vrátane pevných biologických odpadov rastlinného, živočíšneho a ľudského pôvodu obsahujú fosfor a v rôznej miere sa recyklujú na použitie v pôde, jednak, aby sa pomohlo pri spracovaní odpadu, a jednak na vyživovanie rastlín. V niektorých oblastiach je prebytok, ktorý sa považuje za problém spôsobujúci zhoršenie kvality vôd a eutrofikáciu (bujný rast vegetácie spôsobený prebytkom živín), v iných je zasa nedostatok a nie je v nich možné dosiahnuť vysoké výnosy plodín. Zmeny v hustote obyvateľstva a koncentrácii zvierat tieto ťažkosti ešte zvyšujú.

2.3

Za prvých 50 rokov využívania fosforitu sa týmto problémom a súvisiacim príležitostiam venovalo málo pozornosti. Ponuka sa javila ako primeraná, ceny zostávali stále a nízke, prudko stúpali výnosy rastlinnej výroby a produkcia živočíšnej výroby. V roku 2008 však došlo k prudkej zmene. Čína vzhľadom na potenciálny nedostatok na domácom trhu uvalila daň na vývoz, takže prudko stúpli svetové ceny, čo ovplyvnilo ceny potravín a začalo sa diskutovať o možnom dosiahnutí vrcholu produkcie fosforu.

2.4

O dva roky neskôr sa novými odhadmi zistilo, že máme desaťnásobok pôvodne odhadovaných svetových zásob, a zdalo sa, že problém zmizol, aj keď sa zintenzívnili pochybnosti o skutočných pomeroch. V každom prípade bolo načase začať klásť vážne otázky.

3.1.1

Fosforit je primárnym zdrojom fosforu na zvýšenie výnosov plodín a rastu hospodárskych zvierat, a prispieva teda k vyživovaniu stále väčšieho počtu obyvateľov. Známe zásoby sú sústredené v niekoľkých krajinách. Iba krajiny s prebytkom na trhu prevyšujúcim ich vlastné potreby sú ochotné vyvážať. Predpokladá sa, že sa obchoduje iba s malou časťou vyťaženého množstva (16 % hmotnosti) (Rosemarin & Jensen, Európska konferencia o udržateľnom využívaní fosforu, marec 2013). Mnohé dodávateľské krajiny sa považujú za politicky nestále. Trh nie je úplne transparentný, ani nefunguje dokonale. EÚ nie je sebestačná a prišla o pracovné miesta, keď sa produkcia hotových výrobkov (hnojív a chemikálií na báze fosforu) presunula do dodávateľských krajín.

3.1.2

Riešenie je možné hľadať iba v globálnom meradle: ak v nejakej ľudnatej a/alebo bohatej krajine s vysokým dopytom vznikne dojem, že sú ohrozené jej nákupy surovín vrátane potravín, potom sú ohrozené všetky krajiny a regióny závisiace od dovozov. To isté platí o tovaroch vyrábaných z prvotných surovín. Musí sa to zohľadňovať v každej štúdii, hlavne tam, kde sa zmenili výrobné schémy a kde sa teraz primárny dopyt nachádza mimo EÚ.

3.1.3

Odpoveďou na prvú otázku je jednoznačné „áno“. Úlohou je nájsť nákladovo efektívne spôsoby ako zvýšiť sebestačnosť. Cenným sa ukázal vývoj, ktorý nasledoval po náhlom zdražení o 700 % v roku 2008. Aj keď ceny odvtedy klesli, povedomie o pretrvávajúcich rizikách pomohlo podnietiť investície v celom dodávateľskom reťazci. Rovnako dôležité je zvyšovanie povedomia o vplyvoch na životné prostredie vo všetkých častiach dodávateľského reťazca a poznatky o tom, ako ich zminimalizovať nákladovo efektívnym spôsobom. Rozhodujúce je, aby Komisia prostredníctvom EIP a ESPP podporovala výskum a zapájanie zainteresovaných skupín.

3.1.4

Z celkových známych zásob sa 75 % nachádza v Maroku a Západnej Sahare (Rosemarin & Jensen, Európska konferencia o udržateľnom využívaní fosforu, marec 2013). Svetovému obchodu dominuje vývoz z Maroka. Medzi ďalších dodávateľov do EÚ patrí Tunisko a Sýria. Rusko je hlavným dodávateľom fosforitu a hotových výrobkov. Jordánsko a Egypt vyvážajú veľké množstvá. Zrejmá je potreba stimulov na posilnenie susedských a iných dvojstranných dohovorov.

3.1.5

O tejto problematike sa naplno diskutovalo v stanovisku EHSV na tému „Zabezpečenie dôležitého dovozu pre EÚ prostredníctvom aktuálnej obchodnej politiky EÚ a iných súvisiacich politík“ (1), ktoré bolo prijaté v októbri 2013. Rovnako zrejmá je potreba zosúladeného, kooperačného, holistického, dátovo zabezpečeného, časovo a politicky vhodného a takticky uplatňovaného prístupu v inštitúciách EÚ v mene členských štátov.

3.2.1

EHSV podporuje Komisiu vo využívaní súčasných údajov o dodávkach (t. j. po roku 2010) a všeobecne povedané aj o dopyte, avšak treba ich všetky považovať skôr za orientačné, než za presné. Vzhľadom na to, že známe zásoby predstavujú menej ako 1 ppm celkového množstva fosforu obsiahnutého v zemskej kôre, sa EHSV javí dosť nepravdepodobné, že boli objavené úplne všetky vyťažiteľné zásoby, a ešte nepravdepodobnejšie, že sa technológie ťažby a opätovného získavania nebudú ďalej zlepšovať. Dopyt sa môže znižovať ďalším odstraňovaním z pracích a čistiacich prostriedkov a efektívnejším využívaním v hnojivách alebo prechodom na stravovanie s malým podielom mäsa či stabilizáciou počtu obyvateľov.

3.2.2

Vzhľadom na množstvo premenných a neisté údaje o súčasných zásobách je ťažké predvídať, či Hubbertove krivky a predpovede o dosiahnutí vrcholu produkcie fosforu bude možné považovať za vhodný nástroj na krátkodobé prognózovanie.

3.2.3

EHSV podporuje technickú a finančnú spoluprácu s dodávateľskými krajinami pri zisťovaní nových zásob, znižovaní vplyvu ťažby, distribúcie a spracovania na životné prostredie, budovaní požadovanej infraštruktúry vrátane železníc a prístavov a pri zvyšovaní podielu miestneho spracovania na hnojivá ako výrobky s vyššou pridanou hodnotou.

3.2.4

To však nemá vplyv na primárne ciele politiky EÚ týkajúcej sa fosforu, ktorými sú sebestačnosť v EÚ a zmierňovanie účinkov nadmerného používania. Presnejšie údaje o tokoch v EÚ, hlavne v členských štátov, v ktorých stúpa dopyt, budú rozhodujúce pri vyvíjaní nákladovo efektívnych postupov a politík. Od toho bude závisieť pokrok pri zaisťovaní trvalej potravinovej bezpečnosti.

3.3.1

Celosvetové údaje, predovšetkým o zásobách, zverejňuje organizácia Geologický prieskum Spojených štátov (USGS), pričom používa údaje Medzinárodného centra pre rozvoj hnojív (IFDC) a iných organizácií, napríklad austrálskeho Spoločného výboru pre rudné zdroje (JORC). Vzhľadom na udalosti posledných rokov možno len dúfať, že zlepšia svoju činnosť. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo má veľký záujem získavať spoľahlivé údaje a EÚ by tu mohla sústreďovať svoje snahy, vrátane snáh o zníženie dopytu v krajinách s vysokou spotrebou, hlavne v Ázii, a podporovať prehodnotenie zásob vo všetkých dodávateľských krajinách.

3.3.2

Rovnako zásadné sú presnejšie údaje o dopytových tokoch a príležitosti optimalizovať ponuku aj dopyt v Európe, pričom ESPP poskytuje najzreteľnejšiu cestu. Aj naďalej budú mať rozhodujúci význam informované a aktualizované vstupy od všetkých zainteresovaných subjektov, vrátane neziskovej organizácie Fertilisers Europe.

3.4.1

Fosfátové usadeniny obsahujú rôzne stopové množstvá kovov, vrátane kadmia, uránu a chrómu. Pri použití na výrobu potravín a technické účely sa dajú odstrániť, ale príslušné procesy sú drahé a vznikajú pri nich odpady. Obvyklé sedimentačné náleziská obsahujú 25 – 150 mg Cd/kg P205. Magmatické náleziská (v Rusku, Fínsku a Južnej Afrike) obsahujú okolo 10 mg Cd/kg P205. Dovozy do EÚ majú zvyčajne nízky obsah kadmia, avšak dlhodobé používanie môže spôsobiť jeho hromadenie v pôde, rastlinách a zvieratách, a preto môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Odstraňovanie kadmia zvyšuje poľnohospodárom v EÚ náklady, čím znižuje ich konkurencieschopnosť v porovnaní s dovážanými plodinami, pri ktorých sa takéto obmedzenia neuplatňujú. Fosfáty z odpadu pochádzajúceho zo zvierat a od ľudí obsahujú málo kadmia, avšak môžu byť inak kontaminované. Preto je veľmi dôležité určenie bezpečných hodnôt všetkých znečisťujúcich látok.

3.4.2

EHSV preto nabáda Komisiu, aby pokračovala vo všetkých nedokončených štúdiách a dokončila ich, urobila nové posúdenie rizík všade, kde sa žiada, a dala vhodné odporúčania, hlavne o dostupných technológiách na odstraňovanie kadmia, nákladoch na jeho odstraňovanie a uplatniteľnosti týchto technológií pri rôznych výrobných postupoch.

3.4.3

EHSV uznáva, že poľnohospodárske postupy sú často lokálne a môžu sa javiť ako nepresné. Technické poradenstvo a osvedčené postupy sa ďalej vyvíjajú, avšak nie vždy sa o nich správne informuje. Pri zmenách je tendencia, že sú pomalé a chýbajú im silné finančné stimuly. Predaj a používanie kombinovaných NPK hnojív nezohľadňuje potreby, ktoré sa na jednotlivých poliach môžu odlišovať. Tak ako v iných oblastiach, aj tu je dôležité celoživotné vzdelávanie.

3.4.4

Preto má teraz zásadný význam posun k poľnohospodárstvu s presným dávkovaním, pri ktorom sa väčšia pozornosť venuje miestnym potrebám, dostupnosti a spôsobom uvoľňovania látok a ktoré zahŕňa prírodné aj priemyselné hnojivá, pričom sa budú uplatňovať stimuly potrebné na povzbudzovanie k zmenám. Generálne riaditeľstvo Komisie zodpovedné za výskum a vývoj bude musieť v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu.

3.5.1

Fosfor je stabilný nerádioaktívny prvok a dá sa preto donekonečna recyklovať a znova používať. V ovzduší sa vo významnej miere nevyskytuje, avšak môže dochádzať k jeho stratám eróziou pôdy alebo unášaním vodou, takže vo všeobecnosti skončí na morskom dne. Skúmalo sa jeho opätovné získavanie z vnútrozemských vodných telies ako krok na ich vyčistenie, takéto získavanie na opakované použitie si ešte vyžaduje viac pozornosti.

3.5.2

Udržateľné využívanie si vyžaduje posúdenie životného cyklu od ťažby, cez poľnohospodárske využitie, potraviny, až po je ukladanie v moriach. Ťažba si vyžaduje veľké množstvá energie a vody, často v oblastiach, v ktorých je nedostatok jedného i druhého. Pri doprave a spracovaní sú potrebné uhľovodíky a emitujú sa skleníkové plyny. Súčasné plytvanie je veľké: iba približne 15 % vyťaženého fosforu sa dostane do potravín, ktoré konzumujeme [Rosemarin & Jensen (Európska konferencia o udržateľnom využívaní fosforu, marec 2013) uvádza 20 – 25 %, podľa údajov ESPP je to iba 15 %]. Toto využitie je však nevyhnutné pre akýkoľvek život. Tento proces sa môže zoptimalizovať, nie však nahradiť.

3.5.3

Nepotravinové použitie je odlišné. Domáce pracie a čistiace prostriedky sa dajú vyrábať bez fosfátov a ich používanie sa vo veľkej miere znížilo. Oveľa väčšie nebezpečenstvo predstavuje prechod na spracúvanie plodín na biopalivá. Lepšie sa musia kvantifikovať energetické náklady a prínosy na všetkých úrovniach. EHSV sa zaoberal niektorými sociálnymi a hospodárskymi vplyvmi. Teraz je naliehavo potrebné celkové posúdenie životného cyklu so zarátaním fosforu a podľa potreby sa musia prispôsobiť politické opatrenia.

3.5.4

V každom prípade sa treba snažiť o zníženie spotreby primárneho fosforu (nové vstupy vyžadujúce dovozy do EÚ), zvýšenie opätovného využívania organických materiálov (potravín, spracovateľského odpadu a kompostov) a bezpečné recyklovanie materiálov bohatých na fosfor, ktoré sú v súčasnosti považované za odpady (zvieracie a ľudské výkaly, odpadové vody a čistiarenské kaly). Pri vedľajších produktoch spracovania sa musí nájsť nejaké ich využitie.

3.5.5

Na dosiahnutie uvedeného je potrebné určiť vhodné postupy a vychovávať regulačné orgány, dodávateľov, poľnohospodárov, maloobchodníkov a ich zákazníkov k tomu, aby prešli na želané nové produkty a postupy. Pracuje sa na hľadaní komerčne vhodných riešení. ESPP a iné orgány úzko spolupracujú s Komisiou na ich úspešnom uskutočnení.

3.5.6

Komisia a iné inštitúcie, agentúry a poradné orgány EÚ by mali pokračovať v určovaní právnych predpisov, ktoré sa vzhľadom na skúsenosti alebo meniace sa vonkajšie potreby musia preskúmať alebo lepšie uplatňovať. Celé ponímanie pojmu „odpad“ sa musí prehodnotiť, čo sa už aj deje. Ako sa uvádza v oznámení, súčasné prístupy sú rozdrobené a neprospešné a brzdia želané výsledky pri opätovnom používaní a recyklovaní.

3.6.1

Komisia by mala podporovať výskum tam, kde možno očakávať želané výsledky, ale trhovo motivované komerčné stimuly (napr. pre pretrvávajúcu dostupnosť relatívne lacného primárneho fosforu) sú nejasné, kde sú pravdepodobné nevyriešené konflikty záujmov (napr. pokiaľ ide o normy akosti recyklovaných a nových fosforečných hnojív), kde sa prax v jednotlivých členských štátoch EÚ výrazne odlišuje (napr. pokiaľ ide o súčasné využívanie fosfátov a trendy v spotrebe) alebo kde sa nedajú ľahko dosiahnuť zrejmé synergie (napr. pokiaľ ide o transfer živočíšneho a iného odpadu bohatého na fosfor z členských štátov s jeho prebytkom do členských štátov s jeho nedostatkom.

3.6.2

Treba mať tiež na pamäti potrebu zlepšiť komunikáciu v príslušných odvetviach, rozdielnosť platných právnych predpisov a rozdelenie a niekedy stret zodpovedností v Komisii a iných regulačných orgánoch.

3.7.1

Tu je odpoveď „nie“. Je jednoznačne potrebné autoritatívne, menej rozdrobené a kompletnejšie informovanie o iných znečisťujúcich látkach, ich zdrojoch a prenose do potravín, vrátane ťažkých (a ľahších) kovov, liečiv a metabolitov, patogénnych látok, súvisiacich živín, o dostupnosti, spôsobe uvoľňovania, celkovej agronomickej účinnosti, recyklačných technológiách, ekologických vplyvoch atď.

3.7.2

Dobrým začiatkom by boli štatistické údaje, ak sú dostupné. Zásadný význam bude mať vzdelávanie, angažovanosť a prijímanie zmien. Partnerstvo medzi Komisiou a orgánmi ako je ESPP sa javí ako najschodnejšia cesta na splnenie týchto úloh.

3.8.1

V rámci stratégie Európa 2020 bolo spustených 5 európskych partnerstiev v oblasti inovácií (EIP). Tri z nich zamerané na poľnohospodársku produktivitu, vodu a suroviny budú mať vplyv na poľnohospodárstvo všeobecne a konkrétne na fosfor. Takýto vplyv budú mať aj zvyšné dve zamerané na inteligentné mestá a aktívne starnutie v zdraví, aj keď v menšej miere. Ako nový problém, ktorý sa musí riešiť, by prístup používaný pri fosfore mohol byť modelom, ktorý by sa mohol využiť pri iných problémoch.

3.8.2

Bol zriadený riadiaci výbor na vysokej úrovni a dohodol sa strategický plán implementácie. Ten bude úspešný, ak budú zainteresované subjekty konať spoločne a ak všetci aktéri budú zastúpení a budú sa aktívne zapájať do činnosti. Sústredenie spočíva na činnostiach, ktoré sú možné v EÚ, predovšetkým na poľnohospodárskom využití a potravinách, takže niektoré z uvedených hlavných tém zostanú bokom.

3.8.3

EHSV súhlasí s veľmi obšírnym obsahom strategického plánu implementácie, ale konštatuje, že v ňom chýbajú jasne určené priority, mechanizmy na riešenie oprávnených sporov, a takisto harmonogramy činnosti. Málo sa diskutuje o oblastiach, v ktorých súčasná politika EÚ alebo členských štátov spôsobila ekonomicky nestabilné alebo neželané výsledky v EÚ alebo mimo nej (subvencovanie alebo nesubvencovanie, či dokonca nepovoľovanie určitých aktivít pri sledovaní iných cieľov).

3.8.4

EHSV dúfa, že EIP včas splní svoj účel, čo by bol pri fosfore veľmi užitočný výsledok. Diskusia by sa mala viesť o využívaní živín, efektívnosti hnojív, recyklovaní, úrovniach znečisťujúcich látok, hnoji a inom spracovaní organického odpadu, doprave a využívaní. To by malo podporiť pracovný program ESPP. Medzi partnerstvom a platformou by samozrejme mala byť interakcia.

3.9.1

„Odpad“ je akýkoľvek materiál, ktorý má pre jeho bezprostredného vlastníka nulovú alebo zápornú hodnotu. Hneď ako je možné stanoviť nejakú jeho hodnotu, stáva sa produktom, s ktorým sa dá obchodovať. Pri úplne účinnom procese by sa zhodnotili a využili všetky výstupné toky. Globalizácia komplikuje zodpovedajúcu analýzu, avšak vytvára tlak na hľadanie riešenia. Toky odpadu rastlinného, živočíšneho a ľudského pôvodu v tekutej a pevnej forme treba v súčasnosti považovať skôr za komerčné príležitosti, než za nákladné problémy.

3.9.2

To sa ľahšie povie, než dosiahne. Bude potrebný výskum a nové technológie. Predpisy by sa mali upraviť tak, aby zabezpečili väčšiu jasnosť a obsahovú určitosť pri cezhraničnom a vnútornom obehu. Treba sprehľadniť finančné podnety. Najväčšiu pravdepodobnosť úspechu majú miestne riešenia, ktoré budú zahŕňať spracovaný i nespracovaný hnoj a priemyselné hnojivá. Mali by sa rozvíjať komunitné a regionálne projekty na riešenie špecifických problémov, aby sa dobre využívali investície a minimalizoval vplyv na životné prostredie.

3.9.3

Aktéri EIP alebo ESPP budú mať kľúčovú úlohu pri prispôsobovaní globálnych riešení na skutočné príležitosti pre poľnohospodársky podnik, určité spoločenstvo, komúnu alebo región. Bude potrebné naplno zaangažovať členské štáty a iných predstaviteľov občianskej spoločnosti.

3.10.1

Najlepším spôsobom ako zmenšiť množstvo potravinového odpadu je, že sa potraviny budú distribuovať a že ich budú ako súčasť vyváženej a zdravej stravy konzumovať osoby, ktorých výživa je nedostatočná. Preskúmanie si vyžadujú všetky predpisy o označovaní a maloobchodné praktiky týkajúce sa kvality (tvar, vzhľad a veľkosť verzus chuť a výživná hodnota), veľkosti porcií, dátumu najneskoršieho predaja a spotreby a vyhadzovania nepredaných potravín. Veľkí komerční používatelia (spracovatelia potravín, dodávatelia jedál, reštaurácie) by mali odpad minimalizovať na normálnom komerčnom základe a malo by sa od nich žiadať, aby kompostovali všetko, čo priamo nemôžu spotrebovať. Mali by sa podporovať celoodvetvové iniciatívy zahŕňajúce aj maloobchod. Domáci potravinový odpad sa môže a mal by sa minimalizovať efektívnym nákupom a včasnou spotrebou, čo je vo veľkej miere vecou výchovy spotrebiteľov. Individuálne kompostovanie zvyškov je možné na vidieku, trochu ťažšie je vo veľkomestách.

3.10.2

Separovaný zber biologicky rozložiteľného odpadu je s výnimkou záhradných zvyškov vo všeobecnosti dosť obmedzený a závisí od dostupného rozpočtu a priorít. Kompostovanie všetkého, čo sa nemôže spotrebovať zadržiava fosfor v potravinovom reťazci a zlepšuje akosť pôdy tam, kde je to potrebné. Pozornosť treba venovať skôr pridanej hodnote, než obyčajnej likvidácii odpadu.

3.11.1

Riešenia už existujú pri malých domácich aplikáciách, predovšetkým ako riešenie problémov s nadbytkom fosforu na odľahlých miestach, ktorý spôsobuje eutrofikáciu priľahlých vodných telies bez prúdenia vody. Sú však drahé a budú sa asi ťažko dať prispôsobiť hustému mestskému osídleniu. Veľkosť mesta často určuje, čo je možné.

3.11.2

Likvidácia komunálnych odpadových vôd je upravená predpismi o kvalite odpadových vôd a nezávisí od potenciálnej hodnoty určitých zložiek. To by sa malo neodkladne preskúmať. Zdokonalenie jestvujúcich sústav likvidácie splaškov môže byť drahé. Väčší zmysel majú také nové investičné návrhy, ktoré pre prevádzkovateľov predstavujú vyššiu pridanú hodnotu. Používanie pevného biologického odpadu zapracovaním do pôdy by sa malo sústrediť na optimalizáciu výnosov plodín namiesto čistého dodržiavania obmedzení pri likvidácii odpadu.

3.11.3

Nové normy budú potrebné pri aplikáciách využívania potravín, vrátane obrábania pôdy, a súčasnom využívaní priemyselných hnojív (ktorých akosť a vlastnosti je možné ľahšie kontrolovať). Nepotravinové aplikácie (parky, golfové ihriská, mestská a priemyselná tvorba krajiny, rekultivácie, lesné hospodárstvo, protierózna ochrana, ochrana pobrežia atď.) predstavujú jednoduchšie možnosti.

3.11.4

Pretrváva potreba sústredeného výskumu a vývoja nových nákladovo efektívnych technológií. Bude na prospech všetkým, ak sa toto bude podnecovať, financovať a propagovať na úrovni EÚ a podporovať zisťovaním a skutočným transferom používaných osvedčených postupov. Úspešné technológie vytvárajú pracovné miesta a otvárajú trhy. Efektívnosť výroby potravín, distribúcie, využívania a nakladania s odpadom pomáha pri znižovaní nákladov spotrebiteľov a pri dosahovaní iných cieľov energetiky a klimatickej politiky.

3.11.5

Mali by sa odstrániť prekážky pokroku. Mali by sa vypracovať harmonizované kritériá, podľa ktorých odpad prestáva byť odpadom, a nové prístupy pri definovaní a kontrole odpadu. Rámcová smernica o chemických látkach (REACH), akosti pôdy a vody, využívaní hnojív a potravín a likvidácii odpadu by sa mali prehodnotiť, aby sa zabezpečilo, že ich ciele budú relevantné a úplné a že budú v súlade s prioritami súčasnej EÚ v tomto globalizovanom svete, v ktorom žijeme. Dôležitá bude riadna a primeraná implementácia na štátnej a miestnej úrovni. EHSV bude pri nej ochotne pomáhať.