11.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 177/52

1.1

EHSV súhlasí, že rozhodnutie Rady (1) z roku 2005 o nových psychoaktívnych látkach si vyžaduje aktualizáciu. Súhlasí s potrebou lepšej koordinácie opatrení medzi príslušnými agentúrami EÚ, potrebou prísnejších lehôt na zber údajov a možnosťou presnejšej vnútornej klasifikácie na látky predstavujúce nízke, mierne alebo závažné riziko. Na túto klasifikáciu by mali včas a primeraným spôsobom nadväzovať všetky opatrenia na obmedzenie ponuky.

1.2

EHSV zároveň pripomína, že často neboli k dispozícii podkladové údaje na základné posúdenie vplyvu, že miera užívania nových psychoaktívnych látok je v rámci EÚ rôzna a postoj verejnosti a politické reakcie sú veľmi rôznorodé. Komisia správne poukazuje na to, čo je politicky dosiahnuteľné v rámci Zmluvy o EÚ a súčasných finančných obmedzení, mala by však ísť ďalej a určiť, čo je skutočne potrebné.

1.3

EHSV sa domnieva, že je tiež potrebné vziať si ponaučenie z vývoja v krajinách mimo EÚ, a to by sa malo zdôrazniť v každom ďalšom posudzovaní vplyvu. V EÚ je zatiaľ nevyhnutné zlepšiť zber lepšie podložených údajov o všetkých vstupoch (dostupnosť látok, zásobovacie trasy, hospodárske možnosti a spoločenská potreba), komunikačných kanáloch (internet a sociálne médiá) a výsledkoch (merateľné ochorenia a ďalšie ujmy).

1.4

Ak návrh nariadenia zostane v súčasnej podobe, bude potrebné vysvetliť viacero technických otázok, ktoré sú uvedené v časti 5 tohto stanoviska. Úspech bude závisieť od politickej podpory, poskytovania údajov a financovania zo strany členských štátov. Je potrebné dohodnúť praktické ciele. Musí pokračovať výskum a musia sa určiť najlepšie (a najhoršie) postupy v oblasti kontroly a liečby. O plánoch a výsledkoch výskumných programov financovaných z prostriedkov EÚ, ako sú eSBIRTes, Orion and ALICE-RAP by sa mali pravidelne informovať ostatné subjekty v tejto oblasti a mali by sa lepšie začleniť do posúdení vplyvu a všetkých následných legislatívnych návrhov. Zber údajov, hodnotenie rizika a prenos poznatkov by mal ďalej pokračovať v reálnom čase prostredníctvom fóra občianskej spoločnosti o drogách (alebo možno prostredníctvom širšej platformy o nových psychoaktívnych látkach) za účasti všetkých zúčastnených strán, najmä priamo zapojených mimovládnych organizácií a podporných skupín. To by sa malo týkať všetkých nových psychoaktívnych látok vrátane tých, ktoré už boli oznámené, či už ako látky na jedno použitie, v zmesiach alebo ako prímesy v iných nových psychoaktívnych látkach. Bolo by potrebné častejšie sa dohodovať s členskými štátmi na prioritách a možných opatreniach. Mali by sa zvážiť alternatívy alebo dodatky k jednotnej reakcii EÚ, ktorá sa limituje na obmedzenie ponuky.

2.1

Látka, ktorá sa vyskytuje v prírode alebo bola úmyselne vyrobená na akýkoľvek zákonný či nezákonný účel, sa považuje za psychoaktívnu, ak okrem svojich iných fyzikálnych, chemických, toxikologických a environmentálnych vlastností dokáže po užití človekom s akýmkoľvek zámerom vyvolať stimuláciu alebo potlačenie centrálneho nervového systému, ktoré sú sprevádzané halucináciami a/alebo zmenami v motorike, myslení, správaní alebo nálade.

2.2

Tieto účinky sa môžu považovať za prospešné, ak sa látky pripravujú, predpisujú alebo užívajú za kontrolovaných podmienok ako lieky na liečbu konkrétnych ochorení, alebo za škodlivé a potenciálne či skutočne nebezpečné, niekedy dokonca vážne, ak sa užívajú svojvoľne výhradne z dôvodu vnímaného pôžitku z uvedených účinkov. Tieto riziká sa prudko zvyšujú, ak sú látky zároveň návykové a ak je ich užívanie ekonomicky využiteľné.

2.3

Látky ako morfín, heroín, kokaín, extáza a marihuana a ich mnohé deriváty a prekurzory, spolu s množstvom amfetamínov, barbiturátov, benzodiazepínov a iných „psychedelických“ drog preto podliehajú kontrole s rôznou mierou úspešnosti podľa dvoch dohovorov (2) (1961, 1971) a protokolu (3) (1972) OSN, ktoré sa v rôznom rozsahu vykonávajú na vnútroštátnej úrovni po celom svete.

2.4

Všetky psychoaktívne látky, ktoré nie sú zapísané do zoznamu a kontrolované podľa uvedených postupov, sa na účely právnych predpisov EÚ (a niektorých ďalších subjektov) charakterizujú ako „nové“, a to bez ohľadu na to, odkedy sú známe či používané na iné, často legitímne účely. Tieto látky sa označujú ako „nové psychoaktívne látky“, len ak bolo zistené (alebo ak existuje podozrenie), že sa uvádzajú na trh alebo distribuujú výlučne pre svoje psychoaktívne vlastnosti na spotrebu pre jednotlivých spotrebiteľov, ktorí konajú mimo lekárskeho či iného dohľadu.

2.5

Alkohol, tabak a kofeín, ktoré pri rôznych dávkach spĺňajú všetky uvedené kritériá pre nové psychoaktívne látky a dlhodobú ujmu, sú podľa vymedzení OSN a EÚ osobitne vylúčené. To však nie je také jednoduché „na ulici“ alebo v akademických štúdiách, kde sa ich užívanie a účinky navzájom spájajú a kde zdravotné a spoločenské dosahy alkoholu a tabaku výrazne presahujú dosah väčšiny nových psychoaktívnych látok. Výskumníci a zákonodarcovia sa však v týchto otázkach nie vždy zhodujú, a preto je v súčasnosti naliehavo potrebný vzájomne dohodnutý postup na posúdenie ujmy a rizika na kvantitatívnom základe.

2.6

Zistilo sa, že v rámci EÚ sa príležitostne alebo dlhodobo užíva (alebo užívalo) viac ako 300 nových psychoaktívnych látok. Nové oznámenia z členských štátov v súčasnosti prichádzajú s frekvenciou asi 1 za týždeň. Keďže tieto látky nie sú kontrolované, ich používanie nie je nezákonné, preto sa považujú za zákonné a možno ich označiť za legálne – s nesprávnym záverom, že sú aj bezpečné či schválené. Vo väčšine prípadov neexistuje dostatok vedeckých údajov na potvrdenie či vyvrátenie týchto domnienok. Nové molekuly, ktoré sú variantmi vyslovene zakázaných molekúl, sa dajú rýchlo syntetizovať a doviezť z Číny alebo Indie v niektorých prípadoch ako reakcia na objednávku organizovaných skupín alebo jednotlivcov z EÚ. Existujúce molekuly sa tiež môžu využiť inak ako na účel, ktorý je v EÚ legitímny. Vo väčšine prípadov je motiváciou zisk, v iných je hlavnou výzvou obchádzanie zákonov. Vnútroštátne kontaktné miesta v rámci Európskej informačnej siete o drogách a drogovej závislosti („Reitox“) zabezpečujú včasné varovanie a vymieňajú si informácie o zistených nových psychoaktívnych látkach.

2.7

Nové psychoaktívne látky sa uvádzajú na trh pod mnohými nesystematickými, skrátenými a/alebo exotickými obchodnými názvami, zvyčajne v zmesiach s inými zakázanými, novými alebo vylúčenými výrobkami vrátane rastlinných výrobkov, aktívnych zložiek liekov, potravinových prísad, tabaku, kofeínu a inertných plnidiel. Zloženie nie je vždy rovnaké a nepodlieha žiadnej kontrole. Bezpečnostné upozornenia chýbajú alebo sa prikladajú len na účely povolenia predaja („nevhodné na ľudskú spotrebu“). Označovanie môže byť úmyselne zavádzajúce („soľ do kúpeľa“ či „vôňa“ pre výrobky pravdepodobne určené na inhaláciu, fajčenie či vpichovanie).

2.8

Predaj zabezpečujú špecializovaní predajcovia alebo komerčné maloobchodné predajne (tzv. head, smart alebo smoke shopy, popri príslušenstve určenom pre tabakové výrobky) alebo sa uskutočňuje na internete (k dispozícii sú nákupy cez kreditnú kartu, recenzie na výrobky a dodávateľov a okamžité dodanie domov). Osobitným problémom sú anonymné webové stránky. Ceny za dávku sú v porovnaní s nezákonnými drogami zvyčajne nízke. Sociálne médiá podporujú nové trendy a pomáhajú pri výmene skúseností. Miera užívania (legálne povzbudzujúce látky, drogy užívané v kluboch a na večierkoch či rekreačné/dizajnérske drogy) je v rámci EÚ veľmi rôzna a zjavne sa pomaly zvyšuje, pričom správy o nadpriemernom užívaní prichádzajú z Írska, Poľska, Lotyšska a Spojeného kráľovstva. Uvádzaný počet osôb hospitalizovaných v priamom dôsledku užívania zostáva pomerne nízky (čo vzhľadom na nedostatok spoľahlivých údajov môže, ale nemusí byť pravdivé vyjadrenie skutočnej ujmy).

2.9

Na základe uvedených skutočností a v porovnaní s pravidelnými, závislými užívateľmi nezákonných drog sú užívatelia nových psychoaktívnych látok (najmä v Spojenom kráľovstve, kde je zber údajov tiež na vysokej úrovni) zatiaľ zvyčajne mladí, dostatočne zabezpečení, nemajú kriminálnu minulosť a je pravdepodobné, že v prípade potreby vyhľadajú zdravotnú starostlivosť. Keďže sú stále začlenení do rodinného a pracovného života, miera uzdravenia je vo všeobecnosti dobrá. Ak dôjde k nehode alebo úmrtiu, zvyčajne sa to považuje za neočakávanú osobnú tragédiu, a preto sa im dostáva značnej pozornosti v médiách, a tým aj politicky.

2.10

Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprekvapuje, že postoje verejnosti a politikov ku kontrole nových psychoaktívnych látok sú v členských štátoch EÚ i na celom svete veľmi rôzne. Uruguaj nedávno legalizoval marihuanu. Nový Zéland povolí „prijateľné“ nové psychoaktívne látky s nízkou mierou rizika a kontrolou kvality. Írsko drasticky znížilo počet maloobchodných predajní, v Holandsku a Kanade sa uvažuje o takom istom kroku. V Spojenom kráľovstve sa tradične uprednostňoval zákaz výrobkov, a to jednotlivo alebo v skupinách, ale v súčasnosti sa skúmajú alternatívne stratégie. Belgicko plánuje zákaz skupín výrobkov. Vynakladá sa úsilie na obmedzenie internetového predaja nezákonných drog na anonymných stránkach, predaj zákonných látok však bude zrejme prekvitať.

3.1

Rozhodnutím Rady z roku 2005 (4) sa ustanovil rámec na výmenu informácií, hodnotenie rizika a kontrolu nových psychoaktívnych látok. V praxi sa ukázal ako reakčný s obmedzeným zberom informácií, nedostatočnou kategorizáciou rizík a s malými možnosťami reštriktívnych opatrení. Rada v roku 2011 požiadala Komisiu o aktualizáciu tohto rozhodnutia.

3.2

V tomto návrhu sa predkladajú opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné, vrátane návrhu smernice, ktorou sa reviduje rámcové rozhodnutie Rady (5) o minimálnych ustanoveniach v oblasti obchodovania s drogami. Rozšírilo by sa tým vymedzenie pojmu „droga“ o nové psychoaktívne látky predstavujúce závažné zdravotné, spoločenské a bezpečnostné riziká, ktoré by v EÚ podliehali trvalým obmedzeniam na trhu pod rovnakou hlavičkou ako látky, ktoré sú už uvedené v zozname podľa príslušných dohovorov a protokolu OSN.

3.3

K návrhu nariadenia, ktoré sa osobitne zaoberá novými psychoaktívnymi látkami, je priložené vlastné posúdenie vplyvu, v ktorom sa zdôrazňujú rozdiely v dostupnosti údajov, skutočnom užívaní, zdravotných nákladoch a reakciách verejnosti a vlád v rámci EÚ. Ak nie sú k dispozícii údaje, predkladá sa odhad. Možnosti politík sa posudzujú z hľadiska ich účinnosti pri dosahovaní cieľov, hospodárskeho, finančného a spoločenského dosahu a primeranosti a prijateľnosti z hľadiska zainteresovaných strán.

3.4

Návrh sa zakladá na článku 114 Zmluvy o fungovaní EÚ s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s vysokou úrovňou ochrany zdravia, bezpečnosti a spotrebiteľov. Zámerom je skrátiť reakčný čas na úrovni EÚ, poskytnúť možnosť cielenej a primeranej reakcie, riešiť problémy dvojakého použitia a nedostatočnej istoty zákonných subjektov a spojiť trh s novými psychoaktívnymi látkami so širším vnútorným trhom.

3.5

V návrhu sa stanovuje časový harmonogram zhromažďovania údajov pre spoločnú správu Komisie, Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Europolu a ďalších úzko zapojených európskych agentúr (pre lieky, chemické látky a bezpečnosť potravín) na základe včasného varovania zo strany členských štátov o nedávno zistených nových psychoaktívnych látkach.

3.6

Správa môže viesť k formálnemu hodnoteniu rizika, ktoré vykoná EMCDDA ako základ pre opatrenia Komisie. Navrhujú sa kritériá na rozlišovanie medzi nízkym, miernym a závažným zdravotným, spoločenským a bezpečnostným rizikom. Pokiaľ sa riziko považuje za nízke, neprijmú sa žiadne ďalšie opatrenia. V prípade mierneho či závažného rizika môže Komisia uložiť dočasný alebo trvalý zákaz predaja konkrétnej novej psychoaktívnej látky a v osobitných prípadoch aj zákaz jej výroby, distribúcie, dovozu či vývozu.

3.7

V návrhu sa ustanovuje prehodnocovanie úrovne rizika vzhľadom na nové informácie a pravidelné podávanie správ a hodnotenie vykonávania, uplatňovania a účinnosti nariadenia. Bude pokračovať výskum a analýzy. Členské štáty budú mať povinnosť stanoviť správne sankcie potrebné na presadzovanie trhových obmedzení a zabezpečiť, že tieto sankcie budú účinné, primerané a odrádzajúce. Návrh údajne nebude mať žiadny priamy dosah na rozpočet EÚ.

3.8

Nariadenie nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a bude pre členské štáty záväzné. Pôvodné rozhodnutie Rady (6) bude zrušené a nahradené.

4.1

EHSV privítal oznámenie Komisie z roku 2011 s názvom Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku a návrh nariadenia z roku 2012 o prekurzoroch drog. EHSV s potešením očakával návrhy na tému nových psychoaktívnych látok a navrhol rozsiahle usmernenia pre účinné opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov.

4.2

V prípade prekurzorov drog bolo osobitne zaznamenané, do akej miery sa zúčastnené strany (Komisia a obmedzený počet legitímnych výrobcov, obchodníkov a konečných používateľov) v plnom rozsahu stotožnili s požiadavkami článku 12 dohovoru OSN (7) z roku 1988, pokiaľ ide o spoluprácu na dosiahnutí požadovaných cieľov. V tomto konkrétnom prípade, v súvislosti so zneužívaním malých množstiev acetanhydridu, ktorý je potrebný na výrobu heroínu, ich bolo možné vymedziť pomerne presne.

4.3

Inak je to však zatiaľ v prípade nových psychoaktívnych látok, kde je situácia v členských štátoch a vo svete, pokiaľ ide o skutočné užívanie a reakciu verejnosti a politiky, veľmi rôznorodá. Kľúčové údaje sa často nezhromažďujú či neporovnávajú, tragédie jednotlivcov priťahujú pozornosť médií, politické reakcie nie sú vždy podporené vedeckým a odborným poradenstvom, s ktorým môžu byť v priamom rozpore, ďalšie súvisiace činitele vrátane omnoho rozšírenejšej a škodlivejšej konzumácie alkoholu a tabaku sa považujú za príliš citlivé na to, aby boli súčasťou jednotného regulačného prístupu. Očividné sú generačné rozdiely, pokiaľ ide o uvádzanie výrobkov na trh prostredníctvom internetu a úlohu sociálnych médií vo formovaní názorov, riskovanie a rekreačné užívanie starých aj nových psychoaktívnych látok.

4.4

V tejto situácii, ktorá je očividne veľmi zložitá pre každého, kto sa pokúša reagovať na stav v oblasti nových psychoaktívnych látok, môžu byť dôležité dve poznámky z predošlých stanovísk EHSV, a to, že „štát nemôže spôsobovať škody, ktoré by boli vyššie než škody, pred ktorými nás má chrániť  (8)“ a, podobne ako v prípade mnohých iných tém dôležitých pre zákonodarcov, že „politika by mala byť založená na údajoch a dôkazoch, a nie naopak  (9)“. To je zrejme ľahšie povedať, než dosiahnuť.

4.5

Pokiaľ ide o súčasné návrhy, obavy určite nespočívajú v tom, že by mali spôsobiť škodu, ale skôr v tom, že neprinesú dostatočný úžitok a že ich existencia môže spomaliť rozsiahlejšie celospoločenské a mnohoodvetvové prístupy založené na údajoch, ktoré sú potrebné dokonca aj na dosiahnutie dohody o súčasnej situácii a dlhodobých cieľoch pre osobitné skupiny obyvateľstva. Ak sa tieto dohody nedajú dosiahnuť vopred a nezíska sa potrebná politická podpora, malo by sa to uznať v každom návrhu nariadenia na úrovni EÚ.

4.6

EHSV pripomína, že návrh má iné ciele vrátane riešenia problémov dvojakého použitia, zneužívania zákonných látok v rámci EÚ a nedostatočnej istoty zákonných subjektov. Tieto ciele však nie sú vyčíslené v posúdení vplyvu a v návrhu sa im venuje malá pozornosť. Vôbec sa nezvažovali ďalšie možnosti na odstránenie medzier, ktoré zostali po iných právnych predpisoch. Je preto ťažké posúdiť, či základ zvolený podľa zmluvy (článok 114 ZFEÚ) je vhodný alebo nie. Štatistické údaje o 300 doteraz katalogizovaných látkach by sa mohli použiť na objasnenie tohto a iných bodov.

4.7

EHSV je pevne presvedčený a opakovane uviedol, že regulácia ponuky je len jednou časťou riešenia a sama osebe pravdepodobne neprinesie užitočné či merateľné výsledky. Viac pozornosti sa musí venovať pochopeniu dopytu a musia sa navrhnúť lepšie spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa to mohlo splniť s čo najmenším rizikom. Samozrejme, riziko nikdy nemožno úplne vylúčiť, možno ho však výrazne znížiť. Pomôcť by mali lepšie údaje, ktoré budú riadne šírené.

4.8

EHSV zároveň pripomína, že v prípade uplatňovania trestnoprávnych sankcií sa tieto sankcie musia vzťahovať len na osoby, ktorých cieľom je komerčný zisk z predaja látok, o ktorých je už známe, že sú zakázané, alebo ktoré môžu závažným spôsobom poškodiť ľudské zdravie. Platí to najmä v súvislosti s novými psychoaktívnymi látkami, pri ktorých je riziko zatiaľ zjavne nižšie ako v prípade „starých“ či vylúčených psychoaktívnych látok a pri ktorých by uväznenie užívateľa, s nevyhnutným vystavením sa „starým“ psychoaktívnym látkam, bolo z osobného i spoločenského hľadiska najhorším možným výsledkom. Ak majú byť opatrenia dôveryhodné v očiach zasiahnutých skupín obyvateľstva v EÚ, a to najmä priamo dotknutých mladých ľudí, musí sa to v návrhu jasne uviesť.

5.1

V návrhu sa vymedzujú niektoré, nie však všetky používané kľúčové pojmy, ale nevysvetľuje sa, ako by sa mali uplatňovať vo vzťahu k tomuto nezvyčajne štruktúrovanému, rýchlo rastúcemu, čiastočne legálnemu, čiastočne kriminálnemu, čiastočne transparentnému, čiastočne regulovanému trhu s výrobkami, ktoré sa väčšinou vyrábajú mimo EÚ. Nevymedzuje sa pojem „hospodársky subjekt“, ktorý by mohol byť legálny (predajca psychoaktívnych látok s priamym predajom alebo prostredníctvom tzv. head shopov či internetu) alebo nelegálny (díler zakázaných drog). Čo znamená „uvedenie na trh“ v kontexte internetového predaja s tovarom pochádzajúcim z celého sveta? Prečo by „zmesou“ mali byť dve alebo viac nových psychoaktívnych látok, a nie napríklad jedna nová psychoaktívna látka a rôzne množstvo tabaku, kofeínu, bylín či plnidiel? Nebolo by lepšie sústrediť sa na „užívateľov“ ako na „každého, kto užíva nové psychoaktívne látky mimo lekárskeho dohľadu“, než na širšiu skupinu „spotrebiteľov“ („osoby, ktoré konajú na účely, ktoré sú mimo rámca ich obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti“), ktorí touto činnosťou zväčša nie sú postihnutí? Ak má byť návrh skôr proaktívny než reaktívny, nemal by sa tiež zamerať na nové psychoaktívne látky, „ktoré podľa vedeckých hodnotení a posudkov možno logicky očakávať, že sa objavia?“ Buďme kritickí, prečo sa dôkazné bremeno presunulo z dodávateľov, ktorí by mali mať povinnosť preukázať, že ich produkty majú „nízke“ riziko, na EMSDDA a Komisiu, o ktorých by sa potom myslelo, že udeľujú súhlas?

5.2

V tomto návrhu EÚ by sa mohlo vyjasniť aj vymedzenie nových psychoaktívnych látok, kde by sa prívlastok „nové“ (len vo vzťahu k platným dohovorom OSN) nahradil prívlastkom „oznámené“. Keďže podľa nariadenia REACH ani ostatných právnych predpisov týkajúcich sa chemických látok sa látky bežne netestujú (nedajú a nemali by sa testovať) na svoje psychoaktívne vlastnosti, existuje málo informácií o tom, u koľkých molekúl sa napokon môžu vo väčšej či menšej miere tieto účinky prejaviť (alebo by sa ako také uvádzali na trh). Keďže termín „psychoaktívne látky“ sa uplatňuje, len keď sa účinky prejavia u ľudí, obmedzenia spojené s testovaním zvierat sú zjavné.

5.3

EHSV s určitou obavou pripomína, že návrh sa sústreďuje na jednotlivé látky namiesto zmesí, ktoré sa vo veľkej miere uvádzajú na trh. Vymedzuje sa časový harmonogram na reakciu agentúr, nie však pre Komisiu na iniciovanie vypracovania spoločnej správy či posúdenia rizík. Tento proces začne, keď „viaceré“ členské štáty oznámia tú istú novú psychoaktívnu látku. Prečo nie len jeden členský štát, ak sú na to vážne dôvody? Koľko je „viaceré“? Nie je jasné, ako Komisia rozhodne v prípade (pravdepodobného) nedostatku ďalších informácií od agentúr a v kritickom prípade nedostatku politického príspevku členských štátov. Neexistuje žiadne ustanovenie pre opatrenia podľa iných právnych predpisov EÚ či členských štátov, napríklad právnych predpisov týkajúcich sa označovania, aktov o predaji výrobkov, všeobecnej ochrany spotrebiteľa alebo iných právnych predpisov v oblasti chemických výrobkov, liekov či ochrany zdravia a bezpečnosti. Tzv. head shopy, ak sa im umožní pokračovať v činnosti, by mali byť v plnom súlade s platnými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa.

5.4

EHSV je osobitne znepokojený nedostatkom dodatočných finančných prostriedkov vyčlenených na túto činnosť. Ak sa môže vykonávať pri existujúcich rozpočtoch, prečo sa tieto postupy v súčasnosti neuplatňujú? Dajú sa bez takéhoto financovania dosiahnuť významné výsledky? Je nariadenie (určené členským štátom) nevyhnutné na stanovenie postupov vzájomnej súčinnosti rôznych agentúr EÚ, alebo sa dajú tieto vnútorné procesy upraviť včasnejšie vzájomnou dohodou s ohľadom na skúsenosti?

5.5

EHSV konštatuje, že v posúdení vplyvu, na ktorom je tento návrh založený, chýbajú porovnateľné údaje zo všetkých členských štátov o užívaní, vplyvoch a zdravotných nákladoch nových psychoaktívnych látok. Ak by sa pri nich preukázalo, že sú všeobecné a významné, opatrenia agentúr EÚ by boli nákladovo úsporným riešením. EHSV je znepokojený, že v návrhu sa nestanovujú minimálne normy na podávanie správ, čo si zasa môže vyžadovať lepšie uznanie podpory (do veľkej miery dobrovoľných) vnútroštátnych kontaktných miest, ktoré poskytujú základné údaje prostredníctvom siete Reitox.

5.6

EHSV súhlasí s tým, že nové psychoaktívne látky by sa mali vnútorne klasifikovať na základe vopred dohodnutých kritérií a v súčasnosti dostupných dôkazov ako látky predstavujúce nízke, mierne alebo závažné riziko. To sa však nesmie chápať ako udelenie súhlasu na legálny alebo bezpečný predaj, čo musí byť jasne uvedené v každom verejne dostupnom zozname. Vzhľadom na nedostatok dostupných údajov a problémy kvantitatívneho posúdenia rizika by sa mala očakávať reklasifikácia založená na ďalších dôkazoch.

5.7

EHSV tiež súhlasí s platnými pokynmi EMCDDA pre posúdenie rizika nových psychoaktívnych látok, že iné „staré“ či vylúčené, ale vo veľkej miere užívané a lepšie známe psychoaktívne látky by mali byť zaradené ako referenčné ukazovatele na tej iste škále, a to napríklad vrátane heroínu, kokaínu, marihuany, extázy, alkoholu a tabaku. Ak sa to nedá, a to ani vzhľadom na všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, potom sa to nedá ani pri nových psychoaktívnych látkach, kde údaje budú sotva dostupné a budú neúplné a často protirečivé. Nové psychoaktívne látky, ktoré sa uvádzajú na trh, môžu mať len malý spoločenský, trestnoprávny či environmentálny dosah, stále však môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, ak sa budú používať týmto spôsobom.

5.8

EHSV sa domnieva, že tento celostnejší prístup k závislosti na drogách by tiež viedol k lepšie financovaným preventívnym prístupom a liečbe na vnútroštátnej úrovni. Nevyhnutné bude pochopenie správania a postojov rôznych vekových skupín (10 – 18, 18 – 25 a 25 +). Sociálne média či internetový predaj a poradenstvo už zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní trendov alebo šírení varovaní a budú mať v osobnom rozhodovaní v tejto oblasti čoraz významnejšie postavenie. Projekty na monitorovanie tejto situácie sa musia podporovať a v plnej miere financovať. Skutočná ochrana zdravia by mala mať prednosť pred spravodlivosťou a vnútorným trhom.

5.9

EHSV uznáva, že nariadenie môže byť potrebné, keď na to príde čas, avšak potreba a forma tohto právneho predpisu zďaleka nie je jasná. Členské štáty majú odlišné problémy, uprednostňujú odlišné riešenia a musí sa im umožniť prijímať opatrenia v rôznom časovom rozpätí. Vo svete existujú ostré rozdiely medzi obmedzením a povolením. Bude užitočné sledovať vývoj v dvoch susediacich, hospodársky a kultúrne podobných krajinách na južnej pologuli, v Austrálii a na Novom Zélande. Nevyhnutná bude úzka spolupráca s USA a ďalšími krajinami zabezpečujúcimi ponuku na internete. Súčasťou obchodných rozhovorov s Čínou a Indiou by mali byť opatrenia na obmedzenie výroby a predaja starých, vylúčených a nových psychoaktívnych látok.

5.10

Ide predovšetkým o ozajstný celosvetový problém a tento rozmer by mal byť súčasťou každého ďalšieho posudzovania vplyvu a návrhu nariadenia, pričom by sa mala zvážiť širšia škála možností, aj keď ich vykonávanie na úrovni EÚ sa bude spočiatku zdať zložité. Tu bude mať EMCDDA dôležitú úlohu. Ak budú potrebné ďalšie finančné prostriedky, mali by sa poskytnúť. Príslušné výskumné programy by mali byť užšie koordinované a o ich výsledkoch by sa malo vo väčšej miere informovať. Dúfajme, že ak bude právny predpis potrebný na akejkoľvek úrovni, bude sa pri riešení uvedených otázok opierať o spoľahlivé dôkazy.