6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/125

1.1

EHSV jednoznačne víta nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady k otázkam obrany, ktoré sa uskutoční v decembri tohto roku a bude vychádzať z oznámenia Komisie (1) a správy vysokej predstaviteľky a vedúceho Európskej obrannej agentúry (2). Tieto iniciatívy sú veľmi naliehavou a dobre načasovanou odpoveďou na vnútorné aj vonkajšie výzvy, ktorou sa má podporiť dlhodobá predvídateľnosť a dôveryhodnosť európskej obrany.

1.2

Tým, že sa v oznámení a (predbežnom) stanovisku vysokej predstaviteľky neberie ohľad na tradičné tabu, dostáva sa súčasná situácia a potrebná činnosť do správnej perspektívy.

1.3

Osobitne v správe vysokej predstaviteľky sa presvedčivo tvrdí, že komplexná stratégia spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) je nevyhnutnou odpoveďou na európske obranné a bezpečnostné požiadavky. EHSV súhlasí s tým, že SBOP poskytne najvhodnejší rámec účinnej spolupráci v oblasti vojenského potenciálu, ale okrem toho zdôrazňuje, že spolupráca bude aj predpokladom dôveryhodnej SBOP.

1.4

Ak má táto iniciatíva uspieť, musia sa vytvoriť vhodné politické podmienky. Vzhľadom na to, že cesta k podstatným zmenám v európskych štruktúrach obrany (resp. obranného priemyslu) bude dlhá a tŕnistá a bude zahŕňať vzájomne súvisiace politiky, EHSV sa domnieva, že najdôležitejším predpokladom uskutočnenia tak veľmi potrebného posunu bude trvalá angažovanosť vládnych predstaviteľov členských štátov EÚ.

1.5

EHSV dôrazne žiada Radu, aby stanovila niekoľko konkrétnych opatrení a činností na posilnenie konkurencieschopnosti a spolupráce v európskom odvetví obrany, ktoré by boli jasným signálom do budúcnosti.

1.6

EHSV podporuje zámer udržiavať nezávislú európsku obranu zodpovedajúcu hospodárskemu vplyvu a iným záujmom Európy vo svete. Dlhodobým cieľom by mala byť nezávislá ochrana európskych občanov, pričom sa zabezpečí, že vojenské sily budú vybavené a neustále vybavované moderným výstrojom a modernou výzbrojou a že sa budú uplatňovať európske hodnoty (ľudské práva, demokracia) (3).

1.7

Nová prechodná fáza má vplyv aj na obranu a bezpečnosť v Európe. Geopolitické posuny nadobúdajú svoju podobu v období vážnej stagnácie hospodárstva a pretrvávajúcej nezamestnanosti v mnohých častiach Európy. Zároveň sa na svetovej scéne objavujú noví aktéri. Globálny vývoj predstihuje vývoj v Európe. Rozdiel je čoraz väčší. Európa sa musí rýchlejšie prispôsobiť, aby udržala krok s inými krajinami.

1.8

Potreba konkurencieschopnosti priemyslu v kombinácii s ubúdaním finančných zdrojov okrem toho núti k nákladovej efektívnosti. Európsky prístup nahrádzajúci kontraproduktívne prekrytia, nekoordinované politiky a rozdiely musí podporovať ekonomickú výhodnosť, teda viesť k tomu, aby sa menej plytvalo peniazmi a aby sa dosiahli lepšie výsledky v prospech daňovníkov.

1.9

EHSV je spokojný s tým, ako presne a kriticky sa v oznámení Komisie analyzuje relatívna pozícia Európy. Podobnú analýzu predložil minulý rok aj EHSV, keď požadoval radikálnu zmenu spôsobu uvažovania v Európe, pokiaľ ide o otázky spoločnej obrany (4).

1.10

EHSV súhlasí najmä s 9. kapitolou oznámenia Komisie, ktorá sa týka základných prvkov programu rokovania Rady, a to strategickej európskej koncepcie, spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (5) a európskej stratégie pre obranný priemysel.

1.11

Európa nevyhnutne potrebuje nájsť „spoločnú reč v oblasti obrany“. To si v skutočnosti vyžaduje prechod z národného zmýšľania na spoločné európske zmýšľanie o strategických potrebách, ktorým by sa presadzovalo, aby sa národné záujmy napĺňali prostredníctvom realizácie strategických cieľov EÚ.

1.12

Politická a občianska angažovanosť je potrebná aj na to, aby sa zabezpečilo, že verejnosť bude mať zodpovedajúce informácie o význame európskych strategických globálnych a priemyselných záujmov, a aby sa podnecovala aktívna podpora občanov a daňovníkov. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že zdravý európsky obranný priemysel zásadne prispeje k stavu celého európskeho výrobného priemyslu (6).

1.13

Čo najväčší možný počet členských štátov sa musí snažiť o dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa. Ak sa do tohto procesu nebudú chcieť zapojiť všetky členské štáty, mal by sa začať s tými, ktoré sú ochotné sa na ňom zúčastňovať.

1.14

EHSV zdôrazňuje úlohu Komisie a Európskej obrannej agentúry (EDA), od ktorých treba očakávať úzku spoluprácu na implementácii oznámenia. Do veľkej miery súhlasí s opatreniami, ktoré Komisia zamýšľa podniknúť. V 6. časti tohto stanoviska výbor uvádza doplňujúce pripomienky a odporúčania k návrhom.

1.15

Komisia sa v oznámení nezaoberá proaktívnou priemyselnou politikou. EHSV naproti tomu poukazuje na výnimočné postavenie sektora obrany na všetkých inštitucionálnych trhoch na celom svete. Proaktívna priemyselná politika vo vybraných oblastiach, vykonávaná členskými štátmi a/alebo Komisiou, je nevyhnutná z hľadiska dosiahnutia modernej produkcie a nákladovej efektívnosti. Ako veľmi prínosné a nákladovo efektívne sa ukážu spoločné právomoci EÚ a členských štátov, a taktiež účinná interakcia a synergie medzi civilnými a vojenskými projektmi.

1.16

Nové projekty v mnohostrannom európskom rámci sa musia určovať už od fázy vytvárania koncepcie, pričom treba využiť EDA. Môže trvať desiatky rokov, než začnú takéto projekty úplne fungovať. Čím skôr sa s nimi začne, tým lepšie.

1.17

Kľúčovú úlohu zohráva verejný i súkromný výskum a vývoj. V tejto oblasti je investovanie do obrany na najnižšej úrovni od roku 2006 (7). V celkovej koncepcii by sa mali stanoviť spôsoby zlepšenia podmienok investovania a využívanie investícií pri konkrétnych projektoch.

1.18

Najväčší diel zodpovednosti prislúcha hlavným producentským krajinám ako hnacím silám procesu. Treba zabezpečiť, aby boli ich vzťahy s ostanými členskými štátmi dobré. Malé a stredné podniky a výskumné zariadenia vo všetkých krajinách musia byť rozsiahlo prepojené, aby sa tak čo najviac členských štátov zapojilo do európskej stratégie.

1.19

Vzhľadom na nespokojnosť pracovníkov odvetvia z dôvodu neštruktúrovanej reorganizácie je o to potrebnejšia predvídateľná politika. Koordinácia prípravy na zmenu je zároveň potrebná aj s cieľom zaistiť dôstojné pracovné zmluvy a perspektívy. Treba viesť sociálny dialóg.

1.20

Stanovisko sa zameriava hlavne na politické zásady a počíta s rýchlym prielomom v strategickej oblasti, ktorá nestrpí odklad. Prvé kroky v decembri by mali vydláždiť cestu úspešnému pokračovaniu. Európska rada, vlády, Komisia, EDA, parlamenty a priemysel (vrátane zástupcov zamestnancov) by mali byť zapojené do prípravy strategických usmernení a konkrétnych projektov.

2.1

Komisia správne poukazuje na posun rovnováhy moci vo svete, keď sa objavujú nové dôležité centrá a USA sa snažia vyvážiť svoje strategické zameranie na Áziu. Krajiny BRIC zintenzívňujú svoje vojenské výdavky. Čína a osobitne Rusko značne zvyšujú svoje rozpočty až do roku 2015.

2.2

Ustavične narastá tlak Ameriky na Európu, aby plne prevzala svoju časť celkových vojenských výdavkov Západu. Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia USA racionalizujú svoju obranu, čo má vplyv aj na dohody s Európanmi.

2.3

Rozdiel medzi USA a Európou je priepastný. V roku 2010 dosiahol celkový európsky rozpočet na obranu (bez Dánska) výšku 196 mld. EUR v porovnaní s 520 mld. EUR v americkom rozpočte (8). Čo je ešte dôležitejšie: celkový európsky rozpočet na výskum a vývoj je len sedminou toho amerického, čo má vplyv na výzbroj a výstroj či rozmiestnenie ozbrojených zložiek.

2.4

Hrozby sú medzičasom rôznorodé. Politické a vojenské napätie sa nezmenšuje, objavujú sa nové rozpory – niektoré z nich pred prahmi Európy. S cieľom vyrovnať sa tradičným mocnostiam chcú noví, ambiciózni svetoví aktéri zaistiť, aby obrana štátu zodpovedala ich ekonomickým a iným záujmom.

3.1

Európania čelia dvom navzájom súvisiacim kategóriám problémov:

Európska diskusia o týchto dvoch vzájomne prepojených oblastiach je však ešte stále v plienkach.

3.2

Vo všetkých vládnych dokumentoch (9) sa odráža podstatný pokles výdavkov na obranu (10). Zameriavajú sa predovšetkým na úpravy v národnom rámci: ako dosiahnuť čo najvyššiu nákladovú efektívnosť pri zachovaní dostatočného využitia potenciálu. Členské štáty sú stále veľmi vzdialené od spôsobu myslenia, vďaka ktorému by obranyschopnosť štátov prirodzeným spôsobom získala európsku perspektívu.

3.3

EHSV minulý rok dospel k záveru, že „obranná politika sa formuluje na základe strategických záujmov […] jednotlivých krajín, ktoré sa v Európe definujú na národnej úrovni. Zastarané prístupy vedú zjavne k čoraz väčšej roztrieštenosti, vzniku rozdielov, nadmernej kapacite a nedostatočnej interoperabilite európskych obranných kapacít.“ (11)

3.4

Šesťdesiat rokov európskej integrácie a jednotný trh viedli k vzniku pevných hospodárskych a podnikových štruktúr, ktoré vytvárajú silný domáci model hospodárskych aktivít. No pokiaľ ide o vojenské a obranné uvažovanie, a nie tak ešte o organizovanie, Európa je stále na začiatku.

3.5

Obrana ako funkcia zahraničnej politiky, ktorá je ešte stále skutočným vyjadrením národnej suverenity, sa formuluje, tvorí a uskutočňuje na úrovni štátov. Na akúkoľvek nadnárodnú spoluprácu, či už s európskymi alebo mimoeurópskymi partnermi, sa nazerá z tohto uhla pohľadu.

3.6

Iniciatívy na prekonanie súvisiacich prekážok doteraz do veľkej miery zlyhávali. Vojenský pakt medzi Anglickom a Francúzskom, t. j. dohoda o spolupráci v oblasti obrany uzavretá v St. Malo v roku 1998 mala byť významným medzníkom vo vojenskej spolupráci. Po pätnástich rokoch a napriek ďalším rokovaniam sú výsledky stále biedne.

3.7

Iniciatíva šiestich krajín z roku 1998 priniesla v roku 2000 spoločné vyhlásenie šiestich krajín: Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Talianska, Španielska a Švédska, ktoré sú najdôležitejšími výrobcami (a signatármi vyhlásenia). Po vyhlásení nasledovala zmluva o reštrukturalizácii a fungovaní obranného priemyslu. Táto zmluva o plánovaní a spolupráci s priemyslom, ako aj o kapacitách a výskume nepriniesla z dlhodobého hľadiska žiadne hmatateľné výsledky.

3.8

Medzi členskými štátmi jestvujú aj iné formy spolupráce, napríklad spolupráca medzi holandským a belgickým vojenským námorníctvom, Severská obranná spolupráca (Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko) alebo spolupráca nemeckého a holandského pozemného vojska. Netreba ich však zamieňať s priemyselnou spoluprácou, ktorá vo veľkej miere ešte stále chýba.

3.9

V roku 2004 bola zriadená Európska obranná agentúra v záujme štrukturálnej spolupráce v oblasti obrany, ktorú podporovali aj iniciatívy Komisie. Napriek určitému pokroku sa štrukturálna spolupráca doposiaľ nepodarila, pretože chýbajú záväzky členských štátov.

3.10

Na záver EHSV poznamenáva, že napriek rastúcemu povedomiu o potrebe užšej spolupráce a európskej vízie obrany bráni akémukoľvek výraznému pokroku nedostatok politickej vôle, tradičné názory a špecifické záujmy.

3.11

Reakcia európskeho obranného priemyslu na medzinárodný vývoj bola rôzna.

3.12

Tento priemysel sa už dlhodobo obáva o svoje konkurenčné postavenie. Jeho inštitucionálna pozícia sa medzi jednotlivými štátmi značne líši, pričom siaha od výhradne štátnych podnikov po súkromné podniky a zahŕňa aj všetky ich kombinácie. Spoločným menovateľom je skutočnosť, že všade má dominantnú úlohu vláda. Napriek (čiastočnej) privatizácii je prepojenie medzi priemyslom a vládami naďalej veľmi silné a závisí od (monopolného) vládneho dopytu a regulácie, ako aj od vývozných licencií.

3.13

Preferenciou priemyslu by bola konsolidácia na európskej úrovni, no trh je príliš limitovaný. Podniky BAE-Systems, Finmeccanica a v menšom rozsahu Thales a EADS sú veľmi aktívne v USA. No v Európe nemôžu voľne pôsobiť, pretože vzhľadom na osobitné vzťahy sú to vlády štátov, kto drží v rukách kormidlo pri akomkoľvek strategickom rozhodnutí týkajúcom sa tohto priemyslu.

3.14

Dynamika trhu zvyšuje hospodársku súťaž na celom svete. Americký priemysel zintenzívňuje svoje vývozné úsilie, aby si tak kompenzoval pokles na niektorých domácich trhoch. Noví svetoví aktéri si čoraz viac pokrývajú vlastné potreby. Takisto sa začnú zameriavať na vývoz a budú tak konkurovať európskemu priemyslu na trhoch tretích krajín.

3.15

Priemysel zastáva názor, na ktorý EHSV minulý rok kládol silný dôraz, teda že vyspelý obranný priemysel nemôže nikdy zaujať dôveryhodné medzinárodné postavenie bez pevnej domácej základne. Vzhľadom na high-tech komponenty výzbroje a výstroja dnes už nie je žiadny jednotlivý národný trh dostatočne veľký a žiadny štátny rozpočet na obranu nemá dostatočný objem. Táto situácia pretrváva už dvadsať rokov a dôsledky sú čoraz kritickejšie.

3.16

Na ceste k nezávislej európskej obrane EHSV zdôrazňuje vysokú prioritu obranných kapacít štátu a investícií s vysokou pridanou hodnotou, ktoré sú rozhodujúce, ak má Európa zohrávať osobitnú úlohu vo svete a ak chce prispieť k novému mysleniu Európanov.

3.17

Nedávno zástupcovia priemyslu zopakovali všetky zvyčajné argumenty v prospech stabilných a predvídateľných dlhodobých technologických a výrobných systémov v každej dôležitej oblasti, ktoré by riadila Európa.

3.18

Obranný priemysel zvoní na poplach. Alternatívou v záujme prežitia a zachovania zamestnanosti a schopnosti dosahovať príjmy je zvýšiť civilnú produkciu. V tom prípade by však Európe ešte vo väčšej miere chýbal domáci obranný priemysel, čo by malo vplyv aj na jej zahraničnú politiku.

3.19

Postoj odborových zväzov zastúpených prostredníctvom IndustriAll odzrkadľuje podobné nepríjemné pocity. V roku 2011 sektor vesmírneho výskumu a obrany v Európe priamo zamestnával 7330 00 kvalifikovaných pracovníkov (12) a nepriamo ďalšie dva milióny osôb. Za ostatných desať rokov bol počet pracovníkov už značne znížený a ďalšie rozpočtové škrty ohrozujú zamestnanosť. Vzhľadom na nepredvídateľnú budúcnosť je pre mladých ľudí nedostatočne lákavé zamestnať sa v obrannom sektore.

3.20

EHSV poukazuje na skutočnosť, že zamestnanci z veľkej časti platia za neschopnosť vlád urobiť reštrukturalizáciu svojich obranných organizácií. Tým, že vlády odsúvajú racionalizáciu vojenskej základne, prichádzajú o príležitosť efektívne investovať do obnovy potenciálu, čo má negatívny vplyv na pracovníkov.

3.21

Súčasná situácia bude vzbudzovať čoraz väčší odpor, pokiaľ bude pokračovať neplánovaná a neštruktúrovaná reorganizácia. Pri uplatňovaní proaktívnych politických zmien bude potrebná účasť zástupcov zamestnancov na úrovni podnikov aj na územnej úrovni, aby sa zabránilo prudkým zmenám.

3.22

Zamestnanosť, možno v menšom rozsahu, si bude vyžadovať oveľa väčšiu európsku koordináciu v oblasti technológií a výroby. V tomto procese sa novými zručnosťami a spôsobilosťami musí zabrániť vytváraniu neistých pracovných miest aj s cieľom zaistiť čo najdôstojnejšie pracovné zmluvy a perspektívu. Na rôznych úrovniach musí prebiehať účinný sociálny dialóg.

3.23

Zoštíhlenie európskej výroby následkom rozpočtových škrtov sa musí štruktúrovane riadiť, pričom súčasťou takého riadenia je aj dôstojný sociálny dialóg s cieľom zachovať pracovné miesta a pomôcť pri preraďovaní pracovníkov v prípade prezamestnanosti. Priemysel aj pracovníci sú na tom lepšie v predvídateľnom, trhom riadenom európskom kontexte, než v situácii krátkodobých a zle plánovaných reorganizácií na čisto národnej báze bez jasných cieľov (13).

4.1

Vyhliadky európskeho obranného priemyslu budú postupne také neisté, že Európania, ak už nie všetci, tak aspoň tí ochotní, budú musieť viesť zásadnú diskusiu o budúcnosti.

4.2

Je potrebné prejsť na nový spôsob myslenia a rozvíjať „spoločnú reč“ medzi členskými štátmi a v EÚ vychádzajúc z nasledujúcich troch základných predpokladov:

4.3

EHSV si plne uvedomuje, aký obrovský vplyv majú tieto vzájomne prepojené domnienky, o ktorých sa stále dostatočne nediskutuje. Počas uplynulých 15 rokov sa v dobrej viere spustili početné iniciatívy, ktoré však stroskotali z dôvodu štátnej suverenity, t. j. nikdy sa nespochybnilo národné vnímanie hrozieb a pozícií, vyjadrené zahraničnou politikou štátov. V dôsledku toho je teraz Európa v situácii, keď má širokú škálu postojov, ktoré sú do určitej miery vzájomne nezlučiteľné. EHSV sa domnieva, že nejaký zásadný prielom je skôr ilúziou, ak sa nebude akceptovať spoločná suverenita v rámci EÚ. Musí sa začať diskusia o novom základe nových sľubnejších procesov.

4.4

Vzhľadom na celý rad súvisiacich oblastí politiky EHSV jednoznačne víta zasadnutie Európskej rady o otázkach obrany, ktoré sa uskutoční v decembri tohto roka. Doteraz bola zodpovednosť za obranu a bezpečnosť najmä v rukách ministerstiev obrany, viac-menej v súlade so všeobecnými usmerneniami ministerstiev zahraničných vecí a pod prísnym dohľadom ministerstiev financií.

4.5

Medzičasom sa úplne zmenila situácia vzhľadom na drastické rozpočtové obmedzenia a potrebu racionalizovať, ako aj vzhľadom na nové paradigmy, a teda aj nové hrozby. Vzhľadom okrem iného na vzájomný vzťah medzi civilnými a vojenskými technológiami a inováciami a tiež spojitosť medzi obranou a bezpečnosťou obyvateľstva sú rovnako zapojené aj iné zložky vládnej politiky. Všetky tieto faktory si vyžadujú holistický a globálny prístup.

4.6

Mnohí ľudia, konkrétne priemyselníci a zamestnanci, počítajú od decembra so štruktúrovaným myslením a štruktúrovanou činnosťou. Ak EÚ premešká túto príležitosť, môže zasa trvať roky, kým sa rozbehne kladný proces.

4.7

Zasadnutie Európskej rady v decembri bude prvým zasadnutím, na ktorom sa jeho účastníci budú celkovo venovať problematike obrany. Vzhľadom na veľké komplikácie pri vytyčovaní kurzu novým smerom sa EHSV domnieva, že na stanovenie jednoznačného postupu a dosiahnutie dôveryhodnosti a predvídateľnosti budú nevyhnutné ďalšie zasadnutia Európskej rady.

5.1

EHSV veľmi kladne privítal oznámenie Komisie o priemyselnej politike (14) zamerané na stimulujúce a výhodné podmienky, politické opatrenia a programy, ktoré sa majú spustiť, a na rozvíjanie a zintenzívnenie priemyselných činností v Európe. Európa musí zabezpečiť svoju priemyselnú budúcnosť v otvorenom prostredí.

5.2

Obrana je dominantný a výnimočný sektor. Už vzhľadom na svoju povahu funguje na všetkých inštitucionálnych trhoch po celom svete. Tento sektor a rovnako aj výskumné zariadenia sa vytvárajú a organizujú najmä na štátnej úrovni. Menšie krajiny, ktorým chýba vlastná priemyselná výroba, nakupujú výrobky voľne dostupné na trhoch, čo sa v podstate zužuje na nakupovanie z USA.

5.3

Vďaka konsolidácii v priemysle – cezhraničným fúziám a prevzatiam podnikov – a internacionalizácii, predovšetkým s priemyselnou štruktúrou USA, sú veľké podniky a malé a stredné podniky (MSP) po celom kontinente vzájomne prepojené. Situácia vo vývoze je stále pozitívna. Najväčšou prekážkou je komplikovaný vzťah s európskymi vládami vyplývajúci z toho, že neexistuje spoločná perspektíva.

5.4

Okrem aktivít EDA prišla EÚ s dvomi smernicami, prostredníctvom ktorých zamýšľa otvoriť trhy v rámci Európy (15). Lehota na transpozíciu uplynula v lete 2011 (16), ale skutočná implementácia je pomalá.

5.5

EHSV jednoznačne víta oznámenie Komisie (17), ktoré dokazuje zásadný pokrok v analýze a myslení. Komisia v rámci priemyselnej politiky pre obranný sektor správne zdôrazňuje význam vnútorného trhu s výrobkami obranného priemyslu, výskumu a vývoja, úlohy MSP, potenciálneho príspevku regionálnej politiky a rozvoja vhodných zručností.

5.6

Ako hlavný bod kritiky však EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia nedostatočne vyzdvihuje výnimočné postavenie obranného sektora a potrebu proaktívnej priemyselnej politiky. Nejde len o otvorenie trhov, keďže toto sa musí riadne definovať podľa špecifických charakteristík obranného sektora, vrátane článku 346 Zmluvy o fungovaní EÚ.

5.7

Ide aj o vytvorenie politického základu v Európe, aby vlády mohli spolupracovať na svojom spoločnom osude z dlhodobého hľadiska. Len potom sa splnia podmienky na to, aby sa začali seriózne spoločné programy už od fázy vytvárania ich koncepcie po cielený výskum, inováciu a výrobu na domácom európskom trhu počas dlhšieho obdobia.

5.8

Výskum a vývoj je kľúčový na začiatku hodnotového reťazca, ktorý by sa mal europeizovať (18). Z týchto dôvodov sa pri zakladaní Európskej obrannej agentúry, jej predchodcov (WEAG a IEPG), ako aj NATO kládol dôraz na výskumno-technologickú a výskumno-vývojovú spoluprácu. Avšak ani tu nedošlo k implementácii.

5.9

Viac ako 30 rokov bola nedostatočná spolupráca skôr pravidlom ako výnimkou. Začalo sa s niektorými projektmi, napr. NH-90 a A400M, no príklady rovnako dokazujú, že systémové požiadavky boli príliš často jednoduchým súčtom požiadaviek štátov, fázy vývoja boli príliš dlhé a konečné produkty nadmerne nákladné.

5.10

Bez ohľadu na niektoré relatívne úspechy ďalšie kooperačné iniciatívy, napr. v prípade NF-90, stroskotali a súbežne sa uplatňovali mnohé vzájomne si konkurujúce programy vývoja stíhacích lietadiel (Typhoon, Rafale, Grippen), pričom mnohé krajiny sa pripojili k americkému programu F-35, či početné programy vývoja balistických rakiet.

5.11

V súčasnosti sa neuplatňujú žiadne významné rozsiahle programy, pričom existujúce systémy sú čoraz staršie a zastaranejšie. EHSV poukazuje na obrnené vozidlá, ponorky, dopravné vrtuľníky, prenosné systémy protilietadlovej obrany atď. Predovšetkým nové bezposádkové systémy sa javia byť ideálnou príležitosťou riešiť ich spoločne, ale takéto ciele sa v praxi zatiaľ neobjavili. Inou možnosťou by bola menej ambiciózna spolupráca, napríklad pri normalizácii zariadení na tankovanie počas letu.

5.12

EHSV žiada, aby sa spustili európske programy, hlavne programy vývoja novej generácie diaľkovo pilotovaných lietadiel (RPAS), ktoré by boli založené na súčinnosti s Komisiou a bezpečnej satelitnej komunikácii. Môžeme sa tiež venovať takým oblastiam spolupráce (s Američanmi) ako sú zariadenia na tankovanie počas letu, ktoré sú oblasťou s veľkými nedostatkami a pri ktorých EDA hľadá európske riešenia.

5.13

V oznámení Komisie sa spomínajú možnosti, ktoré si vyžadujú plnú politickú podporu. V tejto súvislosti sa ako kľúčová iniciatíva javí spustenie dohľadu založeného na európskom priestore vysokého rozlíšenia a zabezpečenie nástupcov systémov, ako je Helios, RadarSat atď. Rozhodujúci význam tu má zoskupenie spoločných odborných poznatkov členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry a spoločných výskumných centier, a tiež finančných zdrojov. Žiadna európska krajina nie je schopná urobiť tak samostatne.

5.14

Obranné projekty musia byť naviazané na výskumno-vývojové programy EÚ vždy, keď je to vhodné. Siedmy rámcový program sa už uplatňuje pri projektoch dvojakého využívania. Prínosom je skutočnosť, že podporuje cezhraničné projekty. EHSV žiada systematickejšie zohľadňovanie dvojakého využitia technológií v programe Horizont 2020.

5.15

Priemyselná politika v oblasti obrany by jednoznačne mala priniesť aj riešenie rozdielu medzi krajinami, ktoré sú hlavnými výrobcami, a ostatnými krajinami. Musí sa aktívne podporovať zapojenie priemyslu zo všetkých krajín, aby sa tak čo najviac krajín pridalo politicky aj hospodársky. Tak môže postupne zaniknúť problematika vyváženosti, ktorá zvyčajne vyvoláva veľkú diskusiu a kritiku. Tieto prvky by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou celkovej európskej obrannej stratégie.

5.16

EHSV poukazuje na pálčivú otázku nakupovania výrobkov voľne dostupných na trhoch mimo EÚ. V rámci európskej obrannej stratégie sa takáto politika musí prehodnotiť. Táto zásadná a veľmi zložitá otázka sa musí riešiť na najvyššej úrovni.

5.17

Dobre riadený európsky obranný sektor ponúka oveľa viac príležitostí na vyváženú medzinárodnú spoluprácu, konkrétne s USA. Vzhľadom na americkú ochranu vlastných strategických záujmov EHSV žiada, aby sa počas rokovaní o novej dohode o voľnom obchode starostlivo zohľadňovalo, že odvetvie obrany je na oboch stranách Atlantiku výnimočným sektorom.

5.18

V tejto súvislosti sa musí riadne zabezpečiť kontinuita dodávok kritických a citlivých súčiastok amerického pôvodu do európskeho hodnotového reťazca. Spoločný európsky postoj uľahčí aj rokovania s tretími krajinami o dodávkach kritických surovín.

5.19

Podobne sa riadne musí zabezpečiť ochrana európskych práv duševného vlastníctva pri vývoze do tretích krajín.

5.20

Úspešná spolupráca priemyselných odvetví rozličných krajín by nemala byť narúšaná jednostrannými rozhodnutiami členských štátov o vývoznej kontrole, ktorých výsledkom by bolo rozdielne uplatňovanie kritérií vývoznej kontroly v porovnaní so spoločnou pozíciou (19) a vznikli by tiež rozdiely medzi kritériami členských štátov.

6.1

EHSV do veľkej miery súhlasí s navrhovanými opatreniami Komisie. Považuje ich za zásadný krok vpred, ale k niektorým otázkam by rád vyslovil nasledujúce pripomienky.

6.2

Spolupráca s EDA má rozhodujúci význam. EHSV považuje koordináciu a vzájomné dopĺňanie sa Komisie a EDA, ako sa navrhuje v rôznych zamýšľaných opatreniach Komisie, za nevyhnutný predpoklad dosiahnutia pokroku a úspechu. EHSV poukazuje aj na podporu možností dvojakého využívania, napr. leteckých dopravných kapacít.

6.3

EHSV zdôrazňuje, že ak má Európska obranná agentúra využívať celý svoj potenciál, potrebuje pevný finančný základ a úplné záväzky členských štátov. Mala by dostať výraznejšiu úlohu pri obrannom plánovaní s podporou členských štátov.

6.4

EHSV jednoznačne podporuje návrhy Komisie týkajúce sa noriem a certifikácie, ktoré prispejú k cezhraničnej spolupráci v priemysle, ako aj regionálnej špecializácii a sieťam excelentnosti. Nabáda využívať synergie medzi EDA a EASA, predovšetkým pri certifikácii.

6.5

MSP prepojené aj s veľkými spoločnosťami sú veľmi dôležité z hľadiska európskej obrannej inovácie a výroby. EHSV podporuje navrhované opatrenia a kladie dôraz na potrebu otvorených sietí. Menší počet (európskych) projektov, ktoré by však boli lepšie zamerané, môže viesť ku vzniku nových príležitostí.

6.6

Zapojenie širokého spektra MSP v celej Európe takisto pomôže zaangažovať čo najviac krajín. Ich zapojenie môže byť rovnako príležitosťou kompenzovať krajinám posun od nákupov výrobkov voľne dostupných na trhoch k orientácii na Európu.

6.7

EHSV jasne podporuje zamýšľané opatrenia Komisie týkajúce sa zručností, ktoré majú rozhodujúci význam. Veľmi víta pozitívny príspevok Európskeho sociálneho fondu a štrukturálnych fondov a víta prácu EDA pri zvyšovaní povedomia členských štátov, pričom podporuje prípravu konkrétnych projektov v týchto oblastiach.

6.8

EHSV opakuje, že pevne podporuje opatrenie Komisie v záujme aktívneho využívania technológií s dvojakým využitím.

6.9

EHSV zdôrazňuje potenciálne kladné prepojenie medzi vesmírnymi politikami a obranou v existujúcich a novo pripravovaných projektoch (20).

6.10

EHSV súhlasí s navrhovanými opatreniami v energetike. Tieto opatrenia navyše zapoja väčší počet MSP.

6.11

Medzinárodný rozmer je mimoriadne dôležitý, rovnako ako bude dôležité aj zamýšľané oznámenie o dlhodobej vízii pre kontroly strategického exportu Európskou úniou. EHSV upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vonkajšie priemyselné vzťahy môžu byť úspešné len vtedy, ak bude existovať skutočný vnútorný trh.

6.12

EHSV na záver plne súhlasí s celkovými strategickými úvahami v kapitole 9.2 oznámenia.