5.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 170/55

1.1

EHSV víta oznámenie, pretože je koherentným prínosom k reforme finančných služieb v snahe opätovne docieliť dobré fungovanie a stabilitu tohto odvetvia, ktoré má kľúčový význam, a obmedziť systémové riziká.

1.2

EHSV počíta s tým, že nové pravidlá finančných trhov pozitívne prispejú k ozdraveniu hospodárstva a zdôrazňuje, že je hlboko presvedčený o tom, že stabilita finančného sektoru a úspech reforiem podnikov sú nevyhnutným predpokladom pre udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť a dobudovanie vnútorného trhu v EÚ.

1.3

EHSV sa domnieva, že plán spolu s opatreniami, ktoré už boli alebo budú prijaté, je nasmerovaný správne a uznáva dosiahnutý pokrok. Zdôrazňuje však, že je naliehavo potrebné urýchliť mnohé realizované práce a dokončiť prebiehajúce legislatívne iniciatívy.

Pokiaľ ide o päť prioritných oblastí činnosti (1), hodnotenie EHSV je takéto:

1.4

Vzhľadom na to, že v rámci reformy finančných služieb je mimoriadne dôležité zaoberať sa otázkou arbitráže (2), výbor víta súbor navrhovaných podrobných opatrení (3), a to najmä posilnenie dohľadu nad bankovým sektorom, ktorého úlohou je obmedziť riziká nákazy a arbitráže.

1.5

Pozitívne hodnotí úsilie, ktoré sa vynakladá na zvyšovanie transparentnosti, a najmä osobitné opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť rámec dohľadu nad systémom tieňového bankovníctva v EÚ, vytvoriť archív obchodných údajov pre produkty spadajúce do rozsahu pôsobnosti nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) (4), opätovne preskúmať smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi (MIFID) (5), zaviesť identifikátor právnických osôb (Legal Entity Identifier – LEI) a zabezpečiť transparentnejšiu realizáciu transakcií financovaných cennými papiermi.

1.6

Uznáva, že bol dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie posilneného regulačného rámca pre investičný kapitál, pričom najdôležitejším aspektom tohto opatrenia je zlepšenie ich likvidity a stability, najmä pre fondy peňažného trhu, ktoré sídlia v Európe alebo sa tu s nimi obchoduje.

1.7

Domnieva sa, že v oblasti „znižovania rizík spojených s reverznými obchodmi s cennými papiermi“ sa v oznámení uvádzajú len všeobecné konštatovania, ktoré síce odrážajú danú realitu, nezaoberajú sa však súčasným kritickým stavom. Odporúča, aby sa urýchlili a spresnili plánované opatrenia, najmä pokiaľ ide o právne predpisy o cenných papieroch, pretože transakcie spočívajúce vo financovaní cenných papierov, a to v prvom rade zmluvy o spätnom odkúpení a pôžičky cenných papierov, hrali dôležitú úlohu pri zadlžení finančného sektoru.

1.8

Pokiaľ ide o kľúčovú problematiku v oblasti posilnenia dohľadu nad tieňovým bankovníctvom, taktiež konštatuje, že dochádza k meškaniu a odporúča zintenzívniť úsilie a poskytnúť rýchle objasnenie. V súvislosti s touto oblasťou sa oznámenie obmedzuje na určitý počet problémových okruhov a pre budúcnosť uvádza len jediné opatrenie, a to rámec pre revíziu európskeho systému finančného dohľadu, ktorú bude Komisia realizovať v roku 2013.

1.9

Vzhľadom na to, že občania sú mimo vlastného zavinenia, ako daňoví poplatníci, pracovníci, sporitelia alebo spotrebitelia, hlavnými obeťami finančnej a hospodárskej krízy, EHSV navrhuje, aby sa posilnili regulačné iniciatívy týkajúce sa ich ochrany prostredníctvom transparentnosti, korektného informovania, sociálnej zodpovednosti finančného sektoru a ochrany spotrebiteľov a malých investorov a poukazuje na svoje vecné pripomienky, ktoré formuloval v súvislosti so zapojením občianskej spoločnosti do regulácie finančných trhov (6).

1.10

Výbor považuje za dôležité, že Komisia vo svojom oznámení uvádza, že na tieňové bankovníctvo nemožno pozerať len z hľadiska rizík, ktoré predstavuje. Pre reálnu ekonomiku predstavuje aj alternatívny zdroj financovania, ktorý môže byť pre ňu užitočný.

2.1

Tieňové bankovníctvo sa vymedzuje ako „systém sprostredkovania úverov, ktorý zahŕňa subjekty a činnosti mimo štandardného bankového systému (7). Spočíva na dvoch vzájomne prepojených pilieroch, pričom „subjekty“ sa zaoberajú hlavne činnosťami, akými je zhromažďovanie kapitálu, ktorý má podobný charakter ako vklady, vykonávajú transformáciu splatnosti a/alebo likvidity, umožňujú presun kreditného rizika a využívajú priamu alebo nepriamu finančnú páku. Sekuritizácia, požičiavanie cenných papierov a repo transakcie sú „činnosti“, ktoré predstavujú potenciálne významný zdroj financií pre nebankové subjekty.

2.2

Účelovo vytvorené subjekty sú sekuritizačné subjekty ako napr. conduit-spoločnosti ABCP (účelovo vytvorené subjekty, ktoré držia cenné papiere zaistené aktívami), špeciálne investičné subjekty (SIV, Special Investment Vehicles) a iné účelovo vytvorené subjekty (SPV, Special Purpose Vehicles), podielové fondy peňažného trhu a iné druhy investičných fondov alebo produktov, ktoré majú povahu vkladov, a sú ohrozené masívnymi výbermi (panika), investičné fondy, ako sú fondy obchodovateľné na burze, ktoré poskytujú úvery alebo využívajú finančnú páku, finančné spoločnosti a špecializované subjekty, ktoré poskytujú úver alebo neregulované úverové záruky alebo vykonávajú transformáciu splatnosti a/alebo likvidity ako banky, alebo poisťovne a zaisťovne, ktoré emitujú úverové produkty alebo poskytujú záruky na úverové produkty.

2.3

Východiskovým bodom pre činnosti tieňového bankovníctva bola deregulácia finančného systému, ku ktorej došlo v 80. rokoch vo Veľkej Británii, a ktorá sa v 90. rokoch rozšírila do USA a do ostatných krajín (8). Prvé Bazilejské dohody zohrávali dôležitú úlohu v tomto procese, keďže prostredníctvom nich sa odklonili špekulatívne aktivity mimo sféru súvah a zaviedla sa prísna regulácia bankových súvah (9).

2.4

Zrušením alebo spružnením pravidiel a ustanovení (10) sa umožnilo, aby finančné inštitúcie rozšírili svoje aktivity o nové oblasti a komplexné modely. Prísľub vysokých výnosov zároveň na celom svete prilákal milióny ľudí, ktorí však nemali dostatočné poznatky o produktoch tieňového bankovníctva a o jeho fungovaní.

2.5

Zoskupenie G20 v roku 2007 prijalo rozhodnutie prijať regulačné opatrenia na zaručenie bezpečnosti a trvácnosti finančného systému, zatiaľ čo kríza v roku 2008 so závažnými sociálnymi a hospodárskymi účinkami odhalila riziká spojené s aktivitami tieňového bankovníctva, ako aj slabé miesta v tejto oblasti, či už ide o medzery v právnej úprave, neúčinnosť dohľadu, nepriehľadnosť trhu alebo prílišnú komplikovanosť produktov, v dôsledku čoho sa dostala do popredia úloha Rady pre finančnú stabilitu.

2.6

Európska únia zohráva primárnu úlohu v medzinárodnom úsilí vyvíjanom v rámci zoskupenia G20 a Rady pre finančnú stabilitu a dosiahla výrazný pokrok v realizácii záväzkov stanovených v pláne pre reformu finančného systému a rozvoj nových štruktúr dohľadu. Mnohé reformy už boli pretransformované do podoby právnych predpisov, ako napr. reforma mimoburzových derivátov.

2.7

Správa Rady pre finančnú stabilitu z októbra 2011, ktorá je prvou medzinárodnou iniciatívou komplexne sa zaoberajúcou systémom tieňového bankovníctva, sa zameriava na i) vymedzenie zásad pre kontrolu a reguláciu systému tieňového bankovníctva, ii) začatie procesu zisťovania a hodnotenia systémových rizík, iii) vymedzenie rozsahu pôsobnosti regulačných opatrení podľa 5 zásad činnosti (11). Komisia pritom zverejnila Zelenú knihu, v ktorej sa uvádzajú prípadné riziká tieňového bankovníctva v EÚ, a prístupy, ktoré by sa mali zvážiť s cieľom riešiť tieto problémy prostredníctvom regulačných ustanovení.

3.1

V oznámení sa najprv uvádzajú opatrenia, ktoré už boli prijaté v dvoch tematických okruhoch: na jednej strane opatrenia týkajúce sa finančných subjektov, sú zamerané na posilnenie požiadaviek, pokiaľ ide o banky a poisťovne vo vzťahu k sektoru tieňového bankovníctva, ako aj na vypracovanie harmonizovaného rámca pre správcov alternatívnych investičných fondov, a na strane druhej opatrenia týkajúce sa integrity trhov sú zamerané na nástroje na presun rizika, posilnenie rámca v oblasti sekuritizácie a pevnejší rámec pre ratingové agentúry.

3.2

Komisia okrem toho v oznámení vymedzila 5 prioritných zásad činností, v prípade ktorých plánuje prijať dodatočné opatrenia:

3.2.1

Pokiaľ ide o transparentnosť tieňového bankovníctva, úsilie vyvíjané v oblasti zberu a výmeny spoľahlivých a úplných údajov bude doplnené prostredníctvom iniciatív na monitorovanie rizík spojených s tieňovým bankovníctvom a centrálnymi registrami pre deriváty v rámci nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) (12), opätovného preskúmania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) (13), zavedenia identifikátora právnických osôb (Legal Entity Identifier – LEI) a väčšej transparentnosti reverzných obchodov s cennými papiermi.

3.2.2

Pokiaľ ide o niektoré investičné fondy a najmä fondy peňažného trhu, ktoré sídlia v Európe alebo sa tu s nimi obchoduje, navrhuje sa vypracovať nové pravidlá s cieľom zlepšiť ich likviditu a stabilitu a prepracovať pravidlá, ktoré sa uplatňujú na podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

3.2.3

V oblasti znižovania rizík spojených s reverznými obchodmi s cennými papiermi sa v oznámení uvádza, že sa vyvinulo rozsiahle úsilie s cieľom lepšie porozumieť týmto problémom a vziať si z nich ponaučenie. v záujme toho, aby sa tieto problémy mohli vyriešiť, Komisia plánuje predložiť legislatívny návrh týkajúci sa právnych predpisov o cenných papieroch.

3.2.4

Takisto sa posilní vymedzenie rámca obozretnosti v bankovom sektore, aby sa obmedzili riziká nákazy a arbitráže zavedením prísnejších pravidiel, ktoré budú klásť na banky doplňujúce požiadavky v oblasti vlastného kapitálu, pokiaľ sú vo vzťahu s neregulovanými finančnými subjektmi, sprísnením ustanovení týkajúcich sa solventnosti a nových noriem likvidity. a to najmä prostredníctvom nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) (14) a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) (15), ktoré vstúpia do platnosti k 1. januáru 2014. Okrem toho sa plánuje vypracovať úvaha o prípadnom rozšírení rozsahu uplatňovania pravidiel obozretnosti s cieľom znížiť riziko arbitráže.

3.2.5

V súvislosti so zabezpečením lepšieho dohľadu sa zdôrazňuje, že sektor tieňového bankovníctva má rozptýlenú povahu, má veľa podôb a je dynamický. Okrem toho sa poukazuje na výzvy v spojitosti s jeho prudenciálnym dohľadom, napr. cezhraničné možnosti obchádzania prudenciálnych pravidiel. Na celoeurópskej úrovni sa realizujú predbežné práce v rámci Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) a európskych orgánov dohľadu. Tieto aspekty, ako aj potreba riešiť otázku arbitráže a „prípadná potreba“ objasniť inštitucionálnu úlohu každého orgánu sa bude riešiť v rámci opätovného preskúmania európskeho systému orgánov finančného dohľadu, ktoré bude Komisia realizovať počas roku 2013.

4.1

EHSV od začiatku finančnej krízy vo viacerých svojich stanoviskách (16) vyjadril postoje občianskej spoločnosti k širokému okruhu otázok spojených s fungovaním finančného systému a uviedol aktuálne pripomienky a odporúčania týkajúce sa všeobecných otázok a osobitne ozdravenia a riešenia krízových situácií úverových inštitúcií (17).

4.1.1

EHSV sa domnieva, že Zelená kniha o tieňovom bankovníctve (18) predstavuje dôležitý krok správnym smerom v záujme riešenia existujúcich problémov, pričom, o. i. kladie dôraz na potrebu odstrániť „tieňové“ aktivity, na ktoré sa musia uplatňovať rovnaké regulačné a prudenciálne požiadavky ako na celkový finančný systém.

4.2

EHSV víta, že otázka prudenciálneho dohľadu sa rieši v celosvetovom meradle s cieľom rozšíriť reguláciu a dohľad na všetky systémovo významné finančné inštitúcie, nástroje a trhy (19). s uspokojením konštatuje, že zoskupenie G20 (20) na svojej poslednej schôdzi prijalo odporúčania Rady pre finančnú stabilitu, s ktorými je skúmané oznámenie v úplnom súlade.

4.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby konkretizovala obsah a určila harmonogram pre rámec opatrení na posilnený dohľad nad systémom tieňového bankovníctva zavedením koherentného mechanizmu dohľadu. Zároveň by mala urýchlene objasniť inštitucionálnu úlohu orgánov dohľadu v súvislosti s opätovným preskúmaním európskeho systému orgánov finančného dohľadu.

4.4

Vzhľadom na to, že v jednotlivých krajinách niektoré tieňové aktivity a subjekty podliehajú alebo nepodliehajú regulačnému systému, je mimoriadne dôležité zaručiť rovnaké podmienky konkurenčnej súťaže medzi krajinami, ako aj medzi samotným bankovým sektorom a subjektmi tieňového bankovníctva za pomoci vhodných mechanizmov v snahe vyhnúť sa regulačnej arbitráži, ktorá by mohla viesť k deformácii stimulov vyplývajúcich z regulácie.

4.5

EHSV konkrétne poukazuje na to, že nakoľko ide o analýzu údajov, je potrebné, aby regulačné orgány prijali v celosvetovom meradle spoločný prístup so spoločnými referenčnými rámcami a otvorenými normami daného odvetvia s cieľom umožniť rýchlu výmenu údajov a účinne a včas konať, aby sa predišlo systémovému riziku a aby sa chránila finančná stabilita.

4.6

EHSV sa domnieva, že rozsah a miera rastu tieňového bankovníctva je ďalším dôležitým faktorom systémového rizika a pripomína, že podľa dokumentu Rady pre finančnú stabilitu z roku 2012 (21), táto miera, v porovnaní s rokom 2002, kedy dosahovala výšku 26 biliónov, v roku 2011 dosiahla výšku 67 biliónov USD, a predstavovala 111 % kumulovaného HDP krajín, ktoré boli predmetom skúmania Rady pre finančnú stabilitu.

4.7

EHSV sa okrem toho domnieva, že by bolo užitočné preskúmať túto otázku skôr z pohľadu aktivít tieňového bankovníctva ako z pohľadu aktivít jeho podnikov, pretože dohľad a kontrola týchto aktivít sú dôležitým predpokladom úspešnej realizácie prijatých opatrení.

4.8

EHSV zastáva názor, že tento problém sa netýka len tieňového bankovníctva, pokiaľ ide o rozsah a nekalé praktiky. Predimenzovaný bankový model v spojitosti s nedostatočnou transparentnosťou v sebe preukázateľne skrýva riziko destabilizácie hospodárstva a jeho výsledkom bude, že náklady na záchranu podnikov, ktoré sú „príliš veľké a príliš vzájomne prepojené na vyhlásenie úpadku“, sa presunú na plecia celej spoločnosti.

4.9

EHSV poukazuje na to, že v záujme posilnenia konkurencieschopnosti a stability európskeho finančného sektoru je, okrem reformy európskeho finančného systému, potrebné sa seriózne zaoberať aj problémom veľkosti bánk, ktorá bráni vyhláseniu úpadku. Preto je potrebné zvýšiť transparentnosť, racionalizovať úroveň aktivít rozsiahlych konglomerátov a znížiť vzájomnú závislosť v rámci skupín podnikov.

4.10

EHSV sa následne domnieva, že súbežne s opatreniami týkajúcimi sa dohľadu je potrebné viesť účinný boj proti akejkoľvek deformácii finančného sektoru aj za pomoci štrukturálnych reforiem a vyzýva Komisiu, aby urýchlila postupy, ktorých cieľom je vytvoriť jednotný mechanizmus rozhodovania, pričom sa musia zohľadniť odporúčania Liikanenovej správy, ako aj odporúčania, ktoré sa uvádzajú v nedávno prijatej správe Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci o reforme bankového sektoru EÚ (22).

4.11

Vzhľadom na to, že vykonávať účinný dohľad nad tieňovým bankovníctvom, ktoré je zo svojej podstaty roztrieštené, rozmanité a značne prispôsobivé, je komplikované a ťažké, EHSV vyzýva Komisiu, aby včas objasnila, či príslušné vnútroštátne a európske orgány dohľadu (a medzi nimi jednotný mechanizmus dohľadu), majú k dispozícii dostatočné zdroje a potrebné kontrolné nástroje a právomoci.

4.12

EHSV zastáva názor, že ak má byť dohľad úspešný, musí byť doplnený o také nástroje pre stanovovanie sankcií, ktoré budú účinné, odrádzajúce a primerané potrebám, a takisto sa musia zverejniť výšky sankcií a informácie týkajúce sa všetkých ostatných porušení pravidiel. Výbor taktiež poukazuje na problém týkajúci sa nerešpektovania európskej legislatívy fyzickými alebo právnickými osobami z tretích krajín.

4.13

EHSV zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov finančných produktov je potrebné zabezpečiť ochranu proti nekalým praktikám, proti tzv. klamlivým produktom či službám alebo takým produktom a službám, ktoré neposkytujú záruky solventnosti, a takisto proti všetkým možným nekalým podmienkam v zmluvách. Výbor pripomína, že navrhoval vytvorenie európskej agentúry pre ochranu spotrebiteľov finančných služieb na účel lepšej ochrany týchto spotrebiteľov, zabezpečenia transparentnosti a taktiež účinnejšieho vybavovania ich sťažností.

4.14

Dostupné internetové stránky, ale aj ďalšie moderné informačné nástroje poskytujú spotrebiteľom možnosť porovnávať a vyberať medzi rôznymi produktmi a službami, čo podporuje súťaž a samoreguláciu trhu v tomto odvetví.

4.15

EHSV vyzýva Komisiu, aby urýchlila vypracovanie analýz vplyvu a dokončila prípravu nových pravidiel likvidity a takisto aby vykonala porovnávacie štúdie týkajúce sa cien a prínosov v súvislosti s účinnosťou a súladom legislatívnych textov prijatých po začiatku finančnej krízy, s cieľom získať súhrnné vyhodnotenie účinku právnych predpisov na trh s finančnými produktmi v EÚ.

4.16

EHSV takisto poukazuje na to, že je potrebné, aby toto regulačné úsilie bolo doplnené o odbornú činnosť a vedecký výskum na vysokej úrovni, ktoré by sa zaoberali otázkami zberu a výmeny údajov a zo všeobecnejšieho hľadiska by komplexnejšie sledovali dynamiku vývoja subjektov tieňového bankovníctva a určili jeho zložky, ktoré sú prínosom pre reálnu ekonomiku, ale aj tie, ktoré môžu byť novými zdrojmi zraniteľnosti a systémového rizika.