12.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 327/26

1.1

EHSV berie na vedomie vydanie predmetnej „Zelenej knihy“ zo strany Európskej komisie (EK) a domnieva sa, že tento dokument prezrádza pozitívny a výrazný posun v nazeraní EK na problematiku nekalých obchodných praktík.

1.2

EHSV považuje uplatňovanie nekalých obchodných praktík nielen za „neférové“ alebo „neetické“, ale i za odporujúce elementárnym princípom práva a záujmom na strane ponuky i na strane dopytu. Vzhľadom na to, že v skutočnosti ide o zneužívanie výrazne silnejšieho postavenia na trhu, odporúčame v tomto kontexte používať termín „zneužívajúce obchodné praktiky“, ktorý sa rutinne používa napr. vo francúzštine alebo i angličtine.

1.3

Podľa EHSV je súčasný rozsah a miera uplatňovania nekalých obchodných praktík najmä dôsledkom podnikových koncentrácií, ku ktorým došlo v priebehu posledných desaťročí.

1.4

EHSV považuje doterajšie výsledky Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca za nejasné a navrhnuté riešenia za nedostatočné na vyriešenie problému nekalých praktík. Povzbudzuje preto EK, aby prišla s ďalšími iniciatívami.

1.5

EHSV nepochybuje o tom, že k uplatňovaniu nekalých praktík môže dochádzať vo všetkých zmluvných vzťahoch, ale je presvedčený, že situácia je osobitne závažná vo vzťahu medzi obchodnými reťazcami na jednej strane a poľnohospodárskymi a potravinárskymi spoločnosťami malej a strednej veľkosti na strane druhej. Dochádza tu k formám a miere zneužívania, ktoré sa v iných vzťahoch nevyskytujú.

1.6

EHSV osobitne oceňuje skutočnosť, že EK v zelenej knihe explicitne spochybňuje existenciu reálnej zmluvnej slobody vo vzťahoch, ktoré sú výrazným spôsobom nevyvážené a stotožňuje sa tak s názorom EHSV.

1.7

Podľa EHSV, zelená kniha Európskej komisie veľmi dobre vystihuje podstatu a hlavné formy nekalých obchodných praktík. Na druhej strane je ale EHSV presvedčený, že Európska komisia by mala ponúknuť jednotnú definíciu nekalých obchodných praktík, podobnú tej, ktorá je už uvedená v smernici 2005/29/ES, pretože existuje určitá podobnosť medzi praktikami na ktoré poukazuje Zelená kniha a „Zavádzajúcimi marketingovými praktikami“ (1).

1.8

Nekalé obchodné praktiky sa stávajú ešte závažnejšími v „atmosfére strachu“, ktorá vyplýva z obavy slabšej zmluvnej strany z ukončenia obchodnej spolupráce so silnejšou zmluvnou stranou. K tomu dochádza o. i. v prípade, keď veľké obchodné systémy vyvíjajú nekalý tlak na svojich dodávateľov a/alebo prenášajú príliš vysoké ceny na maloobchod, a tým i na spotrebiteľov.

1.9

Podľa EHSV negatívne dôsledky uplatňovania nekalých obchodných praktík prekračujú rámec vzťahu B2B a nepociťujú ich iba slabšie zmluvné strany. Obeťami sú i spotrebitelia a „ekonomický záujem štátov“, čo nie je v Zelenej knihe dostatočne zdôraznené.

1.10

Podľa EHSV sú zákony prijaté vo viacerých členských krajinách so zámerom obmedziť uplatňovanie nekalých obchodných praktík dôsledkom neprijateľnosti dnešnej situácie. Tieto zákony síce z rôznych dôvodov zatiaľ nepriniesli uspokojivé riešenie, ale nedá sa ani povedať, že by sa nič nedosiahlo. Za úspech sa dá považovať vyššia transparentnosť v prerozdelení benefitov a ukončenie uplatňovania najviac škandalóznych vydieračských praktík.

1.11

Hoci EHSV nemá informácie, ktoré by nasvedčovali, že prijatie vyššie uvedených zákonov na národných úrovniach má negatívny dopad na voľný pohyb tovaru v EÚ, k určitým obmedzeniam môže dochádzať. Žiaden z týchto zákonov však nemá protekcionistický charakter a v rovnakej miere sa vzťahujú na miestnych podnikateľov, ako i na podnikateľské subjekty z iných členských štátov.

1.12

EHSV odporúča, aby sa skutočnosť, že zmluvná sloboda v niektorých vzťahoch neexistuje, stala východiskom akýchkoľvek ďalších úvah na riešenie problému nekalých obchodných praktík.

1.13

EHSV odporúča, aby budúce návrhy regulácie nevyrovnaných obchodných vzťahov zohľadnili existenciu „faktoru strachu“. Treba zabezpečiť nevyhnutnú rovnováhu medzi zmluvnými stranami v záujme vzájomne spravodlivého obchodného vzťahu. Z tohto dôvodu nemôže byť primárnym zámerom regulácie nekalých praktík výlučne ochrana slabšej zmluvnej strany, ale mala by to byť aj ochrana „ekonomického záujmu štátov“, tak aby napr. dotknutí dodávatelia potravín nemuseli aktívne vystupovať v administratívnych a súdnych procedúrach.

1.14

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla legislatívu zakazujúcu uplatňovanie nekalých obchodných praktík. Jej základom by mal byť ich rámcový zoznam, ktorý by mal obsahovať najtypickejšie formy nekalých praktík uplatňovaných silnejšou zmluvnou stranou so zámerom prenášania vlastných prirodzených nákladov a rizík na slabšiu zmluvnú stranu.

1.15

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v spolupráci s národnými orgánmi pre ochranu hospodárskej súťaže a vo svetle konkrétnych skúseností získaných za posledné desaťročia, vypracovala radikálnu novelu existujúcej a zjavne zastaranej regulácie konkurencie s cieľom podporiť spravodlivú hospodársku súťaž založenú na spravodlivej výmene relevantných informácií v tomto sektore, aby sa zohľadnili všetky skutočne dominantné postavenia na trhu.

2.1

Zelená kniha rozlišuje dodávateľsko-distribučné reťazce potravinárskych a nepotravinárskych komodít, čo je úplne opodstatnené, pretože potravinový reťazec má v porovnaní s inými svoje vlastné špecifiká.

2.2

Podniky patriace do dodávateľsko-distribučných reťazcov boli za posledné dve desaťročia predmetom veľkých koncentrácií, ktoré viedli k vzniku skutočných oligopolov. V potravinovom reťazci poznačili koncentrácie najviac sektor maloobchodu, o niečo menej oblasť spracovania potravín a najmenej poľnohospodársku prvovýrobu. Výsledkom tohto procesu sú veľké nerovnováhy v potravinovom reťazci, pretože oligopoly disponujú obrovskou vyjednávacou silou voči svojim obchodným partnerom, ktorí sú omnoho rozdrobenejší.

2.3

EHSV je presvedčený, že vzniknuté štrukturálne nerovnováhy vedú v niektorých prípadoch k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík a že tieto praktiky často nie sú v rozpore iba s férovosťou, čestnosťou alebo etikou, ale sa priečia aj elementárnym princípom práva.

2.4

Informácia uvedená v zelenej knihe, podľa ktorej sa na úrovni EÚ začalo o nekalých obchodných praktikách po prvýkrát diskutovať až v roku 2009, nie je presná. V uvedenom roku sa táto problematika iba stala súčasťou oficiálnej agendy Európskej komisie. Už v roku 2005 vydal Európsky hospodársky a sociálny výbor významné stanovisko (2), ktoré v čase, keď téma nekalých obchodných praktík bola ešte tabu, veľmi kritickým spôsobom poukázalo na viaceré negatívne aspekty pôsobenia obchodných reťazcov. Treba tiež spomenúť významnú úlohu Písomného vyhlásenia poslancov Európskeho parlamentu z roku 2007 (3), v ktorom bola Európska komisia priamo vyzvaná, aby vykonala potrebné kroky na nápravu situácie.

2.5

Podľa EHSV sú doterajšie výsledky Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca dosť rozpačité, pretože navrhnutý implementačný rámec „osvedčených postupov“ nepriniesol dohodu pokiaľ ide o riešenie nekalých obchodných praktík, nad čím vyjadrili poľutovanie i traja európski komisári (4).

2.6

Správa z Európskej siete pre konkurenciu potvrdzuje realitu uplatňovania nekalých praktík, a to osobitne v sektore potravín. Je to v súlade s presvedčením EHSV, že zneužívanie ekonomicky silnejšieho postavenia zo strany obchodných reťazcov voči výrobcom a spracovateľom potravín malej a strednej veľkosti je rádovo omnoho závažnejšieho charakteru ako v iných zmluvných vzťahoch. Dôkazom je i to, že už roky sa sťažujú iba títo dodávatelia potravín do veľkých obchodných systémov a nikto iný.

2.7

EHSV registruje potvrdenie zo strany EK, že uplatňovanie nekalých praktík má škodlivý dopad na hospodárstvo EÚ ako také a nie iba na zmluvné vzťahy dvoch podnikateľských subjektov.

3.1.1

Existencia zmluvnej slobody v obchodných vzťahoch, dokonca i v relácii obchodné reťazce – výrobcovia potravín malej a strednej veľkosti, sa doteraz oficiálne nespochybňovala. Donedávna patrila medzi hlavné argumenty obchodných reťazcov, ale i verejných orgánov proti regulácii nekalých obchodných praktík, ktorá by údajne narušovala existenciu zmluvnej slobody. EHSV považuje za veľmi významné, že zelená kniha už túto paradigmu opúšťa a je v nej explicitne uznané, že v prípade výraznej nerovnováhy v ekonomickej sile medzi dvomi zmluvnými partnermi reálna zmluvná sloboda neexistuje.

3.1.2

Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je uznanie absencie zmluvnej slobody základným predpokladom na účinné hľadanie dôsledných riešení problémov vyplývajúcich z existujúcich nerovnováh v dodávateľsko-distribučnom reťazci najmä v prípade potravín.

3.1.3

V tejto časti zelenej knihy Európska komisia veľmi dobre vystihuje podstatu a hlavné formy nekalých obchodných praktík. Najmä vo vzťahu obchodné reťazce – dodávatelia potravín nemá slabšia strana skutočnú alternatívu, pretože významných odberateľov je na trhu veľmi málo a hlavne všetci majú voči dodávateľom veľmi podobné správanie.

3.1.4

Viaceré príklady nekalých obchodných praktík uvedené v dokumente prezrádzajú, že niektorí odberatelia neváhajú použiť akékoľvek prostriedky ako sa dopracovať k dodatočným a nijako neodôvodneným výhodám na úkor druhej zmluvnej strany. Osobitne ide o platby za fiktívne služby alebo o služby, ktoré pre druhú stranu nemajú žiadnu cenu a sú nevyžiadané.

3.1.5

Pokiaľ ide o otázky položené v tejto časti zelenej knihy, je stanovisko EHSV nasledovné:

3.2.1

EHSV oceňuje, že EK sa v tejto časti odvoláva na informácie získané od niektorých národných úradov pre ochranu hospodárskej súťaže. Okrem citovaných, odporúčame spoluprácu najmä s francúzskym a českým úradom, pretože majú priame skúsenosti s vykonávaním ich národných zákonov zameraných na boj proti nekalým obchodným praktikám. Protimonopolné inštitúcie majú pri svojich kontrolách právo preveriť účtovné doklady (zmluvy, faktúry, bankové výpisy…), z ktorých sa dá priamo preukázať uplatňovanie nekalých praktík.

3.2.2

Uvedené príklady poskytnuté britskými, španielskymi a írskymi úradmi pre ochranu hospodárskej súťaže ukazujú, že mnohé uplatňované praktiky je neprimerané označiť iba ako „neetické“, pretože sú zjavne za hranicou legálnosti (najmä ak sa hovorí o „šikanovaní a zastrašovaní“).

3.3.1

Negatívny dopad na slabšiu zmluvnú stranu uplatňovania nekalých obchodných praktík zo strany silnejšej strany je nespochybniteľný a utlmenie investícií a inovácií vo výrobe sú ich logickým dôsledkom. Podľa názoru EHSV je ale dopad na spotrebiteľov naznačený nedostatočne, pretože sa zďaleka neprejavuje iba obmedzením inovácií. V tejto časti je ale úplne vynechaný aspekt ohrozenia ekonomických záujmov štátu, ktorý je čiastočne spomenutý v predchádzajúcich častiach zelenej knihy. Najmarkantnejšie to je vidieť v krajinách strednej a východnej Európy, kde je veľkodistribúcia potravín plne pod kontrolou podnikateľských subjektov z iných členských krajín. Vzhľadom na to, že miestni výrobcovia, v drvivej väčšine malé a stredné podniky, nie sú schopní plniť často vydieračské obchodné podmienky, upadá v tomto regióne celý agropotravinársky sektor a krajiny, tradične sebestačné vo výrobe základných potravín, do výraznej miery stratili svoju potravinovú bezpečnosť. Domáca produkcia býva takto nahradzovaná dovozmi často veľmi pochybnej akosti.

3.3.2

Na otázky položené v tejto časti zelenej knihy odpovedá EHSV nasledovne:

4.1

Analýza existujúcich právnych rámcov platných na úrovni členských štátov i na úrovni EÚ prezrádza dve skutočnosti. V prvom rade to, že uplatňovanie nekalých obchodných praktík zo strany niektorých ekonomicky silných subjektov je dnes všeobecne známy a nespochybniteľný fakt, pričom kompetentné orgány vo viacerých členských štátoch dospeli k záveru, že súčasná situácia si vyžaduje reguláciu.

4.2

Dnešná miera uplatňovania nekalých obchodných praktík, najmä vo vzťahoch medzi veľkými maloobchodnými reťazcami a výrobcami potravín, poukazuje predovšetkým na zastaranosť legislatívy zameranej na ochranu hospodárskej súťaže. Niektoré uplatňované nekalé obchodné praktiky poukazujú na silnú deformáciu konkurenčného prostredia a na existenciu reálnych dominantných postavení, ktoré ale nepostihuje súčasná protimonopolná regulácia.

4.3

Popri novelizácii legislatívy na ochranu hospodárskej súťaže považuje EHSV za úplne legitímne zakázať na úrovni EÚ uplatňovanie zadefinovaných nekalých praktík a urobiť tak potrebnú harmonizáciu fragmentovaného právneho prostredia. Medzi reguláciou nekalých obchodných praktík a novelizovanou protimonopolnou legislatívou ale musí existovať logické prepojenie, a to tak, aby za podpis zmluvy obsahujúcej nekalé obchodné podmienky boli postihovaní iba ich logickí iniciátori, to znamená strany v dominantnom postavení.

4.4

Táto harmonizovaná regulácia, ak má byť účinná, musí zohľadniť existenciu „hrozby z vylistovania“, a teda nemožnosti zo strany slabších zmluvných partnerov, osobitne dodávateľov obchodných reťazcov spomedzi MSP, podávať sťažnosti a jej koncept musí byť širší ako iba riešenie problémov v relácii B2B.

4.5

Na otázky položené v tejto časti zelenej knihy (na ktoré nebolo odpovedané v predchádzajúcich odsekoch) odpovedá EHSV nasledovne:

5.1.1

EHSV sa stotožňuje s názorom EK, že dnešné mechanizmy uplatňované na národnej úrovni, zamerané proti nekalým zmluvným praktikám, sú vo všeobecnosti nedostatočné. Hlavnými dôvodmi sú nezohľadnenie absencie reálnej zmluvnej slobody a existencia „obavy z vylistovania“, a teda určitej atmosféry strachu. S týmto problémom sa zatiaľ najlepšie dokázali vyrovnať vo Francúzsku, kde kontrolný orgán koná i na základe neformálnych informácií a z vlastnej iniciatívy, pričom represia nekalých praktík je postavená na ochrane ekonomických záujmov štátu a nie slabšej zmluvnej strany.

5.1.2

V niektorých členských štátoch existujú zákony zamerané proti uplatňovaniu nekalých zmluvných praktík, ale v iných ich nemajú. Okrem toho, medzi jednotlivými zákonmi existujú významnejšie odlišnosti. Tieto skutočnosti sú nepochybne určitou prekážkou pre cezhraničný obchod. (otázka č. 16).

5.1.3

Podľa EHSV jediný zmysluplný spoločný prístup na vyriešenie negatívneho dopadu rozdielnosti predmetných zákonov môže byť prijatie harmonizujúceho právneho textu zameraného proti uplatňovaniu nekalých zmluvných praktík. (otázka č. 17).

5.2.1

EHSV sa stotožňuje s tvrdením EK, že v dnešnej dobe neexistuje na úrovni EÚ žiaden špecifický mechanizmus na boj proti nekalým obchodným praktikám. Tak isto je presvedčený, že na prekonanie „faktoru strachu“ je nevyhnutné udeliť národným orgánom kompetentným pre túto oblasť právomoc konať z vlastnej iniciatívy, akceptovať anonymné alebo neformálne sťažnosti a ukladať sankcie (otázka č. 18).

6.1

EHSV súhlasí s tým, že k nekalým obchodným praktikám dochádza v celom zásobovacom reťazci potravinárskych i nepotravinárskych komodít, ale v súlade s vyššie uvedeným je presvedčený, že situácia je najvážnejšia na úrovni vzťahu medzi veľkodistribúciou potravín a výrobcami spomedzi MSP.

6.2

Pokiaľ ide o zalistovanie, vôbec nie je jasné, aká je protihodnota príslušného poplatku, ktorý potenciálny dodávateľ musí zaplatiť. V drvivej väčšine prípadov ani zaplatenie tohto poplatku, ktoré je predbežnou a nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek obchodnej spolupráce, nedáva dodávateľovi žiadnu garanciu, že odberateľ bude od neho príslušný tovar naozaj i odoberať alebo že ho bezdôvodne „nevylistuje“.

6.3

Tzv. zadné marže sú rutinnou súčasťou praxe veľkých obchodných systémov a podľa EHSV je ich všeobecná prospešnosť prinajmenšom pochybná. Na jednej strane, zadné marže sú symbolom zneužívania reálneho dominantného postavenia, pretože sa za nimi často skrývajú nevyžiadané a fiktívne služby, na druhej strane spôsobujú výraznú netransparentnosť na úrovni prerozdelenie benefitov. Z dôvodu existencie zadných marží majú dodávatelia (tak ako i vonkajší pozorovatelia) veľké problémy zistiť, koľko dostali reálne zaplatené za dodaný tovar. V skutočnosti je dodávka tovaru podmienená akceptovaním služieb ponúkaných odberateľom. Podľa EHSV by sa poplatky za reálne a opodstatnené služby poskytované odberateľom dodávateľovi mali zakalkulovať do nákupnej ceny potravín.

6.4

Na otázky položené v tejto časti zelenej knihy (na ktoré nebolo odpovedané v predchádzajúcich odsekoch) odpovedá EHSV nasledovne: