19.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 271/116


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora“

COM(2012) 721 final – 2012/0340 (COD)

2013/C 271/22

Spravodajca: Ask Løvbjerg ABILDGAARD

Európsky parlament (10. decembra 2012) a Rada (18. decembra 2012) sa rozhodli podľa článku 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora“.

COM(2012) 721 final – 2012/0340 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 30. apríla 2013.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 490. plenárnom zasadnutí 22. a 23. mája 2013 (schôdza z 22. mája 2013) prijal 148 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Všeobecné pripomienky a odporúčania

1.1

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie. Návrh je nepochybne relevantný a odráža ambície slúžiť tak občanom, ako aj poskytovateľom webových služieb v EÚ tým, že uľahčí vytvorenie jednotného trhu pre dostupnosť webových stránok.

1.2

EHSV však vážne pochybuje o adekvátnosti prostriedkov navrhovaných na dosiahnutie tohto cieľa. Potrebný je silný právny nástroj, ktorým sa predíde tomu, aby rozpočtové obmedzenia vyvolané súčasnou hospodárskou krízou členské štáty využívali ako neopodstatnené ospravedlnenie svojho prípadného zlyhania pri implementácii smernice.

1.3

Rozsah pôsobnosti smernice je obmedzený, čím sa zužujú kategórie webových stránok verejných orgánov, ktoré spĺňajú požiadavky smernice. Je možné, že v dôsledku toho nebude dostatočný prístup k základným službám poskytovaným prostredníctvom verejných webových stránok, ktoré sa ocitajú mimo pôsobnosti smernice.

1.4

Rozšírenie pôsobnosti smernice na všetky webové stránky verejného sektora by navyše bolo nevyhnutnou podmienkou získania kritického objemu potrebného na vytvorenie európskeho trhu pre dostupné webové služby, a tým vytvorenia celosvetovo konkurencieschopného odvetvia dostupnosti webových stránok, ktoré by potenciálne mohlo poskytovať ďalšie pracovné miesta v Európe pre ľudí so zdravotným postihnutím i bez neho.

1.5

EHSV preto rozhodne odporúča rozšíriť pôsobnosti smernice tak, aby postupne pokrývala webové stránky všetkých verejných orgánov so zreteľom na všetky pravidlá týkajúce sa verejného poriadku, bezpečnosti a verejného zdravia, ako aj ochrany všetkých osobných údajov (1). EHSV ďalej Európskej komisii rozhodne odporúča, aby navrhla nariadenie, ktoré zavádza povinnosti stanovené v tejto smernici aj pre inštitúcie EÚ.

1.6

Výbor okrem toho dôrazne odporúča viacero sprievodných opatrení, ako zvyšovať povedomie, zaviesť programy školení o webovej dostupnosti, vymenovať koordinátorov webovej dostupnosti v rámci veľkých subjektov verejného sektora, a tiež poskytnúť občanom príležitosť pripomienkovať dostupnosť webových stránok verejných orgánov so zámerom uľahčiť implementáciu smernice. Sociálni partneri musia zohrávať proaktívnejšiu rolu, pokiaľ ide o tieto otázky.

1.7

EHSV odporúča Európskej komisii, aby starostlivo posúdila dôsledky smernice na zamestnanosť vo verejnom a súkromnom sektore, najmä pokiaľ ide o vplyv na skutočný nárast počtu pracovných miest, tvorbu kvalitných pracovných miest a potenciálne pracovné príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

1.8

EHSV vyzýva Európske organizácie pre normalizáciu, aby neodkladne prijali príslušnú európsku normu, na ktorú smernica odkazuje, so zámerom uľahčiť bezproblémovú implementáciu smernice. Zároveň by sa implementácia smernice nemala oneskorovať z dôvodu stále ešte prebiehajúceho prijímania európskej normy, pretože Komisia navrhuje ako neoddeliteľnú súčasť svojej smernice celkom primeranú prechodnú právnu úpravu.

2.   Súvislosti

2.1

Dostupnosť webových stránok je súčasťou mnohých politických iniciatív na úrovni EÚ, ako je Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (dostupnosť IKT), Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 (inkluzívne a dostupné služby elektronickej verejnej správy) a Digitálna agenda pre Európu (Komisia navrhuje zabezpečiť, že webové stránky verejného sektora budú do roku 2015 úplne dostupné).

2.2

Členské štáty EÚ sa v tzv. vyhlásení z Rigy z roku 2006 tiež zaviazali zlepšiť dostupnosť webových stránok verejných orgánov. Doposiaľ však nedokázali uspokojivo splniť tieto záväzky. Táto skutočnosť je dôležitým aspektom kontextu tohto návrhu smernice, ktorý predložila Európska komisia.

2.3

Cieľom návrhu smernice o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora je pomôcť členským štátom pri plnení ich vnútroštátnych záväzkov v oblasti dostupnosti webových stránok, a tak podporiť najmä ich záväzok vyplývajúci z ustanovení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojitosti s webovými stránkami inštitúcií verejného sektora. V článku 9 dohovoru sa členským štátom a EÚ ako takej ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia s cieľom zaručiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k informačným a komunikačným technológiám vrátane webu, a to na rovnakej úrovni ako ostatným.

2.4

Nedostatočná harmonizácia koncepcií dostupnosti webových stránok vytvára prekážky na vnútornom trhu. Keďže menej ako 10 % stránok je dostupných, európsky trh webovej dostupnosti by mohol značne rásť a harmonizované prístupy by to mohli uľahčiť, pretože by odstránili pretrvávajúcu rozdrobenosť a nedostatok dôvery v trh s dostupnosťou webových stránok.

Dostupnosť webových stránok je teda oblasťou, v ktorej by vnútorný trh mohol slúžiť občanom v oveľa väčšej miere ako v súčasnosti. Právne predpisy týkajúce sa tejto oblasti by zároveň mohli uľahčovať vytvorenie skutočne európskeho trhu s dostupnosťou webových stránok, a tak otvoriť trhy v členských štátoch, v ktorých právna neistota bráni tvorcom webových stránok z iných členských štátov poskytovať služby.

2.5

Harmonizovaný prístup k dostupnosti webových stránok v celej EÚ by v konečnom dôsledku znížil náklady tvorcov webových stránok, a následne náklady verejných orgánov, ktoré od týchto spoločností obstarávajú služby.

2.6

Okrem toho treba zdôrazniť, že verejné orgány a mnohé iné inštitúcie s veľkým významom pre občanov, poskytujú základné informácie a služby prostredníctvom webových stránok. Všetci občania, vrátane osôb s postihnutím, osôb s funkčnými poruchami, detí, starších osôb a všetkých ostatných, preto musia mať prístup k týmto stránkam a ich funkciám. Týka sa to rovnako technických nastavení (formát textu, možnosť zmeniť veľkosť písma, zmena kontrastu, dostupnosť stránok prostredníctvom rôznych prehliadačov a s pomocou programov na zjednodušenie prístupu), ako aj aspektov ako zrozumiteľnosť použitého jazyka. Počet webových stránok zabezpečujúcich služby elektronickej verejnej správy a webových stránok verejného sektora všeobecne rýchlo narastá. Prístup k informáciám a službám poskytovaným prostredníctvom webových stránok bude mať v budúcnosti významný vplyv na uplatňovanie základných práv občanov, vrátane prístupu k zamestnaniu.

2.7

Návrh je dôležitý aj z hľadiska uľahčenia digitálnej integrácie, keďže dostupnosť webových stránok je nástrojom, ktorý sa využíva v snahe začleniť osoby s postihnutím do života spoločnosti a umožniť všetkým občanom prístup k službám poskytovaným prostredníctvom webových stránok.

2.8

Podľa EHSV musí byť dostupnosť neoddeliteľnou súčasťou zásady rovnoprávnosti všetkých občanov. Preto sa dostupnosť webových stránok musí stať opatrením zabezpečujúcim rovnosť spolu s určitými dôležitými predpokladmi, ako napríklad:

všeobecné rozšírenie infraštruktúry, ktorá zaručuje všetkým prístup k vysokorýchlostnému (širokopásmovému) internetu (2)

možnosť pre všetkých občanov využívať súkromné a verejné terminály (hardware),

dostupnosť programového vybavenia (softvéru), ktoré bude zrozumiteľné pre všetkých občanov a zaručí jednoduché používanie, a to aj občanom vylúčeným zo spoločnosti (3).

3.   Prístup návrhu smernice

3.1

Cieľom smernice je aproximácia zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení členských štátov, ktoré sa týkajú dostupnosti obsahu webových stránok orgánov verejného sektora, a to stanovením harmonizovaných požiadaviek.

3.2

V návrhu sa ďalej uvádzajú technické ustanovenia, podľa ktorých členské štáty sprístupnia obsah určitých typov webových stránok orgánov verejného sektora. Tieto typy webových stránok verejných orgánov poskytujú informácie a služby, ktoré majú zásadný význam pre účasť verejnosti na hospodárstve, vrátane trhu práce, a na živote spoločnosti, pričom umožňujú občanom EÚ využívať ich práva. Kategórie príslušných webových stránok pochádzajú z referenčného porovnania v oblasti elektronickej verejnej správy z roku 2001 (4) a sú uvedené v prílohe k smernici.

4.   Pripomienky a odporúčania

4.1   Rozsah pôsobnosti

4.1.1

Článok 1 vymedzuje rozsah pôsobnosti smernice odkazom na jej prílohu, ktorá obsahuje zoznam určitých typov webových stránok zostavený na základe referenčného porovnávania elektronickej verejnej správy z roku 2011. Typy webových stránok na tomto zozname reprezentujú významné webové stránky. V zozname však chýbajú mnohé služby, ktoré sú predpokladom začlenenia občanov do hospodárskeho života a spoločnosti ako takej.

4.1.2

Príklady kľúčových odvetví, ktoré sa nachádzajú mimo pôsobnosti smernice:

starostlivosť o deti,

základné vzdelávanie,

stredoškolské vzdelávanie,

všeobecné a komunálne voľby,

verejná doprava,

kultúrne aktivity.

Tento zoznam príkladov nie je úplný. Smernica sa výslovne nevzťahuje na webové stránky orgánov verejného sektora, ktoré poskytujú informácie a služby v týchto kľúčových odvetviach.

4.1.3

Európska komisia odkazuje na tzv. efekt vedľajších pozitívnych účinkov, v rámci ktorého by smernica mala vplyv na webové stránky verejných orgánov, ktoré jej rozsah pôsobnosti výslovne nepokrýva.

4.1.4

Tento predpoklad vychádza z toho, že verejné orgány budú sprístupňovať stránky nespadajúce do pôsobnosti smernice súbežne s tými, ktoré smernica výslovne pokrýva, resp. v nadväznosti na ne, keďže tento proces už tak či tak prebieha. Faktorom, ktorý by mohol prispieť k vzniku vedľajších pozitívnych účinkov, je vykonávanie verejného obstarávania v súlade s legislatívou EÚ, pričom by verejní obstarávatelia mohli byť povinní odkazovať vo svojich technických špecifikáciách na európske štandardy dostupnosti webových stránok. Prínos tohto faktoru bude závisieť od politickej vôle politických činiteľov EÚ a od vôle a schopnosti verejných obstarávateľov zaoberať sa otázkou dostupnosti webových stránok.

4.1.5

EHSV sa však obáva, že príčinná súvislosť, ktorá by mala viesť k týmto pozitívnym vedľajším účinkom, nie je dostatočne spoľahlivá. Podľa jeho názoru sa zatiaľ nepreukázalo, že tento mechanizmus funguje. EHSV preto víta opatrenie uvedené v smernici, ktoré členské štáty nabáda, aby rozšírili požiadavky dostupnosti webových stránok aj na iné webové stránky, než sú tie, ktoré sú výslovne uvedené v prílohe k smernici. Za daných okolností má EHSV pochybnosti o primeranosti tohto opatrenia.

4.1.6

Z porovnávacej štúdie s názvom Measuring Progress of eAccessibility in Europe (Meranie pokroku v oblasti elektronickej dostupnosti v Európe) vypracovanej v rokoch 2006 – 2008 vyplynula jasná súvislosť medzi existenciou príslušných právnych predpisov v členských štátoch a stupňom dostupnosti webových stránok. Vplyv právnych predpisov ako takých bol teda dokázaný.

4.1.7

EHSV sa obáva, že vymedzením pôsobnosti smernice na základe porovnávacej štúdie vypracovanej v roku 2001 Európska komisia vytvára rozkol medzi prístupom smernice a situáciou, ktorej čelia občania, verejné orgány a tvorcovia webových stránok v rýchlo sa meniacej informačnej a komunikačnej spoločnosti. Členské štáty už medzičasom prehodnotili svoje stratégie digitalizácie verejného sektora a budú v tom aj naďalej pokračovať.

4.1.8

Občania, ktorí sú odkázaní na dostupnosť webových stránok budú v dôsledku toho čeliť vážnemu riziku, že budú čiastočne alebo úplne vylúčení z využívania služieb a informácií poskytovaných prostredníctvom webových stránok, ktoré nespadajú do úzkeho rozsahu pôsobnosti smernice. EHSV sa domnieva, že táto situácia by mohla ohroziť zásadu rovnosti všetkých občanov (článok 20 a článok 21 Charty základných práv).

4.1.9

Pre verejné orgány to zase znamená, že budú pôsobiť v politickom prostredí s odlišnými právne záväznými požiadavkami pre rôzne typy webových stránok. Hrozí tak, že implementácia smernice bude zložitejšia, než je nevyhnutné. Na zjednodušenie implementácie EHSV odporúča, aby sa prinajmenšom v znení smernice výslovne uvádzalo, že do rozsahu pôsobnosti smernice spadá celá webová stránka, na ktorej sa služba poskytuje, a nie iba samotná služba.

4.1.10

Ďalším dôsledkom pre verejný sektor v členských štátoch ako taký by bolo, že služby, ktoré sú pre niektorých občanov nedostupné, sa budú týmto osobám musieť poskytovať inou cestou čo by viedlo k nerovnému zaobchádzaniu s určitými skupinami obyvateľstva. Mohlo by to znamenať vyššie náklady na praktickú osobnú asistenciu osobám s postihnutím, náklady na špecializovanú dopravu prispôsobenú osobám s postihnutím a zabezpečenie asistencie napr. starším osobám, ktoré sa osobne dostavia do priestorov daného verejného orgánu.

4.1.11

Dôsledkom pre spoločnosti pôsobiace v oblasti tvorby webových stránok by bolo riziko, že budú aj naďalej pôsobiť na trhu, ktorý je rozdrobený podľa rôznej úrovne požiadaviek dostupnosti webových stránok. Počet webových stránok verejných orgánov, ktoré majú spĺňať zodpovedajúce požiadavky smernice, by v celej EÚ mohol zostať nízky, a členské štáty by mohli rozšíriť alebo obmedziť rozsah požiadaviek na rôzne úrovne.

4.1.12

Ak sa nevyužije plný potenciál vytvorenia vnútorného trhu pre dostupné webové služby, bude to prekážkou tvorby súvisiacich pracovných miest v tomto odvetví. Bola by to premárnená príležitosť, najmä v súvislosti s možnými špecializovanými pracovnými miestami pre osoby s postihnutiami. Jasný a komplexný právny rámec na európskej úrovni je nutnou podmienkou zabezpečenia konkurencieschopnosti európskeho odvetvia dostupnosti webových stránok na celosvetovej úrovni, a teda aj vytvorenia ďalších pracovných miest v EÚ.

4.1.13

EHSV na základe týchto skutočností dôrazne odporúča znovu zvážiť rozsah pôsobnosti smernice. Považuje za vhodné rozšíriť jej pôsobnosť na všetky webové stránky verejných orgánov, ktoré poskytujú služby priamo občanom. Takéto rozšírenie by mohlo byť sprevádzané predĺžením termínov na zabezpečenie súladu s požiadavkami smernice v prípade webových stránok, ktoré poskytujú služby skupinám s obmedzenými počítačovými zručnosťami, a tak zaviesť postupné uplatňovanie smernice.

4.1.14

Výbor odporúča prinajmenšom aktualizovať zoznam služieb vypracovaný na základe referenčného porovnávania z roku 2001 a rozšíriť ho o kľúčové služby, ktoré majú v súčasnosti významné miesto v digitalizačných stratégiách členských štátov. Ďalším faktorom pri výbere týchto ďalších kľúčových služieb by mal byť ich potenciálnych prínos k tvorbe vnútorného trhu pre dostupné webové služby. Nevýhodou tohto prístupu by bola potreba nepretržite aktualizovať tento zoznam v súlade s technologickým vývojom a digitalizáciou verejného sektora v celej EÚ.

4.1.15

EHSV jednoznačne odporúča, aby rozsah pôsobnosti smernice pokrýval verzie webových stránok vytvorené pre prístup z mobilných zariadení, ako aj vlastnosti umožňujúce mobilný prístup vo všeobecnosti. Používatelia čoraz častejšie navštevujú webové stránky prostredníctvom mobilných zariadení, a smernica by to mala zohľadňovať. Napriek tomu, že technické špecifikácie, podľa ktorých sa má smernica implementovať, zahŕňajú mobilné zariadenia, uznanie tohto aspektu by bolo významným signálom, ktorý by podporil relevantnosť tejto smernice v budúcnosti.

4.1.16

EHSV navyše odporúča, aby externé služby poskytované prostredníctvom webových stránok daného verejného orgánu, napr. využívanie webových odkazov, výslovne spadali do pôsobnosti smernice. Takéto objasnenie by pomohlo predchádzať nejasnostiam pokiaľ ide o zodpovednosť za dostupnosť určitej služby.

4.1.17

EHSV ďalej Európskej komisii odporúča, aby navrhla nariadenie, ktoré zavádza povinnosti stanovené v tejto smernici aj pre inštitúcie EÚ, vrátane EHSV, ktorý je pripravený prevziať proaktívnu a priekopnícku úlohu.

4.2   Používanie noriem a technologická neutralita

4.2.1

Súčasťou smernice je aj riešenie otázky prezumpcie súladu príslušných stránok s harmonizovanými požiadavkami dostupnosti webových stránok, aby sa uľahčilo dodržiavanie požiadaviek dostupnosti. Využívanie harmonizovaných noriem umožňuje aktualizovať príslušné normy bez toho, aby bolo nevyhnutné meniť právne predpisy EÚ alebo členských štátov.

4.2.2

V jednom z odôvodnení smernice sa uvádza, že kritériá úspechu a požiadavky na súlad úrovne AA špecifikované v druhej verzii usmernení o dostupnosti webového obsahu (WCAG 2.0), ktoré vydalo konzorcium World Wide Web (W3C), by sa mali zohľadniť v európskej norme založenej na Mandáte 376, a následne v harmonizovanej norme, ktorá bude vychádzať z tejto práce. Tieto technologicky neutrálne špecifikácie predstavujú základ požiadaviek dostupnosti webových stránok, ako sa chápu v smernici.

4.2.3

EHSV oceňuje voľbu medzinárodne uznávaných špecifikácií webovej dostupnosti, ktoré Európska komisia uvádza v navrhovanej smernici ako referenciu. EHSV berie na vedomie, že usmernenia úrovne AA WCAG 2.0 sú referenciou pre webovú dostupnosť a v dohľadnej budúcnosti ňou aj ostanú. Schválenie a implementácia smernice by teda nemali byť spomalené európskym normalizačným postupom.

4.2.4

EHSV tiež oceňuje rozhodnutie Európskej komisie využívať harmonizované normy, ktoré umožnia zapracovať vývoj v budúcnosti do špecifikácií webovej dostupnosti, ak to bude vzhľadom na technologický alebo iný rozvoj nevyhnutné na zachovanie stupňa dostupnosti predpokladaného v smernici.

4.2.5

Zároveň je nevyhnutné zachovať voľný a nespoplatnený prístup k príslušným normám pre všetky relevantné zainteresované subjekty a zaistiť, že zodpovednosť za ich uplatňovanie a ďalší rozvoj nebude ponechaná výhradne na normalizačné orgány a komerčné subjekty.

4.2.6

Technologická neutralita je predpokladom uplatňovania webovej dostupnosti v rýchlo sa meniacom prostredí informačných a komunikačných technológií, čo umožňuje neustále inovovanie. Technologická neutralita usmernení WCAG 2.0 teda prispeje k relevantnosti smernice v budúcnosti.

4.2.7

Voľba medzinárodne uznávaných špecifikácií okrem toho zvyšuje pravdepodobnosť, že tvorcovia webových stránok na celom svete, nielen v EÚ, budú pracovať podľa podobných požiadaviek dostupnosti webových stránok, čím sa zjednoduší ich uplatňovanie v daných webových riešeniach. Toto je dôležitým aspektom na trhu, ktorý je svojou povahou medzinárodný a celosvetový. Je dôležité, aby aj užívatelia mohli využívať spoločné kritériá, pokiaľ ide o homogénny prístup a zapojenie, ako aj prezentáciu a umiestnenie alebo umiestnenia ďalších štrukturálnych prvkov, ktoré uľahčujú najmä navigáciu na webových stránkach.

4.3   Zvyšovanie povedomia a odborná príprava

4.3.1

V článku 6 sú členské štáty podnecované k tomu, aby zaviedli opatrenia, ktoré by mohli prispieť k zvyšovaniu informovanosti, stanovovaniu úprav spolupráce týkajúcej sa dostupnosti webových stránok a rastu trhu dostupnosti webových stránok.

4.3.2

EHSV odporúča doplniť zákonnú povinnosť členských štátov zvyšovať povedomie o dostupnosti webových stránok medzi verejnými orgánmi, tvorcami webových stránok a inými zainteresovanými stranami. Znalosť problematiky a jej významu je predpokladom účinnej implementácie smernice.

4.3.3

EHSV ďalej odporúča zaviesť zákonnú povinnosť členských štátov vytvoriť programy odbornej prípravy pre príslušných zamestnancov verejných orgánov prostredníctvom konzultácie so sociálnymi partnermi, s cieľom ďalej uľahčiť konkrétne uplatňovanie požiadaviek dostupnosti webových stránok. Prínos koordinácie a zaistenie kvality takýchto programov na európskej úrovni by bol značný a pomohol by efektívne využiť existujúce osvedčené postupy.

4.3.4

EHSV dôrazne odporúča v plnej miere zapojiť sociálnych partnerov do rozvoja a uskutočňovania programov odbornej prípravy a zvyšovania povedomia. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri odovzdávaní podnetov a pripomienok zamestnancov a vedúcich pracovníkov, ktorí denne pôsobia v oblasti zabezpečovania dostupnosti webových stránok. Sociálni partneri by navyše mohli pomôcť nastoliť otázku dostupnosti webových stránok v rokovaniach.

4.3.5

Zvyšovanie povedomia a odborná príprava profesionálov by boli nevyhnutným, nie však postačujúcim nástrojom na zaistenie šírenia pozitívnych vedľajších účinkov, s ktorým Európska komisia počíta.

4.4   Monitorovanie

4.4.1

Dostupnosť webových stránok by sa mala vzhľadom na pravidelné aktualizácie obsahu na webe nepretržite monitorovať. Členským štátom sa v článku 7 adresuje žiadosť monitorovať dostupnosť daných webových stránok orgánov verejného sektora pomocou metodiky, ktorú Európska komisia určila v súlade s postupmi ustanovenými v smernici. Členské štáty sú povinné každoročne podávať správy o výsledkoch tohto monitorovania a zahrnúť do nich aj prípadné rozšírenie zoznamu typov daných webových stránok, ako aj akékoľvek dodatočné opatrenia prijaté v súvislosti s dostupnosťou webových stránok verejných orgánov. EHSV sa domnieva, že je možné, že niektoré členské štáty nebudú schopné implementovať smernicu a umožniť prístup všetkým občanom do konca roka 2015, čo by Komisia mala zohľadniť. Výbor súhlasí s návrhom vypracovať európske normy. Európsky parlament bude určite dohliadať na to, aby delegované právne akty nemali popri technických zmenách aj politické následky, ktoré by boli na úkor európskych občanov.

4.4.2

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia uznala potrebu priebežne monitorovať dostupnosť webových stránok verejných orgánov.

4.4.3

EHSV odporúča zaviesť povinnosť členských štátov sprístupniť občanom výsledky takéhoto priebežného monitorovania v ľahko prístupných formátoch, vrátane prípadných všeobecných záverov, ktoré príslušné orgány na základe monitorovania vypracovali.

4.4.4

EHSV tiež odporúča zaviesť povinnosť členských štátov vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by občania a zastupujúce organizácie mohli hlásiť dostupnosť a nedostupnosť webových stránok verejných orgánov. Informácie získané prostredníctvom tohto mechanizmu by mohli prispieť k celkovému procesu monitorovania.

4.4.5

EHSV žiada Európsku komisiu, aby zvážila zavedenie povinnosti veľkých subjektov verejného sektora vymenovať koordinátora dostupnosti webových stránok, ktorý by dohliadal na implementáciu požiadaviek smernice a ďalších súvisiacich požiadaviek. Prax ukázala, že organizačný záväzok je dôležitý z hľadiska implementácie požiadaviek dostupnosti.

4.5   Súlad v oblasti politiky

4.5.1

Vzhľadom na to, že sa v súčasnosti prijíma európska legislatíva týkajúca sa elektronického preukazu totožnosti a že sa zvažuje európska legislatíva týkajúca sa dostupnosti pre ľudí s postihnutím v ostatných odvetviach spoločnosti, tzv. Európsky akt o dostupnosti (, je dôležité zabezpečiť, že tak verejné orgány, ako aj tvorcovia webových stránok budú vo všetkých odvetviach pôsobiť v jednotnom politickom prostredí. Význam jednotnosti ešte podčiarkuje predpoklad, že balík opatrení týkajúcich sa verejného obstarávania, ktorého schvaľovanie na úrovni EÚ momentálne prebieha, bude tiež obsahovať ustanovenia o dostupnosti pre osoby s postihnutím.

4.5.2

EHSV preto jednoznačne odporúča vykonať dôslednú právnu a technickú analýzu a zabezpečiť tak súlad medzi požiadavkami smernice, ktorá je predmetom tohto stanoviska, a ostatnými návrhmi právnych predpisov týkajúcimi sa dostupnosti webových stránok.

4.6   Inovácie a nové riešenia

4.6.1

Dostupnosť, funkčnosť a použitie riešení IKT sa v priebehu času veľmi rýchlo menia. Jasným príkladom toho je rastúci počet služieb poskytovaných pomocou aplikácií pre inteligentné telefóny a tablety, a to aj orgánmi verejného sektora.

4.6.2

EHSV odporúča, aby aplikácie pre inteligentné telefóny a tablety, pokiaľ je ich funkčnosť integrovaná so službami poskytovanými cez webové stránky verejných orgánov, výslovne spadali do pôsobnosti smernice, keďže takéto aplikácie už sú súčasťou interakcie medzi občanmi a verejnými orgánmi.

4.6.3

Treba pripomenúť, že prístup na webové stránky priamo súvisí s právom jednotlivca na voľný prístup k informáciám a právom na občiansku účasť na politickom živote. Príkladom osvedčeného postupu, ktorý by sa v Európskej únii mal zaviesť na webových stránkach všetkých verejných orgánov, je doplnenie ľahko prístupnej rubriky umožňujúcej túto účasť verejnosti.

V Bruseli 22. mája 2013

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Henri MALOSSE


(1)  Článok 8 Charty základných práv; Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130-134; Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 98-102.

(2)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 222-228.

(3)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 9-18; Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 139-145; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8-12.

(4)  http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/egovernment-indicators-benchmarking-eeurope