15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/11

Závery Rady z 11. mája 2012 o zamestnateľnosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy

2012/C 169/04

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

SO ZRETEĽOM NA:

—

závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (1), v ktorých sa vzhľadom na význam zvýšenia zamestnateľnosti prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom čeliť súčasným a budúcim výzvam na trhu práce Komisia vyzýva, aby predložila návrh možnej európskej referenčnej hodnoty v tejto oblasti,

—

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. novembra 2010 o prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020 (2), v ktorých sa zdôraznilo, že krajiny by mali podporovať partnerstvá medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnymi partnermi a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami, aby sa zaistilo lepšie odovzdávanie informácií o potrebách na trhu práce a aby sa rozvoj znalostí, zručností a kompetencií lepšie zosúladil s týmito potrebami,

—

závery Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020 (3), v ktorých sa zdôraznilo, že zásadný význam pri zvyšovaní zamestnateľnosti má prechod na systémy kvalifikácií, založené na výsledkoch vzdelávania a rozsiahlejšie potvrdzovanie zručností a kompetencií nadobudnutých v kontexte neformálneho a informálneho vzdelávania,

—

hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: európsky príspevok k plnej zamestnanosti“, ktorej cieľom je zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a odbornej prípravy a vybavenie mladých ľudí príslušnými zručnosťami a kompetenciami zodpovedajúcimi potrebám trhu práce,

—

závery Rady zo 17. júna 2011 o podpore zamestnanosti mládeže v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 (4), v ktorých sa zdôraznilo, že Európsky sociálny fond zohráva dôležitú úlohu pri zlepšovaní vyhliadok na zamestnanie a úrovne zručností mladých ľudí a pri vykonávaní politík na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zvýšiť prístup na trh práce a zamestnateľnosť mladých ľudí,

—

závery Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (5), v ktorých sa vyzýva, aby sa vyvinulo úsilie o posilnenie prepojenia medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zamestnávateľmi a inštitúciami na trhu práce s cieľom viac zohľadniť potreby trhu práce v študijných programoch, výraznejšie zosúladiť zručnosti s pracovnými miestami a vypracovať aktívne politiky trhu práce, zamerané na podporu zamestnávania absolventov,

—

ročný prieskum rastu 2012 (6), v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali najmä zamestnanosť mladých ľudí, a to aj prostredníctvom podpory kvalitných zmlúv na učňovskú prax a stáže a prispôsobením systémov vzdelávania a odbornej prípravy, aby zodpovedali podmienkam trhu práce a dopytu po zručnostiach,

—

vyhlásenie členov Európskej rady z 30. januára 2012 (7), v ktorom sa vyzýva k úsiliu o podporu zamestnanosti, predovšetkým zamestnanosti mladých ľudí, aj podporou ich prvých pracovných skúseností a účasti na trhu práce s cieľom zabezpečiť, aby do niekoľkých mesiacov od ukončenia štúdia dostali kvalitnú ponuku práce, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže,

PRIPOMÍNAJÚC, ŽE:

—

teraz, keď počet mladých ľudí, ktorí si hľadajú prácu, ďalej prudko rastie, je ešte dôležitejšie umožniť mladým Európanom, aby získali vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné na zabezpečenie hladkého prechodu na trh práce EÚ a aby si ďalej rozvíjali vyhliadky na kariérny postup,

—

súčasná hospodárska kríza podčiarkuje význam prechodu od vzdelávania k zamestnaniu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby mladí ľudia končili vzdelávanie a odbornú prípravu s najlepšou možnou podporou na získanie prvého zamestnania. Mladí ľudia, ktorí čelia nezamestnanosti alebo pomalému prechodu zo vzdelávania do zamestnania, môžu byť vystavení dlhodobým nepriaznivým účinkom, pokiaľ ide o budúci úspech na trhu práce, príjem alebo založenie si rodiny. Toto môže zároveň ohroziť verejné a súkromné investície do ich vzdelávania a odbornej prípravy, čo predstavuje stratu pre celú spoločnosť. Platí to najmä v kontexte demografických výziev, ktoré vyvíjajú ďalší tlak na mladých ľudí, ktorých je v Európe stále menej, aby sa rýchlo a efektívne začlenili do trhu práce,

—

vytvorenie referenčnej hodnoty (8) pre mieru zamestnanosti absolventov (9), ktorá sa zameriava na prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce, by umožnilo výmenu poznatkov medzi politikami v rámci „ET 2020“ o opatreniach zameraných na zlepšenie zamestnateľnosti absolventov,

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

—

miera zamestnanosti absolventov, teda miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 – 34 rokov, ktoré úspešne ukončilo vzdelávanie alebo odbornú prípravu 1, 2 alebo 3 roky pred referenčným rokom a ktoré sa v súčasnosti nezúčastňuje na žiadnom ďalšom vzdelávaní alebo odbornej príprave, klesla medzi rokmi 2008 (81 %) a 2010 (76,5 %) o takmer 4,5 percentuálneho bodu,

—

existujú už dostatočné zdroje údajov, aby bolo možné monitorovať vzdelávanie a odbornú prípravu z hľadiska zamestnateľnosti bez toho, aby sa vytvorilo ďalšie administratívne zaťaženie a náklady pre členské štáty či Eurostat (10),

UZNÁVA, ŽE:

—

zamestnateľnosť – teda kombinácia faktorov, ktoré jednotlivcom umožňujú pokročiť smerom k zamestnaniu alebo vstúpiť do zamestnania, udržať si ho a postupovať v kariére – je komplexnou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vlastnosti každej osoby, jej zručnosti, postoj a motiváciu, ale aj iné vonkajšie faktory, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa trhu práce, demografia, štruktúra hospodárstva a celková ekonomická situácia,

—

Posilnenie zamestnateľnosti je politickým záujmom všetkých orgánov verejnej správy vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za vzdelávanie a odbornú prípravu a zamestnanosť. Na európskej úrovni ide o záležitosť týkajúcu sa stratégie Európa 2020 a rámca „ET 2020“,

—

na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zamestnateľnosti mladých ľudí sa čiastočne vzťahujú príslušné hlavné ciele stratégie Európa 2020 a existujúce referenčné hodnoty rámca „ET 2020“, napr. referenčné hodnoty pre dosiahnutie terciárneho vzdelania, predčasné ukončenie vzdelávania a odbornej prípravy, účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní a dosahovanie slabých výsledkov v čítaní, matematike a prírodných vedách,

—

v rámci súčasného monitorovania sa však zatiaľ nevenuje pozornosť prechodu od vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu. V tejto fáze by systémy vzdelávania a odbornej prípravy mohli prispievať k zamestnateľnosti absolventov napríklad prostredníctvom profesijného poradenstva a konzultačných služieb, silnejšieho prepojenia medzi vzdelávacími inštitúciami, inštitúciami odbornej prípravy a príslušnými zainteresovanými stranami, zosúladenia učebných plánov s potrebami trhu práce, posilnenia vzdelávania v oblasti podnikania, stáží v podnikoch, transparentnejších informácií o výsledkoch vzdelávania a politík vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré pohotovejšie zohľadňujú potreby trhu práce, pokiaľ ide o zručnosti, ako aj podporovaním všetkých mladých ľudí, aby pokračovali v štúdiu nad rámec všeobecného vyššieho sekundárneho vzdelávania. Pozornosť by sa tiež mala venovať zamestnateľnosti mladých ľudí s osobitnými potrebami na trhu práce,

—

vytvorenie európskej referenčnej hodnoty pre mieru zamestnanosti absolventov by pomohlo určiť politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zlepšujú prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu a napomáhajú zvyšovať úspech pri hľadaní zamestnania. Európska referenčná hodnota, ktorá meria mieru zamestnanosti absolventov, spolu s príslušnou analýzou kvalitatívnych aspektov, ako je súlad medzi ponukou znalostí, zručností a kompetencií a zamestnaním získaným do troch rokov od úspešného ukončenia vzdelávania alebo odbornej prípravy, by tiež pomohla zlepšiť európsku spoluprácu v politikách v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sa zameriavajú na prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci. Pomohla by monitorovať pokrok členských štátov na ceste k zvýšenej zamestnateľnosti absolventov, ako aj určiť osvedčené postupy a podporovať rozvoj iniciatív partnerskej výmeny skúseností,

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

zohľadňujúc rozdielne situácie v jednotlivých členských štátoch:

1.

na vnútroštátnej úrovni prijali opatrenia zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov, ktorí ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu, s cieľom dosiahnuť európsku referenčnú hodnotu, ako sa uvádza v prílohe k tomuto dokumentu a zároveň podporovať súlad medzi dosiahnutým vzdelaním a zamestnaním;

2.

na základe dostupných zdrojov a nástrojov monitorovali mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť základňu poznatkov pre rozvoj politiky, pokiaľ ide o rozhranie medzi vzdelávaním a odbornou prípravou na jednej strane a zamestnaním na strane druhej, ako sa uvádza v prílohe;

3.

podporovali zavádzanie a používanie programov, nástrojov a rámcov EÚ navrhnutých na podporu zamestnateľnosti, mobility a celoživotného vzdelávania vrátane Europassu, Youthpassu, Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) a Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality (EQAVET);

4.

v záujme podpory učňovskej praxe, stáží, stáží v podnikoch v úvodnej fáze prechodu zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce upevňovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, inštitúciami odbornej prípravy a príslušnými zainteresovanými stranami vo svete práce na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

1.

predovšetkým prostredníctvom ročného monitoru vzdelávania a odbornej prípravy a spoločnej správy o vykonávaní strategického rámca „ET 2020“ preskúmala, do akej miery sa dosahuje európska referenčná hodnota;

monitor vzdelávania a odbornej prípravy tiež poskytne informácie o európskej referenčnej hodnote, pokiaľ ide o osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, hoci táto cieľová skupina v súbore cieľov začlenená nie je;

2.

posilnila európsku spoluprácu v oblasti rozvoja politiky vo sfére vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zamestnateľnosti a to prostredníctvom analýzy a monitorovania takéhoto vzdelávania a odbornej prípravy aj prostredníctvom:

—

preskúmania osobitného vplyvu politík vzdelávania a odbornej prípravy na prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu,

—

analýzy kvality prvého zamestnania na základe zosúladenia dosiahnutého vzdelania s náplňou práce vrátanie súladu ponuky znalostí, zručností a kompetencií so zamestnaním, ktoré osoba vykonáva počas prvých troch rokov na trhu práce;

3.

v záujme výmeny analýz a odborných poznatkov o prechode absolventov na trh práce úzko spolupracovala s inými relevantnými medzinárodnými inštitúciami, ako napr. ILO, OECD a UNESCO,

A VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY:

1.

zbierali kvalitatívne informácie a príklady týkajúce sa osvedčených postupov s cieľom doplniť kvantitatívne monitorovanie a zlepšiť základ pre tvorbu odborne podloženej politiky, pričom majú využívať hlavne existujúce zdroje vrátane mechanizmov podávania správ v rámci „ET 2020“;

2.

stanovili príklady osvedčených postupov členských štátov, pokiaľ ide o hladký prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnaniu, vytvorením skupiny expertov na prechod absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy na trh práce a tak prispeli k prioritám „ET 2020“. Táto skupina by sa mala skladať z národných expertov menovaných členskými štátmi a expertov zastupujúcich relevantných sociálnych partnerov, ktorých vymenovala Komisia, a s náležitým ohľadom na subsidiaritu by mala:

i)

preskúmať, ako do vzdelávania a odbornej prípravy začleniť praktickejšie prvky, napríklad prostredníctvom aplikovaného alebo duálneho vzdelávania, ako spôsob na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov;

ii)

v úzkej spolupráci so skupinou pre ukazovatele Výboru pre zamestnanosť a stálej skupiny pre ukazovatele a referenčné hodnoty zvážiť najvhodnejšie ukazovatele pre monitorovanie toho, ktoré politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mohli pomôcť zamestnateľnosť absolventov posilniť;

iii)

do konca roku 2014 podať o výsledkoch svojej práce Rade správu v rámci správy o vykonávaní strategického rámca „ET 2020“;

3.

v spolupráci s príslušnými orgánmi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zamestnanosti (vrátane Výboru pre zamestnanosť) pripravili činnosti partnerského učenia sa týkajúce sa fázy prechodu zo vzdelávania a odbornej prípravy k práci.

(1)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 324, 1.12.2010, s. 5.

(3)  Ú. v. EÚ C 70, 4.3.2011, s. 1.

(4)  11838/11.

(5)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(6)  17229/11 + ADD 1, 2 a 3.

(7)  SN 5/12.

(8)  Ako sa uvádza v strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave z roku 2009, je to referenčná úroveň pre priemer európskych výsledkov, ktorá sa nemá považovať za konkrétny cieľ, ktorý by mala každá krajina dosiahnuť, ale skôr za kolektívny cieľ, pričom členské štáty sú vyzvané k tomu, aby k jeho dosiahnutiu prispievali (Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 7).

(9)  Na účely tohto textu sa pod termínom „absolvent“ rozumie každá osoba, ktorá ukončila vzdelávanie a odbornú prípravu aspoň s vyššou sekundárnou alebo post-sekundárnou, neterciárnou kvalifikáciou (ISCED 3 až ISCED 4, s výnimkou ISCED 3 C krátke), alebo s terciárnou kvalifikáciou (ISCED 5 a 6).

(10)  Towards a Benchmark on the Contribution of Education and Training to Employability: Methodological note [Smerom k referenčnej hodnote o prispievaní vzdelávania a odbornej prípravy k zamestnateľnosti: (metodická poznámka EUR 24616 EN 2011)].

PRÍLOHA

Referenčná úroveň pre priemer európskych výsledkov

(„Európska referenčná hodnota“)

týkajúca sa miery zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy

Členské štáty sa v roku 2009 dohodli, že ako prostriedok monitorovania pokroku a identifikácie výziev, ako aj prínosu pre tvorbu odborne podloženej politiky by referenčné úrovne pre priemer európskych výsledkov („európske referenčné hodnoty“) mali podporiť ciele uvedené v záveroch Rady o strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy prijaté 12. mája 2009 (1). V tom čase sa dosiahla dohoda o piatich európskych referenčných hodnotách a Komisia sa požiadala, aby predložila návrhy ďalších referenčných hodnôt, okrem iného aj návrh referenčnej hodnoty v oblasti zamestnateľnosti.

Členské štáty po preskúmaní návrhov v pracovnom dokumente Komisie z 24. mája 2011 (2) teraz súhlasia aj s touto referenčnou hodnotou pre mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy. Referenčná hodnota dopĺňa referenčné hodnoty prijaté v máji 2009 a referenčnú hodnotu pre vzdelávaciu mobilitu, ktorú Rada prijala v novembri 2011 (3). Mala by sa zakladať výlučne na existujúcich porovnateľných údajoch. Mala by tiež zohľadňovať rozdielne východzie situácie v jednotlivých členských štátoch, ako aj rôzne možnosti, ktoré majú na účely zlepšenia výsledkov prostredníctvom politík vzdelávania a odbornej prípravy. Nemala by sa považovať za konkrétny ciel, ktorý jednotlivé krajiny majú dosiahnuť do roku 2020. Členské štáty sa skôr vyzývajú k tomu, aby na základe vnútroštátnych priorít a pri zohľadnení meniacich sa hospodárskych podmienok zvážili, akým spôsobom a v akej miere môžu prispieť ku kolektívnemu dosiahnutiu európskej referenčnej hodnoty v nižšie uvedenej oblasti prostredníctvom vnútroštátnych opatrení.

Referenčná hodnota pre mieru zamestnanosti absolventov zo vzdelávania a odbornej prípravy

Zamestnateľnosť – teda kombinácia faktorov, ktoré jednotlivcom umožňujú pokročiť smerom k zamestnaniu alebo vstúpiť do zamestnania, udržať si ho a postupovať v kariére – je komplexnou koncepciou, ktorá zahŕňa nielen vlastnosti každej osoby, jej zručnosti, postoj a motiváciu, ale aj iné vonkajšie faktory, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti politiky vzdelávania a odbornej prípravy, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa trhu práce, demografia, štruktúra hospodárstva a celková ekonomická situácia.

Na základe uvedeného a v záujme podčiarknutia toho, aké kroky sa môžu vykonať v rámci politík vzdelávania a odbornej prípravy na posilnenie úspechu pri hľadaní zamestnania a na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov (4), ktorí sa aktuálne nezúčastňujú na žiadnej ďalšej vzdelávacej činnosti alebo odbornej príprave, členské štáty spoločne súhlasia s touto referenčnou hodnotou:

Cieľová úroveň predstavuje priemer EÚ a nepovažuje sa za vnútroštátny cieľ jednotlivých členských štátov.

Referenčnú hodnotu by malo byť možné rozložiť podľa konkrétnych podskupín obyvateľov. Údaje by sa mali dať členiť najmä na základe úrovní ISCED (8), zamerania a odboru vzdelávania a odbornej prípravy, čím by sa umožnilo rozlišovať napríklad medzi výsledkami absolventov vyššieho sekundárneho vzdelávania, ktorí ukončili školu so všeobecným zameraním alebo odborné vzdelávanie a prípravu, a medzi výsledkami absolventov s vyšším vzdelaním podľa jednotlivých odborov vzdelávania a odbornej prípravy.

Okrem toho by sa mala vykonať analýza rozsahu, v akom sa oblasti, odbory a ich úroveň zhodujú s druhom zamestnania, ktoré absolventi vykonávajú počas prvých rokov zamestnania, a mohla by byť založená na dosiahnutom vzdelaní meranom podľa klasifikácie ISCED.

Uvedenú referenčnú hodnotu preskúmajú a posúdia členské štáty a Komisia ako súčasť spoločnej správy o „ET 2020“ v roku 2014, aby rozhodli, či je potrebná revízia ukazovateľov.

(1)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 7.

(2)  10697/11.

(3)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.

(4)  Na účely tohto textu sa pod termínom „absolvent“ rozumie každá osoba vo veku 20 – 34 rokov, ktorá ukončila vzdelávanie a odbornú prípravu aspoň s vyššou sekundárnou alebo post-sekundárnou, neterciárnou kvalifikáciou (ISCED 3 až ISCED 4 s výnimkou ISCED 3C krátke), alebo s terciárnou kvalifikáciou (ISCED 5 a 6).

(5)  Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania z roku 1997 (ISCED) klasifikuje vzdelávaciu činnosť do 7 širokých úrovní, pričom úroveň ISCED 0 – 2 a 3C krátke zodpovedajú nižšiemu sekundárnemu vzdelaniu. V odhade vhodných úrovní pre cieľ do roku 2020 sa berú do úvahy len dve úrovne absolventov, a to konkrétne absolventi s dosiahnutým vyšším sekundárnym vzdelaním (ISCED 3), post-sekundárnym, neterciárnym (ISCED 4) a terciárnym vzdelaním (ISCED 5 – 6). Absolventi s dosiahnutým všeobecným vyšším sekundárnym vzdelaním (ISCED 3A) by sa mali nabádať k účasti na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Skupina absolventov s nižším dosiahnutým vzdelaním, ako je vyššie sekundárne vzdelanie (ISCED 0 – 2 a ISCED 3C krátke) bola z odhadu vylúčená z dôvodu nedostatočnej veľkosti vzorky (vo vekovej skupina od 20 do 34 rokov je len niekoľko osôb, ktoré nedávno predčasne ukončili školskú dochádzku s nižším než vyšším sekundárnym vzdelaním), ako aj preto, že členské štáty sa už v roku 2003 dohodli na znížení počtu osôb, ktoré predčasne ukončujú vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej než 10 % všetkých osôb vo veku 18 – 24 rokov (tento cieľ sa potvrdil v stratégii Európa 2020).

(6)  Spodná hranica 20 rokov sa vybrala tak, aby bola v súlade s novou vekovou skupinou zavedenou spolu s hlavným cieľom stratégie Európa 2020, týkajúcim sa miery zamestnanosti (t. j. 20 – 64 rokov). Keďže v Európe väčšina študentov dokončí vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3 s výnimkou ISCED 3C krátke) a post-sekundárne, neterciárne vzdelávanie (ISCED 4) vo veku 18 až 20 rokov, táto spodná veková hranica má umožniť analýzu zamestnateľnosti tejto vekovej skupiny v rámci 1, 2 a 3 rokov po ukončení vzdelávania. Vrchná hranica 34 rokov sa vybrala v súlade so súčasnou referenčnou hodnotou pre dosiahnutie terciárneho vzdelania, ktorá sa meria vo vekovej skupine 30 – 34 rokov. Táto vrchná hranica by preto tiež mala zabezpečiť optimálne pokrytie osôb, ktoré nedávno ukončili terciárne vzdelávanie (ISCED 5 – 6).

(7)  Meria sa ako podiel zamestnaného obyvateľstva vo veku 20 až 34 rokov, ktoré vzdelanie alebo odbornú prípravu úspešne ukončilo pred 1, 2 alebo 3 rokmi a aktuálne sa nezúčastňujú na žiadnej ďalšej vzdelávacej činnosti alebo odbornej príprave. Osoby, ktoré sa v súčasnosti zúčastňujú na niektorej z foriem vzdelávania alebo odbornej prípravy, sú z výpočtu vylúčené, aby sa zabezpečilo, že zamestnateľnosť tejto vekovej skupiny nemôže byť ovplyvnená skutočnosťou, že osoba si v súčasnosti obnovuje alebo zlepšuje zručnosti. Priemer v rámci troch rokov od ukončenia vzdelávania alebo odbornej prípravy sa použil z dôvodu nedostatočných dlhodobých údajov na presné meranie prechodu absolventov do zamestnania. Tento prístup pomáha vyrovnať možný vplyv období krátkodobej nezamestnanosti, ktoré sú v prvých rokoch zamestnania bežné.

(8)  Ako sa uviedlo vyššie, súčasná Medzinárodná štandardná klasifikácia vzdelávania z roku 1997 (ISCED) klasifikuje vzdelávaciu aktivitu do 7 širokých úrovní od 0 po 6. ISCED 2011 s 9 úrovňami sa bude uplatňovať v roku 2014 vo všetkých zdrojoch údajov EÚ týkajúcich sa vzdelávania. Znamená to, že terciárne vzdelávanie sa bude ďalej rozlišovať na bakalársku, magisterskú a doktorandskú úroveň a že hranice medzi nižším a vyšším sekundárnym vzdelávaním sa vymedzia lepšie.