1.           VYMEDZENIE PROBLÉMU

Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) triezvo odhaduje, že rybárska flotila EÚ je zodpovedná za smrť približne 200 000 morských vtákov ročne vo vodách EÚ a vodách nepatriacich EÚ[1], pričom však uvádza, že je k dispozícii málo presných údajov o miere náhodných úlovkov. Táto skutočnosť predstavuje problém z hľadiska posudzovania vplyvu rybolovu na morské vtáky a odzrkadľuje nedostatok systematického monitorovania a podávania správ o náhodne chytených vtákoch. Odporúčania rady ICES a zistenia štúdie, ktorú uskutočnila firma MRAG[2] na podporu tohto posúdenia vplyvu, nasvedčujú, že úmrtnosť morských vtákov následkom vedľajších úlovkov je v mnohých rybolovných oblastiach krajín EÚ i krajín mimo EÚ značná a to sa týka viacerých druhov, z ktorých niektoré patria medzi ohrozené druhy. Konkrétne:

· Je známe, že aspoň 60 z 346 druhov morských vtákov sa náhodne chytí do rybárskych výstrojov vo vodách EÚ a vo vodách nepatriacich EÚ. Spomedzi nich je približne 49 druhov (25 vo vodách EÚ a 24 vo vodách nepatriacich EÚ) klasifikovaných ako predmet ochrany na celosvetovej úrovni alebo na úrovni miestnych populácií.

· Šesť druhov náhodne chytaných pri rybolove vo vodách EÚ a 22 druhov vo vodách nepatriacich EÚ je vážne ohrozených z hľadiska ochrany. Tieto druhy sú uvedené na zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) ako zraniteľné alebo ohrozené.

Problémy a základné príčiny vedľajších úlovkov morských vtákov sú tieto:

· Časté interakcie medzi rybolovom a morskými vtákmi sú nevyhnutné a vedú k vedľajším úlovkom, pretože morské vtáky čoraz viac závisia od rybolovných činností, pokiaľ ide o ich prežitie a úspešné rozmnožovanie. Lovné šnúry[3] a statické siete[4], ktoré zodpovedajú za vysoký podiel vedľajších úlovkov morských vtákov, predstavujú najúčinnejšie metódy lovu niektorých druhov rýb vysokej hodnoty, a preto je ich používanie veľmi rozšírené.

· Súčasné opatrenia riadenia v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti rybného hospodárstva (spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva, SPRH) a životného prostredia (smernice o vtáctve a biotopoch a rámcová smernica o morskej stratégii) a v rámci medzinárodných dohovorov a dohôd sú do veľkej miery neúčinné, pretože sú roztrúsené v rôznych právnych predpisoch a dohodách a chýba im súdržnosť.

· Nedostatok ochoty na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni naliehavo riešiť otázku vedľajších úlovkov morských vtákov, nedôsledné vykonávanie a nedostatočné stimuly pre rybárov, aby dodržiavali platné opatrenia alebo dobrovoľne prijímali vlastné.

· Nedostatok poznatkov o rozsahu fenoménu vedľajších úlovkov morských vtákov a populačných údajov v dôsledku sporadického charakteru monitorovania a neexistencie oficiálnej povinnosti monitorovať vedľajšie úlovky morských vtákov vo vodách EÚ. Vo vonkajších vodách je monitorovanie pri väčšine druhov rybolovu nedôsledné, pretože nie je povinné, ale dobrovoľné.

· Vytvorili sa zmierňujúce opatrenia v oblasti rybolovu pomocou lovných šnúr, ale za neprítomnosti regulácie je vo vodách EÚ ich uplatňovanie slabé a vo vonkajších rybolovných oblastiach len sporadické. Menej sa upozorňuje na vedľajšie úlovky morských vtákov pomocou iných rybárskych výstrojov (hlavne statických sietí), takže prijateľné zmierňujúce opatrenia v prípade týchto výstrojov sú naďalej obmedzené.

· Nízka úroveň porozumenia zo strany rybárov, ktorí neprijímajú skutočnosť, že problém vedľajších úlovkov morských vtákov vôbec existuje a že zmierňujúce opatrenia na zníženie vedľajších úlovkov majú svoje výhody. Na úrovni jednotlivých plavidiel sa odporúčané kroky na zmiernenie množstva vedľajších úlovkov považujú za neprimerané vplyvu na populácie morských vtákov.

· Výskum sa sústredil na rybolov pomocou lovných šnúr, pretože táto metóda bola identifikovaná ako najväčší zdroj vedľajších úlovkov. Vyvinulo sa len malé úsilie na vypracovanie opatrení týkajúcich sa iných rybárskych výstrojov (napr. statických sietí, vlečných sietí, vakových sietí) a vypracovanie riešení sa javí technicky náročnejšie.

Najviac sa to dotýka odvetvia rybolovu, pridružených odvetví, správnych orgánov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu (RFMO) (vo vonkajších vodách), odvetvia výskumu, mimovládnych organizácií a verejnosti. Realizácia akýchkoľvek opatrení bude mať vplyv predovšetkým na približne 54 000 plavidiel s lovnými šnúrami a statickými sieťami v EÚ.

2.           NEVYHNUTNOSŤ A SUBSIDIARITA

Tento návrh sa týka oblasti výlučnej právomoci Únie, preto tu neplatí zásada subsidiarity. Podľa Zmluvy má EÚ výlučné právomoci riadiť rybolovné činnosti na účely ochrany, čo zahŕňa aj znižovanie vedľajších úlovkov biologicky citlivých druhov, ako sú morské vtáky a veľryby.

3.           CIELE

Cieľom tejto iniciatívy je minimalizovať a podľa možnosti eliminovať náhodné úlovky aspoň 49 ohrozených populácií morských vtákov plavidlami EÚ pôsobiacimi vo vodách EÚ a vodách nepatriacich EÚ a znížiť vedľajšie úlovky ďalších druhov morských vtákov, ktorých populácie sú stabilné, ale vedľajšie úlovky dosahujú úroveň spôsobujúcu obavy.

Konkrétne operačné ciele na podporu tohto všeobecného cieľa sú:

(1) Identifikovať a odstrániť nedostatky a nezrovnalosti v súčasných opatreniach riadenia týkajúcich sa vôd EÚ i vôd nepatriacich EÚ.

(2) Konsolidovať a zbierať údaje dôležité na stanovenie rozsahu vedľajších úlovkov morských vtákov a hrozby, ktorú tento fenomén predstavuje najmä pre populácie druhov identifikovaných ako ohrozené.

(3) Realizáciou primeraných zmierňujúcich opatrení minimalizovať vedľajšie úlovky ohrozených druhov morských vtákov na úroveň, ktorá nebude predstavovať hrozbu pre populácie týchto druhov.

Predpokladá sa aj začlenenie dvoch podporných cieľov, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska lepšieho porozumenia problému a vypracovania praktických riešení:

(4) Vyriešiť otázku toho, že rybári neprijímajú skutočnosť, že vedľajšie úlovky morských vtákov predstavujú problém, ako aj otázku chýbajúcich stimulov pre rybárov, aby prijímali zmierňujúce opatrenia.

(5) Odstrániť pretrvávajúce ťažkosti s existujúcimi zmierňujúcimi opatreniami v oblasti rybolovu pomocou lovných šnúr a riešiť otázku neexistencie účinných zmierňujúcich opatrení v prípade iných rybárskych výstrojov, najmä v oblasti rybolovu pomocou statických sietí.

Reforma SPRH, o ktorej sa momentálne rokuje, je kľúčová z hľadiska dosiahnutia cieľov tejto iniciatívy v rámci ekosystémového prístupu k riadeniu rybolovu. Bez ohľadu na prijaté opatrenia si bude dosiahnutie týchto cieľov vyžadovať zlepšenie súdržnosti medzi regulačnými nástrojmi a ucelenejší prístup k riadeniu rybolovu, ktorý zohľadňuje regionálne špecifiká jednotlivých druhov rybolovu. Pokiaľ ide o otázky vedľajších úlovkov vrátane morských vtákov, bude potrebných viacero dôležitých prvkov:

· Nový regionálny prístup k technickým opatreniam, ktorý umožní prispôsobiť zmierňujúce opatrenia konkrétnym druhom rybolovu. Zaviesť by sa mal do roku 2016.

· Nový viacročný program EÚ pre zber údajov (DCMAP), ktorý sa plánuje zaviesť v roku 2014 a ktorého súčasťou sa môže stať aj monitorovanie vedľajších úlovkov morských vtákov.

· Finančná podpora nových opatrení poskytnutá v rámci súčasného Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a nového Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, ktorý má vzniknúť v roku 2014.

· Aktívnejšia úloha Komisie v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu s cieľom napraviť súčasnú situáciu nedostatočného súladu s opatreniami regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu v oblasti ochrany a riadenia.

4.           MOŽNOSTI POLITIKY

Uvažuje sa o troch hlavných možnostiach prístupu k týmto cieľom:

Možnosť 1: Zachovanie súčasného stavu: Pokračovanie súčasného stavu bez akýchkoľvek ďalších krokov, ktoré by prekračovali rámec súčasných politík EÚ v oblasti rybného hospodárstva a životného prostredia.

Možnosť 2: Vytvorenie akčného plánu EÚ: Dobrovoľné opatrenia podporované regulačnými nástrojmi v rámci reformovanej SPRH, právnych predpisov v oblasti životného prostredia (smernice o vtáctve a biotopoch), medzinárodných právnych predpisov v oblasti rybného hospodárstva a dohovorov a dohôd. Akčný plán by predstavoval všeobecnú sieť zahŕňajúcu monitorovanie a zmierňujúce opatrenia vo všetkých druhoch rybolovu so sprievodnými opatreniami zaisťujúcimi finančnú podporu (v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo). Časom by cieľom bolo začleniť zmierňujúce opatrenia do nového rámca technických opatrení s konkrétnymi opatreniami vyvíjanými na regionálnej úrovni. Monitorovanie vedľajších úlovkov by bolo súčasťou nového rámca zberu údajov. V rámci akčného plánu by sa tiež odporúčala realizácia vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy pre rybárov s cieľom zvýšiť informovanosť o probléme a predstaviť výhody používania zmierňujúcich opatrení. Podporoval by sa aj výskum s cieľom vyvinúť a otestovať praktické zmierňujúce opatrenia najmä pri rybolove pomocou statických sietí.

Možnosť 3: Samostatný právny predpis: Táto možnosť predstavuje prísnejší preventívny prístup ako možnosť 2. Jej cieľom je prijať nariaďujúce opatrenia v rámci riadneho legislatívneho postupu. Právny predpis by platil najmä vo vodách EÚ, pričom ustanovenia týkajúce sa plavidiel EÚ pôsobiacich vo vonkajších vodách by boli aj naďalej súčasťou legislatívnych rámcov, ktoré už prijali organizácie RFMO. Táto možnosť predpokladá, že regionalizácia technických opatrení sa neuskutoční pred rokom 2016 a nový rámec zberu údajov sa neprijme skôr ako v roku 2014, preto je vzhľadom na súčasný stav ochrany minimálne 25 druhov morských vtákov vo vodách EÚ nevyhnutné prijať regulačné opatrenia na ich ochranu rýchlejšie.

V rámci tejto možnosti prichádzajú do úvahy dve čiastkové možnosti:

· Čiastková možnosť 3a: začlenenie monitorovania aj zmierňujúcich opatrení.

· Čiastková možnosť 3b: začlenenie len zmierňujúcich opatrení s monitorovaním podľa možnosti 2.

Nevznikla by žiadna implicitná potreba ďalšieho výskumu, odbornej prípravy či opatrení na zvyšovanie informovanosti. Možnosť finančnej podpory týchto opatrení by stále patrila do rámca Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo.

5.           Súhrn vplyvov

Vplyv každej možnosti politiky sa preskúmal v čo možno najväčšom rozsahu. Vzhľadom na nedostatok relevantných údajov, najmä hospodárskych údajov, však nebolo možné niektoré z týchto vplyvov presne kvantifikovať.

Hospodársky vplyv:

V prípade možnosti 1 by v oblasti rybolovu pomocou lovných šnúr naďalej pretrvávali negatívne vplyvy v podobe priamych nákladov spôsobených stratami návnad, ako aj znehodnotením úlovkov rýb a poškodením výstroja morskými vtákmi. Vznikali by aj nepriame náklady vyplývajúce zo straty úlovkov v dôsledku chytenia sa morských vtákov na háčiky s návnadou, na ktoré sa mohli chytiť ryby. Na základe celosvetových skúseností môžu byť tieto náklady značné. V prípade statických sietí a iných metód rybolovu (vlečnými sieťami, vakovými sieťami) sú vplyvy omnoho menšie, pretože tieto priame i nepriame náklady by boli nižšie.

V prípade možnosti 2 a čiastkových možností 3a a 3b by vznikli krátkodobé priame náklady na prijatie zmierňujúcich opatrení, ktoré by sa však v prípade rybolovu pomocou lovných šnúr znížili vďaka tomu, že by v dôsledku prijatia zmierňujúcich opatrení pravdepodobne došlo k zníženiu z hľadiska strát návnad, poškodenia výstroja, znehodnotenia úlovkov a strát úlovkov. Ťažšie sa predpovedá vplyv oboch možností na rybolov pomocou statických sietí, pretože dostupné zmierňujúce opatrenia sú obmedzené na uzavreté alebo obmedzené oblasti. Tieto uzávierky by mohli viesť k strate zárobkov v závislosti od miesta, rozsahu a potenciálu pre alternatívne možnosti rybolovu. Zreteľnejšie je to v prípade čiastkových možností 3a a 3b, pri ktorých by tieto opatrenia boli povinné.

Vo vodách nepatriacich EÚ sa v prípade možnosti 2 očakáva len okrajový vplyv, pretože dôraz by sa kládol na konsolidáciu a lepšiu realizáciu jestvujúcich opatrení, nie na zavádzanie nových opatrení. Možnosti 3a a 3b by nemali žiadny ďalší vplyv na vonkajšie vody, pretože tieto rybolovné oblasti by aj naďalej patrili do legislatívnych rámcov prijatých organizáciami RFMO, teda netýkali by sa ich žiadne nové právne predpisy. Možnosti 2 aj 3 by mohli mať pozitívny vplyv z hľadiska pomoci rybárom, aby dokázali splniť predpoklady ochrany v rámci certifikačných systémov. Tieto možnosti majú aj potenciálny pozitívny prínos pre prevádzkovateľov v oblasti ekoturizmu, pretože rastom populácií morských vtákov vznikajú nové príležitosti na ich pozorovanie.

Vplyv na životné prostredie:

V prípade možnosti 1 zostanú vedľajšie úlovky morských vtákov pravdepodobne na súčasnej neudržateľnej úrovni, čo môže ovplyvniť stav populácií minimálne 49 druhov morských vtákov.

V prípade akčného plánu EÚ je na základe celosvetových skúseností v krátkodobom horizonte dosiahnuteľné postupné zníženie vedľajších úlovkov o 20 – 30 % v oblasti rybolovu pomocou lovných šnúr. Z dlhodobého hľadiska je možná úplná eliminácia vedľajších úlovkov. V prípade rybolovu pomocou statických sietí sa znižovanie vedľajších úlovkov ťažšie predpovedá vzhľadom na to, že zmierňujúce opatrenia sa obmedzujú na uzavreté alebo obmedzené oblasti. Existujú príklady sezónneho uzatvorenia rybolovu so statickými sieťami, pri ktorom sa výrazne znížili vedľajšie úlovky.

Integrácia monitorovania vedľajších úlovkov morských vtákov do nového rámca zberu údajov zaistí komplexnejšie pokrytie príslušných druhov rybolovu, pričom jeho súčasťou bude aj rybolov pomocou vlečných sietí a vakových sietí, pretože aj v tejto oblasti existuje podozrenie o existencii vedľajších úlovkov.

Vo vonkajších vodách poskytne akčný plán mechanizmus na zlepšenie súladu s existujúcimi opatreniami. Zvyšovanie informovanosti, odborná príprava a výskum, ktoré sa predpokladajú v rámci tejto možnosti, by do odvetvia rybolovu priniesli lepšie pochopenie problému a možné dostupné riešenia.

Vplyv čiastkových možností 3a a 3b bude podobný ako v prípade možnosti 2, hoci vzhľadom na to, že opatrenia budú povinné, môže byť rýchlosť znižovania vedľajších úlovkov potenciálne vyššia pri tých druhoch rybolovu, v ktorých sa zavedú tieto opatrenia. Monitorovaním v rámci čiastkovej možnosti 3a by sa rozšírili poznatky o náhodných vedľajších úlovkoch morských vtákov, ale len pri tých druhoch rybolovu, v ktorých by sa monitorovanie vyžadovalo. V prípade čiastkovej možnosti 3b by monitorovanie bolo rovnaké ako pri možnosti 2.

Keďže sa v rámci tejto možnosti nepredpokladajú žiadne konkrétne opatrenia vo vonkajších vodách, vplyv na životné prostredie bude pri týchto druhoch rybolovu pravdepodobne podobný ako v prípade možnosti 1.

Vplyv v sociálnej oblasti:

Možnosť 1 by negatívne prijali mimovládne organizácie a verejnosť a považovala by sa za neúspech Komisie pri plnení jej povinností v rámci medzinárodných dohôd a dohovorov. Možnosti 2 a 3 by sa stretli s pozitívnou reakciou mimovládnych organizácií a verejnosti. Možnosť 2 by uprednostnili aj predstavitelia odvetvia rybolovu a vnútroštátne správne orgány, pretože predstavuje prístup zdola nahor a opatrenia zamerané na regionálnu úroveň. Možnosti 3a a 3b by predstavitelia odvetvia rybolovu a správne orgány vnímali negatívne, pretože by ich považovali za neprimerané rozsahu problému. Zavedenie uzavretých alebo obmedzených oblastí v rámci týchto čiastkových možností by mohlo ovplyvniť zamestnanosť, ak by malo príliš reštriktívny charakter.

Vplyv na malé a stredné podniky:

Možnosť 1 by nemala žiadny vplyv na malé a stredné podniky (MSP). Možnosti 2 a 3 by mali určitý vplyv, ale v prípade možnosti 2 by bolo možné tento vplyv minimalizovať, pretože opatrenia by boli do veľkej miery dobrovoľné, prispôsobené konkrétnym druhom rybolovu, integrované do iných právnych predpisov a priniesli by výhodu zníženia sprievodných nákladov. Vplyv možností 3a a 3b by bol podobný ako vplyv možnosti 2 s výnimkou toho, že opatrenia budú povinné, čo znamená menej príležitostí na prispôsobenie opatrení špecifikám rôznych druhov rybolovu. V prípade možnosti 2 a 3 by vyňatie mikropodnikov z účinnosti akýchkoľvek prijatých opatrení poškodilo ciele ochrany v rámci tejto iniciatívy, pretože by sa tak prakticky vyňalo viac než 90 % malých plavidiel, čo z dôvodu proporcionality neprichádza do úvahy.

Zjednodušenie a administratívna záťaž:

V prípade možnosti 1 sú predpokladané administratívne náklady neutrálne. V prípade možnosti 2 sa administratívne náklady a náklady na monitorovanie odhadujú približne na 5,2 milióna EUR ročne. Po roku 2014 by sa integráciou monitorovania vedľajších úlovkov do rámca zberu údajov tieto náklady znížili. V prípade čiastkovej možnosti 3a sa administratívne náklady odhadujú na 14,4 milióna EUR ročne. Vyššie náklady sú dôsledkom dodatočného monitorovania a kontroly. V prípade čiastkovej možnosti 3b by náklady boli podobné ako v prípade možnosti 2, teda približne 5,2 milióna EUR ročne. Vo všetkých prípadoch viac než 90 % nákladov súvisí s monitorovaním a kontrolou. Najviac by to postihlo vnútroštátne správne orgány.

6.           POROVNANIE MOŽNOSTÍ

Na základe vykonanej analýzy je uprednostňovanou možnosťou možnosť 2 (akčný plán EÚ), pretože by mala viesť k zníženiu vedľajších úlovkov morských vtákov pri viacerých druhoch rybolovu. Toto zníženie by sa malo dosiahnuť pri nižších nákladoch pre odvetvie rybolovu a pre vnútroštátne správne orgány ako v prípade ostatných možností.

Druhou uprednostňovanou možnosťou je čiastková možnosť 3b (povinné zmierňujúce opatrenia), ktorej výhodou je rýchlejšie riešenie vedľajších úlovkov ohrozených druhov morských vtákov ako v prípade možnosti 2 vzhľadom na pravdepodobný časový rozvrh zavedenia nového rámca technických opatrení. Prináša však riziko zavedenia neprimeraných alebo nedostatočne otestovaných zmierňujúcich opatrení a chýba jej i pružnosť z hľadiska prispôsobenia týchto opatrení jednotlivým oblastiam alebo druhom rybolovu, keď budú časom k dispozícii ďalšie informácie.

Treťou uprednostňovanou možnosťou je čiastková možnosť 3a (povinné monitorovanie a zmierňujúce opatrenia), pri ktorej hrozia rovnaké nedostatky v súvislosti s požiadavkou uplatňovať zmierňujúce opatrenia pri konkrétnych druhoch rybolovu. Začlenenie konkrétnych požiadaviek na monitorovanie tieto problémy ešte prehlbuje a hrozí, že monitorovanie bude zacielené na nesprávne oblasti či nesprávne typy rybárskeho výstroja.

Čiastkové možnosti 3a ani 3b neobsahujú žiadne ustanovenia týkajúce sa zvyšovania informovanosti či výskumu.

Možnosť 1 (zachovanie súčasného stavu) je najmenej vhodnou možnosťou. Z krátkodobého hľadiska predstavuje hospodárske výhody, ale neprinesie splnenie konkrétnych stanovených cieľov. Súčasná úroveň vedľajších úlovkov morských vtákov bude aj naďalej neprijateľne vysoká a úroveň poznatkov o rozsahu vedľajších úlovkov vo vzťahu k hrozbám, ktoré rybolov predstavuje pre populácie a ochranu morských vtákov, zostane nízka.

7.           MONITOROVANIE A HODNOTENIE

V prípade uprednostňovanej možnosti, teda prijatia akčného plánu, by členské štáty podávali každé dva roky Komisii správu o pozorovanej úrovni vedľajších úlovkov morských vtákov podľa druhu rybolovu a typu rybárskeho výstroja a o realizácii a účinnosti prípadných zmierňujúcich opatrení. Komisia by v spolupráci s radou ICES a Vedeckým, technickým a hospodárskym výborom pre rybné hospodárstvo (STECF) vypracovala štandardný formát podávania správ, aby členským štátom uľahčila podávanie informácií Komisii, pričom by sa mohol používať aj na umožnenie ľahšieho prístupu širokej verejnosti k údajom.

Na základe týchto správ by Komisia uskutočnila priebežné hodnotenie akčného plánu po predložení druhej správy a následne by na základe týchto informácií vypracovala oznámenie Parlamentu a Rade o realizácii akčného plánu.

Rada ICES, výbor STECF a prípadne ďalšie odborné orgány by sa požiadali, aby prispeli k tomuto hodnoteniu. Najmä rada ICES by sa požiadala o to, aby poskytla odhady týkajúce sa populácií a vedľajších úlovkov ohrozených druhov s cieľom stanoviť rozsah problému.

Po štvrtej správe o vykonávaní (po ôsmich rokoch) by Komisia uskutočnila celkovú revíziu a hodnotenie akčného plánu a podľa potreby by ho aktualizovala. Táto revízia by bola načasovaná tak, aby kolidovala s povinnosťou podľa rámcovej smernice o morskej stratégii dosiahnuť dobrý environmentálny stav v morských ekosystémoch do roku 2020.

Súbežne musia členské štáty podľa článku 12 smernice o vtáctve podávať každé tri roky správu o vykonávaní vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice, ktorá môže byť zdrojom ďalších informácií.

[1]               Odporúčanie ICES 2008, kniha 1, 1.5.1.3 Interakcie medzi rybolovom a morskými vtákmi vo vodách EÚ

[2]               MRAG. 2011. Príspevok k príprave akčného plánu pre morské vtáky http://ec.europa.eu/fisheries/documentation/studies/index_en.htm

[3]               Lovné šnúry pozostávajú z množstva spojených šnúr umiestnených na dne alebo unášaných na hladine, ktoré obsahujú veľké množstvo háčikov s návnadou.

[4]               Statické siete sú siete, pri ktorých si proces lovu nevyžaduje aktívny pohyb sietí. Tieto siete pozostávajú z jednej alebo viacerých samostatných sietí vybavených vrchnými, spodnými a spojovacími lanami. Môžu obsahovať kotviace zariadenie, plaváky a navigačný výstroj.