PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Európskej únii /* SWD/2012/0291 final */
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Sprievodný dokument Návrh nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady o prístupe ku genetickým zdrojom
a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov
vyplývajúcich z ich používania v Európskej únii Zhrnutie Toto posúdenie vplyvu je sprievodným
dokumentom návrhu Komisie na nariadenie EÚ o prístupe ku genetickým zdrojom a
spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z
ich používania v Európskej únii. Predloženie návrhu zodpovedá politickým
záväzkom čo možno najrýchlejšie vykonávať a ratifikovať
protokol z Nagoje, ktoré prijali Európsky parlament, Rada Európskej únie
a Komisie v oblasti. Je ďalším krokom potom, ako Únia formálne
podpísala Protokol z Nagoje v júni 2011. Na prípravu tohto posúdenia vplyvu GR pre
životné prostredie uzavrelo zmluvu s externým tímom konzultantov
s cieľom zostaviť komplexnú štúdiu. Okrem toho sa
uskutočnili verejné konzultácie so zainteresovanými stranami. Úradníci
Komisie navyše zorganizovali množstvo stretnutí s odborníkmi
zúčastnených strán a členských štátov a konzultovali aj
niekoľkých medzinárodných partnerov. Výsledky tejto práce sú zhrnuté v
tomto dokumente. Dohovor o biologickej diverzite
(ďalej len „dohovor“) zaväzuje všetky zmluvné strany, aby zjednodušili
prístup ku genetickým zdrojom, na ktoré majú zvrchované práva. Okrem toho
zaväzuje všetky zmluvné strany, aby spravodlivo a rovnocenne spoločne
využívali výsledky výskumu a vývoja, ako aj prínosy vyplývajúce z komerčného
a iného využitia genetických zdrojov stranou, ktorá dané zdroje poskytuje.
DBD zároveň upravuje práva domorodých a miestnych spoločenstiev,
ktoré majú tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi
a ktoré môžu poskytnúť dôležité základné informácie pre vedecké
objavy zaujímavých genetických alebo biochemických vlastností. Dohovor sa otázkou praktickej realizácie
prístupu a spoločného využívania prínosov používania genetických
zdrojov a súvisiacich tradičných vedomostí zaoberá len okrajovo.
Najmä zmluvné strany z industrializovaných krajín váhali prijať opatrenia
na podporu účinného spoločného využívania prínosov svojich výskumných
pracovníkov a podnikov. Jedným z dôsledkov uvedenej skutočnosti bolo, že
niektoré poskytovateľské krajiny zavádzali čoraz reštriktívnejšie
podmienky prístupu ku genetickým zdrojom alebo súvisiacim tradičným
poznatkom. Súčasne boli dochádzalo z dôvodu chýbajúcich jasných pravidiel
k obviňovaniu európskych výskumných pracovníkov a podnikov z
„biologického pirátstva“ zo strany krajín, ktoré tvrdili, že sa porušujú ich
zvrchované práva. Tieto problémy vážne spomalili celosvetový pokrok v ochrane a
udržateľnom využívaní biologickej diverzity; v neposlednom rade
preto, že štáty pokladané za „ohniská biologickej diverzity“ („biodiversity-hotspots“)
môžu očakávať, že z účinného fungovania rámca prístupu
a spoločného využívania prínosov získajú najviac. Protokol z Nagoje je nová medzinárodná zmluva,
ktorú 29. októbra 2010 prijalo 193 zmluvných strán dohovoru na základe
konsenzu. Ide o právne záväznú zmluvu, ktorou sa výrazne rozširuje
všeobecný rámec dohovoru pre prístup a spoločné využívanie prínosov.
Očakáva sa, že protokol z Nagoje nadobudne platnosť v roku
2014. Po nadobudnutí účinnosti bude mimoriadne prínosný pre ochranu
biodiverzity v štátoch, ktoré sprístupnia genetické zdroje, na ktoré majú
zvrchované práva. Protokol najmä: –
vytvorí predvídateľnejšie podmienky prístupu
ku genetickým zdrojom, –
zaistí spoločné využívanie prínosov
používateľmi a poskytovateľmi genetických zdrojov, –
zaistí, že sa budú využívať len zákonne
získané genetické zdroje. Bude potrebné, aby protokol z Nagoje
ratifikovala Európska únia a všetky jej členské štáty. Únia a všetky
jej členské štáty musia byť schopné preukázať súlad so všetkými
povinnosťami vyplývajúcimi z protokolu. Spôsob dosiahnutia tohto
cieľa je výlučne vnútornou otázkou EÚ a jej členských štátov.
Konkrétne zvolený prístup bude vychádzať z právnych a praktických dôvodov:
akékoľvek zasahovanie na úrovni EÚ predpokladá existenciu právomoci Únie a
preukázanie pridanej hodnoty, ktorú nemožno dosiahnuť prostredníctvom
vykonávacích opatrení v rámci výhradnej zodpovednosti členských štátov. Pri posudzovaní vplyvu sa
zohľadňovalo viacero možností. Všetky tieto možnosti sa analyzovali
z hľadiska nezmeneného východiskového stavu bez vykonávacích opatrení
na úrovni EÚ alebo členských štátov. Analyzované varianty týkajúce sa prístupu boli
„žiadne opatrenia na úrovni EÚ“ (A-1) a „zriadenie platformy EÚ na diskusiu o
prístupe a spoločného využívania osvedčených postupov“ (A-2). Analyzované možnosti týkajúce sa dodržiavania
predpisov zo strany používateľov boli: „otvorená metóda koordinácie“
(UC-1), „samostatná všeobecná povinnosť náležitej starostlivosti EÚ zo
strany používateľov“ (UC-2), „všeobecná povinnosť náležitej starostlivosti
EÚ zo strany používateľov doplnená systémom na určenie zbierok ako
dôveryhodných zdrojov genetických zdrojov“ (UC-3), „zákaz využívať nezákonne
nadobudnuté genetické zdroje alebo súvisiace tradičné poznatky
v následnom štádiu s využitím monitorovacieho systému“ (UC-4). V rámci posúdenia vplyvu sa taktiež
analyzovali dve možnosti pre dočasné uplatňovanie opatrení na úrovni
EÚ. Išlo o možnosť uplatňovať opatrenia na úrovni EÚ iba na
genetické zdroje alebo súvisiace tradičné poznatky získané v budúcnosti
(T-1) a uplatňovanie takýchto opatrení od nadobudnutia platnosti dohovoru
o biologickej diverzite v roku 1993 (T-2). Analyzované doplnkové opatrenia sa týkajú:
dvojstranných dohôd medzi EÚ a hlavnými poskytujúcimi krajinami alebo regiónmi
(C-1); odvetvových kódexov správania a zmluvných vzorových doložiek (C-2);
technických nástrojov na sledovanie a monitorovanie (C 3); a zvyšovanie informovanosti
a odbornej prípravy (C-4). Špecifické kritériá pre analýzu a porovnanie
možností riešili otázky špecifické pre protokol z Nagoje, ako aj hospodárske,
sociálne a environmentálne vplyvy. Ako najlepšie vykonávacie opatrenia na úrovni
EÚ boli v rámci tohto posúdenia vplyvu vyhodnotené tieto opatrenia: –
vytvorenie platformy EÚ, v rámci ktorej
členské štáty, Komisia a zúčastnené strany prediskutujú prístup ku
genetickým zdrojom a k spoločnému využívaniu osvedčených
postupov (A-2), –
povinnosť užívateľov EÚ prijať v
rámci svojich možností opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že využívané
genetické zdroje a súvisiace tradičné poznatky boli nadobudnuté v súlade
s právnymi predpismi poskytovateľských krajín v oblasti prístupu
a aby sa súvisiace prínosy využívali spoločne (UC-3), –
systém identifikácie zbierok (botanické záhrady,
zbierky mikroorganizmov, genetické banky atď.) s kontrolnými opatreniami,
aby sa zabezpečilo, že sa na využitie sprístupnia iba dobre zdokumentované
vzorky genetických zdrojov (UC-3), –
doplnkové opatrenia s cieľom zlepšiť
účinnosť zasahovania na úrovni EÚ (C-1 a C-2, C-3, C-4). Nariadenie EÚ by sa malo vzťahovať
len na genetické zdroje a tradičné poznatky, ktoré boli nadobudnuté a
použité po nadobudnutí platnosti protokolu z Nagoje pre Úniu (T– 1). Platforma EÚ na diskusiu o prístupe
a spoločnom využívaní osvedčených postupov má istý potenciál na
zjednodušenie podmienok prístupu, ktoré uplatňujú členské štáty
vyžadujúce predchádzajúci informovaný súhlas. Následkom by boli nerovnaké
podmienky prístupu na úrovni EÚ. Napriek tomu by každé zmenšenie rozdielov
medzi rámcami prístupu členských štátov znížilo transakčné náklady
a bolo by osobitne výhodné predovšetkým pre malé a stredné podniky a
príjemcov verejných prostriedkov. Platforma EÚ by taktiež prezentovala
osvedčené postupy týkajúce sa prístupu. To by umožnilo členským
štátom učiť sa jeden od druhého. Platforma by používateľom
zároveň uľahčila určiť členský štát s najlepšie
fungujúcim rámcom pre prístup. Obe hľadiská by kladne prispeli k
možnostiam výskumu a vývoja v EÚ. Povinnosť náležitej starostlivosti zo
strany užívateľov EÚ doplnená systémom na určovanie zbierok ako
„dôveryhodných zdrojov“ by poskytla harmonizovaný prístup EÚ v oblasti
vykonávania piliera protokolu týkajúceho sa dodržiavania predpisov zo strany
používateľov. Vytvorili by sa tým rovnaké podmienky pre všetkých aktérov v
hodnotovom reťazci genetických zdrojov EÚ, zabezpečila by sa právna
istota, minimalizovalo by sa ich prevádzkové riziko a maximalizovali by sa
možnosti výskumu a vývoja. Takisto by sa predišlo vzniku rozdielov v prípade
povinností dodržiavania predpisov zo strany používateľov medzi
jednotlivými členskými štátmi, v dôsledku ktorých by vznikli náklady
a prekážky pre výskumných pracovníkov a podniky pôsobiace vo viac ako jednom
členskom štáte. Predovšetkým zainteresované strany jednohlasne podporili
harmonizovaný prístup EÚ k dodržiavaniu predpisov zo strany používateľov v
rámci konzultácií. Systém opatrení EÚ na vykonávanie protokolu z
Nagoje by sa mohol opierať aj o právomoc Únie v oblasti životného
prostredia. Vytvorenie celoeurópskeho systému opatrení v oblasti
dodržiavania predpisov používateľmi by sa mohlo zakladať aj na
právomoci Únie v oblasti vnútorného trhu. Zásah na úrovni EÚ v oblasti dodržiavania
predpisov zo strany používateľov je oprávnený aj preto, že zabraňuje
negatívnemu vplyvu na vnútorný trh s prírodnými produktmi a službami,
ku ktorému by došlo v dôsledku nesúrodých systémov dodržiavania predpisov zo
strany používateľov v členských štátoch. Ide o najlepšie
riešenie aj z hľadiska vytvorenia prostredia priaznivého pre výskum
a vývoj v oblasti genetických zdrojov, ktoré bude prínosné pre
ochranu a udržateľné využívanie biologickej diverzity na celom svete Súhrn opatrení prijatých na úrovni EÚ by
umožnil ratifikáciu zo strany Únie a dosiahnutie celoeurópskeho súladu s
protokolom z Nagoje. Členské štáty by sa podľa vlastného uváženia
mohli rozhodnúť, či budú alebo nebudú požadovať predbežný
informovaný súhlas a spoločné využívanie prínosov genetických zdrojov,
ktoré im patria. Ich rozhodnutia v danej otázke by neboli podmienkou
ratifikácie zo strany Únie.