Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora /* COM/2012/0721 final - 2012/0340 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Táto dôvodová
správa podrobnejšie predstavuje návrh novej smernice, ktorej cieľom je
aproximácia zákonov, právnych predpisov a správnych ustanovení členských štátov
v oblasti dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora. Smernica
podporuje členské štáty, aby dosiahli svoje vnútroštátne záväzky týkajúce sa
dostupnosti webových stránok, ako aj svoje záväzky voči Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím týkajúce sa webových stránok orgánov verejného sektora. Dostupnosť
webových stránok sa vzťahuje na zásady a techniky, ktoré je potrebné
dodržiavať pri tvorbe webových stánok tak, aby bol obsah na nich dostupný
všetkým používateľom, predovšetkým používateľom so zdravotným postihnutím[1]. 1.1. Ciele a obsah návrhu V roku
2009 trh v oblasti vývoja webových stránok v 27 členských
štátoch EÚ pozostával z približne 175 000 podnikov. Zamestnával okolo
1 milióna ľudí a jeho obrat predstavoval 144 miliárd EUR[2]. Hodnota
európskeho trhu s produktmi a službami súvisiacimi s dostupnosťou
webových stránok sa odhaduje na 2 miliardy EUR. Má veľký potenciál rastu, keďže
menej než 10 % webových stránok je dostupných všetkým. Počet obyvateľov s
funkčnými obmedzeniami alebo zdravotným postihnutím (15 % populácie v produktívnom
veku, teda 80 miliónov ľudí) môže v dôsledku starnutia populácie EÚ výrazne
narásť. Dostupnosť webových stránok je pre orgány
verejného sektora mimoriadne dôležitá, aby mohli rozšíriť svoj záber a plniť
svoju zodpovednosť voči verejnosti. Počet webových stránok zabezpečujúcich
služby elektronickej verejnej správy (približne 380 500 v EÚ)
a webových stránok verejného sektora (761 000 v EÚ) narastá rýchlym
tempom. Väčšina členských štátov buď právne predpisy už prijala alebo prijala
opatrenia zamerané na dostupnosť webových stránok. Medzi týmito zákonmi
a opatreniami však existujú výrazné rozdiely. Neexistujúca harmonizácia vnútroštátnych
koncepcií dostupnosti webových stránok vytvára prekážky na vnútornom trhu.
Dodávatelia s cezhraničnou pôsobnosťou musia znášať dodatočné výrobné
náklady. Existujú prekážky pre hospodársku súťaž, konkurencieschopnosť
a hospodársky rast, pretože podniky (predovšetkým MSP) nemajú dostatočné
znalosti a schopnosti na to, aby ovládali všetky špecifikácie
a postupy. Vnútroštátne orgány
a obchodní aktéri čelia problému s neistotou pri výbere špecifikácií
dostupnosti webových stránok pre potenciálne cezhraničné služby, ako
i s neistotou súvisiacou s najvhodnejším politickým rámcom pre
dostupnosť webových stránok. Harmonizácia
vnútroštátnych opatrení pre verejný sektor na úrovni EÚ sa navrhuje ako
nevyhnutná podmienka na ukončenie pretrvávajúcej rozdrobenosti
a nedostatku dôvery v trh s dostupnosťou webových stránok. Táto smernica sa týka webových stránok orgánov
verejného sektora, pretože tieto orgány poskytujú informácie a služby
zásadného významu pre občanov a samotné verejné výdavky môžu vytvoriť
bezpečný a dostatočne veľký trh pre tvorcov webových stránok. Posúdili sa náklady, ktoré správam vzniknú pri
dosahovaní súladu s právnymi predpismi. Z analýzy vyplynulo, že
výhody by prevýšili náklady. Keďže tvorcovia webových stránok sa motivujú
k snahe o úspory z rozsahu, toto opatrenie prispeje k vytvoreniu
celého radu „vedľajších pozitívnych účinkov“, z čoho by ako prvé mali
prospech všetky webové stránky verejného sektora. Harmonizácia bude mať za následok lepšie
podmienky na trhu, viac pracovných miest, lacnejšiu dostupnosť webových stránok
a väčší počet webových stránok dostupných pre všetkých: trojaká výhra -
pre vlády, podniky i občanov. 1.2. Technické informácie Zainteresované
strany na celom svete sa v súčasnosti vo veľkej miere orientujú podľa
Kritérií úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA špecifikovaných pre
webové stránky verzie 2.0 v usmerneniach o dostupnosti internetového obsahu
(WCAG 2.0), ktoré vydalo konzorcium World Wide Web Consortium (W3C)[3]. V súčasnosti
prebiehajú v rámci mandátu M/376, ktorý Komisia udelila európskym normalizačným
orgánom CEN, CENELEC a ETSI, práce na zostavení európskej normy, ktorá zahŕňa
dostupnosť webových stránok v súlade s WCAG 2.0 (vrátane jeho využívania
na úrovni AA a súvisiacich metód posudzovania súladu s právnymi
predpismi). Na výsledkoch tejto práce by mala byť založená harmonizovaná norma
s účelom zabezpečiť prezumpciu súladu s požiadavkami na dostupnosť
webových stránok, ako sa ustanovuje v tejto smernici. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu a
Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC) prijali medzinárodnú normu ISO/IEC
40500:2012[4]
o dostupnosti webových stránok. ISO/IEC 40500:2012 je rovnaká ako pôvodné WCAG
2.0. 1.3. Politický kontext Dostupnosti webových stránok sa týkajú mnohé
politické iniciatívy na úrovni EÚ: Európska stratégia pre oblasť zdravotného
postihnutia 2010 – 2020 (dostupnosť IKT), Európsky akčný plán pre elektronickú
verejnú správu na roky 2011 – 2015 (inkluzívne a dostupné služby
elektronickej verejnej správy), Digitálna agenda pre Európu (Komisia navrhuje
zabezpečiť úplne dostupné webové stránky verejného sektora do roku 2015),
programy financovania zo strany EÚ (7. RP, CIP) podporujú výskum a vývoj
technologických riešení dostupnosti webových stránok. Ďalšie stimuly
v oblasti dostupnosti webových stránok vyplynú z revízie smerníc
o verejnom obstarávaní. 1.4. Súlad s ostatnými
politikami a cieľmi Únie V článku 9 Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím (UNCRPD)[5]
sa členským štátom a EÚ ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia
s cieľom zaručiť prístup k informáciám a komunikačným
technológiám vrátane internetu osobám so zdravotným postihnutím na rovnakej
úrovni ako ostatným. Touto smernicou by sa zabezpečilo účinné využívanie
harmonizovanej normy dostupnosti webových stánok, ktorá by mala byť založená na
výsledku mandátu Komisie M/376[6].
Rozsah
pôsobnosti návrhu v ďalšej časti je obmedzený na online služby, ktoré
prostredníctvom webových stránok poskytujú orgány verejného sektora. Návrh sa týka
rovnakej oblasti ako Európsky akt o prístupnosti[7] (EAA), ktorý sa
v súčasnosti pripravuje a týka sa dostupnosti tovaru a služieb
vrátane IKT. Tento EAA, v závislosti od výsledku prebiehajúceho posúdenia
vplyvu, je zameraný na súkromný sektor a uľahčí realizáciu záväzku
dosiahnuť úplnú dostupnosť webových stránok obsiahnutého v Digitálnej
agende pre Európu, pretože sa vďaka nemu zaručí aj dostupnosť webových stránok
poskytovateľov základných služieb občanom v súkromnom sektore. Tieto
webové stránky ponúkajú informácie a interakciu, napr. pri uzatváraní
zmlúv, rezerváciách, vystavovaní a platbe účtov a získavaní podpory. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1. Konzultácie so
zainteresovanými stranami Vykonali sa početné verejné konzultácie
a štúdie s cieľom zistiť problémy a potreby, ktoré boli zamerané
na členské štáty, priemyselný sektor i občiansku spoločnosť: –
porovnávacia štúdia z rokov 2010 – 2011 „Monitoring
eAccessibility“[8]
(Monitorovanie elektronickej prístupnosti v Európe); –
štúdia „Economic Assessment for Improving
e-Accessibility Services and Products“[9]
(Hospodárske posúdenie zamerané na zlepšenie elektronickej dostupnosti služieb
a výrobkov). Semináre o dostupnosti webových stránok (2008)[10];
–
verejné konzultácie prostredníctvom interaktívnej
internetovej platformy Komisie „Váš hlas“[11]
(2008); –
prieskum o dostupnosti webových stránok
v európskych krajinách[12];
–
porovnávacia štúdia „Measuring Progress of
eAccessibility in Europe“ (Meranie pokroku v oblasti elektronickej dostupnosti
v Európe) 2006-2008[13];
–
skupina odborníkov členských štátov pre „digitálnu
integráciu“[14]
a „inkluzívnu komunikáciu“; –
priame konzultácie a stretnutia so zástupcami
dôležitých organizácií občianskej spoločnosti napr. Európske fórum zdravotne
postihnutých a Európska únia nevidiacich, AGE a ANEC a softvérového
odvetvia Európskeho priemyselného zväzu[15]. 2.2. Posúdenie vplyvu Vytvorila sa riadiaca skupina pre posúdenie
vplyvu pod vedením generálneho riaditeľstva pre informačnú spoločnosť
a médiá, v ktorej boli zastúpené mnohé útvary a oddelenia Komisie, medzi
nimi právny servis, generálny sekretariát, generálne riaditeľstvá pre
komunikáciu, hospodárske a finančné záležitosti, zamestnanosť, sociálne
záležitosti a začlenenie, podnikanie a priemysel, Eurostat, generálne
riaditeľstvá pre zdravie a spotrebiteľov, informatiku, vnútorný trh a
služby a generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť. Úlohou riadiacej
skupiny bolo analyzovať rôzne otázky a perspektívy súvisiace s týmto
návrhom a viesť o nich diskusiu. Konečné znenie
posúdenia vplyvu obsahuje odpovede na odporúčania výboru pre posudzovanie
vplyvu. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ). 3.2. Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pretože
záležitosti, ktoré sú predmetom návrhu, nepatria do výlučnej právomoci
Európskej únie. Ciele návrhu nie je možné dostatočne dosiahnuť
na úrovni členských štátov z týchto dôvodov: Zahŕňa nadnárodné aspekty, ktoré nemožno
vyriešiť len prostredníctvom opatrení jednotlivých členských štátov. Štúdie
a konzultácie potvrdili, že kroky na vnútroštátnej úrovni nepostačujú na
aproximáciu vnútroštátnych opatrení a na koordinované vykonávanie
harmonizovanej koncepcie. Rozdiely v koncepciách členských štátov
predstavujú záťaž a prekážky pre spoločnosti, ktoré sa usilujú o interakciu
v cezhraničnom kontexte. Výsledkom je obmedzený rozsah zrelého trhu
s výrobkami a službami súvisiacimi s dostupnosťou webových stránok a
prípadne aj obmedzená mobilita občanov, ktorí využívajú asistenčné technológie. Efektívnejšie využívanie zdrojov by sa
dosiahlo pomocou harmonizovaných požiadaviek a účasti na schémach
spolupráce zameraných na poskytovanie a spoločné využívanie osvedčených
postupov, know how a reakcií na technologické trendy. 3.3. Zásada proporcionality Zárukou dodržania zásady proporcionality je
obmedzenie pôsobnosti návrhu na minimálny zoznam (typov) webových stránok,
pričom sa členským štátom poskytne možnosť tento zoznam rozšíriť. Okrem toho sa členským štátom prenecháva aj
určenie dôležitých parametrov vykonávania, napríklad výber orgánu zodpovedného
za overovanie dodržiavania predpisov. 3.4. Návrh Článok 1 – Predmet a rozsah pôsobnosti Cieľom smernice je aproximovať zákony, právne
predpisy a správne ustanovenia členských štátov týkajúce sa dostupnosti obsahu
webových stránok orgánov verejného sektora prostredníctvom vymedzenia
harmonizovaných požiadaviek. V návrhu sa ustanovujú technické
ustanovenia, podľa ktorých členské štáty sprístupnia obsah určitých typov
webových stránok orgánov verejného sektora (ďalej len „dotknuté webové
stránky“). Typy webových stránok na zozname zahŕňajú informácie a služby
orgánov verejného sektora, ktoré majú základný význam pre to, aby sa občania
mohli podieľať na hospodárstve a živote spoločnosti a mohli využívať svoje
práva ako občania EÚ. Zoznam sa uvádza v prílohe a pochádza
z projektu referenčného porovnania v oblasti elektronickej verejnej
správy[16]
z roku 2001. Členské štáty sa môžu rozhodnúť doplniť tento
zoznam o ďalšie typy webových stránok. Článok 2 – Vymedzenie pojmov V smernici sú objasnené pojmy týkajúce sa
webových stránok, noriem a verejných subjektov. Terminológia súvisiaca
s webovým obsahom a rozhraním používateľov je podobná ako
terminológia W3C v kontexte iniciatívy dostupnosti webových stránok
a v súlade s návrhom normy ako výsledku práce v rámci
mandátu 376. Článok 3 – Požiadavky na dostupnosť
webových stránok Požiadavky na dostupnosť webových stránok sú
vymedzené na základe dvoch rozmerov: –
orientácia na používateľa –
orientácia na trh a interoperabilita. Vzhľadom na to, že požiadavky sa môžu zmeniť
v dôsledku nepriaznivého technologického a spoločenského vývoja,
Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty, ktorými sa vo vhodných
prípadoch dajú bližšie špecifikovať harmonizované požiadavky potrebné na
zabezpečenie dostupnosti dotknutých webových stránok. V záujme bezodkladného splnenia súčasných
politických záväzkov sa ustanovenia uvedené v predchádzajúcej časti musia
začať uplatňovať do 31. decembra 2015. Článok 4 – Harmonizované normy
a prezumpcia súladu s požiadavkami Táto smernica je v súlade
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej
normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a
smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES,
98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a zrušujú
rozhodnutia č. 87/95/EHS a č. 1673/2006/ES a v ktorom sa stanovuje právny
základ podľa ktorého Komisia môže žiadať európske normalizačné orgány, aby
vypracovali harmonizovanú normu na základe ktorej môžu zainteresované strany
preukázať prezumpciu súladu s požiadavkami. Odkaz na tieto normy prípadne spolu
s podmienkami, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní týchto noriem,
sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. V jednom z odôvodnení smernice sa
uvádza, že v európskej norme, ktorá bude výsledkom Mandátu 376, a následne
v harmonizovanej norme, ktorá bude založená na výsledkoch tejto práce, by
sa mali zohľadniť Kritériá úspechu a požiadavky na súlad úrovne AA
špecifikované pre webové stránky verzie 2.0 v usmerneniach o dostupnosti
internetového obsahu (WCAG 2.0), ktoré vydalo konzorcium World Wide Web
Consortium (W3C). Tieto technologicky neutrálne špecifikácie predstavujú základ
požiadaviek na dostupnosť webových stránok. Článok 5 – Európske a medzinárodné
normy a prezumpcia súladu s požiadavkami V situácii, keď neexistujú harmonizované
normy, táto smernica poskytuje riešenie vzhľadom na prezumpciu súladu
s požiadavkami na dostupnosť dotknutých webových stránok, ktoré spĺňajú
európske normy alebo časti z nich, ktoré určila Komisia prostredníctvom
delegovaných aktov. V rámci mandátu 376 sa pripravuje európska norma,
ktorá zahŕňa dostupnosť webových stránok. V situácii, keď neexistuje takáto európska
norma, poskytuje táto smernica riešenie vzhľadom na prezumpciu súladu s
požiadavkami na dostupnosť dotknutých webových stránok, ktoré spĺňajú časti
normy ISO/IEC 40500:2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá úspechu
a požiadaviek na súlad úrovne AA. Článok 6 – Dodatočné opatrenia Dodatočné opatrenia sa požadujú s cieľom
prispieť k zvyšovaniu informovanosti, stanovovaniu úprav spolupráce
a rastu trhu. Členským štátom sa adresuje výzva, aby
uľahčili rozšírenie dostupnosti webových stránok aj na iné webové stránky
verejného sektora, než len na dotknuté, pretože vďaka tomu sa zrýchli rast trhu
a proces dosahovania dostupnosti webových stránok pre občanov EÚ. Článok 7 – Podávanie správ Dostupnosť webových stránok by sa mala
vzhľadom na pravidelné aktualizácie obsahu na webe nepretržite monitorovať.
Členským štátom sa adresuje žiadosť monitorovať dostupnosť dotknutých webových
stránok orgánov verejného sektora pomocou metodiky, ktorú určuje Komisia
v súlade s postupmi ustanovenými v smernici. Metodika bude vychádzať z postupov
a koncepcií technického posúdenia z harmonizovaných noriem
(v prípade, že sú dostupné a primerané) a uverejní sa v Úradnom
vestníku Európskej únie. Členské štáty by si mohli vytvoriť vhodné
mechanizmy na tieto overenia a určiť na tento účel zodpovedné orgány. Členské štáty sú povinné každoročne podávať
správy o výsledkoch tohto monitorovania. Správy by mali obsahovať aj možné
rozšírenie zoznamu typov dotknutých webových stránok, ako aj akékoľvek
dodatočné opatrenia prijaté podľa článku 6. Spôsoby, akým členské štáty majú podávať
Komisii správy, sa určia v súlade s postupmi uvedenými v tejto smernici. Článok 8 – Delegovanie právomoci Smernica obsahuje ustanovenie
o delegovaní právomoci v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorý umožňuje
zákonodarcovi delegovať Komisii právomoc prijímať všeobecne záväzné
nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky
legislatívneho aktu. Takýto postup by sa použil s cieľom bližšie
špecifikovať požiadavky na dostupnosť webových stránok ustanovené
v smernici, ako sa uvádza v článku 3, a určiť európsku normu
alebo jej časti, ktoré zabezpečujú prezumpciu súladu s požiadavkami
dostupnosti webových stránok pre tie dotknuté webové stránky, ktoré ich spĺňajú.
Článok 9 – Výbor Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ)
č. 182/2011. Odkazuje sa na konzultačný postup a postup preskúmania, ktoré
sa uplatňujú na základe článkov tejto smernice. Článok 10 – Transpozícia V smernici sa stanovuje dátum
nadobudnutia účinnosti zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 30. júna 2014. Článok 11 – Preskúmanie Preskúmanie uplatňovania smernice sa vykoná do
troch rokov od jej nadobudnutia účinnosti. 4. VPLYV NA ROZPOČET Žiadny vplyv na rozpočet Únie. 2012/0340 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o dostupnosti webových stránok orgánov
verejného sektora (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[17],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[18], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Trend smerujúci k vzniku
digitálnej spoločnosti znamená, že používatelia majú k dispozícii nové
spôsoby prístupu k informáciám a službám. Poskytovatelia informácií
a služieb, napríklad orgány verejného sektora, v čoraz väčšej miere
využívajú internet ako na prostriedok na vytváranie, zhromažďovanie a poskytovanie
širokej škály informácií a služieb online, ktoré majú pre verejnosť
zásadný význam. (2) Dostupnosť webových stránok
sa vzťahuje na zásady a techniky, ktoré je potrebné dodržiavať pri tvorbe
webových stánok tak, aby bol obsah na nich dostupný pre všetkých používateľov,
predovšetkým pre ľudí s funkčnými obmedzeniami vrátane osôb so zdravotným
postihnutím. Obsah webových stránok zahŕňa informácie v textovej aj
netextovej podobe, ako aj sťahovanie formulárov a dvojsmernú interakciu,
napríklad spracovávanie digitálnych formulárov, autentifikáciu a transakcie ako
riešenie prípadov a platby. (3) Komisia vo svojom Európskom
akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015[19] požaduje kroky zamerané na
rozvinutie služieb elektronickej verejnej správy, ktorá bude zaručovať
všeobecnú integráciu a dostupnosť. (4) Vo svojom oznámení „Digitálna
agenda pre Európu“[20]
Komisia oznámila, že webové stránky verejného sektora by mali byť všetkým úplne
dostupné do roku 2015. (5) Rámcový program Európskeho
spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností[21] a rámcový program pre
konkurencieschopnosť[22]
a inovácie zabezpečujú podporu výskumu a vývoja technologických riešení
v oblasti dostupnosti pre všetkých. (6) Tým, že väčšina členských
štátov ratifikovala Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD)
a Únia ho uzavrela, sa zaviazali „zabezpečiť osobám so zdravotným
postihnutím na rovnakom základe s ostatnými prístup k [... inter alia]
informačným a komunikačným technológiám“ a „prijať aj príslušné opatrenia
[…] na podporovanie prístupu osôb so zdravotným postihnutím k novým informačným
a komunikačným technológiám a systémom vrátane internetu“. (7) Európska
stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020[23] vychádza z dohovoru OSN
a obsahuje činnosti vo viacerých prioritných oblastiach vrátane
dostupnosti webových stránok, pričom jej cieľom je „zaručiť bezbariérový
prístup k tovarom, službám vrátane verejných služieb a k asistenčným pomôckam
pre ľudí so zdravotným postihnutím“. (8) Nariadenie Rady (ES) č.
1081/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde
regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[24], obsahuje ustanovenia
o dostupnosti IKT. Jeho predmetom však nie sú osobitosti dostupnosti webových
stránok. (9) Rýchlo rastúci trh
v oblasti dostupnosti webových stránok zahŕňa celú škálu hospodárskych
aktérov, ku ktorým patria tvorcovia webových stránok alebo softvérových
nástrojov na tvorbu, riadenie a testovanie webových stránok, tvorcovia používateľských
agentov, ako napríklad webových prehliadačov a súvisiacich asistenčných
technológií, prevádzkovatelia certifikačných služieb a poskytovatelia programov
odborného vzdelávania. (10) Viaceré členské štáty prijali
opatrenia založené na medzinárodne používaných usmerneniach na tvorbu webových
stránok dostupných všetkým, ale poskytnuté pokyny často vychádzajú
z rôznych verzií alebo miery dodržiavania usmernení, alebo sa na
vnútroštátnej úrovni zaviedli technické pozmenenia. (11) K dodávateľom výrobkov
a poskytovateľom služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok patrí
veľký počet malých a stredne veľkých podnikov (MSP). Dodávatelia
a predovšetkým MSP nemajú motiváciu začínať podnikateľskú činnosť mimo
trhu svojej krajiny. Rozdiely v špecifikáciách a úpravách dostupnosti
webových stránok obmedzujú ich konkurencieschopnosť a rast v dôsledku
dodatočných nákladov, ktoré by im vznikli pri vývoji cezhraničných výrobkov
a služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok a ich uvádzaním
na trh. (12) Nadobúdatelia webových stránok
a súvisiacich výrobkov a služieb čelia problému vysokých cien za
poskytovanie služieb alebo sú v dôsledku obmedzenej konkurencie závislí od
jedného dodávateľa. Dodávatelia často uprednostňujú varianty vlastných „noriem“
výrobcov, čo v konečnom dôsledku obmedzuje interoperabilitu
používateľských agentov a univerzálneho prístupu k obsahu webových
stránok z celého územia Únie. Rozdrobenosť spôsobená rozdielmi medzi
vnútroštátnymi predpismi má za následok zníženie počtu výhod, ktoré by inak
vyplynuli zo spoločného využívania skúseností na vnútroštátnej
a medzinárodnej úrovni pri zohľadňovaní spoločenského
a technologického vývoja. (13) Na prekonanie tohto
rozdrobenia je nevyhnutná aproximácia vnútroštátnych opatrení na úrovni Únie na
základe dohody o požiadavkách na dostupnosť webových stránok orgánov
verejného sektora. Výsledkom by bola menšia miera neistoty pre tvorcov webových
stránok a podpora interoperability. Ak dané požiadavky na dostupnosť budú
technologicky neutrálne, inovácii nebude nič brániť, naopak, možu pre ňu
vznikať stimuly. (14) Harmonizovaná koncepcia by
orgánom verejného sektora a podnikom v Únii mala takisto umožniť
získať hospodárske a spoločenské výhody, ktoré prináša rozšírenie poskytovania
online služieb tak, aby boli k dispozícii väčšiemu počtu občanov
a podnikov. Zvýši sa tak potenciál vnútorného trhu s výrobkami
a službami súvisiacimi s dostupnosťou webových stránok. Výsledný rast trhu
by mal podnikom umožniť prispieť k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných
miest v Únii. Posilnenie vnútorného trhu by malo zatraktívniť investovanie
v Únii. Výhody z poklesu cien zabezpečovania dostupnosti webových
stránok by mali plynúť aj vládam. (15) Občania by mali profitovať
zo širšieho prístupu k online službám verejného sektora a mali
by dostávať služby a informácie, vďaka ktorým budú môcť ľahšie vykonávať svoje
práva na celom území Únie, predovšetkým právo na slobodný pohyb a pobyt na
území EÚ a ich právo usadiť sa a poskytovať služby. (16) Požiadavky na dostupnosť
webových stránok vymedzené v tejto smernici sú technologicky neutrálne.
Uvádza sa v nich len, aké základne funkcie musia byť splnené, aby ich
používateľ mohol rozpoznať, používať ich a pochopiť stránku a jej
obsah. Nešpecifikuje sa v nich spôsob, ako to dosiahnuť, ani aká
technológia by sa mala zvoliť pre konkrétne stránky, online informácie či
aplikácie. Preto nepôsobia ako prekážka inovácie. (17) Interoperabilita súvisiaca
s dostupnosťou webových stránok by mala byť založená na všeobecne prijatých
a používaných špecifikáciách, na základe ktorých sa maximalizuje
kompatibilita webového obsahu so súčasnými a budúcimi používateľskými
agentmi a asistenčnými technológiami. Konkrétne by webový obsah mal poskytovať
používateľským agentom spoločné interné kódovanie prirodzeného jazyka,
štruktúr, vzťahov a sekvencií, ako aj údaje všetkých zabudovaných
komponentov užívateľského rozhrania. Z interoperability teda používateľom
plynú výhody, pretože im umožňuje využívať ich používateľských agentov
univerzálnym spôsobom na prístup k webovým stránkam a takisto môžu
profitovať z väčšieho výberu a nižších cien na celom území Únie. Okrem toho by
interoperabilita zabezpečila výhody aj dodávateľom a odberateľom produktov
a služieb súvisiacich s dostupnosťou webových stránok. (18) Ako sa zdôraznilo v Digitálnej
agende pre Európu, verejné orgány by mali zohrávať úlohu pri podpore trhov
s online obsahom. Vlády môžu stimulovať trhy s obsahom tak, že sprístupnia
informácie verejného sektora za transparentných, účinných a nediskriminačných
podmienok. Ide o významný zdroj potenciálneho rastu inovatívnych online
služieb. (19) Táto smernica by mala byť
zameraná na zabezpečenie toho, aby určité typy webových stránok orgánov
verejného sektora, ktoré majú pre verejnosť zásadný význam, boli dostupné podľa
spoločných požiadaviek. Tieto typy sa určili v rámci projektu referenčného
porovnania v oblasti elektronickej verejnej správy[25] a použili sa ako základ na
zostavenie zoznamu v prílohe. (20) V tejto smernici sa
stanovujú požiadavky na dostupnosť webových stránok určitých typov webových
stránok orgánov verejného sektora. S cieľom uľahčiť súlad dotknutých
webových stránok s týmito požiadavkami je potrebné stanoviť prezumpciu
súladu s požiadavkami pri tých dotknutých webových stránkach, ktoré
spĺňajú harmonizované normy zostavené a uverejnené v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii,
ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice
Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/EC, 97/23/ES, 98/34/ES,
2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a zrušujú rozhodnutia č.
87/95/EHS a č. 1673/2006/ES, na účely vyjadrenia podrobných technických
špecifikácií uvedených požiadaviek. Podľa tohto nariadenia môžu členské štáty
a Európsky parlament vzniesť námietky voči harmonizovaným normám,
o ktorých sa domnievajú, že úplne nespĺňajú požiadavky dostupnosti
webových stránok stanovené v tejto smernici. (21) Komisia už vydala mandát M/376[26] pre európske normalizačné
orgány na vypracovanie európskych noriem, v ktorých sa špecifikujú funkčné
požiadavky na dostupnosť pre výrobky a služby IKT vrátane webového obsahu,
ktorý by sa mohol použiť pri verejnom obstarávaní, ako aj na iné účely,
napríklad pri obstarávaní v súkromnom sektore. Európske normalizačné
orgány sú v záujme uvedenej skutočnosti povinné iniciovať úzku spoluprácu
s relevantnými fórami a konzorciami pre normalizáciu v príslušných odvetviach
vrátane konzorcia World Wide Web Consortium (W3C/WAI). Na výsledkoch tejto
práce by mala byť založená harmonizovaná norma, ktorá by zabezpečila prezumpciu
súladu s požiadavkami na dostupnosť webových stránok, ako sa ustanovuje
v tejto smernici. (22) Kým sa nezverejnia odkazy na
takúto harmonizovanú normu alebo jej časti, prezumpcia súladu
s požiadavkami na dostupnosť webových stránok by sa mala zabezpečiť pre
dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú európske normy alebo časť z nich,
ktoré určila Komisia prostredníctvom delegovaných aktov. Kandidátom by mohla byť
európska norma, ktorá by sa mala prijať na základe mandátu M/376. (23) V situácii, keď neexistuje
takáto európska norma, prezumpcia súladu s požiadavkami na dostupnosť webových
stránok by mala byť zabezpečená pre tie dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú
tie časti normy ISO/IEC 40500:2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá úspechu
a požiadaviek na súlad úrovne AA. Medzinárodná norma ISO/IEC 40500:2012 je
rovnaká ako pôvodné usmernenia o dostupnosti internetového obsahu 2.0. Kritériá
úspechu a požiadavky na súlad úrovne AA špecifikované pre webové stránky
verzie 2.0 v usmerneniach o dostupnosti internetového obsahu (WCAG 2.0)
konzorcia W3C uznáva široký okruh zainteresovaných strán ako na
medzinárodnej, tak na európskej úrovni ako základ primeraných špecifikácií dostupnosti
webových stránok. Túto skutočnosť zdôraznila Rada vo svojich Záveroch o
dostupnej informačnej spoločnosti[27].
(24) Súlad s požiadavkami na
dostupnosť webových stránok by sa mal nepretržite monitorovať od pôvodného
vytvorenia webovej stránky orgánu verejného sektora a počas všetkých následných
aktualizácií jej obsahu. Harmonizovaná metodika monitorovania by zahŕňala
spôsob overenia (jednotný vo všetkých členských štátoch) stupňa súladu webovej
stránky s požiadavkami na dostupnosť webových stránok, získavania
reprezentatívnych vzoriek a periodicity monitorovania. Členské štáty by
mali každoročne podávať správu o výsledkoch monitorovania
a konkrétnejšie o zozname opatrení, ktoré prijali v záujme
vykonávania tejto smernice. (25) V harmonizovanom rámci by
odvetvie tvorcov webových stránok malo čeliť menšiemu počtu prekážok pri svojom
pôsobení na vnútornom trhu a zároveň by sa mali znížiť náklady vládam
a ďalším stranám, ktoré zaobstarávajú výrobky a služby súvisiace s
dostupnosťou webových stránok. (26) S cieľom zabezpečiť, aby
dotknuté webové stránky boli dostupné v súlade s požiadavkami na
dostupnosť webových stránok ustanovených v tejto smernici, by sa právomoc
prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie mala delegovať na Komisiu, aby mohla tieto požiadavky
v prípade potreby bližšie špecifikovať a určiť európsku normu alebo jej
časti, ktoré by v situácii, keď neexistujú harmonizované normy,
zabezpečovali prezumpciu súladu s požiadavkami dostupnosti webových stránok pre
tie dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú takúto normu alebo jej časti . Je
osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác viedla vhodné
konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní
delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné
postúpenie príslušných dokladov Európskemu parlamentu a Rade. (27) Na Komisiu by sa mali preniesť
vykonávacie právomoci, aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania
príslušných ustanovení tejto smernice. Postup preskúmania by sa mal použiť pri
vymedzení metodiky, podľa ktorej by členské štáty mali postupovať pri
monitorovaní toho, či dotknuté webové stránky spĺňajú uvedené požiadavky.
Konzultačný postup by sa mal použiť pri určení modalít, podľa ktorých by
členské štáty mali Komisii podávať správy o výsledku tohto monitorovania. Tieto
právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a
Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a
všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú
vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. (28) Keďže cieľ tejto smernice, a
to zriadenie harmonizovaného trhu dostupnosti webových stránok orgánov
verejného sektora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských
štátov, pretože si vyžaduje harmonizáciu rôznych predpisov, ktoré v súčasnosti
platia v právnych systémoch rôznych členských štátov, a preto ho možno
lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou
subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou
proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec
nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti 1.
Cieľom tejto smernice je aproximovať zákony, právne
predpisy a správne ustanovenia členských štátov týkajúce sa dostupnosti obsahu
webových stránok verejných orgánov pre všetkých používateľov, predovšetkým pre
ľudí s funkčnými obmedzeniami vrátane osôb so zdravotným postihnutím 2.
Ustanovujú sa v nej pravidlá, podľa ktorých
členské štáty sprístupnia obsah webových stránok orgánov verejného sektora,
ktorých typy sa konkretizujú v prílohe. 3.
Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovanie tejto
smernice aj na iné typy webových stránok verejného sektora, než sú typy uvedené
v odseku 2. Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: (1)
„dotknuté webové stránky“ sú webové stránky uvedené
v článku 1 ods. 2 tejto smernice, (2)
„obsah webových stránok“ sú informácie, ktoré sa
poskytujú používateľovi prostredníctvom používateľského agenta vrátane kódu
alebo označenia, ktorý vymedzuje štruktúru obsahu, jeho prezentáciu
a interakcie, (3)
„používateľský agent“ je akýkoľvek softvér, ktorý
získava a poskytuje webový obsah používateľom vrátane webových
prehliadačov, mediálnych prehrávačov, zásuvných modulov a iných programov,
ktoré pomáhajú pri získavaní a sprostredkúvaní webového obsahu a pri
interakcii s ním. (4)
„norma“ je technická špecifikácia, ktorú prijal
uznávaný normalizačný orgán, pre opakované alebo nepretržité uplatňovanie,
ktorej dodržiavanie nie je povinné, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1
nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. (5)
„medzinárodná norma“ je norma prijatá medzinárodným
normalizačným orgánom, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia
(EÚ) č. 1025/2012. (6)
„európska norma“ je norma, ktorú prijala niektorá
európska normalizačná organizácia, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1
písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1025/2012. (7)
„harmonizovaná norma“ je európska norma, ktorá bola
prijatá na základe žiadosti Komisie o uplatňovanie harmonizovaných právnych
predpisov Únie, sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č.
1025/2012. (8)
„orgány verejného sektora“ sú štátne, regionálne
alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, ako sa
vymedzuje v článku 1 ods. 9 smernice 2004/18/ES, a združenia, tvorené
jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito
verejnoprávnymi inštitúciami. Článok 3 Požiadavky na dostupnosť webových stránok 1.
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby
zaručili dostupnosť dotknutých webových stránok (a)
jednotným a primeraným spôsobom, ktorý umožní
používateľom tieto stránky rozpoznať, používať ich a pochopiť, ktorý zabezpečí
možnosť prispôsobiť spôsob prezentácie obsahu a funkcií interakcie
a v prípade potreby dostupnú elektronickú alternatívu, (b)
spôsobom, ktorý uľahčí interoperabilitu
s rôznymi používateľskými agentmi a asistenčnými technológiami na
úrovni Únie a medzinárodnej úrovni. 2.
Členské štáty uplatňujú ustanovenia článku 1
najneskôr od 31. decembra 2015. 3.
Komisia má právomoc prijímať delegované akty
v súlade s článkom 8 s cieľom vo vhodných prípadoch bližšie
špecifikovať požiadavky na dostupnosť webových stránok uvedené v odseku 1. Článok 4 Prezumpcia súladu s harmonizovanými normami Pri dotknutých webových stránkach, ktoré
spĺňajú harmonizované normy alebo časti z nich, ktoré zostavila Komisia a odkazy
na ne uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie, v súlade
s nariadením (EÚ) č. 1025/2012, sa vychádza z prezumpcie ich súladu
s požiadavkami na dostupnosť webových stránok stanovených v článku 3,
ktoré sú predmetom príslušných noriem alebo ich častí. Článok 5 Prezumpcia súladu s európskymi alebo medzinárodnými
normami 4.
Pokiaľ odkazy na harmonizované normy uvedené
v článku 4 ešte neboli uverejnené, vychádza sa z predpokladu, že
dotknuté webové stránky, ktoré spĺňajú európske normy alebo ich časti, ktoré sa
určili podľa odseku 2, sú v súlade s požiadavkami dostupnosti
webových stránok stanovenými v článku 3, na ktoré sa vzťahujú uvedené
normy alebo ich časti. 5.
Komisia má právomoc prijímať delegované akty
v súlade s článkom 8 s cieľom určiť európske normy alebo ich
časti uvedené v odseku 1. 6.
Kým nie sú určené odkazy na európske normy uvedené
v odseku 1, vychádza sa z predpokladu, že dotknuté webové stránky,
ktoré spĺňajú časti normy ISO/IEC 40500: 2012, ktoré sa vzťahujú na Kritériá
úspechu a požiadaviek na súlad úrovne AA, sú v súlade s požiadavkami
dostupnosti webových stránok stanovenými v článku 3. Článok 6 Ďalšie opatrenia 1.
Členské štáty podporujú, aby sa na dotknutých
webových stránkach uvádzalo vyhlásenie o ich dostupnosti, predovšetkým
o ich súlade s touto smernicou, a prípadne aj dodatočné informácie
o dostupnosti určené pre používateľov. 2.
Členské štáty prijímajú opatrenia na uľahčenie
uplatňovania požiadaviek na dostupnosť webových stránok, ako sa vymedzuje
v článku 3, na všetky webové stránky orgánov verejného sektora, aj nad
rámec dotknutých webových stránok, a predovšetkým na webové stránky
orgánov verejného sektora, na ktoré sa vzťahujú platné vnútroštátne zákony
alebo príslušné opatrenia zamerané dostupnosť webových stránok . 3. Členské štáty podporujú vhodné mechanizmy na konzultácie
s relevantnými zainteresovanými stranami o dostupnosti webových
stránok, a uverejňujú všetky trendy v politike v oblasti
dostupnosti webových stránok, ako aj skúsenosti a zistenia
z vykonávania požiadaviek na dostupnosť webových stránok. 4. Členské štáty s podporou Komisie spolupracujú na úrovni Únie so
zainteresovanými stranami z priemyselného sektora a občianskej spoločnosti
s cieľom na účely ročného podávania správ uvedeného v článku 7 ods. 4
preskúmať vývoj na trhu a technologický vývoj, ako aj pokrok dosiahnutý
pri dostupnosti webových stránok a výmene najlepších postupov. Článok 7 Monitorovanie a podávanie správ 1.
Členské štáty pomocou metodiky stanovenej v odseku
4 nepretržite monitorujú súlad dotknutých webových stránok s požiadavkami
dostupnosti webových stránok. 2.
Členské štáty každoročne podávajú správu
o výsledkoch monitorovania vykonaného podľa odseku 4 vrátane údajov z
meraní a prípadne zoznamu webových stránok uvedených v článku 1 ods.
3. 3.
Táto správa sa vzťahuje aj na opatrenia vykonané
podľa článku 6. 4.
Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určuje
metodiku monitorovania súladu dotknutých webových stránok s požiadavkami
na dostupnosť webových stránok uvedenými v článku 3. Tieto vykonávacie akty sa
prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 9 ods. 3. Metodika sa
uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. 5.
Metodika uvedená v odseku 4 zahŕňa: (a)
periodicitu monitorovania a výber vzoriek
dotknutých webových stránok na monitorovanie a (b)
na úrovni webových stránok opis spôsobu, akým je
potrebné preukázať súlad s požiadavkami na dostupnosť webových stránok
uvedených v článku 3 s priamym odkazom – ak je k dispozícii – na príslušné
opisy v harmonizovanej norme alebo, v prípade, keď takáto norma
neexistuje, v medzinárodných normách uvedených v článkoch 4a a 4b. 6.
Úpravy týkajúce sa spôsobu, akým členské štáty
podávajú Komisii správy, určí Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto
vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným
v článku 9 ods. 2. Článok 8 Vykonávanie delegovania právomoci 1.
Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii
udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku. 2.
Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článkoch
3 a 5 sa poskytuje na neurčité obdobie od dátumu, keď táto smernica nadobudne
účinnosť. 3.
Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 3 a 5 môže
Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa
ukončuje delegovanie právomoci uvedené v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda
účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie
alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť
delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4.
Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto
skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 5.
Delegovaný právny akt prijatý podľa článkov 3 a 5
nadobúda účinnosť len vtedy, ak v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu
Európskemu parlamentu a Rade proti nemu Európsky parlament ani Rada nevznesú
žiadne námietky alebo ak Európsky parlament aj Rada pred uplynutím tejto lehoty
informujú Komisiu, že námietky nevznesú. Na podnet Európskeho parlamentu alebo
Rady sa táto lehota predĺži na dva mesiace. Článok 9 Výbor 1.
Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v
zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2.
Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje
článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 3.
Pri odkaze na tento odsek sa uplatňuje
článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 10 Transpozícia 4.
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne
predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou
najneskôr do 30. júna 2014. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto
ustanovení. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich
úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské
štáty. 5.
Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti
tejto smernice. Článok 11 Preskúmanie Komisia vykoná
preskúmanie uplatňovania smernice do troch rokov od jej nadobudnutia účinnosti.
Článok 12 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda
účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku
Európskej únie. Článok 13 Adresáti Táto smernica
je určená členským štátom v súlade so zmluvami. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA Typy webových stránok orgánov verejného sektora (podľa
článku 1 ods.2) (1)
Dane z príjmov: daňové priznanie, daňový výmer (2)
Služby úradov práce pri hľadaní zamestnania (3)
Dávky sociálneho zabezpečenia: podpora
v nezamestnanosti, prídavky na deti, zdravotnícke náklady (úhrada alebo
priame preplatenie), študentské granty (4)
Osobné doklady: cestovné pasy alebo vodičské
preukazy (5)
Registrácia vozidiel (6)
Žiadosť o stavebné povolenie (7)
Oznámenie na polícii, napr. v prípade krádeže (8)
Verejné knižnice, napr. katalógy
a vyhľadávacie nástroje (9)
Žiadosť o vystavenie rodného alebo sobášneho
listu (10)
Zápis na inštitúciu vyššieho vzdelávania alebo
univerzitu (11)
Oznámenie o zmene trvalého bydliska (12)
Služby v oblasti zdravotníctva: interaktívne
poradenstvo o službách, online služby pre pacientov, objednania. [1] Podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím
patria do skupiny osôb so zdravotným postihnutím osoby s dlhodobými
fyzickými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo vnemovými poruchami, ktoré spolu
s rôznymi prekážkami môžu zabraňovať ich úplnej a skutočnej účasti na
spoločenskom živote na rovnakej úrovni ako ostatní. [2] Trh vývoja webových stránok sa počíta ako súhrn
hospodárskych činností NACE Rev. 2 triedy J6201 – programovanie a J6312 –
webové portály. Zdroj: Eurostat, Ročné podrobné štatistiky podnikov v sektore
služieb (NACE Rev.2 H-N and S95), online údajový kód sbs_na_1a_se_r2). [3] Zdroj: http://www.w3.org/WAI/.
[4] http://www.iso.org/iso/iso_catalogue/catalogue_tc/catalogue_detail.htm?csnumber=58625 [5] http://www.un.org/disabilities/default.asp?id=150.
[6] http://www.mandate376.eu/ [7] http://ec.europa.eu/governance/impact/planned_ia/docs/2012_just_025_european_accessibiliy_act_en.pdf [8] Štúdia (vypracovaná v roku 2008 ako SMART
2008/0066) figurovala ako východisko dvoch ročných správ – v roku 2010
a 2011. (http://www.eaccessibility-monitoring.eu/researchResult.aspx) [9] SMART 2009/00-72: http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/study-economic-assessment-and-evaluation-recommendations-improving-e-accessibility-services-and [10] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/consultation-workshop-web-accessibility-10-june-2008 [11] http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2008:0804:FIN:EN:PDF [12] Web-accessibility in European countries: level of
compliance with latest international accessibility specifications, notably WCAG
2.0, and approaches or plans to implement those specifications (Dostupnosť
webových stránok v európskych krajinách: miera dodržiavania aktuálnych
medzinárodne dostupných špecifikácií, predovšetkým WCAG 2.0 a koncepcie a plány
realizácie týchto špecifikácií) – SMART 2008/0068. http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/study-report-web-accessibility-european-countries-level-compliance-latest-international [13] Porovnávacia štúdia v rokoch
2006 – 2008 Measuring Progress of eAccessibility in Europe – MEAC-1 (Meranie
pokroku v oblasti elektronickej dostupnosti v Európe). Pozri Empirica,
WRC, RNIB, RNID, eWORX (2007), http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/assessment-status-eaccessibility-europe [14] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/groups-supporting-e-inclusion-agenda [15] Združenie pre európske informačné a komunikačné
technológie. [16] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/egovernment-indicators-benchmarking-eeurope. [17] Ú. v. EÚ C 110/26, 9.5.2006 [KOM(2005)
425, v konečnom znení]. [18] Ú. v. EÚ C 9, 11.1.2012, s. 65 – 70. [19] KOM(2010) 743 v konečnom znení, neuverejnené v
Úradnom vestníku. [20] KOM(2010) 245 v konečnom znení/2. [21] Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1 –
43. [22] Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15 – 40. [23] KOM (2010) 636 v konečnom znení, neuverejnené v
Úradnom vestníku. [24] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006,
s. 25. [25] http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/egovernment-indicators-benchmarking-eeurope. [26] http://www.mandate376.eu/. [27] http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/trans/107014.pdf.