DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           ÚVOD

Dňa 28. septembra 2011 Komisia prijala návrh[1] smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES[2].

Právnym základom navrhovanej smernice Rady bol článok 113 ZFEÚ, keďže Komisia navrhla pravidlá na zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa zdanenia finančných transakcií v rozsahu potrebnom na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu pre transakcie s finančnými nástrojmi a zabránenie narušovaniu hospodárskej súťaže. Tento právny základ vyžaduje jednomyseľnosť Rady v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Cieľom návrhu bolo:

– zosúladiť právne predpisy týkajúce sa nepriameho zdanenia finančných transakcií, čo je potrebné na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu pre transakcie s finančnými nástrojmi a zabránenie narušovaniu hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi, hospodárskymi subjektmi a trhmi v celej Európskej únii, a zároveň

– zabezpečiť, aby finančné inštitúcie spravodlivo a podstatne prispeli k pokrytiu nákladov súvisiacich s nedávnou krízou, a vytvoriť rovnaké podmienky v porovnaní s ostatnými sektormi z hľadiska zdanenia[3], a

– vytvoriť vhodné demotivačné faktory týkajúce sa transakcií, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť finančných trhov, čím sa dopĺňajú regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam.

Ešte pred vypuknutím finančnej a hospodárskej krízy zdaňovali niektoré členské štáty len niektoré finančné transakcie, niekoľko ďalších sa rozhodlo alebo oznámilo svoj zámer buď takúto daň zaviesť, rozšíriť rozsah pôsobnosti súčasnej dane z finančných transakcií a/alebo zvýšiť daňové sadzby, aby sa zabezpečilo, že finančné inštitúcie spravodlivo a podstatne prispievajú k pokrytiu nákladov súvisiacich s nedávnou krízou a ku konsolidácii verejných rozpočtov.

V tejto súvislosti si efektívne fungovanie vnútorného trhu (v podstate s finančnými službami) vyžadovalo opatrenie na zabránenie narušovaniu cezhraničnej hospodárskej súťaže a medzi produktmi a hospodárskymi subjektmi. Takýto pozitívny účinok, ako aj zohľadnenie daňovej neutrality si vyžadovalo zosúladenie v širšom rozsahu, najmä preto, aby sa vzťahovalo aj na veľmi mobilné produkty, ako sú deriváty, a na mobilné subjekty a trhy.

V roku 2011 preto Komisia predložila uvedený návrh smernice o spoločnom systéme dane z finančných transakcií. V tomto návrhu sa stanovili hlavné prvky takéhoto spoločného systému široko pojatej dane z finančných transakcií v EÚ, ktorý sa zameriava na dosiahnutie týchto cieľov. Bol koncipovaný tak, aby sa minimalizovalo riziko premiestnenia.

Európsky parlament k nemu zaujal kladné stanovisko 23. mája 2012[4] a Hospodársky a sociálny výbor 29. marca 2012[5]. Okrem toho prijal kladné stanovisko aj Výbor regiónov, a to 15. februára 2012[6].

O návrhu a jeho variantoch sa intenzívne diskutovalo na zasadnutiach Rady, ktoré sa začali počas poľského predsedníctva[7] a pokračovali v zrýchlenom tempe počas dánskeho predsedníctva, ale z dôvodu zásadných a nepreklenuteľných rozdielov medzi členskými štátmi sa preň nepodarilo získať vyžadovanú jednomyseľnú podporu.

Na zasadnutiach Rady 22. júna a 10. júla 2012 sa konštatovalo, že naďalej pretrvávajú zásadné rozdiely, čo sa týka potreby vytvoriť spoločný systém dane z finančných transakcií na úrovni EÚ, a že zásada harmonizovanej dane z finančných transakcií nedostane v blízkej budúcnosti v Rade jednomyseľnú podporu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že ciele spoločného systému dane z finančných transakcií, o ktorých sa diskutovalo v Rade po pôvodnom návrhu Komisie, nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom časovom rámci.

Za týchto okolností zaslalo jedenásť členských štátov (Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko) Komisii listy doručené v období od 28. septembra do 23. októbra 2012 s formálnymi žiadosťami, v ktorých uviedli, že chcú medzi sebou nadviazať posilnenú spoluprácu v oblasti vytvorenia spoločného systému dane z finančných transakcií a že Komisia by mala na tento účel predložiť návrh Rade. Spresnili, že rozsah a ciele by mali vychádzať z návrhu smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorý Komisia predložila v septembri 2011. Poukázalo sa predovšetkým aj na potrebu zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušovaniu hospodárskej súťaže a prevodom do iných jurisdikcií.

Tento návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií, je odpoveďou Komisie na tieto žiadosti o posilnenú spoluprácu.

2.           PRÁVNY ZÁKLAD PRE POSILNENÚ SPOLUPRÁCU

Posilnenú spoluprácu upravuje článok 20 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 326 až 334 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Tento návrh rozhodnutia Rady, predložený Komisiou, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií, je založený na článku 329 ods. 1 ZFEÚ.

3.           PLÁNOVANÉ OPATRENIA NA VYKONÁVANIE POSILNENEJ SPOLUPRÁCE

Predkladaný návrh rozhodnutia Rady sa týka povolenia posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií. Návrh na osobitné opatrenia, ktorými sa vykonáva takáto posilnená spolupráca, t. j. v zásade návrh smernice o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, sa predloží vo vhodnom čase. Tento návrh bude vo veľkom rozsahu vychádzať z pôvodného návrhu Komisie, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a ciele.

4.           POSÚDENIE PRÁVNYCH PODMIENOK PRE POSILNENÚ SPOLUPRÁCU

4.1.        Oblasť, na ktorú sa vzťahuje zmluva

V článku 329 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že posilnená spolupráca sa môže nadviazať „v jednej z oblastí, na ktoré sa vzťahujú zmluvy“. Táto požiadavka je splnená.

Po prvé, na spoločný systém dane z finančných transakcií, ako sa zvažuje v návrhu Komisie a ako sa o ňom diskutovalo v Rade, sa vzťahujú zmluvy, a to ako príklad harmonizovaného nepriameho zdaňovania v zmysle článku 113 ZFEÚ. Podľa tohto ustanovenia môže Rada prijať pravidlá, ktoré sú, ako aj navrhovaný a prerokúvaný spoločný systém, nevyhnutné na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu a zabránenie narušovaniu hospodárskej súťaže.

Po druhé, spoločný systém dane z finančných transakcií, ako je tento, je dostatočne široký, aby sa mohol považovať za zodpovedajúci „oblasti“, na ktorú sa vzťahujú zmluvy, v ktorej sa môže nadviazať posilnená spolupráca. Prostredníctvom základného rámca by sa zosúladila štruktúra dane a stanovili minimálne sadzby. Rovnako by sa ním rozdelili práva zdanenia medzi členské štáty, najmä s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu alebo dvojitému nezdaneniu, zosúladila daňová povinnosť a určili daňoví dlžníci. Nakoniec by obsahoval rôzne prvky na zabezpečenie toho, aby sa táto daň vo všetkých členských štátoch vyberala účinne.

V článku 20 ods. 1 ZEÚ sa stanovuje, že posilnená spolupráca môže byť nadviazaná len „v rámci iných ako výlučných právomocí Únie“. Právomoc udelená na základe článku 113 ZFEÚ sa týka vytvorenia a správneho fungovania vnútorného trhu, čo je spoločná, t. j. iná ako výlučná právomoc (článok 3 a článok 4 ods. 2 ZFEÚ).

4.2.        Rozhodnutie o povolení ako posledná možnosť a účasť aspoň deviatich členských štátov

V článku 20 ods. 2 ZEÚ sa stanovuje, že rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, môže Rada prijať len ako poslednú možnosť, keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase a že sa na nej zúčastní najmenej deväť členských štátov.

Už počas prvého príslušného zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti 8. novembra 2011 niektoré členské štáty prehlásili, že sú proti akémukoľvek spoločnému systému dane z finančných transakcií na úrovni Európskej únie, ak sa podobná daň z finančných transakcií nezavedie na celosvetovej úrovni. V tomto štádiu jeden členský štát navrhol hlasovať o návrhu s cieľom vyhnúť sa ďalším diskusiám o harmonizovanej dani z finančných transakcií na európskej úrovni.

Počas siedmich zasadnutí pracovnej skupiny Rady pre daňové otázky – nepriame zdanenie (pokiaľ ide o daň z finančných transakcií), najskôr počas poľského a potom dánskeho predsedníctva, na ktorých sa predložili, preskúmali a preberali takisto početné alternatívne návrhy týkajúce sa dane z finančných transakcií vychádzajúc z návrhu Komisie, sa potvrdilo, že jednomyseľná podpora pre spoločný systém dane z finančných transakcií, či už v línii návrhu Komisie alebo akéhokoľvek jeho variantu, sa nedá dosiahnuť na úrovni všetkých členských štátov.

Na zasadnutí Rady 22. júna 2012 členské štáty, ktoré sa vyjadrili proti spoločnému systému dane z finančných transakcií už v skoršom štádiu, svoj postoj zopakovali. Za týchto okolností niekoľko iných členských štátov vyjadrilo svoj zámer požiadať o povolenie o nadviazanie posilnenej spolupráce v súlade s článkom 20 ZEÚ a článkom 329 ZFEÚ. Niektorí z oponentov spoločného systému dane z finančných transakcií (v akejkoľvek podobe) vyhlásili, že nebudú proti postupu posilnenej spolupráce v tejto otázke v prípade, ak budú splnené všetky potrebné požiadavky.

So zreteľom na vyjadrené názory dospelo (dánske) predsedníctvo na tom istom zasadnutí k záveru, že podpora dane z finančných transakcií, ako ju navrhuje Komisia, nie je jednomyseľná. Predsedníctvo takisto zaznamenalo, že významný počet delegácií podporuje zváženie posilnenej spolupráce.

Pokiaľ ide o Európsku radu, tá na svojom zasadnutí 28. júna 2012 vyhlásila, že: „[A]ko sa konštatovalo na zasadnutí Rady 22. júna 2012, Rada v dohľadnej dobe neprijme návrh na daň z finančných transakcií. Niekoľko členských štátov preto podá žiadosť o posilnenú spoluprácu v tejto oblasti, aby sa návrh mohol prijať do decembra 2012.“

Na zasadnutí Rady 10. júla 2012 sa (následné cyperské) predsedníctvo odvolávalo na diskusie vedené na zasadnutí Rady 22. júna 2012 a uvedené závery Európskej rady. Poznamenalo, že návrhu dane z finančných transakcií, o ktorom sa diskutovalo počas dánskeho predsedníctva, chýba jednomyseľná podpora. Dospelo k záveru, že naďalej pretrvávajú zásadné názorové rozdiely, čo sa týka potreby vytvoriť spoločný systém dane z finančných transakcií na úrovni EÚ, a že zásada harmonizovanej dane z finančných transakcií nedostane v blízkej budúcnosti v Rade jednomyseľnú podporu. Nakoniec konštatovalo, že značný počet členských štátov podporuje zváženie posilnenej spolupráce, čo by obmedzenému počtu členských štátov umožňovalo najskôr postupovať medzi sebou.

Z uvedených skutočností vyplýva, že ciele spoločného systému dane z finančných transakcií, ako ich navrhla Komisia a ako sa o nich diskutovalo v Rade, nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom období. Poslednou možnosťou ako pokročiť v tejto oblasti v rámci zmluvy by bol postup posilnenej spolupráce v súlade s článkom 20 ZEÚ a článkom 329 ZFEÚ.

Za týchto okolností jedenásť členských štátov (Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko) zaslalo Komisii formálne žiadosti, v ktorých uviedli, že chcú nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu v oblasti vytvorenia spoločného systému dane z finančných transakcií a že Komisia by mala na tento účel predložiť Rade návrh.

4.3.        Presadzovanie cieľov Únie, ochrana jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu

Ako sa stanovuje v článku 3 ods. 3 ZEÚ, vytvorenie vnútorného trhu je jedným zo základných cieľov Únie. Tento cieľ by sa presadil prostredníctvom spoločného systému dane z finančných transakcií, keďže kapitálové trhy sú v súčasnosti charakterizované významným medzinárodným rozmerom a zásadné rozdiely v zdanení v tejto oblasti by zahŕňali značné narušenia hospodárskej súťaže a stáli by v ceste vytvoreniu skutočného vnútorného trhu pre dotknuté produkty.

Zosúladenie právnych predpisov týkajúcich sa rôznych foriem nepriameho zdaňovania slúži v súlade s článkom 113 ZFEÚ na „vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu“ a „zabránenie narušovaniu hospodárskej súťaže“.

Súbežná existencia rôznych vnútroštátnych foriem dane z finančných transakcií, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú alebo ktoré sa budú pravdepodobne uplatňovať v blízkej budúcnosti v niekoľkých členských štátoch, nesie so sebou roztrieštenosť trhu. To vzápätí vedie k narušeniam hospodárskej súťaže z dôvodu daňovej arbitráže, odklonu obchodu, a to medzi produktmi aj geografickými oblasťami, motivácii hospodárskych subjektov vyhnúť sa zdaneniu prostredníctvom operácií s nízkou ekonomickou hodnotou, ako aj k dodatočným nákladom, ktoré musia znášať z dôvodu komplikovanosti takejto situácie. Tento scenár sa začína prejavovať už teraz a bude ďalej pokračovať v prípade, ak sa nepristúpi k žiadnemu zosúladeniu. To je v rozpore s cieľom Únie, ktorým je riadne fungovanie vnútorného trhu, nehľadiac na negatívne účinky na daňové príjmy.

Osobitný význam to má vo finančnom sektore, kde sú daňové základy vo svojej povahe vysoko mobilné a výber možností často závisí od úrovne transakčných nákladov (ktoré zahŕňajú dane) a kde je riziko premiestnenia motivovaného nákladmi veľmi vysoké.

Pôvodný návrh Komisie založený na článku 113 ZFEÚ bol zameraný na riešenie uvedených otázok. Vo svojej podstate je takýto cieľ v podobe vytvorenia skutočného vnútorného trhu a zlepšenia jeho fungovania v rozsahu pôsobnosti požadovanej posilnenej spolupráce, t. j. medzi menším počtom členských štátov, rovnako primeraný.

Na začiatku posilnenej spolupráce by bezprostredné prínosy pre vnútorný trh nevyhnutne plynuli len v rámci geografického dosahu takejto spolupráce za predpokladu, že sa na nej nezúčastnia všetky členské štáty. Keďže takáto spolupráca musí však zostať „vždy otvorená pre všetky členské štáty“ (článok 20 ods. 1 druhý pododsek druhá veta ZFEÚ), jej geografický dosah sa zodpovedajúcim spôsobom rozšíri, ak a keď sa k nej pripoja ďalšie členské štáty.

Výhody pre vnútorný trh z hľadiska zníženia nákladov spôsobených zložitosťou budú navyše plynúť aj inštitúciám členských štátov, ktoré sa pôvodne nezapojili. Ich finančné transakcie, na ktoré sa bude vzťahovať posilnená spolupráca, budú podliehať jednotnému spoločnému systému a nie spleti rôznych vnútroštátnych pravidiel.

Vcelku by požadovaná posilnená spolupráca ďalej podporovala dosiahnutie cieľov Únie, ochraňovala jej záujmy a posilňovala integračný proces.

4.4.        Súlad so zmluvami a právom Únie

V súlade s článkom 326 ods. 1 ZFEÚ musí byť posilnená spolupráca v súlade so zmluvami a právom Únie. Vytvorením spoločného harmonizovaného systému dane z finančných transakcií tak musí posilnená spolupráca dodržiavať existujúce acquis v tejto oblasti.

V súčasnosti existuje len jeden právny akt Únie týkajúci sa zdaňovania finančných transakcií, konkrétne smernica Rady 2008/7/ES[8]. Najmä v článku 5 ods. 2 uvedenej smernice sa vylučuje uloženie každej formy nepriamej dane na vydávanie určitých cenných papierov (transakcie s týmito cennými papiermi na primárnom trhu). Na druhej strane bez ohľadu na toto vylúčenie sa v článku 6 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice stanovuje, že členské štáty EÚ môžu zdaňovať prevod cenných papierov (transakcie na sekundárnom trhu). Z toho vyplýva, že hoci sa daň môže uplatňovať na prevody cenných papierov, nemôže sa uplatňovať na vydávanie a nadobudnutie finančných nástrojov, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 2 smernice 2008/7/ES[9], prvým držiteľom.

Každá prípadná smernica Rady, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií, bude musieť dodržiavať ustanovenia smernice Rady 2008/7/ES, aby sa zabránilo možnému konfliktu medzi týmito dvomi smernicami.

4.5.        Žiadne narušenie vnútorného trhu alebo hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; žiadna prekážka alebo diskriminácia v obchode; žiadne narušenie hospodárskej súťaže

4.5.1.     Posilnená spolupráca nesmie narúšať vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť

V článku 326 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že posilnená spolupráca nesmie narušiť vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

Posilnená spolupráca by v súčasnom kontexte nebola v rozpore s požiadavkou, že takáto spolupráca nesmie narušiť vnútorný trh. Harmonizáciou dane z finančných transakcií na území skupiny členských štátov (oblasť pôsobnosti dane z finančných transakcií) by sa prispelo k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu, hoci tieto výhody nebudú okamžite a v plnej miere plynúť na úrovni všetkých 27 členských štátov[10]. Riziká roztrieštenia vnútorného trhu a narúšania hospodárskej súťaže v oblasti pôsobnosti dane z finančných transakcií, na ktorú sa vzťahuje posilnená spolupráca, sa predovšetkým zmenšia a/alebo sa im zabráni. V porovnaní so situáciou bez existencie takejto spolupráce by sa fungovanie vnútorného trhu na úrovni 27 členských štátov zlepšilo a nie narušilo.

Okrem toho budú mať zo zjednodušenia plynúceho z harmonizovaného systému uplatňovaného na všetky zúčastnené členské štáty výhody aj finančné subjekty z krajín mimo pôsobnosti dane z finančných transakcií, a to v protiklade so scenárom odlišných neharmonizovaných systémov dane z finančných transakcií.

Z podobných dôvodov by zamýšľaná posilnená spolupráca negatívne neovplyvnila ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Nič nezaznačuje tomu, že by posilnená spolupráca s cieľom prijať harmonizačné ustanovenia, pokiaľ ide o daň z finančných transakcií, viedla k výrazným rozdielom v hospodárskom alebo sociálnom rozvoji medzi zúčastnenými a nezúčastnenými členskými štátmi. Nemala by ani negatívne ovplyvniť hospodársky alebo sociálny rozvoj hospodársky chudobnejších alebo geograficky vzdialenejších regiónov Európskej únie. V tejto súvislosti možno takisto poznamenať, že členské štáty žiadajúce o posilnenú spoluprácu sa vyznačujú veľkými rozdielmi, pokiaľ ide o ich hospodársku výkonnosť, ako aj geografickú polohu v rámci Únie.

4.5.2.     Posilnená spolupráca nesmie predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani medzi nimi nesmie narušiť hospodársku súťaž

V článku 326 ods. 2 ZFEÚ sa takisto stanovuje, že posilnená spolupráca nesmie predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani medzi nimi nesmie narušiť hospodársku súťaž.

Komisia sa domnieva, že táto požiadavka je splnená, a to z týchto dôvodov.

Podmienky akéhokoľvek harmonizovaného systému dane z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce by sa uplatňovali jednotne na všetky dotknuté finančné inštitúcie a transakcie v súlade s objektívnymi kritériami, a najmä s uvedenými geografickými kolíznymi kritériami.

Navyše samotnú súbežnú existenciu právneho systému harmonizovanej dane z finančných transakcií, uplatňovaného v rámci zúčastnených členských štátov, na jednej strane, a vnútroštátnych právnych systémov nezúčastnených členských štátov na druhej strane, nemožno ako takú považovať za prekážku, diskrimináciu alebo narušovanie hospodárskej súťaže. Bez posilnenej spolupráce by súbežne existoval dokonca väčší počet právnych systémov. Z tohto hľadiska zamýšľaná posilnená spolupráca skôr znižuje možné narúšanie hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o narúšanie prostredníctvom nezdanenia alebo dvojitého zdanenia.

4.6.        Rešpektovanie práv, právomocí a povinností nezúčastnených členských štátov

V článku 327 ZFEÚ sa vyžaduje, aby každá posilnená spolupráca rešpektovala právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú.

Posilnená spolupráca v oblasti spoločného systému dane z finančných transakcií by bola v súlade aj s touto požiadavkou.

Predovšetkým by takýto systém nijako neovplyvnil možnosť nezúčastnených členských štátov zachovať alebo zaviesť daň z finančných transakcií na základe nezosúladených vnútroštátnych pravidiel, za predpokladu, že sú v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov Únie, ktoré sú každopádne platné.

V rámci spoločného systému dane z finančných transakcií by sa okrem toho pridelili práva zdanenia zúčastneným členským štátom len na základe vhodných kolíznych kritérií.

5.           Celkové závery

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že všetky právne podmienky stanovené v zmluvách pre posilnenú spoluprácu sú splnené za predpokladu, že akt, ktorým sa vykonáva predmetná posilnená spolupráca, bude v plnej miere dodržiavať príslušné ustanovenie smernice Rady 2008/7/ES.

Komisia sa takisto domnieva, že je vhodné povoliť posilnenú spoluprácu, a to aj z časového hľadiska.

Nedávna celosvetová hospodárska a finančná kríza mala vážny vplyv na hospodárstva a verejné financie v EÚ. Pokiaľ ide o príčiny hospodárskej krízy, hlavnú úlohu tu zohral finančný sektor, zatiaľ čo náklady znášali vlády a občania európskych štátov vo všeobecnosti. Počas posledných dvoch desaťročí zaznamenal finančný sektor vysokú ziskovosť, ktorá by mohla byť čiastočne dôsledkom (implicitnej alebo explicitnej) záchrannej siete, ktorú poskytli vlády, v spojení s reguláciou bánk a oslobodením od DPH.

Za týchto okolností začali niektoré členské štáty zavádzať dodatočné formy zdaňovania finančného sektora, zatiaľ čo iné členské štáty už mali v prípade finančných transakcií zavedené osobitné daňové režimy.

Súčasná situácia vedie k týmto nežiaducim dôsledkom:

– roztriešteniu zdaňovania na vnútornom trhu pre finančné služby– berúc do úvahy narastajúci počet nekoordinovaných vnútroštátnych daňových opatrení, ktoré sa zavádzajú – s následnou možnosťou narušovania hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi, hospodárskymi subjektmi a trhmi v celej Európskej únii, ako aj dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia,

– finančné inštitúcie neprispievajú k pokrytiu nákladov súvisiacich s nedávnou krízou spravodlivo a podstatne a nie sú zaručené rovnaké podmienky v porovnaní s ostatnými sektormi, pokiaľ ide o zdanenie,

– daňovej politike, ktorá neprispieva k poskytovaniu demotivačných faktorov vo vzťahu k transakciám, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť finančných trhov, ani nedopĺňa regulačné opatrenia na zabránenie budúcim krízam, ale ktorými by sa mohli len odčerpávať prostriedky z nefinančného sektora ekonomiky do finančných inštitúcií, a tak vyvolať nadmerné investovanie do činností, ktoré nezvyšujú blahobyt.

Vykonávanie spoločného systému dane z finančných transakcií v dostatočnom počte členských štátov by prinieslo okamžité hmatateľné výhody vo všetkých uvedených troch bodoch, vzhľadom na finančné transakcie, na ktoré sa vzťahuje posilnená spolupráca. V spojitosti s týmito tromi bodmi by sa zlepšila pozícia zúčastnených členských štátov, pokiaľ ide o riziko premiestnenia, daňové príjmy a efektívnosť finančného trhu a zamedzenie dvojitého zdanenia alebo nezdanenia. Právne predpisy a politiky ostatných členských štátov v tejto oblasti by neboli ovplyvnené, zatiaľ čo hospodárske subjekty z týchto ostatných členských štátov môžu takisto ťažiť z menšieho roztrieštenia vnútorného trhu (pozri vyššie). Prostredníctvom režimu v línii pôvodného návrhu Komisie by bolo možné zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušeniu trhu a prevodom do iných jurisdikcií.

2012/0298 (APP)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 329 ods. 1,

so zreteľom na žiadosti, ktoré podali Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu[11],

keďže:

(1)       V súlade s článkom 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) Únia vytvára vnútorný trh.

(2)       Podľa článku 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada prijme pravidlá na zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania v takom rozsahu, aby sa tým zabezpečilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabránilo narušovaniu hospodárskej súťaže.

(3)       V roku 2011 Komisia konštatovala, že na všetkých úrovniach prebieha diskusia o dodatočnom zdanení finančného sektora. Táto diskusia pochádza z priania zabezpečiť, aby finančný sektor spravodlivo a podstatne prispieval k pokrytiu nákladov spôsobených krízou a aby bol v porovnaní s inými sektormi v budúcnosti spravodlivým spôsobom zdanený, aby boli finančné inštitúcie demotivované od nadmerne rizikových činností, aby sa doplnili regulačné opatrenia zamerané na zabránenie budúcim krízam a aby sa vytvorili dodatočné príjmy pre verejné rozpočty alebo na osobitné politické účely.

(4)       V tejto súvislosti Komisia prijala návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES[12]. Hlavným cieľom uvedeného návrhu bolo zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu a zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže.

(5)       Na zasadnutí Rady 22. júna 2012 sa konštatovalo, že spoločný systém dane z finančných transakcií, ako ho navrhovala Komisia, nemá jednomyseľnú podporu. Európska rada dospela 29. júna 2012 k záveru, že Rada v dohľadnej dobe navrhovanú smernicu neprijme. Na zasadnutí Rady 10. júla 2012 sa poukázalo na pretrvávajúce a zásadné názorové rozdiely, pokiaľ ide o potrebu vytvoriť spoločný systém dane z finančných transakcií na úrovni Únie, a potvrdilo sa, že zásada harmonizovaného zdanenia finančných transakcií nedostane v blízkej budúcnosti v Rade jednomyseľnú podporu.

(6)       Za týchto okolností zaslalo jedenásť členských štátov, konkrétne Belgicko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko a Slovensko, Komisii listy, ktoré dostala v období od 28. septembra do 23. októbra 2012, so žiadosťami, v ktorých uviedli, že chcú nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu v oblasti dane z finančných transakcií. Tieto členské štáty žiadali, aby rozsah pôsobnosti a ciele posilnenej spolupráce vychádzali z návrhu smernice, ktorý Komisia predložila 28. septembra 2011. Poukázalo sa predovšetkým aj na potrebu zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušovaniu hospodárskej súťaže a prevodom do iných jurisdikcií.

(7)       Posilnená spolupráca by mala stanoviť potrebný právny rámec pre vytvorenie spoločného systému dane z finančných transakcií v zúčastnených členských štátoch a zabezpečiť, aby boli základné prvky tejto dane harmonizované. V čo najvyššej možnej miere by sa tak malo zabrániť podnecovaniu k daňovej arbitráži a narušeniu rozdelenia medzi finančnými trhmi, ako aj možnostiam dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ako aj vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

(8)       Podmienky stanovené v článku 20 ZEÚ a v článkoch 326 a 329 ZFEÚ sú splnené.

(9)       Na zasadnutí Rady 29. júna 2012 sa konštatovalo a 10. júla 2012 sa potvrdilo, že cieľ prijať spoločný systém dane z finančných transakcií nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom období. Preto je splnená požiadavka stanovená v článku 20 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorej sa posilnená spolupráca môže prijať len ako posledná možnosť.

(10)     Oblasť, v ktorej by sa posilnená spolupráca nadviazala, t. j. vytvorenie spoločného systému dane z finančných transakcií v Únii, je oblasť, na ktorú sa vzťahuje článok 113 ZFEÚ, a teda sa na ňu vzťahujú zmluvy.

(11)     Posilnená spolupráca v oblasti vytvorenia spoločného systému dane z finančných transakcií sa zameriava na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu. Touto spoluprácou sa zabráni súbežnej existencii odlišných vnútroštátnych systémov, a teda nadmernej roztrieštenosti trhu, ako aj s tým súvisiacim problémom v podobe narušenia hospodárskej súťaže, odklonu obchodu, a to medzi produktmi, hospodárskymi subjektmi aj geografickými oblasťami, a motivácie hospodárskych subjektov vyhýbať sa zdaneniu prostredníctvom operácií s nízkou hospodárskou hodnotou. Tieto otázky majú v dotknutej oblasti s vysoko mobilnými daňovými základmi osobitný význam. Táto spolupráca tak podporuje dosiahnutie cieľov Únie, chráni jej záujmy a posilňuje jej integračný proces v súlade s článkom 20 ods. 1 ZEÚ.

(12)     Vytvorenie spoločného harmonizovaného systému dane z finančných transakcií nie je zahrnuté do zoznamu oblastí výlučných právomocí Únie stanovených v článku 3 ods. 1 ZFEÚ. Keďže v súlade s článkom 113 ZFEÚ slúži fungovaniu vnútorného trhu, patrí do spoločných právomocí Únie v zmysle článku 4 ZFEÚ, teda do iných ako výlučných právomocí Únie.

(13)     Posilnená spolupráca v dotknutej oblasti je podľa článku 326 ods. 1 ZFEÚ v súlade so zmluvami a právom Únie. V súlade s článkom 326 ods. 2 ZFEÚ nenaruší vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, ani nepredstavuje prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani nenarúša hospodársku súťaž medzi nimi.

(14)     V súlade s článkom 327 ZFEÚ posilnená spolupráca v dotknutej oblasti rešpektuje právomoci, práva a povinnosti tých členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú. Takýto systém by neovplyvnil možnosť nezúčastnených členských štátov zachovať alebo zaviesť daň z finančných transakcií na základe neharmonizovaných vnútroštátnych pravidiel. V rámci spoločného systému dane z finančných transakcií by sa pridelili práva zdanenia zúčastneným členským štátom len na základe vhodných kolíznych kritérií.

(15)     Posilnená spolupráca v oblasti uvedenej v tomto rozhodnutí je vždy otvorená všetkým členským štátom ochotným dodržiavať akty už prijaté v tomto rámci v súlade s článkom 328 ZFEÚ, ak budú dodržané všetky podmienky účasti stanovené v tomto rozhodnutí,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Belgicku, Nemecku, Estónsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Portugalsku, Slovinsku a Slovensku sa týmto povoľuje nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu v oblasti vytvorenia spoločného systému dane z finančných transakcií pri uplatnení príslušných ustanovení zmlúv.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               KOM(2011) 594.

[2]               Smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu.

[3]               V priebehu rokov 2008 až 2012 finančné inštitúcie vo veľkom využívali, či už priamo alebo nepriamo, pomoc zo záchranných a zabezpečovacích operácií (pred)financovaných európskymi daňovníkmi. Tieto operácie spoločne so stagnujúcou hospodárskou činnosťou spôsobenou rozšírením neistoty týkajúcej sa stability celkového ekonomického a finančného systému spôsobili zhoršenie salda verejných financií v celej Európe. Takisto je väčšina finančných a poisťovacích služieb oslobodená od DPH.

[4]               P7_TA-(2012) 0217.

[5]               ECO/321 – CESE 818/2012 (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 55).

[6]               CDR 332/2011 (Ú. v. EÚ C 113, 18.4.2012, s. 7).

[7]               Daň z finančných transakcií bola po prvýkrát na programe Rady pre hospodárske a finančné záležitosti 8. novembra 2011 a potom na troch nasledujúcich zasadnutiach v marci, júni a júli 2012. Od decembra 2011 do júna 2012 bolo tejto téme venovaných sedem zasadnutí pracovnej skupiny Rady pre daňové otázky – nepriame zdanenie.

[8]               Smernica Rady 2008/7/ES o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 11).

[9]               Pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 2009, vec C-569/07, body 32 – 35, citujúci rozsudok C-415/02 (Ú. v. EÚ C 282, 21.11.2009, s. 6).

[10]             Pozri oddiel 4.3.

[11]             Ú. v. EÚ C , , s. .

[12]             KOM(2011) 594 v konečnom znení z 28. septembra 2011.