DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

· Dôvody a ciele

Pretrvávajúca finančná a hospodárska kríza zvyšuje tlak na vnútroštátne finančné zdroje, keďže členské štáty znižujú svoje rozpočty. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležité zabezpečiť bezproblémovú realizáciu programov prijatých v kontexte štyroch fondov tvoriacich súčasť všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (ďalej len „fondy“), prostredníctvom ktorých do hospodárstva plynú finančné prostriedky.

Realizácia programov je však často náročná v dôsledku problémov s likviditou vyplývajúcich z rozpočtových obmedzení, čo v mnohých prípadoch vedie k výraznému kráteniu výdavkov, a tým problémy počas pretrvávajúcej krízy ešte viac narastajú. To platí predovšetkým v prípade členských štátov, ktoré sú najviac postihnuté súčasnou krízou a ktoré dostali finančnú pomoc na základe programu v rámci európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM), Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), bilaterálnych pôžičiek určených krajinám eurozóny, resp. na základe mechanizmu platobnej bilancie pre krajiny mimo eurozóny. K dnešnému dňu požiadalo o finančnú pomoc v rámci rôznych mechanizmov podpory šesť krajín vrátane Grécka, ktoré pred zriadením mechanizmu EFSM dostalo finančnú pomoc aj prostredníctvom bilaterálnych pôžičiek, pričom tieto krajiny sa s Komisiou dohodli na programe makroekonomických úprav. Ide o Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko (v rámci mechanizmu platobnej bilancie), Portugalsko, Grécko a Írsko (v rámci EFSM, EFSF a bilaterálnych mechanizmov). Treba poznamenať, že program pre Maďarsko sa skončil v roku 2010 a program pre Lotyšsko sa skončil začiatkom roka 2012.

Je potrebné zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré využívajú mechanizmus finančnej podpory, resp. akékoľvek ďalšie členské štáty, ktorým sa bude takáto pomoc poskytovať v budúcnosti, boli schopné realizovať programy prijaté v rámci uvedených fondov a financovať príslušné projekty. Preto sa v tomto návrhu predkladajú ustanovenia, ktoré by Komisii mali umožniť zvýšiť podiel spolufinancovania, ktoré Únia poskytuje týmto krajinám, a to v období, počas ktorého tieto krajiny využívajú pomoc poskytovanú z niektorého z mechanizmov podpory vytvorených v rámci príslušných nástrojov financovania. Členským štátom to poskytne dodatočné finančné zdroje a uľahčí to pokračovanie praktickej realizácie programov.

· Všeobecný kontext

Prehlbovanie finančnej krízy v niektorých členských štátoch nepochybne výrazne ovplyvňuje reálnu ekonomiku, čo je okrem iného zapríčinené objemom akumulovaného dlhu a ťažkosťami, s ktorými sa vlády stretávajú, keď si chcú za udržateľných nákladov požičať peniaze na trhu.

Komisia mimoriadne aktívne predkladala návrhy, v ktorých sa hľadali najlepšie spôsoby reakcie na súčasnú krízu a jej sociálno-ekonomické dôsledky. V tejto súvislosti boli prijaté tri jej návrhy. Predmetom prvého návrhu sú zmeny a doplnenia nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde zamerané na zvýšenie podielu príspevku Únie, ktorý možno poskytnúť prostredníctvom priebežných a záverečných platieb, a to až o 10 percentuálnych bodov nad súčasné limity [nariadenie (EÚ) č. 1311/2011 z 13. decembra 2011]. Druhým návrhom sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a to s cieľom zvýšiť podiel príspevku poskytovaného z tohto fondu najvzdialenejším regiónom a menším ostrovom v Egejskom mori až do výšky 95 % a v prípade ostatných regiónov až do výšky 85 % [nariadenie (EÚ) č. 1312/2011 z 19. decembra 2011]. Predmetom tretieho návrhu sú zmeny a doplnenia nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo, ktorých cieľom bolo zvýšiť podiel príspevku Únie, ktorý možno poskytnúť prostredníctvom priebežných a záverečných platieb, a to až o 10 percentuálnych bodov nad súčasné limity [nariadenie (EÚ) č. 387/2012 z 19. apríla 2012].

· Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

V článku 16 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, sa ustanovuje, že výška príspevku Únie spravidla nesmie presiahnuť 50 % celkových nákladov na konkrétnu akciu. V tomto článku sa takisto ustanovuje, že v členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje Kohézny fond, sa príspevok Únie môže zvýšiť na 75 %; v zmysle tohto článku je rovnaké zvýšenie možné aj v prípade projektov zameraných na konkrétne priority uvedené v strategických usmerneniach.

· Súlad s inými politikami a cieľmi Únie

Návrh je konzistentný/ v súlade s ostatnými návrhmi a iniciatívami, ktoré prijala Európska komisia v rámci reakcie na finančnú krízu.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

· Konzultácie so zainteresovanými stranami

Neuskutočnili sa žiadne konzultácie s externými zainteresovanými stranami.

· Získavanie a využívanie expertízy

Využívanie externej expertízy nebolo potrebné.

· Posúdenie vplyvu

Predkladaným návrhom sa Komisii umožní poskytnúť väčšie spolufinancovanie krajinám využívajúcim niektorý z podporných mechanizmov.

Nie je potrebný dodatočný rozpočet, pretože ročné prídely finančných prostriedkov z fondov pre uvedené krajiny a na programy na programové obdobie 2007 až 2013 sa nezmenia.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

· Zhrnutie návrhu

Navrhuje sa upraviť článok 16 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES tak, aby sa miera spolufinancovania uplatňovaná v prípade programov príslušných členských štátov realizovaných na základe Fondu pre vonkajšie hranice zvýšila o 20 percentuálnych bodov, ak tieto členské štáty IATE :)využívajú niektorý z podporných mechanizmov.

Po prijatí rozhodnutia o poskytnutí finančnej pomoci členskému štátu využívajúcemu niektorý z podporných mechanizmov môže tento členský štát Komisii predložiť návrh ročného programu alebo návrh revidovaného ročného programu, v ktorom bude uplatnená zvýšená miera spolufinancovania Únie.

Na to, aby členský štát mohol uplatniť zvýšenú mieru spolufinancovania Únie, musí v čase predloženia návrhu ročného programu alebo návrhu revidovaného ročného programu Komisii využívať niektorý z podporných mechanizmov. Ak však niektorú akciu konkrétneho ročného programu Únia spolufinancovala zvýšenou mierou, táto miera sa bude uplatňovať až do konca obdobia oprávnenosti príslušného ročného programu, a to bez ohľadu na to, či daný štát využíva alebo nevyužíva niektorý z podporných mechanizmov.

· Právny základ

Právnym základom je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov. Toto rozhodnutie je založené na zásade zdieľaného hospodárenia Komisie a členských štátov a zahŕňa ustanovenia o novom postupe programovania, ako aj nových opatreniach týkajúcich sa riadenia programu (vrátane finančného hospodárenia), monitorovania, finančnej kontroly a hodnotenia projektov.

· Zásada subsidiarity

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity do tej miery, že jeho cieľom je poskytnúť zvýšenú podporu z fondov tým členským štátom, ktoré majú vážne ťažkosti, a to najmä s hospodárskou a finančnou stabilitou, a ktoré čelia zhoršeniu deficitu a zadlženia, resp. spomalenému hospodárskemu rastu vzhľadom na vnútroštátne štrukturálne výzvy a medzinárodnú hospodársku a finančnú situáciu. V tomto kontexte je potrebné ustanoviť dočasný mechanizmus na úrovni Európskej únie, ktorý by jej umožňoval spolufinancovať certifikované výdavky z fondov, a to pri uplatnení vyššej miery spolufinancovania.

· Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality:

Predmetný návrh je vskutku v súlade so zásadou proporcionality, pretože predstavuje významný posun v zabezpečení zvýšenej pomoci z fondov členským štátom, ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti spôsobené výnimočnými udalosťami mimo ich kontroly a na ktoré sa vzťahujú podmienky nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus, resp. ktorým sa z rovnakých dôvodov poskytuje finančná pomoc z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), alebo ktoré majú alebo ktorým hrozia závažné ťažkosti z hľadiska platobnej bilancie a na ktoré sa vzťahujú podmienky nariadenia Rady (ES) č. 332/2002. Malo by sa to vzťahovať aj na Grécko, ktorému sa poskytla pomoc na základe osobitného dojednania mimo podporných mechanizmov, a to v rámci dohody medzi veriteľmi a dohody o pôžičke v eurozóne.

· Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: rozhodnutie.

Iné nástroje by neboli primerané z týchto dôvodov:

Komisia preskúmala možnosti, ktoré ponúka právny rámec, a vzhľadom na doterajšie skúsenosti považuje za nevyhnutné navrhnúť zmeny a doplnenia predmetného rozhodnutia. Cieľom tejto revízie je uľahčiť spolufinancovanie akcií, a tak urýchliť ich realizáciu, ako aj zvýšiť vplyv takýchto investícií na reálnu ekonomiku.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Viazané rozpočtové prostriedky nie sú ovplyvnené, pretože sa nenavrhuje žiadna úprava maximálnych výšok finančných prostriedkov z fondov stanovených v operačných programoch na programové obdobie rokov 2007 – 2013.

Predkladaný návrh je prejavom pripravenosti Európskej únie poskytnúť členským štátom pomoc pri ich úsilí o riešenie finančnej krízy. Predmetné zmeny a doplnenia prinesú príslušným členským štátom finančné prostriedky potrebné na podporu projektov a oživenie hospodárstva.

2012/0253 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES s cieľom zvýšiť mieru spolufinancovania uplatňovanú v rámci Fondu pre vonkajšie hranice v prípade niektorých členských štátov, ktoré majú alebo ktorým hrozia vážne ťažkosti v súvislosti s finančnou stabilitou

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 574/2007/ES z 23. mája 2007[1] sa zriaďuje Fond pre vonkajšie hranice na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, pričom sa v ňom stanovujú rôzne miery spolufinancovania, ktoré Únia poskytuje na akcie podporované z fondu.

(2)       Nebývalá svetová finančná kríza a hospodársky útlm vážne poškodili hospodársky rast a finančnú stabilitu a v niekoľkých členských štátoch vyvolali výrazné zhoršenie finančných, hospodárskych a sociálnych podmienok. Niektoré členské štáty majú alebo im hrozia vážne ťažkosti, a to najmä s finančnou a hospodárskou stabilitou, čo vedie k zhoršeniu deficitu a zadlženia a ohrozuje hospodársky rast brzdený v dôsledku medzinárodnej hospodárskej a finančnej situácie.

(3)       Hoci sa už prijali dôležité opatrenia na vyváženie negatívnych účinkov krízy, všeobecne sa pociťuje vplyv finančnej krízy na reálnu ekonomiku, trh práce a celú spoločnosť. Zvyšuje sa tlak na vnútroštátne finančné zdroje. Prostredníctvom maximálneho a optimálneho využívania finančných prostriedkov Únie by sa mali rýchlo podniknúť ďalšie kroky na zmiernenie tohto tlaku.

(4)       Nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov[2], stanovuje, že Rada poskytne strednodobú finančnú pomoc, pokiaľ má členský štát, ktorý neprijal euro, ťažkosti alebo mu hrozia závažné ťažkosti s platobnou bilanciou.

(5)       Rumunsku bola takáto pomoc poskytnutá rozhodnutím Rady 2009/459/ES[3].

(6)       Rada 9. mája 2010 prijala komplexný balík opatrení, medzi ktoré patrí a) nariadenie Rady, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus[4] a ktorého právnym základom je článok 122 ods. 2 zmluvy, a b) Európsky nástroj finančnej stability, ktorý poskytuje finančnú podporu členským štátom eurozóny v ťažkostiach, ktoré boli vyvolané mimoriadnymi okolnosťami mimo kontrolu týchto členských štátov, a to s cieľom zaistiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku aj jej členských štátov.

(7)       Írsku a Portugalsku bola poskytnutá finančná pomoc prostredníctvom európskeho finančného stabilizačného mechanizmu na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/77/EÚ[5] a vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/344/EÚ[6]. Tieto štáty dostali finančné prostriedky aj z Európskeho nástroja finančnej stability.

(8)       Dohoda medzi veriteľmi a dohoda o úverovom mechanizme pre Grécko uzavretá 8. mája 2010 nadobudli platnosť 11. mája 2010. Ministri financií 17 členských štátov eurozóny 12. marca 2012 prerušili prvý program a schválili druhý program finančnej pomoci Grécku. Bolo prijaté rozhodnutie, že finančným nástrojom pre tento druhý program bude Európsky nástroj finančnej stability, prostredníctvom ktorého sa poskytne aj zostávajúca suma, ktorou mala prispieť eurozóna v rámci prvého programu.

(9)       Ministri financií 17 členských štátov eurozóny podpísali 2. februára 2012 Zmluvu o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). Podľa uvedenej zmluvy, ktorá vychádza z rozhodnutia Európskej rady 2011/199/EÚ z 25. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súvislosti s mechanizmom pre stabilitu pre členské štáty, ktorých menou je euro[7], sa má Európsky mechanizmus pre stabilitu od svojho nadobudnutia platnosti v polovici roka 2012 stať primárnym poskytovateľom finančnej pomoci pre členské štáty eurozóny. Preto by sa mal Európsky mechanizmus pre stabilitu zohľadniť už v tomto rozhodnutí.

(10)     Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. júna 2011 uvítala zámer Komisie zlepšiť súčinnosť medzi úverovým programom pre Grécko a finančnými prostriedkami Únie a podporila snahy o zlepšenie schopnosti Grécka čerpať finančné prostriedky Únie s cieľom stimulovať rast a zamestnanosť prostredníctvom zmeny zamerania na vyššiu konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest. Okrem toho uvítala a podporila komplexný program technickej pomoci Grécku, ktorý pripravuje Komisia spolu s členskými štátmi. Táto zmena a doplnenie rozhodnutia č. 574/2007/ES tvorí súčasť tohto úsilia o zlepšenie účinnosti.

(11)     So zreteľom na mimoriadne okolnosti bolo nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, zmenené a doplnené prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1311/2011 s cieľom umožniť zvýšenie miery spolufinancovania uplatňovanej v prípade štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, keď ide o členské štáty, ktoré čelia vážnym ťažkostiam v súvislosti s finančnou stabilitou[8]. Podobný prístup sa vo vzťahu k rovnakým členským štátom uplatnil v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka [nariadenie (EÚ) č. 1312/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005][9] a v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo [nariadenie (EÚ) č. 387/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006][10]. Tieto členské štáty by sa podobne mali podporiť aj v rámci štyroch fondov zriadených na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“, konkrétne Fondu pre vonkajšie hranice, Európskeho fondu pre návrat, Európskeho fondu pre utečencov a Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej len „fondy“).

(12)     Tieto fondy predstavujú kľúčové nástroje, ktoré členským štátom pomáhajú pri riešení dôležitých výziev v oblasti migrácie, azylu a vonkajších hraníc, kam okrem iného patrí rozvoj komplexnej prisťahovaleckej politiky Únie zameraný na posilnenie jej konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti a vytvorenie spoločného európskeho azylového systému.

(13)     Aby sa uľahčilo hospodárenie s finančným prostriedkami Európskej únie v oblasti migrácie, azylu a vonkajších hraníc a aby sa zlepšila dostupnosť financovania pre tie členské štáty, ktoré v rámci fondov plnia svoje ročné programy, je potrebné na dočasnom základe a bez toho, aby tým bolo dotknuté programové obdobie 2014 až 2020, vytvoriť podmienky pre zvýšenie miery spolufinancovania z prostriedkov Únie o sumu zodpovedajúcu 20 percentuálnym bodom nad miery spolufinancovania uplatňované v súčasnosti, ak ide o členské štáty, ktoré čelia vážnym ťažkostiam v súvislosti s finančnou stabilitou. To znamená, že ročné prídely prostriedkov z fondov poskytované podľa základných aktov sa nezmenia, pričom sa však zodpovedajúcim spôsobom zníži výška vnútroštátneho spolufinancovania. Prebiehajúce ročné programy bude nutné revidovať, aby sa zohľadnili zmeny vyplývajúce z uplatňovania tejto zvýšenej miery spolufinancovania Únie.

(14)     Každý členský štát, ktorý bude chcieť využiť zvýšenú mieru spolufinancovania Únie, by mal Komisii spolu s návrhom svojho ročného programu alebo svojho revidovaného ročného programu predložiť písomné vyhlásenie. V tomto vyhlásení by predmetný členský štát mal uviesť odkaz na príslušné rozhodnutie Rady, resp. akékoľvek iné relevantné rozhodnutie, na základe ktorého sa stal oprávneným na využitie zvýšenej miery spolufinancovania Únie.

(15)     Bezprecedentná kríza ovplyvňujúca medzinárodné finančné trhy a hospodársky pokles vážne poškodili finančnú stabilitu viacerých členských štátov. Keďže je nutné rýchlo reagovať, aby sa zmiernil ich vplyv na hospodárstvo ako celok, toto rozhodnutie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(16)     Rozhodnutie č. 574/2007/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Ak sa odkazuje na článok 16 rozhodnutia č. 574/2007/ES alebo na percentuálny podiel príspevku Únie tam stanovený, mal by sa takýto odkaz vykladať tak, že odkazuje na revidované znenie článku 16 a na prípadne zvýšené percento príspevku Únie.

(17)     Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode[11].

(18)     Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES o uzavretí tejto dohody v mene Európskeho spoločenstva[12].

(19)     Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ o uzavretí tohto protokolu v mene Únie[13].

(20)     Podľa Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení Radou podľa hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s výnimkou „opatrení vymedzujúcich tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo opatrení týkajúcich sa jednotného formátu víz.“ Toto rozhodnutie vychádza zo schengenského acquis a podľa článku 4 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o návrhu alebo podnete na rozvoj schengenského acquis podľa ustanovení hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodne, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(21)     Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis, a následným rozhodnutím Rady 2004/926/ES z 22. decembra 2004 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(22)     Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis. Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V článku 16 rozhodnutia č. 574/2007/ES sa ods. 4 nahrádza takto:

„4.        Výška príspevku Únie na podporované projekty, pokiaľ ide o akcie vykonávané v členských štátoch podľa článku 4, nesmie presiahnuť 50 % celkových nákladov na konkrétnu akciu.

V prípade projektov zameraných na konkrétne priority uvedené v strategických usmerneniach, na ktoré odkazuje článok 20, sa môže tento príspevok zvýšiť na 75 %.

V členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje Kohézny fond, sa príspevok Únie zvyšuje na 75 %.

Príspevok Únie možno zvýšiť o 20 percentuálnych bodov, ak príslušný členský štát v čase predloženia návrhu ročného programu podľa článku 23 ods. 3 tohto rozhodnutia, resp. návrhu revidovaného ročného programu podľa článku 23 rozhodnutia Komisie 2008/456/ES*, spĺňa niektorú z týchto podmienok:

a)      poskytuje sa mu strednodobá finančná pomoc podľa nariadenia Rady (ES) č. 332/2002**;

b)      poskytuje sa mu finančná pomoc podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010*** alebo mu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia poskytli pomoc iné členské štáty eurozóny;

c)      poskytuje sa mu finančná pomoc podľa medzivládnej dohody v súvislosti so zriadením Európskeho nástroja finančnej stability alebo podľa Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Príslušný členský štát predloží Komisii spolu s návrhom ročného programu alebo návrhom revidovaného ročného programu písomné vyhlásenie, v ktorom potvrdí, že spĺňa niektorú z podmienok uvedených v písm. a), b) alebo c) ods. 4 tohto článku.

Projekt možno ďalej spolufinancovať predmetnou zvýšenou mierou spolufinancovania, aj keď v priebehu vykonávania súvisiaceho ročného programu členský štát prestane spĺňať príslušnú podmienku uvedenú v písm. a), b) alebo c) ods. 4 tohto článku.

________

*          Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2008, s. 1.

**        Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1.

***      Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 22.

[2]               Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1.

[3]               Ú. v. EÚ L 150, 13.6.2009, s. 8. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2010/183/EÚ (Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 19).

[4]               Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1.

[5]               Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2011, s. 34.

[6]               Ú. v. EÚ L 159, 17.6.2011, s. 88.

[7]               Ú. v. EÚ L 91, 6.4.2011, s. 1.

[8]               Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 5.

[9]               Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2011, s. 1.

[10]             Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012, s. 7.

[11]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[12]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.