DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

V súlade s článkom 214 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týmto návrhom ustanovuje rámec pre Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc, ktorý by mal umožniť spoločné príspevky európskych dobrovoľníkov k operáciám humanitárnej pomoci. Jeho cieľom je vyjadrovať humanitárne hodnoty Únie a solidaritu s ľuďmi v núdzi, a to podporou účinného a viditeľného Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc, ktorý prispieva k posilneniu schopnosti Únie reagovať na humanitárne krízy a rozvíjať kapacity a odolnosť zraniteľných alebo katastrofou ohrozených spoločenstiev v tretích krajinách.

Únia musí zabezpečiť adekvátnu humanitárnu pomoc vzhľadom na zvýšený počet a rozsah humanitárnych kríz, či už ide o katastrofy prírodné alebo spôsobené človekom. Dobre pripravení dobrovoľníci môžu zvýšiť schopnosť Únie vyrovnať sa s týmito dodatočnými humanitárnymi potrebami.

Zlepšenie mobilizácie dobrovoľníckych kapacít európskych občanov môže takisto vytvoriť pozitívny obraz EÚ vo svete a podporiť záujem o paneurópske projekty na podporu aktivít v oblasti humanitárnej pomoci. Hoci dobrovoľníctvo je na vzostupe v mnohých oblastiach, stále existuje významný potenciál na ďalší rozvoj solidarity medzi občanmi Únie s ľuďmi v tretích krajinách, ktorí sú obeťami kríz spôsobených človekom alebo prírodnými katastrofami. Občania Európy považujú humanitárnu pomoc za oblasť, v ktorej má dobrovoľníctvo najväčší vplyv a založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc má medzi nimi značnú podporu. Prevažná väčšina európskych občanov vyjadrila aj úplnú podporu aktivitám Únie v poskytovaní humanitárnej pomoci. Naďalej však existuje potreba podporovať komunikáciu s občanmi Únie s cieľom zvýšiť úroveň informovanosti o humanitárnej pomoci EÚ a jej viditeľnosť[1].

Návrh nadväzuje na oznámenie z roku 2010 „Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc“[2]. Oznámenie predstavuje hlavné zásady, existujúce medzery a nevyhnutné podmienky pozitívneho príspevku k humanitárnej pomoci Únie. S cieľom otestovať niektoré z možných rysov schémy bolo spustených viacero pilotných projektov, skúsenosti z ktorých sú zohľadnené v tomto návrhu.

Rada[3] a Európsky parlament[4] vyjadrili pevnú podporu tejto iniciatíve, pričom opätovne vyzdvihli kľúčovú úlohu, ktorú Únia zohráva pri podpore dobrovoľníckej práce a určili niektoré kľúčové prvky zboru.

Návrh by prispel k cieľom vonkajšej politiky Únie, najmä k jej cieľom v oblasti humanitárnej pomoci, ktorými sú: zachovanie života, prevencia a zmiernenie ľudského utrpenia a zachovanie ľudskej dôstojnosti. Rozšírili by sa ním výhody poskytované hostiteľským spoločenstvám v tretích krajinách a prínos dobrovoľníckej činnosti pre samotných dobrovoľníkov. Okrem toho odborná príprava a neformálne vzdelávacie skúsenosti, ktoré dobrovoľníci získajú, predstavujú významnú investíciu do ľudského kapitálu, ktorá by mohla zlepšiť ich zamestnateľnosť v rámci globálnej ekonomiky a prispieť tak k cieľom stratégie Európa 2020 – k zabezpečeniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Osobitná pozornosť sa venovala zabezpečeniu úzkej koordinácie medzi opatreniami dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc s politikou Únie v oblasti humanitárnej pomoci a opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v rámci vonkajšej politiky Únie, predovšetkým v oblasti rozvojovej spolupráce. Dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc popri tom, že sa zameriava na ciele Únie v oblasti humanitárnej pomoci, by mal prispieť aj k celému radu iných vnútorných politík Únie, akými sú napríklad vzdelávanie, mládež a aktívne občianstvo.

Dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc vyplní medzery, ktoré nie sú pokryté existujúcimi európskymi programami, napríklad Európskou dobrovoľníckou službou. Činnosť Európskej dobrovoľníckej služby sa prakticky odohráva predovšetkým v Európe, je zameraná na podporu mladých ľudí vo veku do 30 rokov a jej cieľom je zvýšiť sociálnu súdržnosť a vzájomné porozumenie v rámci Únie, pričom jej základom nie sú humanitárne zásady. Ciele, rozsah pôsobnosti a činnosť dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc zodpovedajú osobitným potrebám humanitárnej činnosti a humanitárnych operácií.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Od predloženia prvého legislatívneho návrhu na dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc v návrhu ústavnej zmluvy o EÚ boli vykonané dva externé prieskumy v roku 2006 a 2010 a uskutočnila sa séria konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných strán s cieľom zhodnotiť súčasnú situáciu v oblasti humanitárnej pomoci a dobrovoľníctva, poukázať na existujúce medzery a výzvy a určiť ciele a prioritné oblasti, v ktorých je potrebné konať.

So zainteresovanými stranami vrátane hlavných humanitárnych organizácií (MVO, rodina Červeného kríža a Červeného polmesiaca, agentúry OSN), hlavných dobrovoľníckych organizácií, individuálnych dobrovoľníkov, zástupcov členských štátov a ďalších zainteresovaných subjektov sa osobitne konzultovalo na dvoch špecializovaných konferenciách[5] a prostredníctvom verejnej online konzultácie. O rôznych otázkach spojených s dobrovoľníckym zborom pre humanitárnu pomoc okrem toho diskutovali aj členské štáty v rámci pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc[6]. Súčasťou konzultácií bolo aj online verejné fórum o vhodnom názve zboru. Po dôkladnej analýze sa zvolil názov „dobrovoľníci pomoci EÚ“ (EU Aid Volunteers), ako vhodný názov tejto iniciatívy, ktorý sa má odteraz používať pri odkaze na iniciatívu, ako aj na jednotlivcov‑dobrovoľníkov, ktorí budú nasadzovaní do humanitárnych operácií.

Bola vypracovaná správa o posúdení vplyvu s cieľom preskúmať možnosti politiky a ich potenciálne vplyvy. Na tento proces dohliadala riadiaca skupina pre posudzovanie vplyvu, ktorá zapojila do tejto činnosti aj príslušné útvary Komisie[7], a využila pritom aj výsledok externej prípravnej štúdie. Zohľadnili sa aj ponaučenia a závery z dvoch seminárov zorganizovaných s koordinátormi pilotných projektov[8].

Všetky pripomienky zainteresovaných strán sa v plnej miere zohľadnili a zapracovali do správy o posúdení vplyvu.

Posúdenie vplyvu

Hlavné zistené problémy:

(1) chýbajúci štruktúrovaný prístup EÚ k dobrovoľníckej práci;

(2) slabá viditeľnosť humanitárnej činnosti EÚ a solidarity s ľuďmi v núdzi;

(3) nedostatok mechanizmov umožňujúcich jednotné vyhľadávanie a výber v členských štátoch;

(4) nedostatočná disponibilita kvalifikovaných dobrovoľníkov humanitárnej pomoci;

(5) nedostatky v núdzových kapacitách humanitárnej pomoci;

(6) nedostatočná kapacita hostiteľských organizácií.

V hodnotení vplyvu sa skúmali rôzne možnosti politiky, ktoré vyplývajú z kombinácie rôznych modulov a spôsobov riadenia:

Možnosť 1, zahŕňajúca aj: 1) vývoj noriem pre vyhľadávanie, výber a odbornú prípravu dobrovoľníkov a 2) vypracúvanie certifikačného mechanizmu pre vysielajúce organizácie.

Možnosť 2 zahŕňajúca aj moduly v rámci možnosti 1 plus 3) podporu odbornej prípravy dobrovoľníkov EÚ v oblasti humanitárnej pomoci 4) vytvorenie registra vyškolených dobrovoľníkov EÚ, 5) vypracovanie noriem a certifikačného mechanizmu riadenia dobrovoľníkov v hostiteľských organizáciách.

Možnosť 3 zahŕňajúca všetky moduly podľa možnosti 2 a ďalej 6) podporu vysielania dobrovoľníkov EÚ, 7) budovanie kapacít hostiteľských organizácií v tretích krajinách, 8) zriadenie siete EÚ pre humanitárnych dobrovoľníkov. Táto možnosť by sa realizovala v spolupráci s humanitárnymi organizáciami, ktoré by mali vyhľadávať, vyberať a vysielať dobrovoľníkov.

Možnosť 4 zahŕňajúca všetky moduly v rámci možnosti 3, ktorú by realizovala Európska komisia formou priameho riadenia.

Na základe tohto posúdenia možných hospodárskych sociálnych a environmentálnych vplyvov bola odporúčaná možnosť 3 ako najefektívnejšia a najúčinnejšia možnosť riešenia zistených problémov.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Tento návrh určuje postupy a pravidlá fungovania dobrovoľníkov pomoci EÚ v zmysle článku 214 ods. 5 zmluvy. Sleduje takzvaný umožňujúci prístup a obmedzuje sa na základné prvky potrebné na vykonávanie nariadenia, ako aj jeho všeobecné a operatívne ciele, zásady a opatrenia, ktoré ho tvoria, ustanovenia o finančnej pomoci a všeobecné ustanovenia na jej vykonávanie.

Návrh sa riadi zásadami humanitárnej pomoci (článok 4) a definíciou humanitárnej pomoci podľa Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci[9]. Okrem reakcie na krízy pokrýva aj predchádzanie katastrofám, pripravenosť a opatrenia na obnovu, ako aj aktivity humanitárnej pomoci, ktoré sú zamerané na zvyšovanie príslušných kapacít spoločenstiev a zvýšenie ich odolnosti voči krízam.

Hlavné body návrhu sa týkajú rôznych akcií dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktoré môžu byť podporené prostredníctvom finančnej pomoci a môžu ich realizovať rôzni príjemcovia na základe ročného pracovného programu Komisie (článok 21). V súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003[10] má Komisia v úmysle poveriť riadením programu výkonnú agentúru.

Návrh stanovuje tieto druhy akcií:

– Normy pre záujemcov a dobrovoľníkov pomoci EÚ (článok 9)

Komisia vypracuje normy, na základe ktorých sa ustanoví politický rámec a minimálne požiadavky, aby sa zabezpečilo účinné, efektívne a jednotné prijímanie a príprava záujemcov o dobrovoľnícku činnosť, ako aj vysielanie a riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ, čo sú hlavné druhy činností v rámci tejto iniciatívy. Týmito normami sa zabezpečí povinná starostlivosť; budú zahŕňať najmä povinnosti vysielajúcich a hostiteľských organizácií, minimálne požiadavky na hradenie diét, ubytovania a iných príslušných výdavkov, poistenie a iné relevantné prvky.

– Certifikácia (článok 10)

Vysielajúce organizácie, ktoré by chceli vyberať, pripravovať a vysielať dobrovoľníkov pomoci EÚ, budú musieť byť certifikované z hľadiska dodržiavania súladu s týmito normami. Mali by spĺňať rôzne požiadavky oprávnenosti a postupovať podľa diferencovaného postupu certifikácie (určí sa vo vykonávacích predpisoch), v závislosti od ich charakteru a kapacít (napr. verejné orgány členských štátov, mimovládne organizácie). Civilná ochrana a rozvojová spolupráca aktérov činných v oblasti humanitárnej pomoci sa takisto považujú za oprávnené činnosti. Pre oprávnené hostiteľské organizácie sa určí diferencovaný certifikačný mechanizmus. Hoci súkromné spoločnosti nie sú oprávnené ako vysielajúce a hostiteľské organizácie, mohli by byť súčasťou projektov a spolufinancovať časť nákladov dobrovoľníka, aby podnietili dobrovoľníctvo zamestnancov podnikov, ako sa uvádza v oznámení „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“[11].

– Vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť (článok 11)

Účasť v zbore dobrovoľníkov pomoci EÚ je otvorená pre občanov EÚ, ako aj pre iných štátnych príslušníkov s legálnym dlhodobým pobytom v EÚ. S výhradou uzatvorenia dohôd, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1, sa občania kandidátskych, potenciálnych kandidátskych a partnerských krajín Európskej susedskej politiky môžu takisto stať dobrovoľníkmi pomoci EÚ.

Na základe ročného pracovného programu bude Komisia uverejňovať výzvy na predkladanie návrhov od certifikovaných vysielajúcich organizácií na vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť. Vysielajúce organizácie, ktorým boli zadané zmluvy na základe týchto výziev, vyhľadajú a vyberú dobrovoľníkov na odbornú prípravu po predchádzajúcom posúdení potrieb v tretích krajinách zo strany vysielajúcich alebo hostiteľských organizácií alebo iných relevantných subjektov.

– Odborná príprava a príprava pred vyslaním (článok 12)

Vybraní záujemcovia o dobrovoľnícku prácu absolvujú odbornú prípravu prispôsobenú na konkrétne potreby so zreteľom na ich predchádzajúce skúsenosti. Program odbornej prípravy zabezpečí Komisia a realizovať ho budú organizácie s odbornými skúsenosťami v špecifickom vzdelávaní. Okrem toho, ako súčasť ich odbornej prípravy a v závislosti od ich vzdelávacích potrieb, budú záujemcovia o dobrovoľnícku prácu môcť získať praktické skúsenosti formou praktikantských stáží alebo iných foriem krátkodobej prípravy pred vyslaním, ktoré poskytnú certifikované vysielajúce organizácie.

– Register dobrovoľníkov pomoci EÚ (článok 13)

Záujemcovia o dobrovoľnícku prácu by sa mali hodnotiť z hľadiska ich pripravenosti byť vyslaní do tretích krajín. V prípade úspechu by mali byť zapísaní do registra dobrovoľníkov pomoci EÚ spôsobilých na vyslanie, ktorý bude viesť Komisia. Register bude zahŕňať aj dobrovoľníkov, ktorí už boli vyslaní, ak si želajú, aby sa s ich vyslaním počítalo v budúcnosti.

– Vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ do tretích krajín (článok 14)

Na základe svojho ročného pracovného programu bude Komisia uverejňovať výzvy na predkladanie návrhov od certifikovaných vysielajúcich organizácií na vyslanie dobrovoľníkov pomoci EÚ. Vysielajúce organizácie, ktorým boli zadané zmluvy na základe týchto výziev, budú môcť vybrať dobrovoľníkov z registra a vyslať ich do hostiteľských organizácií. Komisia môže takisto vyslať dobrovoľníkov z registra na humanitárnu pomoc, ktorú poskytujú vysunuté pracoviská Európskej komisie, alebo v rámci operácií reakcie v tretích krajinách prostredníctvom Centra pre núdzové reakcie[12], ktoré uľahčuje reakciu Únie na katastrofy. Konkrétne podmienky vyslania budú stanovené v zmluve medzi vysielajúcou organizáciou a dobrovoľníkom.

– Budovanie kapacít hostiteľských organizácií (článok 15)

Prostredníctvom tohto opatrenia môže Komisia podporiť akcie zamerané na budovanie kapacít hostiteľských organizácií s cieľom zabezpečiť účinné riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ a trvalý vplyv ich činnosti vrátane podpory miestnej dobrovoľníckej činnosti.

– Sieť dobrovoľníkov pomoci EÚ (článok 16)

Toto opatrenie predpokladá založenie siete dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktorú bude spravovať Komisia. Jej členmi budú dobrovoľníci pomoci EÚ; sieť umožní vzájomnú súčinnosť medzi nimi a bude takisto vykonávať niektoré špecifické činnosti, najmä prostredníctvom výmeny poznatkov a šírením informácií. Bude podporovať aj činnosti ako semináre, workshopy a aktivity absolventov.

– Komunikácia, zvyšovanie informovanosti a zviditeľňovanie (článok 17)

Toto opatrenie podporí verejné informačné, komunikačné a osvetové akcie na zviditeľnenie dobrovoľníkov pomoci EÚ a na rozvoj dobrovoľníctva v oblasti humanitárnej pomoci. Komisia vytvorí informačný a komunikačný akčný plán, ktorý budú realizovať všetci príjemcovia, najmä vysielajúce a hostiteľské organizácie.

Komisia je splnomocnená prijať postupy na vykonávanie niektorých činností prostredníctvom delegovaných aktov (podľa čl. 25) týkajúcich sa noriem a zmien ukazovateľov pre operatívne ciele alebo prostredníctvom vykonávacích aktov (článok 24) vrátane certifikačného mechanizmu a postupov na realizáciu programu odbornej prípravy).

Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 214 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zásada subsidiarity

Keďže na založenie zboru dobrovoľníkov pomoci EÚ zo strany Únie je stanovený osobitný právny základ v Zmluve, zásada subsidiarity sa neuplatňuje.

Zásada proporcionality

Návrh rieši zistené medzery v existujúcich systémoch dobrovoľníctva a neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov.

Administratívna záťaž Únie je obmedzená a zabezpečuje potrebné podmienky na vysielanie dobrovoľníkov na operácie humanitárnej pomoci vrátane vypracúvania noriem, certifikačného mechanizmu, programu odbornej prípravy a registra vyškolených dobrovoľníkov. Najdôležitejšie aktivity súvisiace s činnosťou dobrovoľníkov pomoci EÚ, pokiaľ ide o vyhľadávanie, výber, prípravu a vysielanie dobrovoľníkov, budú decentralizované a budú ich vykonávať vysielajúce a hostiteľské organizácie. Komisia má okrem toho v úmysle poveriť riadením programu výkonnú agentúru.

Výber nástrojov

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Oznámenie Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“[13] predpokladá rozpočtové záväzky na založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (dobrovoľníci pomoci EÚ) vo výške 239,1 mil. EUR v bežných cenách.

2012/0245 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc

Dobrovoľníci pomoci EÚ

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 214 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po konzultácii s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Solidarita je základnou hodnotou Únie a existuje potenciál pre ďalší rozvoj prostriedkov vyjadrovania solidarity občanov Únie s ľuďmi v tretích krajinách, ktorí sú ohrození alebo postihnutí krízami spôsobenými človekom alebo prírodnými katastrofami.

(2)       Dobrovoľníctvo je konkrétnym a viditeľným prejavom solidarity, ktorý umožňuje ľuďom venovať svoje vedomosti, odborné znalosti a čas na službu blížnym bez prvoradého záujmu o finančný zisk.

(3)       Vízia EÚ v oblasti humanitárnej pomoci vrátane spoločného cieľa, spoločných zásad a osvedčených postupov, ako aj spoločný rámec pre poskytovanie humanitárnej pomoci EÚ, sa uvádzajú v dokumente „Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci“[14]. Európsky konsenzus zdôrazňuje pevný záväzok Únie zachovávať a presadzovať základné humanitárne zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti. Činnosť Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc („EU Aid Volunteers“, ďalej len „dobrovoľníci pomoci EÚ“) by sa mala riadiť podľa Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci.

(4)       Humanitárna pomoc EÚ sa poskytuje v situáciách, v ktorých fungujú aj ďalšie nástroje týkajúce sa rozvojovej spolupráce, krízového riadenia a civilnej ochrany. Práca dobrovoľníkov pomoci EÚ by mala byť súdržná a navzájom sa dopĺňať s príslušnými politikami a nástrojmi s cieľom čo najefektívnejšie využívať tieto nástroje a zároveň systematicky presadzovať humanitárne zásady a dlhodobé rozvojové ciele. Je potrebné vyvíjať úsilie o synergiu činnosti dobrovoľníkov pomoci EÚ s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany, Centrom pre núdzovú reakciu ustanoveným rozhodnutím XX/XXXX[15], ESVČ a delegáciami EÚ s cieľom koordinovať reakciu Únie na humanitárne krízy v tretích krajinách.

(5)       Počet, rozsah a zložitosť humanitárnych kríz na celom svete v priebehu uplynulých rokov významne vzrástli, čo vedie k rastúcemu dopytu po humanitárnych aktéroch, ktorí by zabezpečili účinnú, efektívnu a súdržnú reakciu a podporili tretie krajiny a miestne komunity, aby boli menej zraniteľné a posilnili svoju odolnosť voči katastrofám.

(6)       Dobrovoľníci môžu posilniť operácie humanitárnej pomoci a prispieť k profesionalizácii humanitárnej pomoci, ak sú vhodne vybraní, vyškolení a pripravení na vyslanie, aby sa zabezpečilo, že budú mať potrebné odborné znalosti a schopnosti pomôcť ľuďom v núdzi čo najúčinnejším spôsobom.

(7)       Programy dobrovoľníctva zamerané na tretie krajiny existujú v Európe aj vo svete. Často sú to vnútroštátne programy, ktoré sa sústreďujú hlavne alebo výlučne na rozvojové projekty. Dobrovoľníci pomoci EÚ by sa preto mali vyhýbať duplicite činností a mali by vytvárať pridanú hodnotu tým, že poskytnú príležitosť dobrovoľníkom spoločne sa podieľať na operáciách humanitárnej pomoci a posilniť tak aktívne občianstvo Európskej únie, ako aj tým, že budú podporovať nadnárodnú spoluprácu implementačných organizácií zúčastnených na akciách zboru.

(8)       V súčasnej štruktúre humanitárneho dobrovoľníctva existujú určité medzery, ktoré zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ môže zaplniť dobrovoľníkmi so správnymi profilmi vyslanými v pravý čas na správne miesto. Mohlo by sa to dosiahnuť predovšetkým stanovením európskych noriem na vyhľadávanie a výber humanitárnych dobrovoľníkov, prostredníctvom spoločne dohodnutých referenčných kritérií pre odborné vzdelávanie a prípravu humanitárnych dobrovoľníkov na vyslanie, zdokonalených registrov potenciálnych dobrovoľníkov, ktorí sú určovaní na základe potrieb v príslušnej oblasti, ako aj možností pre dobrovoľníkov, aby sa podieľali na operáciách humanitárneho charakteru nielen formou vyslania, ale aj formou kancelárskej podpory a online dobrovoľníckej činnosti[16].

(9)       Bezpečnosť a ochrana dobrovoľníkov majú aj naďalej rozhodujúci význam.

(10)     Únia vykonáva svoje operácie humanitárnej pomoci v partnerstve s implementačnými organizáciami. Tieto organizácie by mali zohrávať významnú úlohu pri realizácii iniciatívy „Dobrovoľníci pomoci EÚ“ zaistením zodpovednosti aktérov v teréne a maximalizáciou ich možnej účasti na akciách dobrovoľníkov pomoci EÚ. Únia by mala poveriť implementačné organizácie najmä vyhľadávaním, výberom, prípravou a vysielaním dobrovoľníkov pomoci EÚ v súlade s normami stanovenými Komisiou. Komisia by mala navyše možnosť v prípade potreby využiť úspešne vyškolených dobrovoľníkov pripravených na vyslanie.

(11)     Súkromné spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a prispievať k humanitárnym operáciám Únie najmä prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti zamestnancov[17].

(12)     Dobrovoľníctvo v oblasti humanitárnej pomoci by mohlo pomôcť udržať mladých ľudí aktívnych, prispieť k ich osobnému rozvoju a medzikultúrnemu povedomiu a zlepšiť ich znalosti a zamestnateľnosť v globálnom hospodárstve. Prispelo by tak k iniciatíve „Príležitosti pre mladých“[18] a k radu iných kľúčových cieľov Únie, ako je sociálne začlenenie, zamestnanosť, aktívne občianstvo, vzdelávanie a rozvoj zručností[19].

(13)     Zo zásad EÚ týkajúcich sa rovnakých príležitostí a nediskriminácie vyplýva, že občania Únie a osoby s dlhodobým pobytom v Únii by mali mať vo všetkých sférach života a v každom veku možnosť zapojiť sa do diania ako aktívni občania. Vzhľadom na špecifické problémy spojené s humanitárnou oblasťou by členovia zboru dobrovoľníkov pomoci EÚ mali byť starší než 18 rokov.

(14)     Jasné právne postavenie je rozhodujúcim predpokladom pre dobrovoľníkov pri ich vysielaní do krajín mimo Únie. Podmienky vysielania dobrovoľníkov by mali byť zmluvne stanovené vrátane noriem ochrany a bezpečnosti dobrovoľníkov, úloh vysielajúcich a hostiteľských organizácií, poistného krytia, hradenia diét, ubytovania a iných príslušných výdavkov. Spôsobilosť dobrovoľníkov na vyslanie do tretích krajín by sa mala posilniť primeranými opatreniami na ich ochranu a bezpečnosť.

(15)     Dobrovoľníci pomoci EÚ by mali podporovať miestne organizácie humanitárnej pomoci v tretích krajinách. Ich činnosť by mala zvýšiť schopnosť hostiteľských organizácií riešiť humanitárne krízy a profesionálne riadiť dobrovoľníkov pomoci EÚ, efektívne využívať svoje odborné znalosti a právomoci, zabezpečiť, aby príspevky dobrovoľníkov mali trvalý vplyv na miestne spoločenstvá a pomôcť tak ľuďom v núdzi, ktorých postihli humanitárne krízy a ktorí sú konečnými príjemcami humanitárnej pomoci Únie.

(16)     Finančné ustanovenia tohto nariadenia by sa mali uplatňovať od 1. januára 2014, pretože sa týkajú viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Prideľovanie finančnej pomoci by sa malo realizovať v súlade s nariadením č. xxx/2012[20], ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet Európskej únie (nariadenie o rozpočtových pravidlách). Z dôvodu osobitného charakteru činností dobrovoľníkov pomoci EÚ je vhodné ustanoviť, že finančná pomoc sa môže udeľovať fyzickým, verejným a súkromnoprávnym právnickým osobám. Dôležité je taktiež zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä pokiaľ ide o zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti v ňom ustanovené.

(17)     Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. S cieľom zabrániť nezrovnalostiam a podvodom by sa mali prijať vhodné opatrenia a potrebné kroky na vymáhanie stratených, chybne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[21], nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi[22] a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[23].

(18)     Účasť tretích krajín, najmä pristupujúcich a kandidátskych krajín, krajín EZVO a partnerských krajín Európskej susedskej politiky, by sa mala umožniť na základe dohovorov o spolupráci.

(19)     S cieľom umožniť nepretržitú spätnú väzbu a zlepšenie, by na Komisiu mala byť prenesená právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa noriem pre riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ a zmeny ukazovateľov výkonu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zaistiť súbežné, včasné a vhodne riešené predkladanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(20)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú plnenie vykonávacích právomocí Komisie[24]. Postup preskúmania by sa mal použiť pri prijímaní certifikačného mechanizmu, programu odbornej prípravy a ročného pracovného programu zboru.

(21)     V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznané Chartou základných práv Európskej únie.

(22)     Spracovanie osobných údajov vykonávané v rámci toto nariadenia neprekračuje rámec toho, čo je potrebné a primerané na účely zabezpečenia hladkého fungovania iniciatívy „Dobrovoľníci pomoci EÚ“. Akékoľvek spracovanie osobných údajov Komisiou sa bude riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[25]. Akékoľvek spracovanie osobných údajov zo strany implementačných organizácií usadených v Únii v súlade so zákonom sa bude riadiť smernicou o ochrane údajov 95/46/ES[26],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I Ciele, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc (ďalej len „dobrovoľníci pomoci EÚ“) ako rámec pre spoločné príspevky európskych dobrovoľníkov k operáciám humanitárnej pomoci Únie.

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá a postupy pre činnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ a pravidlá poskytovania finančnej pomoci.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na:

1.           nasadzovanie dobrovoľníkov pomoci EÚ do operácií humanitárnej pomoci v tretích krajinách;

2.           akcie v rámci Únie, ktoré podporujú, propagujú a pripravujú nasadzovanie dobrovoľníkov pomoci EÚ do operácií humanitárnej pomoci;

3.           akcie v rámci i mimo Únie, ktorých cieľom je budovanie kapacít hostiteľských organizácií v tretích krajinách na riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ.

Článok 3 Cieľ

Cieľom dobrovoľníkov pomoci EÚ je vyjadrenie humanitárnych hodnôt Únie a solidarity s ľuďmi v núdzi, a to propagovaním účinnej a viditeľnej iniciatívy „Dobrovoľníci pomoci EÚ“, ktorá prispieva k posilňovaniu schopnosti Únie reagovať na humanitárne krízy a k zvyšovaniu schopnosti a odolnosti zraniteľných alebo katastrofou ohrozených spoločenstiev v tretích krajinách.

Článok 4 Všeobecné zásady

1.           Činnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ sa uskutočňuje v súlade so zásadami humanitárnej pomoci, ktorými sú humanita, neutralita, nestrannosť a nezávislosť.

2.           Činnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ reaguje na potreby miestnych komunít a hostiteľských organizácií a mala by prispievať k profesionalizácii poskytovania humanitárnej pomoci.

3.           Prioritou musí byť ochrana a bezpečnosť dobrovoľníkov.

4.           V súlade s článkom 10 zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ propaguje spoločné aktivity a účasť dobrovoľníkov z rôznych krajín a podporuje spoločné projekty a nadnárodné partnerstvá medzi implementačnými organizáciami.

Článok 5 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(a) „dobrovoľník“ je osoba, ktorá sa zo slobodnej vôle, z vlastných pohnútok a bez prvoradého záujmu o finančný zisk rozhodne zapojiť do činností v prospech spoločenstva, seba samého a spoločnosti ako celku;

(b) „záujemca o dobrovoľnícku činnosť“ je osoba oprávnená v zmysle článku 11 ods. 1, ktorá sa uchádza o účasť na aktivitách dobrovoľníkov pomoci EÚ;

(c) „dobrovoľník pomoci EÚ“ (EU Aid Volunteer) je záujemca o dobrovoľnícku činnosť, ktorý bol vybraný, vyškolený, posúdený ako spôsobilý a zaregistrovaný ako osoba k dispozícii na nasadenie do operácií humanitárnej pomoci v tretích krajinách;

(d) „humanitárna pomoc“ znamená činnosti a operácie núdzovej pomoci určené na zabezpečenie potrieb a zamerané na zachovanie života, prevenciu a zmiernenie utrpenia ľudí a zachovávanie ľudskej dôstojnosti v podmienkach kríz spôsobených človekom alebo prírodnými katastrofami. Zahŕňa pomoc, útočisko a ochranné operácie počas humanitárnych kríz alebo bezprostredne po nich, podporné opatrenia na zabezpečenie prístupu k ľuďom v núdzi a uľahčenie voľného toku pomoci, ďalej opatrenia zamerané na posilnenie pripravenosti na katastrofy a na znižovanie rizika vzniku katastrof, ako aj príspevok k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti zvládať krízy a zotaviť sa z nich;

(e) „tretia krajina“ je krajina mimo Únie, v ktorej sa uskutočňujú aktivity humanitárnej pomoci a operácie uvedené v písmene d).

Článok 6 Súdržnosť a komplementárnosť opatrení Únie

1.           Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí súdržnosť s inými oblasťami vonkajšej činnosti Únie, ako aj s ostatnými príslušnými politikami Únie. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu hladkého prechodu medzi pomocou, obnovou a rozvojom.

2.           Komisia a členské štáty spolupracujú s cieľom zlepšiť konzistentnosť a súdržnosť medzi príslušnými vnútroštátnymi systémami dobrovoľníctva a činnosťou dobrovoľníkov pomoci EÚ.

3.           Pri realizácii akcií dobrovoľníkov pomoci EÚ Únia podporuje spoluprácu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Organizáciou Spojených národov a inými partnermi v oblasti humanitárnej pomoci.

Článok 7 Operatívne ciele

1.           Zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ sleduje dosiahnutie týchto operatívnych cieľov:

(a) Zvýšenie a zlepšenie kapacít Únie na poskytovanie humanitárnej pomoci.

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

– počet dobrovoľníkov pomoci EÚ vyslaných alebo pripravených na vyslanie,

– počet ľudí, ku ktorým sa dostala humanitárna pomoc Únie.

(b) Rozšírenie odborných znalostí a spôsobilosti dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci a ich pracovných podmienok.

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

– počet vyškolených dobrovoľníkov, kvalita odbornej prípravy na základe preskúmania a úroveň spokojnosti,

– počet certifikovaných vysielajúcich organizácií uplatňujúcich normy pre vysielanie a riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ.

(c) Budovanie kapacít hostiteľských organizácií a podpora dobrovoľníckej práce v tretích krajinách.

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

– počet a typ opatrení zameraných na budovanie kapacít,

– počet pracovníkov a dobrovoľníkov z tretích krajín, ktorí sa zúčastňujú na akciách zameraných na budovanie kapacít.

(d) Podpora viditeľnosti hodnôt humanitárnej pomoci Únie.

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

– úroveň vedomostí dobrovoľníkov pomoci EÚ o humanitárnej pomoci EÚ,

– úroveň informovanosti o dobrovoľníkoch pomoci EÚ medzi cieľovou populáciou v Únii, zúčastnenými a prijímateľskými spoločenstvami tretej krajiny a ostatnými humanitárnymi aktérmi.

(e) Zvýšenie súdržnosti a zladenosti dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch s cieľom rozšíriť možnosti účasti občanov Únie na aktivitách a operáciách humanitárnej pomoci.

Pokrok pri dosahovaní tohto operatívneho cieľa sa posudzuje na základe ukazovateľov ako:

– počet certifikovaných vysielajúcich organizácií,

– šírenie a preberanie noriem týkajúcich sa riadenia dobrovoľníkov pomoci EÚ zo strany iných systémov dobrovoľníctva.

2.           Ukazovatele uvedené v odseku 1 písm. a) až e) sa použijú na monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie výkonnosti. Sú orientačné a môžu byť zmenené v súlade s postupom uvedeným v článku 25 s cieľom zohľadniť skúsenosti z merania pokroku.

KAPITOLA II ČINNOSŤ DOBROVOĽNÍKOV POMOCI EÚ

Článok 8 Činnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ

Zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ sleduje ciele uvedené v článkoch 3 a 7 prostredníctvom týchto druhov činností:

– vypracúvanie a uplatňovanie noriem týkajúcich sa záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ,

– vypracúvanie a uplatňovanie certifikačného mechanizmu pre vysielajúce a hostiteľské organizácie,

– vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť,

– vytvorenie školiaceho programu a podpora vzdelávania a umiestňovania stážistov,

– zriadenie, vedenie a aktualizácia registra dobrovoľníkov pomoci EÚ,

– nasadzovanie dobrovoľníkov pomoci EÚ na aktivity a operácie humanitárnej pomoci v tretích krajinách,

– budovanie kapacít hostiteľských organizácií,

– zriadenie a správa siete dobrovoľníkov pomoci EÚ,

– komunikácia, zvyšovanie informovanosti a zviditeľňovanie,

– vedľajšie činnosti, ktoré zvyšujú zodpovednosť, transparentnosť a účinnosť práce dobrovoľníkov pomoci EÚ.

Článok 9 Normy pre záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkov pomoci EÚ

1.           Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 25 s cieľom stanoviť normy na:

(a) vyhľadávanie, výber a prípravu záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na účely nasadenia do operácií humanitárnej pomoci;

(b) riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ a ich vysielanie do tretích krajín.

2.           Týmito normami sa zabezpečí povinná starostlivosť; budú zahŕňať najmä povinnosti vysielajúcich a hostiteľských organizácií, minimálne požiadavky na hradenie diét, ubytovania a iných príslušných výdavkov, poistné krytie, bezpečnostné postupy a iné relevantné prvky.

Článok 10 Certifikácia

1.           Komisia ustanoví certifikačný mechanizmus, ktorým sa zaistí, že vysielajúce organizácie budú v súlade s normami uvedenými v článku 9, ako aj diferencovaný certifikačný mechanizmus pre hostiteľské organizácie.

2.           Vysielajúce organizácie sú oprávnené na získanie osvedčenia v prípade, že pôsobia v oblasti humanitárnej pomoci v zmysle článku 5 písm. d) a ak patria do ktorejkoľvek z týchto kategórií:

(a) mimovládne neziskové organizácie so sídlom v Únii, založené v súlade s právnymi predpismi niektorého členského štátu;

(b) Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) a Medzinárodná federácia národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca;

(c) verejnoprávne subjekty, ktoré sa riadia právom niektorého členského štátu.

Mimovládne neziskové organizácie a verejnoprávne subjekty so sídlom v krajinách uvedených v článku 23 sú takisto oprávnené na certifikáciu podľa podmienok ustanovených v predmetnom článku a dohôd, ktoré sú tam uvedené.

3.           Organizácie v tretích krajinách, ktoré dodržiavajú normy uvedené v článku 9 ods. 1 písm. b), sú oprávnené ako hostiteľské organizácie, ak pôsobia v oblasti humanitárnej pomoci v zmysle článku 5 písm. d) a patria do ktorejkoľvek z týchto kategórií:

(a) mimovládne neziskové organizácie, ktoré pôsobia alebo sídlia v tretej krajine na základe zákonov platných v danej krajine;

(b) verejnoprávne subjekty, ktoré sa riadia právnymi predpismi tretej krajiny;

(c) medzinárodné agentúry a organizácie.

4.           Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3, môžu vysielajúce a hostiteľské organizácie realizovať akcie dobrovoľníkov pomoci EÚ v spojení so ziskovo orientovanými súkromnými organizáciami.

5.           Spôsob fungovania a podmienky certifikačných mechanizmov sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Článok 11 Vyhľadávanie a výber záujemcov o dobrovoľnícku činnosť

1.           Občania Únie, štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte Únie a občania z krajín a organizácií uvedených v článku 23 ods. 1 vo veku 18 rokov a viac sú za podmienok určených v predmetnom článku oprávnení sa prihlásiť ako záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť.

2.           Na základe predchádzajúceho posúdenia potrieb v tretích krajinách prostredníctvom vysielajúcich alebo hostiteľských organizácií alebo iných príslušných aktérov môžu certifikované vysielajúce organizácie vyhľadať a vybrať záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na účely odbornej prípravy.

3.           Vyhľadávanie a výber dobrovoľníkov musia byť v súlade s normami uvedenými v článku 9 ods. 1 písm. a).

Článok 12 Odborná príprava záujemcov o dobrovoľnícku činnosť a praktikantské stáže

1.           Komisia vytvorí program odbornej prípravy s cieľom pripraviť záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na vykonávanie humanitárnych činností a na ich nasadenie do operácií humanitárnej pomoci.

2.           Záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť, ktorí boli nájdení a vybraní v súlade s článkom 11, sú oprávnení zúčastniť sa na programe odbornej prípravy. Rozsah a obsah odbornej prípravy každého záujemcu o dobrovoľnícku činnosť sa určuje na základe jeho potrieb a so zreteľom na jeho predchádzajúce skúsenosti.

3.           Ako súčasť svojej prípravy, najmä však prípravy na vyslanie môžu záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť absolvovať praktikantské stáže v certifikovaných vysielajúcich organizáciách, pokiaľ možno v krajine, ktorá nie je krajinou ich pôvodu.

4.           Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, možno záujemcom o dobrovoľnícku činnosť, ktorí neabsolvovali stáž, poskytnúť v prípade potreby ďalšiu prípravu pred vyslaním v certifikovaných vysielajúcich organizáciách. Táto príprava a stáž musia spĺňať normy na prípravu uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a).

5.           Program odbornej prípravy musí zahŕňať hodnotenie pripravenosti záujemcov o dobrovoľnícku činnosť na nasadenie do operácií humanitárnej pomoci.

6.           Podrobnosti programu odbornej prípravy a postup hodnotenia pripravenosti záujemcov o dobrovoľnícku činnosť, ktorí majú byť vyslaní, sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2.

Článok 13 Register dobrovoľníkov pomoci EÚ

1.           Záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť, ktorí úspešne prešli hodnotením uvedeným v článku 12 ods. 5, sa považujú za dobrovoľníkov pomoci EÚ. Môžu byť ako takí zapísaní do registra dobrovoľníkov pomoci EÚ (ďalej len „register“) a sú spôsobilí na vyslanie.

2.           Komisia zriadi, vedie a aktualizuje register a upraví prístup k nemu a jeho používanie.

Článok 14 Vysielanie dobrovoľníkov pomoci EÚ do tretích krajín

1.           Dobrovoľníkov pomoci EÚ zapísaných v registri môžu vysielať na činnosti a operácie humanitárnej pomoci v zmysle článku 5 písm. d):

(a) certifikované vysielajúce organizácie vyslaním do hostiteľských organizácií v tretích krajinách alebo

(b) Komisia vyslaním na vysunuté pracoviská Komisie pre humanitárnu pomoc alebo nasadením do operácií reakcie v tretích krajinách.

2.           Pri vysielaní podľa odseku 1 písm. a) certifikované vysielajúce organizácie zabezpečia súlad s normami uvedenými v článku 9.

3.           Konkrétne podmienky vyslania dobrovoľníkov sa stanovia v zmluve medzi vysielajúcimi organizáciami a dobrovoľníkom vrátane trvania a miesta vyslania a úloh dobrovoľníka.

4.           Pri vyslaní podľa odseku 1 písm. b) Komisia podpíše s dobrovoľníkmi „zmluvu o vyslaní dobrovoľníka“, v ktorej sa určia konkrétne podmienky vyslania. Zmluvami o vyslaní dobrovoľníkov sa na dobrovoľníka neprenášajú práva a povinnosti vyplývajúce zo Služobného poriadku úradníkov Európskej Únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej Únie.

Článok 15 Budovanie kapacít hostiteľských organizácií

Komisia podporuje akcie zamerané na posilnenie kapacít hostiteľských organizácií s cieľom zabezpečiť účinnosť pôsobenia dobrovoľníkov pomoci EÚ a trvalý vplyv ich činnosti; k týmto akciám patria:

(a) odborná príprava v oblasti riadenia dobrovoľníkov, tútorstvo, pripravenosť a reakcia na katastrofy a iné dôležité oblasti poznatkov pre pracovníkov a dobrovoľníkov z hostiteľských organizácií;

(b) výmena osvedčených postupov, technická pomoc, twinningové programy a výmena pracovníkov a dobrovoľníkov, vytváranie sietí a iné príslušné činnosti zamerané na zlepšenie riadenia dobrovoľníkov pomoci EÚ v tretích krajinách a na stimuláciu a podporu kvality dobrovoľníckej činnosti v tretích krajinách.

Článok 16 Sieť dobrovoľníkov pomoci EÚ

1.           Komisia zriadi a bude spravovať sieť dobrovoľníkov pomoci EÚ (ďalej len „sieť“).

2.           Sieť bude uľahčovať súčinnosť medzi záujemcami o dobrovoľnícku činnosť a dobrovoľníkmi pomoci EÚ, ktorí sa zúčastňujú alebo zúčastňovali na tejto iniciatíve, ďalej medzi týmito dobrovoľníkmi a inými príjemcami pomoci zo strany dobrovoľníkov pomoci EÚ, najmä tými, ktorí sú uvedení v článku 15, ako aj medzi ostatnými príslušnými aktérmi. Poskytne príležitosti pre skutočnú súčinnosť, najmä výmenou znalostí a šírením informácií o iniciatíve „Dobrovoľníci pomoci EÚ“ a bude podporovať ďalšie vhodné činnosti, napríklad semináre a workshopy.

3.           Sieť bude tiež poskytovať a podporovať možnosti na online dobrovoľnícku činnosť s cieľom dopĺňať a posilňovať činnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ.

Článok 17 Komunikácia, zvyšovanie informovanosti a zviditeľňovanie

1.           Komisia podporuje verejné informačné a komunikačné činnosti a aktivity zamerané na zvyšovanie informovanosti s cieľom propagovať činnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ a podnietiť dobrovoľníctvo v oblasti humanitárnej pomoci v rámci Únie a v tretích krajinách, ktoré čerpajú výhody z ich činnosti.

2.           Komisia vytvorí informačný a komunikačný akčný plán týkajúci sa cieľov, činnosti a výsledkov dobrovoľníkov pomoci EÚ, v ktorom sa určia činnosti zamerané na komunikáciu a šírenie informácií smerom k verejnosti, najmä k európskym občanom a potenciálnym budúcim záujemcom o dobrovoľnícku činnosť, ako aj k tým, ktorí čerpajú výhody z akcií dobrovoľníkov pomoci EÚ. Tento akčný plán budú realizovať všetky subjekty čerpajúce výhody z činnosti dobrovoľníkov pomoci EÚ, najmä vysielajúce a hostiteľské organizácie.

3.           Dobrovoľníci pomoci EÚ sa zúčastňujú, v prípade potreby aj s pomocou a usmernením vysielajúcich a hostiteľských organizácií, na príslušných informačných a komunikačných činnostiach a aktivitách zameraných na zvyšovanie informovanosti pred ich vyslaním, počas neho a po jeho skončení s cieľom propagovať zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ a svoju angažovanosť v ňom. Komisia určí na tento účel činnosti, ktoré dobrovoľníkom nebudú ukladať neprimerané povinnosti.

KAPITOLA III Finančné ustanovenia

Článok 18 Oprávnené činnosti

1.           Na finančnú pomoc sú oprávnené činnosti uvedené v článku 8 vrátane opatrení potrebných na ich vykonávanie, ako aj opatrení zameraných na posilnenie koordinácie medzi iniciatívou „Dobrovoľníci pomoci EÚ“ a inými relevantnými schémami na úrovni jednotlivých štátov a na medzinárodnej úrovni.

2.           Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 môžu kryť aj náklady súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré sú potrebné na riadenie iniciatívy „Dobrovoľníci pomoci EÚ“ a na dosiahnutie jeho cieľov.

3.           Takéto náklady sa môžu vzťahovať najmä na štúdie, stretnutia odborníkov, informačné a komunikačné akcie vrátane spoločného informovania o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií (vrátane ich prepojenia s existujúcimi alebo budúcimi systémami určenými na podporu výmeny údajov medzi sektormi a súvisiace vybavenie) spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii.

Článok 19 Príjemcovia finančnej pomoci

Finančná pomoc v rámci tohto nariadenia sa môže poskytnúť fyzickým a právnickým osobám, či už sa riadia verejným alebo súkromným právom, ktoré sa považujú za príjemcov finančnej pomoci v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách č. xx/2012.

Článok 20 Rozpočtové zdroje

Referenčná finančná suma na vykonávanie tohto nariadenia na obdobie 2014 až 2020 je 239 100 000 EUR v bežných cenách. V prípade potreby by sa rozpočtové prostriedky mohli zahrnúť do rozpočtu po roku 2020 s cieľom pokryť podobné výdavky a umožniť riadenie akcií, ktoré sa neukončili k 31. decembru 2020.

Článok 21 Druhy finančných intervencií a vykonávacie postupy

1.           Finančnú pomoc Únie poskytuje Komisia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách č. xx/2012, ktoré sa vzťahuje na rozpočet Únie.

2.           Finančná pomoc podľa tohto nariadenia môže mať akúkoľvek z foriem uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách.

3.           Na vykonávanie tohto nariadenia Komisia prijme ročný pracovný program pre iniciatívu „Dobrovoľníci pomoci EÚ“ v súlade s postupom uvedeným v článku 24 ods. 2. V tomto programe sa stanovia ciele, ktoré sa budú sledovať, očakávané výsledky, spôsob vykonávania a ich celková suma. Program bude obsahovať aj opis akcií, ktoré sa majú financovať, sumu pridelenú na jednotlivé akcie a orientačný časový plán realizácie. Pri grantoch sa uvedú priority, základné kritériá hodnotenia a maximálna miera spolufinancovania.

4.           Komisia môže zvážiť pridanú hodnotu a manažérske výhody zriadenia zvereneckého fondu EÚ.

Článok 22 Ochrana finančných záujmov Únie

1.           Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.           Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe tohto nariadenia.

3.           Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa financovania Úniou nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.           Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o grante a zmluvy, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, musia Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľovať právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste.

KAPITOLA IV VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 23 Spolupráca s inými krajinami a medzinárodnými organizáciami

1.           Zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ je otvorený pre účasť:

(a) občanov a vysielajúcich organizácií z pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátskych krajín a partnerských krajín Európskej susedskej politiky, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových zmluvách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dojednaniach;

(b) občanov a vysielajúcich organizácií z krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

(c) občanov a vysielajúcich organizácií z iných európskych krajín s výhradou uzatvorenia dvojstranných dohôd s týmito krajinami;

(d) zamestnancov medzinárodných organizácií, ktorí spĺňajú kritériá oprávnenosti uvedené v článku 11 ods. 1.

(7) Táto spolupráca bude založená podľa potreby na dodatočných finančných prostriedkoch z partnerských krajín, ktoré sa poskytnú v súlade s postupmi dohodnutými s týmito krajinami.

Článok 24 Postup výboru

1.           Komisii bude pomáhať výbor zriadený na základe článku 17 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 o humanitárnej pomoci. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 25 Výkon právomocí delegovaných Komisii

1.           Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 9 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.           Delegovanie právomocí môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.           Prijatý delegovaný akt nadobudne účinnosť len v prípade, ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov od jeho oznámenia Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 26 Monitorovanie a hodnotenie

1.           Akcie, na ktoré sa poskytuje finančná pomoc, sa budú pravidelne monitorovať s cieľom sledovať ich realizáciu, a pravidelne vyhodnocovať prostredníctvom nezávislého externého hodnotenia s cieľom posúdiť účinnosť, efektívnosť a ich vplyv v porovnaní s cieľmi dobrovoľníkov pomoci EÚ. Toto monitorovanie a hodnotenie bude zahŕňať správy uvedené v odseku 5 a ďalšie činnosti týkajúce sa špecifických aspektov tohto nariadenia, ktoré sa môžu začať kedykoľvek v priebehu jeho vykonávania.

2.           Vo fáze hodnotenia Komisia zabezpečuje pravidelné konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane dobrovoľníkov, vysielajúcich a hostiteľských organizácií, miestneho obyvateľstva, ktorej sa pomoc poskytuje, humanitárnych organizácií a pracovníkov v teréne. Výsledky hodnotenia sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia zdrojov.

3.           Vysielajúce organizácie, ktoré nasadzujú dobrovoľníkov do operácií mimo Únie, zodpovedajú za monitorovanie ich činnosti a predkladajú Komisii monitorovacie správy v pravidelných intervaloch.

4.           Komisia pravidelne informuje ESVČ a delegácie EÚ o činnostiach dobrovoľníkov pomoci EÚ v súlade s príslušnými pracovnými zmluvami.

5.           Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

(a) priebežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto nariadenia počas prvých troch rokov vykonávania programu najneskôr do 31. decembra 2017;

(b) oznámenie o ďalšom priebehu vykonávania tohto nariadenia najneskôr do 31. decembra 2018;

(c) následnú hodnotiacu správu najneskôr do 31. decembra 2021.

K záverom správ sa v prípade potreby pripoja návrhy na zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

KAPITOLA V ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

[ku každému návrhu alebo iniciatíve, ktoré sa predkladajú legislatívnemu orgánu

(článok 28 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článok 22 vykonávacích predpisov)]

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánovaný spôsob hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systémy riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

Založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc

1.2.        Príslušné oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB[27]

Príslušná oblasť politiky a súvisiace činnosti:

Oblasť politiky 23 Humanitárna pomoc

23 02 04 – Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

X Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[28]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Hlava 4 – Globálna Európa

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Operatívny cieľ č. 1

Zvýšenie a zlepšenie kapacít Únie na poskytovanie humanitárnej pomoci.

Operatívny cieľ č. 2

Rozšírenie odborných znalostí a spôsobilosti dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci a ich pracovných podmienok.

Operatívny cieľ č. 3

Budovanie kapacít hostiteľských organizácií a podpora dobrovoľníckej práce v tretích krajinách.

Operatívny cieľ č. 4

Podpora viditeľnosti hodnôt humanitárnej pomoci Únie.

Operatívny cieľ č. 5

Zvýšenie súdržnosti a zladenosti dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch s cieľom rozšíriť možnosti účasti občanov Únie na aktivitách a operáciách humanitárnej pomoci.

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

23 02 04 – Dobrovoľníci pomoci EÚ (Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc).

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Návrh:

– je základom pre založenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (dobrovoľníci pomoci EÚ), ako rámca pre spoločné príspevky európskych dobrovoľníkov k operáciám humanitárnej pomoci,

– má za cieľ posilnenie kapacity EÚ na riešenie humanitárnych kríz, rozvoj vedomostí a skúseností a zviditeľňovanie humanitárnych hodnôt a solidarity Únie s obeťami prírodných katastrof a kríz spôsobených človekom v tretích krajinách,

– zodpovedá potrebám ohrozených alebo postihnutých spoločenstiev a prispeje k budovaniu kapacít v tretích krajinách a k zvýšeniu ich odolnosti voči katastrofám,

– rešpektuje zásady humanity, nediskriminácie, neutrality, nestrannosti a nezávislosti humanitárnej pomoci a jeho cieľom je prispieť k profesionalizácii poskytovania humanitárnej pomoci,

– zabezpečí, aby ochrana a bezpečnosť dobrovoľníkov pomoci EÚ boli prioritou,

– umožní vyslanie európskych dobrovoľníkov do tretích krajín, pričom nedôjde k zníženiu miestnej zamestnanosti a obmedzeniu miestnej dobrovoľníckej práce.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu návrhu/iniciatívy.

–          počet dobrovoľníkov pomoci EÚ vyslaných alebo pripravených na vyslanie,

–          počet ľudí, ku ktorým sa dostala humanitárna pomoc Únie,

–          počet vyškolených dobrovoľníkov, kvalita odbornej prípravy na základe partnerského preskúmania a úroveň spokojnosti,

–          počet certifikovaných vysielajúcich organizácií uplatňujúcich normy pre vysielanie a riadenie dobrovoľníkov pomoci EÚ,

–          počet a druhy opatrení zameraných na budovanie kapacít,

–          počet pracovníkov a dobrovoľníkov z tretích krajín, ktorí sa zúčastňujú na opatreniach zameraných na budovanie kapacít,

–          úroveň vedomostí dobrovoľníkov pomoci EÚ o humanitárnej pomoci EÚ,

–          úroveň informovanosti o dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc medzi cieľovou populáciou v Únii, v zúčastnených a profitujúcich spoločenstvách tretích krajín a medzi ostatnými humanitárnymi aktérmi,

–          šírenie a preberanie noriem týkajúcich sa riadenia dobrovoľníkov pomoci EÚ zo strany iných systémov dobrovoľníctva.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

V článku 214 ods. 5 Lisabonskej zmluvy sa uvádza zámer:

„S cieľom vytvoriť rámec pre spoločné príspevky mladých Európanov na humanitárne činnosti Únie sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení ustanovia jeho štatút a spôsob jeho fungovania.“

Oznámenie „Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc“, KOM(2010) 683.

Závery Rady prijaté v máji 2011

Písomné vyhlásenie EP v novembri 2011

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Pridaná hodnota EÚ má tieto formy:

a) európsky a nadnárodný charakter zboru dobrovoľníkov pomoci EÚ, ktorý spája občanov Únie z rôznych členských štátov v záujme spoločného príspevku k operáciám humanitárnej pomoci;

b) podpora nadnárodnej spolupráce organizácií humanitárnej pomoci a zainteresovaných strán pri realizácii akcií zboru;

c) umožnenie úspor z rozsahu a účinkov prostredníctvom komplementárnosti a súčinnosti s inými príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými programami a programami a politikami Únie;

d) je hmatateľným vyjadrením hodnôt EÚ vo všeobecnosti a konkrétne vo forme solidarity Únie a jej občanov s ľuďmi, ktorí sú najzraniteľnejší a v núdzi;

e) prispieva k posilňovaniu aktívneho európskeho občianstva Únie tým, že umožňuje občanom Únie v rôznom veku a s rôznymi sociálnymi, vzdelanostnými a profesionálnymi predpokladmi, aby sa zapojili do činností v oblasti poskytovania humanitárnej pomoci.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Tieto návrhy vychádzajú:

– zo skúseností získaných z pilotných projektov financovaných v rámci výziev, uverejnených v rokoch 2011 a 2012: „Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc – Výzva na predloženie návrhov na pilotné projekty“,

– z prieskumu týkajúceho sa založenia Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc,

– z oznámenia Komisie „Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc“ – KOM(2010) 683.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Súlad s inými pravidlami a predpismi:

– s článkom 215 ods. 4 zmluvy,

– s nariadením Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci,

– na opatrenia, na ktoré sa poskytuje finančná pomoc podľa tohto nariadenia, sa neposkytuje pomoc z iných finančných nástrojov Únie.

Komisia zabezpečí, aby žiadatelia o finančnú pomoc podľa tohto nariadenia a príjemcovia takejto pomoci jej poskytovali informácie o finančnej pomoci prijímanej z iných zdrojov vrátane všeobecného rozpočtu Únie a o podaných žiadostiach, na základe ktorých majú dostať takúto pomoc.

– vyvinie sa úsilie o synergiu a komplementárnosť s ostatnými finančnými nástrojmi Únie.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

¨      Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ¨  Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

– ¨  Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

X Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Finančné ustanovenia s obmedzeným trvaním:

Rozpočtové prostriedky pokrývajú obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020

Finančný vplyv trvá od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020 (platby do 31. 12. 2023)

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia[29]

X Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

X Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– X  výkonné agentúry

– ¨  orgány zriadené Spoločenstvami[30]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami.

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

Program by realizovala Komisia (GR ECHO) buď priamo formou priameho centralizovaného hospodárenia, alebo prostredníctvom výkonnej agentúry (nepriame hospodárenie). Tieto dve možnosti zostávajú zatiaľ otvorené; príslušné rozhodnutie sa prijme včas.

Zbor dobrovoľníkov pomoci EÚ je otvorený pre účasť:

a)         občanov a vysielajúce organizácie z pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátskych krajín a partnerských krajín Európskej susedskej politiky, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie zriadených v príslušných rámcových zmluvách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dojednaniach;

b)         občanov a vysielajúce organizácie z krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

c)         občanov a vysielajúce organizácie z iných európskych krajín s výhradou uzatvorenia dvojstranných dohôd s týmito krajinami;

d)         zamestnancov medzinárodných organizácií, ktorí spĺňajú kritériá oprávnenosti uvedené v článku 11 ods. 1.

2.         Táto spolupráca bude založená podľa potreby na dodatočných finančných prostriedkoch z partnerských krajín, ktoré sa poskytnú v súlade s postupmi dohodnutými s týmito krajinami.

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Akcie, na ktoré sa poskytne finančná pomoc, sa budú pravidelne monitorovať s cieľom sledovať ich realizáciu, a budú sa pravidelne vyhodnocovať formou nezávislého externého hodnotenia s cieľom posúdiť ich účinnosť, efektívnosť a vplyv v porovnaní s cieľmi zboru dobrovoľníkov pomoci EÚ, ako aj prínos zboru na úrovni EÚ. Toto monitorovanie bude zahŕňať aj správy uvedené v článku 25 ods. 5 a ďalšie úkony týkajúce sa špecifických aspektov tohto nariadenia, pričom predmetné úkony možno začať kedykoľvek v priebehu jeho vykonávania.

Vo fáze hodnotenia Komisia zabezpečuje pravidelné konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane dobrovoľníkov, vysielajúcich a hostiteľských organizácií, humanitárnych organizácií a pracovníkov v teréne. Výsledky hodnotenia sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia zdrojov.

Vysielajúce organizácie, ktoré nasadzujú dobrovoľníkov do operácií mimo Únie, zodpovedajú za monitorovanie ich činnosti a predkladajú Komisii monitorovacie správy v pravidelných intervaloch.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade:

a) priebežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto nariadenia počas prvých troch rokov vykonávania programu, najneskôr do 31. decembra 2017;

b) oznámenie o ďalšom priebehu vykonávania tohto nariadenia najneskôr do 31. decembra 2018;

c) následnú hodnotiacu správu najneskôr do 31. decembra 2021.

K záverom správ sa v prípade potreby pripoja návrhy na zmeny a doplnenia tohto nariadenia.

Komisia takisto pravidelne informuje ESVČ a delegácie EÚ o činnosti dobrovoľníkov pomoci EÚ.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Program by mohlo realizovať GR ECHO buď priamo (priame centralizované hospodárenie), alebo prostredníctvom výkonnej agentúry (nepriame centralizované hospodárenie), pričom jeho súčasťou bude aj prideľovanie grantov a zákaziek na služby.

V obidvoch scenároch existujú tieto riziká:

a) riziko týkajúce sa schopnosti partnerských organizácií (najmä málopočetných mimovládnych organizácií) interne prispôsobiť svoju organizačnú štruktúru tak, aby zodpovedala zmluvným finančným a výkonnostným záväzkom;

b) bezpečnostné a prístupové obmedzenia vyplývajúce z vykonávania činností v ozbrojených a/alebo ťažko prístupných regiónoch, v ktorých môže dôjsť k fyzickému ohrozeniu realizátorov (dobrovoľníkov), čím sa môže ovplyvniť realizovateľnosť operatívnych cieľov;

c) riziko poškodenia dobrého mena Komisie spojené s inherentným rizikom podvodného zneužitia finančných prostriedkov.

Ak sa napokon zvolí alternatíva výkonnej agentúry, ďalším rizikom môže byť:

d) zlyhanie koordinácie s výkonnou agentúrou, ktoré vyplýva z nejasnej definície hraníc zodpovednosti za riadenie a kontrolu úloh delegovaných na výkonnú agentúru.

Predpokladá sa, že väčšina rizík bude obmedzená, a v každom prípade sa budú riziká sústavne a dôkladne monitorovať. Napríklad opatrenia na zjednodušenie sa budú uplatňovať v súlade s revidovaným nariadením o rozpočtových pravidlách (napr. rozšírené využívanie jednorazových platieb a paušálnych sadzieb).

Na základe zistených mier chýb v posledných troch rokoch bude potenciálna celková chybovosť v prípade priameho centralizovaného hospodárenia zo strany GR ECHO pravdepodobne pod 2 %.

Pokiaľ ide o realizáciu prostredníctvom výkonnej agentúry, vychádzajúc z predpokladanej celkovej chybovosti agentúr (výkonná agentúra EACEA napríklad vo svojej výročnej správe za rok 2011 uvádza mieru chybovosti 0,81 %) sa miera nedodržiavania pravidiel predpokladá pod 2 %.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

V prípade priameho centralizovaného hospodárenia sa využijú všeobecné kontrolné štruktúry GR ECHO. Kontrola sa preto zameria na súlad a účinnosť zavedených administratívnych, prevádzkových a finančných postupov a na súlad s platnými právnymi predpismi. Tieto budú aj v pôsobnosti vnútorného auditu (IAC) v rámci GR ECHO.

Okrem toho budú granty a zákazky, ktoré boli zadané v rámci nástroja, predmetom následného auditu zo strany útvaru externého auditu GR ECHO a takisto predmetom hodnotenia externými partnermi. Ako zvyčajne, jednotlivé akcie môžu podliehať auditom a vyšetrovaniam zo strany útvaru pre vnútorný audit (IAS), Dvora audítorov a OLAF-u. Predpokladané náklady na kontroly GR ECHO, vychádzajúce z údajov roku 2011, sa pohybujú od 2,7 % do 3,1 %.

V prípade realizácie prostredníctvom výkonnej agentúry bude Komisia uplatňovať kontrolné opatrenia požadované pri výkonných agentúrach v súlade s článkom 59 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 o výkonných agentúrach. Komisia bude okrem toho monitorovať a kontrolovať, či výkonná agentúra sleduje primerané ciele kontroly pri akciách, ktoré bude poverená riadiť. Tento dohľad bude súčasťou spolupráce medzi materským GR a výkonnou agentúrou a tiež súčasťou polročne predkladaných správ agentúry.

Hlavnými rysmi systému vnútornej kontroly výkonnej agentúry (podľa EACEA) sú tieto:

a) finančné toky a povinnosť oddelenosti;

b) kontrola oprávnenosti nákladov formou predbežných kontrol (kontrola dokumentácie, monitorovacie služobné cesty);

c) vykonávanie dohľadu;

d) opatrenia na zjednodušenie a harmonizáciu realizované v rámci toho istého programu a medzi rozličnými programami (výmena osvedčených postupov);

e) jednorazové platby a paušálne sadzby pre niektoré oblasti/akcie;

f) podávanie správ vedenia (mesačné, štvrťročné a ročné – ako výročné správy o činnosti);

g) centralizované predbežné kontroly pri verejnom obstarávaní, výzvach na predloženie návrhov a dohodách o grante;

h) schopnosť vykonávať vnútorný audit.

Činnosť výkonných agentúr podlieha auditu a vyšetrovaniam, ktoré vykonáva útvar pre vnútorný audit (IAS), Dvor audítorov a OLAF.

Pokiaľ ide o náklady na kontroly, ich odhad vychádza z predchádzajúcich skúseností výkonnej agentúry EACEA. Táto agentúra odhadla náklady na kontrolu dvoch programov, ktoré sa majú realizovať v období 2014 – 2020: podľa údajov, ktoré Komisia predložila vo výročnej správe o činnosti za rok 2011, predstavujú odhadované náklady na kontroly 2,8 %, resp. 2,9 % celkových rozpočtov týchto dvoch programov. Pri uplatnení rovnakých pomerov by sa odhadované náklady na kontrolu založenia zboru dobrovoľníkov pomoci EÚ pohybovali v období rokov 2014 – 2020 v rozmedzí od 6,7 mil. EUR do 6,9 mil. EUR.

Pokiaľ ide o GR ECHO, odhaduje sa, že náklady na kontrolu spojené s jeho úlohou jedného z materských GR by dosiahli približne 210 tis. EUR, čo predstavuje 0,1 % celkového rozpočtu. Vykonávanie takýchto kontrol spolu s pravdepodobným účinkom nových zjednodušení v nariadení o rozpočtových pravidlách by umožnili vyhnúť sa závažným chybám (> 2 %).

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

GR ECHO ďalej rozpracuje svoju stratégiu boja proti podvodom v súlade s novou stratégiou Komisie zameranou na boj proti podvodom (CAFS) prijatou 24. júna 2011 s cieľom zabezpečiť okrem iného, aby:

vnútorné kontroly GR ECHO súvisiace s bojom proti podvodom boli v úplnom súlade s CAFS,

prístup GR ECHO k riadeniu rizika podvodov umožňoval zistenie rizikových oblastí podvodov a primerané reakcie,

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) mohol vykonávať kontroly na mieste a inšpekcie.

S cieľom obmedziť potenciálne podvody a nezrovnalosti sa plánujú tieto opatrenia:

– prevencia potenciálnych podvodov a nezrovnalostí sa berie do úvahy už pri príprave programu, prostredníctvom zjednodušenia pravidiel a širšieho využívania paušálnych sadzieb a jednorazových súm,

– bude sa vykonávať systematická kontrola potenciálneho dvojitého financovania a zisťovanie príjemcov viacerých grantov,

– v prípade vážneho podozrenia na výskyt nezrovnalostí a/alebo podvodu sa budú vykonávať ad hoc audity.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce výdavkové rozpočtové položky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Globálna Európa || DRP/NRP ([31]) || krajín EZVO[32] || kandidátskych krajín[33] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

4 || 23 02 04 (Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc) Dobrovoľníci pomoci EÚ || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || ÁNO/NIE

Účasť v zbore dobrovoľníkov pomoci EÚ bude otvorená pre ostatné európske krajiny podľa podmienok uvedených v článku 23.

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || 4. GLOBÁLNA EURÓPA

GR: ECHO || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || Spolu 2014 – 2020

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

23 02 04 || Záväzky || (1) || 21,200 || 23,800 || 27,600 || 32,700 || 37,900 || 44,500 || 51,400 || || 239,100

Platby || (2) || 13,780 || 18,650 || 23,630 || 29,895 || 34,680 || 40,640 || 47,145 || 30,680 || 239,100

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[34] || || || || || || || || ||

|| || (3) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rozpočtové prostriedky pre GR ECHO SPOLU || Záväzky || =1+3 || 21,200 || 23,800 || 27,600 || 32,700 || 37,900 || 44,500 || 51,400 || || 239,100

Platby || =2+3 || 13,780 || 18,650 || 23,630 || 29,895 || 34,680 || 40,640 || 47,145 || 30,680 || 239,100

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 21,200 || 23,800 || 27,600 || 32,700 || 37,900 || 44,500 || 51,400 || || 239,100

Platby || (5) || 13,780 || 18,650 || 23,630 || 29,895 || 34,680 || 40,640 || 47,145 || 30,680 || 239,100

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca || Záväzky || =4+ 6 || 21,200 || 23,800 || 27,600 || 32,700 || 37,900 || 44,500 || 51,400 || || 239,100

Platby || =5+ 6 || 13,780 || 18,650 || 23,630 || 29,895 || 34,680 || 40,640 || 47,145 || 30,680 || 239,100

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU 2014 – 2020

GR: ECHO ||

Ÿ Ľudské zdroje || 1,146 || 1,146 || 1,146 || 1,146 || 1,274 || 1,274 || 1,593 || 8,725

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,063 || 0,063 || 0,143 || 0,063 || 0,065 || 0,122 || 0,045 || 0,564

GR ECHO SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 1,209 || 1,209 || 1,289 || 1,209 || 1,339 || 1,396 || 1,683 || 9,289

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 1,209 || 1,209 || 1,289 || 1,209 || 1,339 || 1,396 || 1,683 || 9,289

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Nasledujúce roky || SPOLU 2014 – 2020

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || 22,409 || 25,009 || 28,889 || 33,909 || 39,239 || 45,896 || 53,083 || || 248,434

Platby || 14,989 || 19,859 || 24,919 || 31,104 || 36,019 || 42,036 || 48,828 || 30,680 || 248,434

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU 2014 – 2020

VÝSTUPY

|| Druh[35] || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Celkový počet výstupov || Náklady spolu

OPERATÍVNY CIEĽ č. 1 Zvýšenie a zlepšenie kapacít Únie na poskytovanie humanitárnej pomoci || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || Register, počet stáží, počet vyslaných dobrovoľníkov || 0,014 || 376 || 5,271 || 941 || 13,367 || 1130 || 15,976 || 1356 || 20,222 || 1560 || 22,867 || 1950 || 27,361 || 2291 || 32,074 || 9604 || 137,136

Operatívny cieľ č. 1 medzisúčet || 376 || 5,271 || 941 || 13,367 || 1130 || 15,976 || 1356 || 20,222 || 1560 || 22,867 || 1950 || 27,361 || 2291 || 32,074 || 9604 || 137,136

Uveďte ciele a výstupy ò || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU 2014 – 2020

VÝSTUPY

|| Druh[36] || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Celkový počet výstupov || Náklady spolu

OPERATÍVNY CIEĽ č. 2 Rozšírenie odborných znalostí a spôsobilosti dobrovoľníkov v oblasti humanitárnej pomoci a ich pracovných podmienok || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || Odborná príprava dobrovoľníkov, vypracúvanie noriem || 0,0075 || 938 || 7,034 || 711 || 5,330 || 837 || 6,280 || 863 || 6,476 || 1193 || 8,946 || 1535 || 11,511 || 1600 || 12,000 || 7677 || 57,576

Operatívny cieľ č. 2 medzisúčet || 938 || 7,034 || 711 || 5,330 || 837 || 6,280 || 863 || 6,476 || 1193 || 8,946 || 1535 || 11,511 || 1600 || 12,000 || 7677 || 57,576

OPERATÍVNY CIEĽ č. 3 Budovanie kapacít hostiteľských organizácií a podpora dobrovoľníckej práce v tretích krajinách || || || || || || || || || || || || || || || ||

– Výstup || Počet dobrovoľníckych vedúcich / miestnych dobrovoľníkov / školenie školiteľov / počet účastníkov seminárov || 0,00471 || 1418 || 6,681 || 785 || 3,700 || 857 || 4,038 || 901 || 4,244 || 1037 || 4,886 || 849 || 3,999 || 1263 || 6,000 || 7110 || 33,549

Operatívny cieľ č. 3 medzisúčet || 1418 || 6,681 || 785 || 3,700 || 857 || 4,038 || 901 || 4,244 || 1037 || 4,886 || 849 || 3,999 || 1263 || 6,000 || 7110 || 33,549

Uveďte ciele a výstupy ò || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU 2014 – 2020 ||

VÝSTUPY ||

|| Druh[37] || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Celkový počet výstupov || Náklady spolu ||

|| OPERATÍVNY CIEĽ č. 4 Podpora viditeľnosti hodnôt humanitárnej pomoci Únie || || || || || || || || || || || || || || || ||

|| – Výstup || Rozvoj siete dobrovoľníkov pomoci EÚ; konferencie, komunikácia, zviditeľňovanie, počet určených online dobrovoľníkov || 0,00081 || 300 || 1,737 || 700 || 0,940 || 1300 || 0,769 || 1700 || 1,395 || 2000 || 0,769 || 2000 || 1,053 || 2000 || 0,826 || 10000 || 7,488

|| Operatívny cieľ č. 4 medzisúčet || 300 || 1,737 || 700 || 0,940 || 1300 || 0,769 || 1700 || 1,395 || 2000 || 0,769 || 2000 || 1,053 || 2000 || 0,826 || 10000 || 7,488

|| OPERATÍVNY CIEĽ č. 5 Zvýšenie súdržnosti a zladenosti dobrovoľníckej činnosti v členských štátoch s cieľom rozšíriť možnosti účasti občanov Únie na aktivitách a operáciách humanitárnej pomoci || || || || || || || || || || || || || || || ||

|| – Výstup || Vypracúvanie noriem, revízia, certifikačný mechanizmus || || || 0,477 || || 0,464 || || 0,538 || || 0,364 || || 0,433 || || 0,575 || || 0,500 || || 3,351

|| Operatívny cieľ č. 5 medzisúčet || || 0,477 || || 0,464 || || 0,538 || || 0,364 || || 0,433 || || 0,575 || || 0,500 || || 3,351

|| NÁKLADY SPOLU || 3032 || 21,200 || 3137 || 23,800 || 4124 || 27,600 || 4820 || 32,700 || 5790 || 37,900 || 6334 || 44,500 || 7154 || 51,400 || 34391 || 239,100

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 1,146 || 1,146 || 1,146 || 1,146 || 1,274 || 1,274 || 1,593 || 8,725

Ostatné administratívne výdavky || 0,063 || 0,063 || 0,143 || 0,063 || 0,065 || 0,122 || 0,045 || 0,564

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,209 || 1,209 || 1,289 || 1,209 || 1,339 || 1,396 || 1,683 || 9,289

Mimo OKRUHU 5[38] viacročného finančného rámca || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa || neuvádza sa

SPOLU || 1,209 || 1,209 || 1,289 || 1,209 || 1,339 || 1,396 || 1,683 || 9,289

Tieto údaje sa upravia v súlade s výsledkami plánovaného postupu externého zabezpečovania.

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 6 || 6 || 6 || 6 || 6 || 6 || 7

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času – FTE)[39]

XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 6 || 6 || 6 || 6 || 8 || 8 || 11

XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy[40] || – ústredie[41] || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 12 || 12 || 12 || 12 || 14 || 14 || 18

23 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Tieto údaje sa upravia v súlade s výsledkami plánovaného postupu externého zabezpečovania.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Vypracúvanie politík a koncepcií. Vykonávacie predpisy a opatrenia.

Externí zamestnanci || Spravovanie dohôd o grantoch a zákaziek; vykonávanie a sledovanie práce pri realizácii politík; administratívna podpora.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X  Návrh/iniciatíva je v súlade s návrhom Komisie na nový viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 podľa oznámenia Rozpočet stratégie Európa 2020 [KOM(2011) 500 v konečnom znení]

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[42].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

[…]

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

– Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, podľa odhadu uvedeného v tejto tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

Návrh zahŕňa účasť tretích strán na financovaní, a to z krajín EZVO, ktoré sú členmi EHP, pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín využívajúcich výhody predprístupovej stratégie, ako aj z partnerských krajín Európskej susedskej politiky.

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– X Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[43]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[…]

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[…]

[1]               Štandardný Eurobarometer 73/2010, osobitný prieskum Eurobarometra č. 343/2010 a špeciálny Eurobarometer 384/2012.

[2]               KOM(2010) 683.

[3]               Závery Rady o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc z 25. mája 2011.

[4]               Písomné vyhlásenie Európskeho parlamentu č. 25/2011 z 9. mája 2011.

[5]               V roku 2010 v Bruseli a v roku 2011 v Budapešti – kde sa aktívne zúčastnilo viac než 150 zainteresovaných organizácií.

[6]               COHAFA.

[7]               SG, SJ, GR BUDG, GR DEVCO, FPIS, EEAS, GR EAC, EACEA, GR EMPL, GR ELARG.

[8]               Dva kapitalizačné semináre boli zorganizované v decembri 2011 a v júni 2012 v Bruseli s viac než 70 účastníkmi.

[9]               Ú. v. EÚ C 25, 2008, s. 1.

[10]             Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1.

[11]             KOM(2011) 681 v konečnom znení.

[12]             Zriadené rozhodnutím X/XX o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany.

[13]             KOM(2011) 500 v konečnom znení.

[14]             Ú. v. EÚ C 25, 2008, s. 1.

[15]             Zatiaľ neuverejnené.

[16]             Oznámenie Komisie KOM(2010) 683 „Vyjadrenie solidarity občanov EÚ prostredníctvom dobrovoľníckej práce: prvé úvahy o Európskom dobrovoľníckom zbore pre humanitárnu pomoc“ (Ú. v. EÚ C 121, 2011, s. 59).

[17]             Oznámenie Komisie „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ KOM(2011) 681 v konečnom znení (Ú. v. EÚ C 37, 2012, s. 24).

[18]             Oznámenie Komisie KOM(2011) 933 (Ú. v. EÚ C 102, 2012, s. 35).

[19]             Oznámenie Komisie KOM(2011) 568 „Oznámenie o politikách EÚ a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EÚ“ (Ú. v. EÚ C 335, 2011, s. 19).

[20]             Zatiaľ neuverejnené.

[21]             Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1.

[22]             Ú. v. ES L 292, 1996, s. 2.

[23]             Ú. v. ES L 136, 1999, s. 1.

[24]             Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13.

[25]             Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.

[26]             Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31.

[27]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[28]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[29]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[30]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[31]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky

[32]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[33]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[34]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[35]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[36]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[37]             Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

[38]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[39]             ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[40]             Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[41]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[42]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[43]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.