Zmenený a doplnený návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 /* COM/2012/0496 final - 2011/0276 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Komisia 6. októbra 2011 predložila svoj
návrh nariadenia, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia
o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), Európskom sociálnom fonde
(ESF), Kohéznom fonde (KF), Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj
vidieka (EPFRV) a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva
(EFNRH) a všeobecné ustanovenia o fondoch politiky súdržnosti,
(KOM(2011) 615 v konečnom znení). Toto navrhované nariadenie
o spoločných ustanoveniach (CPR) počíta s prijatím
spoločného strategického rámca (SSR), ktorý: „…transformuje ciele Únie na
kľúčové akcie pre fondy SSR s cieľom poskytnúť
jasnejšie strategické usmernenie pre proces programovania na úrovni
členských štátov a regiónov. Spoločný strategický rámec by mal
uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie
v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami
a nástrojmi Únie. Spoločný strategický rámec by mal
preto stanoviť kľúčové oblasti podpory, územné výzvy na
riešenie, ciele politiky, prioritné oblasti spolupráce, mechanizmy koordinácie
a mechanizmy na zabezpečenie súladu a konzistencie
s hospodárskymi politikami členských štátov a Únie.“ (Odôvodnenia 14
a 15) Komisia v návrhu stanovuje
v článkoch 10 a 11 nariadenia o spoločných
ustanoveniach ciele a obsah spoločného strategického rámca. V článku 12
návrhu sa stanovuje, že Komisia prijme spoločný strategický rámec ako
delegovaný akt. Rada aj Výbor EP pre regionálny rozvoj
naznačili, že chcú, aby sa spoločný strategický rámec prijal ako príloha
k nariadeniu a nie ako delegovaný akt. Vzhľadom na toto želanie
a s cieľom uľahčiť kompromis medzi inštitúciami
Komisia predkladá tento zmenený a doplnený legislatívny návrh, ktorý
rozdeľuje prvky spoločného strategického rámca medzi novú prílohu
(príloha I) k nariadeniu o spoločných ustanoveniach
a delegovaný akt. Komisia však trvá na tom, že všetky prvky, bez
ohľadu na to, či sú zahrnuté v prílohe alebo v delegovanom
akte, zostávajú na účely článku 290 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie nepodstatnými prvkami, a preto sa môžu zmeniť
a doplniť prostredníctvom delegovaného aktu. Podstatné prvky sú
uvedené v článkoch 11 a 12 nariadenia
o spoločných ustanoveniach. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU S cieľom uľahčiť diskusiu
bol 14. marca 2012 uverejnený pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý
vymedzuje hlavné prvky spoločného strategického rámca (SWD
(2012) 61). Rada a Výbor EP pre regionálny rozvoj po
preskúmaní pracovného dokumentu útvarov Komisie zotrvali na svojom stanovisku,
že spoločný strategický rámec by sa mal prijať ako príloha k nariadeniu
o spoločných ustanoveniach. Domnievajú sa, že spoločný
strategický rámec je podstatným prvkom legislatívneho aktu, pretože tvrdia, že
vyjadruje politické alternatívy týkajúce sa základných aspektov politiky
súdržnosti. Zodpovedajúce zmeny a doplnenia boli zahrnuté do
čiastočného všeobecného prístupu, ktorý bol prijatý na zasadnutí Rady
pre všeobecné záležitosti 24. apríla 2012, a do návrhov správ Výboru
EP pre regionálny rozvoj. Posúdenie vplyvu bolo vykonané pre pôvodné
legislatívne návrhy. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Zmenený a doplnený legislatívny návrh
rozdeľuje prvky spoločného strategického rámca medzi novú prílohu
(príloha I) k nariadeniu o spoločných ustanoveniach
a delegovaný akt. Ustanovenia o spoločnom strategickom rámci
uvedené v prílohe sú nepodstatné prvky legislatívneho aktu v zmysle
článku 290 ZFEÚ, a preto sa môžu upraviť delegovaným aktom.
Nová príloha obsahuje štyri oddiely: 1)
prostriedky na dosiahnutie súdržnosti a súladu s hospodárskymi
politikami členských štátov a Únie, 2) mechanizmy koordinácie medzi
fondmi spoločného strategického rámca a s ostatnými príslušnými
politikami a nástrojmi Únie, 3) horizontálne zásady a prierezové
ciele politiky a 4) opatrenia na riešenie územných výziev. Tieto
časti budú vychádzať prevažne z oddielov 3, 4 a 5 pracovného
dokumentu útvarov Komisie a príslušných prvkov jeho príloh
I a II upravených podľa požiadaviek legislatívneho textu. Delegovaný akt bude obsahovať dve
časti: 1) oddiel o indikačných opatreniach s vysokou
európskou pridanou hodnotou a príslušných zásadách vykonávania a 2)
priority v oblasti spolupráce. Tieto časti vychádzajú prevažne
z príloh I a II pracovného dokumentu útvarov Komisie, opäť
s potrebnými legislatívnymi úpravami. Údaje uvedené v časti
o finančnom rámci a v legislatívnom finančnom výkaze
boli aktualizované, aby sa zohľadnil zmenený a doplnený návrh Komisie
týkajúci sa viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020[1]. 4. VPLYV NA ROZPOČET Zmenený a doplnený návrh nebude mať
žiadny vplyv na rozpočet Únie. Dostupnosť nových údajov a
makroekonomických prognóz, ako aj pristúpenie Chorvátskej republiky však vedú k
zmenám, pokiaľ ide o prostriedky určené na politiku súdržnosti. 5. ZHRNUTIE ZMIEN A DOPLNENÍ Zmena a doplnenie sa týka zmien
odôvodnení 14, 15, 16, 83, 84 a 88 a článkov 2, 10, 11, 12, 14, 141
a 142. Doplnená bola aj nová príloha I, preto sa zmenilo
číslovanie príloh v niektorých dodatočných článkoch (19,
83, 86, 87, 105, 106 a 107). Aktualizovaný bol aj legislatívny
finančný výkaz. 2011/0276 (COD) Zmenený a doplnený návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia
o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom
fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom
fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného
strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o
Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom
fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 177, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[2],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[3], so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov[4], konajúc v súlade s riadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1) V článku 174 zmluvy sa
stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej
súdržnosti zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja
rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo
ostrovov, najmä vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami
v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených
prírodnými a demografickými podmienkami. V článku 175 zmluvy sa
vyžaduje, aby Únia podporila dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom
Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného
fondu, usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu
regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších
finančných nástrojov. (2) V súlade so závermi
Európskej rady zo 17. júna 2010, ktorými sa prijala stratégia Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,
by Únia a členské štáty mali zabezpečovať dosahovanie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a súčasne
podporovať harmonický rozvoj Únie a znižovať regionálne
rozdiely. (3) S cieľom
zlepšiť koordináciu a harmonizovať využívanie fondov, ktoré
poskytujú podporu v rámci politiky súdržnosti, konkrétne Európskeho fondu
regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho
fondu (KF) s fondmi určenými na rozvoj vidieka, konkrétne Európskeho
poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV), a pri sektore
námorných záležitostí a rybného hospodárstva, konkrétne Európskeho fondu
námorného a rybného hospodárstva (EFNRH), by sa pre všetky tieto fondy
(ďalej len „fondy spoločného strategického rámca“ alebo „fondy SSR“)
mali stanoviť spoločné ustanovenia. Okrem toho, toto nariadenie
obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR, ESF a KF, ale
nevzťahujú sa na EPFRV a EFNRH. V dôsledku osobitostí, ktoré existujú
pre každý fond SSR, by sa mali v samostatných nariadeniach určiť
osobitné pravidlá pre jednotlivé fondy SSR, ako aj osobitné pravidlá
uplatniteľné pre cieľ Európskej územnej spolupráce v rámci EFRR. (4) Pokiaľ ide
o spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), výrazné synergie sa
už dosiahli prostredníctvom zjednodušenia a zosúladenia pravidiel riadenia
a kontroly pre prvý pilier (EPZF – Európsky poľnohospodársky
záručný fond) a druhý pilier (EPFRV) SPP. Preto by sa malo
zachovať silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV a posilniť
štruktúry, ktoré sú už v členských štátoch zavedené. (5) Najvzdialenejšie regióny by
mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného
financovania na vyváženie nedostatkov vyplývajúcich z faktorov uvedených
v článku 349 zmluvy. (6) S cieľom
zabezpečiť správny a jednotný výklad ustanovení
a prispieť k právnej istote členských štátov
a príjemcov je potrebné zadefinovať určité pojmy používané
v nariadení. (7) Stanovilo sa, že toto
nariadenie pozostáva z troch častí, z ktorých prvá obsahuje
odôvodnenia a vymedzenie pojmov, druhá pravidlá uplatniteľné na
všetky fondy SSR a tretia obsahuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú len
na EFRR, ESF a KF („fondy“). (8) Podľa článku 317
zmluvy a so zreteľom na spoločné riadenie by sa mali
určiť podmienky, za ktorých môže Komisia uplatniť svoju
zodpovednosť za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie, a mala
by sa spresniť zodpovednosť, ktorá z tejto spolupráce vyplýva
pre členské štáty. Tieto podmienky by mali umožniť Komisii
uistiť sa, že členské štáty využívajú fondy SSR zákonne
a správne, ako aj v súlade so zásadou riadneho finančného
hospodárenia v zmysle nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002
z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa
vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev
(ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“)[5]. Členské štáty
a orgány, ktoré sa tento účel určili, by mali zodpovedať za
vykonávanie programov na príslušnej územnej úrovni v súlade
s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského
štátu. Tieto ustanovenia ďalej zabezpečujú, aby sa venovala
pozornosť potrebe zaistiť komplementárnosť
a konzistentnosť zásahu Únie, proporcionalitu administratívnych
opatrení a zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov
finančných prostriedkov z fondov SSR. (9) Pre zmluvu o partnerstve
a pre každý program osobitne by členský štát mal utvoriť
partnerstvo so zástupcami príslušných regionálnych, miestnych, mestských
a ostatných verejných orgánov; hospodárskych a sociálnych partnerov; a subjekty,
ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov
z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov
zodpovedných za presadzovanie rovnosti a nediskriminácie. Účelom
tohto partnerstva je rešpektovať zásadu viacúrovňového riadenia, zabezpečiť,
aby sa zainteresované strany stotožnili s plánovanými opatreniami,
a vychádzať zo skúseností a know-how príslušných aktérov. Komisia
by mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov na
zabezpečenie kódexu správania s cieľom zabezpečiť zapojenie
partnerov do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia zmlúv
o partnerstve a programov konzistentným spôsobom. (10) Činnosti fondov SSR
a nimi podporované operácie by mali byť v súlade s platnými
právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú
priamo alebo nepriamo spojené s realizáciou operácie. (11) V súvislosti
s úsilím Únie o posilnenie hospodárskej, územnej a sociálnej
súdržnosti by sa Únia vo všetkých fázach využívania fondov SSR mala
zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti
mužov a žien, ako aj na boj proti diskriminácii na základe rodu, rasy
alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku
alebo sexuálnej orientácie. (12) Ciele fondov SSR by sa mali
realizovať z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja
a snahy Únie o podporu cieľa ochrany a zlepšovania životného
prostredia podľa článku 11 a 19 zmluvy, zohľadňujúc
zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by
v súlade s ambíciou venovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na tento
cieľ poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti
zmeny klímy s použitím metodiky prijatej Komisiou vykonávacím aktom. (13) S cieľom
dosiahnuť čiastkové a celkové ciele stratégie Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
by sa podpora fondov SSR mala zamerať na obmedzený počet
spoločných tematických cieľov. Presný rozsah každého z fondov
SSR by mal byť stanovený v pravidlách pre jednotlivé fondy
a môže byť obmedzený len na niektoré z tematických cieľov
vymedzených v tomto nariadení. (14) S cieľom
maximalizovať príspevok fondov SSR a poskytnúť jasnejšie
strategické usmernenie pre proces programovania na úrovni členských štátov
a regiónov Komisia by mala prijať
delegovaným aktom by sa mal
stanoviť spoločný strategický rámec., ktorý
transformuje ciele Únie na kľúčové akcie pre fondy SSR
s cieľom poskytnúť jasnejšie strategické usmernenie pre proces
programovania na úrovni členských štátov a regiónov. Spoločný strategický rámec by mal
uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie
v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami
a nástrojmi Únie. (15) Spoločný strategický
rámec by mal preto stanoviť
kľúčové oblasti podpory, územné výzvy na riešenie prostriedky na dosiahnutie súdržnosti a súladu
s hospodárskymi politikami členských štátov a Únie, s mechanizmami
koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými príslušnými politikami
a nástrojmi Únie, horizontálne zásady a prierezové ciele politiky,
opatrenia na riešenie územných výziev, indikačné
opatrenia s vysokou európskou pridanou hodnotou a príslušné zásady
vykonávania a priorityciele politiky, prioritné oblasti
spolupráce, mechanizmy koordinácie a mechanizmy na zabezpečenie
súladu a konzistencie s hospodárskymi politikami členských
štátov a Únie. (16) Na základe spoločného
strategického rámca, ktorý má prijať Komisia, by mal každý
členský štát pripraviť v spolupráci s partnermi
a s Komisiou zmluvu o partnerstve. Zmluva o partnerstve by
mala transformovať prvky vymedzené v spoločnom strategickom
rámci do vnútroštátneho kontextu a vymedzovať pevné záväzky na
dosiahnutie cieľov Únie prostredníctvom programovania fondov SSR. (17) Členské štáty by sa mali
zamerať na zabezpečenie výrazného príspevku k dosiahnutiu
cieľov Únie v súlade so svojimi osobitnými vnútroštátnymi a regionálnymi
potrebami rozvoja. Mali by sa vymedziť podmienky ex ante, ktoré
zabezpečia zavedenie potrebných rámcových podmienok účinného
využívania podpory Únie. Splnenie týchto podmienok ex ante by mala
posúdiť Komisia v rámci jej hodnotenia zmluvy o partnerstve a
programov. V prípadoch neplnenia podmienok ex ante by Komisia mala
mať právomoc pozastaviť platby pre program. (18) Pre každý program by sa mal
vymedziť výkonnostný rámec s cieľom monitorovať
v priebehu celého programového obdobia pokrok v dosahovaní
čiastkových a celkových cieľov stanovených pre každý program. Komisia
v spolupráci s členskými štátmi by mala preskúmať výkonnosť
v rokoch 2017 a 2019. Mala by naplánovať výkonnostnú rezervu
a prideliť ju v roku 2019 tam, kde boli dosiahnuté čiastkové
ciele stanovené vo výkonnostnom rámci. Pre programy Európskej územnej
spolupráce by výkonnostná rezerva nemala existovať z dôvodu ich
rozmanitosti a medzinárodnej povahy. V prípadoch výrazného zaostávania
v dosahovaní míľnikov alebo cieľov by Komisia mala byť
schopná pozastaviť platby pre program, alebo na konci programového obdobia
požiadať o finančné opravy s cieľom
zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie nevyužíval zbytočne alebo
neefektívne. (19) Vytvorenie užšieho prepojenia
medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie zabezpečí,
aby sa účinnosť výdavkov v rámci fondov SSR opierala o zdravé
hospodárske politiky a aby fondy SSR mohli byť v prípade potreby
presmerované na riešenie hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Tento
proces musí byť postupný a začať zmenou zmluvy
o partnerstve a programov, aby sa podporili odporúčania Rady na
riešenie makroekonomických nerovnováh a sociálnych a hospodárskych
problémov. Pokiaľ aj napriek intenzívnejšiemu využívaniu fondov SSR
členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti so správou
hospodárskych záležitostí, Komisia by mala mať právo pozastaviť
všetky platby a záväzky alebo ich časť. Rozhodnutia
o pozastavení by mali byť primerané a účinné a mali by
zohľadniť vplyv jednotlivých programov na riešenie hospodárskej
a sociálnej situácie v príslušnom členskom štáte a predošlé
zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve. Komisia by pri rozhodovaní
o pozastavení platieb mala rešpektovať aj rovnaké zaobchádzanie
s členskými štátmi, berúc do úvahy najmä vplyv pozastavenia platieb
na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Pozastavenie platieb by sa
malo zrušiť a finančné prostriedky opäť sprístupniť
dotknutému členskému štátu ihneď ako členský štát prijme
potrebné opatrenie. (20) S cieľom
zabezpečiť zameranie na dosiahnutie stratégie Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, mali
by sa vymedziť spoločné prvky pre všetky programy. Na zabezpečenie zosúladenia programových
opatrení pre fondy SSR, by sa mali zosúladiť postupy pre schvaľovanie
a zmenu a doplnenie programov. Plánovanie
by malo zabezpečiť súlad so spoločným strategickým rámcom
a zmluvou o partnerstve, koordináciu fondov SSR, a to navzájom, ako
aj s ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi a Európskou
investičnou bankou. (21) Na základe zmluvy sa
k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti pridala územná
súdržnosť a preto je zvlášť nevyhnutné zaoberať sa úlohou miest,
funkčných geografických oblastí a subregionálnych oblastí, ktoré čelia
osobitným zemepisným alebo demografickým problémom. Na
tento účel, s cieľom lepšie mobilizovať potenciál na
miestnej úrovni, je potrebné posilniť a uľahčiť rozvoj
riadený spoločenstvom stanovením spoločných pravidiel a úzkou
koordináciou všetkých fondov SSR. Zodpovednosť
za realizáciu stratégií miestneho rozvoja by sa v podstate mala
prideliť miestnym akčným skupinám, ktoré zastupujú záujmy
spoločenstva. (22) Finančné nástroje majú
rastúci význam, pokiaľ ide o ich pákový efekt na fondy SSR, ich
schopnosť kombinovať rôzne formy verejných a súkromných zdrojov
na podporu cieľov verejnej politiky, a pretože vďaka revolvingovým
formám financovania je takáto podpora v dlhodobom horizonte
udržateľnejšia. (23) Finančné nástroje
podporované fondmi SSR by sa mali využiť na riešenie konkrétnych potrieb
trhu nákladovo efektívnym spôsobom a v súlade s cieľmi
programov a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Z tohto
dôvodu by sa k rozhodnutiu financovať podporné opatrenia
prostredníctvom finančných nástrojov malo dospieť na základe analýzy ex
ante. (24) Finančné nástroje by sa
mali vytvoriť a zaviesť tak, aby podporovali výraznú
účasť investorov zo súkromného sektora a finančných
inštitúcií na základe primeraného znášania rizika. Na to, aby boli
finančné nástroje pre súkromný sektor dostatočne atraktívne, musia
byť vytvorené a zavedené flexibilným spôsobom. Riadiace orgány by
mali preto navrhnúť čo najprimeranejšie formy zavedenia
finančných nástrojov, aby sa spĺňali osobitné potreby
cieľových regiónov v súlade s cieľmi príslušných programov. (25) Riadiace orgány by mali
mať možnosť poskytovať prostriedky z programov na
finančné nástroje zriadené na úrovni Únie alebo na nástroje zriadené na
úrovni regiónov. Riadiace orgány by mali mať tiež možnosť
zaviesť finančné nástroje priamo, prostredníctvom konkrétnych fondov
alebo cez fondy fondov. (26) Výška prostriedkov
poskytovaných z fondov SSR na finančné nástroje by mala vždy
zodpovedať výške potrebnej na realizáciu plánovaných investícií
a platieb konečným príjemcom vrátane nákladov a poplatkov na
riadenie, určenej na základe podnikateľských plánov a prognóz
toku hotovosti na vopred stanovené obdobie, ktoré však nesmie byť dlhšie
ako dva roky. (27) Je potrebné stanoviť
osobitné pravidlá týkajúce sa súm, ktoré budú prijateľné ako oprávnené
náklady v čase ukončenia programov, aby sa zaistilo účinné
využívanie súm vrátane nákladov a poplatkov na riadenie, vyplácaných z
fondov SSR na finančné nástroje na investície a platby konečným
príjemcom. Je tiež potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa
opätovného použitia zdrojov pridelených na podporu z fondov SSR, vrátane
využitia odkázaných zdrojov po ukončení programov. (28) Členské štáty by mali
monitorovať programy, aby vedeli zhodnotiť ich realizáciu
a pokrok pri napĺňaní cieľov programu. Na tento účel by sa mali zriadiť
monitorovacie výbory a ich zloženie a funkcie by sa mali
vymedziť pre fondy SSR. Na to, aby sa
uľahčila koordinácia medzi fondmi SSR, mali by sa zriadiť
spoločné monitorovacie výbory. S cieľom zabezpečiť
účinnosť by mali mať monitorovacie výbory možnosť
vydávať odporúčania riadiacim orgánom, pokiaľ ide
o realizáciu programu, a mali by sledovať činnosti vykonané
v nadväznosti na ich odporúčania. (29) Zosúladenie mechanizmov
monitorovania a podávania správ, pokiaľ ide o fondy SSR, je
nevyhnutné na zjednodušenie mechanizmov riadenia na všetkých úrovniach. Dôležité je zabezpečiť primerané
požiadavky na podávanie správ, ale aj dostupnosť komplexných informácií
o dosiahnutom pokroku v kľúčových bodoch preskúmania. Preto je potrebné, aby požiadavky na podávanie
správ odzrkadľovali potreby informácií v daných rokoch a boli
zosúladené s načasovaním preskúmaní výkonnosti. (30) S cieľom
monitorovať pokrok dosiahnutý v realizácii programov by sa každý rok
malo konať revízne zasadnutie členského štátu a Komisie. Členský štát a Komisia by však mali
mať možnosť dohodnúť sa na nezorganizovaní takéhoto stretnutia,
aby nedochádzalo k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. (31) Členské štáty by mali
predkladať správy o pokroku dosiahnutom pri realizácii svojich zmlúv
o partnerstve, aby Komisia mohla sledovať pokrok
v napĺňaní cieľov Únie. Na základe týchto správ by Komisia
mala vypracovať strategickú správu o pokroku v roku 2017
a 2019. (32) S cieľom
zlepšiť kvalitu vykonávania a vytvárania programov
a stanoviť dosah programov v súvislosti s cieľmi
stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu a prípadne v súvislosti s HDP
a nezamestnanosťou je potrebné vyhodnotiť účinnosť,
efektívnosť a dosah pomoci z fondov SSR. V tomto zmysle treba
spresniť zodpovednosti členských štátov a Komisie. (33) S cieľom
zlepšiť kvalitu a vytváranie všetkých programov a overiť
splniteľnosť celkových a čiastkových cieľov by sa malo
vykonať hodnotenie ex ante každého programu. (34) Orgán zodpovedný za prípravu
programu by mal pripraviť plán hodnotenia. Počas programového obdobia
by riadiace orgány mali vykonávať hodnotenia posudzujúce
účinnosť a vplyv programu. O výsledkoch hodnotení by mali
byť informovaní monitorovací výbor a Komisia, aby
uľahčovali rozhodnutia týkajúce sa riadenia. (35) Mali by sa vykonať
hodnotenia ex post s cieľom posúdiť účinnosť a
efektivitu fondov SSR a ich vplyv na celkové ciele fondov SSR
a stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu. (36) Bolo by vhodné vymedziť
druhy akcií, ktoré sa môžu uskutočniť na podnet Komisie
a členských štátov vo forme technickej pomoci s podporou
z fondov SSR. (37) S cieľom
zabezpečiť účinné využívanie prostriedkov Únie
a zabrániť nadmernému financovaniu operácií generujúcich príjem, je
potrebné stanoviť pravidlá výpočtu príspevku z fondov SSR na operáciu
generujúcu príjem. (38) Mal by sa stanoviť
počiatočný a konečný dátum pre oprávnenosť výdavkov,
aby sa na využívanie fondov SSR v celej Únii vzťahovalo jednotné
a spravodlivé pravidlo. V záujme
uľahčenia vykonávania programov je vhodné stanoviť, že
počiatočný dátum pre oprávnenosť výdavkov môže byť pred
1. januárom 2014, ak dotknutý členský štát predloží program pred
týmto dátumom. S cieľom
zabezpečiť účinné využívanie fondov EÚ a znížiť riziko
pre rozpočet EÚ je potrebné zaviesť obmedzenia na podporu pre
ukončené operácie. (39) V súlade so zásadou
subsidiarity a s výnimkami stanovenými v nariadení(-iach) (EÚ)
č. […] [nariadenia o EFRR, ESF, KF, EÚS, EPFRV, EFNRH] by
členské štáty mali prijať vnútroštátne predpisy pre oprávnenosť
výdavkov. (40) S cieľom
zjednodušiť využívanie fondov SSR a znížiť riziko chýb
a zároveň v prípade potreby umožniť rozlíšenie špecifík
politiky je vhodné vymedziť formy podpory, zosúladené podmienky
poskytovania grantov a paušálneho financovania, osobitné pravidlá
oprávnenosti na granty a osobitné podmienky uplatniteľnosti operácií
v závislosti od miesta. (41) V záujme účinnosti,
spravodlivosti a trvalo udržateľného vplyvu intervencie z fondov SSR by
mali existovať ustanovenia, ktoré zaručia, že investície do podnikov
a infraštruktúr sú trvalé, a zabránia využitiu fondov SSR na neoprávnené
zvýhodnenie. Zo skúseností vyplýva, že
dostatočne dlhé obdobie je minimálne päť rokov s výnimkou
prípadov, v ktorých pravidlá štátnej pomoci predpokladajú iné obdobie. Zo všeobecnej požiadavky trvalosti je vhodné
vylúčiť opatrenia, ktoré spadajú do rozsahu pomoci z ESF, a
opatrenia, ktoré nezahŕňajú investovanie do výroby alebo investovanie
do infraštruktúry, pokiaľ tieto požiadavky nevyplývajú
z uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci, a je vhodné
vylúčiť príspevky do alebo z finančných nástrojov. (42) Členské štáty by mali
prijať primerané opatrenia, aby zabezpečili správne vytvorenie a
fungovanie svojich systémov riadenia a kontroly s cieľom
poskytnúť istotu, pokiaľ ide o zákonné a regulárne
využívanie fondov SSR. Preto by sa mali
vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami
riadenia a kontroly programov a v súvislosti so zabránením,
zisťovaním a opravou nezrovnalostí a porušení právnych predpisov
Únie. (43) V súlade so zásadami
spoločného riadenia by hlavnú zodpovednosť za vykonávanie
a kontrolu operácií v rámci programov mali niesť členské štáty
prostredníctvom svojich riadiacich a kontrolných systémov. S cieľom
posilniť účinnosť kontroly nad výberom a realizáciou operácií
a fungovaním riadiaceho a kontrolného systému by sa mali
vymedziť funkcie riadiaceho orgánu. (44) S cieľom
zabezpečiť riadne predbežné potvrdenie zriadenia a navrhnutia
hlavných systémov riadenia a kontroly by členské štáty mali
vymenovať akreditačný orgán, ktorý bude zodpovedný za udeľovanie
a odoberanie akreditácií riadiacich a kontrolných orgánov. (45) Mali by sa stanoviť
právomoci a povinnosti Komisie pri overovaní účinného fungovania
systémov riadenia a kontroly a pri vyžadovaní, aby členský štát
prijal opatrenie. Komisia by mala mať
tiež právomoc vykonávať audity zamerané na otázky súvisiace s riadnym
finančným riadením, aby mohla dospieť k záverom týkajúcim sa
výkonnosti fondov. (46) Rozpočtové záväzky Únie
by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia
účinného riadenia programov je potrebné stanoviť spoločné
pravidlá pre žiadosti o priebežné platby, vyplácanie ročného zostatku
a prípadne záverečnej platby bez toho, aby boli dotknuté osobitné
pravidlá, ktoré sa vyžadujú v prípade každého z fondov SSR. (47) Zálohové platby na
začiatku programov zabezpečujú, aby členský štát mal prostriedky
na poskytovanie podpory príjemcom pri vykonávaní programu od schválenia programu. Z tohto dôvodu je potrebné prijať
ustanovenia pre prvé zálohové platby z fondov SSR. Zálohové
platby by sa mali úplne zúčtovať pri ukončení programu. (48) S cieľom
chrániť finančné záujmy Únie by mali byť k dispozícii
časovo obmedzené opatrenia, ktoré by umožnili poverenému
povoľovaciemu úradníkovi prerušiť platby, ak existuje dôkaz
o závažných nedostatkoch v riadení systémov riadenia a kontroly,
dôkaz o nezrovnalosti týkajúcej sa žiadosti o platbu alebo
o nepredložení dokladov na účel zúčtovania. (49) S cieľom
zabezpečiť, aby sa výdavky spolufinancované z rozpočtu Únie
v príslušnom rozpočtovom roku použili v súlade
s uplatniteľnými pravidlami, mal by sa vytvoriť vhodný rámec pre
ročné zúčtovanie. V tomto rámci by akreditované subjekty mali
predložiť Komisii pre každý program vyhlásenie o zabezpečení
riadenia spolu s potvrdenou ročnou účtovnou závierkou, súhrnnou
správou o kontrolách, stanoviskom nezávislého audítora a kontrolnou správou. (50) S cieľom
chrániť rozpočet Únie bude Komisia možno musieť vykonať
finančné opravy. Na zabezpečenie právnej istoty pre členské
štáty je dôležité vymedziť okolnosti, za ktorých porušenie právnych
predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov povedie
k finančným opravám Komisiou. S cieľom
zabezpečiť, aby sa finančné opravy, ktoré môže Komisia
uložiť členskému štátu, vzťahovali na ochranu finančných
záujmov EÚ, mali by sa obmedziť na prípady, v ktorých sa porušenie
právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov priamo alebo
nepriamo týka oprávnenosti, regulárnosti, riadenia alebo kontroly operácií
a príslušných výdavkov. V snahe zabezpečiť proporcionalitu
je potrebné, aby Komisia pri rozhodovaní o finančnej oprave posúdila
povahu a závažnosť porušenia. (51) S cieľom
podporiť finančnú disciplínu je náležité zadefinovať podmienky
pre zrušenie viazanosti akejkoľvek časti záväzku tvoriaceho
súčasť programu, osobitne ak sa suma môže vyňať zo zrušenia
viazanosti, a to najmä v prípade, ak oneskorenie vo vykonávaní
spôsobili okolnosti nezávislé od dotknutej strany, nezvyčajné alebo
nepredvídateľné okolnosti a okolnosti, ktorých následkom sa napriek
preukázanému úsiliu nemožno vyhnúť. (52) Dodatočné všeobecné
ustanovenia sú potrebné v súvislosti s osobitným fungovaním fondov. Najmä
s cieľom zvýšiť ich pridanú hodnotu a zlepšiť ich
prínos k prioritám stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu by sa malo fungovanie týchto fondov
zjednodušiť a zamerať na ciele Investovanie do rastu a
zamestnanosti a Európska územná spolupráca. (53) Dodatočné ustanovenia pre
osobitné fungovanie EPFRV a EFNRH sú stanovené v príslušných právnych
predpisoch pre dané sektory. (54) S cieľom
presadiť ciele zmluvy týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej
súdržnosti by sa v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti mali
podporiť všetky regióny. Aby sa poskytovala vyvážená a postupná
podpora a odzrkadľovala úroveň hospodárskeho a sociálneho
rozvoja, zdroje z EFRR a ESF by sa v súlade s týmto
cieľom mali rozdeliť medzi tri rôzne kategórie regiónov, a to
medzi menej rozvinuté regióny, prechodné regióny a rozvinutejšie regióny
podľa ich hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa vo vzťahu
k priemernému HDP v EÚ. Na zabezpečenie trvalej udržateľnosti
investícií zo štrukturálnych fondov by mali regióny, ktorých HDP na
obyvateľa bol v období rokov 2007 – 2013 nižší ako 75 % priemerného
HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa
vzrástol na viac ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27, dostávať dve
tretiny rozpočtových prostriedkov, ktoré im boli pridelené na roky 2007 –
2013. Členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na
obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Únie, by mali v rámci
cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti získavať príspevok
z KF. (55) Mali by sa stanoviť
objektívne kritériá na určovanie regiónov a oblastí oprávnených na
získanie podpory z fondov. Na tieto
účely by malo určovanie prioritných regiónov a oblastí na úrovni
Únie vychádzať zo spoločného systému klasifikácie regiónov zriadeného
nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003
z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných
jednotiek pre štatistické účely (NUTS)[6]. (56) S cieľom
zriadiť primeraný finančný rámec by Komisia mala prostredníctvom
vykonávacích aktov stanoviť orientačné ročné rozdelenie
dostupných rozpočtových záväzkov na základe objektívnej
a transparentnej metódy, aby sa prostriedky sústredili do zaostávajúcich
regiónov vrátane regiónov, ktoré dostávajú prechodnú podporu. (57) Je potrebné stanoviť
limity týchto zdrojov na cieľ „Investovanie do rastu a zamestnanosti“
a prijať objektívne kritériá ich prideľovania regiónom
a členským štátom. S cieľom povzbudiť potrebné
urýchlenie rozvoja infraštruktúry v doprave a energetike, ako aj
rozvoja informačných a komunikačných technológií naprieč
Úniou je potrebné zriadiť Nástroj na prepojenie Európy. Vyčlenenie
ročných finančných prostriedkov z fondov a súm prevedených
z Kohézneho fondu na Nástroj na prepojenie Európy určitému
členskému štátu by malo byť obmedzené do výšky stanovenej na základe
schopnosti daného členského štátu prijímať tieto finančné
prostriedky. Okrem toho, v súlade
s hlavným cieľom zmierňovania chudoby je potrebné
presmerovať systém na podporu potravín pre znevýhodnené osoby
s cieľom podporovať sociálne začlenenie
a harmonizovaný rozvoj Únie. Plánuje sa
mechanizmus, ktorý prevedie prostriedky do tohto nástroja
a zabezpečí, aby tieto prostriedky pozostávali
z rozpočtových prostriedkov ESF prostredníctvom implicitného
zodpovedajúceho zníženia minimálneho percentuálneho podielu zo štrukturálnych
fondov, ktorý sa prideľuje na ESF v každej krajine. (58) S cieľom
posilniť zameranie na výsledky a dosiahnutie celkových
a čiastkových cieľov stratégie Európa 2020 bude päť percent
finančných prostriedkov určených na cieľ Investovanie do rastu a
zamestnanosti vyčlenených ako výkonnostná rezerva pre každý fond
a každú kategóriu regiónu v každom členskom štáte. (59) Pokiaľ ide o fondy a
s cieľom zabezpečiť primerané pridelenie finančných
prostriedkov na každú kategóriu regiónov by sa prostriedky nemali presúvať
medzi menej rozvinutými regiónmi, prechodnými regiónmi a rozvinutejšími
regiónmi s výnimkou náležite opodstatnených okolností súvisiacich
s dosahovaním jedného alebo viacerých tematických cieľov, a nie vo
vyššej sume ako sú 2 % z celkového množstva finančných
prostriedkov pridelených danej kategórii regiónu. (60) Ak sa má zabezpečiť
skutočný vplyv na hospodárstvo, pomoc z fondov by nemala
nahrádzať verejné výdavky alebo rovnocenné štrukturálne výdavky
členských štátov v zmysle tohto nariadenia. Okrem toho, v záujme
zabezpečiť, aby pomoc z fondov prihliadala na širší hospodársky
kontext, sa výška verejných výdavkov určí s ohľadom na všeobecnú
makroekonomickú situáciu, v ktorej sa financovanie uskutočňuje
na základe ukazovateľov uvedených v stabilizačných a
konvergenčných programoch, ktoré členské štáty predkladajú každý rok
v súlade s nariadením (ES) č. 1466/1997 zo 7. júla
1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov
a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[7]. Preverovanie zásady
doplnkovosti Komisiou by sa vzhľadom na výšku pridelených finančných
prostriedkov malo zamerať na členské štáty, v ktorých minimálne
15 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných
regiónoch. (61) Je nevyhnutné prijať
dodatočné ustanovenia týkajúce sa plánovania, riadenia, monitorovania
a kontroly operačných programov podporovaných fondmi. V operačných
programoch by sa mali určiť prioritné osi, ktoré by zodpovedali
tematickým cieľom, mala by sa vypracovať dôsledná logika zásady na
riešenie zistených potrieb rozvoja a stanoviť rámec pre hodnotenie
výkonnosti. Programy by mali zahŕňať aj ostatné prvky potrebné
na podchytenie účinnej a efektívnej realizácie týchto fondov. (62) Podpora z KF a EFRR by sa
v spoločných operačných programoch mohla kombinovať
s podporou z ESF v rámci cieľa rastu a zamestnanosti,
aby sa zlepšila komplementárnosť a zjednodušilo vykonávanie. (63) Veľké projekty
predstavujú podstatnú časť výdavkov Únie a často sú
strategicky dôležité vo vzťahu k dosiahnutiu výsledkov stratégie Únie
na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Preto je opodstatnené, aby operácie podstatných
rozmerov naďalej podliehali súhlasu Komisie podľa tohto nariadenia. V záujme zabezpečenia jasnosti je vhodné
na tento účel definovať obsah veľkého projektu. Komisia by mala mať ďalej možnosť
odmietnuť podporu pre veľký projekt, ak poskytnutie takejto podpory
nie je opodstatnené. (64) Aby členské štáty dostali
možnosť vykonávať časť operačného programu
s využitím prístupu orientovaného na výsledky, je vhodné vytvoriť
spoločný akčný plán pozostávajúci z niekoľkých akcií, ktoré
má príjemca vykonať, aby prispel k cieľom operačného
programu. S cieľom zjednodušiť a posilniť orientáciu
fondov na výsledky by riadenie spoločného akčného plánu malo
vychádzať výhradne zo spoločne dohodnutých čiastkových
cieľov, výstupov a výsledkov vymedzených v rozhodnutí Komisie
o prijatí spoločného akčného plánu. Kontrola a audit
spoločného akčného plánu by mali byť tiež obmedzené podľa
plnenia týchto čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov. Preto
je potrebné stanoviť pravidlá jeho prípravy, obsahu, prijatia,
finančného riadenia a kontroly spoločných akčných plánov. (65) Keď stratégia mestského
a územného rozvoja vyžaduje integrovaný prístup, keďže
zahŕňa investície z viac ako jednej prioritnej osi jedného alebo
viacerých operačných programov, akcia podporovaná fondmi by sa mala
vykonať ako integrovaná územná investícia v rámci operačného
programu. (66) Je potrebné prijať
osobitné pravidlá týkajúce sa funkcií monitorovacieho výboru a výročných
správ o vykonávaní operačných programov podporovaných z fondov. Dodatočné
ustanovenia pre osobitné fungovanie EPFRV sú stanovené v príslušných
právnych predpisoch platných pre dané odvetvie. (67) S cieľom
zabezpečiť dostupnosť dôležitých a aktuálnych informácií
o vykonávaní programu, je potrebné, aby členské štáty pravidelne
poskytovali Komisii kľúčové údaje. Aby
nedochádzalo k dodatočnému zaťaženiu členských štátov,
tieto údaje by mali byť obmedzené na nepretržite zhromažďované údaje
a ich prenos by sa mal realizovať prostredníctvom elektronickej
výmeny údajov. (68) V súlade
s článkom 175 zmluvy Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade,
Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov každé tri roky správy
o súdržnosti týkajúce sa pokroku dosiahnutého v napĺňaní
hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie. Je potrebné stanoviť
obsah tejto správy. (69) Považuje sa za vhodné, aby
Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykonala hodnotenie ex
post fondov s cieľom získať informácie o výsledkoch
a vplyve financovaných opatrení na príslušnej úrovni. Potrebné sú aj
osobitné ustanovenia na vytvorenie postupu pre schvaľovanie plánov
hodnotení fondov. (70) Je dôležité upozorniť verejnosť
na úspechy fondov Únie. Občania majú právo vedieť, do čoho sa
investujú finančné zdroje Únie. Občania majú právo vedieť, ako
sa finančné zdroje Únie investujú. Zodpovednosť za zabezpečenie
podávania príslušných informácií verejnosti by mali niesť riadiace orgány
aj príjemcovia. Na zabezpečenie vyššej efektívnosti komunikácie so
širokou verejnosťou a silnejších synergií medzi
komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet Komisie musia
prostriedky pridelené na komunikačné akcie podľa tohto nariadenia
prispievať aj na financovanie oznamovania politických priorít Európskej
únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia. (71) S cieľom
zabezpečiť šírenie informácií o úspechoch fondov a úlohe
Únie v nich a v záujme informovania potenciálnych príjemcov
o možnostiach financovania je potrebné v tomto nariadení
vymedziť podrobné pravidlá týkajúce sa opatrení na informovanie
a publicitu, ako aj určité technické vlastnosti takýchto opatrení. (72) S cieľom
posilniť prístup k informáciám o možnostiach financovania
a príjemcoch projektov, ako aj transparentnosť takýchto informácií,
by v každom členskom štáte mala byť dostupná jednotná webová
stránka alebo webový portál, ktorý by poskytoval informácie o všetkých
operačných programoch, vrátane zoznamu operácií, ktoré sú v rámci
každého operačného programu podporované. (73) Je potrebné určiť
prvky na úpravu úrovne spolufinancovania z fondov na operačné
programy, a to najmä preto, aby sa zvýšil multiplikačný účinok
zdrojov Únie. Takisto je potrebné stanoviť maximálnu mieru
spolufinancovania podľa kategórie regiónov s cieľom
rešpektovať zásadu spolufinancovania prostredníctvom vhodnej úrovne
vnútroštátnej podpory. (74) Je potrebné, aby členské
štáty vymenovali riadiaci orgán, certifikačný orgán a funkčne
nezávislý audítorský orgán pre každý jeden operačný program. S cieľom poskytnúť členským
štátom flexibilitu pri zostavovaní kontrolných systémov, je vhodné
poskytnúť možnosť, aby funkcie certifikačného orgánu vykonával
riadiaci orgán. Členský štát by mal
mať tiež možnosť poveriť sprostredkovateľské subjekty na
vykonávanie určitých úloh riadiaceho orgánu alebo certifikačného
orgánu. Členský štát by v tomto
prípade mal jasne vymedziť ich príslušné zodpovednosti a funkcie. (75) Riadiaci orgán nesie hlavnú
zodpovednosť za účinnú a efektívnu realizáciu fondov,
a teda plní podstatný počet funkcií súvisiacich s riadením
a monitorovaním programu, finančným riadením a kontrolami, ako
aj s výberom projektu. Jeho zodpovednosti
a funkcie by mali byť vymedzené. (76) Certifikačný orgán by mal
zostavovať a predkladať Komisii žiadosti o platbu. Mal by
vypracúvať účtovné závierky, osvedčovať úplnosť,
presnosť a správnosť účtovných závierok
a skutočnosť, že výdavky zadané do účtov zodpovedajú
uplatniteľným pravidlám Únie a vnútroštátnym pravidlám. Jeho
zodpovednosti a funkcie by mali byť vymedzené. (77) Orgán auditu by mal
zabezpečiť, aby sa audity riadiacich a kontrolných systémov
vykonávali za použitia vhodnej vzorky operácií a účtovnej závierky. Jeho
zodpovednosti a funkcie by mali byť vymedzené. (78) S cieľom
zohľadniť špecifickú organizáciu systémov riadenia a kontroly
v prípade EFRR, ESF a KF a vzhľadom na potrebu
zabezpečiť primeraný prístup sa na udeľovanie a odoberanie
akreditácie riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu vyžadujú
osobitné ustanovenia. (79) Bez toho, aby boli dotknuté
právomoci Komisie týkajúce sa finančnej kontroly, by sa mala v tejto
oblasti zosilniť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou
a mali by sa stanoviť kritériá, ktoré Komisii v rámci jej stratégie
kontroly vnútroštátnych systémov umožnia určiť úroveň záruky,
ktorú má dostať od vnútroštátnych kontrolných orgánov. V prípade
EFRR, ESF a KF sú okrem spoločných pravidiel pre finančné
riadenie potrebné dodatočné ustanovenia. (80) Najmä vzhľadom na zabezpečenie
primeranej istoty pre Komisiu pred ročným zúčtovaním by sa žiadosti
o priebežné platby mali uhrádzať vo výške 90 % z výslednej
sumy, ktorá vyplýva z uplatňovania miery spolufinancovania pre každú prioritnú
os stanovenú v rozhodnutí, ktorým sa prijíma operačný program, na
oprávnené výdavky na danú prioritnú os. Zvyšné
sumy by sa členským štátom mali vyplatiť po ročnom
zúčtovaní za predpokladu dosiahnutia primeranej istoty, pokiaľ ide
o oprávnenosť výdavkov za rok, na ktorý sa vzťahuje
zúčtovanie. (81) V snahe
zabezpečiť, že príjemcovia dostanú podporu čo najskôr,
a posilniť istotu Komisie je vhodné vyžadovať, aby žiadosti
o platby obsahovali iba výdavky, na ktoré sa príjemcom vypláca podpora. S cieľom zabezpečiť, aby mal
členský štát dostatok prostriedkov na fungovanie v rámci týchto opatrení,
malo by sa každý rok počítať so zálohovou platbou. Táto zálohová platba by sa mala každý rok
zúčtovať pri uzatváraní účtov. (82) S cieľom
zabezpečiť vhodné uplatňovanie všeobecných pravidiel o zrušení
záväzku, v pravidlách stanovených pre fondy by sa malo podrobne uviesť,
ako sa určujú termíny pre zrušenie záväzku a ako sa vypočítavajú
príslušné sumy. (83) S cieľom
zabezpečiť jasný základ a právnu istotu týchto mechanizmov,
treba vymedziť podrobný postup pre ročnú účtovnú závierku
uplatniteľný na fondy. Dôležité je
stanoviť, aby členský štát mal možnosť vymedziť vo svojom
ročnom zúčtovaní sumu, ktorá je predmetom prebiehajúceho postupu
s orgánom auditu. (84) Proces každoročného
uzatvárania účtov by malo sprevádzať každoročné uzatváranie
ukončených operácií (pre EFRR a KF) alebo výdavkov (pre ESF). S cieľom znížiť náklady spojené
s konečným uzavretím operačných programov, znížiť
administratívne zaťaženie príjemcov a poskytnúť právnu istotu by
ročná závierka mala byť povinná, čím by sa obmedzila lehota,
počas ktorej je potrebné udržiavať podporné dokumenty
a počas ktorej možno vykonávať audity operácií a ukladať
finančné opravy. (85) S cieľom ochrany
finančných záujmov Únie a poskytnutia prostriedkov na zabezpečenie
účinného vykonávania programu by mali byť k dispozícii
opatrenia, na základe ktorých by Komisia mohla prerušiť platby na úrovni
prioritnej osi alebo operačného programu. (86) Je vhodné stanoviť
v súvislosti s fondmi osobitné mechanizmy a postupy pre finančné
opravy vykonávané členskými štátmi a Komisiou s cieľom
poskytnúť členským štátom právnu istotu. (87) Frekvencia auditov operácií by
mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondov. Mal by sa znížiť najmä počet vykonávaných auditov, ak
celkové oprávnené náklady neprevyšujú 100 000 EUR. Napriek tomu by
malo byť možné uskutočniť audit kedykoľvek, ak existuje
dôkaz o nezrovnalosti alebo podvode, alebo po uzavretí ukončenej
operácie ako súčasť kontrolovanej vzorky. Na
to, aby bola táto úroveň auditu vykonávaného Komisiou primeraná riziku,
Komisia by mala byť schopná znížiť svoju audítorskú prácu
v súvislosti s operačnými programami v prípade, že neexistujú
závažné nedostatky, alebo v prípade, že sa možno spoľahnúť na
orgán auditu. (88) S cieľom
doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia
by sa na Komisiu malo delegovať právo prijímať akty v súlade
s článkom 290 zmluvy v súvislosti s kódexom správania,
pokiaľ ide o ciele a kritériá na podporu vykonávania
partnerstva, prijatie prvkov spoločného strategického rámca,
ktoré sa týkajú indikačných opatrení s vysokou európskou
pridanou hodnotou a príslušných zásad vykonávania a priorít
v oblasti spolupráce, dodatočné pravidlá rozdeľovania
výkonnostnej rezervy, vymedzenie oblasti a obyvateľstva, ktoré sú
zahrnuté do stratégie miestneho rozvoja, podrobné pravidlá pre finančné
nástroje (hodnotenie ex ante, kombinovanie pomoci, oprávnenosť,
druhy nepodporovaných aktivít), pravidlá týkajúce sa určitých typov
finančných nástrojov zriadených na vnútroštátnej, regionálnej, nadnárodnej
alebo cezhraničnej úrovni, pravidlá týkajúce sa dohôd o financovaní,
prevod a správa aktív, opatrenia riadenia a kontroly, pravidlá týkajúce sa
žiadostí o platbu a zriadenie systému kapitalizácie ročných
splátok, definíciu paušálnej sadzby pre operácie generujúce príjmy, definíciu
paušálnej sadzby uplatňovanej na nepriame náklady na granty na základe
existujúcich metód a zodpovedajúcich sadzieb uplatniteľných pre politiky
Únie, povinnosti členských štátov týkajúce sa postupu oznamovania
nezrovnalostí a vymáhania neoprávnene vyplatených súm, modality výmeny
informácií o operáciách, opatrenia pre primeraný audit trail, podmienky
vnútroštátneho auditu, akreditačné kritériá pre riadiace orgány
a certifikačné orgány, určenie spoločne uznávaných
nosičov dát a kritériá pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá
sa má uplatniť. Komisia by mala byť splnomocnená meniť
a dopĺňať prostredníctvom delegovaných aktov prílohu
prílohy I a VI, ktoré
obsahujú nepodstatné prvky tohto nariadenia, s cieľom
riešiť budúce potreby prispôsobenia sa. Je osobitne dôležité, aby Komisia
počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na
úrovni odborníkov. (89) Komisia by pri príprave
a vypracovávaní delegovaných aktov mala zaručiť súbežné, včasné
a primerané odosielanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu
a Rade. (90) Pokiaľ ide o všetky
fondy SSR, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať prostredníctvom
vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými sa schvaľujú zmluvy
o partnerstve, rozhodnutia o pridelení výkonnostnej rezervy, rozhodnutia,
ktorými sa pozastavujú platby súvisiace s hospodárskymi politikami
členských štátov a v prípade zrušenia viazania rozhodnutia, ktorými sa
menia a dopĺňajú rozhodnutia, ktorými sa prijímajú programy, a
pokiaľ ide o fondy, rozhodnutia, ktorými sa identifikujú regióny a
členské štáty spĺňajúce kritérium investovania do rastu a
zamestnanosti, rozhodnutia, ktorými sa stanovuje ročné rozdelenie
viazaných rozpočtových prostriedkov pre členské štáty, rozhodnutia,
ktorými sa stanovuje suma, ktorá má byť presunutá z pridelených
finančných prostriedkov z KF od každého členského štátu na Nástroj na
prepojenie Európy, rozhodnutia, ktorými sa stanovuje suma, ktorá má byť
presunutá z pridelených finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov
od každého členského štátu na potraviny pre znevýhodnené osoby,
rozhodnutia, ktorými sa prijímajú a menia a dopĺňajú
o operačné programy, rozhodnutia o hlavných projektoch, rozhodnutia
o pozastavení platieb a rozhodnutia o finančných opravách. (91) S cieľom
zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia,
vykonávacie právomoci v súvislosti s metodikou týkajúcou sa
cieľov v oblasti zmeny klímy, so štandardnými podmienkami na
monitorovanie finančných nástrojov, s jednotnými podmienkami
týkajúcimi sa monitoringu a poskytovania informácií z monitorovania
finančných nástrojov, metodikou výpočtu čistých príjmov z
projektov generujúcich príjmy, so systémom elektronickej výmeny údajov medzi
členskými štátmi a Komisiou, s modelom operačného programu
pre fondy, nomenklatúrou kategórií intervencií, formou poskytovania informácií
o významných projektoch a metodikou, ktorá sa má použiť na
vykonanie analýzy nákladov a prínosov hlavných projektov, so vzorom
spoločného akčného plánu, vzorom výročných
a záverečných správ o vykonávaní, s určitými
technickými charakteristikami opatrení na informovanie a publicitu a so
súvisiacimi pokynmi, s pravidlami o výmene informácií medzi
príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi
auditu a sprostredkovateľskými subjektmi, so vzorom vyhlásenia
o hospodárení, so vzormi pre stratégiu auditu, so stanoviskom
a s výročnou kontrolnou správou a s metodikou výberu
vzoriek, pravidlami týkajúcimi sa používania údajov zhromaždených počas auditov
a so vzorom žiadostí o platbu by sa mali vykonávať v súlade
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011
zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné
zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie
vykonávacích právomocí Komisie[8].
(92) Toto nariadenie nahrádza
nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým
sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho
rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa
zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999[9].
Uvedené nariadenie by sa preto malo zrušiť. (93) Keďže členské štáty
nemôžu sami dostatočne dosiahnuť cieľ tohto nariadenia,
a to znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov
a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, najmä
vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle
a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými
a demografickými podmienkami, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni
Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity
stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou
v uvedenom článku sa toto nariadenie neuplatňuje nad rámec toho,
čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa, PRIJALI TOTO NARIADENIE: ČASŤ I
PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV Článok 1
Predmet úpravy Toto nariadenie stanovuje spoločné
pravidlá platné pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky
sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre
rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva
(EFNRH), ktoré fungujú na základe spoločného strategického rámca („fondy
SSR“). Vymedzujú sa v ňom aj opatrenia potrebné na zabezpečenie
účinnosti fondov SSR a ich vzájomnej koordinácie a koordinácie s
ďalšími nástrojmi Únie. V tomto nariadení sa stanovujú aj všeobecné
pravidlá, ktorými sa riadia EFRR, ESF (ďalej spoločne len
„štrukturálne fondy“) a KF. V nariadení sa vymedzujú úlohy, prioritné ciele a
organizácia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu („fondy“), kritériá
oprávnenosti členských štátov a regiónov na podporu z fondov SSR,
dostupné finančné prostriedky a kritériá ich prideľovania. Pravidlá stanovené v tomto nariadení sa
uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v nariadení
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2012
o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej
poľnohospodárskej politiky[10]
(„nariadenie o SPP“) a osobitné ustanovenia uvedené v týchto
nariadeniach: (1)
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. […]/2012 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa
zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[11]
(„nariadenie o EFRR“); (2)
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. /2012 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1081/2006[12]
(„nariadenie o ESF“); (3)
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. /2012, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1084/2006[13]
(„nariadenie o KF“); (4)
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. /2012 o Európskej územnej spolupráci[14] („nariadenie o EÚS); (5)
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. /2012 o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1698/2005[15] („nariadenie o EPFRV“), a (6)
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. /2012 o Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, ktorým
sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1198/2006[16]
(„nariadenie o EFNRH“). Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia sa na
finančné nástroje podporované z fondov SSR uplatňujú vymedzenia
pojmov finančných nástrojov stanovené v nariadení
o rozpočtových pravidlách, ak nie je v tomto nariadení uvedené
inak. Okrem toho sa uplatňujú tieto
vymedzenia pojmov: (1)
„stratégia Únie na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ znamená ciele
a spoločné zámery usmerňujúce činnosť členských
štátov a Únie uvedené v oznámení Komisie Európa 2020: Stratégia na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,
obsiahnuté v záveroch prijatých Európskou radou 17. júna 2010 ako príloha
I (Nová európska stratégia pre zamestnanosť a rast, hlavné ciele EÚ),
v odporúčaní Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík
členských štátov a Únie[17]
a v rozhodnutí Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky
zamestnanosti členských štátov[18]
a akúkoľvek revíziu týchto zámerov a spoločných
cieľov; (2)
„spoločný strategický rámec“ znamená dokument,
ktorým sa transformujú ciele a plánované úlohy stratégie Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu do
základných opatrení pre fondy SSR, ktorým sa stanovujú základné opatrenia pre
každý tematický cieľ, ktoré sa majú podporiť v rámci jednotlivých
fondov SSR, a mechanizmy na zabezpečenie súdržnosti a jednotnosti
programovania fondov SSR s hospodárskou politikou a politikou zamestnanosti
členských štátov a Únie; prvky, ktoré poskytujú jasné
strategické smerovanie pre proces tvorby programov a uľahčujú
sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR
a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie
v súlade s celkovými a čiastkovými cieľmi stratégie
Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu; (3)
„opatrenie“ znamená druh
operácie, ktorú podporujú fondy SSR, aby sa dosiahli ciele programu; (4)
„indikačné opatrenie
s vysokou európskou pridanou hodnotou“ znamená opatrenie, pri ktorom možno
očakávať, že významne prispeje k dosiahnutiu celkových
a čiastkových cieľov stratégie Únie na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a ktoré bude pri
príprave programov slúžiť ako referenčný bod; (5)
„pravidlá pre jednotlivé fondy“ znamenajú
ustanovenia uvedené v časti III tohto nariadenia alebo stanovené na jej
základe, alebo v osobitných alebo všeobecných nariadeniach, ktorými sa riadi
jeden alebo viaceré fondy SSR uvedené alebo vymenované v treťom pododseku
článku 1; (6)
„programovanie“ znamená proces organizovania,
rozhodovania a prideľovania finančných prostriedkov v niekoľkých
fázach určených na realizáciu spoločného opatrenia Únie a
členských štátov na viacročnom základe s cieľom plniť
stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu; (7)
„program“ znamená „operačný program“ uvedený v
časti III tohto nariadenia a v nariadení o EFNRH a „program
rozvoja vidieka“ uvedený v nariadení o EPFRV; (8)
„priorita“ znamená „prioritnú os“ uvedenú v
časti III tohto nariadenia a „prioritu Únie“ uvedenú v nariadení o
EFNRH a nariadení o EPFRV; (9)
„operácia“ znamená projekt, zmluvu, opatrenie alebo
súbor projektov, ktorý bol vybraný riadiacimi orgánmi príslušných programov
alebo na ich zodpovednosť a ktorý prispieva
k napĺňaniu cieľov priority alebo priorít, na ktorú sa
vzťahuje; v súvislosti s finančnými nástrojmi operáciu
tvoria finančné príspevky z programu na finančné nástroje
a následná finančná podpora, ktorú poskytujú tieto finančné
nástroje (10)
„príjemca“ je verejný alebo súkromný orgán
zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie
operácií; v kontexte štátnej pomoci pojem „príjemca“ znamená orgán,
ktorému je poskytnutá pomoc; v kontexte finančných nástrojov pojem
„príjemca“ znamená orgán, ktorý uplatňuje finančný nástroj; (11)
„konečný príjemca“ znamená fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá dostáva finančnú podporu z finančného
nástroja; (12)
„štátna pomoc“ znamená pomoc v zmysle
článku 107 ods. 1 zmluvy, ktorá na účely tohto nariadenia
zahŕňa tiež pomoc de minimis v zmysle nariadenia Komisie (ES)
č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87
a 88 zmluvy na pomoc de minimis[19],
nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatňovaní
článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis
v sektore poľnohospodárskej výroby[20]
a nariadenia Komisie (ES) č. 875/2007 z 24. júla 2007
o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ
ide o pomoc de minimis v sektore rybného hospodárstva, ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1860/2004[21]; (13)
„ukončená operácia“ znamená operáciu, ktorá
bola fyzicky ukončená alebo plne vykonaná a všetky s ňou
súvisiace platby boli uhradené príjemcami a príjemcom bol vyplatený
príslušný verejný príspevok; (14)
„verejná podpora“ znamená akúkoľvek
finančnú podporu na financovanie operácie, ktorá pochádza z rozpočtu
vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych verejných orgánov, rozpočtu
Únie súvisiaceho s fondmi SSR, rozpočtu verejnoprávnych subjektov
alebo rozpočtu združení verejných orgánov alebo verejnoprávnych subjektov;
(15)
„verejnoprávny orgán“ predstavuje akúkoľvek
inštitúciu, ktorá sa spravuje verejným právom v zmysle článku 1 ods.
9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES[22], a akékoľvek európske
zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) zriadené v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006[23] bez ohľadu na to,
či príslušné vnútroštátne vykonávacie ustanovenia považujú EZÚS za
verejnoprávny orgán alebo súkromnoprávny subjekt; (16)
„dokument“ znamená papier alebo elektronické médium
s informáciami relevantnými v rámci tohto nariadenia; (17)
„sprostredkovateľský subjekt“ znamená každý
verejný alebo súkromný subjekt, ktorý koná pod vedením riadiaceho alebo
certifikačného orgánu alebo ktorý vykonáva povinnosti v mene takéhoto
orgánu vo vzťahu k príjemcom vykonávajúcim operácie; (18)
„stratégia miestneho rozvoja“ znamená ucelený súbor
operácií s cieľom splniť miestne ciele a uspokojiť
miestne potreby, ktoré prispievajú k plneniu stratégie Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu
a ktoré sa realizujú v rámci partnerstva na primeranej úrovni; (19)
„priebežné ukončenie“ znamená ukončenie
operácií v dôsledku ročného zúčtovania pred celkovým ukončením
programu; (20)
„zmluva o partnerstve“ znamená dokument pripravený
členským štátom spolu s partnermi v súlade s prístupom
viacúrovňového riadenia, ktorý stanovuje stratégiu, priority
a podmienky členského štátu na využívanie fondov SSR efektívnym
a účinným spôsobom s cieľom dodržiavať stratégiu Únie
na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,
ktorý schvaľuje Komisia po hodnotení a dialógu s členským
štátom; (21)
„kategória regiónov“ znamená začlenenie
regiónov do kategórie „menej rozvinuté regióny“, „prechodné regióny“ alebo
„vyspelejšie regióny“ podľa článku 82 ods. 2; (22)
„žiadosť o platbu“ znamená žiadosť o
platbu alebo vyhlásenie o výdavkoch, ktoré predložil členský štát
Komisii; (23)
„EIB“ znamená Európsku investičnú banku,
Európsky investičný fond alebo akúkoľvek dcérsku spoločnosť
Európskej investičnej banky; (24)
„MSP“ znamená mikropodnik, malý alebo stredný
podnik v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES alebo jeho následných
zmien a doplnení. (25)
„účtovný rok“ znamená na účely časti
III obdobie od 1. júla do 30. júna s výnimkou prvého účtovného roka,
v súvislosti s ktorým znamená obdobie od dátumu začiatku
oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015. Posledný účtovný
rok je od 1. júla 2022 do 30. júna 2023; (26)
„finančný rok“ znamená na účely
časti III obdobie od 1. januára do 31. decembra. ČASŤ II
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PLATNÉ PRE FONDY SSR HLAVA I
Zásady podpory Únie pre fondy SSR Článok 3
Rozsah
pôsobnosti Pravidlá vymedzené v tejto časti sa
uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uvedené v časti
III. Článok 4
Všeobecné zásady 1. Fondy SSR poskytujú podporu
pre napĺňanie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom viacročných
programov, ktoré dopĺňajú národné, regionálne a miestne
opatrenia, so zreteľom na integrované usmernenia a odporúčania
pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy
a príslušné odporúčania Rady prijaté podľa článku 148 ods.
4 zmluvy. 2. Komisia a členské štáty
zabezpečujú, aby bola pomoc z fondov SSR konzistentná s politikami
a prioritami Únie a komplementárna s inými nástrojmi Únie. 3. Podpora z fondov SSR sa
poskytuje v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi. 4 Členské štáty
a nimi poverené orgány na tento účel sú zodpovedné za vykonávanie
programov a plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia
a pravidiel pre jednotlivé fondy na príslušnej územnej úrovni v súlade s
inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu a v
súlade s týmto nariadením a pravidlami pre jednotlivé fondy. 5. Pri opatreniach týkajúcich sa
uplatňovania a využívania fondov SSR, a najmä finančných a
administratívnych prostriedkov potrebných na využívanie fondov, ktoré súvisia s
podávaním správ, hodnotením, riadením a kontrolou, sa zohľadňuje
zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej podpory. 6. Komisia a členské štáty
zabezpečujú v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami
koordináciu medzi fondmi SSR a s inými politikami a nástrojmi Únie vrátane
tých, ktoré tvoria rámec vonkajších opatrení Únie. 7. Časť rozpočtu
Únie pridelená fondom SSR sa plní prostredníctvom spoločného riadenia
členských štátov a Komisie v súlade s článkom 53 písm. b) nariadenia
o rozpočtových pravidlách, s výnimkou sumy z KF prevedenej na
Nástroj na prepojenie Európy, ktorý je uvedený v článku 84 ods. 4, a
inovatívnych činností na podnet Komisie uvedených v článku 9
nariadenia o EFRR a s výnimkou technickej pomoci na podnet Komisie. 8. Komisia a členské štáty
uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade
s článkom 27 nariadenia o rozpočtových pravidlách. 9. Komisia a členské štáty
zabezpečujú účinnosť fondov SSR, a to najmä prostredníctvom
monitorovania, podávania správ a hodnotenia. 10. Komisia a členské štáty
vykonávajú svoje úlohy súvisiace s fondmi SSR s cieľom znížiť
administratívne zaťaženie príjemcov. Článok 5
Partnerstvo a viacúrovňové
riadenie 1. V rámci zmluvy o partnerstve
a v rámci každého programu vytvorí členský štát partnerstvo s
týmito partnermi: (a)
príslušnými regionálnymi, miestnymi, mestskými
a ostatnými orgánmi verejnej správy; (b)
hospodárskymi a sociálnymi partnermi; a (c)
subjektmi, ktoré zastupujú občiansku
spoločnosť vrátane partnerov z oblasti životného prostredia,
mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti
a nediskriminácie. 2. V súlade s prístupom
viacúrovňového riadenia členské štáty zapoja partnerov do prípravy
zmlúv o partnerstve a správ o dosiahnutom pokroku, ako aj do prípravy,
vykonávania, monitorovania a hodnotenia programov. Partneri sa
zúčastňujú monitorovacích výborov programov. 3. Komisia je oprávnená
prijať delegované akty v súlade s článkom 142
s cieľom zabezpečiť Európsky kódex správania, v ktorom
sa stanovia ciele a kritériá na podporu vykonávania partnerstva a na
uľahčenie využívania informácií, skúseností, výsledkov a osvedčených
postupov medzi členskými štátmi. 4. Aspoň raz za rok Komisia
v prípade každého fondu SSR prerokuje využívanie podpory z fondov SSR s
organizáciami zastupujúcimi partnerov na úrovni Únie. Článok 6
Súlad s právnymi predpismi
Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi Operácie financované z fondov SSR sú v súlade
s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Článok 7
Podpora rovnosti mužov a žien
a nediskriminácie Členské štáty a Komisia zabezpečia,
aby sa v priebehu prípravy a vykonávania programov podporovala
rovnosť mužov a žien a začlenenie hľadiska rodovej
rovnosti. Členské štáty a Komisia prijmú
primerané opatrenia na to, aby zabránili akejkoľvek diskriminácii na
základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania,
zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy
a vykonávania programov. Článok 8
Udržateľný rozvoj Ciele fondov SSR sa uskutočňujú v
rámci trvalo udržateľného rozvoja a podpory cieľa Únie
ochraňovať a zlepšovať životné prostredie podľa článku
11 zmluvy, pričom sa zohľadňuje zásada
„znečisťovateľ platí“. Členské štáty a Komisia zabezpečia,
aby sa v priebehu prípravy a vykonávania zmlúv o partnerstve a programov
podporovali požiadavky na ochranu životného prostredia, efektívnosť
zdrojov, zmierňovanie zmien klímy a prispôsobovanie sa im, odolnosť
voči prírodným katastrofám a predchádzanie riziku a
jeho riadenie. Členské štáty poskytnú informácie o podpore
cieľov v oblasti zmien klímy pomocou metodiky prijatej Komisiou. Komisia
prijme túto metodiku prostredníctvom vykonávacieho aktu. Vykonávací akt sa
prijme v súlade s postupom prešetrovania uvedenom v článku 143
ods. 3. HLAVA II
STRATEGICKÝ PRÍSTUP KAPITOLA I
Tematické ciele pre fondy SSR a spoločný strategický rámec Článok 9
Tematické ciele Z každého fondu SSR sa podporujú tieto
tematické ciele v súlade s ich poslaním, aby sa prispelo
k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu: (1)
posilnenie výskumu, technologického rozvoja
a inovácií, (2)
zlepšenie prístupu k informáciám a ku komunikačným
technológiám a zlepšenie ich využívania a kvality, (3)
zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných
podnikov, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora
rybného hospodárstva a akvakultúry (v prípade EFNRH), (4)
podporovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo
vo všetkých sektoroch; (5)
podpora prispôsobovania sa zmenám klímy,
predchádzania a riadenia rizika, (6)
ochrana životného prostredia a presadzovanie
efektívnosti zdrojov; (7)
podpora udržateľnej dopravy
a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových
infraštruktúrach, (8)
podpora zamestnanosti a mobility pracovnej
sily, (9)
podpora sociálneho začlenenia a boj proti
chudobe, (10)
investovanie do vzdelania, zručností
a celoživotného vzdelávania, (11)
zvyšovanie inštitucionálnych kapacít
a efektivity verejnej správ. Tematické ciele sa prevedú do priorít
špecifických pre každý fond SSR a vymedzia sa v pravidlách pre jednotlivé
fondy. Článok 10
Spoločný strategický
rámec S cieľom presadiť harmonický,
vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj Únie spoločný
strategický rámec sa celkové a čiastkové ciele stratégie
Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu poskytne jasné strategické smerovanie pre proces tvorby
programov a uľahčí sektorovú a územnú koordináciu zásahov
Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami
a nástrojmi Únie v súlade s celkovými a čiastkovými
cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu pretransformujú prostredníctvom spoločného strategického
rámca do kľúčových činností fondov SSR. Článok 11
Obsah Spoločný strategický rámec zavedie: (fa) mechanizmy
na zabezpečenie prostriedky na dosiahnutie súladu
a konzistencie programovania fondov SSR
s konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa
článku 121 ods. 2 zmluvy a s príslušnými
odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods. 4
zmluvy; (eb) mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR
a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie vrátane
vonkajších nástrojov pre spoluprácu; (c) horizontálne zásady a prierezové
ciele politiky pre využívanie fondov SSR; (bd) opatrenia na riešenie kľúčové územné výzvy územných
výziev a kroky, ktoré je potrebné prijať na podporu
integrovaného prístupu, ktorý odzrkadľuje úlohu mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí, ako aj špecifických výziev oblastí s osobitnými územnými
charakteristikami uvedenými v článkoch 174 a 349 zmluvy,
ktoré sa riešia fondmi SSR; (ae) pre každý tematický cieľ kľúčové
činnostiindikačné opatrenia s vysokou európskou pridanou hodnotou,
ktoré budú podporované z každého fondu SSR, a príslušné
zásady vykonávania; (df) priorityné
oblasti v rámci spolupráce pre každý z fondovfondy SSR,
v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny
a prímorské oblasti;. Článok 12
Prijatie a preskúmanie Prvky Komisia je splnomocnená prijať delegovaný akt
v súlade s článkom 142 o spoločnom strategickom rámci spoločného strategického rámca,
ktoré sa vzťahujú na súlad a konzistenciu s hospodárskymi politikami
členských štátov a Únie, mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR
a s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi Únie,
horizontálne zásady a prierezové ciele politiky a opatrenia na
riešenie územných výziev, sú uvedené v prílohe Ido 3 mesiacov od prijatia tohto nariadenia. Komisia je splnomocnená prijímať
delegované akty v súlade s článkom 142, v ktorých
stanoví špecifické prvky spoločného strategického rámca, ktoré sa týkajú vytvorenia
indikačných opatrení s vysokou európskou pridanou hodnotou
a príslušných zásad vykonávania pre každý tematický cieľ a priorít
v oblasti spolupráce. V prípade významných zmien stratégie Únie
na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu Komisia preskúma spoločný strategický rámec
a v prípade potreby prijme prostredníctvom delegovaného aktu
v súlade s článkom 142 zmeny a doplnenia prílohy Irevidovaný spoločný strategický rámec. Do 6 mesiacov od prijatia revízie revidovaného
spoločného strategického rámca členské štáty v prípade
potreby navrhnú zmeny a doplnenia zmlúv o partnerstve
a programov, aby zabezpečili ich súlad s revidovaným
spoločným strategickým rámcom.
KAPITOLA II
Zmluva o partnerstve Článok 13
Príprava zmluvy o partnerstve 1. Každý členský štát pripraví zmluvu o partnerstve
na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. 2. Členské štáty vypracujú
zmluvu o partnerstve v spolupráci s partnermi uvedenými
v článku 5. Zmluva o partnerstve sa pripraví na
základe dialógu s Komisiou. 3. V zmluve o partnerstve
sa upravuje všetka podpora poskytnutá z fondov SSR príslušnému
členskému štátu. 4. Každý členský štát zašle
svoju zmluvu o partnerstve Komisii do 3 mesiacov od prijatia
spoločného strategického rámca. Článok 14
Obsah zmluvy o partnerstve Zmluva o partnerstve musí
obsahovať: (a)
opatrenia zabezpečujúce súlad
so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu vrátane: i) analýzy rozdielov a potrieb
v oblasti rozvoja vzhľadom na tematické ciele, a kľúčové
činnosti definované v spoločnom strategickom rámcispoločný
strategický rámec a čiastkové ciele stanovené
v odporúčaniach Rady pre jednotlivé krajiny podľa článku
121 ods. 2 a príslušných odporúčaniach Rady podľa článku
148 ods. 4 zmluvy; ii) súhrnnej analýzy hodnotení ex ante
programov, na základe ktorej sa odôvodní výber tematických cieľov a
orientačné pridelenie finančných prostriedkov z fondov SSR; iii) zhrnutia hlavných výsledkov
očakávaných pre každý z fondov SSR v prípade každého tematického
cieľa; iv) orientačného rozdelenia podpory
Únie podľa tematického cieľa na vnútroštátnej úrovni pre každý
z fondov SSR, ako aj celkovú orientačnú sumu podpory plánovanej na
ciele súvisiace so zmenami klímy; v) hlavných prioritných oblastí spolupráce
v prípade potreby so zreteľom na stratégie pre makroregióny
a prímorské oblasti; vi) horizontálnych zásad a cieľov
politiky pre využívanie fondov SSR; vii) zoznamu programov v rámci EFRR, ESF
a KF s výnimkou programov v rámci cieľa Európskej územnej
spolupráce a zoznamu programov v prípade EPFRV a EFNRH spolu
s príslušnými orientačnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa
fondu SSR a roku; (b)
integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný
z fondov SSR, ktorý vymedzuje: i) mechanizmy na vnútroštátnej a
regionálnej úrovni, ktoré zabezpečujú koordináciu medzi fondmi SSR a inými
finančnými nástrojmi Únie alebo vnútroštátnymi finančnými nástrojmi s
EIB; ii) opatrenia na zabezpečenie
integrovaného prístupu na využívanie fondov SSR, s cieľom územného
rozvoja mestských, vidieckych, pobrežných a rybárskych oblastí a
oblastí s osobitnými územnými charakteristikami, predovšetkým opatrenia na
uplatňovanie článkov 28, 29 a 99, v prípade potreby doplnené
o zoznam miest, ktoré sa majú zapojiť do platformy rozvoja miest, ako
sa uvádza v článku 8 nariadenia o EFRR; (c)
integrovaný prístup k riešeniu osobitných potrieb
zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových
skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným
dôrazom na marginalizované skupiny obyvateľstva, a v prípade potreby
vrátane orientačných pridelených finančných prostriedkov pre príslušné
fondy SSR; (d)
opatrenia na zabezpečenie efektívneho
vykonávania, vrátane: i) konsolidovanej tabuľky
míľnikov a čiastkových cieľov stanovených v rámci programov
pre rámec výkonnosti uvedený v článku 19 ods. 1 spolu
s metodikou a mechanizmom na zabezpečenie súladu
medzi programami a fondmi SSR; ii) súhrnného hodnotenia plnenia
predbežných podmienok a činností, ktoré sa majú vykonať na
vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a časového plánu ich vykonania v
prípade, že predbežné podmienky neboli splnené; iii) informácií potrebných na overenie ex
ante súladu s pravidlami o doplnkovosti, ako sa definujú
v časti III tohto nariadenia; iv) činností vykonaných
s cieľom zapojiť partnerov a ich úlohy v rámci
prípravy zmluvy o partnerstve a správy o dosiahnutom pokroku,
ako sa stanovuje v článku 46 tohto nariadenia; (e)
opatrenia na zabezpečenie efektívneho
využívania fondov SSR vrátane: i) posúdenia, či je potrebné
posilniť administratívnu kapacitu orgánov a prípadne príjemcov, a
činností, ktoré je potrebné vykonať na tento účel; ii) zhrnutia plánovaných činností a
zodpovedajúcich cieľov programov s cieľom dosiahnuť zníženie
administratívneho zaťaženia príjemcov; iii) hodnotenia existujúcich systémov
elektronickej výmeny údajov a plánovaných činností s cieľom
umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi príjemcami a orgánmi
zodpovednými za riadenie a kontrolu programov vykonávali výlučne formou
elektronickej výmeny údajov. Článok 15
Prijatie a zmena a
doplnenie zmluvy o partnerstve 1. Komisia posúdi súlad zmluvy o
partnerstve s týmto nariadením, so spoločným strategickým rámcom a s
odporúčaniami pre jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2
zmluvy a odporúčaniami Rady prijatými podľa článku 148 ods.
4 zmluvy pri zohľadnení hodnotení ex ante programov a predloží
pripomienky do 3 mesiacov od dátumu predloženia zmluvy o partnerstve. Členský
štát poskytne všetky potrebné dodatočné informácie a v prípade potreby
upraví zmluvu o partnerstve. 2. Komisia prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o schválení zmluvy o partnerstve
najneskôr šesť mesiacov po jej predložení členským štátom za
predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli uspokojujúco zohľadnené. Zmluva
o partnerstve nenadobudne platnosť pred 1. januárom 2014. 3. Ak členský štát navrhne
zmenu a doplnenie zmluvy o partnerstve, Komisia vykoná posúdenie v súlade s
odsekom 1 a v prípade potreby prijme prostredníctvom vykonávacích aktov
rozhodnutie o schválení zmeny a doplnenia. KAPITOLA III
Tematická koncentrácia, podmienky ex ante a preskúmanie výkonnosti Článok 16
Tematická koncentrácia Členské štáty v súlade
s pravidlami pre jednotlivé fondy zameriavajú podporu na opatrenia, ktoré
prinášajú najvyššiu pridanú hodnotu, pokiaľ ide o stratégiu Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s
cieľom riešiť výzvy definované v odporúčaniach pre
jednotlivé krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a
v príslušných odporúčaniach Rady prijatých
podľa článku 148 ods. 4 zmluvy a s ohľadom na celonárodné a
regionálne potreby. Článok 17
Podmienky ex ante 1. Podmienky ex ante sa
vymedzia pre každý fond SSR v pravidlách pre jednotlivé fondy. 2. Členské štáty posúdia,
či sú uplatniteľné podmienky ex ante splnené. 3. V prípade podmienok ex
ante, ktoré nie sú splnené v deň predloženia zmluvy
o partnerstve, členské štáty v zmluve o partnerstve uvedú
súhrn činností, ktoré sa majú vykonať na vnútroštátnej
a regionálnej úrovni, a časový plán ich vykonávania
s cieľom zabezpečiť ich splnenie najneskôr dva roky po
prijatí zmluvy o partnerstve alebo do 31. decembra 2016,
podľa toho, čo nastane skôr. 4. Členské štáty podrobne
opíšu činnosti súvisiace so splnením podmienok ex ante, vrátane
časového plánu ich vykonania, v príslušných programoch. 5. Komisia posúdi poskytnuté
informácie o plnení podmienok ex ante v rámci jej hodnotenia zmluvy
o partnerstve a programov. Pri prijímaní programu môže rozhodnúť o
pozastavení všetkých alebo niektorých priebežných platieb určených
na program do uspokojivého ukončenia činností na splnenie
podmienok ex ante. Ak činnosti na splnenie podmienok ex ante nebudú
ukončené v rámci lehoty stanovenej pre daný systém, predstavuje to základ
pre pozastavenie platieb Komisiou. 6. Odseky 1 až 5 sa
neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce. Článok 18
Výkonnostná rezerva Päť percent finančných prostriedkov
pridelených pre každý fond SSR a členský štát s výnimkou
finančných prostriedkov pridelených na cieľ Európska územná
spolupráca a na hlavu V nariadenia EFNRH tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa má
prideliť v súlade s ustanoveniami článku 20. Článok 19
Preskúmanie výkonnosti 1. Komisia v spolupráci s
členskými štátmi skontroluje výkonnosť programov v každom
členskom štáte v roku 2017 a v roku 2019 s ohľadom na výkonnostný
rámec stanovený v príslušnej zmluve o partnerstve a programoch. Spôsob
vytvorenia výkonnostného rámca a prideľovania výkonnostnej rezervy sa
uvádza v prílohe II. 2. Počas týchto kontrol sa
preskúma dosiahnutie čiastkových cieľov programov na úrovni priorít
na základe informácií a hodnotení predložených v správach
o dosiahnutom pokroku, ktoré predložia členské štáty v rokoch 2017
a 2019. Článok 20
Pridelenie výkonnostnej
rezervy 1. Ak kontrola výkonnosti
uskutočnená v roku 2017 ukáže, že sa v rámci priority programu
nedosiahli míľniky stanovené na rok 2016, Komisia predloží príslušnému
členskému štátu odporúčania. 2. Na základe preskúmania
uskutočneného v roku 2019 Komisia prijme rozhodnutie prostredníctvom
vykonávacích aktov, ktorým pre každý fond SSR a členský štát
určí programy a priority, ktoré dosiahli svoje čiastkové ciele. Členský
štát navrhne pridelenie výkonnostnej rezervy na programy a priority
uvedené v tomto rozhodnutí Komisie. Komisia schváli zmenu a doplnenie
dotknutých programov v súlade s článkom 26. Ak členský štát
nepredloží informácie v súlade s článkom 46 ods. 2 a ods. 3,
výkonnostná rezerva pre programy alebo príslušné priority sa nemôže
prideliť. 3. Ak existuje dôkaz
z kontroly výkonnosti o tom, že priorite sa nepodarilo dosiahnuť
míľniky stanovené vo výkonnostnom rámci, Komisia môže pozastaviť celú
priebežnú platbu alebo jej časť pre danú prioritu programu
v súlade s postupom stanoveným v pravidlách pre jednotlivé
fondy. 4. Ak Komisia na základe
preskúmania záverečnej správy o vykonávaní programu zistí vážne nesplnenie
cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, môže uplatniť finančné
opravy v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Komisia je
splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom
142 s cieľom stanoviť kritériá a metodiku zisťovania
úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť. . 5. Odsek 2 sa neuplatňuje
na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca a na hlavu
V nariadenia o EFNRH. KAPITOLA IV
Makroekonomická podmienenosť Článok 21
Podmienenosť spojená
s koordináciou hospodárskych politík členských štátov 1. Komisia môže požiadať
členský štát, aby preskúmal svoju zmluvu o partnerstve a programy a v
prípade potreby navrhol zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve
a príslušných programov s cieľom: (a)
podporiť vykonávanie odporúčania Rady
adresovaného príslušnému členskému štátu a prijatého v súlade
s článkom 121 ods. 2 a/alebo článkom 148 ods. 4 zmluvy, alebo
podporiť vykonávanie opatrení adresovaných príslušnému členskému
štátu a prijatých v súlade s článkom 136 ods. 1 zmluvy; (b)
podporiť vykonávanie odporúčania Rady
adresovaného príslušnému členskému štátu a prijatého v súlade
s článkom 126 ods. 7 zmluvy; (c)
podporiť vykonávanie odporúčania Rady
adresovaného príslušnému členskému štátu a prijatého v súlade
s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. .../2011 [o predchádzaní
a oprave makroekonomických nerovnováh] za predpokladu, že tieto zmeny
a doplnenia sa považujú za potrebné s cieľom pomôcť
napraviť makroekonomické nerovnováhy; (d)
maximálne zvýšiť rast a vplyv
konkurencieschopnosti dostupných fondov SSR podľa článku 4, ak
členský štát spĺňa jednu z týchto podmienok: (i) má sprístupnenú finančnú pomoc Únie
podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 407/2010; (ii) má
sprístupnenú strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením
Rady (ES) č. 332/2002[24]; (iii) má sprístupnenú finančnú pomoc vo
forme pôžičky EMS v súlade so Zmluvou o založení Európskeho
mechanizmu pre stabilitu. 2. Členský štát predloží
návrh na zmenu a doplnenie zmluvy o partnerstve a príslušných
programov do jedného mesiaca. Komisia v prípade potreby vyjadrí
pripomienky do jedného mesiaca od predloženia zmien a doplnení a
členský štát má potom mesiac na to, aby znova predložil svoj návrh. 3. Ak Komisia nevyjadrí
pripomienky, alebo ak boli jej pripomienky uspokojivo zohľadnené, Komisia
bezodkladne prijme rozhodnutie schvaľujúce zmeny a doplnenia zmluvy
o partnerstve a príslušných programov. 4. Odchylne od odseku 1, ak sa
finančná pomoc sprístupní členskému štátu v súlade
s odsekom 1 písm. d) a je spojená s upraveným programom, Komisia
môže bez akéhokoľvek návrhu členského štátu zmeniť
a doplniť zmluvu o partnerstve a programy
s cieľom maximálne zvýšiť rast a dosah
konkurencieschopnosti dostupných fondov SSR. Na zabezpečenie efektívneho
vykonávania zmluvy o partnerstve a príslušných programov sa Komisia
zapojí do ich riadenia, ako je uvedené v upravenom programe alebo
v Spoločnom vyhlásení úmyslu podpísanom s príslušným
členským štátom. 5. Ak členský štát
nezareaguje na žiadosť Komisie uvedenú v odseku 1 alebo neodpovie
uspokojivo do jedného mesiaca na pripomienky Komisie uvedené v odseku 2,
Komisia môže do troch mesiacov od zaslania svojich pripomienok prijať
prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie o pozastavení časti
alebo všetkých platieb na príslušné programy. 6. Komisia prostredníctvom
vykonávacích aktov pozastaví časť platieb alebo všetky platby
a záväzky v prípade príslušných programov, ak: (a)
Rada zistí, že členský štát nedodržiava
osobitné opatrenia stanovené Radou v súlade s článkom 136 ods. 1
zmluvy; (b)
Rada v súlade s článkom 126 ods. 8
alebo článkom 126 ods. 11 rozhodne, že príslušný členský štát
neprijal účinné opatrenie na nápravu svojho nadmerného deficitu; (c)
Rada v súlade s článkom 8 ods. 3
nariadenia (EÚ) č. .../2011 [o predchádzaní a oprave
makroekonomických nerovnováh] dospeje k záveru, že členský štát
v dvoch po sebe nasledujúcich prípadoch nepredložil dostatočný
nápravný akčný plán, alebo Rada prijme rozhodnutie deklarujúce nesúlad
v súlade s článkom 10 ods. 4 uvedeného nariadenia; (d)
Komisia dospeje k záveru, že členský štát
neprijal opatrenia na vykonávanie ozdravného programu uvedeného
v nariadení Rady (EÚ) č. 407/2010 alebo nariadení Rady (ES) č.
332/2002, a v dôsledku toho rozhodne nepovoliť vyplatenie finančnej
pomoci udelenej tomuto členskému štátu; alebo (e)
predstavenstvo Európskeho mechanizmu pre stabilitu dospeje
k záveru, že nebola splnená podmienka spojená s finančnou
pomocou EMS vo forme pôžičky EMS pre príslušný členský štát,
a v dôsledku toho sa rozhodne nevyplatiť stabilizačnú
podporu, ktorá mu bola udelená. 7. Pri rozhodovaní
o pozastavení časti platieb alebo všetkých platieb alebo záväzkov
v súlade s odsekmi 5 a 6 Komisia zabezpečí, aby bolo
pozastavenie primerané a účinné so zreteľom na hospodárske
a sociálne okolnosti príslušného členského štátu a rešpektovalo
rovnosť zaobchádzania medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide
o vplyv pozastavenia na hospodárstvo príslušného členského štátu. 8. Komisia bezodkladne zruší
pozastavenie platieb a záväzkov, ak členský štát navrhol zmeny
a doplnenia zmluvy o partnerstve a príslušných programov na
požiadanie Komisie, ktoré Komisia schválila, a v prípadoch, keď: (a)
Rada rozhodla, že členský štát dodržiava
osobitné opatrenia stanovené Radou v súlade s článkom 136 ods. 1
zmluvy; (b)
sa postup pri nadmernom schodku dočasne
pozastavil v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1467/97,
alebo Rada v súlade s článkom 126 ods. 12 zmluvy rozhodla
zrušiť rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu; (c)
Rada schválila opravný akčný plán predložený
príslušným členským štátom v súlade s článkom 8 ods. 2
nariadenia (EÚ) č. [...] [nariadenie o postupe pri nadmernej
nerovnováhe], alebo sa postup pri nadmernej nerovnováhe pozastavil
v súlade s článkom 10 ods. 5 uvedeného nariadenia, alebo Rada
uzavrela postup pri nadmernej nerovnováhe v súlade s článkom 11
uvedeného nariadenia; (d)
Komisia dospela k záveru, že členský štát
prijal opatrenia na vykonávanie upraveného programu uvedeného v nariadení
Rady (EÚ) č. 407/2010, alebo nariadení Rady (ES) č. 332/2002
a v dôsledku toho povolila vyplatenie finančnej pomoci udelenej
tomuto členskému štátu; alebo (e)
predstavenstvo Európskeho mechanizmu pre stabilitu
dospelo k záveru, že bola splnená podmienka spojená s finančnou
pomocou vo forme pôžičky EMS pre príslušný členský štát,
a v dôsledku toho sa rozhodlo vyplatiť podporu pre stabilitu,
ktorá mu bola udelená. Rada na návrh Komisie súčasne rozhodne znova
zaradiť do rozpočtu pozastavené záväzky v súlade
s článkom 8 nariadenia Rady (EÚ) č. [...], ktorým sa stanovuje
viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020. Článok 22
Zvýšenie platieb pre
členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami 1. Na požiadanie členského
štátu možno priebežné platby a záverečné platby zvýšiť o 10
percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania uplatniteľnú na každú
prioritu pre EFRR, ESF a KF, alebo na každé opatrenie pre EPFRV a EFNRH.
Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %, sa uplatňuje na
žiadosti o platbu týkajúce sa účtovného obdobia, v ktorom
členský štát predložil svoju žiadosť, a v nasledujúcich
účtovných obdobiach, počas ktorých členský štát spĺňa
jednu z týchto podmienok: (a)
ak príslušný členský štát prijal euro, dostáva
makrofinančnú pomoc od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č.
407/2010[25]; (b)
ak príslušný členský štát neprijal euro,
dostane strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č.
332/2002[26]; (c)
finančná pomoc je členskému štátu k
dispozícii v súlade so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu
podpísanou 11. júla 2011. Prvý pododsek sa neuplatňuje na programy v
rámci nariadenia o EÚS. 2. Bez ohľadu na odsek 1
nie je podpora Únie prostredníctvom priebežných platieb a platieb
konečného zostatku vyššia než verejná podpora a maximálna výška podpory z
fondov SSR na každú prioritu pre EFRR, ESF a KF, alebo na každé opatrenie
pre EDFRV a EFNRH, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie o schválení programu. HLAVA III
PROGRAMOVANIE KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia týkajúce sa fondov SSR Článok 23
Príprava programov 1. Fondy SSR sa využívajú
prostredníctvom programov v súlade so zmluvu o partnerstve. Každý program sa
vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. 2. Programy vypracujú
členské štáty alebo akýkoľvek nimi poverený orgán v spolupráci s
partnermi. 3. Členský štát predloží
programy zároveň so zmluvou o partnerstve s výnimkou programov
Európskej územnej spolupráce, ktoré sa predkladajú do šiestich mesiacov od
schválenia spoločného strategického rámca. Všetky programy musia byť
doplnené o hodnotenie ex ante, ako sa uvádza v článku 48. Článok 24
Obsah programov 1. V každom programe sa stanoví
stratégia pre príspevok programu k stratégii Únie na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v súlade so
spoločným strategickým rámcom a so zmluvou o partnerstve. Každý program
obsahuje opatrenia na zabezpečenie účinného, efektívneho a
koordinovaného využívania fondov SSR a opatrenia na dosiahnutie zníženia
administratívnej záťaže pre príjemcov. 2. V každom programe sa vymedzia
priority, pričom sa stanovia konkrétne ciele, finančné
rozpočtové prostriedky na podporu z fondov SSR a zodpovedajúce národné
spolufinancovanie. 3. V každej priorite sa stanovia
ukazovatele pre posúdenie pokroku vo vykonávaní programu s cieľom
dosiahnuť ciele ako základe pre monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie
výkonnosti. Patria medzi ne: (a)
finančné ukazovatele súvisiace
s vyčlenenými výdavkami; (b)
ukazovatele výstupov súvisiace s podporovanými
operáciami; (c)
ukazovatele výsledkov súvisiace s prioritami. Pre každý fond SSR sa v pravidlách pre
jednotlivé fondy vymedzia všeobecné ukazovatele a môžu sa uviesť
ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy. 4. Každý program s výnimkou
tých, ktoré sa vzťahujú výlučne na technickú pomoc, obsahuje opis
opatrení na zohľadnenie zásad uvedených v článkoch 7 a 8. 5. V každom programe s výnimkou
tých, kde sa technická pomoc vykonáva v rámci osobitného programu, sa uvádza
orientačná výška podpory, ktorá sa má použiť na ciele týkajúce zmien
klímy. 6. Členské štáty navrhnú
program v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. Článok
25 Postup
prijímania programov 1. Komisia posúdi súlad programov s týmto
nariadením, pravidlami pre jednotlivé fondy, ich efektívnym prínosom pre
tematické ciele a priority Únie špecifické pre každý fond SSR, spoločným
strategickým rámcom, zmluvou o partnerstve, odporúčaniami pre jednotlivé
krajiny podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady
prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy,
a to s ohľadom na hodnotenie ex ante. Posúdenie sa predovšetkým zameriava na
vhodnosť stratégie programu, zodpovedajúce ciele, ukazovatele,
čiastkové ciele a pridelenie rozpočtových zdrojov. 2. Komisia vznesie svoje
pripomienky do troch mesiacov od dátumu predloženia programu. Členský štát
poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie
a v prípade potreby upraví navrhovaný program. 3. Komisia v súlade
s pravidlami pre jednotlivé fondy schváli každý program najneskôr
šesť mesiacov po jeho formálnom predložení členským štátom alebo
členskými štátmi za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli
uspokojivo zohľadnené, avšak nie skôr ako 1. januára 2014 alebo pred tým,
ako Komisia prijme rozhodnutie, ktorým schváli zmluvu o partnerstve. Článok 26
Zmena a doplnenie programov 1. Žiadosti členského štátu
o zmenu a doplnenie programov musia byť riadne odôvodnené a musia najmä
obsahovať opis očakávaného dosahu zmien programu na dosiahnutie
stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu a osobitných cieľov stanovených v programe,
a to pri zohľadnení spoločného strategického rámca a
zmluvy o partnerstve. K žiadostiam sa pripojí upravený program a v prípade
potreby upravená zmluva o partnerstve. V prípade zmien a doplnení programov v rámci
cieľa Európskej územnej spolupráce sa príslušná zmluva o partnerstve
nemení a nedopĺňa. 2. Komisia posúdi informácie
poskytnuté v súlade s odsekom 1, pričom zohľadní
odôvodnenie poskytnuté členským štátom. Komisia môže mať pripomienky
a členský štát poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie.
Komisia v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy schváli žiadosti
o zmenu a doplnenie programu najneskôr päť mesiacov
po ich formálnom predložení členským štátom za predpokladu, že
všetky pripomienky Komisie boli uspokojujúco zohľadnené. Komisia v prípade
potreby súčasne zmení a doplní rozhodnutie o schválení zmluvy
o partnerstve v súlade s článkom 15 ods. 3. Článok 27
Účasť Európskej
investičnej banky 1. EIB sa na žiadosť
členských štátov môže zúčastniť prípravy zmluvy o partnerstve,
ako aj činností súvisiacich s prípravou operácií, najmä
veľkých projektov, finančných nástrojov a verejno-súkromných
partnerstiev. 2. Komisia sa môže pred prijatím
zmluvy o partnerstve alebo programov poradiť s EIB. 3. Komisia môže požiadať
EIB o preskúmanie technickej kvality a hospodárskej a finančnej
životaschopnosti veľkých projektov a o pomoc, pokiaľ ide o
finančné nástroje, ktoré sa majú vykonať alebo vytvoriť. 4. Komisia môže v rámci
vykonávania ustanovení tohto nariadenia udeliť granty EIB
alebo uzavrieť zmluvu s EIB o poskytovaní služieb, ktorá sa
vzťahuje na iniciatívy vykonávané na viacročnom základe. Záväzok
týkajúci sa príspevkov z rozpočtu Únie vo vzťahu k týmto grantom
alebo zmluvám o poskytovaní služieb sa uplatňuje ročne. KAPITOLA
II Miestny
rozvoj riadený spoločenstvom Článok 28
Miestny rozvoj riadený
spoločenstvom 1. Miestny rozvoj riadený
spoločenstvom, ktorý sa v súvislosti s EPFRV označuje ako
miestny rozvoj LEADER: (a)
sa zameriava na osobitné subregionálne územia; (b)
sa riadi spoločenstvom, miestnymi akčnými
skupinami zloženými zo zástupcov verejných a súkromných lokálnych
spoločensko-hospodárskych záujmov, pričom na úrovni rozhodovania
nesmie ani verejný sektor, ani žiadna samostatná zainteresovaná strana mať
viac ako 49 % hlasovacích práv; (c)
sa uskutočňuje prostredníctvom
integrovaných a viacsektorových stratégií miestneho rozvoja; (d)
je navrhnutý s ohľadom na miestne potreby
a možnosti rozvoja a zahŕňa inovatívne prvky vzhľadom
na miestnu situáciu, vytváranie sietí a prípadne spoluprácu. 2. Podpora miestneho rozvoja
z fondov SSR musí byť zhodná a zosúladená s podporou medzi
fondmi SSR. To sa zabezpečí okrem iného prostredníctvom koordinovaného
budovania kapacít, výberu, schválenia a financovania stratégií miestneho
rozvoja a skupín miestneho rozvoja. 3. Keď výberová komisia pre
stratégie miestneho rozvoja zriadená podľa článku 29 ods. 3 stanoví,
že vykonávanie zvolenej stratégie miestneho rozvoja vyžaduje podporu z viac ako
jedného fondu, možno pre danú stratégiu miestneho rozvoja určiť
hlavný fond. 4. Ak bol určený hlavný
fond, prevádzkové náklady, oživovanie a vytváranie sietí v rámci stratégie
miestneho rozvoja sa financujú iba z tohto hlavného fondu. 5. Miestny rozvoj podporovaný
z fondov SSR sa uskutočňuje v rámci jednej alebo viacerých
priorít programu. Článok 29
Stratégie miestneho rozvoja 1. Stratégia miestneho rozvoja
obsahuje aspoň tieto prvky: (a)
vymedzenia oblasti a obyvateľstva, ktoré
stratégia zahŕňa; (b)
analýzy potrieb a možností rozvoja oblasti
vrátane analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb; (c)
opis stratégie a jej cieľov, opis
integrovaného a inovatívneho charakteru stratégie a hierarchického
usporiadania cieľov vrátane jasných a merateľných cieľových
hodnôt pre výstupy a výsledky. Táto stratégia sa musí zhodovať s
príslušnými programami všetkých zapojených fondov SSR; (d)
opis postupu zapojenia spoločenstva do
vytvárania stratégie; (e)
akčný plán, ako sa ciele transformujú do akcií; (f)
opis prevádzkových a monitorovacích opatrení
stratégie, ktorými sa preukáže schopnosť miestnej akčnej skupiny
uskutočňovať stratégiu, a opis osobitných opatrení na
hodnotenie; (g)
plán financovania stratégie, vrátane plánovaných
finančných prostriedkov pridelených z každého z fondov SSR. 2. Členské štáty stanovia
kritériá výberu stratégií miestneho rozvoja. Kritériá výberu sa môžu
vymedziť v pravidlách pre jednotlivé fondy. 3. Výber stratégií miestneho
rozvoja uskutoční výbor, ktorý na tento účel zriadia príslušné
riadiace orgány programov. 4. Výber
a schvaľovanie všetkých stratégií miestneho rozvoja sa ukončí
najneskôr 31. decembra 2015. 5. V rozhodnutí o výbere
a schválení stratégie miestneho rozvoja riadiacim orgánom sa určí
výška pridelených finančných prostriedkov z každého fondu SSR. Určia
sa v ňom aj funkcie orgánov zodpovedných za vykonávanie príslušných
programov, pokiaľ ide o všetky úlohy súvisiace s vykonávaním
stratégie. 6. Komisia má právomoc
prijať delegované akty v súlade s článkom 142 v prípade
vhodnosti pre každý fond SSR týkajúce sa vymedzenia oblasti
a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia vzťahuje, podľa
odseku 1 písm. a). Článok 30
Miestne akčné skupiny 1. Miestne akčné skupiny navrhujú a uskutočňujú
stratégie miestneho rozvoja. Členské štáty určia jednotlivé úlohy
miestnej akčnej skupiny a orgánov zodpovedných za vykonávanie
príslušných programov, pokiaľ ide o všetky úlohy súvisiace
s vykonávaním stratégie. 2. Riadiaci orgán
zabezpečí, aby si miestne akčné skupiny buď zvolili jedného
partnera zo skupiny za hlavného partnera pre administratívne a
finančné záležitosti, alebo sa spojili do zákonne stanovenej
spoločnej štruktúry. 3. Medzi úlohy miestnej
akčnej skupiny patrí: (a)
budovanie kapacity miestnych aktérov na vytváranie
a vykonávanie operácií; (b)
vypracovanie nediskriminačného a
transparentného výberového procesu a kritérií výberu operácií, ktoré
zabránia vzniku konfliktu záujmov, ktorým sa zabezpečí, aby aspoň
50 % hlasov rozhodnutí o výbere patrilo partnerom z neverejného
sektora, čím sa zabezpečí možnosť odvolať sa proti
rozhodnutiam o výbere a umožní sa výberový proces prostredníctvom písomného
konania; (c)
zaistenie súladu so stratégiou miestneho rozvoja
počas výberu operácií tak, že sa operácie zoradia podľa ich
prispievania k dosahovaniu celkových a čiastkových cieľov
stratégií; (d)
príprava a uverejnenie výzev na predkladanie
návrhov alebo prebiehajúcich projektov počas výzev vrátane vymedzenia
výberových kritérií; (e)
prijímanie žiadostí o podporu a ich
hodnotenie; (f)
výber operácií a stanovenie výšky podpory a
v náležitých prípadoch predloženie návrhov orgánu zodpovednému za
konečné overenie oprávnenosti pred schválením; (g)
monitorovanie vykonávania stratégie miestneho
rozvoja a podporovaných operácií a vykonávanie špecifických
hodnotiacich aktivít súvisiacich so stratégiou miestneho rozvoja. Článok 31
Podpora miestneho rozvoja
z fondov SSR Podpora miestneho rozvoja pokrýva: (a)
náklady na predbežnú podporu; (b)
vykonávanie operácií v rámci stratégie
miestneho rozvoja; (c)
prípravu a vykonávanie aktivít vzájomnej spolupráce
miestnej akčnej skupiny; (d)
prevádzkové náklady a oživenie stratégie
miestneho rozvoja až do 25 % celkových verejných výdavkov vynaložených
v rámci stratégie miestneho rozvoja. HLAVA IV FINANČNÉ NÁSTROJE Článok 32
Finančné nástroje 1. Fondy SSR možno využiť
na podporu finančných nástrojov v rámci programu vrátane situácií,
keď je takýto program organizovaný cez fondy fondov, s cieľom
prispieť k dosiahnutiu konkrétnych cieľov stanovených v rámci
priority na základe hodnotenia ex ante, ktorým sa zistili trhové
nedostatky alebo neoptimálne investície a investičné potreby. Finančné nástroje možno kombinovať
s grantmi, bonifikáciami úrokov a dotáciami záručných poplatkov.
V tomto prípade je potrebné viesť samostatné záznamy o každej forme
financovania. Komisia má právomoc prijať delegované akty
v súlade s článkom 142, ktorými sa stanovia podrobné pravidlá
týkajúce sa hodnotenia ex ante finančných nástrojov, kombinovania
podpory poskytnutej konečným príjemcom vo forme grantov, bonifikácie
úrokov, dotácií záručných poplatkov a finančných nástrojov,
dodatočné osobitné pravidlá o oprávnenosti výdavkov a pravidlá stanovujúce
druhy aktivít, ktoré nemožno podporovať prostredníctvom
finančných nástrojov. 2. Koneční príjemcovia,
ktorí získavajú podporu z finančných nástrojov, môžu dostať tiež
granty alebo inú pomoc z programu alebo iného nástroja, na ktorý je poskytovaná
podpora z rozpočtu Únie. V tomto prípade je potrebné viesť samostatné
záznamy o každom zdroji financovania. 3. Vecné príspevky nie sú
oprávneným výdavkom v súvislosti s finančnými nástrojmi
s výnimkou príspevkov vo forme pozemkov alebo nehnuteľností
v súvislosti s investíciami s cieľom podporiť rozvoj
miest alebo obnovenie miest, keď pozemok alebo nehnuteľnosť
tvorí časť investície. Takéto príspevky vo forme pozemku alebo
nehnuteľnosti sú oprávnené za predpokladu splnenia podmienok uvedených
v článku 59. Článok 33
Uplatňovanie
finančných nástrojov 1. Pri vykonávaní článku 32
môžu riadiace orgány poskytnúť finančný príspevok na tieto
finančné nástroje: (a)
finančné nástroje zriadené na úrovni Únie,
ktoré sú riadené priamo alebo nepriamo Komisiou; (b)
finančné nástroje zriadené na vnútroštátnej,
regionálnej, nadnárodnej alebo cezhraničnej úrovni, ktoré riadi
alebo má na zodpovednosť riadiaci orgán. 2. Hlava [VIII] nariadenia
o rozpočtových pravidlách sa uplatňuje na finančné nástroje
uvedené v odseku 1 písm. a). Príspevky z fondov SSR na finančné nástroje
podľa odseku 1 písm. a) sa musia vložiť na osobitné účty a
používať v súlade s cieľmi príslušných fondov SSR na podporu opatrení
a konečných príjemcov, ktorí sú v súlade s programom alebo programami, z
ktorých sú tieto príspevky poskytnuté. 3. V prípade
finančných nástrojov podľa odseku 1 písm. b) môže riadiaci orgán
poskytnúť finančný príspevok na tieto finančné nástroje: (a)
finančné nástroje, ktoré spĺňajú
štandardné podmienky stanovené Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov v
súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3; (b)
už existujúce alebo novo vytvorené finančné
nástroje, ktoré sú osobitne navrhnuté, aby dosahovali zamýšľaný účel,
a ktoré spĺňajú príslušné právne predpisy Únie a vnútroštátne
právne predpisy. Komisia prijme delegované akty v súlade s
článkom 142, ktorými sa ustanovia osobitné pravidlá týkajúce sa
určitých druhov finančných nástrojov, ktoré sú uvedené v
písmene b), ako aj výsledkov, ktoré možno dosiahnuť pomocou týchto
nástrojov. 4. V rámci podpory
finančných nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b) môže riadiaci
orgán: (a)
investovať do základného imania existujúcich
alebo novo vytvorených právnych subjektov vrátane subjektov financovaných
z iných fondov SSR, ktoré sa venujú uplatňovaniu finančných
nástrojov v súlade s cieľmi príslušných fondov SSR a ktoré
podnikajú úlohy vykonávania; podpora na takéto investície sa obmedzí na sumu nevyhnutnú
na uplatnenie nových finančných nástrojov, ktoré sú v súlade
s cieľmi tohto nariadenia; alebo (b)
poveriť úlohami vykonávania: (i) Európsku investičnú banku; (ii) medzinárodné finančné inštitúcie,
ktorých akcie členský štát vlastní, alebo finančné inštitúcie
založené v členskom štáte s cieľom získať verejný záujem pod
kontrolu verejného orgánu, vybrané v súlade s príslušnými právnymi predpismi
Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi; (iii) orgán, ktorý sa riadi verejným alebo
súkromným právom, vybraný v súlade s príslušnými právnymi predpismi
Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. (c)
priamo podniknúť úlohy vykonávania
v prípade, že finančné nástroje pozostávajú výlučne
z pôžičiek alebo záruk. Komisia je splnomocnená prijať delegované
akty v súlade s článkom 142, ktorými sa stanovia pravidlá
týkajúce sa dohôd o financovaní, funkcie a zodpovednosti subjektov, ktoré sú
poverené úlohami vykonávania, ako aj nákladov a poplatkov na riadenie. 5. Pri uplatňovaní
finančných nástrojov cez fondy fondov môžu subjekty uvedené v odseku 4
písm. b) bodoch i) a ii) zveriť časť úloh vykonávania
finančným sprostredkovateľom, a to za predpokladu, že tieto subjekty
sa na vlastnú zodpovednosť zaručia, že finanční sprostredkovatelia
splnia kritéria stanovené v [článku 57 a článku 131 ods. 1, ods. 1
písm. a) a ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Finanční
sprostredkovatelia sa vyberú na základe otvorených, transparentných,
primeraných a nediskriminačných postupov, ktoré bránia vzniku
konfliktu záujmov. 6. Subjekty uvedené v odseku 4
písm. b), ktoré boli poverené úlohami vykonávania, si môžu otvoriť
zverenecké účty vo vlastnom mene a v mene riadiaceho orgánu. Aktíva
uložené na takýchto zvereneckých účtoch sa spravujú v súlade so
zásadou riadneho finančného hospodárenia a príslušnými pravidlami
obozretného podnikania a majú primeranú likviditu. 7. Komisia je splnomocnená
prijať delegované akty v súlade s článkom 142, ktorými sa
stanovia podrobné pravidlá týkajúce sa osobitných požiadaviek súvisiacich s
prevodom a správou aktív spravovaných subjektmi, ktoré boli poverené úlohami
vykonávania, ako aj s prevodom aktív medzi eurom a národnými menami. Článok 34
Uplatňovanie niektorých
finančných nástrojov 1. Subjekty akreditované v
súlade s článkom 64 nevykonávajú kontroly operácií na mieste
zahŕňajúce finančné nástroje uplatňované na základe
článku 33 ods. 1 písm. a). Dostávajú pravidelné správy o kontrole od
subjektov poverených uplatňovaním týchto finančných nástrojov. 2. Subjekty zodpovedné za audit
programov nevykonávajú audity operácií, ktoré zahŕňajú finančné
nástroje uplatňované na základe článku 33 ods. 1 písm. a), ani
systémov riadenia a kontroly týkajúcich sa týchto nástrojov. Dostávajú
pravidelné správy o kontrole od audítorov menovaných v dohodách o zriadení
týchto finančných nástrojov. 3. Komisia má právomoc
prijať delegované akty v súlade s článkom 142 týkajúce sa opatrení na
riadenie a kontrolu finančných nástrojov uplatňovaných na základe
článku 33 ods. 1 písm. a) a článku 33 ods. 4 písm. b) bodov i), ii) a
iii). Článok 35
Žiadosti o platby vrátane
výdavkov na finančné nástroje 1. Pokiaľ ide
o finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. a), v
žiadosti o platbu sa uvádza a osobitne uverejňuje celková výška
podpory vyplatená na finančný nástroj. 2. Pokiaľ ide o
finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b) zavedené v
súlade s článkom 33 ods. 4 písm. a) a b), celkové oprávnené výdavky
uvedené v žiadosti o platbu zahŕňajú a osobitne vymedzujú celkovú
výšku podpory, ktorá bola vyplatená alebo sa má vyplatiť na finančný
nástroj na investovanie do konečných príjemcov, ktoré sa má
uskutočniť počas vopred stanoveného obdobia nepresahujúceho dva
roky, vrátane výdavkov alebo poplatkov na riadenie. 3. Suma vypočítaná v súlade
s odsekom 2 sa v nasledujúcich žiadostiach o platbu upraví tak, aby
zohľadňovala rozdiel medzi výškou už vyplatenej podpory na príslušný
finančný nástroj a sumami, ktoré boli v skutočnosti investované do
konečných príjemcov, a uhradené výdavky a poplatky na riadenie. Tieto
sumy sa osobitne uvedú v žiadosti o platbu. 4. Pokiaľ ide o
finančné nástroje uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b)
uplatňované v súlade s článkom 33 ods. 4 písm. c), žiadosť o
platbu zahŕňa celkovú výšku platieb uskutočnených riadiacim
orgánom na investície do konečných príjemcov. Tieto sumy sa osobitne uvedú
v žiadosti o platbu. 5. Komisia je splnomocnená
prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 142
prijať osobitné pravidlá týkajúce sa platieb a zrušenia platieb na
finančné nástroje a možných dôsledkov súvisiacich so žiadosťami
o platby. Článok 36
Oprávnené výdavky v čase
ukončenia programu 1. Oprávnené výdavky
finančného nástroja predstavujú v čase ukončenia programu
celkovú sumu, ktorá bola v skutočnosti vyplatená alebo v prípade
záručných fondov viazaná prostredníctvom finančného nástroja
počas obdobia oprávnenosti uvedeného v článku 55 ods. 2 a ktorá
zodpovedá: (a)
platbám konečným príjemcom; (b)
prostriedkom určeným na záručné zmluvy,
či už neuhradené alebo už splatné, s cieľom uhradiť možné
žiadosti o uplatnenie záruky v prípade strát, ktoré sa
vypočítajú podľa obozretného hodnotenia rizika ex ante
a zahŕňajú súhrnnú sumu základných nových úverov alebo iných
zabezpečujúcich nástrojov na nové investície do konečných
príjemcov; (c)
kapitalizovanej bonifikácii úrokov alebo dotáciám
záručných poplatkov, ktoré sa majú uhrádzať počas obdobia
nepresahujúceho 10 rokov po uplynutí obdobia oprávnenosti stanoveného v
článku 55 ods. 2, využívaným v kombinácii s finančnými
nástrojmi, vloženým na viazaný účet osobitne založený na tento účel,
s cieľom ich účinného vyplatenia po období oprávnenosti
stanovenom v článku 55 ods. 2, avšak v prípade pôžičiek alebo
iných zabezpečujúcich nástrojov vyplatených na investovanie do
konečných príjemcov v rámci obdobia oprávnenosti stanoveného
v článku 55 ods. 2; (d)
náhrade vzniknutých nákladov na riadenie alebo
zaplateným poplatkov za riadenie finančného nástroja. 2. V prípade nástrojov vlastného
imania a mikroúverov možno kapitalizované náklady na riadenie alebo
poplatky za riadenie platené počas obdobia nepresahujúceho 5 rokov
po uplynutí obdobia oprávnenosti stanoveného v článku 55 ods. 2 s
ohľadom na investície do konečných príjemcov, ktoré sa
uskutočnili počas tohto obdobia oprávnenosti a na ktoré sa nevzťahujú
ustanovenia článkov 37 a 38, považovať za oprávnené výdavky,
ak boli vložené na viazaný účet osobitne založený na tento účel.
3. Oprávnené výdavky stanovené v
súlade s odsekmi 1 a 2 nesmú byť vyššie ako súčet: i) celkovej sumy podpory vyplatenej z
fondov SSR na finančný nástroj a ii) zodpovedajúcej sumy národného
spolufinancovania. 4. Komisia je oprávnená
prijať delegované akty v súlade s článkom 142 týkajúce sa
vytvorenia systému kapitalizácie ročných splátok pre úrokové dotácie a
dotácie záručných poplatkov. Článok 37
Úroky a iné výnosy získané z
podpory udelenej z fondov SSR na finančné nástroje 1. Podpora z fondov SSR
vyplatená na finančné nástroje sa uloží na úročené účty
finančných inštitúcií so sídlom v členských štátoch alebo sa
dočasne investuje v súlade so zásadou riadneho finančného
hospodárenia. 2. Úroky a iné výnosy
prináležiace podpore z fondov SSR vyplatenej na finančné nástroje sa
použijú na rovnaké účely a v rámci toho istého finančného nástroja
ako pôvodná podpora z fondov SSR. 3. Riadiaci orgán zabezpečí
vedenie primeraných záznamov o využití prostriedkov a výnosov uvedených
v odsekoch 1 a 2. Článok 38
Opätovné využitie
prostriedkov získaných z podpory z fondov SSR do ukončenia programu 1. Kapitálové zdroje získané
späť na finančné nástroje a pochádzajúce z investícií alebo z
uvoľnenia prostriedkov vyčlenených na záručné zmluvy, ktoré
možno pripísať podpore z fondov SSR, sa môžu opätovne využiť na
ďalšie investovanie prostredníctvom rovnakých alebo iných finančných
nástrojov a v súlade s cieľmi programu alebo programov. 2. Výnosy a iné zárobky alebo
zisky vrátane úrokov, záručných poplatkov, dividend, kapitálových ziskov
alebo akýchkoľvek iných príjmov z investícií, ktoré možno
pripísať podpore z fondov SSR na finančný nástroj, sa
v prípade potreby môžu opätovne využiť do potrebnej výšky
na tieto účely: (a)
náhradu vzniknutých nákladov na riadenie alebo
zaplatenie poplatkov za riadenie finančného nástroja; (b)
preferenčnú odmenu investorov pôsobiacich
v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, ktorí poskytujú
dodatočné prostriedky na podporu finančného nástroja
z fondov SSR alebo ktorí spoluinvestujú na úrovni konečných
príjemcov; (c)
ďalšie investície prostredníctvom rovnakých
alebo iných finančných nástrojov v súlade s cieľmi
programu alebo programov. 3. Riadiaci orgán zabezpečí
vedenie primeraných záznamov o využití zdrojov a výnosov uvedených
v odsekoch 1 a 2. Článok 39
Použitie odkázaných zdrojov
po ukončení programu Členské štáty prijmú potrebné opatrenia
na zabezpečenie toho, aby sa kapitálové zdroje a výnosy a iné príjmy
alebo zisky pripísateľné k podpore z fondov SSR na finančné nástroje
využívali v súlade s cieľmi programu počas obdobia minimálne 10
rokov od ukončenia programu. Článok 40
Správa o uplatňovaní
finančných nástrojov 1. Riadiaci orgán pošle Komisii
osobitnú správu o operáciách, ktoré zahŕňajú finančné nástroje,
ako prílohu k výročnej správe o vykonávaní. 2. Správa uvedená v odseku
1 obsahuje v prípade každého finančného nástroja
tieto informácie: (a)
vymedzenie programu a priority, v rámci ktorých sa
poskytuje podpora z fondov SSR; (b)
opis finančného nástroja a vykonávacích
opatrení; (c)
určenie orgánov, ktoré boli poverené úlohami
vykonávania; (d)
celková výška podpory na finančný nástroj
podľa programu a priority alebo opatrenia, ktorá je uvedená
v žiadostiach o platby predložených Komisii; (e)
celková výška podpory vyplatenej alebo viazanej
v záručných zmluvách z finančného nástroja konečným
príjemcom podľa programu a priority alebo opatrenia, ktorá je uvedená
v žiadostiach o platby predložených Komisii; (f)
príjmy finančného nástroja a spätné
platby na účet finančného nástroja; (g)
multiplikačný účinok investícií
vykonaných z finančných nástrojov a hodnota investícií a účastí; (h)
príspevok finančného nástroja k dosiahnutiu
ukazovateľov príslušného programu a priority. 3. Komisia v súlade
s postupom preskúmania uvedenom v článku 143 ods. 3 prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov jednotné podmienky týkajúce sa monitorovania
a poskytovania informácií o monitorovaní Komisii, aj v súvislosti
s finančnými nástrojmi uvedenými v článku 33 ods. 1 písm.
a).
HLAVA V
MONITOROVANIE A HODNOTENIE KAPITOLA I
Monitorovanie Oddiel I
Monitorovanie programov Článok 41
Monitorovací výbor 1. Členský štát zriadi
výbor na monitorovanie vykonávania programu po porade s riadiacim orgánom do troch
mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa prijíma program,
členskému štátu. Členský štát môže zriadiť jeden
monitorovací výbor pre programy spolufinancované z fondov SSR. 2. Každý monitorovací výbor
vypracuje a prijme vlastný rokovací poriadok. Článok 42
Zloženie monitorovacieho
výboru 1. Monitorovací výbor tvoria
zástupcovia riadiaceho orgánu a akýchkoľvek sprostredkovateľských
subjektov a zástupcovia partnerov. Každý člen monitorovacieho výboru má
hlasovacie právo. Monitorovací výbor programu v rámci cieľa
Európska územná spolupráca zahŕňa aj zástupcov z akejkoľvek
tretej krajiny, ktorá sa podieľa na tomto programe. 2. Komisia sa na práci
monitorovacieho výboru zúčastňuje v poradnej funkcii. 3. Ak EIB prispieva na program,
môže sa zúčastňovať na práci monitorovacieho výboru v poradnej
funkcii. 4. Monitorovaciemu výboru
predsedá zástupca členského štátu alebo riadiaceho orgánu. Článok 43
Funkcie monitorovacieho
výboru 1. Monitorovací výbor sa
stretáva aspoň raz do roka a kontroluje vykonávanie programu a pokrok
dosiahnutý v napĺňaní jeho cieľov. Pri tom
zohľadňuje finančné údaje, spoločné a špecifické
ukazovatele týkajúce sa programu vrátane zmien ukazovateľov výsledkov
a pokroku dosiahnutého v napĺňaní kvantifikovaných
cieľových hodnôt a čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom
rámci. 2. Monitorovací výbor podrobne
preskúma všetky záležitosti, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu. 3. Monitorovací výbor sa
konzultuje v otázke zmien a doplnení programu, ktoré navrhol riadiaci
orgán, a vydá k nim stanovisko. 4. Monitorovací výbor môže
riadiacemu orgánu dať odporúčania týkajúce sa vykonávania programu a
jeho hodnotenia. Výbor monitoruje činnosti vykonané v nadväznosti na
jeho odporúčania. Článok 44
Správy o vykonávaní 1. Členský štát predloží
Komisii výročnú správu o vykonávaní programu
počas predchádzajúceho finančného roka od roku 2016 až do roku
2022 vrátane. Členský štát predloží záverečnú správu o
vykonávaní programu do 30. septembra 2023 v prípade EFRR, ESF
a Kohézneho fondu a výročnú správu o vykonávaní v prípade
EPFRV a EFNRH. 2. Výročné správy
o vykonávaní podajú informácie o vykonávaní programu a jeho priorít
na základe finančných údajov, spoločných a špecifických
ukazovateľov a kvantifikovaných cieľových hodnôt vrátane zmien
ukazovateľov výsledkov a čiastkových cieľov stanovených vo
výkonnostnom rámci. Poskytnuté údaje sa majú týkať hodnôt
ukazovateľov plne vykonaných operácií a takisto vybraných operácií. Uvádzajú
sa v nich aj akcie prijaté na splnenie podmienok ex ante a
akékoľvek problematiky, ktoré ovplyvňujú výkon programu,
a prijaté nápravné opatrenia. 3. Vo výročnej správe
o vykonávaní predloženej v roku 2017 sa podajú a zhodnotia informácie
uvedené v odseku 2 s informáciami o pokroku dosiahnutom
v napĺňaní cieľov programu, vrátane príspevku fondov SSR na
zmeny ukazovateľov výsledkov, ak hodnotenia o tom poskytujú dôkaz. Posúdi
sa v nej aj vykonávanie opatrení s cieľom zohľadniť
zásady uvedené v článkoch 6, 7 a 8 a podajú sa informácie
o podpore použitej na ciele súvisiace so zmenami klímy. 4. Výročná správa
o vykonávaní predložená v roku 2019 a záverečná správa
o vykonávaní v prípade fondov SSR obsahujú okrem informácií a
hodnotení uvedených v odsekoch 2 a 3 informácie a hodnotenia pokroku
dosiahnutého v napĺňaní cieľov programu a jeho príspevku k
napĺňaniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. 5. Výročné správy o
vykonávaní uvedené v odsekoch 1 až 4 sú prijateľné len vtedy, keď
obsahujú všetky informácie požadované v týchto odsekoch. Komisia informuje
členský štát o neprijateľnosti výročnej správy o vykonávaní
do 15 pracovných dní od dátumu jej prijatia, ak tak Komisia neurobí,
správa sa považuje za prijateľnú. 6. Komisia preskúma výročné
správy o vykonávaní a informuje členský štát o jej pripomienkach
do dvoch mesiacov od prijatia výročnej správy o vykonávaní a do
piatich mesiacov od prijatia záverečnej správy. Ak Komisia nepredloží
svoje pripomienky v rámci týchto lehôt, správy sa považujú za prijateľné. 7. Komisia môže vydať
odporúčania na riešenie akýchkoľvek problematík, ktoré
ovplyvňujú vykonávanie programu. Ak sa poskytnú takého odporúčania,
riadiaci orgán do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných
opatreniach. 8. Zhrnutie pre občanov
týkajúce sa obsahu výročných a záverečných správ o vykonávaní sa
uverejňuje. Článok 45
Výročné kontrolné
zasadnutie 1. Výročné kontrolné
zasadnutie Komisie a každého členského štátu sa organizuje každý rok od
roku 2016 do roku 2022 vrátane s cieľom preskúmať výkon každého
programu, pričom sa zoberie do úvahy výročná správa o vykonávaní a v
náležitých prípadoch pripomienky a odporúčania Komisie. 2. Výročné kontrolné
zasadnutie sa môže týkať viac ako jedného programu. V roku 2017 a
roku 2019 sa výročné kontrolné zasadnutie bude týkať všetkých
programov vykonávaných v členskom štáte a zohľadní tiež správy
o dosiahnutom pokroku predložené členským štátom v súlade s
článkom 46 v daných rokoch. 3. Členský štát a Komisia
sa môžu dohodnúť, že nezorganizujú výročné kontrolné zasadnutie
týkajúce sa niektorého programu v ďalších rokoch s výnimkou rokov
2017 a 2019. 4. Výročnému kontrolnému
zasadnutiu predsedá Komisia. 5. Členský štát
zabezpečí, aby sa pripomienky Európskej komisie po zasadnutí náležite
preskúmali. Oddiel II
Strategický pokrok Článok 46
Správa o pokroku 1. Do 30. júna 2017 predloží
členský štát Komisii správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní
zmluvy o partnerstve k 31. decembru 2016 a do 30. júna správu
o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní zmluvy o partnerstve 2019
k 31. decembru 2018. 2. Správa o dosiahnutom
pokroku podá a zhodnotí informácie o: (a)
zmenách rozvojových potrieb členského štátu od
prijatia zmluvy o partnerstve; (b)
pokroku dosiahnutom v plnení stratégie Únie na
zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,
a to najmä vzhľadom na plnenie čiastkových cieľov
stanovených pre každý program vo výkonnostnom rámci a o podpore
použitej na ciele súvisiace so zmenami klímy; (c)
tom, či opatrenia prijaté s cieľom
splniť podmienky ex ante, ktoré neboli splnené v čase
prijatia zmluvy o partnerstve, boli vykonané podľa stanoveného
časového plánu; (d)
zavedení mechanizmov na zabezpečenie
koordinácie medzi fondmi SSR a inými finančnými nástrojmi Únie
a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB; (e)
pokroku dosiahnutom v plnení stanovených
prioritných oblastí spolupráce; (f)
opatreniach prijatých na posilnenie kapacity
orgánov a príjemcov členského štátu na správu a využívanie fondov
SSR; (g)
plánovaných opatreniach a zodpovedajúcich
cieľoch v programoch zameraných na zníženie administratívnej záťaže
pre príjemcov; (h)
úlohe partnerov uvedených v článku 5 pri
vykonávaní zmluvy o partnerstve. 3. Ak Komisia do troch mesiacov
od predloženia správy o pokroku zistí, že poskytnuté informácie sú neúplné
alebo nejasné, môže členský štát požiadať o doplňujúce
informácie. Členský štát poskytne Komisii požadované informácie do troch
mesiacov a v prípade potreby náležite upraví správu o pokroku. 4. V roku 2017
a v roku 2019 Komisia pripraví strategickú správu, v ktorej zhrnie
správy o pokroku členských štátov a ktorú predloží Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru
regiónov. 5. V roku 2018
a v roku 2020 Komisia zahrnie do svojej výročnej správy o
pokroku pripravenej na jarné zasadnutie Európskej rady oddiel, v ktorom zhrnie
strategickú správu, najmä pokiaľ ide o pokrok dosiahnutý v plnení
stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu.
KAPITOLA II
Hodnotenie Článok 47
Všeobecné ustanovenia 1. Cieľom hodnotení je
zlepšiť kvalitu vytvárania a vykonávania programov, ako aj
hodnotiť ich účinnosť a vplyv. Vplyv programov sa hodnotí v
súlade s poslaním príslušných fondov SSR v súvislosti s cieľmi pre
stratégiu Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu[27],
ako aj v pomere k HDP a nezamestnanosti, keď je to vhodné. 2. Členské štáty poskytnú
potrebné zdroje na vykonanie hodnotení a zabezpečia zavedenie postupov,
prostredníctvom ktorým možno vytvárať a zbierať údaje potrebné
na hodnotenie, vrátane údajov týkajúcich sa spoločných
a prípadne ukazovateľov špecifických pre program. 3. Hodnotenia vykonávajú
odborníci, ktorí sú funkčne nezávislí od orgánov zodpovedných za
vykonávanie programu. Komisia poskytne informácie o tom, ako vykonať
hodnotenia. 4. Všetky hodnotenia sa
zverejnia v celom rozsahu. Článok 48
Hodnotenie ex ante 1. Členské štáty
uskutočnia hodnotenia ex ante s cieľom zlepšiť
kvalitu vytvárania každého programu. 2. Hodnotenia ex ante sa
vykonajú pod vedením orgánu zodpovedného za prípravu programov. Hodnotenia sa
predložia Komisii súbežne s programom a jeho zhrnutím. V pravidlách
pre jednotlivé fondy sa môžu stanoviť hraničné hodnoty, pod
úrovňou ktorých sa hodnotenie ex ante môže spojiť
s hodnotením iného programu. 3. V hodnotení ex ante
sa zhodnotí: (a)
prínos k stratégii Únie na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu s ohľadom na
vybrané tematické ciele a priority pri zohľadnení vnútroštátnych a
regionálnych potrieb; (b)
vnútorná koherencia navrhovaného programu alebo
činnosti a jeho vzťah s inými príslušnými nástrojmi; (c)
súlad pridelených rozpočtových zdrojov s
cieľmi programu; (d)
súlad vybraných tematických cieľov, priorít
a súvisiacich cieľov programov so spoločným strategickým rámcom,
zmluvou o partnerstve a s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny
podľa článku 121 ods. 2 zmluvy a odporúčaniami Rady
prijatými podľa článku 148 ods. 4 zmluvy; (e)
dôležitosť a jasnosť navrhovaných
ukazovateľov pre jednotlivé programy; (f)
ako očakávané výstupy prispejú k výsledkom; (g)
či sú kvantifikované cieľové hodnoty
ukazovateľov realistické vzhľadom na plánovanú podporu
z fondov SSR; (h)
dôvody formy navrhovanej podpory; (i)
primeranosť množstva ľudských zdrojov
a administratívnej kapacity na riadenie programu; (j)
vhodnosť postupov na monitorovanie programu
a zbieranie údajov potrebných na vykonanie hodnotení; (k)
vhodnosť čiastkových cieľov
zvolených pre výkonnostný rámec; (l)
primeranosť plánovaných opatrení na podporu
rovnosti príležitostí mužov a žien a predchádzanie diskriminácii; (m)
primeranosť plánovaných opatrení na podporu
udržateľného rozvoja. 4. Hodnotenie ex ante v
prípade vhodnosti zahŕňa požiadavky týkajúce sa strategického
environmentálneho hodnotenia stanovené pri vykonávaní smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov
určitých plánov a programov na životné prostredie[28]. Článok 49
Hodnotenie počas
programového obdobia 1. Riadiaci orgán vypracuje plán
hodnotenia pre každý program, ktorý sa predkladá v súlade
s pravidlami pre jednotlivé fondy. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané hodnotiace kapacity. 3. Riadiace orgány počas
programového obdobia vykonajú hodnotenia, vrátane hodnotení účinnosti,
efektívnosti a vplyvu každého programu na základe plánu hodnotenia. Aspoň
raz za programové obdobie sa v hodnotení zhodnotí, ako podpora z fondov
SSR prispela k napĺňaniu cieľov každej priority. Monitorovací
výbor preskúma všetky hodnotenia a zašle ich Komisii. 4. Komisia môže
uskutočniť hodnotenia operačných programov na vlastný podnet. Článok 50
Hodnotenie ex post Hodnotenie ex post vykonajú Komisia
alebo členské štáty v úzkej spolupráci. V rámci hodnotení ex post
sa preskúma účinnosť a efektívnosť fondov SSR a ich príspevok k
plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného
a inkluzívneho rastu v súlade s osobitnými požiadavkami
stanovenými v pravidlách pre jednotlivé fondy. Hodnotenia ex post
sa ukončia do 31. decembra 2023.
HLAVA VI
TECHNICKÁ POMOC Článok 51
Technická pomoc na podnet
Komisie 1. Na podnet Komisie a/alebo v jej mene môžu fondy SSR podporiť
opatrenia na prípravu, monitorovanie, administratívnu a technickú pomoc,
hodnotenie, audit a kontrolu, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto
nariadenia. Takéto opatrenia okrem iného zahŕňajú: (a)
pomoc pri príprave projektov a ich posudzovaní vrátane
posudzovania spolu s EIB; (b)
podporu na inštitucionálne posilnenie
a budovanie administratívnych kapacít s cieľom účinného
riadenia fondov SSR; (c)
štúdie súvisiace s podávaním správ Komisie
o fondoch SSR a so správou o súdržnosti; (d)
opatrenia týkajúce sa analýzy, riadenia,
monitorovania, výmeny informácií a uplatňovania fondov SSR, ako aj
opatrenia týkajúce sa vykonávania systémov kontroly a technickej a
administratívnej pomoci; (e)
hodnotenia, odborné posudky, štatistiky a štúdie
vrátane všeobecných štúdií o súčasnom a budúcom fungovaní fondov
SSR, ktoré môže v určitých prípadoch vypracovať EIB; (f)
opatrenia zamerané na šírenie informácií, budovanie
sietí, vykonávanie komunikačných aktivít, zvyšovanie povedomia a podporu
spolupráce a výmeny skúseností vrátane výmeny skúseností s tretími
krajinami. S cieľom zaviesť do komunikácie so
širokou verejnosťou väčšiu efektívnosť a silnejšie
synergie medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými na podnet
Komisie prostriedky prideľované na komunikačné akcie podľa tohto
nariadenia prispievajú aj na spoločné oznamovanie politických priorít
Európskej únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia; (g)
zriadenie, prevádzku a vzájomné prepojenie
počítačových systémov riadenia, monitorovania, auditu, kontroly a
hodnotenia; (h)
akcie na zlepšenie metód hodnotenia a výmenu
informácií o zaužívaných postupoch hodnotenia; (i)
akcie súvisiace s auditom; (j)
posilnenie národnej a regionálnej kapacity,
pokiaľ ide o plánovanie investícií, hodnotenie potrieb, prípravu, návrh a
uplatňovanie finančných nástrojov, spoločné akčné plány a
veľké projekty vrátane spoločných iniciatív s EIB. Článok 52
Technická pomoc
členských štátov 1. Na podnet členského
štátu sa z fondov SSR môžu podporovať činnosti týkajúce sa
príprav, riadenia, monitorovania, hodnotenia, informovania a komunikácie,
vytvárania sietí, riešenia sťažností a kontroly a auditu. Členský
štát môže využiť fondy SSR na podporu opatrení zameraných na zníženie
administratívneho zaťaženia príjemcov vrátane podpory systémov
elektronickej výmeny údajov a opatrení prijatých na posilnenie kapacity orgánov
a príjemcov členského štátu na správu a využívanie fondov SSR. Tieto
opatrenia sa môžu týkať predchádzajúcich a nasledujúcich programových
období. 2. V pravidlách pre jednotlivé
fondy sa môžu pridať alebo vylúčiť opatrenia, ktoré sa môžu
financovať z technickej pomoci každého fondu SSR.
HLAVA VII
FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV SSR KAPITOLA I
Podpora z fondov SSR Článok 53
Vymedzenie podielov
spolufinancovania 1. V rozhodnutí Komisie, ktorým
sa prijme program, sa stanoví miera alebo miery spolufinancovania a maximálnu
výšku podpory z fondov SSR podľa pravidiel pre jednotlivé fondy. 2 Opatrenia technickej pomoci
vykonávané na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu financovať do
výšky 100 %. Článok 54
Operácie generujúce príjmy 1. Čisté príjmy, ktoré sa
vygenerujú po ukončení operácie za stanovené referenčné obdobie, sa
určia vopred na základe jednej z týchto metód: (a) uplatnenie paušálneho percentuálneho
vyjadrenia príjmov pre príslušný druh operácie; (b) výpočet súčasnej hodnoty
čistých príjmov z operácie pri zohľadnení uplatňovania zásady
„znečisťovateľ platí“ a v prípade potreby aspektov
spravodlivosti v súvislosti s relatívnou prosperitou dotknutého
členského štátu. Oprávnené výdavky na operáciu, ktorá sa má
spolufinancovať, nepresiahnu súčasnú hodnotu investičných
nákladov na operáciu očistenú o súčasnú hodnotu čistých príjmov,
ktorá sa určí na základe jednej z týchto metód. Komisia je oprávnená prijať v súlade
s článkom 142 delegované akty týkajúce sa vymedzenia paušálnej sadzby
uvedenej v písmene a). Komisia prijme metodiku v zmysle písmena b)
prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 143 ods. 3. 2. Ak nie je objektívne možné
vopred stanoviť príjem podľa metód uvedených v odseku 1, čisté
príjmy vygenerované do troch rokov od ukončenia operácie alebo do 30.
septembra 2023 podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, sa odpočítajú z
výdavkov vykázaných Komisii. 3. Odseky 1 a 2 sa
uplatňujú iba na operácie, ktorých celkové náklady sú vyššie ako
1 000 000 EUR. 4. Tento článok sa
neuplatňuje na ESF. 5. Odseky 1 a 2 sa
neuplatňujú na operácie podliehajúce pravidlám o štátnej pomoci
alebo na podporu finančných nástrojov alebo z finančných
nástrojov.
KAPITOLA II
Oprávnenosť výdavkov a dĺžka trvania Článok 55
Oprávnenosť 1. Oprávnenosť výdavkov sa
stanoví na základe vnútroštátnych pravidiel s výnimkou prípadov, keď
sú stanovené osobitné pravidlá v tomto nariadení alebo na základe
tohto nariadenia alebo pravidiel pre jednotlivé fondy. 2. Oprávneným výdavkom na
príspevok z fondov SSR je taký výdavok, ktorý skutočne vznikol
a bol zaplatený príjemcom medzi dátumom predloženia programu Komisii alebo
1. januárom 2014, podľa toho, ktorý dátum nastal skôr, a 31. decembrom 2022.
Okrem toho, výdavky sú oprávnené na príspevok z EPFRV a EFNRH iba vtedy,
keď platobná agentúra príslušnú pomoc skutočne vyplatila
v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022. 3. V prípade preplatenia
nákladov na základe článku 57 ods. 1 písm. b) a c) sa činnosti
predstavujúce základ pre úhradu vykonajú medzi 1. januárom 2014 a 31. decembrom
2022. 4. Podpora z fondov SSR sa
neudelí na operácie, ktoré boli fyzicky ukončené alebo plne zavedené ešte
pred predložením žiadosti o financovanie príjemcom v rámci programu
riadiacemu orgánu bez ohľadu na to, či príjemca uhradil všetky
súvisiace platby. 5. Tento článok sa nedotýka
pravidiel oprávnenosti na technickú pomoc na podnet Komisie stanovených
v článku 51. 6. Čisté príjmy
vygenerované priamo operáciou počas jej vykonávania, ktoré neboli
zohľadnené v čase schvaľovania operácie, sa odpočítajú
od oprávnených výdavkov operácie v žiadosti o záverečnú platbu
predloženú príjemcom. Toto pravidlo sa neuplatňuje na finančné
nástroje a odmeny. 7. V prípade zmeny a doplnenia
programu sú výdavky, ktorý sa stanú oprávnenými z dôvodu zmeny a doplnenia
programu, oprávnené len odo dňa predloženia žiadosti o zmenu a doplnenie
Komisii. 8. Na jednu operáciu možno
udeliť podporu z jedného alebo viacerých fondov SSR alebo z iných
nástrojov Únie v prípade, že na výdavkovú položku zahrnutú do žiadosti
o platbu na úhradu jedným z fondov SSR nebola poskytnutá podpora
z iného fondu alebo nástroja Únie, ani podpora z rovnakého fondu
v rámci iného programu. Článok 56
Formy podpory Fondy SSR sa využívajú na poskytovanie podpory
vo forme grantov, odmien, návratnej pomoci a finančných nástrojov alebo
ich kombinácie. V prípade
návratnej pomoci sa podpora vyplatená orgánu, ktorý podporu poskytol,
alebo inému príslušnému orgánu členského štátu uchová na samostatnom
účte a znovu sa použije na rovnaký účel alebo v súlade
s cieľmi programu. Článok 57
Formy grantov 1. Granty môžu mať jednu
z týchto foriem: (a)
úhrada oprávnených výdavkov skutočne
vynaložených a zaplatených spolu s prípadnými vecnými príspevkami
a odpismi; (b)
štandardné stupnice jednotkových nákladov; (c)
paušálne sumy nepresahujúce 100 000 EUR vo
forme verejného príspevku; (d)
paušálne financovanie stanovené uplatnením
percentuálneho podielu na jednu alebo viaceré určené kategórie výdavkov. 2. Možnosti uvedené v odseku 1
možno kombinovať iba vtedy, ak sa každá vzťahuje na rôzne kategórie
nákladov alebo ak sa použijú na rôzne projekty, ktoré tvoria súčasť
operácie alebo za sebou nasledujúce fázy operácie. 3. Ak sa operácia alebo projekt,
ktorý tvorí súčasť operácie, vykonáva výhradne prostredníctvom
obstarávania prác, tovarov alebo služieb, uplatňuje sa iba odsek 1
písm. a). Ak sa obstarávanie v rámci operácie alebo projektu, ktorý tvorí
časť operácie, obmedzuje na určité kategórie nákladov, všetky
možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu uplatniť. 4. Sumy uvedené v odsekoch 1
písm. b), c) a d) sa stanovia na základe: (a)
spravodlivej, nestrannej a overiteľnej
metódy výpočtu založenej na: (i) štatistických údajoch alebo iných
objektívnych informáciách; alebo (ii) overiteľných údajoch
o jednotlivých príjemcoch alebo na základe uplatnenia ich zvyčajných
postupov pre účtovanie nákladov; (b)
metód a zodpovedajúcich stupníc jednotkových
nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatňovaných
v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie a príjemcu; (c)
metód a zodpovedajúcich stupníc jednotkových
nákladov, paušálnych súm a paušálnych sadzieb uplatňovaných
v prípade grantových schém financovaných výlučne členským štátom
pri podobnom druhu operácie a príjemcu; (d)
sadzieb stanovených týmto nariadením alebo na
základe pravidiel pre jednotlivé fondy. 5. V dokumente,
v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každú operáciu, sa stanoví
metóda, ktorá sa má uplatniť na určenie nákladov operácie a podmienok
na vyplatenie grantu. Článok 58 Paušálne
financovanie nepriamych nákladov v prípade grantov Ak vykonávanie operácie vedie k nepriamym
nákladom, výšku týchto nákladov možno vypočítať ako paušálnu sadzbu
jedným z nasledujúcich spôsobov: (a)
ako paušálnu sadzbu až do výšky 20 %
oprávnených priamych nákladov s tým, že táto sadzba sa vypočíta pomocou
spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy výpočtu
alebo pomocou metódy uplatňovanej v prípade grantových schém
financovaných výlučne členským štátom pri podobnom druhu operácie
a príjemcovi; (b)
ako paušálnu sadzbu až do výšky 15 %
oprávnených priamych nákladov na zamestnancov; (c)
ako paušálnu sadzbu uplatňovanú na oprávnené
priame náklady pomocou existujúcich metód a príslušných sadzieb
uplatňovaných v prípade politík Únie pri podobnom druhu operácie
a príjemcu. Komisia má právomoc prijať v súlade
s článkom 142 delegované akty týkajúce sa vymedzenia paušálnej sadzby
a súvisiacich metód uvedených v písmene c). Článok 59
Osobitné pravidlá
oprávnenosti pre granty 1. Vecné príspevky vo forme
poskytnutia prác, tovarov, služieb, pozemkov a nehnuteľností,
v prípade ktorých neboli vykonané platby v hotovosti, ktoré by boli
podložené faktúrami alebo dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty, možno
považovať za oprávnené, ak to dovoľujú pravidlá oprávnenosti fondov
SSR a programu a ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky: (a)
verejná podpora vyplácaná na operáciu, ktorá
zahŕňa vecné príspevky, nesmie na konci operácie s výnimkou vecných
príspevkov prekročiť celkové uplatniteľné výdavky; (b)
hodnota pripísaná vecným príspevkom nesmie
prekročiť výšku nákladov, ktorá je všeobecne prijateľná na
príslušnom trhu; (c)
hodnotu a poskytnutie príspevku možno
nezávisle posúdiť a overiť; (d)
v prípade poskytnutia pozemku alebo
nehnuteľnosti osvedčí ich hodnotu nezávislý kvalifikovaný znalec
alebo náležite oprávnený úradný orgán, pričom ich hodnota nesmie byť
vyššia ako limit uvedený v odseku 3 písm. b); (e)
v prípade vecných príspevkov vo forme neplatenej
práce sa hodnota tejto práce určí tak, že sa zoberie do úvahy dĺžka
vynaloženého času a výška odmeny za podobnú prácu. 2. Odpisy sa môžu považovať
za oprávnené za týchto podmienok: (a)
umožňujú to pravidlá oprávnenosti programu; (b)
výška výdavkov je riadne oprávnená podpornými
dokladmi dôkaznej hodnoty rovnocennej faktúram, keď sa uhrádzajú vo forme
uvedenej v článku 57 ods. 1 písm. a); (c)
výdavky sa vzťahujú výlučne na obdobie
podpory operácie; (d)
verejné granty neprispeli k nadobudnutiu odpísaných
aktív. 3. Na príspevok z fondov
SSR nie sú oprávnené tieto výdavky: (a)
úroky z dlžných súm; (b)
kúpa nezastavaného a zastavaného pozemku vo
výške nepresahujúcej 10 % celkových oprávnených výdavkov na príslušnú operáciu.
Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch možno povoliť
vyššiu percentuálnu sadzbu pre operácie týkajúce sa ochrany životného prostredia; (c)
daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však
oprávnené, ak nie sú vymáhateľné podľa vnútroštátnych právnych
predpisov o DPH a vyplácajú sa príjemcovi, ktorý nie je
nezdaniteľným subjektom podľa vymedzenia v prvom pododseku
článku 13 ods. 1 smernice 2006/112/ES za predpokladu, že tieto sumy DPH
nevzniknú v súvislosti so zabezpečením infraštruktúry. Článok 60
Oprávnenosť operácií v
závislosti od miesta 1. Operácie podporované
z fondov SSR, ktoré sú predmetom výnimiek uvedených
odsekoch 2 a 3 a pravidlách pre jednotlivé fondy, sú
umiestnené do oblasti, na ktorú sa vzťahuje program, v rámci ktorého
získali podporu („oblasť programu“). 2. Riadiaci orgán môže
odsúhlasiť vykonávanie operácie mimo oblasti programu, ale v rámci
Únie, ak sú splnené všetky tieto podmienky: (a)
operácia je v prospech oblasti programu; (b)
celková suma pridelená v rámci programu na
operácie umiestnené mimo oblasti programu nepresahuje 10 % podpory poskytnutej
z EFRR, Kohézneho fondu a EFNRH na úrovni priority alebo 3 % podpory
z EPFRV na úrovni programu; (c)
monitorovací výbor odsúhlasil operáciu alebo
príslušné druhy operácií; (d)
povinnosti orgánov zodpovedných za program
súvisiace s riadením, kontrolou a auditom týkajúce sa operácie sú
splnené orgánmi zodpovednými za program, v rámci ktorého je na danú
operáciu poskytnutá podpora, alebo uzatvoria dohody s orgánmi v oblasti,
v ktorej sa operácia vykonáva. 3. V prípade operácií týkajúcich
sa propagačných aktivít môžu výdavky vzniknúť mimo Únie za
predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a)
a povinnosti súvisiace s riadením, kontrolou a auditom týkajúce
sa operácie. 4. Odseky 1 až 3 sa neuplatňujú
na programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca a odseky 2 a 3
sa neuplatňujú na operácie, na ktoré je vyčlenená podpora z ESF. Článok 61
Dĺžka trvania operácií 1. Príspevok z fondov SSR
na operáciu pozostávajúcu z investície do infraštruktúry
alebo investície do výroby sa musí vrátiť, ak je operácia do piatich
rokov od konečnej platby poskytnutej príjemcovi alebo prípadne do obdobia
stanoveného v pravidlách o štátnej pomoci predmetom: (a)
ukončenia alebo premiestnenia výrobnej
činnosti; (b)
zmeny vlastníctva položky infraštruktúry, ktorá
poskytuje firme alebo orgánu verejnej správy neoprávnené zvýhodnenie; alebo (c)
podstatnej zmeny, ktorá ovplyvňuje jej povahu,
ciele alebo podmienky vykonávania, čo spôsobuje narúšanie jej pôvodných
cieľov. Sumy vyplatené neoprávnene v súvislosti s
operáciou vráti členský štát späť. 2. V prípade operácií
podporovaných z ESF a operácií podporovaných z iných fondov SSR, ktoré
nepredstavujú investície do infraštruktúry alebo investície do výroby, sa
príspevok z fondu vráti späť iba vtedy, ak tieto operácie podliehajú
povinnosti zachovať investíciu podľa uplatniteľných pravidiel o
štátnej pomoci a ak sa v ich prípade ukončí alebo premiestni výrobná
činnosť v rámci obdobia stanoveného v týchto pravidlách. 3. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú
na príspevky na finančné nástroje alebo z finančných nástrojov alebo
na akúkoľvek operáciu, v prípade ktorej sa ukončila výrobná
činnosť v dôsledku nepodvodného bankrotu. 4. Odseky
1 a 2 sa neuplatňujú na fyzické osoby, ktoré sú príjemcami investičnej
podpory a po ukončení investičnej operácie sa stanú oprávnenými a
dostanú podpory na základe EGF (nariadenie č. [/ 2012], ktorým sa
zriaďuje Európsky globalizačný fond), keď je príslušná
investícia priamo spojená s druhom činnosti označenej za oprávnenú na
podporu z EGF.
HLAVA VIII
RIADENIE A KONTROLA KAPITOLA I
Systémy riadenia a kontroly Článok 62
Všeobecné zásady systémov
riadenia a kontroly Systémy riadenia a kontroly stanovujú: (a)
opis funkcie jednotlivých subjektov zapojených do
riadenia a kontroly a rozdelenie týchto funkcií v rámci každého subjektu; (b)
povinnosť dodržiavania zásady oddelenia
funkcií medzi týmito subjektmi alebo v rámci nich; (c)
postupy na zabezpečenie bezchybnosti a
správnosti vykázaných výdavkov; (d)
počítačové systémy účtovníctva,
uchovávania a prenosu finančných údajov a údajov o
ukazovateľoch, monitorovania a podávania správ; (e)
systémy podávania správ a monitorovania v
prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný orgán; (f)
mechanizmy auditu fungovania systémov riadenia a
kontroly; (g)
systémy a postupy na zabezpečenie adekvátneho
revízneho záznamu; (h)
predchádzanie, zisťovanie a opravu
nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane
všetkých úrokov. Článok 63
Zodpovednosti členských
štátov 1. Členské štáty plnia
povinnosti riadenia kontroly a auditu a preberajú výsledné
zodpovednosti stanovené v pravidlách spoločného riadenia vymedzených
v nariadení o rozpočtových pravidlách a pravidlách pre
jednotlivé fondy. V súlade so zásadou spoločného riadenia
členské štáty zodpovedajú za riadenie a kontrolu programov. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby ich systémy riadenia a kontroly programov boli zavedené v
súlade s ustanoveniami osobitných nariadení o fondoch a aby tieto
systémy účinne fungovali. 3. Členské štáty vytvoria a
zavedú postup nezávislého posudzovania a riešenia sťažností týkajúcich sa
výberu alebo realizácie operácií, ktoré sú spolufinancované z fondov
spoločného strategického rámca. Členské štáty predložia Komisii na
požiadanie správu o výsledkoch týchto posúdení. 4. Všetky úradné výmeny
informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočnia pomocou
systému elektronickej výmeny údajov zriadeného v súlade s podmienkami
stanovenými Komisiou prostredníctvom vykonávacích právnych predpisov. Tieto
vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v
článku 143 ods. 3.
KAPITOLA II
Akreditácia riadiacich a kontrolných orgánov Článok 64
Akreditácia a koordinácia 1. V súlade s [článkom
56 ods. 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách je každý subjekt
zodpovedný za riadenie a kontrolu výdavkov v rámci fondov
spoločného strategického rámca akreditovaný úradným rozhodnutím
akreditačného orgánu na ministerskej úrovni. 2. Akreditácia sa udeľuje,
ak subjekt spĺňa akreditačné kritériá pre vnútorné prostredie,
kontrolné činnosti, informácie, komunikáciu a monitorovanie stanovené
v pravidlách pre jednotlivé fondy. 3. Akreditácia vychádza zo
stanoviska nezávislého audítorského orgánu, ktorý hodnotí dodržiavanie
akreditačných kritérií orgánom. Nezávislý audítorský orgán vykonáva svoju
prácu v súlade s medzinárodne prijatými audítorskými štandardmi. 4. Akreditačný orgán
vykonáva dohľad nad akreditovaným subjektom a zruší jeho akreditáciu
úradným rozhodnutím, ak prestane spĺňať jedno alebo viac
akreditačných kritérií, pokiaľ tento akreditovaný subjekt neprijme
potrebné nápravné opatrenia v rámci skúšobnej lehoty, ktorú určí
akreditačný orgán podľa závažnosti problému. Akreditačný orgán
okamžite oznámi Komisii stanovenie každej skúšobnej lehoty pre akreditovaný subjekt
a každé zrušenie akreditácie. 5. Členský štát môže
určiť koordinačný orgán, ktorý zodpovedá za styk s Komisiou
a poskytovanie informácií Komisii, podporu harmonizovaného
uplatňovania pravidiel Únie, vytvorenie súhrnnej správy poskytujúcej
prehľad všetkých vyhlásení o riadení a stanovísk auditu na
vnútroštátnej úrovni a koordináciu vykonávania nápravných opatrení,
pokiaľ ide o akékoľvek nezrovnalosti bežného charakteru. 6. Bez toho, aby boli dotknuté
pravidlá stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy, subjekty
akreditované podľa odseku 1 sú: (a)
v prípade EFRR, ESF a Kohézneho fondu –
riadiace orgány a v príslušných prípadoch certifikačné orgány; (b)
v prípade EPFRV a EFNRH – platobné agentúry.
KAPITOLA III
Právomoci a zodpovednosti Komisie Článok 65
Právomoci
a zodpovednosti Komisie 1. Komisia sa na základe dostupných informácií vrátane akreditačného
postupu, ročného vyhlásenia o riadení, výročných správ
o kontrole, ročného stanoviska auditu, výročnej správy
o vykonávaní a auditov vykonaných vnútroštátnymi orgánmi
a orgánmi Únie uistí, či si členské štáty vytvorili systémy
riadenia a kontroly, ktoré zodpovedajú tomuto nariadeniu a pravidlám
pre jednotlivé fondy, a či tieto systémy efektívne fungujú počas
vykonávania programov. 2. Bez toho, aby boli dotknuté
audity vykonávané členskými štátmi, úradníci Komisie alebo oprávnení
zástupcovia Komisie môžu vykonať audity alebo kontroly na mieste na
základe oznámenia podaného primerane vopred. Rozsah týchto auditov alebo
kontrol môže zahŕňať najmä overovanie účinného fungovania
systémov riadenia a kontroly v programe alebo jeho časti,
operácie a hodnotenie riadneho finančného riadenia operácií alebo
programov. Týchto auditov sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení
zástupcovia členského štátu. Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia
Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov na mieste, majú prístup ku
všetkým záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií
podporovaných z fondov SSR, alebo systémom riadenia a kontroly, bez ohľadu
na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na
požiadanie kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov. Právomoci uvedené v tomto odseku
neovplyvňujú uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú
určité úkony agentom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi
predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa o. i.
nezúčastňujú domácich návštev ani úradného vypočúvania osôb
v rámci vnútroštátnych právnych predpisov. Majú však prístup k takto
získaným informáciám. 3. Komisia môže od členského
štátu vyžadovať prijatie opatrení potrebných na zabezpečenie
účinného fungovania jeho systémov riadenia a kontroly alebo
správnosti výdavkov v súlade s pravidlami pre jednotlivé fondy. 4. Komisia môže od
členského štátu vyžadovať, aby preskúmal sťažnosť
predloženú Komisii, ktorá sa týka výberu alebo vykonávania operácií
spolufinancovaných z fondov spoločného strategického rámca, alebo
fungovania systému riadenia a kontroly.
HLAVA IX
FINANČNÉ RIADENIE, ZÚČTOVANIE A FINANČNÉ OPRAVY, ZRUŠENIE ZÁVÄZKU KAPITOLA I
Finančné riadenie Článok
66
Rozpočtové záväzky Rozpočtové záväzky Únie vo vzťahu ku
každému programu sa realizujú pre každý fond každý rok v období od 1. januára
2014 do 31. decembra 2020. Rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijíma program, predstavuje
finančné rozhodnutie v zmysle článku 75 ods. 2 nariadenia
o rozpočtových pravidlách a po oznámení danému členskému
štátu právny záväzok v zmysle tohto nariadenia. Pri každom programe sa rozpočtový záväzok
na prvú splátku prijme po prijatí programu Komisiou. Rozpočtové záväzky na nasledujúce splátky
prijíma Komisia každý rok do 1. mája na základe rozhodnutia uvedeného
v druhom odseku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje
článok 13 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Pokiaľ ide o výkonnostnú rezervu,
rozpočtové záväzky dodržiavajú rozhodnutie Komisie, ktorým sa
schvaľuje zmena a doplnenie programu. Článok 67
Spoločné pravidlá
platieb 1. Komisia vykonáva platby
príspevku z fondov spoločného strategického rámca v súlade
s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných
finančných prostriedkov. Každá platba sa priradí k najstaršiemu
otvorenému rozpočtovému záväzku príslušného fondu. 2. Platby majú formu zálohových
platieb, priebežných platieb, platieb ročného zostatku
a v príslušných prípadoch záverečnej platby. 3. V prípade foriem podpory
podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d) sa sumy vyplácané príjemcovi
považujú za oprávnené výdavky. Článok 68
Spoločné pravidlá
výpočtu priebežných platieb, platby ročného zostatku a prípadne
platby konečného zostatku Pravidlá pre výpočet sumy vyplácanej ako
priebežné platby, platba ročného zostatku a prípadne záverečná
platba sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy. Táto suma je
funkciou osobitnej sadzby spolufinancovania uplatňovanej sa na oprávnené
výdavky. Článok 69
Žiadosti o platby 1. Osobitný postup
a informácie predkladané pri žiadosti o platbu sú stanovené
v pravidlách pre jednotlivé fondy. 2. Žiadosť o platbu
predkladaná Komisii obsahuje všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na
predkladanie účtov v súlade s článkom 61 ods. 2 nariadenia
o rozpočtových pravidlách. Článok 70
Akumulácia zálohových platieb
a priebežných platieb 1. Celkový súčet zálohových
platieb a priebežných platieb, a v príslušných prípadoch
ročného zostatku, uskutočnených Komisiou, nesmie prekročiť
95 % príspevku z fondov spoločného strategického rámca na
program. 2. Po dosiahnutí hornej hranice
95 % členské štáty naďalej posielajú žiadosti o platbu
Komisii. Článok 71
Používanie eura Sumy stanovené v programoch predložených
členskými štátmi, odhady výdavkov, výkazy výdavkov, žiadosti o platbu,
ročné účtovné závierky a výdavky uvedené vo výročnej
a záverečnej správe o vykonávaní sú vyjadrené v eurách. Článok 72
Prvá zálohová platba 1. Po rozhodnutí Komisie, ktorým
sa prijíma program, Komisia zaplatí prvú sumu zálohovej platby pre celé
programové obdobie. Táto prvá suma zálohovej platby sa vyplatí v splátkach
podľa rozpočtových potrieb. Splátky sú vymedzené v pravidlách
pre jednotlivé fondy. 2. Zálohové platby sa používajú
iba na uhradenie platieb príjemcom pri vykonávaní programu. Na tento účel
sú bezodkladne k dispozícii zodpovednému subjektu. Článok 73
Zúčtovanie prvej
zálohovej platby Suma vyplatená ako zálohová platba sa plne
odpíše z účtov Komisie najneskôr pri ukončení programu. Článok 74
Prerušenie lehoty na platbu 1. Lehotu na úhradu priebežnej
platby môže povoľujúci úradník delegovaný v zmysle nariadenia
o rozpočtových pravidlách prerušiť najviac na deväť
mesiacov, ak: (a)
na základe informácií poskytnutých vnútroštátnym
audítorským subjektom alebo audítorským subjektom Únie existujú dôkazy, ktoré
naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly; (b)
povoľujúci delegovaný úradník musí
vykonať dodatočné overenie po tom, čo dostal na vedomie
informácie, ktoré ho varovali, že výdavky v žiadosti o platbu sú
spojené s nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky; (c)
nebol predložený niektorý z dokumentov
požadovaných v zmysle článku 75 ods. 1. 2. Povoľujúci úradník
vymenovaný delegovaním môže obmedziť prerušenie na časť
výdavkov, ktorých sa týka žiadosť o platbu a ktoré sú ovplyvnené
prvkami uvedenými v odseku 1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním
informuje členský štát a riadiaci orgán ihneď o dôvode prerušenia a
požiada ich o napravenie tejto situácie. Prerušenie sa ukončí, len čo
sa prijmú potrebné opatrenia. KAPITOLA II
Zúčtovanie a finančné opravy Článok 75
Predkladanie informácií 1. Do 1. februára roku
nasledujúceho po konci účtovného obdobia členský štát predloží
Komisii tieto dokumenty a informácie v súlade s [článkom 56]
nariadenia o rozpočtových pravidlách: (a)
osvedčenú ročnú účtovnú závierku
príslušných subjektov akreditovaných podľa článku 64; (b)
vyhlásenie hospodárskeho subjektu
o zabezpečení úplnosti, presnosti a vierohodnosti
ročnej účtovnej závierky, riadneho fungovania systémov vnútornej
kontroly, ako aj legálnosti a regulárnosti základných transakcií
a rešpektovania zásady riadneho finančného riadenia; (c)
súhrnnú správu o všetkých dostupných
vykonaných auditoch a kontrolách vrátane analýzy systémových alebo
opakovaných nedostatkov, ako aj o prijatých alebo plánovaných nápravných
opatreniach; (d)
audítorské stanovisko určeného nezávislého
audítorského orgánu k vyhláseniu hospodárskeho subjektu o
zabezpečení úplnosti, presnosti a vierohodnosti ročnej
účtovnej závierky, riadneho fungovania systémov vnútornej kontroly, ako aj
legálnosti a regulárnosti základných transakcií a rešpektovania
zásady riadneho finančného riadenia spolu s kontrolnou správou, v ktorej
sú uvedené zistenia auditov vykonaných v súvislosti s účtovným
rokom, ktorého sa stanovisko týka. 2. Na požiadanie Komisie
poskytne členský štát Komisii ďalšie informácie. Ak členský štát
neposkytne požadované informácie v lehote stanovenej na ich predloženie
Komisiou, Komisia môže prijať rozhodnutie o účtovnej závierke na
základe informácií, ktoré má k dispozícii. 3. Do [15. februára] roka
nasledujúceho po ukončení účtovného roka členský štát predloží
Komisii súhrnnú správu v súlade s posledným pododsekom [článku
56 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Článok 76
Zúčtovanie 1. Do 30. apríla roku
nasledujúceho po konci účtovného roku rozhodne Komisia v súlade s
pravidlami pre jednotlivé fondy o zúčtovaní príslušných subjektov
akreditovaných podľa článku 64 pre každý program. Rozhodnutie
o zúčtovaní sa týka úplnosti, presnosti a správnosti
predložených ročných účtovných závierok a nie sú ním dotknuté
žiadne následné finančné opravy. 2. Postupy pre výročné
zúčtovanie sú stanovené v pravidlách pre jednotlivé fondy. Článok 77
Finančné opravy Komisie 1. Komisia uskutočňuje
finančné opravy zrušením celého príspevku Únie na program alebo jeho
časti a jeho vymáhaním od členského štátu s cieľom
vylúčiť financovanie tých výdavkov Úniou, ktoré porušujú uplatniteľné
právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy, vrátane výdavkov
súvisiacich s nedostatkami v riadiacich a kontrolných systémoch
členských štátov, ktoré zistila Komisia alebo Európsky dvor audítorov. 2. Porušenie uplatniteľných
právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov vedie
k finančnej oprave len vtedy, ak je splnená jedna z týchto
podmienok: (a)
porušenie ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť
výber operácie subjektom zodpovedným za podporu z fondov spoločného
strategického rámca; (b)
existuje riziko, že porušenie ovplyvňuje alebo
môže ovplyvniť výšku výdavkov uznaných na preplatenie z rozpočtu
Únie. 3. Komisia pri rozhodovaní
o výške finančnej opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu
a závažnosť porušenia uplatniteľných právnych predpisov Únie
alebo vnútroštátnych právnych predpisov a jeho finančné dôsledky pre
rozpočet Únie. 4. Kritériá a postupy pre
uplatňovanie finančných opráv sú stanovené v pravidlách pre
jednotlivé fondy.
KAPITOLA III
Zrušenie záväzku Článok 78
Zásady 1. Všetky programy podliehajú
postupu zrušenia záväzku stanovenému na základe uvoľnenia súm súvisiacich
so záväzkom, ktoré nie sú kryté zálohovou platbou alebo žiadosťou
o platbu v rámci určeného obdobia. 2. Záväzok súvisiaci
s posledným rokom obdobia sa zrušuje v súlade s pravidlami
ukončovania programov. 3. Presné uplatňovanie
pravidla zrušenia záväzku každého fondu spoločného strategického rámca je
uvedené v pravidlách pre jednotlivé fondy. 4. Časť záväzkov,
ktorá je stále otvorená, sa zruší, ak Komisii nebol predložený niektorý
z dokumentov potrebných na ukončenie programu v rámci lehôt
stanovených v pravidlách pre jednotlivé fondy. Článok 79
Výnimka zo zrušenia
záväzku 1. Suma, s ktorou sa uvažuje na
zrušenie, sa zníži o sumy, ktoré riadiaci orgán nedokázal nahlásiť Komisii
z dôvodu: (a) pozastavenia operácií spôsobeného súdnym
konaním alebo správnym odvolaním, ktoré majú odkladný účinok; alebo (b) z dôvodov vyššej moci, ktorá závažným
spôsobom ovplyvňuje vykonávanie celého operačného programu alebo
jeho časti. Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej
moci, musia dokázať priame následky vyššej moci na vykonávanie celého
programu alebo jeho časti. O zníženie možno požiadať raz, ak odklad
alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok, alebo
niekoľkokrát podľa dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu
rokov medzi dátumom súdneho alebo správneho rozhodnutia, ktoré majú odkladný
účinok na plnenie operácie, a dátumom konečného súdneho alebo
správneho rozhodnutia. 2. Členský štát zašle
Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1,
pokiaľ ide o sumu priznanú ku koncu predchádzajúceho roka. Článok 80
Postup 1. Komisia včas informuje
členský štát a riadiaci orgán, ak existuje riziko uplatnenia zrušenia
záväzku podľa článku 78. 2. Komisia informuje
členský štát a riadiaci orgán o sume zrušenia záväzku, ktorá vyplýva
z informácií, ktorými disponuje k 31. januáru. 3. Členský štát má dva
mesiace na to, aby súhlasil so sumou zrušenia záväzku alebo predložil
svoje pripomienky. 4. Členský štát predloží
Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán pre príslušný finančný
rok s uvedením zníženej sumy podpory na jednu alebo niekoľko priorít
programu. Ak takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tým,
že zníži príspevok z fondov spoločného strategického rámca na
príslušný finančný rok. Toto zníženie sa úmerne uplatní na každú prioritu. 5. Komisia zmení a doplní
rozhodnutie o prijatí programu vykonávacími aktmi najneskôr do 30.
septembra. ČASŤ III
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA UPLATŇOVANÉ NA EFRR, ESF A KF HLAVA I
CIELE A FINANČNÝ RÁMEC
KAPITOLA I
Poslanie, ciele a zemepisné pokrytie podpory Článok 81
Poslanie a ciele 1. Fondy prispievajú
k rozvoju a uskutočňovaniu činností Únie vedúcich
k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti
v súlade s článkom 174 zmluvy. Činnosti, ktoré podporujú fondy, prispievajú
k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu. 2. V tejto súvislosti sa
sledujú nasledujúce ciele: (a) „Investovanie do rastu a zamestnanosti“
členských štátov a regiónov, ktorý podporujú všetky fondy; a (b) „Európska územná spolupráca“, ktorú
podporuje EFRR. Článok 82
Investovanie do rastu a
zamestnanosti 1. Štrukturálne fondy podporujú
cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti všetkých regiónov zodpovedajúcich
úrovni 2 spoločnej klasifikácie územných jednotiek pre štatistické
účely (ďalej len „úroveň 2 NUTS“) stanovenej v nariadení (ES)
č. 1059/2003. 2. Prostriedky pre cieľ
Investovanie do rastu a zamestnanosti sa rozdelia medzi tieto tri kategórie
regiónov úrovne 2 NUTS: (a)
menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na
obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27; (b)
prechodné regióny, ktorých HDP na obyvateľa je
medzi 75 % a 90 % priemerného HDP v EÚ-27; (c)
rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na
obyvateľa je viac ako 90 % priemerného HDP v EÚ-27. Tieto tri kategórie regiónov sú určené na
základe pomeru ich HDP na obyvateľa, meraného paritou kúpnej sily a
vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2006 až 2008,
k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie. 3. Z Kohézneho fondu sa
podporujú členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na
obyvateľa, meraný pomocou parity kúpnej sily a vypočítaný na základe
údajov Únie za obdobie rokov 2007 – 2009, je menej ako 90 %
priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné
obdobie. Členské štáty oprávnené na financovanie z
Kohézneho fondu v roku 2013, ale ktorých nominálny HND na obyvateľa
presahuje na základe výpočtov podľa prvého pododseku 90 %
priemerného HND na obyvateľa v krajinách EÚ-27, dostanú podporu z
Kohézneho fondu na základe prechodného a osobitného financovania. 4. Komisia bezprostredne po
nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia prijme prostredníctvom
vykonávacieho aktu rozhodnutie stanovujúce zoznam regiónov, ktoré
spĺňajú kritériá týchto troch kategórií regiónov podľa odseku 2,
a členských štátov, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 3. Tento
zoznam platí od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. 5. V roku 2017 Komisia
prehodnotí oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu
na základe údajov Únie o HND pre EÚ-27. Členské štáty, ktorých nominálny
HND na obyvateľa presahuje 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27,
dostanú podporu z Kohézneho fondu prechodne a na osobitnom základe.
KAPITOLA II
Finančný rámec Článok 83
Celkové zdroje 1. Celkové zdroje disponibilné
pre rozpočtové záväzky z fondov na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 338 993 760 032336 020 492 848 EUR
v cenách roku 2011 v súlade s ročným rozdelením uvedeným
v prílohe III. Na účely plánovania a následného
zahrnutia súm do všeobecného rozpočtu Únie sa výška celkových zdrojov
indexuje sadzbou 2 % ročne. 2. Komisia prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie stanovujúce ročné
rozdelenie celkových zdrojov podľa členských štátov bez toho, aby
bol dotknutý odsek 3 tohto článku a článok 84 ods. 7. 3. Na podnet Komisie sa
pridelí 0,35 % celkových zdrojov na technickú pomoc. Článok 84
Prostriedky na Investovanie
do rastu a zamestnanosti a na Európsku územnú spoluprácu 1. Prostriedky na cieľ Investovanie
do rastu a zamestnanosti predstavujú 96,5096,52 %
celkových zdrojov (t. j. 327 115 655 850324
320 492 844 EUR) a rozdelia sa takto: (a)
50,1348,25 % (t. j. spolu 163 560 715 122162 589
839 384 EUR) pre menej rozvinuté regióny; (b)
12,0110,76 % (t. j. spolu 36 471 144 19038
951 564 661 EUR) pre prechodné regióny; (c)
16,39 16,35 % (t. j. spolu 55 419 403 11653
142 922 017 EUR) pre rozvinutejšie regióny; (d)
21,19 20,87 % (t. j. spolu 70 739 863 59968 710
486 782 EUR) pre členské štáty podporované z Kohézneho
fondu; (e)
0,29 0,27 % (t. j. spolu 924 529 823925 680 000 EUR)
ako dodatočné prostriedky pre najvzdialenejšie regióny vymedzené
v článku 299 zmluvy a regióny úrovne 2 NUTS, ktoré
spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 protokolu
č. 6 Zmluvy o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska. Všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa
v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25
v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako
75 % priemerného HDP v EÚ-27, dostanú pridelené rozpočtové
prostriedky v rámci štrukturálnych fondov vo výške minimálne dvoch tretín
prostriedkov, ktoré im boli pridelené na roky 2007 – 2013. 2. Na rozdelenie podľa
členských štátov sa použijú tieto kritériá: (a)
oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita,
prosperita štátu a miera nezamestnanosti v prípade menej rozvinutých
regiónov a prechodných regiónov; (b)
oprávnené obyvateľstvo, regionálna prosperita,
miera nezamestnanosti, miera zamestnanosti, úroveň vzdelania a hustota
zaľudnenia v prípade rozvinutejších regiónov; (c)
počet obyvateľstva, prosperita štátu
a rozloha v prípade Kohézneho fondu. 3. V každom členskom
štáte sa do ESF vyčlení aspoň 25 % prostriedkov zo
štrukturálnych fondov pre menej rozvinuté regióny, 40 % pre prechodné
regióny a 52 % pre rozvinutejšie regióny. Na účely tohto
ustanovenia sa podpora pre členský štát prostredníctvom [nástroja
Potraviny pre znevýhodnené osoby] považuje za súčasť podielu
štrukturálnych fondov prideleného pre ESF. 4. Podpora dopravnej
infraštruktúry z Kohézneho fondu v rámci Nástroja na prepojenie Európy
predstavuje 10 000 000 000 EUR. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu
rozhodnutie stanovujúce sumu, ktorá sa má previesť z príspevku prideleného
každému členskému štátu z Kohézneho fondu na celé obdobie. Príspevok z Kohézneho
fondu pre každý členský štát sa tým primerane zníži. Ročné rozpočtové prostriedky
zodpovedajúce podpore z Kohézneho fondu uvedenej v prvom pododseku sa
zahrnú do príslušných rozpočtových položiek Nástroja na prepojenie Európy
počnúc rozpočtovým postupom roku 2014. Podpora z Kohézneho fondu v rámci
Nástroja na prepojenie Európy sa vykonáva v súlade s článkom
[13] nariadenia (EÚ) [...]/2012 o zriadení Nástroja na prepojenie Európy[29] v súvislosti
s projektmi uvedenými v prílohe 1 k tomuto nariadeniu, pričom
poskytuje najvyššiu prioritu projektom rešpektujúcim vnútroštátne
rozpočtové prostriedky pridelené v rámci Kohézneho fondu. 5. Podpora zo štrukturálnych
fondov na [Potraviny pre znevýhodnené osoby] v rámci cieľa
Investovanie do rastu a zamestnanosti predstavuje
2 500 000 000 EUR. Komisia prijme vykonávacím aktom rozhodnutie
stanovujúce sumu, ktorá sa v každom členskom štáte prevedie
z rozpočtových prostriedkov štrukturálnych fondov každého
členského štátu na celé obdobie. Rozpočtové prostriedky štrukturálnych
fondov každého členského štátu sa tým primerane znížia. Ročné rozpočtové prostriedky
zodpovedajúce podpore zo štrukturálnych fondov uvedenej v prvom pododseku
sa zahrnú do príslušných rozpočtových položiek [nástroja Potraviny pre
znevýhodnené osoby] v rámci rozpočtového postupu na rok 2014. 6. Päť percent prostriedkov
na Investovanie do rastu a zamestnanosti tvorí výkonnostnú rezervu, ktorá sa
pridelí v súlade s článkom 20. 7. Z EFRR sa na cieľ
Investovania do rastu a zamestnanosti na podnet Komisie pridelí 0,2 %
prostriedkov na inovatívne činnosti v oblasti udržateľného
rozvoja miest. 8. Prostriedky na cieľ
Európska územná spolupráca predstavujú 3,50 3,48 %
z celkových zdrojov disponibilných pre rozpočtové záväzky
z fondov na obdobie rokov 2014 až 2020 (t. j. spolu 11 878 104 18211 700 000 004 EUR). Článok 85
Neprevoditeľnosť
zdrojov 1. Celkové prostriedky, ktoré sú
každému členskému štátu pridelené pre menej rozvinuté regióny, prechodné
regióny a rozvinutejšie regióny, nemožno prevádzať medzi jednotlivými
kategóriami regiónov. 2. Odchylne od odseku 1 Komisia
môže za náležite opodstatnených okolností súvisiacich s dosahovaním
jedného alebo viacerých tematických cieľov prijať návrh
členského štátu predložený v prvej verzii zmluvy o partnerstve na prevod
maximálne 2 % celkových prostriedkov pridelených pre jednu kategóriu regiónov
do iných kategórií regiónov. Článok 86
Doplnkovosť 1. Na účely tohto
článku sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (1)
„verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky“
znamenajú tvorbu hrubého fixného kapitálu verejnej správy uvedenú v
stabilizačných a konvergenčných programoch pripravených
členskými štátmi v súlade s nariadením Rady (ES)
č. 1466/97[30]
s cieľom predstaviť ich strednodobú rozpočtovú stratégiu; (2)
„fixné aktíva“ znamenajú všetky hmotné alebo
nehmotné aktíva vyprodukované ako výstupy z výrobných procesov, ktoré sú
opakovane alebo priebežne používané vo výrobných procesoch počas obdobia
dlhšieho ako jeden rok; (3)
„tvorba hrubého fixného kapitálu“[31] znamená akvizície všetkých
rezidenčných výrobcov po odpočítaní odpredaja fixných aktív
počas daného obdobia a pripočítaní určitých dodatkov
k hodnotám nevyprodukovaných aktív realizovaných výrobnou aktivitou
výrobcu alebo inštitucionálnych jednotiek; (4)
„verejná správa“ znamená všetky inštitucionálne
jednotky, ktoré okrem plnenia svojich politických zodpovedností a úloh v
rámci hospodárskej regulácie poskytujú v prvom rade nekomerčné služby
(prípadne tovary) pre individuálnu alebo kolektívnu spotrebu a prerozdeľujú
príjmy a bohatstvo[32]. 2. Podpora z fondov na
cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti nenahrádza verejné alebo
rovnocenné štrukturálne výdavky členského štátu. 3. Členské štáty si v
období rokov 2014 – 2020 zachovajú úroveň verejných
alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov prinajmenšom na
referenčnej úrovni stanovenej v zmluve o partnerstve. Referenčná úroveň pre priemerné
ročné verejné alebo rovnocenné štrukturálne výdavky na obdobie rokov
2014 – 2020 sa stanoví v zmluve o partnerstve na základe overenia ex ante informácií
predložených v zmluve o partnerstve Komisiou a so zreteľom
na priemernú úroveň ročných verejných alebo rovnocenných
štrukturálnych výdavkov v období rokov 2007 – 2013. Komisia a členské štáty zohľadnia
všeobecné makroekonomické podmienky a osobitné alebo výnimočné
okolnosti, akými je privatizácia alebo výnimočná výška verejných alebo
rovnocenných štrukturálnych výdavkov členského štátu počas obdobia
rokov 2007 – 2013. Takisto zohľadnia zmeny vo výške vnútroštátne
pridelených prostriedkov zo štrukturálnych fondov v porovnaní s rokmi
2007 – 2013. 4. Zachovanie úrovne verejných
alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov na cieľ Investovanie do rastu a
zamestnanosti pre dané obdobie sa overí iba v tých členských štátoch, v
ktorých minimálne 15 % všetkých obyvateľov žije v menej rozvinutých
regiónoch a prechodných regiónoch. V členských štátoch, v ktorých minimálne 70 %
obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch a prechodných
regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej úrovni. V členských štátoch, v ktorých viac ako 25 %
a menej ako 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch
a prechodných regiónoch, sa overenie uskutoční na vnútroštátnej
a regionálnej úrovni. Na tento účel príslušné členské štáty
poskytnú Komisii informácie o výdavkoch v menej rozvinutých regiónoch
a prechodných regiónoch v každej etape procesu overovania. 5. Overenie toho, či sa
zachovala úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov
v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, sa
uskutoční v čase predloženia zmluvy o partnerstve (overenie ex
ante), v roku 2018 (overenie v polovici obdobia) a v roku 2022
(overenie ex post). Podrobné pravidlá overovania doplnkovosti sú
uvedené v bode 2 prílohy IVII. 6. Ak Komisia v rámci overovania
ex post zistí, že členský štát nezachoval referenčnú
úroveň verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov v rámci
cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti stanovenú v zmluve
o partnerstve tak, ako sa uvádza v prílohe IVII,
Komisia môže uskutočniť finančnú opravu. Komisia pri
rozhodovaní, či uskutočniť alebo neuskutočniť
finančnú opravu, zohľadní skutočnosť, či sa ekonomická
situácia členského štátu od overenia v polovici obdobia výrazne zmenila a
či sa zmena v tom čase zohľadnila. Podrobné pravidlá týkajúce sa
sadzieb finančnej opravy sú uvedené v bode 3 prílohy IVII. 7. Odseky 1 až 6 sa
nevzťahujú na operačné programy v rámci cieľa Európska územná
spolupráca. HLAVA II
PROGRAMOVANIE KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia o fondoch Článok 87
Obsah a prijatie
operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu a
zamestnanosti 1. Operačný program
pozostáva z prioritných osí. Prioritná os sa týka jedného fondu pre
kategóriu regiónu a bez toho, aby bol dotknutý článok
52, zodpovedá tematickému cieľu a zahŕňa jednu alebo
viacero investičných priorít tohto tematického cieľa v súlade
s pravidlami pre jednotlivé fondy. V prípade ESF možno v rámci
prioritnej osi zlučovať investičné priority rôznych tematických
cieľov stanovených v článku 9 ods. 8, 9, 10 a 11 s cieľom
uľahčiť ich prínos k iným prioritným osiam, a to v prípade
náležite opodstatnených okolností. 2. Operačný program
vymedzuje: (a)
stratégiu, ako operačný program prispeje
k prioritám Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a
inkluzívneho rastu vrátane: (i) určenia potrieb na riešenie výziev
uvedených v osobitných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny
podľa článku 121 ods. 2 a odporúčaniach Rady prijatých
podľa článku 148 ods. 4 zmluvy, pri zohľadnení integrovaných usmernení
a vnútroštátnych a regionálnych osobitostí; (ii) odôvodnenia výberu tematických
cieľov a súvisiacich investičných priorít s ohľadom na
zmluvu o partnerstve a výsledky hodnotenia ex ante; (b)
pre každú prioritnú os: (i) investičné priority
a súvisiace osobitné ciele; (ii) osobitné a špecifické ukazovatele
výstupov a výsledkov, prípadne spolu s východiskovou hodnotou a hodnotou
kvantifikovaných cieľov, a to v súlade s pravidlami pre jednotlivé
fondy; (iii) opis činností, ktoré sa majú
podporiť vrátane určenia hlavných cieľových skupín, osobitných
cieľových území a v náležitých prípadoch typov príjemcov a plánovaného
využitia finančných nástrojov; (iv) zodpovedajúce kategórie opatrení na
základe nomenklatúry prijatej Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov
v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods.
3 a orientačné rozdelenie plánovaných zdrojov; (c)
príspevok k integrovanej stratégii územného
rozvoja stanovenej v zmluve o partnerstve vrátane: (i) mechanizmov, ktoré zabezpečujú
koordináciu medzi fondmi, EPFRV, EFNRH a inými finančnými nástrojmi
Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB; (ii) v príslušných prípadoch
plánovaného integrovaného prístupu pre územný rozvoj mestských, vidieckych,
pobrežných a rybolovných oblastí a oblastí s osobitnými územnými
vlastnosťami, najmä vykonávacích opatrení pre články 28 a 29; (iii) zoznamu miest, v ktorých sa
uskutočnia integrované akcie na zabezpečenie trvalo udržateľného
rozvoja miest, orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej
z EFRR na tieto akcie vrátane finančných prostriedkov udelených mestám
na riadenie v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. […] [EFRR]
a orientačnej výšky ročnej podpory pridelenej z ESF na
integrované akcie; (iv) vymedzenia oblastí, v ktorých sa
zavedie miestny rozvoj riadený spoločenstvom; (v) opatrení pre medziregionálne
a nadnárodné akcie, ktorých príjemcovia sa nachádzajú aspoň
v jednom členskom štáte; (vi) prípadného prínosu plánovaných opatrení
k stratégiám pre makroregióny a stratégiám pre prímorské oblasti; (d)
prínos k integrovanej stratégii stanovenej
v zmluve o partnerstve na riešenie osobitných potrieb zemepisných
oblastí najviac postihnutých chudobou alebo potrieb cieľových skupín,
ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo vylúčenie, s osobitným dôrazom na
marginalizované skupiny obyvateľstva, a orientačné pridelené
finančné prostriedky; (e)
opatrenia na zabezpečenie efektívneho
využívania fondov vrátane: (i) výkonnostného rámca v súlade s
článkom 19 ods. 1; (ii) v prípade každej podmienky ex ante,
ktorá nie je splnená ku dňu predloženia zmluvy o partnerstve a operačného
programu, opis činností, ktoré sa majú vykonať na splnenie podmienky
ex ante stanovenej v súlade s prílohou IV, a
časový plán týchto činností; (iii) činností uskutočnených s
cieľom zapojiť partnerov do prípravy operačného programu a úloh
partnerov pri príprave, monitorovaní a hodnotení operačných programov; (f)
opatrenia na zabezpečenie účinného
využívania fondov vrátane: (i) plánovaného využitia technickej pomoci
vrátane činností na posilnenie administratívnej kapacity orgánov a
príjemcov spolu s príslušnými informáciami v zmysle odseku 2 písm. b)
týkajúcimi sa danej prioritnej osi; (ii) posúdenia administratívneho
zaťaženia príjemcov a činností plánovaných na dosiahnutie
zníženia spolu s cieľmi; (iii) zoznamu veľkých projektov,
v prípade ktorých sa termín začatia realizácie hlavných prác odhaduje
na obdobie pred 1. januárom 2018; (g)
plán financovania obsahujúci dve tabuľky: (i) tabuľku, v ktorej sa za každý
rok v súlade s článkami 53, 110 a 111 uvádza výška celkových
finančných prostriedkov plánovaných ako podpora z každého fondu; (ii) tabuľku, v ktorej sa na celé
programové obdobie uvádza výška celkových finančných prostriedkov podpory
pridelenej z fondov a národného spolufinancovania pre daný
operačný program a pre každú prioritnú os a čiastkovú prioritu. V
prípade, že národné spolufinancovanie pozostáva z verejného a súkromného
spolufinancovania, tabuľka prinesie orientačné členenie
medzi verejnými a súkromnými zložkami. Na
informatívne účely poukazuje na plánovanú účasť EIB; (h)
vykonávacie ustanovenia pre operačný program
vrátane: (i) identifikácie akreditačného orgánu,
riadiaceho orgánu, prípadne certifikačného orgánu a orgánu auditu; (ii) identifikáciu
orgánu, ktorému má Komisia poukazovať platby. 3. Každý operačný program s
výnimkou osobitných operačných programov, v rámci ktorých sa
uskutočňuje technická pomoc, obsahuje: (i) opis osobitných činností
určených na to, aby sa pri výbere operácií zohľadnili požiadavky
ochrany životného prostredia, efektívnosti zdrojov, zmierňovanie zmien
klímy a prispôsobenie sa týmto zmenám, odolnosti voči katastrofám,
prevencie a manažmentu rizík; (ii) opis konkrétnych činností na
podporu rovnosti príležitostí a zabránenie akejkoľvek diskriminácii na
základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva
alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej
orientácie počas prípravy, návrhu a vykonávania operačného
programu, zvlášť v súvislosti s prístupom k finančným
prostriedkom s ohľadom na potreby rôznych cieľových skupín, ktorým
hrozí takáto diskriminácia, a najmä na požiadavky na zabezpečenie prístupu
osôb so zdravotným postihnutím; (iii) opis jeho prispievania k podpore
rovnosti medzi mužmi a ženami a v prípade potreby opis opatrení na
zabezpečenie začlenenia hľadiska rodovej rovnosti na úrovni
operačného programu a operácie. Členské štáty predložia stanovisko
vnútroštátnych orgánov pre rovnosť k opatreniam uvedeným v bodoch ii)
a iii) spolu s návrhom na operačný program v rámci cieľa
Investovanie do rastu a zamestnanosti. 4. Členské štáty vypracujú
operačný program podľa vzoru prijatého Komisiou. Komisia prijme tento vzor prostredníctvom
vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2. 5. Komisia prijme rozhodnutie
o prijatí operačného programu prostredníctvom vykonávacích aktov. Článok 88
Spoločná podpora z
fondov 1. Fondy môžu poskytovať
podporu operačným programom v rámci cieľa Investovanie do rastu
a zamestnanosti spoločne. 2. EFRR a ESF môžu komplementárnym spôsobom a najviac do výšky 5 %
prostriedkov Únie vyčlenených pre každú prioritnú os operačného
programu financovať časť operácie, ktorej náklady majú nárok na
podporu z iného fondu na základe pravidiel oprávnenosti platných pre daný fond
za predpokladu, že sú potrebné na uspokojivé vykonávanie operácie a sú s
ňou priamo spojené. 3. Odseky 1 a 2 sa
neuplatňujú na programy v rámci cieľa Európska územná
spolupráca. Článok
89
Geografický
rozsah operačných programov v rámci cieľa Investovanie do rastu
a zamestnanosti Operačné programy čerpajúce z EFRR a
ESF sa musia vypracovať na náležitej geografickej úrovni a aspoň na
úrovni 2 NUTS, a to v súlade s inštitucionálnym systémom špecifickým pre
členský štát, ak nie je medzi Komisiou a členským štátom dohodnuté
inak. Operačné programy čerpajúce podporu
z Kohézneho fondu sa musia vypracovať na vnútroštátnej úrovni. KAPITOLA II
Veľké projekty Článok 90
Obsah V rámci operačného programu alebo
operačných programov sa z EFRR a Kohézneho fondu môže podporiť
operácia zahŕňajúca série prác, činností alebo služieb
určené svojím charakterom na uskutočnenie nedeliteľnej
úlohy presnej ekonomickej alebo technickej povahy, ktorá má presne určené
ciele a ktorej celkové náklady presahujú 50 000 000 EUR
(„veľký projekt“). Finančné nástroje sa nepovažujú za veľké
projekty. Článok 91
Informácie, ktoré sa majú
predkladať Komisii 1. Členský štát alebo
riadiaci orgán predloží Komisii ihneď po ukončení prípravnej práce
tieto informácie o veľkých projektoch: (a)
údaje o orgáne zodpovednom za vykonávanie
veľkého projektu a jeho funkcii; (b)
opis a informácie o investícii a jej
lokalite; (c)
celkové výdavky a celkové oprávnené výdavky so
zohľadnením požiadaviek vymedzených v článku 54; (d)
informácie o zrealizovaných štúdiách
uskutočniteľnosti vrátane analýzy možností, výsledkov
a nezávislého hodnotenia kvality; (e)
analýzu nákladov a prínosov vrátane hospodárskej
a finančnej analýzy a posúdenia rizika; (f)
analýzu vplyvu na životné prostredie so
zohľadnením prispôsobenia sa zmene klímy, potrieb jej zmierňovania
a odolnosti voči katastrofám; (g)
súlad s príslušnými prioritnými osami
príslušného operačného programu alebo operačných programov
a očakávaný príspevok k dosiahnutiu osobitných cieľov
uvedených prioritných osí; (h)
plán financovania uvádzajúci celkové plánované
finančné prostriedky a plánovanú podporu z fondov, EIB
a všetkých ostatných zdrojov financovania spolu s fyzickými
a finančnými ukazovateľmi pre monitorovanie pokroku
s ohľadom na identifikované riziká; (i)
časový harmonogram vykonávania veľkého
projektu a ak sa očakáva, že obdobie vykonávania bude dlhšie ako
obdobie programovania, etapy, na ktoré sa požaduje podpora z fondov
počas programového obdobia rokov 2014 až 2020. Komisia poskytne orientačné usmernenie
o metodike, ktorá sa má použiť na vykonanie analýzy nákladov a prínosov
uvedenej v písmene e) v súlade s konzultačným postupom uvedeným
v článku 143 ods. 2. Štruktúra informácií o veľkých projektoch,
ktoré sa majú poskytnúť, má zodpovedať vzoru prijatému Komisiou
prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v
súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods.
2. 2. Veľké projekty
predložené Komisii na schválenie musia byť na zozname veľkých
projektov operačného programu. Členský štát alebo riadiaci orgán
skontroluje zoznam dva roky po prijatí operačného programu. Na
žiadosť členského štátu možno zoznam upraviť v súlade s
postupom uvedeným v článku 26 ods. 2, najmä s cieľom
zahrnúť veľké projekty s očakávaným termínom ukončenia
do konca roku 2022. Článok 92
Rozhodnutie
o veľkom projekte 1. Komisia posúdi veľký
projekt na základe informácií uvedených v článku 91 s cieľom
zistiť, či je navrhovaná podpora z fondov opodstatnená. 2. Komisia prijme rozhodnutie
najneskôr tri mesiace od dátumu poskytnutia informácií, na základe ktorých
sa schvaľuje veľký projekt v súlade s článkom 91. V tomto
rozhodnutí uvedie fyzický opis projektu, sumu, na ktorú sa vzťahuje podiel
spolufinancovania pre prioritnú os, fyzické a finančné ukazovatele
pre monitorovanie pokroku a očakávané prispenie veľkých projektov k
napĺňaniu cieľov príslušnej prioritnej osi alebo osí. Schvaľujúce
rozhodnutie je podmienené uzavretím prvej zmluvy o diele do 2 rokov
odo dňa prijatia rozhodnutia. 3. Ak Komisia odmietne dať
súhlas na poskytnutie podpory z fondov na veľký projekt, oznámi členskému
štátu svoje dôvody v lehote stanovenej v odseku 2. 4. Výdavky súvisiace
s veľkými projektmi nie sú zahrnuté do žiadostí o platbu skôr,
než Komisia prijme schvaľujúce rozhodnutie.
KAPITOLA III
Spoločný akčný plán Článok 93
Rozsah pôsobnosti 1. Spoločný akčný plán
je operácia definovaná a riadená v súvislosti s výstupmi
a výsledkami, ktoré má dosiahnuť. Zahŕňa skupinu projektov,
ktoré nepredstavujú tvorbu infraštruktúry, za ktorých vykonávanie zodpovedá
príjemca v rámci operačného programu alebo operačných programov.
Členský štát a Komisia sa dohodnú na výstupoch a výsledkoch
spoločného akčného plánu, ktoré budú prispievať k dosahovaniu
osobitných cieľov operačných programov a predstavovať základ pre
podporu z fondov. Výsledky predstavujú priame účinky spoločného
akčného plánu. Príjemcom je verejný právny subjekt. Spoločné
akčné plány sa nepovažujú za veľké projekty. 2. Verejná podpora pridelená na
spoločný akčný plán predstavuje minimálne 10 000 000
EUR alebo 20 % verejnej podpory vyčlenenej na operačný program
alebo operačné programy podľa toho, ktorá suma je nižšia. Článok 94
Príprava spoločných
akčných plánov 1. Členský štát, riadiaci
orgán, alebo akýkoľvek poverený verejnoprávny subjekt môže predložiť
návrh na spoločný akčný plán pri predkladaní príslušných
operačných programov alebo po ich predložení. Musí obsahovať všetky
prvky uvedené v článku 95. 2. Spoločný akčný plán
sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022. Výstupy
a výsledky spoločného akčného plánu sú dôvodom na platbu iba
vtedy, ak sa dosiahnu po dátume prijatia rozhodnutia o schválení
spoločného akčného plánu a pred koncom stanoveného vykonávacieho
obdobia. Článok 95
Obsah spoločných
akčných plánov Spoločný akčný plán obsahuje: (1)
analýzu potrieb a cieľov rozvoja, ktoré
odôvodňujú spoločný akčný plán, berúc do úvahy ciele
operačných programov a v príslušných prípadoch odporúčania
špecifické pre dané krajiny a rozsiahle usmernenia hospodárskych politík
členských štátov a Únie podľa článku 121 ods. 2
a odporúčania Rady v zmysle článku 148 ods. 4 zmluvy, ktoré
členské štáty zohľadnia vo svojich politikách zamestnanosti; (2)
rámec opisujúci vzťah medzi všeobecnými
a konkrétnymi cieľmi spoločného akčného plánu,
čiastkové ciele a cieľové hodnoty výstupov a výsledkov, ako
aj plánované projekty alebo druhy projektov; (3)
v príslušných prípadoch spoločné
a osobitné ukazovatele používané na monitorovanie výstupov
a výsledkov podľa prioritnej osi; (4)
informácie o geografickom rozsahu
a cieľových skupinách spoločného akčného plánu; (5)
očakávané obdobie vykonávania spoločného
akčného plánu; (6)
analýzu vplyvov spoločného akčného plánu
na presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami a predchádzanie
diskriminácii; (7)
v príslušných prípadoch analýzu vplyvu
spoločného akčného plánu na podporu udržateľného rozvoja; (8)
vykonávacie ustanovenia spoločného
akčného plánu vrátane: (a)
určenia príjemcu zodpovedného za vykonávanie
spoločného akčného plánu spolu s poskytnutím záruky jeho
spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a
finančnom riadení; (b)
opatrení na riadenie spoločného akčného
plánu v súlade s článkom 97; (c)
opatrení na monitorovanie spoločného
akčného plánu vrátane opatrení na zabezpečenie kvality,
zbierania a uloženia údajov o dosiahnutých čiastkových
cieľoch, výstupoch a výsledkoch; (d)
opatrení na zabezpečenie šírenia informácií
a publicity o spoločnom akčnom pláne a o fondoch; (9)
finančné opatrenia spoločného
akčného plánu vrátane: (a)
nákladov na dosiahnutie stanovených
čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov uvedených v bode 2
pomocou metód stanovených v článku 57 ods. 4 a v článku 14
nariadenia o ESF; (b)
orientačného rozvrhu platieb príjemcovi
prepojeného s čiastkovými a celkovými cieľmi; (c)
plánu financovania podľa operačného
programu a prioritnej osi, ktorý zahŕňa celkovú oprávnenú sumu
a verejný príspevok. Štruktúra spoločného akčného plánu
má zodpovedať vzoru prijatému Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov.
Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom
uvedeným v článku 143 ods. 2. Článok 96
Rozhodnutie
o spoločnom akčnom pláne 1. Komisia posúdi spoločný
akčný plán na základe informácií uvedených v článku 95
s cieľom určiť, či je podpora z fondov
odôvodnená. Ak Komisia do troch mesiacov po predložení návrhu
spoločného akčného plánu usúdi, že plán nespĺňa požiadavky
na hodnotenie, predloží členskému štátu pripomienky. Členský štát
poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie
a v prípade potreby náležite upraví spoločný akčný plán. 2. Za predpokladu, že všetky
pripomienky boli uspokojivo zohľadnené, Komisia prijme rozhodnutie
o schválení spoločného akčného plánu najneskôr 6 mesiacov po
jeho predložení členským štátom, avšak nie pred prijatím príslušných
operačných programov. 3. V rozhodnutí uvedenom v
odseku 2 sa určí príjemca a ciele spoločného akčného plánu,
čiastkové ciele a cieľové hodnoty výstupov a výsledkov, náklady na
dosiahnutie týchto čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov, a plán
financovania podľa operačného programu a prioritnej osi vrátane
celkovej oprávnenej sumy a verejného príspevku, vykonávacie obdobie
spoločného akčného plánu a v náležitých prípadoch
geografický rozsah pôsobnosti a cieľové skupiny spoločného
akčného plánu. 4. Ak Komisia odmietne dať
súhlas na poskytnutie podpory z fondov na spoločný akčný plán,
členskému štátu oznámi svoje dôvody v lehote stanovenej v odseku 2. Článok 97
Riadiaci výbor a zmena
a doplnenie spoločného akčného plánu 1. Členský štát alebo
riadiaci orgán zostaví riadiaci výbor spoločného akčného plánu, ktorý
je odlišný od monitorovacieho výboru operačných programov. Riadiaci výbor
sa schádza najmenej dvakrát do roka. O jeho zložení rozhodne členský štát po
dohode s riadiacim orgánom, a to v súlade so zásadou
partnerstva. Komisia sa môže zúčastňovať práce
riadiaceho výboru v poradnej funkcii. 2. Riadiaci výbor vykonáva tieto
činnosti: (a)
sleduje pokrok dosiahnutý v plnení
čiastkových cieľov, výstupov a výsledkov spoločného
akčného plánu; (b)
posudzuje a schvaľuje všetky návrhy na
zmenu a doplnenie spoločného akčného plánu s cieľom
zohľadniť všetky problémy ovplyvňujúce jeho vykonávanie. 3. Žiadosti o zmenu
a doplnenie spoločného akčného plánu predložené členským
štátom musia byť plne odôvodnené. Komisia posúdi, či je žiadosť
o zmenu a doplnenie opodstatnená na základe informácií poskytnutých
členským štátom. Komisia môže mať pripomienky a členský štát
poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie. Komisia prijme
rozhodnutie o žiadosti o zmenu a doplnenie najneskôr tri mesiace
po jej oficiálnom predložení členským štátom za predpokladu, že všetky
pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené. Zmena a doplnenie
nadobúda účinnosť od dátumu prijatia rozhodnutia, pokiaľ nie je
inak uvedené v rozhodnutí. Článok 98 Finančné
riadenie a kontrola spoločného akčného plánu 1. Platby príjemcom spoločného
akčného plánu sa považujú za jednorazové platby alebo štandardné
stupnice jednotkových nákladov. Odchylne od článku 57 ods. 1 písm. c) sa
neuplatňuje horná hranica jednorazovej platby. 2. Cieľom finančného
riadenia, kontroly a auditu spoločného akčného plánu je výlučne
overenie, či boli splnené podmienky pre platby vymedzené
v rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje spoločný akčný plán. 3. Príjemca a orgány, za
ktorých konanie zodpovedá, môžu na náklady vykonávacích operácií
uplatňovať vlastné účtovné postupy. Tieto účtovné postupy
a náklady, ktoré príjemcovi skutočne vznikli, nie sú predmetom auditu
vykonávaného orgánom auditu alebo Komisiou
KAPITOLA IV Územný rozvoj Článok 99
Integrovaná územná investícia
1. Ak stratégia mestského
rozvoja alebo iná územná stratégia alebo pakt uvedený v článku 12 ods. 1
nariadenia …[ESF] vyžaduje integrovaný prístup zahŕňajúci investície
v rámci viac ako jednej prioritnej osi jedného alebo viacerých operačných
programov, vykoná sa akcia ako integrovaná územná investícia („IUI“). 2. V rámci príslušných
operačných programov sa určia plánované IUI a stanovia
orientačné finančné prostriedky pridelené z každej prioritnej
osi na IUI. 3. Členský štát alebo
riadiaci orgán môže riadením a vykonávaním IUI poveriť jeden alebo viacero
sprostredkovateľských orgánov vrátane miestnych orgánov, orgánov
regionálneho rozvoja alebo mimovládnych organizácií. 4. Členský štát alebo
príslušné riadiace orgány zabezpečia, aby monitorovací systém
operačného programu vedel identifikovať operácie a výstupy
prioritnej osi, ktoré prispievajú k IUI.
HLAVA III
MONITOROVANIE, HODNOTENIE, INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA KAPITOLA I
Monitorovanie a hodnotenie Článok 100
Funkcie monitorovacieho
výboru 1. Monitorovací výbor skúma
najmä: (a)
všetky otázky, ktoré ovplyvňujú výkon
operačného programu; (b)
pokrok dosiahnutý v zavádzaní plánu hodnotenia
a následné opatrenia prijaté vzhľadom na zistenia hodnotení; (c)
realizáciu komunikačnej stratégie; (d)
vykonávanie veľkých projektov; (e)
vykonávanie spoločných akčných plánov; (f)
akcie na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami,
rovnakých príležitostí a nediskriminácie vrátane prístupu pre osoby so
zdravotným postihnutím; (g)
akcie na presadzovanie udržateľného rozvoja; (h)
akcie operačného programu súvisiace
s napĺňaním podmienok ex ante; (i)
finančné nástroje. 2. Monitorovací výbor skúma a
schvaľuje: (a)
metodiku a kritériá výberu operácií; (b)
výročné a záverečné správy o
vykonávaní; (c)
plán hodnotenia operačného programu
a všetky zmeny a doplnenia tohto plánu; (d)
komunikačnú stratégiu pre operačný
program a všetky zmeny a doplnenia tejto stratégie; (e)
všetky návrhy riadiaceho orgánu na zmenu
a doplnenie operačného programu. Článok 101
Správy o vykonávaní
cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti 1. Do 30. apríla 2016 a do 30.
apríla každého nasledujúceho roka až do roku 2022 vrátane predkladá
členský štát Komisii výročnú správu v súlade s článkom
44 ods. 1. Správa predložená v roku 2016 sa týka finančných rokov 2014 a
2015, ako aj obdobia od počiatočného dátumu oprávnenosti výdavkov do
31. decembra 2013. 2. Vo výročných správach o
vykonávaní sú uvedené informácie o: (a)
vykonávaní operačného programu v súlade s
článkom 44 ods. 2; (b)
pokroku dosiahnutom v rámci prípravy
a vykonávania veľkých projektov a spoločných akčných
plánov. 3. Vo výročných správach
o vykonávaní predložených v rokoch 2017 a 2019 sú uvedené
a zhodnotené informácie požadované podľa článku 44 ods. 3
a 4, informácie uvedené v odseku 2 spolu s informáciami o: (a)
pokroku dosiahnutom pri implementácii integrovaného
prístupu k územnému rozvoju vrátane udržateľného mestského rozvoja
a miestneho rozvoja riadeného spoločenstvom podľa
operačného programu; (b)
pokroku dosiahnutom pri implementácii akcií na
posilnenie kapacity orgánov a príjemcov členského štátu na správu a
využívanie fondov; (c)
pokroku dosiahnutom pri implementácii všetkých
medziregionálnych a nadnárodných akcií; (d)
pokroku dosiahnutom pri implementácii plánu
hodnotenia a následných opatrení prijatých s ohľadom na zistenia
hodnotení; (e)
osobitných akciách prijatých s cieľom
podporiť rovnosť mužov a žien a predchádzať diskriminácii,
vrátane zabezpečenia prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím,
a opatreniach vykonaných na zabezpečenie začlenenia rodovej
rovnosti do operačného programu a operácií; (f)
akciách prijatých na presadzovanie trvalo
udržateľného rozvoja v súlade s článkom 8; (g)
výsledkoch opatrení fondov na informovanie
a publicitu realizovaných v rámci komunikačnej stratégie; (h)
v príslušných prípadoch o pokroku dosiahnutom
pri vykonávaní akcií v oblasti sociálnej inovácie; (i)
pokroku dosiahnutom pri vykonávaní opatrení na
riešenie osobitných potrieb zemepisných oblastí najviac postihnutých chudobou
alebo potrieb cieľových skupín, ktorým najviac hrozí diskriminácia alebo
vylúčenie, s osobitným dôrazom na marginalizované skupiny
obyvateľstva, a v prípade potreby vrátane použitých finančných
prostriedkov; (j)
zapojení partnerov do vykonávania, monitorovania
a hodnotenia operačného programu. 4. Výročné
a záverečné správy o vykonávaní sa musia vypracovať
podľa vzorov prijatých Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom
uvedeným v článku 143 ods. 2. Článok 102
Prenos finančných údajov 1. Riadiaci orgán zašle Komisii
na monitorovacie účely do 31. januára, 30. apríla, 31. júla
a 31. októbra elektronickou poštou pre každý operačný program a
podľa prioritnej osi: (a)
celkové a verejné oprávnené náklady na
operácie a počet operácií vybraných na podporu; (b)
celkové a verejné oprávnené náklady
vyplývajúce zo zmlúv alebo iných právnych záväzkov prijatých príjemcami v rámci
vykonávania operácií vybraných na podporu; (c)
celkové oprávnené náklady deklarované príjemcami
riadiacemu orgánu. 2. Prenos údajov 31. januára
musí okrem toho zahŕňať uvedené údaje rozdelené
podľa kategórií opatrení. Tento prevod sa považuje za splnenie
požiadaviek na predloženie finančných údajov uvedených v článku
44 ods. 2. 3. Súčasťou prevodu
údajov uskutočneného k 31. januáru a k 31. júlu je odhad
sumy, na ktorú členský štát očakáva, že predloží žiadosti o
platbu v aktuálnom finančnom roku a nasledujúcom finančnom roku. 4. Dátum, ku ktorému sa majú
predložiť údaje podľa tohto článku, je koniec mesiaca
predchádzajúceho mesiacu, v ktorom sa údaje predkladajú. Článok 103
Správa o súdržnosti Správa Komisie uvedená v článku 175
zmluvy obsahuje: (a)
záznam o pokroku dosiahnutom v oblasti
hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane sociálno-ekonomickej
situácie a rozvoja regiónov, ako aj integrácie priorít Únie; (b)
záznam o úlohe fondov, EIB a ostatných
nástrojov, ako aj o účinku ostatných politík Únie a vnútroštátnych
politík na dosiahnutý pokrok. Článok 104
Hodnotenie 1. Plán hodnotenia vypracuje
riadiaci orgán pre každý operačný program. Plán hodnotenia sa predkladá na
prvom zasadnutí monitorovacieho výboru. Ak sa jeden monitorovací výbor zaoberá
viac ako jedným operačným programom, plán hodnotenia sa môže týkať
všetkých príslušných operačných programov. 2. Do 31. decembra 2020
predložia riadiace orgány Komisii správu o každom programe, v ktorej zhrnú
zistenia hodnotení uskutočnených počas programového obdobia, vrátane
hodnotenia hlavných výstupov a výsledkov programu. 3. Komisia uskutočňuje
ex post hodnotenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi
a riadiacimi orgánmi.
KAPITOLA II
Informácie a komunikácia Článok 105
Informovanie a publicita 1. Členské štáty
a riadiace orgány zodpovedajú za: (a)
zabezpečenie vytvorenia jednej webovej stránky
alebo jedného webového portálu, ktorý bude poskytovať informácie
o všetkých operačných programoch v danom členskom štáte
a prístupe k nim; (b)
informovanie potenciálnych príjemcov
o možnostiach financovania v rámci operačných programov; (c)
informovanie občanov Únie o úlohe
a úspechoch fondov prostredníctvom informačných
a komunikačných akcií podávajúcich informácie o výsledkoch
a vplyve zmlúv o partnerstve, operačných programov a operácií. 2. S cieľom
zabezpečiť transparentnosť podpory udeľovanej
z fondov, členské štáty spravujú zoznam operácií operačného
programu a fondov vo formáte CSV alebo XML, ktorý je dostupný na jednotnej
webovej stránke alebo jednotnom webovom portáli, na ktorom je k dispozícii
zoznam a zhrnutie všetkých operačných programov v tomto
členskom štáte. Tento zoznam operácií sa aktualizuje aspoň
každé tri mesiace. Informácie, ktoré musia byť minimálne uvedené
v tomto zozname operácií, sú stanovené v prílohe VI. 3. Podrobné pravidlá týkajúce sa
opatrení na informovanie a publicitu zameraných na verejnosť a
informačných opatrení zameraných na uchádzačov a príjemcov sú
stanovené v prílohe VI. 4. Technické vlastnosti opatrení
na informovanie a publicitu zamerané na operáciu a pokynov na vytvorenie
emblému a vymedzenie štandardných farieb prijme Komisia prostredníctvom
vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v
článku 143 ods. 3. Článok 106
Komunikačná stratégia 1. Riadiaci orgán vypracuje
komunikačnú stratégiu pre každý operačný program. Spoločnú
komunikačnú stratégiu možno vypracovať pre niekoľko
operačných programov. Komunikačná stratégia obsahuje prvky
stanovené v prílohe VI a každoročné aktualizácie
s podrobnými údajmi o plánovaných informačných
a komunikačných činnostiach, ktoré sa budú vykonávať. 2. Komunikačnú stratégiu
prerokuje a schváli monitorovací výbor na prvom zasadnutí nasledujúcom po
prijatí operačného programu. Monitorovací výbor musí prerokovať
a schváliť všetky úpravy komunikačnej stratégie. 3. Riadiaci orgán informuje
monitorovací výbor pre každý operačný program aspoň raz do roka
o pokroku dosiahnutom pri implementácii komunikačnej stratégie
a o posúdení jej výsledkov. Článok 107
Úradníci pre informovanie
a komunikáciu a ich siete 1. Každý členský štát
vymenuje úradníka pre informovanie a komunikáciu, ktorý bude koordinovať
informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa jedného alebo
viacerých fondov a príslušne informovať Komisiu. 2. Úradník pre informovanie
a komunikáciu koordinuje a predsedá zasadnutiam vnútroštátnej siete
komunikátorov fondov vrátane príslušných programov Európskej územnej
spolupráce, vytvorenia a údržby webovej stránky alebo webového portálu
uvedeného v prílohe VI a povinnosti poskytovať
prehľad o komunikačných opatreniach vykonávaných na
vnútroštátnej úrovni. 3. Každý riadiaci orgán
určí jednu osobu, ktorá bude zodpovedať za informovanie
a komunikáciu na úrovni operačného programu, a informuje o tom
Komisiu. 4. Komisia vytvorí siete Únie
pozostávajúce z členov určených členskými štátmi a riadiacimi
orgánmi s cieľom zabezpečiť výmenu informácií o výsledkoch
vykonávania komunikačných stratégií, výmenu skúseností získaných pri
vykonávaní opatrení na informovanie a publicitu a výmenu
osvedčených postupov.
HLAVA IV
TECHNICKÁ POMOC Článok 108
Technická pomoc z podnetu
Komisie Fondy môžu podporovať technickú pomoc do
maximálnej výšky 0,35 % ich príslušných ročných pridelených
rozpočtových prostriedkov. Článok 109
Technická pomoc
členských štátov 1. Operácie technickej pomoci
oprávnené na pomoc z ktoréhokoľvek z fondov možno financovať z
každého z fondov. Výška finančných prostriedkov pridelených na
technickú pomoc je obmedzená na 4 % celkovej sumy fondov pridelenej na
operačné programy patriace pod každú kategóriu regiónu v rámci
cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti. 2. Technická pomoc má podobu
prioritnej osi financovanej z jedného fondu v rámci operačného programu
alebo podobu osobitného operačného programu. 3. Prostriedky pridelené na
technickú pomoc z fondu nesmú prevýšiť 10 % celkových prostriedkov
pridelených z daného fondu na operačné programy v členskom
štáte v rámci každej kategórie regiónov, ktorej sa týka cieľ Investovanie
do rastu a zamestnanosti.
HLAVA V
FINANČNÁ PODPORA Z FONDOV Článok 110
Vymedzenie podielov
spolufinancovania 1. Rozhodnutie Komisie, ktorým
sa prijme operačný program, stanoví podiel spolufinancovania
a maximálnu výšku podpory z fondov pre každú prioritnú os. 2 V prípade každej
prioritnej osi rozhodnutie Komisie stanoví, či sa podiel spolufinancovania
prioritnej osi uplatní na: (a) celkové oprávnené náklady vrátane
verejných a súkromných výdavkov; alebo (b) verejné oprávnené výdavky. 3. Podiel spolufinancovania na
úrovni každej prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa
Investovanie do rastu a zamestnanosti nesmie byť vyšší ako: (a)
85 % pre Kohézny fond; (b)
85 % v prípade menej rozvinutých regiónov
členských štátov, ktorých priemerný HDP na obyvateľa za obdobie rokov
2007 až 2009 bol nižší ako 85 % priemerného HDP krajín EÚ-27 počas
rovnakého obdobia, a v prípade najvzdialenejších regiónov; (c)
80 % v prípade iných menej rozvinutých
regiónov členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmene b),
oprávnených na prechodný režim financovania z Kohézneho fondu 1. januára
2014; (d)
75 % v prípade iných menej rozvinutých regiónov
členských štátov ako tých, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c),
a v prípade všetkých regiónov, ktorých HDP na obyvateľa
v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25
v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako
75 % priemerného HDP krajín EÚ-27; (e)
60 % v prípade iných regiónov
s prechodným financovaním ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d); (f)
50 % v prípade iných rozvinutejších regiónov
ako tých, ktoré sú uvedené v písmene d). Podiel spolufinancovania na úrovni každej
prioritnej osi operačných programov v rámci cieľa Európska
územná spolupráca nesmie byť vyšší ako 75 %. 4. Podiel spolufinancovania
doplnkových rozpočtových prostriedkov v súlade s článkom 84 ods. 1
písm. e) nesmie byť vyšší ako 50 %. Rovnaký podiel spolufinancovania sa uplatňuje
na doplnkové rozpočtové prostriedky prideľované podľa
článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. […]/2012 [nariadenie o EÚS]. 5. Maximálna výška podielu
spolufinancovania podľa odseku 3 na úrovni prioritnej osi sa zvýši
o desať percentuálnych bodov, keď sa všetko v rámci
prioritnej osi dosahuje prostredníctvom finančných nástrojov alebo cez
miestny rozvoj riadený spoločenstvom. 6. Príspevok z fondov na
každú prioritnú os nepredstavuje menej ako 20 % oprávnených verejných výdavkov. 7. Konkrétna prioritná os
s podielom spolufinancovania až 100 % môže byť zriadená v rámci
operačného programu na podporu operácií vykonávaných prostredníctvom
finančných nástrojov vytvorených na úrovni Únie a riadených priamo
alebo nepriamo Komisiou. Ak sa na tento účel stanoví konkrétna priorita,
podpora v rámci tejto osi sa nesmie realizovať iným spôsobom. Článok 111
Zmena podielov
spolufinancovania Podiel
spolufinancovania prioritnej osi z fondov možno zmeniť s cieľom
zohľadniť: (1)
dôležitosť prioritnej osi pre
zabezpečenie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu so zreteľom na konkrétne
nedostatky, ktoré treba riešiť; (2)
ochranu a zlepšovanie životného prostredia,
predovšetkým prostredníctvom uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti,
zásady prevencie a zásady „znečisťovateľ platí“; (3)
mieru mobilizácie súkromného financovania; (4)
pokrytie oblastí s nepriaznivými a trvalo
znevýhodnenými prírodnými a demografickými podmienkami, ktoré sú
definované takto: (a)
ostrovné členské štáty oprávnené v rámci
Kohézneho fondu a iné ostrovy s výnimkou tých, na ktorých je
umiestnený kapitál členského štátu alebo ktoré majú pevné spojenie
s pevninou; (b)
horské oblasti vymedzené vnútroštátnymi právnymi
predpismi členského štátu; (c)
riedko (menej ako 50 obyvateľov na km2)
a veľmi riedko (menej ako 8 obyvateľov na km2) osídlené oblasti.
HLAVA VI
RIADENIE A KONTROLA KAPITOLA I
Systémy riadenia a kontroly Článok 112
Zodpovednosti členských
štátov 1. Členské štáty
zabezpečia, aby boli systémy riadenia a kontroly operačných
programov zavedené v súlade s článkami 62 a 63. 2. Členské štáty
predchádzajú, zisťujú a opravujú nezrovnalosti a vymáhajú
neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O týchto nezrovnalostiach,
ako aj o priebežnom pokroku súvisiacich správnych a súdnych konaní
informujú Komisiu. Ak sumy neoprávnene vyplatené príjemcovi nemožno
vymôcť z dôvodu viny alebo nedbanlivosti na strane členského
štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do
všeobecného rozpočtu Únie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 142 stanovujúcim podrobné pravidlá týkajúce
sa povinností členských štátov uvedených v tomto odseku. 3. Členské štáty
zabezpečia, aby sa najneskôr do 31. decembra 2014 všetky výmeny informácií
medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi, orgánmi
auditu a sprostredkovateľskými subjektmi uskutočňovali výhradne
prostredníctvom systémov elektronickej výmeny údajov. Tieto systémy uľahčia interoperabilitu
medzi vnútroštátnymi rámcami a rámcami Únie a umožnia príjemcom
predkladať všetky informácie uvedené v prvom pododseku iba jedenkrát. Podrobné pravidlá týkajúce sa výmeny informácií v
súlade s týmto odsekom prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto
vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v
článku 143 ods. 3.
KAPITOLA II
Riadiace a kontrolné orgány Článok 113
Určenie orgánov 1. Členský štát určí pre každý operačný program ako
riadiaci orgán vnútroštátny, regionálny alebo miestny orgán alebo subjekt
verejnej správy. Ten istý orgán
alebo subjekt verejnej správy môže byť určený ako riadiaci orgán pre
viac ako jeden operačný program. 2. Členský štát urči
pre každý operačný program ako certifikačný orgán vnútroštátny,
regionálny alebo miestny orgán alebo subjekt verejnej správy bez toho, aby bol
dotknutý odsek 3. Ten istý certifikačný orgán môže byť určený
pre viac ako jeden operačný program. 3. Členský štát môže za
riadiaci orgán operačného programu určiť orgán, ktorý okrem toho
vykonáva funkciu certifikačného orgánu. 4. Členský štát určí
pre každý operačný program ako orgán auditu vnútroštátny, regionálny
alebo miestny orgán alebo subjekt verejnej správy, ktorý je funkčne
nezávislý od riadiaceho orgánu a certifikačného orgánu. Ten istý
orgán auditu môže byť určený pre viac ako jeden operačný
program. 5. Za
predpokladu splnenia zásady oddelenia funkcií môže pre cieľ Investovanie
do rastu a zamestnanosti riadiaci orgán, v príslušných prípadoch certifikačný
orgán a orgán auditu tvoriť súčasť toho istého orgánu alebo
subjektu verejnej správy. V prípade tých operačných programov, ktorých
celková výška podpory pridelená z fondov presahuje 250 000 000 EUR,
nemôže byť orgán auditu súčasťou toho istého orgánu alebo
subjektu verejnej správy ako riadiaci orgán. 6. Členský štát môže
určiť jeden alebo viac sprostredkovateľských subjektov na
plnenie určitých úloh riadiaceho alebo certifikačného orgánu, ktoré
spadajú do zodpovednosti tohto orgánu. Príslušné dohovory medzi riadiacim
orgánom alebo certifikačným orgánom a sprostredkovateľskými subjektmi
sa musia zaznamenať úradne v písomnej forme. 7. Členský štát alebo
riadiaci orgán môže poveriť riadením časti operačného programu
sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej
medzi sprostredkovateľským subjektom a členským štátom alebo
riadiacim orgánom („globálny grant“). Sprostredkovateľský subjekt poskytne
záruky svojej solventnosti a spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v
administratívnom a finančnom riadení. 8. Členský
štát ustanoví písomne pravidlá, ktorými sa spravujú jeho vzťahy s
riadiacimi orgánmi, certifikačnými orgánmi a orgánmi auditu,
vzťahy medzi týmito orgánmi a vzťahy týchto orgánov s Komisiou. Článok 114
Funkcie riadiaceho orgánu 1. Riadiaci orgán zodpovedá za riadenie operačného programu v súlade
so zásadou riadneho finančného hospodárenia. 2. Pokiaľ ide
o programové riadenie operačného programu, riadiaci orgán: (a)
podporuje prácu monitorovacieho výboru
a poskytuje mu informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie úloh, a to
najmä údaje o pokroku operačného programu v dosahovaní
cieľov, finančné údaje a údaje týkajúce sa ukazovateľov a
čiastkových cieľov; (b)
zostavuje a po schválení monitorovacím výborom
predkladá výročnú a záverečnú správu o vykonávaní Komisii; (c)
sprístupňuje sprostredkovateľským
subjektom a príjemcom informácie, ktoré sa dotýkajú vykonávania ich úloh a
vykonávania ich operácií; (d)
vybuduje systém na zaznamenávanie a uchovávanie
údajov v elektronickej podobe o každej operácii, ktoré sú potrebné na
monitorovanie, finančné riadenie, preverovanie a audit, vrátane
v prípade potreby údajov o jednotlivých účastníkoch operácií; (e)
zabezpečuje, aby údaje uvedené v písmene d)
boli zozbierané, vložené a uložené do systému a aby údaje
o ukazovateľoch boli rozdelené podľa pohlavia v prípadoch,
keď to vyžaduje príloha I k nariadeniu o ESF. 3. Pokiaľ ide o výber
operácií, riadiaci orgán: (a)
zostavuje a po ich schválení uplatňuje
príslušné výberové postupy a kritériá, ktoré: (i) sú nediskriminačné a transparentné; (ii) zohľadňujú všeobecné zásady
stanovené v článkoch 7 a 8; (b)
zabezpečuje, aby vybraná operácia patrila do
rozsahu pôsobnosti príslušného fondu alebo fondov a do kategórie opatrení
identifikovaných v rámci prioritnej osi alebo osí operačného programu; (c)
poskytne príjemcovi dokument, ktorým sa stanovujú
podmienky udelenia podpory pre každú operáciu, vrátane osobitných požiadaviek
týkajúcich sa výrobkov a služieb dodávaných v rámci operácie, ako aj
vrátane finančného plánu a časového obmedzenia realizácie
operácie; (d)
sa uistí, že príjemca má administratívnu,
finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok
stanovených v písmene c) pred tým, ako operáciu schváli; (e)
sa uistí, že ak sa operácia začala ešte pred
predložením žiadosti o financovanie riadiacemu orgánu, boli splnené právne
predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa operácie; (f)
zabezpečí, aby žiadateľ, voči
ktorému sa začalo alebo malo začať vymáhacie konanie
v súlade s článkom 61 po presune výrobnej činnosti v rámci
Únie, nedostával podporu z fondov; (g)
určí kategórie intervencie, ktorej sa má
pripísať výdavok operácie. 4. Pokiaľ ide
o finančné riadenie a kontrolu operačného programu,
riadiaci orgán: (a)
overí, že spolufinancované výrobky sa dodávajú a
spolufinancované služby sa poskytujú a že výdavky na operácie vykázané
príjemcami príjemcovia skutočne zaplatili a sú v súlade s príslušnými
predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi, operačným programom
a podmienkami pre získanie podpory na operáciu; (b)
zabezpečí, aby príjemcovia zapojení do
vykonávania operácií, ktoré sa preplácajú na základe skutočne
vzniknutých oprávnených nákladov, viedli buď samostatný účtovný
systém, alebo vhodné kódové označenie účtov pre všetky transakcie
súvisiace s operáciou; (c)
zavedie účinné a primerané opatrenia proti
podvodom pri zohľadnení identifikovaných rizík; (d)
stanoví postupy na zabezpečenie toho, aby sa
všetky doklady týkajúce sa výdavkov a auditov, ktoré sú potrebné na účely
adekvátneho revízneho záznamu, uchovávali v súlade s podmienkami
stanovenými v článku 62 písm. g); (e)
vypracuje vyhlásenie hospodáriaceho subjektu o
vierohodnosti týkajúce sa fungovania systému riadenia a kontroly,
zákonnosti a správnosti príslušných transakcií a dodržiavania zásady riadneho
finančného hospodárenia, spolu so správou o výsledkoch
uskutočnených kontrol riadenia, slabých stránkach nájdených
v systémoch riadenia a kontroly a o akýchkoľvek
prijatých opravných opatreniach. 5. Overenia podľa
odseku 4 písm. a) zahŕňajú tieto postupy: (a)
administratívne overovanie každej žiadosti príjemcov
o úhradu; (b)
overovanie operácií na mieste. Frekvencia a pokrytie overovaní na mieste je
primeraná výške verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika
stanovenej týmito overovaniami a auditmi celého systému riadenia a kontroly,
ktoré vykonáva orgán auditu. 6. Overovanie jednotlivých
operácií na mieste podľa odseku 5 písm. b) sa môže vykonávať na
vzorke. 7. Ak je riadiaci orgán
súčasne príjemcom na základe operačného programu, opatreniami na
overovanie uvedenými v odseku 4 písm. a) sa zabezpečí primerané oddelenie
funkcií. 8. Komisia prijíma delegované
akty v súlade s článkom 142, ktorý stanovuje modality výmeny
informácií uvedenej v odseku 2 písm. d). 9. Komisia prijíma delegované
akty v súlade s článkom 142, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa mechanizmov
revízneho záznamu uvedených v odseku 4 písm. d). 10. Komisia prijme vzor vyhlásenia
hospodáriacich subjektov uvedeného v odseku 4 písm. e) prostredníctvom
vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s konzultačným postupom uvedeným v článku 143 ods. 2. Článok 115
Funkcie certifikačného
orgánu Certifikačný orgán operačného
programu je zodpovedný najmä za: (a)
zostavenie a predloženie žiadostí o platby
Komisii a za osvedčenie, že výsledky pochádzajú zo spoľahlivých
systémov účtovníctva, sú založené na overiteľných podporných
dokumentoch a boli predmetom overovaní vykonaných riadiacim orgánom; (b)
vypracovanie ročnej účtovnej závierky; (c)
osvedčenie úplnosti, presnosti a pravdivosti
ročnej účtovnej závierky a súladu účtovaných výdavkov s
platnými predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi a osvedčenie,
že tieto výdavky boli vynaložené na operácie vybrané na financovanie
v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a
predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi; (d)
zabezpečenie systému na zaznamenávanie a
uchovávanie účtovných záznamov o každej operácii v elektronickej podobe,
ktorý podporuje všetky údaje potrebné na vypracovanie žiadostí o platbu
a účtovných závierok, vrátane záznamov vymáhateľných súm,
vrátených súm a súm vybraných po zrušení celého príspevku alebo jeho
časti na operáciu alebo operačný program; (e)
zabezpečenie toho, aby na účely
vypracovávania a predkladania žiadostí o platbu dostal od riadiaceho
orgánu primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných
v súvislosti s výdavkami; (f)
zohľadnenie výsledkov všetkých auditov
vykonaných orgánom auditu alebo pod jeho vedením pri vypracovávaní
a predkladaní žiadostí o platbu; (g)
vedenie účtovných záznamov v elektronickej
podobe o výdavkoch vykázaných Komisii a príslušných verejných príspevkoch
vyplatených príjemcom; (h)
vedenie záznamov o vymáhateľných sumách a
sumách vybraných po zrušení celého príspevku na operáciu alebo jeho časti.
Vrátené sumy sa vyplatia naspäť do všeobecného rozpočtu Únie pred
ukončením operačného programu tak, že sa odpočítajú
z nasledujúceho výkazu výdavkov. Článok 116
Funkcie orgánu auditu 1. Orgán auditu zabezpečí, aby sa audity systémov riadenia a kontroly
vykonávali na primeranej vzorke operácií a na účtovnej
závierke. Komisia sa splnomocní na prijatie delegovaných
zákonov podľa článku 142, ktorými sa stanovia podmienky, ktoré sa
musia počas týchto auditov plniť. 2. Ak audity vykonáva iný
subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí potrebnú funkčnú
nezávislosť tohto subjektu. 3. Orgán
auditu zabezpečí, aby sa pri audite zohľadňovali medzinárodne
uznávané audítorské štandardy. 4. Do šiestich mesiacov od prijatia operačného programu pripraví
orgán auditu stratégiu auditu pre výkon auditov. V rámci stratégie auditu sa
stanoví metóda auditu, metóda výberu vzorky na audity operácií a plán
auditov na aktuálny účtovný rok a dva nasledujúce účtovné roky. Stratégia
auditu sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane. Ak sa na
viac ako jeden operačný program uplatňuje spoločný systém
riadenia a kontroly, možno pre príslušné operačné programy
vypracovať jednu stratégiu auditu. Orgán auditu predloží Komisii na
požiadanie stratégiu auditu. 5. Orgán
auditu vypracuje: (i) stanovisko
audítora k ročnej uzávierke za predchádzajúci účtovný rok, ktoré sa
dotýka úplnosti, presnosti a pravdivosti údajov v ročnej uzávierke,
fungovania systému riadenia a kontroly a zákonnosti a správnosti príslušných
transakcií; (ii) výročnú kontrolnú správu, ktorá
obsahuje nálezy auditov vykonaných počas predchádzajúceho účtovného
roka. Správa podľa bodu ii) určí všetky
nedostatky systému riadenia a kontroly a opravné opatrenia, ktoré sa prijali
alebo sa majú prijať. Ak sa na viac ako jeden operačný program
uplatňuje spoločný systém riadenia a kontroly, môžu sa informácie
uvedené v bode ii) spojiť do jednej správy. 6. Komisia prijme vzory
stratégie auditu, stanoviska audítora a výročnej kontrolnej správy, ako aj
metodiku odberu vzoriek, ktorá sa uvádza v odseku 4, prostredníctvom
vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom preskúmania uvedeným v článku 143 ods. 3. 7. Vykonávacie pravidlá týkajúce sa používania údajov zhromaždených v
priebehu auditov uskutočnených úradníkmi Komisie alebo oprávnenými
zástupcami Komisie prijme Komisia v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 143 ods. 3. KAPITOLA III
Akreditácia Článok 117
Udeľovanie
a odoberanie akreditácie riadiaceho orgánu a certifikačného
orgánu 1. Akreditačný orgán prijme
formálne rozhodnutie o akreditovaní tých riadiacich orgánov
a certifikačných orgánov, ktoré spĺňajú akreditačné
kritériá stanovené Komisiou prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s
článkom 142. 2. Formálne rozhodnutie
podľa odseku 1 vychádza zo správy a stanoviska nezávislého audítorského
subjektu, ktorý hodnotí systém riadenia a kontroly, vrátane úlohy, ktorú
v ňom zohrávajú sprostredkovateľské subjekty, a jeho súladu s
článkami 62, 63, 114 a 115. Akreditačný organ zohľadní, či
sú systémy riadenia a kontroly operačného programu podobné systémom
zavedeným v predchádzajúcom programovom období, ako aj každý dôkaz ich
efektívneho fungovania. 3. Členský štát predloží
formálne rozhodnutie podľa odseku 1 Komisii do šiestich mesiacov
od prijatia rozhodnutia, ktorým sa prijíma operačný program. 4. Ak celková výška podpory
pridelená na operačný program z fondov presahuje 250 000 000
EUR, Komisia do dvoch mesiacov od prijatia formálneho rozhodnutia
podľa odseku 1 môže požiadať o správu a stanovisko nezávislého
audítorského subjektu a opis systému riadenia a kontroly. Komisia môže predložiť pripomienky do dvoch
mesiacov od prijatia týchto dokumentov. Komisia pri rozhodovaní o tom, či požiada o
tieto dokumenty, zohľadní, či sú systémy riadenia a kontroly
operačného programu podobné systémom zavedeným v predchádzajúcom
programovom období, či riadiaci orgán vykonáva aj funkciu
certifikačného orgánu a každý dôkaz ich efektívneho fungovania. Článok 118
Spolupráca s orgánmi
auditu 1. Komisia spolupracuje s
orgánmi auditu, aby koordinovala ich plány auditu a audítorské metódy, a
okamžite si vymieňa výsledky auditov systémov riadenia a kontroly 2. S cieľom uľahčiť túto spoluprácu v prípadoch,
keď členský štát určí viac ako jeden orgán auditu, môže
členský štát určiť koordinačný orgán. 3. Komisia, orgány auditu
a každý koordinačný orgán sa pravidelne stretávajú, a to najmenej raz
ročne, ak sa nedohodnú inak, aby preskúmali výročnú kontrolnú správu,
stanovisko a stratégiu auditu a aby si vymenili názory na ostatné otázky
týkajúce sa zlepšovania systémov riadenia a kontroly.
HLAVA VII
FINANČNÉ RIADENIE, ZÚČTOVANIE A FINANČNÉ OPRAVY KAPITOLA I
Finančné riadenie Článok 119
Spoločné pravidlá
platieb Členský štát zabezpečí, aby sa
najneskôr do uzavretia operačného programu suma verejnej podpory vyplatená
príjemcom aspoň rovnala príspevku z fondov vyplatenému členskému
štátu zo strany Komisie. Článok 120
Spoločné pravidlá
výpočtu priebežných platieb a vyplácania ročných a
záverečných platieb 1. Komisia uhrádza ako priebežné
platby 90 % z výslednej sumy, na ktorú sa vzťahuje podiel
spolufinancovania pre každú prioritnú os stanovený v rozhodnutí, ktorým sa
prijíma operačný program, na oprávnený výdavok tejto prioritnej osi
zahrnutý v žiadosti o platbu. Záverečnú platbu stanoví v súlade s
článkom 130 ods. 1. 2. Príspevok z fondov na
prioritnú os vo forme priebežných platieb a ročných a
záverečných platieb nesmie byť vyšší ako: (a)
verejná podpora uvedená v žiadosti
o platbu na prioritnú os; a (b)
príspevok z fondov na prioritnú os stanovený
v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje operačný program. 3. Bez ohľadu na
článok 22, podpora Únie vo forme priebežných platieb a záverečných
platieb nesmie byť vyššia ako verejná podpora a maximálna výška podpory
z fondov pre každú prioritnú os, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie,
ktorým sa schvaľuje operačný program. Článok 121
Žiadosti o platbu 1. Žiadosti o platby
zahŕňajú pre každú prioritnú os: (a)
celkovú výšku oprávnených výdavkov uhradených
príjemcami počas vykonávania operácií, ako ich zaúčtoval
certifikačný orgán; (b)
celkovú výšku verejnej podpory získanej počas
vykonávania operácií, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán; (c)
zodpovedajúcu oprávnenú výšku verejnej podpory
vyplatenej príjemcovi, ako ju zaúčtoval certifikačný orgán; 2. Výdavky zahrnuté do žiadosti
o platbu sú doložené faktúrami s potvrdením o zaplatení alebo
účtovnými dokumentmi rovnocennej dôkaznej hodnoty s výnimkou foriem
podpory podľa článku 57 ods. 1 písm. b), c) a d), článku
58, článku 59 ods. 1 a článku 93 a podľa článku
14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. […]/2012 o
Európskych sociálnych fondoch a o zrušení nariadenia (ES) č.
1081/2006 [ESF]. Pre takéto formy podpory sú sumy zahrnuté v žiadosti
o platbu nákladmi, ktoré príjemcovi prepláca riadiaci orgán. 3. Komisia prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov vzor žiadostí o platby. Tieto
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom
uvedeným v článku 143 ods. 2. Článok 122
Platby príjemcom Riadiace orgány zabezpečia, aby
príjemcovia dostávali celú sumu verejnej podpory čo najrýchlejšie a v
plnej výške a v každom prípade pred zahrnutím príslušného výdavku do žiadosti o
platbu. Žiadna suma sa nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa
nesmie vyberať žiadny ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s
rovnakým účinkom, ktorý by tieto sumy pre príjemcov znižoval. Článok 123
Používanie eura 1. Členské štáty, ktoré
neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítajú
výšku vynaložených výdavkov v národnej mene na euro. Táto suma sa
prepočíta na euro s použitím mesačného účtovného výmenného
kurzu Komisie v tom mesiaci, v ktorom riadiaci orgán príslušného
operačného programu výdavok zaznamenal v účtovníctve. Komisia
tento kurz uverejňuje v elektronickej podobe každý mesiac. 2. Ak sa euro stane menou
členského štátu, postup prepočítania uvedený v odseku 1 zostane v
platnosti pre všetky výdavky, ktoré riadiaci orgán zaznamenal v
účtovníctve pred dátumom nadobudnutia účinnosti pevného
prepočítacieho kurzu medzi národnou menou a eurom. Článok 124
Predbežné financovanie 1. Prvá suma predbežného
financovania sa vyplatí v splátkach takto: (a) v roku 2014: 2 % výšky podpory z
fondov na operačný program na celé programové obdobie. (b) v roku 2015: 1 % výšky podpory z
fondov na operačný program na celé programové obdobie. (c) v roku 2016: 1 % výšky podpory
z fondov na operačný program na celé programové obdobie. Ak sa operačný program prijme v roku
2015 alebo neskôr, skoršie splátky sa vyplatia v roku prijatia. 2. V rokoch 2016 až 2022 sa suma
ročného predbežného financovania zaplatí pred 1. júlom. V roku 2016
bude vo výške 2 % sumy podpory z fondov na operačný program na celé
programové obdobie. V rokoch 2017 až 2022 bude vo výške 2,5 % sumy podpory
z fondov na operačný program na celé programové obdobie. Článok 125
Zúčtovanie predbežného
financovania Suma vyplatená ako ročné predbežné
financovanie sa odpíše z účtov Komisie v súlade s článkom 130. Článok 126
Lehoty na predkladanie
žiadostí o priebežné platby a ich uhradenie 1. Certifikačný orgán
predkladá pravidelne žiadosť o priebežnú platbu zahŕňajúcu sumy
zaúčtované ako verejná podpora vyplatená príjemcom v účtovnom roku
končiacom 30. júnom. 2. Certifikačný orgán
predloží konečnú žiadosť o priebežnú platbu do 31. júla nasledujúceho
po konci predchádzajúceho účtovného roka a v každom prípade pred prvou
žiadosťou o priebežnú platbu v nadchádzajúcom účtovnom roku. 3. Prvá žiadosť o priebežnú
platbu sa nevykoná pred tým, ako Komisia prijme formálny úkon, ktorým sa udelí
akreditácia riadiacemu orgánu. 4. Priebežné platby sa neuhradia
na operačný program, ak výročná správa o vykonávaní nebola zaslaná
Komisii v súlade s článkom 101. 5. V závislosti od dostupných
finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežnú platbu najneskôr do 60
dní odo dňa, keď Komisia zaevidovala žiadosť o platbu. Článok
127
Zrušenie záväzku 1. Komisia zruší záväzok na
akúkoľvek časť sumy vypočítanej v súlade s druhým
pododsekom v operačnom programe, ktorý sa nepoužil na platbu
počiatočného a ročného predbežného financovania, priebežné
platby a ročné vyúčtovanie do 31. decembra druhého
finančného roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku
v rámci operačného programu, alebo v prípade ktorého nebola
v súlade s článkom 126 predložená žiadosť o platbu
vyhotovená v súlade s článkom 121. Na účely zrušenia záväzku Komisia
vypočíta sumu pripočítaním jednej šestiny ročného
rozpočtového záväzku k celkovému príspevku na rok 2014 ku každému
rozpočtovému záväzku rokov 2015 až 2020. 2. Odchylne od prvého pododseku
odseku 1 sa termíny pre zrušenie záväzku nevzťahujú na ročný
rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým príspevkom na rok 2014. 3. Ak sa prvý ročný
rozpočtový záväzok, odchylne od odseku 1, vzťahuje na celkový
ročný príspevok na rok 2015, termíny zrušenia záväzku sa nevzťahujú
na ročný rozpočtový záväzok na celkový ročný príspevok za rok
2015. V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa prvého
pododseku odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného
rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na
rok 2015, ku každému rozpočtovému záväzku rokov 2016 až 2020. 4. Tá časť záväzkov,
ktorá je 31. decembra 2022 ešte otvorená, sa zruší, ak nebol Komisii do 30.
septembra 2023 predložený ktorýkoľvek z dokumentov požadovaných
podľa článku 130 ods. 1. KAPITOLA II
Zúčtovanie a ukončenie operačných programov Oddiel I
Zúčtovanie Článok 128
Obsah ročných
účtovných závierok 1. Osvedčená ročná
účtovná závierka každého operačného programu sa týka účtovného
roka a na úrovni každej prioritnej osi obsahuje: (a)
celkovú výšku oprávnených výdavkov
zaúčtovaných certifikačným orgánom ako uhradené príjemcami počas
vykonávania operácií a príslušnú oprávnenú výšku vyplatenej verejnej
podpory a celkovú výšku verejnej podpory získanej
počas vykonávania operácií; (b)
vybrané a vrátené sumy v účtovnom
roku, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného roka, sumy
vrátené podľa článku 61 a nevymožiteľné sumy; (c)
pre každú prioritnú os zoznam operácií
ukončených počas účtovného roka, ktoré dostali podporu z
EFRR a Kohézneho fondu; (d)
pre každú prioritnú os porovnanie výdavkov
uvedených podľa písmena a) a výdavkov uvedených pre ten istý
účtovný rok v žiadostiach o platbu, spolu s vysvetlením
všetkých rozdielov. 2. Certifikačný orgán
zaúčtuje pre každú prioritnú os rezervu, ktorá nesmie prekročiť
5 % celkových výdavkov uvedených v žiadostiach o platbu v príslušnom
účtovnom roku, ak hodnotenie zákonnosti a správnosti výdavkov
podlieha súčasnému postupu orgánu auditu. Príslušná suma nie je zahrnutá
do celkovej výšky oprávnených výdavkov uvedenej v odseku 1 písm. a). Tieto sumy
sú definitívne zahrnuté alebo vylúčené z ročnej účtovnej závierky
na nasledujúci rok. Článok 129
Predkladanie informácií Členské štáty predložia každý rok od roku
2016 do roku 2022 (vrátane) dokumenty uvedené v článku 75 ods. 1. Článok 130
Výročné zúčtovanie 1. Na účely výpočtu
sumy účtovateľnej na fondy za daný účtovný rok Komisia
zohľadní (a) celkovú výšku zaúčtovaných výdavkov
podľa článku 128 ods. 1 písm. a), na ktorú sa
uplatňuje podiel spolufinancovania každej prioritnej osi; (b) celkovú výšku platieb uhradených Komisiou
počas tohto účtovného roka, pozostávajúcej zo: (i) súm priebežných platieb uhradených
Komisiou v súlade s článkom 120 ods. 1 a článkom 22; a (ii) sumy ročného predbežného
financovania vyplatenej podľa článku 124 ods. 2. 2. Koncoročný preplatok
alebo zostatok vyplývajúci zo zúčtovania, ktorý má členský štát
vrátiť, je predmetom príkazu Komisie na vymáhanie. Ročný zostatok
splatný pre členský štát, sa pripočíta k najbližšej priebežnej platbe
vystavenej Komisiou, ktorá nasleduje po zúčtovaní. 3. Ak Komisia nie je schopná
vyrovnať účty členského štátu do 30. apríla roku nasledujúceho
po konci účtovného roku pre príčiny zo strany príslušného
členského štátu, Komisia oznámi členskému štátu opatrenia, ktoré musí
riadiaci orgán alebo orgán auditu prijať, alebo ďalšie šetrenia,
ktoré Komisia navrhuje vykonať v súlade s článkom 65 ods. 2
a ods. 3. 4. Úhrada koncoročného
zostatku Komisiou vychádza zo zaúčtovaných výdavkov, od ktorých je
odpočítaná akákoľvek rezerva vytvorená vzhľadom na výdavky
oznámené Komisii, ktoré sú predmetom námietkového konania s orgánom
auditu. Článok 131
Prechodná závierka 1. V prípade EFRR
a Kohézneho fondu ročná účtovná závierka každého operačného
programu obsahuje na úrovni každej prioritnej osi zoznam operácií
ukončených počas príslušného účtovného roka. Výdavky
súvisiace s týmito operáciami zahrnuté do účtov, na ktoré sa
vzťahuje rozhodnutie o zúčtovaní, sa považujú za uzavreté. 2. V prípade ESF výdavky
zahrnuté do účtov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie
o zúčtovaní, sa považujú za uzavreté. Článok 132
Dostupnosť dokumentov 1. Bez toho, aby boli dotknuté
pravidlá, ktorými sa spravuje štátna pomoc, riadiaci orgán zabezpečí, aby
všetky podporné dokumenty týkajúce sa operácií boli na požiadanie
k dispozícii Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas obdobia troch
rokov. Toto trojročné obdobie trvá od 31. decembra roku, v ktorom bolo
prijaté rozhodnutie o zúčtovaní podľa článku 130, alebo
najneskôr odo dňa uhradenia záverečnej platby. Toto trojročné obdobie je prerušené buď
v prípade súdneho alebo správneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej
žiadosti Komisie. 2. Dokumenty sa uchovávajú
buď vo forme originálov, alebo úradne overených kópií originálov alebo na
všeobecne prijímaných nosičoch dát vrátane elektronických verzií
originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej
forme. 3. Dokumenty sa uchovávajú vo
forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých údajov po obdobie nie
dlhšie ako nevyhnutné na účely, na ktoré boli údaje zozbierané
alebo na ktoré boli ďalej spracované. 4. Komisia sa splnomocní na
prijatie delegovaných zákonov podľa článku 142, ktorými sa stanoví,
ktoré nosiče dát možno považovať za všeobecne prijateľné. 5. Postupy osvedčovania
zhody dokumentov uchovávaných na všeobecne prijímaných nosičoch údajov s
originálnymi dokumentmi stanovujú vnútroštátne orgány a zabezpečujú,
aby uchovávané verzie spĺňali vnútroštátne zákonné požiadavky a boli
spoľahlivé na účely auditu. 6. Ak dokumenty existujú len v
elektronickej podobe, používané počítačové systémy musia
spĺňať uznávané bezpečnostné štandardy, ktoré
zabezpečujú, že uchovávané dokumenty spĺňajú vnútroštátne
zákonné požiadavky a sú spoľahlivé na účely auditu.
Oddiel II
Ukončenie operačných programov Článok 133
Predkladanie dokumentov o
ukončení programov a úhrada záverečnej platby 1. Členské štáty predložia
do 30. septembra 2023 tieto dokumenty: (a)
žiadosť o záverečnú platbu; (b)
záverečnú správu o vykonávaní operačného
programu; a (c)
dokumenty uvedené v článku 75 ods. 1 za
posledný účtovný rok, od 1. júla 2022 do 30. júna 2023. 2. Záverečná platba sa
uhradí najneskôr tri mesiace po dátume zúčtovania posledného
účtovného roku alebo jeden mesiac po dátume prijatia záverečnej
správy o vykonávaní, podľa toho, ktorý dátum nastal neskôr. Oddiel III
pozastavenie platieb Článok 134
Pozastavenie platieb 1. Komisia môže pozastaviť
všetky priebežné platby na úrovni prioritných osí alebo programov alebo
časť z nich, ak: (a)
existuje závažný nedostatok v systéme riadenia a
kontroly operačného programu, pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia;
(b)
výdavky vo výkaze výdavkov sú spojené
s nezrovnalosťou majúcou závažné finančné dôsledky, ktorá nebola
napravená; (c)
členský štát neprijal potrebné opatrenia na
nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 74; (d)
je monitorovací systém alebo údaje o spoločných
a špecifických ukazovateľoch podľa článku 44 ods. 2
nedostatočnej kvality a spoľahlivosti; (e)
členský štát neprijal opatrenia uvedené
v operačnom programe, ktoré sa vzťahujú na splnenie podmienok ex
ante; (f)
existuje dôkaz, vyplývajúci z preskúmania
výkonnosti, že prioritná os nedosahuje čiastkové ciele stanovené vo
výkonnostnom rámci; (g)
členský štát neodpovie alebo neodpovie
uspokojivo podľa článku 20 ods. 3. 2. Komisia môže prostredníctvom
vykonávacích aktov rozhodnúť o pozastavení všetkých priebežných platieb
alebo ich časti po tom, čo poskytla členskému štátu
príležitosť predložiť svoje pripomienky. 3. Komisia ukončí
pozastavenie všetkých priebežných platieb alebo ich časti, ak členský
štát prijal potrebné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takéhoto pozastavenia.
KAPITOLA III
Finančné opravy Oddiel I
Finančné opravy členských štátov Článok 135
Finančné opravy
členských štátov 1. Členské štáty by mali byť v prvom rade zodpovedné za
vyšetrovanie nezrovnalostí, uskutočňovanie požadovaných
finančných opráv a vymáhanie. V prípade systémovej nezrovnalosti
členský štát rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie, ktoré by mohli
byť nepriaznivo ovplyvnené. 2. Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s
individuálnymi alebo systémovými nezrovnalosťami zistenými v
operáciách alebo operačných programoch.
Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku
na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský
štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a
finančnú stratu spôsobenú fondu a uplatní primeranú opravu. Riadiaci
orgán zaznamená finančné opravy do účtovníctva za účtovný rok,
v ktorom sa rozhodlo o zrušení. 3. Príspevok z fondov zrušený v súlade s odsekom 2 môže členský štát
opätovne použiť v rámci príslušného operačného programu
podľa odseku 4. 4. Príspevok zrušený v súlade s
odsekom 2 nemožno opätovne použiť na žiadnu operáciu, ktorá bola predmetom
opravy, a v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu
systémovej nezrovnalosti, ani na žiadnu operáciu, ktorá bola negatívne
ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou. Oddiel II
Finančné opravy Komisie Článok 136
Kritériá na vykonávanie
finančných opráv 1. Komisia uskutoční
finančné opravy prostredníctvom vykonávacích aktov zrušením celého
príspevku Únie na operačný program alebo jeho časti v súlade
s článkom 77, keď po vykonaní potrebného preskúmania príde k
záveru, že: (a) v systéme riadenia a kontroly
operačného programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok
Únie už vyplatený v prospech operačného programu; (b) členský štát si pred začatím
opravného konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa
článku 135; (c) výdavky uvedené v žiadosti
o platbu sú neregulárne a členský štát ich pred začatím
nápravného konania podľa tohto odseku neopravil; Komisia vychádza pri finančných opravách z
jednotlivých zistených prípadov nezrovnalostí a zohľadňuje systémovú
povahu nezrovnalosti. Keď sa suma neuplatniteľných výdavkov nedá
presne určiť, Komisia uplatní paušálnu sadzbu
alebo extrapolovanú finančnú opravu. 2. Komisia pri rozhodovaní o
výške opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu a závažnosť
nezrovnalosti a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov systémov riadenia
a kontroly zistených v operačnom programe. 3. Keď Komisia vo svojom
stanovisku vychádza zo správ iných audítorov než tých, ktorí sú v jej službách,
vyvodí vlastné závery o finančných dôsledkoch po preskúmaní opatrení
prijatých predmetným členským štátom podľa článku 135 ods. 2,
oznámení zaslaných v súlade s článkom 112 ods. 3 a akýchkoľvek
odpovedí členského štátu. 4. Ak Komisia na základe
preskúmania záverečnej správy o vykonávaní operačného programu zistí
vážne nesplnenie cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, môže
uplatniť finančné opravy v súvislosti s príslušnými prioritnými osami
prostredníctvom vykonávacích aktov. 5. Ak členský štát
nedodržiava svoje záväzky uvedené v článku 86, Komisia môže
s ohľadom na stupeň nedodržania týchto záväzkov urobiť
finančnú opravu zrušením celého alebo časti príspevku štrukturálnych
fondov príslušnému členskému štátu. 6. Komisia sa splnomocní na
prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 142, ktorý stanovuje
kritériá pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má
uplatniť. Článok 137
Postup 1. Pred prijatím rozhodnutia o
finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský
štát o predbežných záveroch jej skúmania a požiada členský štát, aby do
dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky. 2. Ak Komisia navrhne nejakú finančnú opravu na základe extrapolácie
alebo paušálnej sadzby, členský štát dostane príležitosť
preukázať prostredníctvom preskúmania príslušnej dokumentácie, že
skutočný rozsah nezrovnalosti bol menší ako v posudku Komisie. Po dohode s Komisiou môže
členský štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný
podiel alebo vzorku príslušnej dokumentácie.
Okrem riadne odôvodnených prípadov, čas povolený na takéto
preskúmanie nepresiahne ďalšiu lehotu dvoch mesiacov po uplynutí
dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1. 3. Komisia zohľadní akékoľvek dôkazy predložené členským
štátom v lehote stanovenej v odsekoch 1 a 2. 4. Keď členský štát neprijme predbežné závery Komisie, Komisia
ho pozve na vypočutie s cieľom zabezpečiť
dostupnosť všetkých relevantných informácií a zistení, ktoré tvoria
základ pre závery Komisie týkajúce sa žiadosti o finančné opravy. 5. S cieľom uplatniť finančné opravy Komisia prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu
vypočutia alebo od dátumu prijatia dodatočných informácií,
ak členský štát po vypočutí odsúhlasí predloženie takýchto
dodatočných informácií. Komisia
zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené v priebehu
postupu. Ak sa vypočutie neuskutoční, šesťmesačné obdobie
začne plynúť dva mesiace od dátumu pozývacieho listu na
vypočutie, ktorý poslala Komisia. 6. Ak Komisia alebo Európsky
dvor audítorov zistia nezrovnalosti ovplyvňujúce ročné
vyúčtovanie zasielané Komisii, výsledná finančná oprava vykonaná
Komisiou zníži podporu z fondov na operačný program. Článok 138
Povinnosti členských
štátov Finančnú opravu vykoná Komisia bez toho,
aby bola dotknutá povinnosť členského štátu usilovať sa o
vrátenie podľa článku 135 ods. 2 tohto nariadenia a vymáhať
štátnu pomoc poskytnutú podľa článku 107 ods. 1 zmluvy a
podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999[33]. Článok 139
Vrátenie platieb 1. Splatenie akejkoľvek
sumy, ktorá sa má vrátiť do všeobecného rozpočtu Únie, sa
uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vrátenie
vypracovanom v súlade s článkom 73 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca,
ktorý nasleduje po vydaní príkazu. 2. Akékoľvek omeškanie pri
vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý
začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej
úhrady. Sadzba takého úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako
sadzba, ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania
uplatňuje Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v
ktorom nastane deň splatnosti.
HLAVA VIII Proporcionálna kontrola operačných
programov Článok 140
Proporcionálna kontrola
operačných programov 1. Na operácie, ktorých celkové
oprávnené výdavky nepresahujú 100 000 EUR, sa nevzťahuje viac ako
jeden audit vykonaný buď orgánom auditu alebo Komisiou
pred zúčtovaním všetkých príslušných výdavkov podľa článku
131. Ostatné operácie nie sú predmetom viac ako jedného auditu za účtovný
rok vykonaného orgánom auditu a Komisiou pred zúčtovaním všetkých
príslušných výdavkov podľa článku 131. Týmito ustanoveniami nie
je dotknutý odsek 4. 2. V prípade operačných
programov, v prípade ktorých z posledného stanoviska audítora vyplýva, že
neboli zistené závažné nedostatky, sa Komisia na najbližšom zasadnutí
s orgánom auditu podľa článku 118 ods. 3 môže dohodnúť na znížení
miery požadovanej audítorskej práce, aby bola úmerná zistenému riziku. V takýchto prípadoch Komisia vykoná svoje
vlastné audity na mieste iba vtedy, ak existuje dôkaz o nedostatkoch
v systéme riadenia a kontroly, ktoré ovplyvňujú výdavky oznámené
Komisii v účtovnom roku, v ktorom boli účty predmetom rozhodnutia o
zúčtovaní. 3. V prípade operačných
programov, v prípade ktorých Komisia dospeje k záveru, že sa môže
spoľahnúť na stanovisko orgánu auditu, sa s orgánom auditu môže
dohodnúť na obmedzení vykonávania jej vlastných auditov na mieste s
cieľom kontroly práce orgánu auditu s výnimkou, keď existuje dôkaz o
nedostatkoch v práci orgánu auditu za účtovný rok, v ktorom boli
účty predmetom rozhodnutia o zúčtovaní. 4. Bez toho, aby bol dotknutý
odsek 1, orgán auditu a Komisia môžu vykonať audity operácií v prípade, že
z vyhodnotenia rizika vyplynie, že existuje osobitné riziko nezrovnalosti alebo
podvodu, v prípade, že existuje dôkaz o vážnych nedostatkoch v systéme riadenia
a kontroly príslušného operačného programu a ako súčasť
kontrolovanej vzorky počas 3 rokov nasledujúcich po zúčtovaní
všetkých výdavkov na operáciu podľa článku 131. Komisia môže
kedykoľvek vykonať audity operácií na účely hodnotenia práce
orgánu auditu zopakovaním jeho audítorskej činnosti.
ČASŤ 4 DELEGOVANIE PRÁVOMOCI A VYKONÁVACIE,
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA KAPITOLA I Delegovanie právomoci a vykonávacie
ustanovenia Článok 141
Zmeny a doplnenia príloh Komisia môže prostredníctvom delegovaných
aktov v súlade s článkom 142 prijať zmeny a doplnenia prílohy
I a VI k tomuto nariadeniu v rámci predmetu úpravy
príslušných ustanovení tohto nariadenia. Článok 142
Vykonávanie delegovania
právomoci 1. Právomoc prijímať
delegované akty sa udeľuje Komisii za podmienok ustanovených v tomto
článku. 2. Delegovanie právomoci
uvedenej v tomto nariadení sa poskytuje na dobu neurčitú
od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 3. Delegovanie právomoci
uvedenej v článku 5 ods. 3, v článku
12, v článku 20 ods. 4, v článku 29 ods. 6, v článku
32 ods. 1, v článku 33 ods. 3, 4 a 7, v článku
34 ods. 3, v článku 35 ods. 5, v článku 36
ods. 4, v článku 54 ods. 1, v článku 58, v článku
112 ods. 2, v článku 114 ods. 8 a 9, v článku
116 ods. 1, v článku 117 ods. 1, v článku 132
ods. 4, v článku 136 ods. 6 a v článku 141
môže byť kedykoľvek odvolané Európskym parlamentom alebo Radou. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie
právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Účinnosť nadobudne dňom
nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku
Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenému. Nemá vplyv
na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol
účinnosť. 4. Komisia hneď po prijatí
delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu
parlamentu a Rade. 5. Delegované akty nadobudnú
účinnosť až vtedy, keď Európsky parlament ani Rada nevyjadria
žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu
parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj
Rada informujú Komisiu, že nebudú mať žiadne námietky. Na podnet
Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o 2 mesiace. Ak do uplynutia uvedenej lehoty nevznesie ani
Európsky parlament ani Rada námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa
uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a účinnosť
nadobúda dňom, ktorý je v ňom uvedený. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom
vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred
uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu
o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v
prípade, že Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli
námietku. Inštitúcia, ktorá proti delegovanému aktu vznáša námietky,
tieto námietky odôvodní. Článok 143
Komitologický postup 1. Komisii pomáha výbor pre koordináciu
fondov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Keď sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ)
č. 182/2011. 3. Keď sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ)
č. 182/2011. Pokiaľ sa má stanovisko výboru podľa
odsekov 2 a 3 získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa
ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na doručenie stanoviska rozhodne
predseda výboru, alebo ak o to požiadajú (…) [počet členov]
(väčšina) [vačšina sa upresní: jednoduchá väčšina, dve
tretiny členov atď.] členovia výboru. Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia
neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatní sa článok 5 ods. 4 tretí
pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011. KAPITOLA
II Prechodné
a záverečné ustanovenia
Článok 144
Preskúmanie Európsky parlament a Rada preskúmajú toto nariadenie do 31. decembra
20XX v súlade s článkom 177 zmluvy.
Článok 145
Prechodné ustanovenia 1. Toto nariadenie nemá vplyv na
pokračovanie ani na úpravu, vrátane úplného
alebo čiastočného zrušenia, príslušných projektov do ich
ukončenia alebo na úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia
(ES) č. 1083/2006 alebo akýchkoľvek iných právnych predpisov, ktoré
sa uplatňujú na túto pomoc 31. decembra 2013. 2. Žiadosti podané na základe
nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 zostávajú v platnosti. Článok 146
Zrušenie 1. Nariadenie Rady (ES) č.
1083/2006 sa týmto zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2014. 2. Odkazy na zrušené nariadenie
sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Článok
147
Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a
priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA I Prvky
spoločného strategického rámca, ktoré sa vzťahujú na súlad
a konzistenciu s hospodárskymi politikami členských štátov
a Únie, mechanizmy koordinácie medzi fondmi SSR a s ostatnými
príslušnými politikami a nástrojmi Únie, horizontálne zásady
a prierezové ciele politiky a opatrenia na riešenie územných výziev 1. Úvod V záujme
dosiahnutia čo najväčšieho prínosu fondov SSR k inteligentnému,
udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý umožní zmenšovať územné
rozdiely, je potrebné zabezpečiť, aby sa politické záväzky prijaté
v kontexte stratégie Európa 2020 opierali o investície
prostredníctvom fondov SSR a ďalších nástrojov Únie. Členské štáty preto určia ako môžu ich programy prispieť
k dosiahnutiu politických cieľov a hlavných cieľov
stratégie Európa 2020 a hlavných iniciatív. 2. Súlad a konzistencia so správou ekonomických záležitostí Únie 1. Členské
štáty venujú osobitnú pozornosť priorizácii výdavkov podporujúcich rast
vrátane výdavkov na vzdelávanie, výskum, inovácie a energetickú
účinnosť a výdavkov na uľahčenie prístupu malých
a stredných podnikov (MSP) k financovaniu a na zabezpečenie
environmentálnej udržateľnosti, hospodárenia s prírodnými zdrojmi
a opatrenia v oblasti klímy a mali by zabezpečiť ich
efektívne vynakladanie. Členské štáty venujú tiež pozornosť
zachovaniu alebo posilneniu záberu a účinnosti služieb zamestnanosti
a aktívnych politík v oblasti trhu práce, pričom sa zameriavajú
na nezamestnanosť mladých ľudí. 2. Pri
príprave zmlúv o partnerstve členské štáty plánujú fondy SSR
s ohľadom na najnovšie príslušné odporúčania, ktoré Rada vydala
na základe článku 121 ods. 2 a článku 148
ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v súlade s ich
príslušnými úlohami a povinnosťami. Členské štáty berú do
úvahy aj príslušné odporúčania Rady na základe Paktu stability
a rastu a programov hospodárskeho ozdravenia. Každý
členský štát v súlade s článkom 14 písm. a) bod
i) tohto nariadenia v zmluve o partnerstve stanoví, ako jednotlivé
zdroje financovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni prispievajú
k riešeniu výziev uvedených v príslušných odporúčaniach pre
jednotlivé krajiny a k riešeniu cieľov stanovených
v národných programoch reforiem v úzkej spolupráci so zodpovednými
regionálnymi a miestnymi orgánmi. 3. Mechanizmy koordinácie jednotlivých fondov SSR 3.1 Úvod 1. Členské
štáty zabezpečia, aby sa zásahy podporované z fondov SSR vzájomne
dopĺňali a vykonávali sa koordinovaným spôsobom vedúcim
k zníženiu administratívnych nákladov a administratívneho
zaťaženia v praxi. 3.2 Koordinácia a komplementárnosť 1. Členské
štáty a riadiace orgány zodpovedné za využívanie fondov SSR úzko
spolupracujú na príprave, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení zmlúv
o partnerstve a programov. Členské štáty zaistia, aby sa
vykonali najmä tieto opatrenia: (a)
stanovenie oblastí zásahu, kde môžu jednotlivé fondy
SSR pôsobiť spoločne a vzájomne sa dopĺňať
s cieľom dosiahnuť tematické ciele stanovené v tomto
nariadení; (b)
podpora zapojenia riadiacich orgánov
zodpovedných za iné fondy SSR alebo iných riadiacich orgánov a príslušných
ministerstiev do vypracovávania podporných programov v záujme
zabezpečenia koordinácie a predchádzania prekrývaniu; (c)
zriadenie, podľa možnosti,
spoločných monitorovacích výborov pre programy, na ktoré sa čerpajú
prostriedky z fondov SSR, a vypracovanie ďalších opatrení
spoločného riadenia a kontroly v záujme uľahčenia
koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za využívanie fondov SSR; (d)
využívanie spoločných riešení
elektronickej štátnej správy zameraných na žiadateľov a príjemcov
a jednotné kontaktné miesta pri poskytovaní poradenstva o možnostiach
podpory zo všetkých fondov SSR; (e)
vytvorenie mechanizmov na koordináciu
činností spolupráce, ktoré sa financujú z fondov EFRR a ESF
s podporou investícií prostredníctvom programov v rámci cieľa
Investície pre rast a zamestnanosť. 3.3 Podpora integrovaných prístupov 1. Členské
štáty v prípade potreby kombinujú fondy SSR do integrovaných balíkov na
miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, ktoré sú prispôsobené na
riešenie špecifických potrieb s cieľom podporiť dosiahnutie
vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020 a využiť
integrované územné investície, integrované operačné plány
a spoločné akčné plány. 2. Členské štáty podporujú
rozvoj miestnych a subregionálnych prístupov, najmä cez miestny rozvoj
riadený spoločenstvom prostredníctvom delegovania rozhodovania
a vykonávania na miestne partnerstvo aktérov z verejného
a súkromného sektora a z občianskej spoločnosti. Miestny rozvoj riadený spoločenstvom sa uskutočňuje
v rámci strategického prístupu, aby sa zabezpečilo, že pri
stanovovaní miestnych potrieb smerom „zdola nahor“ sa zohľadnia priority
stanovené na vyššej úrovni. Členské štáty preto vymedzia prístup
k miestnemu rozvoju riadenému spoločenstvom vo všetkých fondoch SSR
a v zmluvách o partnerstve uvedú hlavné výzvy, ktoré chcú
riešiť týmto spôsobom, hlavné ciele a priority pre miestny rozvoj
riadený spoločenstvom, typy území, na ktoré sa má vzťahovať, ako
aj konkrétne úlohy, ktoré budú mať jednotlivé miestne akčné skupiny
pri realizácii stratégií a úlohu, ktorú by jednotlivé fondy SSR mali
mať pri vykonávaní stratégií miestneho rozvoja na rôznych typoch území,
ako sú vidiecke, mestské alebo pobrežné oblasti, a príslušné mechanizmy
koordinácie. 4. Koordinácia fondov SSR s ostatnými politikami a nástrojmi
Únie Programy Únie uvedené
v tejto časti nepredstavujú úplný zoznam 4.1 Úvod 1. Členské štáty vykonajú analýzu vplyvu politík Únie na
vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na sociálnu, hospodársku
a územnú súdržnosť s cieľom podporiť účinnú
koordináciu a identifikovať a presadzovať najvhodnejšie
spôsoby využívania európskych fondov na podporu miestnych, regionálnych
a vnútroštátnych investícií. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby jednotlivé zásahy podporované z fondov SSR
a ciele ostatných politík Únie boli vo fáze plánovania a vykonávania
konzistentné. Na dosiahnutie uvedeného cieľa je
dôležité, aby sa členské štáty usilovali zohľadniť tieto
aspekty: (a)
stanovenie možností, ako by sa jednotlivé nástroje
Únie mohli na vnútroštátnej a regionálnej úrovni vzájomne
dopĺňať, a využívanie týchto možností; (b)
optimalizácia existujúcich štruktúr
a v prípade potreby vytvorenie nových štruktúr, ktoré
uľahčia strategické stanovenie priorít pre jednotlivé nástroje,
a štruktúr pre koordináciu na vnútroštátnej úrovni, pre predchádzanie zdvojenému
úsiliu a určenie oblasti, v ktorých je potrebná ďalšia
finančná podpora; (c)
plné využitie možnosti spájať
podporu z rôznych nástrojov na podporu jednotlivých operácií a úzka
spolupráca s orgánmi zodpovednými za využívanie iných vnútroštátnych
nástrojov s cieľom poskytnúť príjemcom koherentné
a jednoduché možnosti financovania. 4.2 Koordinácia so spoločnou poľnohospodárskou politikou
a spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva 1. EPFRV je integrálnou
súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky
a dopĺňa opatrenia v rámci Európskeho
poľnohospodárskeho záručného fondu, ktorý poskytuje priamu podporu
poľnohospodárom a podporuje trhové opatrenia. Členské
štáty preto riadia tieto zásahy spoločne, aby sa maximalizoval synergický
účinok a pridaná hodnota podpory EÚ. 2. EFNRH sa zameriava na
dosiahnutie cieľov reformovanej spoločnej politiky v oblasti
rybného hospodárstva a integrovanej námornej politiky. Členské
štáty preto využívajú EFNRH na podporu úsilia na zlepšenie zhromažďovania
údajov a posilnenie kontroly a zabezpečujú, aby sa vyvíjalo
úsilie aj na dosiahnutie synergického účinku na podporu priorít
integrovanej námornej politiky, ako sú poznatky v námornej oblasti,
námorné priestorové plánovanie, integrované riadenie pobrežných zón,
integrovaný námorný dohľad, ochrana morského prostredia
a biodiverzity a prispôsobenie sa nepriaznivým účinkom zmeny
klímy na pobrežné oblasti. 4.3 Program Horizont 2020[34] a ostatné centrálne riadené programy EÚ v oblastiach
výskumu a inovácií 1. Členské
štáty a Komisia venujú pozornosť posilneniu koordinácie
a komplementárnosti medzi fondmi SSR a programom Horizont 2020,
Programom pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných
podnikov (COSME)[35] a ďalšími relevantnými centrálne riadenými
programami financovania Únie a zároveň tiež medzi nimi stanovujú
jasné hranice oblastí zásahu. 2. Členské štáty vypracujú
predovšetkým vnútroštátne a/alebo regionálne stratégie v oblasti výskumu
a inovácií (R&I) pre inteligentnú špecializáciu v súlade
s národným reformným programom. Na vypracovaní
týchto stratégií sa zúčastňujú vnútroštátne alebo regionálne orgány
a zainteresované strany, ako sú napríklad univerzity a ďalšie
inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri,
prostredníctvom ich zapojenia do procesu podnikateľského objavovania. Do tohto procesu sú úzko zapojené orgány, ktorých sa
program Horizont 2020 priamo týka. V rámci
týchto stratégií (okrem iného): (a)
Predchádzajúce opatrenia zamerané
na prípravu regionálnych subjektov pôsobiacich v oblasti výskumu
a inovácií na účasť v projektoch v rámci programu
Horizont 2020 (dosahovanie excelentnosti) sa budú rozvíjať prostredníctvom
budovania kapacít. Posilní sa komunikácia
a spolupráca medzi vnútroštátnymi kontaktnými miestami programu
Horizont 2020 a riadiacimi orgánmi fondov SSR. (b)
Nadväzujúce opatrenia
poskytnú prostriedky na trhové využívanie a šírenie výsledkov výskumu a
inovácií, ktoré priniesol program Horizont 2020, pričom osobitný dôraz sa
bude klásť na vytváranie podnikateľského prostredia pre MSP
priaznivého pre inovácie a v súlade s prioritami určenými
pre územia v príslušnej stratégii pre inteligentnú špecializáciu. 3. Členské štáty využívajú
v plnej miere ustanovenia uvedené v tomto nariadení, ktoré
umožňujú kombinovať fondy SSR s fondmi v rámci programu
Horizont 2020 v príslušných programoch využívaných na realizáciu
častí stratégií. Spoločná podpora sa
vnútroštátnym a regionálnym orgánom poskytuje pri návrhu a vykonávaní
týchto stratégií s cieľom určiť možnosti spoločného
financovania infraštruktúr európskeho záujmu v oblasti výskumu
a inovácií, podpory medzinárodnej spolupráce, metodickej podpory
prostredníctvom partnerského hodnotenia (peer reviews), výmeny osvedčených
postupov a odbornej prípravy v regiónoch. 4. Členské štáty zvážia
tieto ďalšie opatrenia, ktoré sa zameriavajú na uvoľnenie potenciálu
excelentnosti vo výskume a inováciách s cieľom
dopĺňať program Horizont 2020 a vytvárať
s ním synergie, najmä prostredníctvom spoločného financovania: (a)
prepojenie nových centier excelentnosti
a inovačných regiónov v menej rozvinutých členských štátoch
s poprednými partnermi v iných regiónoch Európy; (b)
vytváranie prepojení
s inovačnými zoskupeniami a uznávanie excelentnosti v menej
rozvinutých regiónoch; (c)
zriaďovanie „predsedníctiev
Európskeho výskumného priestoru“ (ERA Chairs) na prilákanie vynikajúcich
akademických pracovníkov, najmä do menej rozvinutých regiónov. (d)
podpora prístupu výskumných pracovníkov
a inovátorov, ktorí sú menej zapojení do EVP alebo z menej
rozvinutých regiónov, k medzinárodným sieťam; (e)
prispievanie, vo vhodnom rozsahu,
k Európskemu partnerstvu v oblasti inovácií; (f)
príprava vnútroštátnych inštitúcií
a/alebo zoskupení excelentnosti na účasť v znalostných
a inovačných spoločenstvách (ZIS) Európskeho inovačného
a technologického inštitútu (EIT) a (g)
usporadúvanie medzinárodných programov
mobility vysokokvalitných výskumných pracovníkov so spolufinancovaním
z akcií Marie Skłodowskej-Curie. 4.4 Program NER 300 (rezerva pre nových účastníkov) na financovanie
demonštračných projektov[36] Členské štáty
v prípade potreby zabezpečia, aby sa financovanie z fondov SSR
koordinovalo s podporou z programu NER 300, ktorý využíva výnosy
získané z 300 miliónov kvót vyhradených v rámci rezervy pre nových
účastníkov európskeho systému obchodovania s emisiami na
spolufinancovanie širokej škály rozsiahlych demonštračných projektov
zachytávania a geologického ukladania CO2, ako aj
inovačných technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov
v celej EÚ. 4.5 Program
LIFE[37] a právne predpisy v oblasti životného
prostredia (acquis) 1. Tam, kde je to možné, členské štáty sa usilujú využívať
synergie s politickými nástrojmi Únie (nástrojmi financovania aj
nástrojmi, ktoré neslúžia na financovanie), ktoré slúžia na zmiernenie zmeny
klímy a na prispôsobenie sa zmenám klímy, ochranu životného prostredia
a efektívne využívanie zdrojov. 2. Členské štáty
zabezpečujú podľa potreby komplementárnosť a koordináciu
s programom LIFE, najmä s integrovanými projektmi v oblastiach
prírody, vody, odpadu, ovzdušia, zmiernenia zmeny klímy a na prispôsobenie
sa zmenám klímy. Táto koordinácia sa dosiahne najmä prostredníctvom
podpory financovania z fondu SSR pre tie činnosti, ktoré
dopĺňajú integrované projekty v rámci programu LIFE, a podpory
využívania riešení, metód a koncepcií schválených v rámci programu
LIFE. 3. Príslušné
sektorové plány, programy alebo stratégie (vrátane prioritného akčného
rámca, plánu riadenia povodia, plánu odpadového hospodárstva, vnútroštátneho
plánu na zmiernenie zmeny klímy alebo stratégie prispôsobenia sa zmenám klímy),
ktoré sú uvedené v nariadení LIFE, budú slúžiť ako koordinačný
rámec pre podporu z rôznych fondov. 4.6 Program
ERASMUS pre všetkých[38] 1. Členské štáty sa snažia využívať fondy SSR na presadzovanie
nástrojov a metód vyvinutých a úspešne otestovaných v rámci
programu Erasmus pre všetkých. 2. Členské štáty
zabezpečia účinnú koordináciu medzi fondmi SSR a programom
Erasmus pre všetkých na vnútroštátnej úrovni jasným rozlišovaním medzi
podporovanými druhmi investícií a cieľovými skupinami. Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť
v súvislosti s financovaním akcií v oblasti mobility,
pričom skúmajú možné synergie. 3. Koordinácia sa dosiahne zavedením vhodných mechanizmov spolupráce medzi
radiacimi orgánmi a národnými agentúrami ustanovenými v rámci
programu Erasmus pre všetkých. 4.7 Program
v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (program PSCI)[39] 1. Členské štáty sa
v prípade potreby usilujú o účinnú koordináciu medzi programom
v oblasti sociálnej zmeny a inovácie a podporou, ktorú poskytujú
fondy SSR v rámci tematických cieľov v oblasti zamestnanosti
a sociálneho začleňovania. 2. Členské
štáty sa podľa potreby snažia o rozšírenie najúspešnejších opatrení
vyvinutých v rámci osi Progress programu PSCI, najmä v oblasti
sociálnej inovácie a experimentovania v oblasti sociálnej politiky
s podporou ESF. 3. S cieľom
podporovať geografickú mobilitu pracovníkov a rozširovať
pracovné príležitosti členské štáty zabezpečia komplementárnosť
opatrení zameraných na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily, ktorú
podporuje ESF, vrátane cezhraničných partnerstiev s podporou, ktorá
sa poskytuje v rámci osi EURES programu PSCI. 4. Členské
štáty sa usilujú o komplementárnosť a koordináciu medzi podporou
z fondov SSR poskytovanou na samostatnú zárobkovú činnosť,
podnikanie, zakladanie podnikov a sociálne podniky a podporou programu
PSCI v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie, ktorá sa
zameriava na uľahčenie prístupu k mikrofinancovaniu pre osoby,
ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, a pre mikropodniky, ako aj na
podporu vytvárania sociálnych podnikov. 4.8 Nástroj
Spájame Európu (CEF)[40] 1. Nástroj Spájame Európu je
špecializovaný fond Únie, ktorý slúži na realizáciu politík Únie pre
transeurópske dopravné siete (TEN) v oblasti dopravných,
telekomunikačných a energetických infraštruktúr. S cieľom
dosiahnuť čo najväčšiu európsku pridanú hodnotu členské
štáty a Komisia zabezpečia, aby sa zásahy EFRR a Kohézneho fondu
plánovali v úzkej spolupráci s podporou poskytovanou z nástroja
Spájame Európu, aby sa zabránilo zdvojeniu úsilia a zabezpečilo sa
optimálne prepojenie rôznych druhov infraštruktúry na miestnej, regionálnej
a vnútroštátnej úrovni a v celej Únii. Zabezpečí sa
maximálny pákový efekt rôznych nástrojov financovania pre projekty
s európskym rozmerom a rozmerom jednotného trhu, najmä pre tie
projekty, ktoré realizujú prioritné infraštruktúry dopravných, energetických
a digitálnych sietí, tak ako sú určené v príslušných politických
rámcoch TEN. 2. Plány
v oblasti dopravy sa zakladajú na skutočných a plánovaných
dopravných potrebách a uvádzajú sa v nich chýbajúce prepojenia
a miesta, kde dochádza k spomaleniu, pričom zohľadňujú
rozvoj cezhraničných prepojení Únie a rozvoj prepojení
v regiónoch v rámci daného členského štátu. Investície do
regionálneho pripojenia ku komplexnej transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T)
a k základnej sieti TEN-T zabezpečia, aby mestské
a vidiecke oblasti mohli využívať možnosti, ktoré poskytujú
veľké siete. 3. Priorizovanie
investícií, ktoré majú vplyv za hranicami určitého členského štátu,
najmä pozdĺž koridorov základnej siete TEN-T, sa koordinuje
s plánovaním TEN-T a realizačnými plánmi koridorov základnej
siete, aby investície do dopravnej infraštruktúry poskytované z EFRR
a kohézneho fondu boli plne v súlade s usmerneniami TEN-T. 4. Členské
štáty zohľadnia bielu knihu Komisie o doprave[41], v ktorej je predstavená vízia konkurencieschopného
a nákladovo efektívneho dopravného systému, pričom sa
zdôrazňuje, že od odvetvia dopravy sa požaduje, aby sa podstatne znížili
emisie skleníkových plynov. Z hľadiska fondov SSR to znamená zamerať
sa na udržateľné formy dopravy a udržateľnú mestskú mobilitu a
investovať do oblastí, ktoré ponúkajú najväčšiu európsku pridanú
hodnotu. Po identifikácii investícií sa určí priorita investícií
podľa ich príspevku k mobilite, udržateľnosti, zníženiu emisií
skleníkových plynov a jednotnému európskemu dopravnému priestoru. 5. Fondy SSR zabezpečia vybudovanie miestnych a regionálnych
infraštruktúr a ich previazanosť s prioritnými sieťami Únie
v oblasti energetiky a telekomunikácií. 6. Členské
štáty a Komisia zavedú vhodné mechanizmy koordinácie a technickej
podpory s cieľom zabezpečiť komplementárnosť
a efektívne plánovanie opatrení v oblasti informačných
a komunikačných technológií, aby sa na financovanie infraštruktúr
širokopásmových sietí a digitálnych služieb v plnej miere využili
rôzne nástroje Únie (fondy SSR, nástroj Spájame Európu, transeurópske siete,
program Horizont 2020). V záujme zabezpečenia, aby sa
verejné prostriedky využili čo najefektívnejšie, pri výbere
najvhodnejšieho finančného nástroja sa zohľadňuje potenciál
operácie na vytváranie zisku a jej úroveň rizika. Ak
bola operácia predložená na financovanie prostredníctvom nástroja
Spájame Európu, ale nebola vybratá, členský štát v kontexte
výberu na podporu z fondov SSR zohľadní jej hodnotenie v rámci nástroja Spájame Európu. 4.9 Nástroj
predvstupovej pomoci (IPA), nástroj európskeho susedstva (ENI) a Európsky
rozvojový fond (ERF)[42] 1. Členské
štáty a Komisia sa usilujú o zvýšenie koordinácie medzi vonkajšími
nástrojmi a fondmi SSR s cieľom zlepšiť účinnosť
pri dosahovaní mnohých cieľov politík Únie. Osobitne dôležitá je
koordinácia a komplementárnosť s Európskym rozvojovým fondom,
nástrojom predvstupovej pomoci a nástrojom európskeho susedstva. 2. S cieľom
podporiť hlbšiu územnú integráciu sa členské štáty usilujú
využívať synergie medzi činnosťami územnej spolupráce
v rámci politiky súdržnosti a nástrojmi európskeho susedstva, najmä
pokiaľ ide o činnosti cezhraničnej spolupráce. Členské
štáty v prípade potreby tiež zabezpečia, aby existujúce činnosti
boli prepojené s novo vytvoreným Európskym zoskupením územnej spolupráce
(EZÚS) s osobitným dôrazom na koordináciu a výmenu osvedčených
postupov. 5. Koordinácia s činnosťami zameranými na spoluprácu 1. Členské štáty sa usilujú o komplementárnosť medzi
činnosťami zameranými na spoluprácu a ostatnými
činnosťami podporovanými z fondov SSR. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby činnosti zamerané na spoluprácu účinne
prispievali k cieľom stratégie Európa 2020 a aby sa táto
spolupráca zameriavala na podporu širších politických cieľov. V záujme dosiahnutia tohto cieľa členské
štáty zabezpečia komplementárnosť a koordináciu
s ďalšími programami alebo nástrojmi, ktoré financuje Únia. 3. S cieľom zvýšiť účinnosť politiky súdržnosti sa
členské štáty usilujú o koordináciu a komplementárnosť
medzi programom Európskej územnej spolupráce a programom v rámci
cieľa Investície pre rast a zamestnanosť, najmä
s cieľom zabezpečiť ucelené plánovanie
a uľahčiť realizáciu rozsiahlych investícií. 4. Členské štáty
v prípade potreby zabezpečia, aby ciele stratégie pre makroregióny
a stratégie pre prímorské oblasti tvorili súčasť celkového
strategického plánovania v programoch politiky súdržnosti
v príslušných regiónoch a členských štátoch. Ak
boli zavedené stratégie pre makroregióny a stratégie pre prímorské
oblasti, členské štáty tiež zabezpečia, aby vykonávanie týchto
stratégií v prípade potreby podporovali všetky fondy SSR. Na zabezpečenie účinného vykonávania musí tiež
existovať koordinácia s ďalšími nástrojmi financovanými Úniou
a s ostatnými príslušnými nástrojmi. 5. Členské štáty v prípade potreby využívajú možnosť
vykonávať medziregionálne a nadnárodné činnosti v rámci
operačných programov a cieľa Investície pre rast
a zamestnanosť, pričom príjemcovia sa nachádzajú aspoň
v jednom ďalšom členskom štáte, vrátane vykonávania príslušných
opatrení v oblasti výskumu a inovácií vychádzajúcich z ich
stratégií pre inteligentnú špecializáciu. 6. Horizontálne zásady a prierezové ciele politiky A.
Horizontálne zásady 6.1 Partnerstvo a viacúrovňové riadenie V súlade
s článkom 5 členské štáty dodržiavajú zásadu partnerstva
a viacúrovňového riadenia s cieľom uľahčiť
dosahovanie sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti
a zabezpečenie priorít Únie v oblasti inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. To si
vyžaduje koordinovaný postup vykonávaný v súlade so zásadami subsidiarity,
proporcionality a partnerstva. Takisto musí
mať formu operačnej a inštitucionalizovanej spolupráce, najmä
vzhľadom na vypracovanie a vykonávanie politík Únie. Členské štáty preto musia plne využívať
partnerstvo ustanovené v rámci fondov SSR. 6.2 Udržateľný rozvoj 1. V záujme
zabezpečenia plného začlenenia udržateľného rozvoja do fondov
SSR a dodržiavania zásady udržateľného rozvoja, ktorá je stanovená
v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, povinnosti
začleniť požiadavky na ochranu životného prostredia podľa článku 11
a zásady „znečisťovateľ platí“, ktorá je uvedená
v článku 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, riadiace
orgány prijímajú opatrenia v priebehu celej životnosti programu
s cieľom odstrániť alebo znížiť škodlivé účinky
zásahov na životné prostredie a zabezpečiť výsledky
v čistých sociálnych, environmentálnych a klimatických prínosoch
pomocou týchto opatrení: (a)
nasmerovanie investícií do alternatív, ktoré
najefektívnejšie využívajú zdroje a sú udržateľné, (b)
vyhýbanie sa investíciám, ktoré by
mohli mať významný negatívny vplyv na životné prostredie alebo na klímu
a podpora opatrení na zmiernenie všetkých zostatkových vplyvov, (c)
porovnávanie nákladov na životný cyklus
alternatívnych možností investovania na základe dlhodobej perspektívy, (d)
zvýšenie využívania zeleného verejného
obstarávania. 2. Členské štáty zabezpečia, aby investície uskutočnené
s podporou fondov SSR zohľadňovali potenciál zmierňovania
zmien klímy a aby boli odolné voči vplyvu zmeny klímy
a prírodným katastrofám, ako sú zvýšené riziká záplav, vlny horúčav
a extrémne výkyvy počasia. 3. Členské štáty sledujú výdavky súvisiace s biodiverzitou
pomocou metodiky, ktorá sa zakladá na kategóriách zásahov alebo opatreniach
prijatých Komisiou. 4. Investície musia byť
tiež v súlade so systémom priorít v oblasti vody, pričom by sa
mali zamerať na možnosti riadenia dopytu. O alternatívnych
možnostiach dodávok by sa malo uvažovať len v prípade, keď sa
vyčerpali možnosti úspor vody a jej efektívneho využívania. Verejné zásahy v odvetví odpadového hospodárstva
dopĺňa úsilie súkromného sektora, najmä v oblasti zodpovednosti
výrobcov. Opatrenia by mali podporovať inovatívne prístupy, ktoré
podporujú ekonomiku uzavretých cyklov a mali by byť v súlade s hierarchiou
odpadového hospodárstva. 6.3 Podpora
rovnosti mužov a žien a nediskriminácie 1. Členské štáty v súlade
s článkom 7 sledujú cieľ rovnosti mužov a žien
a musia prijať primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek
diskriminácii a na zabezpečenie dostupnosti počas prípravy,
vykonávania, monitorovania a hodnotenia operácií v programoch
spolufinancovaných z fondov SSR. Pri plnení
cieľov článku 7 členské štáty podrobne opíšu všetky
prijímané opatrenia, najmä v súvislosti s výberom operácií,
stanovením cieľov zásahov a mechanizmov monitorovania
a podávania správ. Členské štáty vykonávajú
v prípade potreby aj analýzy rovnosti žien a mužov. 2. Členské štáty
zabezpečia, aby príslušné orgány zodpovedné za podporu rodovej rovnosti,
nediskriminácie a prístupnosti boli zapojené do partnerstva,
a v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaistia primerané
štruktúry, ktoré budú poskytovať poradenstvo v otázkach rodovej
rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti, s cieľom
zabezpečiť, aby pri príprave, monitorovaní a hodnotení fondov
SSR boli k dispozícii potrebné odborné znalosti. Zloženie
monitorovacích výborov je z hľadiska zastúpenia mužov a žien
vyvážené a zahŕňa funkciu odborníka na otázky rodovej rovnosti
alebo osobu zodpovednú za túto problematiku. 3. Riadiace orgány
v spolupráci s monitorovacími výbormi pravidelne vykonávajú osobitné
hodnotenia alebo sebahodnotenie so zameraním na uplatňovanie hľadiska
rodovej rovnosti. 4. Členské štáty primeraným
spôsobom riešia potreby znevýhodnených skupín, aby sa mohli lepšie
začleniť do trhu práce a plne sa zúčastňovať na
živote spoločnosti. B. Prierezové
ciele politiky 6.4 Dostupnosť 1. Riadiace
orgány zabezpečia, aby všetky výrobky, tovar, služby
a infraštruktúry, ktoré sú otvorené pre verejnosť alebo sa poskytujú
verejnosti a spolufinancujú sa z fondov SSR, boli dostupné všetkým
občanom vrátane občanov so zdravotným postihnutím. Na dosiahnutie
začlenenia znevýhodnených skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím
musí sa zabezpečiť najmä prístup k fyzickému prostrediu,
doprave, informačným a komunikačným technológiám. Riadiace orgány prijímajú opatrenia na identifikáciu
a odstránenie existujúcich prekážok dostupnosti alebo na predchádzanie
vzniku nových prekážok v priebehu celej životnosti programu. 6.5 Riešenie demografických zmien 1. Výzvy vyplývajúce
z demografických zmien sa musia zohľadňovať na všetkých
úrovniach. Členské štáty preto v prípade
potreby využijú fondy SSR na rozvoj stratégií prispôsobených na riešenie
demografických problémov spojených so starnúcou spoločnosťou
a na vytváranie podmienok pre rast. 2. Členské štáty využijú
fondy SSR na prijímanie opatrení na uľahčenie začlenenia
všetkých vekových skupín. Podporia najmä pracovné
príležitosti pre starších a mladých ľudí. Investície
do zdravotnej infraštruktúry budú slúžiť na cieľ dlhého
a zdravého pracovného života pre všetkých občanov Únie. 3. V oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté demografickými zmenami,
členské štáty určia opatrenia na: (a)
podporu demografickej obnovy prostredníctvom
lepších podmienok pre rodiny a lepšieho vyváženia pracovného
a rodinného života; (b)
zvýšenie zamestnanosti, zvýšenie
produktivity a hospodárskej výkonnosti prostredníctvom investícií do
vzdelávania, IKT a výskumu; (c)
zameranie na vhodnosť
a kvalitu vzdelávania a štruktúr sociálnej podpory a (d)
zabezpečenie poskytovania
nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti
vrátane investícií do elektronického zdravotníctva, elektronickej
starostlivosti a infraštruktúry. 6.6 Zmierňovanie zmien klímy a prispôsobovanie sa zmenám klímy Zmierňovanie zmien
klímy, prispôsobovanie sa zmenám klímy a predchádzanie rizikám sa
začlenia do prípravy, programovania, vykonávania, monitorovania
a hodnotenia všetkých fondov. Zabezpečí sa
viditeľnosť príspevkov k dosiahnutiu cieľa, aby sa na
zmierňovanie následkov zmien klímy vynakladalo minimálne 20 %
výdavkov rozpočtu Únie. 7. Opatrenia na riešenie územných zmien 7.1. Členské štáty a regióny prijmú na účely prípravy zmlúv
o partnerstve a programov tieto kroky: (a)
Analýza rozvojového potenciálu členského štátu
alebo regiónu a jeho schopnosti rozvíjať sa, najmä vo vzťahu ku
kľúčovým výzvam stanoveným v stratégii Európa 2020, národných
programoch reforiem a príslušných odporúčaniach pre jednotlivé
krajiny. Zodpovedné
orgány uskutočnia podrobnú analýzu vnútroštátnych, regionálnych
a miestnych charakteristík. (b)
Posúdenie najdôležitejších výziev,
ktorými sa daný región alebo členský štát má zaoberať, stanovenie
prekážok a chýbajúcich väzieb, nedostatkov v inovácii vrátane
nedostatočnej kapacity v oblasti plánovania a vykonávania, ktoré
brzdia dlhodobý potenciál pre rast a zamestnanosť. To
bude tvoriť základ na určenie možných oblastí a činností
pre stanovenie priorít politík, ich zásahu a zamerania. (c)
Posúdenie výziev spojených
s koordináciou medzi jednotlivými odvetviami, jurisdikciami alebo
cezhraničnou koordináciou, najmä v rámci stratégií pre makroregióny a pre
prímorské oblasti. (d) Určenie krokov na dosiahnutie lepšej koordinácie na jednotlivých
územných úrovniach a v rámci jednotlivých zdrojov financovania
s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup spájajúci stratégiu
Európa 2020 s regionálnymi a miestnymi aktérmi. 7.2. Členské štáty a regióny v záujme zohľadnenia
cieľa územnej súdržnosti zabezpečia, aby celkový prístup
k podpore inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu: (a)
zohľadňoval úlohu miest, vidieckych
oblastí, rybolovných a pobrežných oblastí, oblastí, ktoré čelia
osobitným geografickým alebo demografickým problémom; (b)
zohľadňoval osobitné výzvy,
ktorým čelia najodľahlejšie regióny, najsevernejšie regióny
s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné,
cezhraničné a horské regióny; (c)
riešil väzby medzi mestom a vidiekom
z hľadiska prístupu k cenovo dostupnej a kvalitnej
infraštruktúre a službám a problémy v regiónoch s vysokou
koncentráciou sociálne marginalizovaných komunít. PRÍLOHA
II
Metóda na určenie výkonnostného rámca 1. Výkonnostný rámec pozostáva z
čiastkových cieľov stanovených na každú prioritnú os na roky 2016 a
2018 a celkových cieľov stanovených na rok 2022. Čiastkové a celkové
ciele sa predložia v súlade s formátom uvedeným v tabuľke
č. 1. Tabuľka č. 1: Štandardný formát
výkonnostného rámca Priorita || Ukazovateľ, príp. jednotka merania || Čiastkový cieľ na rok 2016 || Čiastkový cieľ na rok 2018 || Celkový cieľ na rok 2022 || || || || || || || || || || || || || || || || 2. Čiastkové ciele
predstavujú strednodobé ciele na dosiahnutie konkrétneho cieľa priority
vyjadrujúcej zamýšľané postupné dosahovanie cieľov stanovených na
koniec obdobia. Čiastkové ciele stanovené na rok 2016 zahŕňajú
finančné ukazovatele a ukazovatele výstupov. Čiastkové ciele
stanovené na rok 2018 zahŕňajú finančné ukazovatele, ukazovatele
výstupov a prípadne ukazovatele výsledkov. Čiastkové ciele sa môžu
stanoviť tiež pre kľúčové vykonávacie kroky. 3. Čiastkové ciele musia
byť: –
relevantné a odzrkadľujúce základné
informácie o pokroku dosiahnutom v rámci priority; –
transparentné, t. j. objektívne preveriteľné
ciele s identifikovateľnými a verejne dostupnými vstupnými
údajmi; –
preveriteľné a bez neúmerného
administratívneho zaťaženia; –
jednotné pri všetkých operačných programoch
tam, kde je to nutné.
PRÍLOHA III Ročné
rozdelenie rozpočtových záväzkov na obdobie rokov 2014 - 2020 […] PRÍLOHA IVII
Doplnkovosť 1. Verejné alebo rovnocenné štrukturálne
výdavky Hodnota tvorby hrubého fixného kapitálu
v stĺpci X-1 vyjadrená ako podiel HDP, ako sa uvádza
v tabuľke 2 prílohy 2 „Usmernení k forme a obsahu programov
stability a konvergenčných programov“[43],
sa použije na stanovenie verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov. 6. Overovanie Overovania doplnkovosti v súlade s
článkom 86 ods. 3 podliehajú týmto pravidlám: 2.1 Overovanie ex ante (a)
Potom, ako členský štát predloží zmluvu o
partnerstve, poskytne informácie o plánovanom profile výdavkov vo formáte
uvedenej tabuľky 1. Tie členské štáty, v ktorých viac ako 15 %
a menej ako 70 % obyvateľstva žije v menej rozvinutých regiónoch
a regiónoch s prechodným financovaním, poskytnú informácie
o výdavkoch v [menej rozvinutých regiónoch a regiónoch
s prechodným financovaním] v rovnakom formáte. Tabuľka 1 Výdavky verejnej správy vyjadrené ako podiel HDP || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 P51 || X || X || X || X || X || X || X (b)
Členský štát poskytne Komisii informácie o
hlavných makroekonomických ukazovateľoch a odhadoch príslušnej úrovne
verejných alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov. (c)
Po uzavretí zmluvy medzi Komisiou a členským
štátom sa uvedená tabuľka 1 vloží do zmluvy o partnerstve príslušného
členského štátu ako referenčná úroveň verejných
alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ktorú je potrebné
zachovať v období rokov 2014 – 2020. 2.2 Overovanie v polovici obdobia (a)
V čase overovania v polovici obdobia má
členský štát záujem zachovať úroveň verejných alebo rovnocenných
štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné výdavky počas rokov 2014
až 2017 sa rovnali alebo boli vyššie ako referenčná úroveň
výdavkov stanovená v zmluve o partnerstve. (b)
Komisia po uskutočnení overenia
v polovici obdobia môže, po porade s členským štátom,
upraviť referenčnú úroveň verejných alebo rovnocenných
štrukturálnych výdavkov uvedenú v zmluve o partnerstve, ak sa
ekonomická situácia členského štátu od prijatia zmluvy o partnerstve
výrazne zmenila a táto zmena nebola zohľadnená pri stanovovaní
referenčnej úrovne v zmluve o partnerstve. 2.3 Dodatočné overovanie V čase dodatočného overovania má
členský štát záujem zachovať úroveň verejných
alebo rovnocenných štrukturálnych výdavkov, ak priemerné ročné
výdavky počas rokov 2014 až 2020 sa rovnali alebo boli vyššie ako
referenčná úroveň výdavkov stanovená v zmluve o partnerstve. 7. Sadzby finančných opráv po
následnom overení Ak sa Komisia rozhodne vykonať
finančnú opravu v súlade s článkom 86 ods. 4, sadzba finančnej
opravy sa vypočíta odpočítaním 3 % z rozdielu medzi
referenčnou úrovňou zmluvy o partnerstve a dosiahnutou
úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako percento referenčnej úrovne,
a následným vydelením výsledku 10. Finančná oprava sa určí
uplatnením tejto sadzby finančnej opravy na príspevok z fondov
pridelený príslušnému členskému štátu pre menej rozvinuté regióny
a regióny s prechodným financovaním na celé programové obdobie. Ak rozdiel medzi referenčnou úrovňou
zmluvy o partnerstve a dosiahnutou úrovňou, ktorá sa vyjadrí ako
percento referenčnej úrovne uvedenej v zmluve o partnerstve, predstavuje
3 % alebo menej, nevykoná sa žiadna finančná oprava. Finančná oprava nepresiahne 5 % z
finančných prostriedkov pridelených príslušnému členskému štátu z
fondov pre menej rozvinuté regióny a regióny s prechodným financovaním
na celé programové obdobie. PRÍLOHA IV
Podmienky ex ante Tematické
podmienky ex ante Tematické ciele || Podmienky ex ante || Kritériá plnenia 1. 1. Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií (cieľ výskum a vývoja) (podľa článku 9 ods. 1) || 1.1. Výskum a inovácie: Existencia vnútroštátnej a/alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu, ktorá je v súlade s národným programom reforiem, na získanie súkromných financií na výskum a vývoj, ktoré spĺňajú znaky vnútroštátnych a regionálnych systémov výskumu a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky[44]. || – Je zavedená vnútroštátna alebo regionálna inovačná stratégia pre inteligentnú špecializáciu, ktorá: – je založená na SWOT analýze s cieľom sústrediť zdroje na obmedzený počet priorít v oblasti výskumu a inovácií; – opisuje opatrenia na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja; – zahŕňa monitorovací a kontrolný systém. – členský štát prijal rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na výskum a vývoj; – členský štát prijal viacročný plán pre zostavenie rozpočtu a zoradenia investícií súvisiacich s prioritami EÚ podľa dôležitosti (ESFRI). 2. 2. Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ako aj ich využívania a kvality (cieľ v oblasti širokého pásma) (podľa článku 9 ods. 2) || 2.1. Rast v oblasti digitálnych služieb Existencia samostatnej kapitoly o raste v oblasti digitálnych služieb v rámci vnútroštátnej a/alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu na podporu finančne dostupných, kvalitných a interoperabilných súkromných a verejných služieb v oblasti IKT a zvýšenie ich využívania občanmi vrátane citlivých skupín, podnikateľskými subjektmi a verejnou správou, vrátane cezhraničných iniciatív. || – V rámci vnútroštátnej alebo regionálnej inovačnej stratégie pre inteligentnú špecializáciu je zavedená kapitola o raste v oblasti digitálnych služieb, ktorá obsahuje: – zostavenie rozpočtu a zoradenie akcií podľa priorít pomocou SWOT analýzy vykonanej s ohľadom na hodnotiacu tabuľku Digitálnej agendy pre Európu[45]; – analýzu vyváženej podpory pre dopyt a ponuku IKT, ktoré sa mali vykonať; – merateľné ciele pre výsledky opatrení v oblasti digitálnej gramotnosti, zručností, digitálneho začlenenia, digitálnej dostupnosti a elektronického zdravotníctva, ktoré súvisia s existujúcimi dôležitými sektorovými vnútroštátnymi alebo regionálnymi stratégiami; – posúdenie potrieb na posilnenie budovania kapacít IKT. 2.2. Infraštruktúra NGA (prístupové siete novej generácie): Existencia vnútroštátnych plánov NGA, ktoré zohľadňujú regionálne akcie s cieľom dosiahnuť ciele EÚ týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet[46], zameriavajúc sa na oblasti, kde trh neposkytuje otvorenú infraštruktúru za dostupnú cenu a primeranú kvalitu v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci v EÚ, a poskytovanie dostupných služieb pre citlivé skupiny obyvateľov. || – Vnútroštátny plán NGA, ktorý obsahuje: – pravidelne aktualizovaný plán investícií do infraštruktúry prostredníctvom zhromažďovania požiadaviek a mapovania infraštruktúry a služieb; – udržateľné investičné modely, ktoré podporujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, finančne dostupnej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám; – opatrenia na podporu súkromných investícií. 3. Zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP) (podľa článku 9 ods. 3) || 3.1. 1. S cieľom účinnej realizácie iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) a jej preskúmania z 23. februára 2011[47], vrátane zásady „najskôr myslieť v malom“, sa uskutočnili konkrétne činnosti. || – Konkrétne činnosti zahŕňajú: – mechanizmus monitorovania na zabezpečenie realizácie SBA, vrátane subjektu povereného koordináciou otázok MSP naprieč rôznymi administratívnymi úrovňami („vyslanec MSP“); – opatrenia na zníženie času na založenie podniku na 3 pracovné dni a nákladov na 100 EUR; – opatrenia na zníženie času potrebného na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku na 3 mesiace; – mechanizmus na systematické posudzovanie vplyvu právnych predpisov na MSP pri použití „testu MSP“ a v prípade potreby zohľadnení rôznych veľkostí podnikov. 3.2. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách do vnútroštátneho práva[48]. || – transpozícia smernice v súlade s článkom 12 smernice (do 16. marca 2013). 4. Podporovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch (podľa článku 9 ods. 4) || 4.1. Energetická účinnosť: Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 28 tejto smernice[49]. Dodržiavanie článku 6 ods. 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020[50]. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách do vnútroštátnych právnych predpisov[51]. Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS, do vnútroštátnych právnych predpisov[52]. || – zavedenie minimálnych požiadaviek súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov požadovanej v súlade s článkom 3, článkom 4 a článkom 5 smernice 2010/31/EÚ; – prijatie opatrení potrebných na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov v súlade s článkom 11 smernice 2010/31/EÚ; – realizácia požadovanej miery renovácie verejných budov; – koneční zákazníci majú individuálne merače; – presadzuje sa účinnosť vykurovania a chladenia v súlade so smernicou 2004/8/ES. 4.2. Obnoviteľná energia: Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES do vnútroštátneho práva[53]. || – členský štát zaviedol transparentné systémy podpory, prioritný prístup a zákaz prístupu do siete, štandardné pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy, ktoré boli uverejnené; – členský štát prijal vnútroštátny akčný plán pre obnoviteľné zdroje energie v súlade s článkom 4 smernice 2009/28/ES. 5. Podpora prispôsobovaniu sa zmenám klímy a predchádzaniu rizika (cieľ v oblasti zmeny klímy) (podľa článku 9 ods. 5) || 5.1. Predchádzanie rizikám a manažment rizika: Existencia národných alebo regionálnych hodnotení rizík na účely riadenia katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmenám klímy[54]. || – Vnútroštátny alebo regionálny systém, ktorý zahŕňa: – opis postupu, metodiky, metód a necitlivých údajov používaných pri vnútroštátnom posudzovaní rizika; – opis scenárov s jedným rizikom a viacerými rizikami; – v prípade potreby zohľadnenie vnútroštátnych stratégií pre prispôsobovanie sa zmenám klímy. 6. Ochrana životného prostredia a presadzovanie udržateľného využívania zdrojov (podľa článku 9 ods. 6) || 6.1. Sektor vôd: Existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá poskytuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[55]. || – Členský štát zabezpečil príspevok rôznych spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby podľa sektorov v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES. – Prijatie plánu riadenia povodia pre oblasť povodia, ak sa investície realizujú v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[56]. – 6.2. Odvetvie odpadov: Vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc[57], najmä pokiaľ ide o vypracovanie programov odpadového hospodárstva v súlade so smernicou a hierarchiou odpadového hospodárstva. || – Členský štát informoval Komisiu o pokroku dosiahnutom v napĺňaní cieľov uvedených v článku 11 smernice 2008/98/ES, dôvodoch ich nesplnenia a plánovaných akciách na splnenie týchto cieľov; – Členský štát zabezpečil, aby príslušné orgány, v súlade s článkami 1, 4, 13 a 16 smernice 2008/98/ES, stanovili jeden alebo viacero programov odpadového hospodárstva, ako sa vyžaduje v článku 28 smernice; – Členský štát najneskôr 12. decembra 2013 v súlade s článkami 1 a 4 smernice 2008/98/ES stanovil programy na predchádzanie vzniku odpadu, ako sa vyžaduje v článku 29 smernice; – Členský štát prijal potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa v oblasti opätovného použitia a recyklácie na rok 2020 v súlade s článkom 11 smernice 2008/98/ES. 7. Podporovanie udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach; (podľa článku 9 ods. 7) || 7.1. Cestná doprava: Existencia komplexného vnútroštátneho plánu dopravy, ktorý zahŕňa primerané prioritné zoradenie investícií do základnej siete TEN-T, úplnej siete (investície do inej ako základnej siete TEN-T) a sekundárnej siete (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni). || – Komplexný plán dopravy, ktorý obsahuje: – prioritné zoradenie investícií do základnej siete TEN-T, úplnej siete a sekundárnej siete. Zoradenie podľa priorít by malo zohľadňovať príspevok investícií na mobilitu, udržateľnosť, zníženie emisií skleníkových plynov a príspevok na jednotný európsky dopravný priestor; – realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca); – strategické environmentálne hodnotenie spĺňajúce právne požiadavky na plán dopravy; – opatrenia na posilnenie kapacity sprostredkovateľských subjektov a príjemcov pri vykonávaní naplánovaných projektov. 7.2. Železničná doprava: Existencia komplexného vnútroštátneho plánu dopravy so samostatnou kapitolou o rozvoji železničnej siete, s vhodným prioritným zoradením investícií do základnej Transeurópskej siete dopravnej infraštruktúry (TEN-T), do komplexnej siete (iné investície než do základnej siete TEN-T) a sekundárnej siete systému železníc podľa ich príspevkov na mobilitu, udržateľnosť a vplyvy na vnútroštátnu a celoeurópsku sieť. Investície zahŕňajú mobilné aktíva, interoperabilitu a budovanie kapacít. || – V rámci komplexného plánu dopravy existuje kapitola o rozvoji železničnej siete, ktorá obsahuje: – realisticky a kvalitne vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca); – strategické environmentálne hodnotenie spĺňajúce právne požiadavky na plán dopravy; – opatrenia na posilnenie kapacity sprostredkovateľských subjektov a príjemcov pri vykonávaní naplánovaných projektov. 8. Presadzovanie zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily; (cieľ Zamestnanosť) (podľa článku 9 ods. 8) || 8.1. Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily: Vytváranie a realizácia aktívnych politík trhu práce v spojitosti s usmerneniami politiky zamestnanosti[58]; || – Služby zamestnanosti majú možnosť zabezpečiť a zabezpečujú: – personalizovaných služieb a včasných aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu; – predvídanie a poradenstvo v oblasti možností dlhodobého zamestnania vytvorených na základe štrukturálnych posunov na trhu práce, akými je napr. prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; – transparentné a systematické informácie o nových voľných pracovných miestach. – Služby zamestnanosti vytvorili siete medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami. 8.2. Samostatná zárobková činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov: existencia komplexnej stratégie pre komplexnú podporu na začatie činnosti v súlade s iniciatívou „Small Business Act“[59] a v súlade s usmernením o zamestnanosti a všeobecnými usmerneniami k hospodárskym politikám členských štátov a Únie[60], ktoré sa týkajú podmienok umožňujúcich vytvárať pracovné miesta. || – Zavedená komplexná stratégia, ktorá zahŕňa: – opatrenia na zníženie času na založenie podnikov na tri pracovné dni a nákladov na 100 EUR; – opatrenia na zníženie času potrebného na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitej činnosti podniku na tri mesiace; – opatrenia spájajúce vhodné služby rozvoja podnikania a finančné služby (prístup ku kapitálu), vrátane služieb pre znevýhodnené skupiny a oblasti. 8.3. Modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce, vrátane opatrení zameraných na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily[61]: – Inštitúcie trhu práce sú modernizované a posilnené v súlade s usmerneniami zamestnanosti. – Reformám inštitúcií trhu práce predchádza jednoznačná stratégia a hodnotenie ex ante zahŕňajúce rodovú dimenziu. || – Opatrenia na reformu služieb zamestnanosti s cieľom vybaviť ich kapacitou na zabezpečovanie[62]: – personalizovaných služieb a včasných aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu; – poradenstva v oblasti možností dlhodobého zamestnania vytvorených štrukturálnymi posunmi na trhu práce, ku ktorým patrí napr. prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo; – transparentných a systematických informácií o nových voľných pracovných miestach na úrovni Únie. – V rámci reforiem služieb zamestnanosti sa vytvoria siete medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami. 8.4. Aktívne a zdravé starnutie: Vytváranie a realizácia politík aktívneho starnutia v súlade s usmerneniami politiky zamestnanosti[63]. || – Operácie zamerané na napĺňanie výzev spojených s aktívnym a zdravým starnutím[64]: – do vytvárania a vykonávania politík aktívneho starnutia sú zapojené príslušné zainteresované strany; – členský štát zaviedol opatrenia na podporu aktívneho starnutia a zníženie miery predčasného odchodu do dôchodku. || 8.5. Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám: Existencia politík zameraných na uľahčenie predvídania zmeny a dobrého riadenia zmeny a na reštrukturalizáciu na všetkých relevantných úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a sektorovej)[65]. || – Sú zavedené účinné nástroje na podporu sociálnych partnerov a verejných orgánov pri vytváraní proaktívnych prístupov k zmene a reštrukturalizácii. 9. Investovanie do zručností, vzdelania a celoživotného vzdelávania (cieľ vzdelávanie) (podľa článku 9 ods. 10) || 9.1. Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: Existencia komplexnej stratégie na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky v súlade s odporúčaním Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky [66]. || – Je zavedený systém na zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorý: – poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť cielené politiky; – sa využíva systematicky na sledovanie pokrokov na príslušnej úrovni. – Je zavedená stratégia týkajúca sa predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktorá: – je založená na dôkazoch; – je komplexná (t. j zahŕňa všetky oblasti vzdelávania vrátane predškolského) a zaoberá sa primerane preventívnymi, intervenčnými a kompenzačnými opatreniami; – stanovuje ciele, ktoré sú v zhode s odporúčaním Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky; – sa týka všetkých sektorov a zahŕňa a koordinuje všetky oblasti politík a zainteresované strany, ktorých sa dotýka riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky. 9.2. Vyššie vzdelávanie: Existencia vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií na zvýšenie dosahovania, kvality a účinnosti vzdelávania tretieho stupňa v súlade s oznámením Komisie z 20. septembra 2011 o modernizácii európskych systémov vysokoškolského vzdelávania[67]. || – Zavedená je vnútroštátna alebo regionálna stratégia vzdelávania tretieho stupňa, ktorá zahŕňa: – opatrenia na zvýšenie účasti a výsledkov, ktoré: – zlepšujú poradenstvo poskytované možným budúcim študentom; – zvyšujú účasť na vyššom vzdelávaní u skupín s nižším príjmom a u ostatných nízko zastúpených skupín; – zvyšujú účasť dospelých študentov; – (v prípade potreby) znižujú počet študentov, ktorí školu neskončia/zvyšujú počet študentov, ktorí školu úspešne dokončia; – opatrenia na zvýšenie kvality, ktoré: – podporia inovatívny obsah a tvorbu učebných osnov; – podporujú nadštandardnú kvalitu výučby; – opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti a podnikania, ktoré: – podporujú rozvoj tzv. prierezových zručností, vrátane podnikania vo všetkých programoch vyššieho vzdelávania; – znižujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o voľbu univerzity a povolania, a povzbudzujú študentov vo výbere kariér v sektoroch, v ktorých majú malé zastúpenie, s cieľom znížiť rodovú segregáciu trhu práce; – zabezpečujú kvalitnú výučbu, ktorá využíva poznatky z výskumu a vývoja obchodných postupov. 9.3. Celoživotné vzdelávanie: Existencia vnútroštátneho a/alebo regionálneho rámca politiky celoživotného vzdelávania v súlade s usmerneniami politiky na úrovni EÚ[68]. || – Je zavedený vnútroštátny alebo regionálny rámec politiky celoživotného vzdelávania, ktorý zahŕňa: – opatrenia na podporu vykonávania celoživotného vzdelávania, rozširovania zručností a zabezpečenia účasti a partnerstva so záujmovými skupinami vrátane sociálnych partnerov a združení občianskej spoločnosti; – opatrenia na efektívne zabezpečovanie rozvoja zručností mladých ľudí v učňovskom školstve, dospelých, žien vracajúcich sa na trh práce, nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov a ostatných znevýhodnených skupín; – opatrenia na rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu vrátane prostredníctvom účinného zavádzania transparentných nástrojov (EQF, NQF, ECVET, EQAVET) a rozvoja a zjednotenia služieb celoživotného vzdelávania (vzdelávanie a odborná príprava, poradenstvo, validácia); – opatrenia na zlepšenie relevantnosti vzdelania a odbornej prípravy a ich prispôsobenie potrebám identifikovaných cieľových skupín. 10. Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe (cieľ v oblasti chudoby) (podľa článku 9 ods. 9) || 10.1. Aktívne začleňovanie Začleňovanie marginalizovaných skupín, akými sú Rómovia: – Existencia a vykonávanie vnútroštátnej stratégie na zníženie chudoby v súlade s odporúčaním Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce[69] a s usmerneniami o zamestnanosti. – Zavedená je vnútroštátna stratégia začleňovania Rómov v súlade s rámcom EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov[70]. – Poskytovanie podpory príslušným záujmovým skupinám pri prístupe k fondomjmovým skupinám pri prístupe k fondom || – Zavedená je vnútroštátna stratégia na zníženie chudoby, ktorá – vychádza z dôkazov. To si vyžaduje systém pre zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií, ktorý poskytne dostatočné dôkazy na vytvorenie politík na zníženie chudoby. Tento systém sa využíva na sledovanie pokroku; – sa zhoduje s vnútroštátnym cieľom v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia (ako sa uvádza v národnom reformnom programe), ktorý zahŕňa rozšírenie príležitostí na zamestnanie pre znevýhodnené skupiny; – zahŕňa mapovanie územnej koncentrácie marginalizovaných a znevýhodnených skupín, vrátane Rómov, za hranicou úrovne regiónov/ na úrovni NUTS3; – dokazuje, že sociálni partneri a relevantné záujmové skupiny sú zapojení do vytvárania aktívneho začleňovania; – obsahuje opatrenia pre prechod od rezidenčnej starostlivosti k starostlivosti na úrovni spoločenstva; – uvádza jednoznačné opatrenia na zabránenie a boj proti segregácii vo všetkých oblastiach – Zavedená je vnútroštátna stratégia začleňovania Rómov, ktorá – stanovuje dosiahnuteľné ciele pre integráciu Rómov na premostenie medzery existujúcej vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu. Tieto ciele by mali riešiť minimálne štyri ciele EÚ týkajúce sa integrácie Rómov, ktoré zahŕňajú prístup ku vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu; – je v súlade s národným reformným programom; – v príslušných prípadoch identifikuje znevýhodnené mikroregióny alebo segregované susedstvá, kde sú spoločenstvá najviac pripravené o možnosti, s použitím už dostupných sociálno-ekonomických a územných ukazovateľov (t. j. veľmi nízka úroveň vzdelanosti, dlhodobá nezamestnanosť atď.); – prideľuje dostatočné finančné prostriedky z vnútroštátneho rozpočtu, ktoré v príslušných prípadoch dopĺňajú medzinárodné finančné prostriedky a financie z EÚ; – zahŕňa výkonné metódy sledovania na posúdenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov a mechanizmy preskúmania na prispôsobovanie stratégie; – je navrhnutá, vykonáva sa a monitoruje v úzkej spolupráci a neustálom dialógu s rómskou občianskou spoločnosťou, regionálnymi a miestnymi orgánmi; – obsahuje vnútroštátny kontaktný bod pre vnútroštátnu stratégiu integrácie Rómov s orgánom s cieľom koordinovať vývoj a vykonávanie stratégie. – Príslušným záujmovým skupinám sa poskytuje podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov. 10.2. Zdravie: Existencia vnútroštátnej alebo regionálnej stratégie pre zdravie, ktorá zabezpečuje prístup ku kvalitným zdravotným službám a udržateľnosti hospodárstva. || – Zavedená je vnútroštátna stratégia pre zdravie, ktorá – zahŕňa opatrenia na zlepšenie prístupu ku kvalitným zdravotným službám; – zahŕňa opatrenia na podporu efektívnosti sektora zdravotníctva vrátane prostredníctvom zavádzania účinných inovatívnych technológií, modelov poskytovania služieb a infraštruktúry; – zahŕňa monitorovací a kontrolný systém. – Členský štát alebo región prijal rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na zdravotnú starostlivosť. 11. Zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy (podľa článku 9 ods. 11) || Efektivita verejnej správy členských štátov: – Existencia stratégie na posilňovanie efektivity verejnej správy členských štátov vrátane reformy verejnej správy[71]. || – Zavedená je stratégia na posilňovanie efektivity verejnej správy členského štátu, ktorá sa vykonáva[72]. táto stratégia zahŕňa: – analýzu a strategický plán právnych, organizačných a/alebo procesných reformných opatrení; – vývoj systémov riadenia kvality; – zjednotené akcie na zjednodušenie a racionalizáciu administratívnych postupov; – vývoj a vykonávanie stratégií a politík ľudských zdrojov, ktoré zahŕňajú plány náboru a cesty ku kariére zamestnancov, budovanie a získavanie spôsobilosti; – rozširovanie zručností na všetkých úrovniach; – vývoj postupov a nástrojov na monitorovanie a hodnotenie. Všeobecné podmienky ex ante Oblasť || Podmienka ex ante || Kritériá plnenia 1. Nediskriminácia || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie smernice 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní[73] a smernice 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod[74]. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie smernice EÚ 2000/78/ES a smernice 2000/43/ES o nediskriminácii je zaručené prostredníctvom: – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní smerníc EÚ o nediskriminácii a dohľade nad nimi; – stratégie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie smerníc EÚ o nediskriminácii. 2. Rodová rovnosť || Existencia stratégie na podporu rodovej rovnosti a mechanizmu, ktorý zabezpečuje jej účinné vykonávanie. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie jednoznačnej stratégie na podporu rodovej rovnosti sa zabezpečuje prostredníctvom: – systému pre zhromažďovanie a analýzu údajov a ukazovateľov rozdelených podľa pohlavia a vytvorenia rodových politík založených na dôkazoch; – plánu a ex ante kritérií pre začlenenie cieľov rodovej rovnosti pomocou štandardov a usmernení; – vykonávacích mechanizmov, vrátane zapojenia orgánu pre rodovú rovnosť a príslušných skúseností do vypracovania, monitorovania a hodnotenia opatrení. 3. Zdravotné postihnutie || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. [75] || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zabezpečuje prostredníctvom: – zavádzania opatrení v súlade s článkom 9 dohovoru OSN s cieľom predchádzať, identifikovať a odstrániť prekážky a bariéry prístupu osôb so zdravotným postihnutím; – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní dohovoru OSN v súlade s článkom 33 dohovoru a dohľade nad ním; – plánu pre školenie a informovanie zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie dohovoru OSN, vrátane primeraných dohôd na monitorovanie zhody s požiadavkami na prístupnosť. 4. Verejné obstarávanie || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES a primeraný dohľad nad nimi. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES sa zabezpečuje prostredníctvom: – úplnej transpozície smerníc 2004/18/ES a 2004/17/ES; – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a dohľade nad nimi; – opatrení, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí primeraný dohľad nad transparentnosťou postupov prideľovania zákaziek a primeraná informovanosť o nich; – stratégie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity na vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní. 5. Štátna pomoc || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci sa zabezpečuje prostredníctvom: – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci a dohľade nad nimi; – stratégie odbornej prípravy a informovania zamestnancov zapojených do využívania fondov; – opatrení na posilnenie administratívnej kapacity pre vykonávanie a uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci. 6. Právne predpisy v oblasti životného prostredia týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a strategického environmentálneho posudzovania (SEA) || Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia týkajúcich sa EIA a SEA v súlade so smernicou (85/337/EHS) z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[76] a smernicou (2001/42/ES) z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[77]. || – Účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia sa zabezpečuje prostredníctvom: – úplnej a správnej transpozície smerníc EIA a SEA; – inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní smerníc EIA a SEA a dohľade nad nimi; – stratégie školenia a informovania zamestnancov zapojených do vykonávania smerníc EIA a SEA; – opatrení na zabezpečenie dostatočnej administratívnej kapacity. 7. Štatistické systémy a ukazovatele výsledkov || Existencia štatistického systému potrebného na uskutočnenie hodnotení pre posúdenie účinnosti a vplyvu programov. Existencia účinného systému ukazovateľov výsledkov nevyhnutných pre monitorovanie pokroku pri dosahovaní výsledkov a vykonanie posúdenia vplyvu. || – Existencia viacročného plánu pre včasné zozbieranie a zhromaždenie údajov, ktorý obsahuje: – identifikáciu zdrojov a mechanizmov na zaručenie validácie štatistických údajov; – dohody o uverejnení a sprístupnení verejnosti;. – účinný systém ukazovateľov výsledkov vrátane: – výberu ukazovateľov výsledkov pre každý program poskytujúcich informácie o tých aspektoch prosperity a pokroku ľudí, ktoré motivujú politické opatrenia financované týmto programom; – určenia cieľov týchto ukazovateľov; – rešpektovania nasledujúcich náležitostí pre každý ukazovateľ: odolnosť a štatistická validácia, jasný normatívny výklad, citlivosť voči politike, včasné zhromažďovanie údajov a ich verejné sprístupnenie; – existencie primeraných postupov, aby sa zaručilo, že všetky operácie financované programom prijmú účinný systém ukazovateľov. PRÍLOHA VI Informácie
a komunikácia o podpore z fondov 2. Zoznam operácií Zoznam operácií uvedený v článku 105
ods. 2 obsahuje, a to aspoň v jednom z úradných jazykov
členského štátu, tieto rubriky s údajmi: –
názov príjemcu (iba právnické osoby, žiadne fyzické
osoby sa nemenujú); –
názov operácie; –
zhrnutie operácie; –
začiatočný dátum operácie; –
koncový dátum operácie (očakávaný dátum
fyzického dokončenia alebo úplnej realizácie operácie); –
celkové oprávnené výdavky pridelené na operáciu; –
miera spolufinancovania EÚ (podľa prioritných
osí); –
poštové smerové číslo operácie; –
krajina; –
názov kategórie intervencie na operáciu; –
dátum poslednej aktualizácie zoznamu operácií. Názvy rubrík s údajmi a názvy operácií sú
uvedené aj v aspoň jednom ďalšom úradnom jazyku Európskej únie. 8. Opatrenia na informovanie
a publicitu zamerané na verejnosť Členský štát, riadiaci orgán
a príjemcovia vykonajú potrebné kroky na poskytnutie informácií
a publicity verejnosti o operáciách podporovaných operačným
programom v súlade s týmto nariadením. 8.1. Povinnosti členského štátu a riadiaceho orgánu 1. Členský štát a riadiaci
orgán zabezpečia, aby sa opatrenia v oblasti informovania a publicity
vykonávali v súlade s komunikačnou stratégiou a so zámerom čo najširšieho
mediálneho pokrytia, s použitím rôznych foriem a metód komunikácie na
primeranej úrovni. 2. Členský štát alebo
riadiaci orgán je zodpovedný za organizáciu prinajmenšom týchto opatrení v
oblasti informovania a publicity: (a)
hlavnú informačnú aktivitu, ktorou sa zverejní
spustenie operačného programu, (b)
aspoň jednu hlavnú informačnú aktivitu za
rok, ktorá podporuje príležitosti v oblasti financovania, realizované stratégie
a informuje o úspechoch operačného programu, vrátane prípadne veľkých
projektov, spoločných akčných plánov a iných príkladov
projektov, (c)
vyvesenie vlajky Európskej únie pred budovu alebo
na miesto viditeľné verejnosťou pri budove každého riadiaceho orgánu, (d)
elektronické zverejnenie zoznamu operácií
v súlade s oddielom 1, (e)
uvedenie príkladov operácií podľa
operačných programov na jedinej webovej stránke alebo webovej stránke
operačného programu s prístupom z jediného webového portálu;
príklady majú byť v široko používanom úradnom jazyku Európskej únie inom,
než je úradný jazyk alebo jazyky príslušného členského štátu; (f)
aktualizovanie informácií o vykonávaní
operačného programu, vrátane jeho hlavných úspechov, na jedinej webovej
stránke alebo webovej stránke operačného programu s prístupom z jediného
webového portálu. 3. V súlade s vnútroštátnymi
právnymi predpismi a postupmi zapojí riadiaci orgán do opatrení
na informovanie a publicitu tieto subjekty: (a)
partnerov uvedených v článku 5, (b)
informačné strediská o Európe, ako aj
zastúpenia Komisie v členských štátoch, (c)
vzdelávacie a výskumné inštitúcie. Tieto subjekty intenzívne rozšíria informácie
opísané v článku 105 ods. 1 písm. a) a b). 8.2. Povinnosti príjemcov 1. Všetky opatrenia v oblasti
informovania a publicity uskutočnené príjemcom oznamujú podporu
operácie z fondov zobrazením: (a)
emblému EÚ v súlade s technickými
vlastnosťami stanovenými vo vykonávacom akte prijatom Komisiou podľa
článku 105 ods. 4, spolu s odkazom na Európsku úniu, (b)
odkazu na fond alebo fondy, ktoré operáciu
podporujú. 2. Počas realizácie
operácie príjemca informuje verejnosť o podpore získanej z fondov
tým, že: (a)
uverejní na webovej stránke príjemcu, ak existuje,
krátky opis operácie, vrátane jej cieľov a výsledkov, a zdôrazní
finančnú podporu z Európskej únie, (b)
umiestni aspoň jeden plagát
s informáciami o projekte (minimálnej veľkosti A3), vrátane
uvedenia výšky finančnej podpory z Európskej únie, na mieste
ľahko viditeľné verejnosťou, ako sú vstupné priestory budovy. 3. Pri operáciách podporovaných
ESF, a v primeraných prípadoch pri operáciách podporovaných EFRR alebo Kohéznym
fondom, príjemca zabezpečí, že tí, ktorí sa zúčastňujú na
operácii, sú informovaní o tomto financovaní. Vo všetkých dokumentoch vrátane potvrdení
o účasti alebo iných potvrdení týkajúcich sa takejto operácie sa
uvádza vyhlásenie v tom zmysle, že operačný program bol podporovaný fondom
alebo fondmi. 4. Počas vykonávania
operácie EFRR alebo Kohézneho fondu príjemca postaví na mieste ľahko
viditeľnom verejnosťou dočasný pútač značnej
veľkosti pre každú operáciu, ktorá spočíva vo financovaní operácií v
oblasti infraštruktúry alebo stavebných činností s celkovou podporou
operácie z verejných prostriedkov nad 500 000 EUR. 5. Najneskôr tri mesiace po
ukončení operácie postaví príjemca na mieste ľahko viditeľnom
verejnosťou stálu tabuľu alebo pútač značnej veľkosti
pre každú operáciu, ktorá spĺňa tieto kritériá: (a)
celková podpora z verejných prostriedkov na
operáciu je vyššia ako 500 000 EUR, (b)
operácia spočíva v zakúpení fyzického objektu
alebo vo financovaní infraštruktúry alebo stavebných činností. Tabuľa alebo pútač uvádzajú druh, názov
a účel operácie a vyhotoví sa v súlade s technickými
vlastnosťami prijatými Komisiou v súlade s článkom 105 ods.
4. 9. Informačné opatrenia pre
potenciálnych príjemcov a príjemcov 9.1. Informačné opatrenia pre
potenciálnych príjemcov 1. V súlade s komunikačnou
stratégiou zabezpečí riadiaci orgán, aby sa informácie o stratégii a
cieľoch operačného programu a jeho možnostiach financovania
ponúkaných v rámci spoločnej podpory z Európskej únie a členského
štátu intenzívne rozširovali medzi potenciálnych príjemcov a všetky
zainteresované strany spolu s podrobnými informáciami o finančnej
podpore z príslušných fondov. 2. Riadiaci orgán
zabezpečí, aby boli potenciálni príjemcovia informovaní aspoň o: (a)
podmienkach oprávnenosti výdavkov, ktoré majú
splniť na to, aby sa kvalifikovali na podporu na základe
operačného programu, (b)
opise postupov na preskúmanie žiadostí
o financovanie a o príslušných lehotách, (c)
kritériách na výber operácií, ktoré získajú
podporu, (d)
kontaktoch na štátnej, regionálnej alebo miestnej
úrovni, ktoré môžu poskytnúť informácie o operačných programoch, (e)
tom, že žiadosti majú navrhnúť
komunikačné aktivity úmerné veľkosti operácie, aby informovali
verejnosť o cieľoch operácie a podpore operácie EÚ. 9.2. Informačné opatrenia pre
príjemcov 1. Riadiaci orgán informuje
príjemcov o tom, že prijatie financovania znamená tiež súhlas
so začlenením do zoznamu operácií, ktorý sa uverejňuje v súlade
s článkom 105 ods. 2. 2. Riadiaci orgán poskytne
informačné a propagačné pomôcky, vrátane šablón v elektronickej
podobe, ktoré pomôžu príjemcom splniť ich povinnosti uvedené
v oddiele 2.2. 10. Kľúčové prvky komunikačnej
stratégie Komunikačná
stratégia vypracovaná riadiacim orgánom zahŕňa aspoň tieto
prvky: (a)
opis prijatého komunikačného prístupu, vrátane
hlavných opatrení na informovanie a publicitu prijatých členským štátom
alebo riadiacim orgánom, zameraného na potenciálnych príjemcov, príjemcov,
multiplikátorov a širokú verejnosť s ohľadom na ciele opísané v
článku 105, (b)
opis materiálov, ktoré budú k dispozícii vo
formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, (c)
opis podpory, ktorú príjemcovia dostanú na svoje
komunikačné aktivity, (d)
orientačný rozpočet na vykonanie
stratégie, (e)
opis orgánov verejnej správy, vrátane ľudských
zdrojov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie opatrení na informovanie
a publicitu, (f)
dohody na vykonanie opatrení na informovanie a
publicitu uvedené v oddiele 2, vrátane webovej stránky alebo webového portálu,
na ktorom takéto údaje možno nájsť, (g)
naznačenie, ako sa opatrenia na informovanie a
publicitu budú posudzovať z hľadiska viditeľnosti a
známosti politiky, operačných programov, operácií a úlohy zohrávanej
fondmi a Európskou úniou, (h)
kde to je vhodné, opis využitia hlavných výsledkov
predchádzajúceho operačného programu, (i)
každoročnú aktualizáciu vymedzujúcu
informačné a komunikačné činnosti, ktoré majú byť vykonané. LEGISLATÍVNY FINANČNÝ
VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné
oblasti politiky v štruktúre ABM/ABB 1.3. Povaha
návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele
1.5. Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie
a finančný dosah 1.7. Predpokladané
metódy hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Pravidlá
monitorovania a predkladania správ 2.2. Systém
riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ DOSAH
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Okruh(-y)
viacročného finančného rámca a ovplyvnený(-é) rozpočtový(-é)
riadok/riadky výdavkov 3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný
vplyv na operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný
vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad
s platným viacročným finančným rámcom 3.2.5. Účasť
tretích strán na financovaní 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ 3. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 10.1. Názov návrhu/iniciatívy Návrh
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú niektoré
spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom
sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre
rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do
spoločného strategického rámca a ktorým sa ustanovujú všeobecné
ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a
Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 10.2. Príslušné oblasti politiky v
štruktúre ABM/ABB[78] 13.Regionálna
politika, činnosti ABB 13 03 (Európsky fond regionálneho rozvoja a
ďalšie regionálne operácie); 13 04 Kohézny fond 4.
Zamestnanosť a sociálne veci, činnosť ABB 04 02 (Európsky
sociálny fond) 10.3. Povaha návrhu/iniciatívy ■ Návrh/iniciatíva sa týka nového
opatrenia ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka nového opatrenia nasledujúceho po pilotnom projekte/prípravnom opatrení[79] ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka predĺženia súčasného opatrenia ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka opatrenia presmerovaného na nové opatrenie 10.4. Ciele 10.4.1. Viacročné strategické
ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Cieľom
politiky súdržnosti je zmenšovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja
rôznych regiónov, najmä v prípade vidieckych oblastí, oblastí ovplyvnených
priemyselnými zmenami a regiónov, ktoré trpia nepriaznivými
a trvalými prírodnými alebo demografickými znevýhodneniami,
a prispievať k dosiahnutiu cieľov stanovených
v stratégii pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast
Európa 2020, a najmä k dosiahnutiu kvantitatívnych hlavných
cieľov identifikovaných v uvedenej stratégii. 10.4.2. Konkrétny(-e) cieľ/ciele a
príslušná(-é) ABM/ABB činnosť/činnosti EFRR
sa zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v
Európskej únii tým, že sa podieľa na financovaní investícií
v členských štátoch, zatiaľ čo ESF podporuje
zamestnanosť, vzdelávanie a sociálne začlenenie. Kohézny
fond pomáha členským štátom investovať do dopravných sietí a
životného prostredia. Osobitné
ciele zasahovania fondov sú takéto: - posilnenie
výskumu, technického rozvoja a inovácií; - zvýšenie dostupnosti
informačných a komunikačných technológií, ich používania a
kvality; - zvýšenie
konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov a sektora
poľnohospodárstva (pre EPFRV) a sektora rybolovu a akvakultúry
(pre EFNRH); - podporovanie
prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch; - presadzovanie
prispôsobenia sa zmene klímy a prevencie a riadenia rizika; - ochrana
životného prostredia a presadzovanie efektívnosti zdrojov; - podporovanie
udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok
v kľúčových sieťových infraštruktúrach; - presadzovanie
zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily; - presadzovanie
sociálneho začleňovania a boj proti chudobe; - investovanie
do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania; - zvyšovanie
inštitucionálnej kapacity a efektívnej verejnej správy. Príslušné
ABM/ABB činnosti: 13
03: Európsky fond regionálneho rozvoja a iné regionálne intervencie 13
04: Kohézny fond 04
02: Európsky sociálny fond 10.4.3. Očakávané výsledky a vplyv Spresnite, aké
účinky má mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Politika
súdržnosti významne prispieva k šíreniu rastu a prosperity v celej Európskej
únii dosahovaním cieľov európskej politiky pri súčasnom znižovaní
ekonomických, sociálnych a územných rozdielov. 10.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu Uveďte
ukazovatele na monitorovanie realizácie návrhu/iniciatívy. Komisia
navrhuje spoločný súbor výstupných ukazovateľov, ktoré možno
agregovať na úrovni EÚ. Spoločné výstupné ukazovatele sú uvedené v
prílohách osobitných nariadení týkajúcich sa fondov. Ukazovatele výsledkov budú
povinné pre všetky programy a priority. Vplyvy programov budú vyhodnotené v
porovnaní s cieľmi a zámermi stratégie Európa 2020, HDP a
ukazovateľmi nezamestnanosti tam, kde to je vhodné. 10.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 10.5.1. Požiadavky, ktoré treba
splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Európska
únia podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi
členskými štátmi. Návrh ustanovuje rámec pre politiku súdržnosti v
nasledujúcom finančnom období 2014 − 2020. 10.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie Opatrenie
Európskej únie je oprávnené na základe cieľov stanovených v článku
174 Zmluvy o ES a na základe zásady subsidiarity. Právo konať
zakladá článok 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom je uvedené, že „[Únia]
podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi
členskými štátmi“, ako aj článok 175 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý
výslovne žiada Európsku úniu, aby vykonávala tieto politiky prostredníctvom
štrukturálnych fondov, a článok 177, ktorý vymedzuje úlohu Kohézneho
fondu. Ciele Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho
rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) sú vymedzené v článkoch 162, 176 a
177. Viac podrobností o prínose zapojenia EÚ možno nájsť v súvisiacom
posúdení vplyvu. Ako
sa poukazuje v preskúmaní rozpočtu „rozpočet EÚ sa má využiť na
financovanie verejného majetku EÚ, opatrení, ktoré členské štáty a regióny
nemôžu financovať samostatne, alebo všade tam, kde sa takýmto spôsobom
môžu zabezpečiť lepšie výsledky.“[80]
Právny návrh bude rešpektovať zásadu subsidiarity, keďže úlohy fondov
sú stanovené v zmluve a politika sa vykonáva v súlade so zásadou
zdieľaného hospodárenia a rešpektovania inštitucionálnych právomocí
členských štátov a regiónov. 10.5.3. Poznatky získané z podobných
skúseností v minulosti Zhrnutie
možno nájsť v posúdení vplyvu priloženom k návrhu. 10.5.4. Súdržnosť a možná synergia
s inými relevantnými nástrojmi Bude
stanovený spoločný strategický rámec. Ten premení ciele a priority Európy
2020 na investičné priority pre EFRR, KF, ESF, EPFRV a EFNRH, čím
bude zaručené integrované využitie finančných prostriedkov na plnenie
spoločných cieľov. Spoločný strategický rámec tiež vytýči
koordinačné mechanizmy s ostatnými príslušnými politikami a nástrojmi
Európskej únie. 10.6. Trvanie a finančný dosah ¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním –
¨ návrh/iniciatíva s účinnosťou od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2020
–
¨ finančný dosah od 2014 do 2023 ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním · počiatočné obdobie realizácie od RRRR do RRRR, · po ktorom nasleduje prevádzka v plnom rozsahu. 10.7. Plánovaný(-é) spôsob(-y)
hospodárenia[81] ¨ Priame centralizované hospodárenie realizované Komisiou ¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním realizačných úloh na: · ¨ výkonné agentúry · ¨ orgány zriadené
Spoločenstvami[82] · ¨ vnútroštátne
verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby –
¨ osoby poverené realizáciou osobitných opatrení podľa hlavy V
Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle
článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách ■ Spoločné hospodárenie s
členskými štátmi ¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami ¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (spresní sa) V prípade viacerých
spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky . . 11. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 11.1. Pravidlá monitorovania a
predkladania správ Uveďte
časový interval a podmienky. Monitorovací
systém bude založený na systéme zdieľaného hospodárenia. Jadrom prístupu
sú monitorovacie výbory zriadené pre každý operačný program a výročné
správy o vykonávaní jednotlivých operačných programov. Monitorovacie
výbory sa budú schádzať najmenej raz za rok. Systém dopĺňajú
ročné hodnotiace zasadnutia medzi Komisiou a členskými štátmi. Okrem
správ o vykonávaní pre každý operačný program sa na strategické otázky na
úrovni členského štátu zamerajú správy o dosiahnutom pokroku v rokoch 2017
a 2019. Na tomto základe Komisia vypracuje strategické správy v rokoch 2017 a
2019. Systém
monitorovania a predkladania správ bude vychádzať z výstupných
ukazovateľov a ukazovateľov výsledkov. V návrhoch sa stanovuje súbor
spoločných ukazovateľov, ktorý bude využitý na agregovanie informácií
na úrovni EÚ. V kľúčových momentoch realizačného obdobia (2017 a
2019) sú súčasťou výročných správ o vykonávaní ďalšie
analytické požiadavky o dosiahnutom pokroku programov. Systém monitorovania a
predkladania správ využíva v plnej miere možností elektronického prenosu
údajov. Na
hodnotenie účinnosti, efektívnosti a vplyvu politiky, najmä so
zreteľom na hlavné ciele EÚ 202 a ostatné dôležité ukazovatele vplyvu
sa zavedú hodnotiace mechanizmy. 11.2. Systém riadenia a kontroly 11.2.1. Zistené riziko(-á) Od
roku 2007 Európsky dvor audítorov („Dvor“) upozorňoval v svojej
výročnej správe na odhadovanú mieru chýb pre politiku súdržnosti ako celok
pre každý rozpočtový rok (2006 – 2009) na základe nezávislej, ročnej
náhodnej vzorky transakcií. Odhad
úrovne chýb Dvorom audítorov pre politiku súdržnosti bol v porovnaní s inými
skupinami politík rozpočtu EÚ v týchto rokoch vysoký a chybovosť
sa pohybovala v rozmedzí 5 až 10 % výdavkov na súčasné programové obdobie.
Chybovosť poskytnutá Dvorom sa však vzťahuje na priebežné platby
predložené členskými štátmi, ktoré Komisia vyplatila pred vykonaním
všetkých plánovaných kontrol programov na roky 2007 – 2013 na vnútroštátnej
úrovni a na úrovni Spoločenstva. Podľa
súčasných pravidiel osvedčuje pre Komisiu priebežné platby
certifikačný orgán po uskutočnení kancelárskych kontrol všetkých
výdavkov, ktoré si nárokujú príjemcovia, manažmentom, ale často pred
hĺbkovými kontrolami riadenia na mieste alebo následnými
činnosťami auditu. Preto viacročné dohody o financovaní
znamenajú, že kontroly sa vykonávajú pred vykonaním, ale aj po vykonaní
audítorskej práce Európskym dvorom audítorov a zostávajúca chyba po
ukončení všetkých kontrol môže byť výrazne nižšia ako chybovosť
zistená Dvorom. Na základe predchádzajúcich skúseností sa zvyšná chyba na konci
programovania po ukončení všetkých kontrol odhaduje v rozsahu 2 – 5
%. V návrhoch
bolo predložených viacero opatrení na zníženie chybovosti súvisiacej
s priebežnými platbami realizovanými Komisiou (chybovosť oznámená
Európskym dvorom audítorov): 1)
Priebežné platby poukazované Komisiou sa obmedzia na 90 % sumy splatnej pre
členské štáty, pretože v tomto bode bola uskutočnená len
časť vnútroštátnych kontrol. Zostatok sa vyplatí po ročnom
zúčtovaní, keď riadiaci orgán a orgán auditu poskytnú audítorský
dôkaz a primeranú istotu. Všetky nezrovnalosti zistené Komisiou alebo
Európskym dvorom audítorov po prevedení ročnej osvedčenej
účtovnej závierky riadiacim alebo certifikačným orgánom povedie
k čistej oprave. Tá poskytne členským štátom väčšie stimuly
na zabezpečenie regulárnosti výdavkov osvedčovaných pre Komisiu
v porovnaní so súčasným prístupom, ktorý umožňuje rozsiahlejšiu
recykláciu vrátených finančných prostriedkov v priebehu celej životnosti
programov. 2)
Zavedenie každoročného uzatvárania účtov a každoročného
uzatvárania ukončených operácií alebo výdavkov, čo vytvorí
dodatočné stimuly pre vnútroštátne a regionálne orgány na vykonávanie
kontrol kvality včas so zreteľom na každoročné
osvedčovanie účtov pre Komisiu. To predstavuje posilnenie
súčasných mechanizmov finančného riadenia a ponúka vyššiu
istotu, že neregulárne výdavky sa vylúčia z účtov každý rok, a
nie až na konci programového obdobia. Očakáva
sa, že uvedené opatrenia (nový systém preplácania výdavkov, ročné
zúčtovanie a závierka a definitívne čisté opravy Komisiou)
znížia chybovosť pod 5 % a že konečná zvyšná chybovosť pri
uzatváraní programov bude bližšie k prahovej hodnote významnosti 2 %
uplatňovanej Európskym dvorom audítorov. Tento
odhad však napriek všetkému podlieha schopnosti Komisie a členských
štátov riešiť uvedené zásadné riziká. Z
analýzy chýb nahlásených Dvorom a Komisiou v posledných piatich
rokoch vyplýva, že hlavné zistené chyby sú koncentrované v obmedzenom
počte programov v niektorých členských štátoch. Chybovosť na
základe štatistických vzoriek oznámená orgánmi auditu tiež preukazuje podstatné
variácie medzi rôznymi programami, a teda podporuje túto analýzu. Návrh
zamerať činnosti auditu a zdroje na vysoko rizikové programy
a umožniť primerané kontrolné opatrenia pre programy s účinnými
systémami kontroly, by účinnejšie riešil základné riziká a viedol
k efektívnejšiemu využívaniu existujúcich prostriedkov auditu na
vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Komisie. Možnosť využívať primerané
mechanizmy vo vzťahu k situácii každého programu môže sama osebe
zaviesť stimuly pre účinnejšie kontrolné opatrenia. Analýza
chýb, ktoré vnútroštátne systémy riadenia a kontroly nezistili, a teda ich
zistil Dvor audítorov vo svojich auditoch v rokoch 2006 – 2009, tiež ukazujú
koncentráciu rizík v týchto kategóriách: Pokiaľ ide o EFRR a Kohézny fond, chyby vo verejnom
obstarávaní prispeli približne 41 percentami k
zisteným kumulatívnym kvantifikovateľným chybám. Chyby týkajúce sa oprávnenosti
predstavovali 39 % a zahŕňali rôzne typy chýb, ako napríklad
chyby vo výbere projektov, financovanie neoprávnených kategórií nákladov,
nákladov mimo obdobia oprávnenosti alebo oprávnenej oblasti, zlý výpočet
miery spolufinancovania, financovanie neoprávnenej DPH a pod. Nedostatky v
audit trail predstavovali 11 % kvantifikovateľných chýb (s klesajúcim
podielom v priebehu času z dôvodu posilnenej kontroly hospodárenia) a
chyby spojené s komplexnou problematikou projektov tvoriacich príjmy (príjmy
neboli odrátané alebo boli vyrátané nesprávne, a teda miera spolufinancovania
bola privysoká) predstavovali 6 % kvantifikovateľných chýb
nahlásených počas daného obdobia. Pokiaľ ide o ESF, otázky oprávnenosti prispeli približne 58 % zistených a zahrnutých kumulatívnych
kvantifikovateľných chýb, najmä neoprávnených účastníkov, neoprávnené
priame a nepriame náklady, platby pred alebo po období oprávnenosti,
neoprávnené výdavky vykázané ako paušál, neoprávnené náklady na štipendiá a
verejné príspevky, príjmy neodrátané pri výpočte oprávnených výdavkov
alebo vyrátané nesprávne, zaplatené ale nedodané služby a neoprávnená DPH. Problémy
s presnosťou, ktoré predstavujú 7 % nahlásených
kvantifikovateľných chýb, sa týkajú chybného priradenia priamych a
nepriamych nákladov, neprimerane odôvodnenej metódy priraďovania režijných
nákladov, chýb vo výpočte výdavkov, nerešpektovania zásady skutočných
nákladov, nadhodnotenia nákladov, nesprávneho výpočtu miery
spolufinancovania a viacnásobného vykazovania nákladov na zamestnancov. Problémy
v oblasti audit trail prispeli k 35 % chýb a týkali sa absencie
základných podporných dokladov, najmä na úrovni príjemcov. Hoci
Komisia podniká rad opatrení na obmedzenie týchto chýb s dotknutými
členskými štátmi, očakáva sa, že do prijatia súčasného návrhu
a jeho riadneho vykonania v členských štátoch by mohli zostať
možnými rizikovými oblasťami v ďalšom programovacom období 2014 –
2020. Hlavným
zdrojom chýb sú najmä chyby týkajúce sa verejného obstarávania, ktoré možno pre
súčasné programové obdobie odhadnúť na priemernú chybovosť
približne 2 – 4 % každý rok. Návrhy predložené podľa politiky súdržnosti
zabezpečia účinnejšie kontroly, avšak na dosiahnutie podstatného
zníženia chybovosti v rámci politiky súdržnosti je dôležité, aby tieto
akcie dopĺňalo vyjasnenie a zjednodušenie pravidiel verejného
obstarávania. Za neexistencie zjednodušených postupov verejného obstarávania
a ak verejné správy a príjemcovia v členských štátoch nie
sú schopní zlepšiť vykonávanie týchto pravidiel, politika súdržnosti by
mala byť naďalej systematicky ovplyvňovaná touto
časťou súčasnej chybovosti. Súčasná revízia smernice
o verejnom obstarávaní by preto mala popri uvedenom poskytnúť
príležitosť na prispenie k zníženiu počtu chýb v politike
súdržnosti. 11.2.2. Plánované metódy kontroly Navrhovaná
architektúra riadiacich a kontrolných systémov predstavuje vývoj zostavy
zavedenej v rokoch 2007 – 2013 a zachováva väčšinu funkcií
vykonávaných v súčasnom období vrátane administratívnych overovaní
a overovaní na mieste, auditov riadiacich a kontrolných systémov
a auditov operácií. Taktiež zachováva úlohu Komisie spolu
s možnosťou prerušení, pozastavení a finančných opráv
uskutočňovaných Komisiou. S cieľom
posilniť zodpovednosť budú orgány programu akreditované vnútroštátnym
akreditačným orgánom zodpovedným za neustály dohľad nad nimi. Návrh
ponúka flexibilitu na zachovanie súčasnej architektúry troch
kľúčových orgánov programu v prípadoch, kde sa súčasný systém
ukázal ako účinný. Ponúka však aj možnosť zlúčiť riadiaci
a certifikačný orgán, a tým znížiť počet zapojených
orgánov v členských štátoch. Menší počet orgánov by znížil
administratívne zaťaženie a zvýšil možnosť vybudovať
silnejšiu administratívnu kapacitu, ale aj povoliť jasnejšie rozdelenie
zodpovedností. Odhaduje
sa, že náklady na úlohy súvisiace s kontrolou (na vnútroštátnej a regionálnej
úrovni s vylúčením nákladov Komisie) budú približne 2 % celkového
objemu finančných prostriedkov spravovaných v období 2007 – 2013[83]. Tieto náklady súvisia
s nasledujúcimi oblasťami kontroly: 1 % pochádza z vnútroštátnej
koordinácie a prípravy programu, 82 % sa vzťahuje na riadenie
programu, 4 % na certifikáciu a 13 % na audit. Náklady na kontrolu zvýšia tieto návrhy: –
vytvorenie a fungovanie akreditačného orgánu (tieto náklady môžu
byť vyvážené zlúčením riadiacich a kontrolných orgánov, ak si
členský štát vyberie túto možnosť); –
predkladanie osvedčenej ročnej účtovnej závierky
a každoročného vyhlásenia o hospodárení, čo znamená
vykonanie všetkých potrebných kontrol v rámci účtovného roka (ktoré
si môžu vyžadovať dodatočné administratívne úsilie); –
potreba dodatočnej audítorskej činnosti orgánov auditu na audit
vyhlásenia o hospodárení alebo potreba ukončiť audity
a vyjadriť stanovisko auditu v kratšej lehote v porovnaní
so súčasnými povinnosťami. Existujú však aj návrhy, ktoré znížia náklady na kontrolu: –
možnosť zlúčiť riadiace a certifikačné orgány, čo
môže členskému štátu umožniť úsporu podstatnej časti 4 %
súčasných nákladov súvisiacich s certifikáciou z dôvodu
zlepšenej administratívnej efektívnosti, zníženej potreby koordinácie
a zníženia rozsahu auditov; –
používanie zjednodušených nákladov a spoločných akčných plánov,
ktoré znižujú administratívne náklady a zaťaženie správ
a príjemcov na všetkých úrovniach; –
primerané kontrolné opatrenia pre overovanie hospodárenia a audity; –
ročná uzávierka, ktorá zníži náklady verejných správ a príjemcov na
uchovávanie dokumentov na kontrolné účely. Preto sa vcelku očakáva, že návrhy povedú skôr
k prerozdeleniu nákladov na kontrolu (zostávajúce približne 2 % celkových
spravovaných finančných prostriedkov) ako k ich zvýšeniu alebo
zníženiu. Očakáva sa však, že toto prerozdelenie
nákladov (naprieč funkciami a z dôvodu primeraných kontrolných
opatrení, ako aj naprieč členskými štátmi a programami) umožní
efektívnejšie zmierňovanie rizík, a teda povedie k zníženiu
chybovosti pod 5 %. Okrem zmien vo finančnom riadení a kontrolných mechanizmoch,
ktoré prispievajú k účinnému zisťovaniu a včasnému
vylúčeniu chýb z účtov, návrh predpokladá zjednodušenie
v niekoľkých oblastiach, ktoré prispeje k predchádzaniu chýb. Ako sa už uviedlo, opatrenia navrhované v týchto oblastiach by
vyriešili 55 % chybovosti nahlásenej za súčasné obdobie. Tieto
opatrenia zahŕňajú: –
Širšie využívanie zjednodušených nákladov, čo znižuje chyby súvisiace s
finančným riadením, pravidlami oprávnenosti a audit trail, a presmeruje
vykonávanie a kontrolu na výkonnosť operácií. –
Väčšia tematická koncentrácia finančných prostriedkov, ktorá môže
priniesť zníženie chýb vyplývajúcich z najrozmanitejších intervencií, a
tým aj radu uplatňovaných pravidiel oprávnenosti. –
Objasnené pravidlá pre výber projektov. –
Jednoduchší prístup postavený na paušále k operáciám tvoriacim príjmy, čo
zníži riziko chýb pri určovaní a odpočítaní vytvoreného príjmu z
operácií. –
Harmonizácia, objasnenie a zjednodušenie pravidiel oprávnenosti s inými
nástrojmi finančnej podpory EÚ, čo zníži chyby zo strany príjemcov,
ktorí využívajú podporu z rôznych zdrojov. –
Povinné vytvorenie elektronickej správy údajov a elektronickej výmeny údajov
medzi správou a príjemcami, čo má potenciál obmedziť chybovosť
vyplývajúcu z neprimeraného uchovávania dokumentov a zjednodušiť
administratívne zaťaženie príjemcov. –
Ročné uzatváranie operácií alebo výdavkov, ktoré zníži chyby v audit trail
skrátením doby uchovávania dokumentov a zabráni výraznému nárastu
administratívnej záťaže súvisiacej s jednorazovým uzatváraním na konci
programovacieho obdobia. Väčšina
z uvedených zjednodušení prispieva aj k zníženiu administratívneho
zaťaženia príjemcov, a teda predstavuje zároveň zníženie rizík
chýb a administratívneho zaťaženia. 11.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam Uveďte existujúce
a plánované opatrenia na prevenciu a ochranu. Útvary
štrukturálnych fondov spolu s Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF) vypracovali Spoločnú stratégiu na predchádzanie podvodom, ktorá
predvída rad opatrení, ktoré má vykonať Komisia a členské štáty na
zabránenie podvodom pri štrukturálnych opatreniach v rámci zdieľaného
hospodárenia. Obidve
generálne riaditeľstvá v súčasnosti vyvíjajú bodovací model rizika
podvodu, ktorý budú používať príslušné riadiace orgány pre programy 116
ESF a 60 EFRR. Nedávne
oznámenie Komisie o stratégii pre boj proti podvodom (KOM(2011) 376 v
konečnom znení z 24. 6. 2011) víta existujúcu stratégiu ako najlepšiu
praktickú iniciatívu a predpokladá doplňujúce opatrenia, z ktorých
najdôležitejším je, že návrh nariadení Komisie na obdobie 2014 – 2020 žiada
členské štáty, aby vytvorili preventívne opatrenia proti podvodom, ktoré
sú účinné a úmerné zisteným rizikám podvodov. Súčasný
návrh Komisie obsahuje výslovnú požiadavku vytvorenia takýchto opatrení
podľa článku 86 ods. 4 písm. c). To by malo posilniť
informovanosť o podvodoch v členských štátoch medzi všetkými
subjektmi zapojenými do riadenia a kontroly fondov, a tým znížiť riziko
podvodu. 12. ODHADOVANÝ FINANČNÝ DOSAH
NÁVRHU/INICIATÍVY 12.1. Okruh(-y) viacročného
finančného rámca a ovplyvnený(-é) rozpočtový(-é) riadok/riadky
výdavkov · Existujúce rozpočtové riadky výdavkov V poradí okruhov
viacročného finančného rámca a rozpočtových riadkov. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavku || Príspevok Číslo || DRP ([84]) || z krajín EZVO[85] || z kandidátskych krajín[86] || z tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 Nové okruhy Inteligentný a inkluzívny rast na roky 2014 – 2020 || 04021700 ESF Konvergencia 04021900 ESF Regionálna konkurencieschopnosť 13031600 FEDER Konvergencia 13031800 FEDER Regionálna konkurencieschopnosť 13031900 FEDER Európska územná spolupráca 13040200 Kohézny fond || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE · Požadované nové rozpočtové riadky: Nie V poradí okruhov viacročného finančného
rámca a rozpočtových riadkov. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavku || Príspevok Číslo [Okruh……………………………………..] || DRP/NRP || z krajín EZVO || z kandidátskych krajín || z tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách […] || [XX.YY.YY.YY] […] || […] || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE 12.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 12.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na
výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 1 || Inteligentný a inkluzívny rast GR: REGIO a EMPL || || || Rok N[87] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky (ceny roku 2011) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || Nové rozpočtové riadky EFRR a ESF || Záväzky || (1) || 37 004,47636 942,785 || 37 564,77437 375,939 || 38 023,07937 758,354 || 38 379,86738 153,836 || 38 722,32538 562,407 || 39 021,27738 948,791 || 39 303,92039 333,716 || 268 019,718267 075,828 Platby || (2) || 5 662,0725 648,1 || 11 297,04611 254,375 || 21 863,67521 778,321 || 28 576,824 448,469 || 31 789,23231 612,19 || 36 702,87336 502,392 || 34 774,28734 602,638 || 170 666,010169 846,485 Nový rozpočtový riadok KF pred presunutím do nového rozpočtového riadku Nástroj na prepojenie Európy || Záväzky || (1a) || 9 482,5819 572,122 || 9 751,2409 614,264 || 9 968,9039 631,037 || 10 138,9779 702,463 || 10 308,6219 883,112 || 10 456,51210 053,301 || 10 595,85310 217,011 || 70 702,68768 673,310 Záväzky || (2a) || 1 499,3971 455,451 || 2 821,0472 825,665 || 5 410,6384 862,238 || 7 352,2906 017,686 || 8 652,8007 248,39 || 9 699,9649 845,352 || 8 801,7329 299,137 || 44 237,86941 553,920 Presunutie do nového rozpočtového riadku Nástroj na prepojenie Európy || Záväzky || (1b) || 1397,5 || 1401,8 || 1403,8 || 1414,8 || 1440,9 || 1451,3 || 1489,9 || 10 000,0 Záväzky || Platby || 4,8 || 903,8 || 1003,8 || 1103,2 || 1129,9 || 1177,6 || 1303,6 || 6 626,7 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z obálky pre konkrétne programy[88] || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 13.01.04.01 – Externí pracovníci EFRR || || (3) || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3,060 || 3060 || 21,420 13.01.04.03 – Externí pracovníci KF || || || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 1,340 || 9,380 04.01.04.01 – Externí pracovníci ESF || || || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 35,000 Celkový počet externých pracovníkov z bývalých riadkov BA || || || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 9,400 || 65,800 INÉ ADMIN. ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY Z REGIO || || || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 93,555 INÉ ADMIN. ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY Z GR EMPL || || || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 112,000 SPOLU rozpočtové prostriedky pre GR REGIO, EMPL a MOVE || Záväzky || =1+1a +3 || 46 525,82246 553,672 || 47 354,77947 028,968 || 48 030,74747 428,155 || 48 557,60847 895,064 || 49 069,71148 484,284 || 49 516,55449 040,857 || 49 938,53749 589,492 || 338 993,760336 020,493 Platby || =2+2a +3 || 7 200,2357 142,316 || 14 156,85914 118,805 || 27 313,07826 679,324 || 35 967,87934 504,920 || 40 480,79838 899,345 || 46 441,60246 386,509 || 43 614,78443 940,540 || 215 175,234211 671,759 SPOLU operačné rozpočtové prostriedky || Záväzky || (4) || 46 487,05846 514,907 || 47 316,01446 990,203 || 47 991,98247 389,390 || 48 518,84347 856,299 || 49 030,94648 445,519 || 49 477,78949 002,092 || 49 899,77249 550,727 || 338 722,405335 749,138 Platby || (5) || || || || || || || || SPOLU administratívne rozpočtové prostriedky financované z obálky pre konkrétne programy || (6) || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 38,765 || 271,355 SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHU 1 viacročného finančného rámca || Záväzky || =4+ 6 || 46 525,82246 553,672 || 47 354,77947 028,968 || 48 030,74747 428,155 || 48 557,60847 895,064 || 49 069,71148 484,284 || 49 516,55449 040,857 || 49 938,53749 589,492 || 338 993,760336 020,493 Platby || =5+ 6 || || || || || || || || Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viac ako jeden okruh:
N/A SPOLU operačné rozpočtové prostriedky || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || SPOLU administratívne rozpočtové prostriedky financované z obálky pre konkrétne programy || (6) || || || || || || || || SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHOCH 1 až 4 viacročného finančného rámca (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU GR: REGIO || Ľudské zdroje || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 561,309 Iné administratívne výdavky || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 26,600 SPOLU GR REGIO || Rozpočtové prostriedky || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 83,987 || 587,909 739109 || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU GR: EMPL || Ľudské zdroje || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800 Iné administratívne výdavky || || || || || || || || SPOLU GR EMPL || Rozpočtové prostriedky || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800 SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || (Spolu záväzky = spolu platby) || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 109,387 || 765,709 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N[89] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...uveďte toľko rokov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || SPOLU SPOLU rozpočtové prostriedky v OKRUHOCH 1 až 5 viacročného finančného rámca || Záväzky || 46 635,210 46 663,059 || 47 464,16647 138,355 || 48 140,13447 537,542 || 48 666,99548 004,451 || 49 179,09848 593,671 || 49 625,94149 150,244 || 50 047,92449 698,879 || 339 759,469336 786,202 Platby || || || || || || || || 12.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky · ¨ Návrh/iniciatíva
nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov · ¨ Návrh vyžaduje
použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené
ďalej. Politika súdržnosti sa realizuje zdieľaným hospodárením. Kým
strategické priority sú určené na úrovni EÚ, aktuálne každodenné riadenie
je zverené riadiacim orgánom na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Kým
spoločné výstupné ukazovatele navrhuje Komisia, skutočné výstupné
ciele navrhujú riadiace orgány ako súčasť svojich operačných
programov a schvaľuje ich Komisia. Preto, kým nie sú programy vypracované,
prerokované a schválené v 2013/14, je ťažké uviesť ciele pre výstupy. Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...uveďte toľko rokov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) || SPOLU VÝSTUPY Druh výstupu[90] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Celkový počet výstupov || Celkové náklady OSOBITNÝ CIEĽ č. 1[91]… || || || || || || || || || || || || || || || || výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || Medzisúčet pre osobitný cieľ č. 1 || || || || || || || || || || || || || || || || OSOBITNÝ CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || || výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || Medzisúčet pre osobitný cieľ č. 2 ... || || || || || || || || || || || || || || || || SPOLU NÁKLADY || || || || || || || || || || || || || || || || . 12.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 12.2.3.1. Zhrnutie · ¨ Návrh/iniciatíva
nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov · ¨ Návrh vyžaduje
použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je vysvetlené
ďalej. GR pre
regionálnu politiku v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok N[92] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca: || || || || || || || || Ľudské zdroje REGIO || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 80,187 || 561,309 Iné administratívne výdavky || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 3,800 || 26,600 Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 83,741 || 586,187 Mimo OKRUHU 5[93] viacročného finančného rámca[94] || || || || || || || || Ľudské zdroje REGIO || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 4,4 || 30,8 Iné administratívne výdavky || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 13,365 || 93,555 Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca: || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 17,765 || 124,355 SPOLU || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 101,506 || 710,542 GR pre
zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok N[95] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca: || || || || || || || || Ľudské zdroje || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800 Iné administratívne výdavky || || || || || || || || Medzisúčet OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 25,400 || 177,800 Mimo OKRUHU 5[96] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 5,000 || 35,000 Iné administratívne výdavky || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 16,000 || 112,000 Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca: || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 21,000 || 147,000 SPOLU || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 46,400 || 324,800 SPOLU || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 148,933 || 1 042,531 12.2.3.2. Odhadované potreby
ľudských zdrojov · ¨ Návrh/iniciatíva
nevyžaduje použitie ľudských zdrojov · ¨ Návrh/iniciatíva
vyžaduje využitie ľudských zdrojov, ako je vysvetlené ďalej: Údaje
použité pre rok n sú za rok 2011. GR pre
regionálnu politiku: Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla
(alebo najviac na jedno desatinné miesto) || Rok N || Rok N+1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) REGIO || 13 01 01 01 (Ústredie a zastúpenia Komisie) || 606 || 606 || 606 || 606 || 606 || 606 || 606 13 01 01 02 (Delegácie) || || || || || || || 13 01 05 01 (Nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 01 (Nepriamy výskum) || || || || || || || Externí pracovníci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času)[97] REGIO || 13 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE z „globálnej obálky“) || 48 || 48 || 48 || 48 || 48 || 48 || 48 13 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || 13 01 04 01 [98] || – na ústredí[99] || 56 || 56 || 56 || 56 || 56 || 56 || 56 – v delegáciách || || || || || || || 13 01 04 03 [100] || – na ústredí[101] || 25 || 25 || 25 || 25 || 25 || 25 || 25 – v delegáciách || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || iné || || || || || || || SPOLU || 735 || 735 || 735 || 735 || 735 || 735 || 735 XX predstavuje príslušnú oblasť
politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských zdrojov
budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie opatrenia, resp.
boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené
zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v
rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od
rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Prispieť k analýze, prerokovaniu, úprave, resp. príprave na schválenie návrhov programov, resp. projektov v členskom štáte XXX. Prispieť k riadeniu, monitorovaniu a hodnoteniu vykonávania schválených programov/projektov. Na zaručenie súladu s pravidlami programu XXX. Externí pracovníci || Idem a/alebo administratívna podpora. GR pre
zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie Odhady sa
vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času bez desatinných
miest || Rok N || Rok N+1 || Rok N + 2 || Rok N + 3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || 04 01 01 (Ústredie a zastúpenia Komisie) (200 miest, jednotkové náklady 127 000 EUR) || 200 || 200 || 200 || 200 || 200 || 200 || 200 (Delegácie) || || || || || || || (Nepriamy výskum) || || || || || || || (Priamy výskum) || || || || || || || Externí pracovníci (v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času: EPPČ)[102] || (ZZ, PADZ, VNE z „globálnej obálky“) || || || || || || || (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || 04 01 04 01 [103] || – na ústredí[104] || 93 || 93 || 93 || 93 || 93 || 93 || 93 – v delegáciách || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || xx 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || Iné xx 01 04 02) || || || || || || || SPOLU || 293 || 293 || 293 || 293 || 293 || 293 || 293 XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie
opatrenia, resp. boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú
doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu generálnemu
riaditeľstvu v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v
závislosti od rozpočtových obmedzení. 12.2.4. Súlad s platným viacročným
finančným rámcom · ¨ Návrh/iniciatíva
je v súlade s budúcim viacročným finančným rámcom. · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje zmenu programovania príslušného okruhu viacročného
finančného rámca. Vysvetlite požadovanú zmenu programovania a
uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. […] · ¨ Návrh/iniciatíva
vyžaduje použitie nástroja flexibility alebo revíziu viacročného
finančného rámca[105]. Vysvetlite, čo je potrebné a uveďte
príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. […] 12.2.5. Príspevky tretích strán · Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie
tretími stranami. · ¨ Návrh ustanovuje,
že európske financovanie musí byť spolufinancované. Presnú sumu nie je
možné vyčísliť. Nariadenie ustanovuje maximálnu mieru
spolufinancovania rozlíšenú podľa úrovne regionálneho rozvoja (porov.
článok 73 navrhovaného nariadenia): Rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Rok N+4 || Rok N+5 || Rok N+6 || Spolu Uveďte spolufinancujúci orgán || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || SPOLU spolufinancované rozpočtové prostriedky || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || treba spresniť || 12.3. Odhadovaný vplyv na príjmy · ¨ Návrh/iniciatíva
nemá finančný dosah na príjem. · ¨ Návrh/iniciatíva
má tento finančný dosah: –
¨ na vlastné zdroje –
¨ na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmu: || Disponibilné rozpočtové prostriedky pre súčasný rozpočtový rok || Vplyv návrhu/iniciatívy[106] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ...uveďte toľko stĺpcov, koľko je potrebných na ukázanie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) Článok........... || || || || || || || || Pre rôzne pripísané
príjmy uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov. […] Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy. […] [1] COM(2012) 388 final. [2] Ú. v. EÚ
C , , s. . [3] Ú. v. EÚ
C , , s. . [4] Ú. v. EÚ
C , , s. . [5] Ú. v. ES L
248, 16.9.2002, s. 1. [6] Ú. v. EÚ L
154, 21.6.2003, s. 1. [7] Ú. v. ES L
209, 2.8.1997, s. 1. [8] Ú. v. EÚ L
55, 28.2.2011, s. 13. [9] Ú. v. EÚ L
210, 31.7.2006, s. 25. [10] [11] [12] [13] Ú. v. EÚ L ,
, s. . [14] [15] [16] [17] Ú. v. EÚ L
191, 23.7.2010, s. 28. [18] Ú. v. EÚ L
308, 24.11.2010, s. 46. [19] Ú. v. EÚ L
379, 28.12.2006, s. 5. [20] Ú. v. EÚ L
337, 21.12.2007, s. 35. [21] Ú. v. EÚ L
193, 25.7.2007, s. 6. [22] Ú. v. EÚ L
134, 30.4.2004, s. 114. [23] Ú. v. EÚ L
210, 31.7.2006, s. 19. [24] Ú. v. ES L
53, 23.2.2002, s. 1. [25] Ú. v. EÚ L
118, 12.5.2010, s. 1. [26] Ú. v. ES L
53, 23.2.2002, s. 1. [27] Odkaz na
hlavné ciele EÚ 2020. [28] Ú. v. ES L
197, 21.7.2001, s. 30. [29] Ú. v. EÚ [30] Ú. v. ES L
209, 2.8.1997, s. 1. [31] Ako sa
ustanovilo v Európskom systéme účtov (ESA) a predložilo všetkými 27
členskými štátmi v ich stabilizačných a konvergenčných
programoch. [32] Vysvetlenie: Sektor verejnej správy
pozostáva vo všeobecnosti z jednotiek ústrednej, regionálnej a miestnej štátnej
správy, ktoré zriaďujú a kontrolujú fondy sociálneho zabezpečenia. Okrem toho
zahŕňajú neziskové inštitúcie, ktoré sa zaoberajú nekomerčnou
výrobou a sú kontrolované a najmä financované jednotkami štátnej
správy alebo fondmi sociálneho zabezpečenia. [33] Ú. v. ES L
83, 27.3.1999, s. 1. [34] COM(2011) 809 v konečnom
znení. [35] KOM(2011) 834 v konečnom
znení. [36] Ú. v. EÚ L 290, 6.11.2010, s. 39 – 48,
2010/670/EÚ: Rozhodnutie Komisie z 3. novembra 2010, ktorým sa
ustanovujú kritériá a opatrenia na financovanie komerčných
demonštračných projektov, ktorých cieľom je environmentálne
bezpečné zachytávanie a geologické ukladanie CO2, ako aj
demonštračných projektov využívajúcich inovačné technológie výroby
energie z obnoviteľných zdrojov v rámci systému obchodovania
s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve
vytvoreného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES
(2010/670/EÚ), Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32 – 46. [37] KOM(2011) 874 v konečnom
znení. [38] KOM(2011) 788 v konečnom
znení. [39] KOM(2011) 609 v konečnom
znení. [40] COM(2011) 665 final. [41] Plán jednotného európskeho dopravného
priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne
využívajúceho zdroje, KOM(2011) 144 v konečnom znení. [42] KOM(2011) 838 v konečnom
znení; KOM(2011) 839 v konečnom znení; KOM(2011) 837 v konečnom
znení. [43] Schválené na
zasadnutí Rady ECOFIN 7. septembra 2010. [44] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií
– KOM(2010) 546 v konečnom znení zo 6.10.2010. Záväzky 24/25 a príloha I „Nástroj
sebahodnotenia: Znaky vnútroštátnych a regionálnych systémov výskumu
a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky“. Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery
o Únii inovácií pre Európu (dok. 17165/10 z 26.11.2010). [45] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade,
Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre
Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2, 26.8.2010. Pracovný
dokument útvarov Komisie: Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy (SEK(2011)
708 z 31.5.2011). Závery zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku
o digitálnej agende pre Európu (dok. 10130/10 z 26. mája 2010). [46] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245
v konečnom znení/2, 26.8.2010. Pracovný dokument útvarov Komisie:
Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy (SEK(2011) 708 z 31.5.2011). [47] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small
Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 394 z 23.6.2008). „Najskôr myslieť v malom“ –
Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (dok. 16788/08, 1.12.2008);
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a
sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu
(KOM(2008) 78 v konečnom znení z 23.2.2011). Závery o preskúmaní
iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dok. 10975/11 z 30.5.2011). [48] Ú. v. EÚ L
48, 23.2.2011, s. 1. [49] Ú. v. EÚ L
153, 18.6.2010, s. 13. [50] Ú. v. EÚ L
140, 5.6.2009, s. 136. [51] Ú. v. EÚ L
114, 27.4.2006, s. 64. [52] Ú. v. EÚ L
52, 21.5.2004, s. 50. [53] Ú. v. EÚ L
140, 5.6.2009, s. 16. [54] Závery Rady
pre spravodlivosť a vnútorné veci. Závery o ďalšom vývoji
posudzovaní rizika na účely riadenia katastrof v Európskej únii. 11. a 12.
apríla 2011. [55] Ú. v. ES L
327, 22.12.2000, s. 1. [56] Ú. v. ES L
327, 22.12.2000, s. 1. [57] Ú. v. EÚ L
312, 22.11.2008, s. 3. [58] Rozhodnutie Rady (2010/707/EÚ) z 21. októbra 2010, Ú. v.
EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46. [59] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small
Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 394 z 23.6.2008). „Najskôr myslieť v malom“ –
Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (dok. 16788/08, 1.12.2008);
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu
(KOM(2008) 78 v konečnom znení z 23.2.2011). Závery o preskúmaní
iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dok. 10975/11 z 30.5.2011). [60] Odporúčanie
Rady (2010/410/EÚ) z 13. júla 2010, Ú. v. EÚ L 191, 23.7.2010, s. 28. [61] Ak existuje
osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto
ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho
napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri
napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu. [62] Lehoty na
naplnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť
v priebehu obdobia realizácie programu. [63] Ak existuje
osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto
ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho
napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri
napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu. [64] Lehoty na
naplnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť
v priebehu obdobia realizácie programu. [65] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov – Spoločný záväzok pre zamestnanosť –
KOM(2009) 257 v konečnom znení. [66] Ú. v. EÚ
C 191, 1.7.2011, s. 1. [67] KOM(2011)
567 v konečnom znení. [68] Závery Rady z
12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a
odbornej príprave („ET 2020“) (Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2). [69] Odporúčanie
Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených
z trhu práce (Ú. v. EÚ L 307, 18.11.2008, s. 11). [70] Oznámenie
Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu
výboru a Výboru regiónov: Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do
roku 2020; KOM(2011) 173. [71] Ak existuje
osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto
ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho
napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri
napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu. [72] Lehoty na
splnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť
v priebehu obdobia realizácie programu. [73] Ú. v. ES L
303, 2.12.2000, s. 16. [74] Ú. v. ES L
180, 19.7.2000, s. 22. [75] Ú. v. EÚ L
23, 27.1.2010, s. 35, uverejnenie rozhodnutia Rady z 26. novembra 2009
o uzatvorení Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
Európskym spoločenstvom. [76] Ú. v. ES L
175, 5.7.1985, s. 40. [77] Ú. v. ES L
197, 21.7.2001, s. 30. [78] ABM: riadenie podľa
činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností. [79] Ako je
uvedené v článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia
o rozpočtových pravidlách. [80] KOM(2010)
700, 19.10.2010. [81] Podrobnosti o
režimoch riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách možno
nájsť na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html [82] Ako je
uvedené v článku 185 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. [83] Štúdia „Regionálne
spravovanie v kontexte globalizácie: prehodnotenie mechanizmov spravovania
a administratívnych nákladov. Administratívna záťaž a náklady pre verejné orgány
členských štátov pri vykonávaní EFRR a Kohézneho fondu“, 2010. [84] DRP =
Diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = Nediferencované rozpočtové
prostriedky [85] EZVO: Európske združenie
voľného obchodu. [86] Kandidátske
krajiny a podľa potreby potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu. [87] Rok N je
rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. [88] Technická,
resp. administratívna pomoc a výdavky na podporu realizácie programov EÚ, resp.
opatrení (bývalé riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [89] Rok N je
rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. [90] Výstupy sú produkty alebo služby, ktoré majú byť
dodané (napr. počet financovaných výmen študentov, počet km
vybudovaných ciest atď.) [91] Ako je opísané v odseku 1.4.2. „Konkrétne ciele...“. [92] Rok N je
rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. [93] Technická,
resp. administratívna pomoc a výdavky na podporu realizácie programov EÚ, resp.
opatrení (bývalé riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [94] Externí
pracovníci financovaní z bývalých riadkov BA na základe konečného
pridelenia ľudských zdrojov, vrátane externých pracovníkov, na ústredie a
delegácie v roku 2011. [95] Rok N je
rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. [96] Technická,
resp. administratívna pomoc a výdavky na podporu realizácie programov EÚ, resp.
opatrení (bývalé riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [97] ZZ = zmluvný
zamestnanec, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný
expert v delegácii, MZ = miestny zamestnane, VNE = vyslaný národný expert. [98] Pod hornou
hranicou pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových
prostriedkov (pôvodné riadky „BA“). [99] Hlavne pre
štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
(EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). [100] Pod hornou
hranicou pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových
prostriedkov (pôvodné riadky „BA“). [101] Hlavne pre
štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
(EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). [102] ZZ = zmluvný
zamestnanec, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED =
pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zamestnane, VNE = vyslaný národný
expert. [103] Pod hornou
hranicou pre externých pracovníkov z operačných rozpočtových
prostriedkov (pôvodné riadky „BA“). [104] Hlavne pre
štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
(EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). [105] Pozri body 19
a 24 medziinštitucionálnej dohody. [106] Pokiaľ
ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru),
uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po
odpočítaní 25 % nákladov na výber.