DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Európske hlavné mestá kultúry boli vytvorené v roku 1985 prostredníctvom medzivládnej iniciatívy. V záujme zefektívnenia iniciatívy boli v roku 1999 oficiálne transformované na akciu Európskej únie. Stanovili sa nové kritériá výberového konania, zostavil sa chronologický zoznam členských štátov, v ktorom sa štáty uvádzajú v poradí podľa ich nároku na titul, a vytvorila sa Európska skupina nezávislých odborníkov na účely posúdenia žiadostí (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1419/1999/ES z 25. mája 1999 o akcii Spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2005 až 2019). Pravidlá sa v roku 2006 obnovili s cieľom ďalšieho zefektívnenia iniciatívy prostredníctvom podnecovania súťaže medzi mestami a vylepšovania kvality ponúk. Týmito pravidlami sa tiež zaviedlo niekoľko opatrení sprevádzajúcich mestá pri ich príprave vrátane postupu monitorovania (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES z 24. októbra 2006 o činnosti Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019).

Platnosť rozhodnutia č. 1622/2006/ES uplynie v roku 2019. V súčasnosti sa súťaž o titul začína s šesťročným časovým predstihom, aby mali mestá dostatočný čas na svoju prípravu pred začiatkom roku udelenia titulu. V záujme hladkého prechodu v roku 2020 by sa mal preto nový právny základ pre pokračovanie európskych hlavných miest kultúry prijať v roku 2013.

2.           HODNOTENIA, KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Práca Komisie na návrhu európskych hlavných miest kultúry po roku 2019 sa zakladala na širokej palete vstupov.

Od roku 2007 zabezpečuje Komisia externé a nezávislé hodnotenie každého európskeho hlavného mesta kultúry. Doposiaľ boli vyhodnotené hlavné mestá 2007 – 2010 a vyhodnotenie miest 2011 práve prebieha. Predtým sa európske hlavné mestá kultúry 1995 – 2004 vyhodnocovali externe v jedinej správe. Komisia takisto dala vyhotoviť hodnotenie výberového konania a postupu monitorovania, ktoré boli zavedené rozhodnutím č. 1622/2006/ES.

Medzi 27. októbrom 2010 a 12. januárom 2011 prebehli konzultácie online a bolo prijatých 212 odpovedí. Po týchto konzultáciách online nasledovalo verejné stretnutie, ktoré sa konalo v Bruseli 2. marca 2011 a na ktorom sa zúčastnila prevažná väčšina zástupcov verejných orgánov a organizácií.

K úvahe o budúcnosti európskych hlavných miest kultúry významným spôsobom prispela tiež správa, ktorú z vlastnej iniciatívy prijal Výbor regiónov vo februári 2012 a 25. výročná konferencia európskych hlavných miest kultúry, ktorá bola zorganizovaná v Bruseli v marci 2010 a na ktorej sa zišlo 50 minulých, súčasných a budúcich hlavných miest alebo kandidátskych miest a 500 účastníkov.

Je dôležité poznamenať, že vo všetkých kľúčových otázkach existoval značný súlad medzi zozbieranými dôkazmi a údajmi na jednej strane a stanoviskami vyjadrenými počas konzultačného procesu na strane druhej. To umožnilo Komisii vyvodiť niekoľko dôležitých ponaučení týkajúcich sa budúcich európskych hlavných miest kultúry.

Existuje široký konsenzus o tom, že hlavné mestá sú nesmierne úspešnou iniciatívou?, ako aj silná podpora ich pokračovania po roku 2019. Je jasné, že sa stali z hľadiska ich vplyvu a rozsahu jednou z najambicióznejších kultúrnych iniciatív v Európe. Stali sa takisto jednou z najviditeľnejších a najprestížnejších iniciatív Únie a pravdepodobne jednou z iniciatív, ktoré občania Európy oceňujú najviac.

Európske hlavné mestá kultúry môžu mestám priniesť veľa výhod, pokiaľ sú rozumne naplánované. I keď sú naďalej predovšetkým kultúrnou udalosťou, môžu takisto so sebou priniesť významné sociálne a ekonomické výhody, najmä ak je udalosť súčasťou dlhodobej rozvojovej stratégie mesta a jeho okolitého regiónu, orientovanej na kultúru. Je potrebné takisto poznamenať, že i napriek skutočnosti, že v danom roku môže byť hostiteľom udalosti iba jedno mesto v každom členskom štáte, súťaž má dôležitý pákový efekt na rozvoj nových a účinnejších politík a stratégií dokonca aj v mestách, ktoré titul nezískajú.

Európske hlavné mestá kultúry sú však aj veľkou výzvou. Usporiadať ročný program kultúrnych aktivít je náročné a niektorým hlavným mestám sa podarilo využiť potenciál titulu viac ako iným. Najväčšou výzvou do budúcnosti bude preto rozvinúť pozitíva súčasného systému a zároveň pomôcť každému jednému hlavnému mestu plne využiť potenciál titulu a optimalizovať kultúrne, ekonomické a sociálne výhody.

Komisia na základe výsledkov hodnotení a verejných konzultácií identifikovala päť hlavných problémov, ktorým čelia mestá pri príprave na titul:

· Dosiaľ najbežnejším problémom bol vplyv vnútroštátnej a miestnej politiky na rozpočet, ktorý by mal byť medzi ponukou a konečnou fázou čo najstabilnejší, ako aj vplyv politiky na iné aspekty organizácie udalosti. Politická podpora je nevyhnutná, keďže väčšina finančných zdrojov je verejných, a bez nej teda nemôže mesto poskytnúť dôveryhodnú ponuku, realizačný tím však zároveň potrebuje, aby bola uznaná jeho umelecká nezávislosť v záujme zachovania dôveryhodnosti udalosti.

· Z hodnotení tiež vyplýva, že európsky rozmer nebol v niektorých minulých hlavných mestách správne pochopený a dostatočne zviditeľnený.

· Niekoľkým mestám sa nepodarilo zabudovať titul do dlhodobejšej stratégie, v dôsledku čoho mali problémy so zabezpečením dedičstva titulu v meste.

· Samotné mestá ešte stále nezaviedli dostatočné mechanizmy merania vplyvu titulu, a preto chýbajú základné údaje. To sťažuje porovnávanie hlavných miest a oslabuje prenášanie skúseností.

· Veľa členských štátov bolo držiteľom titulu pri niekoľkých príležitostiach a niektoré z nich disponujú iba obmedzeným počtom realistických kandidátov na takú rozsiahlu udalosť, akou sú európske hlavné mestá kultúry. Držať titul by mohlo mať negatívne dôsledky na mesto s príliš obmedzenými kapacitami a výberom slabých hlavných miest by sa mohla z dlhodobého hľadiska poškodiť prestíž a hodnota značky Európske hlavné mestá kultúry.

Na tomto základe boli vyskúšané tri možnosti pre budúcnosť európskych hlavných miest kultúry po roku 2019:

· 1) pokračovať v činnosti na rovnakom právnom základe, aký je stanovený v súčasnom rozhodnutí, ku ktorému sa jednoducho priloží nových chronologický zoznam členských štátov;

· 2) zastaviť činnosť;

· 3) pokračovať v činnosti na novom právnom základe, ktorý by riešil problémy so súčasným rozhodnutím; v rámci tejto tretej možnosti sa vyskúšali dve čiastkové možnosti:

– 3a) priloží sa nový chronologický zoznam členských štátov,

– 3b) titul sa udelí na základe výberového konania.

Pri každej možnosti sa skúmali rôzne kultúrne, hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy. Možnosti sa potom posúdili a zoradili podľa ich účinnosti z hľadiska dosahovania cieľov európskych hlavných miest kultúry, ich efektívnosti, nákladov a administratívnej záťaže s nimi spojenými, ich súladu so širšími politickými cieľmi Únie a ich súčinnosti a doplnkovosti, pokiaľ ide o iné ciele Únie, ako aj ich uskutočniteľnosti.

Možnosť s najpozitívnejším celkovým hodnotením je možnosť 3a, konkrétne nový právny základ s chronologickým zoznamom členských štátov. Táto možnosť bola ohodnotená lepšie ako všetky ostatné možnosti a bola klasifikovaná ako najlepšia možnosť.

Hlavné výsledky hodnotení a verejných konzultácií, ako aj logické kroky pri porovnávaní možností, sú zhrnuté v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tomuto návrhu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Európske hlavné mestá kultúry sa zakladajú na článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok dáva EÚ mandát, aby „prispievala k rozkvetu kultúr členských štátov a zároveň rešpektovala ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zdôrazňovala spoločné kultúrne dedičstvo.“ Únia takisto podporí „spoluprácu medzi členskými štátmi“ v oblasti kultúry a „v prípade potreby podporí a doplní ich činnosť“.

V súlade s článkom 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala Komisia podľa nového rozhodnutia oficiálne určiť európske hlavné mestá kultúry, a sformalizovať tak odporúčania Európskej skupiny nezávislých odborníkov.

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality. Hlavná činnosť v súvislosti s realizáciou európskych hlavných miest kultúry zostáva na miestnej a vnútroštátnej úrovni. Z hodnotení a verejných konzultácií však vyplynulo, že Únia zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii členských štátov a zabezpečovaní aplikácie jednotných, jasných a prehľadných kritérií, a taktiež pokiaľ ide o výberové konania a postupy monitorovania európskych hlavných miest kultúry. Únia tiež poskytne podporu pri príprave vybratých miest prostredníctvom odporúčaní európskej skupiny odborníkov, výmeny najlepších postupov medzi mestami a finančného príspevku v podobe ceny Meliny Mercouri.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Ako v prípade rozhodnutia č. 1622/2006/ES, návrh Komisie nemá žiadny vplyv na rozpočet.

Obdobie, na ktoré sa návrh vzťahuje, sa kryje s niekoľkými viacročnými finančnými rámcami. Pokiaľ ide o finančný rámec na roky 2014 – 2020, finančné aspekty súvisiace s európskymi hlavnými mestami kultúry vrátane ceny Meliny Mercouri, nákladov na európsku skupinu odborníkov, zviditeľnenia tejto činnosti na európskej úrovni a ľudských zdrojov potrebných v Komisii na jej podporu sa budú riešiť v rámci programu Tvorivá Európa.

Po roku 2020 budú právne a finančné aspekty európskych hlavných miest kultúry priamo spojené s ustanoveniami zahrnutými v budúcich viacročných finančných rámcoch a na tomto základe by sa tiež mali riešiť v rámci príslušných programov Únie na podporu kultúry.

5.           ZHRNUTIE ROZHODNUTIA

Na základe výsledkov hodnotení a verejných konzultácií si návrh európskych hlavných miest kultúry po roku 2019 ponecháva hlavné črty a všeobecnú štruktúru súčasného systému:

· Titul sa bude aj naďalej udeľovať na základe chronologického zoznamu členských štátov. Takýto rotačný systém sa ukázal ako jediný systém schopný zabezpečiť každému členskému štátu rovnakú príležitosť držať titul a geografickú rovnováhu umiestnenia európskych hlavných miest kultúry, čo poskytlo Únii príležitosť zdôrazniť rôznorodosť európskych kultúr a umožnilo verejnosti v celej Európe zažiť udalosť v blízkosti svojho domova.

· Titul bude i naďalej obmedzený na mestá. Mestá budú mať tiež možnosť zapojiť svoje okolité regióny s cieľom osloviť širšiu verejnosť a rozšíriť vplyv tejto udalosti. Zo skúsenosti však vyplynulo, že jasné vedúce postavenie jedného mesta je kľúčovým faktorom úspechu.

· Pridelenie titulu sa bude naďalej zakladať na kultúrnom programe vytvorenom špecificky na rok udelenia titulu s cieľom podporiť výrazný európsky rozmer.

· Zachová sa dvojfázové výberové konanie uskutočňované európskou skupinou odborníkov, pretože sa preukázalo ako spravodlivé a transparentné. V niektorých mestách sa týmto systémom skvalitnili žiadosti v období medzi predbežným a konečným výberom vďaka odborným radám skupiny odborníkov.

· Naďalej sa bude udeľovať titul na celý rok s cieľom zachovať jeho výnimočnosť a ambicióznosť.

Zároveň bolo podaných niekoľko zlepšovacích návrhov na riešenie zistených problémov v súvislosti so súčasným rozhodnutím a na pomoc všetkým mestám využiť titul v maximálnej miere. Hlavné zmeny zavedené novým právnym základom sú tieto:

· Kritériá sú jednoznačnejšie, aby sa nimi mohli kandidátske mestá lepšie riadiť, a overiteľnejšie, aby pomohli skupine odborníkov pri výbere a monitorovaní miest. Osobitná pozornosť bola venovaná optimalizácii možného pákového efektu iniciatívy na podnietenie dlhodobej miestnej kultúry riadenej rozvojovými stratégiami, zabezpečeniu kapacity kandidátskych miest držať titul, podpore európskeho rozmeru a viditeľnosti kultúrnych programov, zabezpečeniu vysokej kvality kultúrneho a umeleckého obsahu, posilneniu širokej účasti miestnych obyvateľov a pokusu o zabezpečenie stability rozpočtov a nezávislosti umeleckých tímov.

· Sprísnili sa podmienky na udelenie ceny Meliny Mercouri. Okrem toho cena už nebude vyplácaná tri mesiace pred začiatkom roku udelenia titulu, ale uprostred samotného roku s cieľom uistiť sa, že mestá dodržia svoje záväzky, najmä pokiaľ ide o financovanie, program a viditeľnosť Únie.

· Výslovne sa uvádza, že európska skupina odborníkov nie je povinná vydať pozitívne odporúčanie, ak žiadna z ponúk nespĺňa kritériá.

· Sprievodné opatrenia, ktoré slúžia ako podpora pre mestá počas prípravného obdobia nasledujúceho po získaní titulu, boli posilnené tak, aby boli pre mestá ešte väčšou oporou a lepším usmernením. Zaviedlo sa dodatočné stretnutie venované monitorovaniu, členovia skupiny odborníkov budú navštevovať mestá systematickejšie a výmena skúseností a najlepších postupov medzi minulými, súčasnými a budúcimi hlavnými mestami, ako aj kandidátskymi mestami, sa zintenzívni.

· Zaviedli sa nové hodnotiace povinnosti pre samotné mestá, aby sa získal komplexnejší obraz o vplyve titulu a aby sa poskytli porovnateľné údaje.

· Navrhuje sa opäť umožniť krajinám, ktoré sa uchádzajú o titul po roku 2019 alebo sa oň po tomto roku môžu uchádzať, aby sa zúčastnili na tejto činnosti, ako to bolo do roku 2010. Skúsenosť s mestami ako napr. Sibiu 2077 a Istanbul 2010 ukázala, že takáto účasť môže byť prospešná tak pre tieto krajiny, ako aj pre Úniu.

2012/0199 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o stanovení činnosti Únie na podporu iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 167 ods. 5 prvú zarážku,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[1],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Cieľom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je čoraz užšie spojenectvo medzi národmi Európy a zároveň sa v nej Únii okrem iného ukladá úloha prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom má rešpektovať ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať spoločné kultúrne dedičstvo. Únia v tejto súvislosti v prípade potreby podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov zameranú na lepšie spoznanie a šírenie kultúry a histórie európskych národov.

(2)       V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete[2], ktoré Rada podporila v uznesení zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru[3], sa stanovujú ciele budúcich činností Únie v oblasti kultúry. Tieto činnosti by mali podporovať kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg. Mali by podporovať kultúru ako katalyzátor tvorivosti v rámci politiky rastu a zamestnanosti, a zároveň ako dôležitý prvok v medzinárodných vzťahoch Únie.

(3)       Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES z 24. októbra 2006 sa stanovila činnosť Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019[4].

(4)       Z hodnotení európskych hlavných miest kultúry, ako aj z verejných konzultácií o budúcej činnosti po roku 2019 vyplýva, že hlavné mestá sa postupne stali jednou z najambicióznejších kultúrnych iniciatív v Európe, ako aj jednou z tých iniciatív, ktoré európski občania oceňujú najviac.

(5)       K pôvodným cieľom európskych hlavných miest kultúry, ako je zdôraznenie bohatstva a rozmanitosti európskych kultúr a spoločných čŕt a podpora lepšieho vzájomného porozumenia medzi občanmi Európy, pridali postupne mestá, ktoré držia titul, nový rozmer využitím pákového efektu titulu na podnietenie všeobecnejšieho rozvoja mesta.

(6)       Tieto ciele sú v úplnom súlade s cieľmi programu Tvorivá Európa[5] zameraného na podporu európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a posilnenie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych odvetví s cieľom podporiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

(7)       Z hodnotení a verejných konzultácií vyplýva, že európske hlavné mestá kultúry môžu mať veľa výhod, pokiaľ sú rozumne naplánované. Sú naďalej predovšetkým kultúrnou iniciatívou, môžu však takisto so sebou priniesť významné sociálne a ekonomické výhody, najmä ak sú súčasťou dlhodobej rozvojovej stratégie mesta orientovanej na kultúru.

(8)       Európske hlavné mestá kultúry sú aj veľkou výzvou. Usporiadať ročný program kultúrnych aktivít je náročné, pričom niektorým hlavným mestám sa podarilo využiť potenciál titulu viac ako iným. Preto by sa mala činnosť posilniť tak, aby ju mohli v čo najväčšej miere využiť všetky mestá.

(9)       Titul Európske hlavné mesto kultúry by mal aj naďalej byť obmedzený na mestá, ale v záujme oslovenia širšej verejnosti a rozšírenia jeho vplyvov, by tieto mestá mali mať naďalej možnosť zapojiť do udalosti okolitý región.

(10)     Udelenie titulu Európske hlavné mesto kultúry by sa malo i naďalej zakladať na kultúrnom programe vytvorenom osobitne na rok Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý by mal mať výrazný európsky rozmer, ale tento program musí byť zároveň súčasťou dlhodobejšej stratégie.

(11)     Dvojfázové výberové konanie založené na chronologickom zozname členských štátov, ktoré uskutočňuje Európska skupina nezávislých odborníkov, sa ukázalo ako spravodlivé a transparentné. Umožnilo mestám skvalitniť svoje žiadosti v období medzi fázou predbežného a konečného výberu, na základe odborných rád zaslaných skupinou odborníkov, a zabezpečilo vyrovnané rozmiestnenie hlavných miest vo všetkých členských štátoch.

(12)     Kritériá výberu by mali byť jednoznačnejšie, aby sa nimi mohli kandidátske mestá lepšie riadiť, a overiteľnejšie, aby pomohli skupine odborníkov pri výbere a monitorovaní miest. Mali by najmä posilniť dedičstvo titulu odmeňovaním miest, ktoré rozvinuli dlhodobú stratégiu politiky v oblasti kultúry.

(13)     Prípravná fáza medzi určením mesta a rokom udelenia titulu je nesmierne dôležitá pre úspech európskeho hlavného mesta kultúry. Zainteresované strany sa všeobecne zhodujú v tom, že sprievodné opatrenia zavedené rozhodnutím č. 1622/2006/ES boli pre mestá veľmi užitočné. Tieto opatrenia by sa mali ďalej rozvíjať, najmä prostredníctvom častejších monitorovacích stretnutí a návštev členov skupiny odborníkov v mestách a ešte intenzívnejšou výmenou skúseností medzi minulými, súčasnými a budúcimi hlavnými mestami, ako aj kandidátskymi mestami.

(14)     Cena Meliny Mercouri nadobudla výraznú symbolickú hodnotu, ktorá ďaleko presahuje skutočnú výšku ceny, ktorú môže udeliť Komisia. Mali by sa však sprísniť a vyjasniť podmienky vyplácania ceny, aby sa zabezpečilo splnenie záväzkov zo strany vymenovaných miest.

(15)     Je dôležité, aby mestá vo všetkých svojich komunikačných materiáloch jasne uviedli, že Európske hlavné mestá kultúry sú iniciatívou Únie.

(16)     Hodnotenia výsledkov minulých európskych hlavných miest kultúry vypracované Komisiou nemôžu poskytnúť základné údaje o vplyve titulu a sú založené na údajoch zozbieraných na miestnej úrovni. Preto by hlavnými účastníkmi hodnotiaceho procesu mali byť samotné mestá, ktoré by mali zaviesť účinné spôsoby merania.

(17)     Skúsenosť s mestami, ako napr. Sibiu 2007 a Istanbul 2010, ukázala, že účasť kandidátskych krajín môže prispieť k ich zblíženiu sa s Úniou prostredníctvom zdôrazňovania spoločných aspektov európskych kultúr. Na iniciatíve Európske hlavné mestá kultúry by sa preto po roku 2019 mali mať možnosť zúčastniť aj kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny.

(18)     V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto rozhodnutia a najmä ustanovení týkajúcich sa určovania európskych hlavných miest kultúry, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci.

(19)     Rozhodnutie č. 1622/2006/ES by sa malo zrušiť a nahradiť týmto rozhodnutím. Jeho ustanovenia by sa však mali naďalej uplatňovať na všetky európske hlavné mestá kultúry do roku 2019, ktoré už boli určené alebo ktoré sa o tento titul uchádzajú.

(20)     Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a to najmä z dôvodu potreby nových spoločných, jasných a transparentných kritérií a postupov na výber a monitorovanie európskych hlavných miest kultúry, ako aj z dôvodu potreby účinnej koordinácie medzi členskými štátmi, a možno ich preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto rozhodnutím sa stanovuje činnosť Únie na podporu iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033.

Článok 2

Ciele

1.           Všeobecné ciele činnosti:

a)      chrániť a podporovať rozmanitosť európskych kultúr a zdôrazniť ich spoločné črty;

b)      posilniť príspevok kultúry k dlhodobému rozvoju miest.

2.           Osobitné ciele činnosti:

a)      rozšíriť rozsah, rozmanitosť a európsky rozmer kultúrnej ponuky v mestách, a to aj prostredníctvom nadnárodnej spolupráce;

b)      rozšíriť prístup a účasť na kultúre;

c)      posilniť kapacitu odvetvia kultúry a jeho prepojenosť s ostatnými odvetviami;

d)      zlepšiť medzinárodný význam miest prostredníctvom kultúry.

Článok 3

Dostupnosť činnosti

1.           Mestá v členských štátoch majú nárok byť vymenované za Európske hlavné mestá kultúry na jeden rok, v poradí stanovenom v prílohe.

Toto vymenovanie sa uplatňuje najviac na jedno mesto v každom členskom štáte uvedenom v zozname.

2.           Ak nejaká krajina pristúpi k Únii po prijatí tohto rozhodnutia, zoznam uvedený v prílohe sa zodpovedajúcim spôsobom zaktualizuje. Takto budú mať mestá v tejto krajine právo byť vymenované za Európske hlavné mestá kultúry podľa rovnakých pravidiel, aké platia pre ostatné členské štáty.

Keďže však súťaž o titul začína šesť rokov pred začiatkom roku udelenia titulu, aby sa mestám poskytol dostatočný čas na ich prípravu po vymenovaní, zoznam sa neaktualizuje v prípade krajín, ktoré pristúpia k Únii po 31. decembri 2026.

Zoznam sa neaktualizuje ani v prípade, že nejaké mesto v pristupujúcej krajine už bolo vymenované za Európske hlavné mesto kultúry na obdobie rokov 2020 až 2033 podľa pravidiel a postupov pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, ako sa uvádza v odseku 3.

3.           Mestá v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách majú takisto možnosť požiadať o titul Európske hlavné mesto kultúry v rámci výberového konania organizovaného každý tretí rok súčasne so súťažami v daných dvoch členských štátoch, a to v súlade s harmonogramom v prílohe.

Konkrétne ustanovenia pre mestá v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách sú uvedené v článku 10.

Článok 4

Žiadosti

1.           Súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry sa môžu zúčastniť iba mestá. Kandidátske mestá môžu do udalosti zapojiť okolité regióny. Žiadosti sa však podajú pod menom vedúceho mesta a v prípade jeho výberu sa titul udelí tomuto mestu.

2.           Komisia na základe kritérií stanovených v článku 5 vypracuje spoločný formulár žiadosti pre všetky kandidátske mestá.

3.           Každá žiadosť bude vychádzať z kultúrneho programu so silným európskym rozmerom. Tento program potrvá jeden rok a bude vytvorený osobitne pre titul Európske hlavné mesto kultúry, v súlade s kritériami uvedenými v článku 5. Musí však byť súčasťou dlhodobej stratégie kultúrneho rozvoja mesta.

Článok 5

Kritériá

Kritériá pre posudzovanie žiadostí sa delia do šiestich kategórií: „dlhodobá stratégia“, „schopnosť dosiahnuť ciele“, „kultúrny a umelecký obsah“, „európsky rozmer“, „dosah“ a „riadenie“:

1.           Pokiaľ ide o „dlhodobú stratégiu“, posúdia sa tieto faktory:

a)      stratégia pre kultúrny rozvoj mesta zavedená v čase podania žiadosti vrátane plánov pre správu kultúry a pokračovanie kultúrnych aktivít po roku udelenia titulu;

b)      plány na posilnenie kapacity odvetvia kultúry;

c)      plány na posilnenie dlhodobého prepojenia medzi odvetvím kultúry a hospodárskymi a sociálnymi odvetviami v meste;

d)      predpokladané dlhodobé kultúrne, sociálne a hospodárske vplyvy, ktoré by mal titul na mesto;

e)      plány monitorovania a hodnotenia vplyvu titulu na mesto.

2.           Pokiaľ ide o „schopnosť dosiahnuť ciele“, kandidátske mestá musia preukázať, že:

a)      žiadosť má podporu všetkých politických strán;

b)      mesto má alebo bude mať primeranú infraštruktúru na realizáciu činností spojených s držiteľstvom titulu.

3.           Pokiaľ ide o „kultúrny a umelecký obsah“, posúdia sa tieto faktory:

a)      jasná a koherentná umelecká vízia kultúrneho programu roka;

b)      zapojenie miestnych umelcov a kultúrnych organizácií do koncepcie a realizácie kultúrneho programu;

c)      rozsah a rozmanitosť navrhovaných činností a ich celková umelecká kvalita;

d)      schopnosť skombinovať miestne kultúrne dedičstvo a tradičné formy umenia s novými, inovačnými a experimentálnymi kultúrnymi prejavmi.

4.           Pokiaľ ide o „európsky rozmer“, posúdia sa tieto faktory:

a)      rozsah a kvalita činností podporujúcich kultúrnu rozmanitosť Európy;

b)      rozsah a kvalita činností zdôrazňujúcich spoločné aspekty európskych kultúr, dedičstva a histórie, ako aj európsku integráciu;

c)      rozsah a kvalita činností predstavujúcich európskych umelcov, spolupráca s prevádzkovateľmi alebo mestami v rôznych krajinách a nadnárodné partnerstvá;

d)      stratégia na vzbudenie záujmu širokej európskej verejnosti.

5.           Pokiaľ ide o „dosah“, posúdia sa tieto faktory:

a)      zapojenie miestneho obyvateľstva a občianskej spoločnosti do prípravy žiadosti a realizácie činností spojených s držiteľstvom titulu Európske hlavné mesto kultúry;

b)      vytvorenie nových a udržateľných príležitostí pre účasť širokej občianskej spoločnosti na kultúrnych činnostiach, najmä účasť mladých ľudí a marginalizovaných a znevýhodnených osôb vrátane menšín. Osobitná pozornosť sa bude venovať, pokiaľ možno, dostupnosti týchto činností pre osoby so zdravotným postihnutím a pre staršie osoby;

c)      celková stratégia vytvárania publika a najmä prepojenie so vzdelávaním a účasť škôl.

6.           Pokiaľ ide o „riadenie“, posúdia sa tieto faktory:

a)      uskutočniteľnosť navrhovaného rozpočtu. Tento rozpočet pokryje prípravnú fázu, samotný rok udelenia titulu a ustanovenia na činnosti týkajúce sa dedičstva;

b)      predpokladaná štruktúra správy a realizačný orgán na uskutočnenie projektu Európske hlavné mesto kultúry;

c)      postup menovania umeleckého riaditeľa a jeho/jej pole pôsobnosti;

d)      komunikačná stratégia, ktorá musí byť komplexná a musí zdôrazňovať skutočnosť, že Európske hlavné mestá kultúry sú iniciatívou Únie.

Článok 6

Európska skupina odborníkov

1.           Zriadi sa Európska skupina nezávislých odborníkov (ďalej len „európska skupina odborníkov“) na účely výberu a monitorovania na európskej úrovni.

2.           Európska skupina odborníkov pozostáva z 10 členov. Členovia musia byť občanmi Únie. Musia byť nezávislými odborníkmi s bohatou skúsenosťou a expertízou v oblasti kultúry, v kultúrnom rozvoji miest alebo v organizácii iniciatívy Európske hlavné mesto kultúry. Takisto musia byť schopní venovať vhodný počet pracovných dní za rok európskej skupine odborníkov.

Komisia po zorganizovaní výzvy na predloženie ponúk predbežne vyberie skupinu potenciálnych členov skupiny odborníkov. Každá z troch inštitúcií – Európsky parlament, Rada a Komisia – následne vyberie troch expertov z tejto skupiny, ktorých vymenuje v súlade so svojimi príslušnými postupmi. Výbor regiónov vyberie jedného experta a vymenuje ho/ju v súlade so svojím postupom.

Každá inštitúcia a orgán sa usiluje zabezpečiť, aby sa spôsobilosti odborníkov, ktorých vymenuje, čo najviac dopĺňali a aby odborníci pochádzali z vyváženého geografického spektra.

Európska skupina odborníkov si určí predsedu.

3.           Členovia európskej skupiny odborníkov sa vymenúvajú na tri roky. Pokiaľ však ide o prvú skupinu odborníkov, ktorá sa má vytvoriť podľa tohto rozhodnutia, Európsky parlament výnimočne vymenuje svojich troch členov na tri roky, Rada na rok, Komisia na dva roky a Výbor regiónov svojho experta na jeden rok, aby sa odstupňovalo nahrádzanie členov skupiny odborníkov a vyhlo sa tým strate skúseností a expertízy, ku ktorej by došlo pri súčasnom nahradení všetkých členov.

4.           Členovia európskej skupiny odborníkov oznámia akýkoľvek skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov v súvislosti s konkrétnym kandidátskym mestom. V prípade takéhoto oznámenia členom, alebo v prípade, že takýto konflikt záujmov vyjde najavo, sa uvedený člen nezúčastní na výberovom konaní v príslušnom členskom štáte alebo na výberovom konaní pre kandidátske alebo potenciálne kandidátske krajiny. Príslušný člen sa na účely tohto konania nenahrádza a výber uskutočnia zostávajúci členovia európskej skupiny odborníkov.

5.           Všetky správy európskej skupiny odborníkov sa zverejnia na webovej lokalite Komisie.

Článok 7

Podávanie žiadostí v členských štátoch

1.           Každý člen je zodpovedný za organizáciu súťaže medzi mestami v súlade s harmonogramom uvedeným v prílohe.

2.           Členské štáty uverejnia výzvu na predloženie žiadostí šesť rokov pred začiatkom roku udelenia titulu.

V každej výzve na predloženie žiadostí, zameranej na mestá uchádzajúce sa o titul, sa použije spoločný formulár žiadosti uvedený v článku 4 ods. 2.

Termín na predloženie žiadostí sa pri každej výzve na predloženie žiadostí naplánuje na 10 mesiacov po uverejnení výzvy.

3.           Príslušný členský štát informuje Komisiu o žiadostiach.

Článok 8

Predbežný výber v členských štátoch

1.           Päť rokov pred začiatkom roku udelenia titulu zvolá každý z príslušných členských štátov európsku skupinu odborníkov na stretnutie s kandidátskymi mestami organizované na účely predbežného výberu.

2.           Európska skupina odborníkov posúdi žiadosti podľa kritérií stanovených v článku 5. Zhodne sa na užšom výbere kandidátskych miest, o ktorých bude ďalej uvažovať, a vydá správu o žiadostiach všetkých kandidátskych miest a odporúčania pre vybrané kandidátske mestá.

3.           Európska skupiny odborníkov predloží svoju správu príslušnému členskému štátu a Komisii. Každý z príslušných členských štátov formálne schváli užší výber na základe správy skupiny odborníkov.

Článok 9

Výber v členských štátoch

1.           Vybrané kandidátske krajiny vyplnia svoje žiadosti podľa kritérií a odporúčaní vydaných skupinou odborníkov počas stretnutia organizovaného na účely predbežného výberu a zašlú ich príslušným členským štátom, ktoré ich potom prepošlú Komisii.

2.           Deväť mesiacov po stretnutí zameranom na predbežný výber zvolá každý z príslušných členských štátov európsku skupiny odborníkov na stretnutie s kandidátskymi krajinami zorganizované na účely konečného výberu.

3.           Európska skupina odborníkov zhodnotí doplnené žiadosti.

4.           Európska skupina odborníkov vydá správu o žiadostiach spolu s odporúčaním nominácie jedného mesta v príslušnom členskom štáte za Európske hlavné mesto kultúry. Ak však žiadne z kandidátskych miest nespĺňa kritériá, európska skupina odborníkov môže odporučiť, aby sa titul daného roku neudelil.

Správa obsahuje aj odporúčania pre odporúčané mesto, pokiaľ ide o pokrok, ku ktorému má dospieť do roku udelenia titulu.

Skupina odborníkov predloží správu príslušnému členskému štátu a Komisii. Uverejní ju na webovej lokalite Komisie.

Článok 10

Ustanovenia týkajúce sa kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín

1.           Komisia zodpovedá za organizáciu súťaže medzi mestami v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách.

2.           Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie výzvu na predloženie žiadostí šesť rokov pred začiatkom roku udelenia titulu. Na tejto výzve sa môžu zúčastniť mestá vo všetkých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách, pokiaľ sa tieto mestá zúčastňujú na programe Tvorivá Európa alebo na nadväzujúcich programoch Únie podporujúcich kultúru v deň uverejnenia výzvy.

V záujme spravodlivého prístupu k mestám v členských štátoch sa bude môcť každé mesto zúčastniť iba jednej súťaže pre mestá v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách v období od roku 2020 do roku 2033 a mesto, ktoré sa zúčastnilo takejto súťaže, sa nebude môcť zúčastniť žiadnej následnej súťaže v novom členskom štáte počas toho istého obdobia, podľa pravidiel stanovených v článku 3 ods. 2.

Okrem toho sa každej kandidátskej krajine alebo potenciálnej kandidátskej krajine môže z rovnakých dôvodov spravodlivého prístupu k členským štátom povoliť držať titul iba raz počas obdobia rokov 2020 až 2033. Preto mestá krajín, ktorým už bol udelený titul, sa nebudú môcť zúčastniť následných súťaží počas toho istého obdobia.

3.           Podmienky stanovené v článku 4 a kritériá stanovené v článku 5 sa vzťahujú na kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny.

4.           Európska skupina odborníkov vykoná predbežný výber päť rokov pred začiatkom roku udelenia titulu iba na základe písomných formulárov žiadostí uvedených v článku 4 ods. 2. Nezorganizuje sa žiadne stretnutie s kandidátskymi krajinami.

Európska skupina odborníkov posúdi žiadosti podľa kritérií. Zhodne sa na užšom výbere kandidátskych miest, o ktorých bude ďalej uvažovať, a vydá správu o žiadostiach všetkých kandidátskych miest, ako aj odporúčania pre vybrané kandidátske mestá. Táto správa sa predkladá Komisii a uverejňuje na webovej lokalite Komisie.

5.           Vybrané kandidátske mestá doplnia svoje žiadosti podľa kritérií a odporúčaní vydaných počas predbežného výberu a zašlú ich Komisii.

Komisia zvolá deväť mesiacov po predbežnom výbere európsku skupinu odborníkov na stretnutie v Bruseli s vybranými mestami zorganizované na účely konečného výberu.

Európska skupina odborníkov zhodnotí doplnené žiadosti.

Vydá správu o žiadostiach vybratých kandidátskych miest spolu s odporúčaním na vymenovanie najviac jedného mesta v jednej kandidátskej krajine alebo potenciálnej kandidátskej krajine na Európske hlavné mesto kultúry. Ak však žiadne z kandidátskych miest nespĺňa kritériá, európska skupina odborníkov môže odporučiť titul daného roku neudeliť.

Správa obsahuje aj odporúčania pre odporúčané mesto, pokiaľ ide o pokrok a opatrenia, ktoré sa majú vykonať do roku udelenia titulu.

Správa sa predkladá Komisii a uverejňuje na webovej lokalite Komisie.

Článok 11

Vymenovanie

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov oficiálne vymenuje Európske hlavné mestá kultúry, pričom riadne zohľadní odporúčania európskej skupiny odborníkov. Informuje o tejto skutočnosti Európsky parlament, Radu a Výbor regiónov.

Článok 12

Spolupráca vymenovaných miest

1.           Európske hlavné mestá kultúry toho istého roku sa po svojom vymenovaní musia snažiť o prepojenie svojich kultúrnych programov.

2.           Spolupráca sa posudzuje v rámci postupu monitorovania stanoveného v článku 13.

Článok 13

Monitorovanie

1.           Európska skupina odborníkov monitoruje prípravu európskych hlavných miest kultúry a poskytuje mestám podporu a usmernenie v období od ich vymenovania až po začiatok roku udelenia titulu.

2.           Na tento účel Komisia zvolá európsku skupinu odborníkov a príslušné mestá na tri stretnutia: prvé stretnutie sa koná tri roky pred začiatkom roku udelenia titulu, druhé stretnutie sa koná osemnásť mesiacov pred začiatkom roku udelenia titulu a tretie stretnutie sa koná dva mesiace pred začiatkom roku udelenia titulu. Príslušný členský štát alebo krajina môžu na tieto stretnutia vymenovať pozorovateľa.

Šesť týždňov pred každým stretnutím vydajú mestá správy pre Komisiu o dosiahnutom pokroku.

Európska skupina odborníkov zhodnotí počas stretnutí prípravy a poradí mestám s cieľom pomôcť im rozvinúť vysokokvalitný program a účinnú stratégiu. Skupina odborníkov venuje osobitnú pozornosť odporúčaniam uvedeným vo výberovej správe a v predchádzajúcich správach o monitorovaní.

3.           Po každom stretnutí vydá európska skupina odborníkov správu o stave príprav a o prípadných krokoch, ktoré treba uskutočniť.

Správy o monitorovaní sa zasielajú Komisii, mestám a príslušnému členskému štátu alebo krajine. Zároveň sa uverejňujú na webovej lokalite Komisie.

4.           Okrem stretnutí zameraných na monitorovanie môže Komisia zorganizovať návštevy členov európskej skupiny odborníkov do vymenovaných miest, kedykoľvek je to potrebné.

Článok 14

Cena

1.           Obdobie, na ktoré sa toto rozhodnutie vzťahuje, sa kryje s niekoľkými viacročnými finančnými rámcami. Komisia v prípade každého z týchto viacročných finančných rámcov preskúma možnosť udeliť vymenovaným mestám peňažnú cenu Meliny Mercouri. Právne a finančné aspekty tejto ceny sa riešia v rámci príslušných programov Únie na podporu kultúry.

2.           Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a cena Meliny Mercouri sa udelí vymenovanému mestu, cena sa vypláca najneskôr koncom júna roku udelenia titulu pod podmienkou, že mesto si plní úlohy, ku ktorým sa zaviazalo pri podávaní žiadosti a že vykonalo všetky odporúčania európskej skupiny odborníkov uvedené v jej správach o výbere a monitorovaní.

Záväzky z fázy podávania žiadostí sa považujú za splnené vymenovaným mestom, ak nebola v programe a stratégii urobená žiadna podstatná zmena medzi fázou podávania žiadosti a rokom udelenia titulu, a to najmä:

a)      rozpočet zostal v období medzi vymenovaním mesta a začiatkom roku udelenia titulu stabilný;

b)      nezávislosť umeleckého tímu bola rešpektovaná;           

c)      európsky rozmer zostal výrazným v poslednej verzii kultúrneho programu;

d)      v komunikačnej stratégii a komunikačných materiáloch, ktoré mesto použilo, sa jasne odráža skutočnosť, že Európske hlavné mestá kultúry sú iniciatívou Únie;

e)      uskutočňujú sa plány monitorovania a hodnotenia vplyvu titulu na mesto.

Článok 15

Praktické úpravy

Komisia najmä:

a)      zabezpečuje celkovú súdržnosť činnosti;

b)      zabezpečuje koordináciu medzi členskými štátmi a európskou skupinou odborníkov ;

c)      stanovuje usmernenia na pomoc pri výberovom konaní a monitorovaní s ohľadom na ciele a kritériá a v úzkej spolupráci s európskou skupinou odborníkov;

d)      poskytuje podporu európskej skupine odborníkov ;

e)      zverejňuje všetky dôležité informácie a zviditeľňuje činnosť na európskej úrovni;

f)       podporuje výmenu skúseností a najlepších postupov medzi minulými, súčasnými a budúcimi hlavnými mestami, ako aj kandidátskymi mestami.

Článok 16

Hodnotenie

1.           Za vyhodnotenie výsledkov každého európskeho hlavného mesta kultúry zodpovedá príslušné mesto.

Na základe cieľov a kritérií činnosti stanoví Komisia mestám spoločné usmernenia a ukazovatele, aby zaistila koherentný prístup k hodnotiacemu postupu.

Mestá pošlú svoje hodnotiace správy Komisii najneskôr do 31. októbra roku nasledujúceho po roku udelenia titulu. Komisia tieto správy uverejní.

2.           Komisia okrem hodnotení miest tiež pravidelne zabezpečuje externé a nezávislé hodnotenie výsledkov európskych hlavných miest kultúry. Hodnotenia Komisie sa zameriavajú na zaradenie všetkých minulých hlavných miest do európskeho kontextu, umožnenie ich porovnania a vyvodenie užitočných ponaučení pre budúce hlavné mestá, ako aj pre všetky európske mestá.

V týchto externých a nezávislých hodnoteniach sa posudzuje takisto činnosť Európske hlavné mestá kultúry ako celok vrátane účinnosti postupov použitých pri organizovaní činnosti, jej vplyvu a spôsobu jej skvalitnenia.

Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov:

a)      prvú predbežnú hodnotiacu správu najneskôr 31. decembra 2024;

b)      druhú predbežnú hodnotiacu správu najneskôr 31. decembra 2029;

c)      hodnotiacu správu ex-post najneskôr 31. decembra 2034.

Článok 17

Ustanovenia o zrušení a prechodné ustanovenia

Rozhodnutie č. 1622/2006/ES sa týmto zrušuje. Bude sa však naďalej uplatňovať na mestá, ktoré boli vymenované alebo sú v procese vymenovania za Európske hlavné mestá kultúry na roky 2012 až 2019.

Článok 18

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

Poradie, v ktorom sú členské štáty oprávnené navrhnúť Európske hlavné mesto kultúry

2020 || Chorvátsko[6] || Írsko || kandidátska a potenciálna kandidátska krajina

2021 || Rumunsko || Grécko || …[7]

2022 || Litva || Luxemburg ||

2023 || Maďarsko || Spojené kráľovstvo || kandidátska a potenciálna kandidátska krajina

2024 || Estónsko || Rakúsko ||

2025 || Slovinsko || Nemecko ||

2026 || Slovensko || Fínsko || kandidátska a potenciálna kandidátska krajina

2027 || Lotyšsko || Portugalsko ||

2028 || Česká republika || Francúzsko ||

2029 || Poľsko || Švédsko || kandidátska a potenciálna kandidátska krajina

2030 || Cyprus || Belgicko ||

2031 || Malta || Španielsko ||

2032 || Bulharsko || Dánsko || kandidátska a potenciálna kandidátska krajina

2033 || Holandsko || Taliansko ||

[1]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[2]               KOM(2007) 242 v konečnom znení.

[3]               Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 304, 3.11.2006, s. 1.

[5]               KOM(2011) 785 v konečnom znení.

[6]               Pod podmienkou jeho prístupu v roku 2013.

[7]               Tretí stĺpec zoznamu uvedeného v prílohe sa bude aktualizovať, ak po prijatí rozhodnutia pristúpia k Únii nové krajiny. Dodrží sa poradie ich pristúpenia. Vypočíta sa minimálne šesť rokov od dátumu pristúpenia do začiatku roku udelenia titulu, aby sa poskytol dostatočný čas na výberové konanie a monitorovanie. V danom roku nemôžu byť viac ako tri európske hlavné mestá kultúry. Ak v ten istý dátum pristúpia k Únii dve krajiny alebo k nej naraz pristúpi viac krajín a ak sa krajiny nedohodnú na poradí účasti príslušných krajín, Rada zorganizuje žrebovanie.