DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

1.1.        Všeobecne

Pravidlá smernice o PKIPCP týkajúce sa depozitárov zostali od jej prijatia v roku 1985 nezmenené: pozostávajú z niekoľkých všeobecných zásad stanovujúcich povinnosti depozitárov. Základným pravidlom PKIPCP je, že všetky aktíva fondu PKIPCP musia byť zverené depozitárovi. Tento depozitár v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zodpovedá za straty spôsobené neplnením svojich povinností. Smernica o PKIPCP, okrem uplatňovania normy založenej na nedbanlivosti, odkazuje na vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o presné vymedzenie spomínaných povinností. Tento odkaz ponecháva značný priestor pre odlišné výklady týkajúce sa rozsahu povinností depozitára a jeho zodpovednosti za nedbanlivostné konanie. V rámci celej Európskej únie sa preto vyvinuli rôzne prístupy vedúce k tomu, že v rôznych jurisdikciách sa na investorov PKIPCP vzťahuje odlišná úroveň ochrany.

Potenciálne dôsledky vnútroštátnych rozdielov v norme zodpovednosti sa dostali do popredia záujmu po bankrote spoločnosti Lehman [1] a Madoffovom podvode. V niektorých členských štátoch EÚ boli mimoriadne naliehavé najmä dôsledky Madoffovho podvodu. V jednom prípade konkrétny fond, ktorý plnil funkciu zberného fondu pre Madoffa, zaznamenal stratu okolo 1,4 miliardy EUR. Veľký rozsah Madoffovho podvodu ostal v podstate dlho neodhalený, pretože depozitár poveril úschovou aktív subjekt prevádzkovaný Bernardom Madoffom z americkej maklérskej spoločnosti Bernard Madoff Investment Securities. Bernard Madoff bol súčasne tiež správcom a maklérom zodpovedným za nákup finančných nástrojov v mene fondu. Prípad Madoff vyvolal niekoľko dôležitých otázok v súvislosti s fondmi PKIPCP. Po prvé, otvoril otázku presných podmienok, za akých depozitár konajúci v mene fondu PKIPCP môže poveriť úschovou aktív povereného uschovávateľa. V súčasnej smernici o PKIPCP sa neuvádzajú presné podmienky, za akých môže byť úschovou poverená tretia strana.

Prípad Madoff tiež vyvoláva otázku konfliktu záujmov. Konkrétne otázku, do akej miery môže správca investičného fondu patriť do rovnakej skupiny spoločností ako poverený uschovávateľ, ktorý bol poverený úschovou. Možno naozaj očakávať, že správca fondu sa bude vždy správať spôsobom, ktorý bude prispievať k ochrane záujmov investorov fondu, ak je správca zároveň povereným uschovávateľom aktív, do ktorých investori investovali? Pokiaľ ide o konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s nezávislosťou depozitára, smernica o PKIPCP ustanovuje len všeobecnú zásadu, že spoločnosť nemôže spravovať fond PKIPCP a zároveň pôsobiť ako jeho depozitár. Smernica o PKIPCP neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by upravovalo konflikty záujmov, ktoré môžu nastať v prípade poverenia funkciou správy a funkciami depozitára jednu a tú istú tretiu stranu.

Prípad Madoff napokon poukázal aj na všeobecné nejasnosti v rámci PKIPCP, a to najmä pokiaľ ide o základnú zodpovednosť uschovávateľa v prípade poverenia úschovou povereného uschovávateľa. Otázka zodpovednosti v prípade poverenia je v jednotlivých členských štátoch upravená rôznym spôsobom z dôvodu absencie pevných a rýchlo použiteľných pravidiel v príslušnej smernici o PKIPCP.

Prípad Madoff dostal do popredia záujmu zásadný vývoj v oblasti PKIPCP: kým ustanovenia PKIPCP o depozitároch zostali nezmenené, investičné prostredie pre PKIPCP sa vyvíja. PKIPCP sú teraz schopné investovať do širšej škály finančných aktív, ktoré môžu byť zložitejšie a tiež môžu byť vydávané a držané v úschove mimo EÚ (napr. na rozvíjajúcich sa trhoch); portfólia fondov sú čoraz rôznorodejšie a majú čoraz medzinárodnejší charakter.

Preto sa držanie aktív prostredníctvom poverených uschovávateľov tak, aby zodpovedalo investičným stratégiám fondu, stáva čoraz bežnejším. Madoffov podvod poukázal na to, že riziká spojené s používaním sietí poverených uschovávateľov nie sú vždy zanedbateľné. Ku strate aktív môže dôjsť na úrovni povereného uschovávateľa, čo môže zahŕňať stratu, ktorá je dôsledkom podvodu spáchaného povereným uschovávateľom, nedbanlivosti povereného uschovávateľa alebo bankrotu povereného uschovávateľa. Podľa súčasného rámca PKIPCP nie je jasné, aké povinnosti má depozitár pri výbere povereného uschovávateľa a dohľade nad ním. Z toho dôvodu existuje právna neistota v otázke, do akej miery depozitár zodpovedá za straty na úrovni povereného uschovávateľa.

Je potrebné uviesť, že 12. júla 2010 Komisia navrhla rozšírenie systémov náhrad pre investorov na investorov v PKIPCP. Zmeny a doplnenia smernice 97/9/ES boli zamerané na pokrytie situácií, keď je depozitár zodpovedný za stratu aktív PKIPCP, ale nie je schopný pokryť svoje záväzky. To by malo slúžiť ako doplnkový prostriedok na zvýšenie ochrany investorov v PKIPCP. V tejto fáze však uvedený návrh nebol prijatý Radou a je predmetom ďalšieho rokovania.

Okrem toho finančná kríza zároveň odhalila, že systémy odmeňovania a motivačné systémy bežne používané v rámci finančných inštitúcií samy osebe zhoršili vplyv a rozsah krízy. Politiky odmeňovania prispeli ku krátkodobému rozhodovaniu a vytvorili motivačné prvky pre podstupovanie nadmerného rizika.

Napokon, analýza vnútroštátnych sankčných režimov, ktorú vykonala Komisia spolu s výbormi orgánov dohľadu (v súčasnosti transformované na európske orgány dohľadu), poukázala na viacero odchýlok a nedostatkov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ, účinnosť finančného dohľadu a napokon aj na hospodársku súťaž, stabilitu a integritu finančných trhov a ochranu spotrebiteľa. Preto Komisia vo svojom oznámení z 9. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb[2] navrhla stanovenie minimálnych spoločných noriem EÚ týkajúcich sa niektorých kľúčových otázok s cieľom podporiť konvergenciu a posilnenie vnútroštátnych sankčných režimov. Komisia zaradila tieto spoločné pravidlá prispôsobené osobitostiam príslušných odvetví do všetkých svojich nedávnych návrhov na preskúmanie príslušných odvetvových právnych predpisov EÚ (smernice CRD IV, MiFID, smernica o zneužívaní trhu, smernica o transparentnosti). Rozšírenie tohto postupu na rámec PKIPCP je ďalším prirodzeným krokom v tomto procese.

Tento návrh je súčasťou širšieho legislatívneho balíka zameraného na obnovu dôvery spotrebiteľov vo finančné trhy. Balík má dve ďalšie časti. Prvou je rozsiahla revízia smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mali klienti pri nákupe poistných produktov vysokú úroveň ochrany. Záverečná časť balíka má za cieľ zlepšiť transparentnosť na investičnom trhu pre drobných investorov (návrh nariadenia o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre investičné produkty).

1.2.        Výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a posúdenia vplyvu

1.2.1.     Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia začala 3. júla 2009 konzultácie o depozitároch PKIPCP. Po nich nasledovalo vyjadrenie v rámci spätnej väzby v novembri toho istého roku[3]. Výsledky konzultácie, doplnené technickým vstupom orgánu ESMA, sú náležite zohľadnené v správe o posúdení vplyvu.

Útvary Komisie začali 9. decembra 2010 druhú verejnú konzultáciu o funkcii depozitára PKIPCP a odmeňovania správcov, ktorá bola ukončená 31. januára 2011. Celkovo bolo prijatých 58 príspevkov, z ktorých väčšina naznačovala širokú podporu iniciatíve preskúmania, najmä s ohľadom na objasnenie funkcií depozitára a zjednodušenie regulačného rámca v dôsledku navrhovaného zosúladenia so smernicou AIFM[4]. Respondenti však zaujali kritickejší postoj k problému zodpovednosti depozitára[5]. Tieto vyjadrenia v rámci spätnej väzby k obom konzultáciám sú k dispozícii v prílohe 2 uvedeného posúdenia vplyvu.

Pokiaľ ide o otázku administratívnych sankcií, táto správa odzrkadľuje odpovede na ad hoc dotazník vypracovaný útvarmi Komisie, ktorý bol zaslaný Európskemu výboru pre cenné papiere (ESC), ako aj Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). Zhrnutie odpovedí členských štátov na dotazník je uvedené ako príloha 7 k posúdeniu vplyvu.

1.2.2.     Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu sa zameriava na týchto päť otázok: oprávnenosť konať ako depozitár, kritériá pre poverenie úschovou, zodpovednosť za stratu finančných nástrojov držaných v úschove, odmeňovanie správcov PKIPCP a sankcie za porušovanie pravidiel týkajúcich sa PKIPCP.

Oprávnenosť konať ako depozitár

Súčasný rámec PKIPCP je málo jasný pre inštitúcie, ktoré sú oprávnené konať ako depozitár fondu PKIPCP. Podľa článku 23 ods. 3 smernice o PKIPCP členské štáty majú značný priestor na voľné rozhodovanie, pokiaľ ide o inštitúcie, ktoré považujú za oprávnené konať ako depozitár PKIPCP, za predpokladu, že tieto inštitúcie spĺňajú požiadavky uvedené v článku 23 ods. 2 (t. j. podliehajú regulácii obozretného podnikania a priebežnému dohľadu).

To viedlo k rozdielnym prístupom v jednotlivých členských štátoch: zo 17 členských štátov, ktoré vyžadujú, aby depozitárom bola úverová inštitúcia, 12 štátov ukladá osobitné kapitálové požiadavky len na vykonávanie činností úschovy alebo iných súvisiacich funkcií depozitára PKIPCP. Z tých členských štátov, ktoré umožňujú subjektom iným ako úverové inštitúcie konať ako depozitár PKIPCP, iba 3 vyžadujú, aby depozitár spĺňal ďalšie kapitálové požiadavky.

Pokiaľ ide o subjekty, ktoré môžu pôsobiť ako depozitár fondu PKIPCP, vnútroštátne rozdiely môžu byť príčinou značnej právnej neistoty a mohli by viesť k rozdielnej úrovni ochrany investorov. Okrem toho umožnenie subjektom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami ani investičnými spoločnosťami, aby konali ako depozitári bez použitia minimálnych kapitálových požiadaviek, prináša značné riziko, pokiaľ ide o zdroje dostupné týmto subjektom.

Z hľadiska harmonizácie rozsahu inštitúcií, ktoré sa považujú za subjekty poskytujúce dostatočné záruky, pokiaľ ide o reguláciu obozretného podnikania a kapitálové požiadavky na splnenie úlohy byť depozitárom, existujú tri možnosti. V posúdení vplyvu sa uvádza, že úverové inštitúcie aj regulované investičné spoločnosti poskytujú z hľadiska regulácie obozretného podnikania, kapitálových požiadaviek a účinného dohľadu dostatočné záruky na to, aby zastávali funkciu depozitárov PKIPCP. Ostatné inštitúcie (ako napríklad advokátske kancelárie, notári) sa nepovažujú za také subjekty, ktoré poskytujú tieto záruky, a pokiaľ chcú pôsobiť ako depozitári PKIPCP, mali by sa zmeniť na regulované investičné spoločnosti. Keďže väčšina depozitárov PKIPCP už patrí medzi úverové inštitúcie alebo regulované investičné spoločnosti, vplyv tejto zvolenej možnosti by sa týkal iba malej časti poskytovateľov služieb bez povolenia. Notári a advokátske kancelárie by, samozrejme, mali mať možnosť aj naďalej konať v ich tradičných oblastiach ako depozitári pre fondy iné ako PKIPCP, ako sú malé fondy rizikového kapitálu a fondy súkromného kapitálu, ktoré len zriedka investujú do kótovaných cenných papierov.

Poverenie úschovou

Zmeny smernice o PKIPCP, ktoré boli zavedené v roku 2001, rozšírili rozsah aktív oprávnených pre PKIPCP na nové triedy aktív[6]. Správcovia PKIPCP preto v súčasnosti investujú do oveľa väčšieho počtu krajín a do komplexnejších nástrojov ako v roku 1985. Keďže v rôznych jurisdikciách tretích krajín vznikajú ďalšie investičné príležitosti, nutnosť vymenovať poverených uschovávateľov sa v týchto jurisdikciách zvyšuje.

Aj napriek rozšíreniu oprávnených investičných nástrojov smernica o PKIPCP nevymedzuje podmienky platné v prípade, že depozitár poveruje úschovou povereného uschovávateľa. Nejasné sú preto podmienky, za akých poverenie môže prebiehať (napr. objektívny dôvod na poverenie, úroveň zručnosti pri výbere povereného uschovávateľa, intenzita nepretržitého monitorovania povereného uschovávateľa), ako aj podmienky, za akých môže byť úschovou výnimočne poverení uschovávatelia z tretích krajín, ktorí nespĺňajú normy obozretného podnikania a dohľadu.

V posúdení vplyvu sa uvádza, že poverenie úschovou by sa malo riadiť pravidlami starostlivosti pri výbere a menovaní povereného uschovávateľa a pravidlami nepretržitého monitorovania činností povereného uschovávateľa. Vo výnimočných prípadoch, ak by investičná stratégia PKIPCP zahŕňala investície do finančných nástrojov vydaných v krajinách, ktoré vyžadujú povinnú lokálnu úschovu, a ak v danej krajine nepôsobí žiadny uschovávateľ, ktorý by spĺňal uvedené požiadavky na poverenie a normy obozretného podnikania, poverenie by napriek tomu malo byť umožnené len vtedy, ak sú splnené prísne podmienky.

Zodpovednosť

Podľa článku 24 smernice o PKIPCP zodpovednosť za stratu finančného nástroja, ktorý sa drží v úschove, vzniká len v prípade „neplnenia alebo nedostatočného plnenia“ týchto povinností. Tieto právne podmienky viedli k rôznym výkladom v členských štátoch, a tým aj k rozdielom v ochrane investorov. Niektoré členské štáty uplatňujú režim tzv. „absolútnej“ zodpovednosti, v rámci ktorého má depozitár bezprostrednú povinnosť vrátiť stratené aktíva podniku PKIPCP, zatiaľ čo iné zastávajú názor, že strata aktív neznamená vždy neodôvodniteľné nesplnenie povinností zo strany depozitára, ktoré by malo viesť k zodpovednosti tohto depozitára. Výsledkom je, že norma týkajúca sa zodpovednosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaká.

Otázka zodpovednosti je najdôležitejšia v prípade poverenia úschovou. Podľa článku 22 ods. 2, zodpovednosť depozitára „nie je dotknutá skutočnosťou, že všetok alebo časť majetku v jeho úschove zverí do úschovy tretej osobe“. Smernica o PKIPCP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia upravujúce zodpovednosť za stratu finančného nástroja, ak úschovou bola poverená tretia strana. Táto otázka je ponechaná na všeobecnú zásadu uvedenú v článku 22 ods. 2, ktorá poskytuje členským štátom široký priestor pre výklad. Niektoré členské štáty napríklad ukladajú len povinnosť monitorovať povereného uschovávateľa, čo znamená, že depozitár nenesie zodpovednosť v prípade straty, ak preukáže, že vykonával svoje povinnosti monitorovania správne (norma založená na nedbanlivosti). Naopak, iné členské štáty ukladajú povinnosť vrátiť aktíva bez ohľadu na to, či bola porušená povinnosť monitorovania. Prípad Madoff ukázal zásadný rozdiel medzi absolútnou zodpovednosťou a normami založenými na nedbanlivosti.

V posúdení vplyvu sa uvádza, že norma „absolútnej zodpovednosti“, ktorá stanovuje povinnosť depozitárov vrátiť nástroje stratené počas úschovy bez ohľadu na zavinenie alebo nedbanlivosť, prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany investorov, ako aj k dosiahnutiu jednotnej úrovne v celej EÚ. V súlade s potrebami retailových investorov by mala byť zodpovednosť v prípade straty nástroja, ktorý sa nachádzal v úschove, založená na jednotnej norme EÚ, ktorá zahŕňa „absolútnu zodpovednosť“ za vrátenie stratených nástrojov na náklady hlavného uschovávateľa, bez akejkoľvek možnosti hlavného uschovávateľa zbaviť sa zodpovednosti v prípade poverenej úschovy.

Odmeňovanie

Keďže odmeňovanie správcov PKIPCP je, minimálne čiastočne, založené na výkonnosti fondu, existuje motivácia k zvyšovaniu úrovne rizika v portfóliu fondu s cieľom zvýšiť potenciálne výnosy. Vyššia miera rizika však vystavuje investorov fondu vyšším potenciálnym stratám, než by sa dalo očakávať vzhľadom na zverejnený rizikový profil fondu. Systémy odmeňovania by mohli byť nastavené asymetricky tak, aby sa správcovia podieľali na uskutočnených výnosoch, ale nie na utrpených stratách, čo vytvára ďalšie motivačné prvky k používaniu rizikovejších stratégií. Okrem toho systémy odmeňovania sú zriedka zverejňované v ponukových dokumentoch fondu, a preto správcovia z veľkej časti nemajú zodpovednosť voči investorom, pokiaľ ide o determinanty odmeňovania pracovníkov vrcholového manažmentu v súlade s výnosnosťou fondu.

Predpokladá sa zavedenie požiadavky, aby správcovská spoločnosť PKIPCP zaviedla politiku odmeňovania, ktorá je v súlade s riadnym riadením rizík fondu PKIPCP a s minimálnymi zásadami odmeňovania. Správcovská spoločnosť PKIPCP by tiež mala mať povinnosť podrobne zverejňovať výšku odmeňovania za príslušný finančný rok vo výročnej správe fondu PKIPCP.

Sankcie

Analýzou vnútroštátnych pravidiel pre sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo smernice o PKIPCP vykonanej Komisiou sa odhalili tri charakteristické prvky: i) rozdiely vo výške peňažných sankcií (napr. pokút) za rovnaké kategórie porušení, ii) rôzne kritériá platné pre určenie výšky administratívnych sankcií a iii) odchýlky v úrovni uplatňovania sankcií.

Politickou voľbou je dosiahnuť minimálnu harmonizáciu sankčných režimov tým, že sa bude vyžadovať i) minimálny zoznam administratívnych sankcií a opatrení (vrátane harmonizácie spodnej hranice maximálnych súm administratívnych pokút), ii) minimálny zoznam sankčných kritérií a iii) príslušné orgány a správcovské spoločnosti, ktoré stanovia mechanizmy oznamovania podozrení z nekalého konania (whistleblowing). Tento sankčný režim by sa vzťahoval na zoznam porušení základných záruk ochrany investorov podľa smernice o PKIPCP.

2.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

2.1.        Pravidlá týkajúce sa povinností depozitára

Pokiaľ ide o základné povinnosti depozitára pri úschove a dohľade, v návrhu sa navrhuje zmeniť a doplniť článok 22 smernice o PKIPCP takto:

V článku 22 ods. 1 sa uvádza, že pre každý fond PKIPCP sa určí len jeden depozitár. Toto pravidlo má zabezpečiť, aby jeden fond nemohol mať viacerých depozitárov.

V článku 22 ods. 2 sa navrhuje stanoviť, aby sa vymenovanie depozitára preukázalo písomnou zmluvou.

V článku 22 ods. 3 sa zjednocuje zoznam povinností dohľadu depozitárov PKIPCP založených v zmluvnej forme a PKIPCP založených v podnikovej forme. Tieto povinnosti zahŕňajú overenie zhody s platnými predpismi, ak sú akcie PKIPCP predané, emitované, odkúpené, vyplatené a zrušené; overenie, že všetky protiplnenia boli poskytnuté fondu v obvyklých lehotách; overenie, že investičná spoločnosť použila príjem v súlade s právnymi predpismi a svojimi zakladajúcimi dokumentmi; zaistenie, že hodnota podielových listov v PKIPCP sa vypočíta v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu a vykonávanie pokynov správcovskej alebo investičnej spoločnosti.

V článku 22 ods. 4 sa uvádzajú podrobné ustanovenia o monitorovaní hotovosti. Cieľom tohto odseku je poskytnúť depozitárovi prehľad o všetkých aktívach PKIPCP vrátane hotovosti. Tento odsek tiež zabezpečuje, aby žiadny hotovostný účet spojený s transakciami fondu nebol otvorený bez vedomia depozitára. Cieľom je zabrániť možnosti podvodných prevodov hotovosti. Tento odsek tiež zavádza rozlišovaciu požiadavku, aby bolo možné odlíšiť všetky finančné nástroje vedené v evidencii depozitára pre PKIPCP od vlastného majetku depozitára, aby sa tieto nástroje mohli kedykoľvek vymedziť ako nástroje patriace do tohto PKIPCP; cieľom takejto požiadavky je poskytnúť ďalšiu ochranu investorom v prípade, že by depozitár nesplnil svoje záväzky.

V článku 22 ods. 5 sa zavádza rozlišovanie medzi 1) povinnosťami v oblasti úschovy týkajúcimi sa finančných nástrojov, ktoré môžu byť držané v úschove depozitára, a 2) overením povinností vyplývajúcich z vlastníctva, ktoré súvisia so zvyšnými druhmi aktív. Odkaz na úschovu hmotných aktív, ako sú nehnuteľnosti alebo komodity, nie je nutný, pretože tieto aktíva nie sú v súčasnosti oprávnené na to, aby patrili do portfólia PKIPCP.

Nový článok 25 ods. 2 obsahuje rad obvyklých ustanovení o správaní, zamedzení a riadení konfliktov záujmov.

V článku 26b sa v tejto súvislosti zavádzajú nové vykonávacie opatrenia vymedzujúce podrobné podmienky pre vykonávanie monitorovania depozitárov a funkcií úschovy vrátane i) typu finančných nástrojov, ktoré sa zahrnú do rozsahu povinností depozitára v oblasti úschovy, ii) podmienok, za akých môže depozitár vykonávať svoje povinnosti v oblasti úschovy finančných nástrojov vedených v centrálnom depozitári cenných papierov, a iii) podmienok, za akých depozitár monitoruje finančné nástroje emitované v nominálnej podobe a vedené u emitenta alebo registrátora.

2.2.        Pravidlá týkajúce sa poverenia

V článku 22 ods. 7 sa vymedzujú podmienky, za akých môžu byť povinnosti depozitára v oblasti úschovy prenesené na povereného uschovávateľa. Podmienky a požiadavky, na základe ktorých môže depozitár PKIPCP poveriť svojimi povinnosťami v oblasti úschovy tretiu stranu, sú v zásade v súlade s podmienkami a požiadavkami platnými podľa smernice AIFM.

V článku 26b sa Komisii zveruje právomoc prijímať delegované akty, ktoré budú bližšie vymedzovať povinnosti depozitára pri počiatočnej a priebežnej primeranej starostlivosti vrátane povinností, ktoré sa vzťahujú na výber a vymenovanie povereného uschovávateľa.

2.3.        Pravidlá týkajúce sa oprávnenosti konať ako depozitár PKIPCP

Vzhľadom na rôzne vnútroštátne kritériá oprávnenosti, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na činnosť depozitárov, sa v návrhu navrhuje zmeniť článok 23 ods. 2, ktorý stanovuje vyčerpávajúci zoznam subjektov, ktoré sú oprávnené konať ako depozitári. Politickou voľbou je umožniť pôsobenie v úlohe depozitárov PKIPCP len úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam. Článok 23 obsahuje prechodné ustanovenia pre PKIPCP, ktoré vymenovali subjekty, ktoré už nie sú schopné konať ako depozitár.

2.4.        Pravidlá týkajúce sa zodpovednosti

Cieľom článku 24 ods. 1 je objasniť zodpovednosť depozitára PKIPCP v prípade straty finančného nástroja, ktorý sa drží v úschove. Podľa tohto odseku v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove je depozitár PKIPCP povinný vrátiť podniku PKIPCP finančný nástroj identického typu alebo v zodpovedajúcej sume. Žiadne ďalšie zbavenie sa zodpovednosti v prípade straty aktív sa nepredpokladá s výnimkou prípadu, ak depozitár vie preukázať, že strata je dôsledkom „vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerané ovplyvniť“. Navyše je jasné, že v prípade aktív, ktoré sa stratia, má depozitár PKIPCP všeobecnú povinnosť vrátiť PKIPCP finančné nástroje identického typu alebo v zodpovedajúcej sume „bez zbytočného odkladu“.

V článku 26b sa ustanovujú zodpovedajúce vykonávacie opatrenia na objasnenie niektorých technických aspektov, napríklad na určenie, za akých okolností možno nástroj držaný v úschove považovať za stratený.

V článku 24 ods. 2 sa uvádza pravidlo, podľa ktorého na zodpovednosť depozitára nemá vplyv skutočnosť, že zveril tretej strane všetky svoje úlohy v oblasti úschovy alebo niektoré z nich. Preto je depozitár povinný vrátiť nástroje držané v úschove, ktoré sa stratili, hoci ku strate došlo u povereného uschovávateľa. Ako už bolo spomenuté, nepočíta sa so žiadnym ďalším zbavovaním sa zodpovednosti (či už právnym alebo zmluvným) v prípade straty aktív zo strany povereného uschovávateľa.

V článku 24 ods. 2 sa preto, na rozdiel od článku 21 ods. 12 smernice o AIFM, ustanovuje zodpovednosť depozitára za vrátenie nástroja aj v prípade poverenia, bez možnosti zmluvného zbavenia sa zodpovednosti. Toto posilnenie zodpovednosti v prípade poverenia úschovou sa zdá byť oprávnené vzhľadom na veľmi širokú základňu investorov a retailový charakter podielnikov PKIPCP. Zavedenie režimu s rovnakou možnosťou zmluvného zbavenia sa zodpovednosti depozitára, ako je to povolené podľa smernice AIFM, sa nepovažuje za úplne vhodné. Obdobne nie je vhodné predpokladať, že depozitára možno zbaviť zodpovednosti, ak sa aktíva prenesú na povereného uschovávateľa, ktorý nespĺňa kritériá poverenia.

2.5.        Náhrada

Článok 24 ods. 5 sa týka náhrady požadovanej od depozitára. Tento odsek upravuje práva investorov PKIPCP v zmluvnej forme, ako aj PKIPCP v podnikovej forme, aby boli schopní uplatniť si nároky týkajúce sa záväzkov depozitárov, či už priamo alebo nepriamo (prostredníctvom správcovskej spoločnosti), v závislosti od právneho charakteru vzťahu medzi depozitárom, správcovskou spoločnosťou a podielnikmi.

2.6.        Odmeňovanie

Navrhované články 14a a 14b odrážajú súčasnú politiku v oblasti odmeňovania vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, a zamestnancov v konrolných funkciách. Tieto zásady by sa mali uplatňovať aj na tých, ktorí spravujú fond PKIPCP, či už vo forme investičnej spoločnosti alebo vo forme správcovskej spoločnosti.

2.7.      Prístup k telefonickým záznamom a k záznamom dátovej prevádzky

Existujúce telefonické záznamy a záznamy dátovej prevádzky predstavujú dôležité dôkazy na zistenie a preukázanie porušenia ustanovení smernice o PKIPCP. Článok 98 sa preto upravil s cieľom zabezpečiť, aby mali príslušné orgány možnosť požadovať existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy dátovej prevádzky, ktoré má k dispozícii telekomunikačný operátor alebo PKIPCP, správcovská spoločnosť, investičná spoločnosť alebo depozitár, ak existuje odôvodnené podozrenie, že takéto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly môžu byť relevantné na preukázanie porušenia ustanovení smernice o PKIPCP. Takisto by však malo byť jasné, že tieto záznamy sa nevzťahujú na obsah príslušnej komunikácie.

2.8.        Sankcie a opatrenia

V článkoch 99a až 99e sa premietajú súčasné horizontálne politiky v odvetví finančných služieb týkajúce sa sankcií a opatrení. Vymedzujú spoločný prístup k hlavným druhom porušenia ustanovení smernice o PKIPCP, pričom v článku 99a sa uvádza zoznam hlavných druhov porušenia. Stanovujú sa v ňom aj administratívne sankcie a opatrenia, ktoré by mali príslušné orgány uplatňovať v prípade hlavných porušení.

3.           Vplyv na rozpočet

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ, keďže na splnenie týchto úloh nie sú potrebné žiadne ďalšie finančné prostriedky ani pracovné pozície. Plánované úlohy Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy patria do rozsahu existujúcej zodpovednosti tohto orgánu, a preto prideľovanie zdrojov a zamestnancov určených v schválených legislatívnych finančných výkazoch pre tento úrad bude stačiť na uľahčenie plnenia týchto úloh.

2012/0168 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[7],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[8],

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES[9] by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby sa zohľadnil vývoj na trhu a doposiaľ získané skúsenosti účastníkov trhu a orgánov dohľadu, a to najmä s cieľom odstrániť rozdiely medzi vnútroštátnymi ustanoveniami o povinnostiach a zodpovednosti depozitárov, politike odmeňovania a sankciách.

(2)       S cieľom riešiť prípadný škodlivý vplyv zle navrhnutých štruktúr odmeňovania na riadne riadenie rizík a kontrolu rizikového správania jednotlivcov by sa mala stanoviť výslovná povinnosť správcovských spoločností podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) zaviesť a udržiavať v prípade kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil PKIPCP, ktoré spravujú, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík. Medzi tieto kategórie zamestnancov by mal patriť aspoň vrcholový manažment, zamestnanci, ktorí prijímajú riziká, zamestnanci v kontrolných funkciách a akýkoľvek zamestnanci, ktorých celkové odmeňovanie ich radí do rovnakej triedy odmeňovania ako vrcholový manažment a zamestnanci, ktorí prijímajú riziká. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať aj na investičné spoločnosti PKIPCP, ktoré si neurčili správcovskú spoločnosť.

(3)       Zásady politík odmeňovania by mali zohľadňovať, že správcovské spoločnosti PKIPCP sú schopné uplatňovať tieto politiky rôznymi spôsobmi v závislosti od ich veľkosti a veľkosti PKIPCP, ktoré spravujú, ich vnútornej organizácie a charakteru, rozsahu a zložitosti ich činností.

(4)       Zásady týkajúce sa riadnych politík odmeňovania stanovené v tejto smernici by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v odporúčaní Komisie 2009/384/ES z 30. apríla 2009 o politikách odmeňovania v odvetví finančných služieb[10] a mali by byť týmito zásadami doplňované.

(5)       S cieľom podporiť zbližovanie postupov dohľadu pri posudzovaní politík a postupov odmeňovania by mal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010[11] zabezpečiť, aby v odvetví správy aktív existovali usmernenia o riadnej politike odmeňovania . Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010[12] by mal byť orgánu ESMA nápomocný pri vypracovávaní týchto usmernení.

(6)       Ustanoveniami o odmeňovaní by nemalo byť dotknuté plné uplatňovanie základných práv zaručených zmluvami, všeobecných zásad vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva, platných právnych predpisov týkajúcich sa práv a účasti akcionárov a všeobecných povinností správnych a dozorných orgánov dotknutej inštitúcie, ako aj prípadného práva sociálnych partnerov na uzatváranie a presadzovanie kolektívnych dohôd v súlade s vnútroštátnym právom a zvyklosťami.

(7)       Na zabezpečenie potrebnej úrovne harmonizácie príslušných regulačných požiadaviek v jednotlivých členských štátoch by sa mali prijať ďalšie pravidlá, ktorými sa vymedzia úlohy a povinností depozitárov, určia právnické osoby, ktoré môžu byť vymenované za depozitárov, a objasnia zodpovednosti depozitárov v prípadoch straty aktív PKIPCP v úschove alebo v prípade nesprávneho plnenia povinností dohľadu zo strany depozitárov. Takéto nesprávne plnenie môže viesť ku strate aktív, ale aj ku strate hodnoty aktív, napríklad vtedy, ak depozitár toleroval investície, ktoré neboli v súlade so štatútom, pričom vystavil investora neočakávanému alebo predpokladanému riziku. Ďalšie pravidlá by tiež mali objasniť podmienky, za ktorých môže byť funkciami depozitára poverená tretia strana.

(8)       Je potrebné objasniť, že PKIPCP by mal menovať jediného depozitára, ktorý vykonáva celkový dohľad nad aktívami PKIPCP. Požiadavka, aby bol menovaný len jeden depozitár, by mala zabezpečiť, aby mal depozitár prehľad o všetkých aktívach PKIPCP a aby správcovia fondov a investori mali jediný kontaktný bod v prípade, že dôjde k problémom v súvislosti s úschovou aktív alebo výkonom funkcií dohľadu. Úschova aktív zahŕňa držanie aktív v úschove alebo v prípade, ak sú aktíva takého charakteru, že nemôžu byť držané v úschove, overenie vlastníctva týchto aktív, ako aj evidenciu týchto aktív.

(9)       Pri plnení svojich úloh by mal depozitár konať čestne, spravodlivo, profesionálne, nezávisle a v záujme PKIPCP alebo investorov PKIPCP.

(10)     V záujme zabezpečenia harmonizovaného prístupu k plneniu povinností depozitárov vo všetkých členských štátoch bez ohľadu na právnu formu PKIPCP je potrebné zaviesť jednotný zoznam povinností týkajúcich sa dohľadu, ktoré prislúchajú PKIPCP v podnikovej forme (investičná spoločnosť) a PKIPCP v zmluvnej forme.

(11)     Depozitár by mal byť zodpovedný za riadne monitorovanie peňažných tokov PKIPCP, a najmä za zabezpečenie toho, aby peniaze investorov a hotovosť patriaca PKIPCP boli správne účtované na účtoch vedených v mene PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti konajúcej v mene PKIPCP, alebo v mene depozitára konajúceho v mene PKIPCP. Preto by mali byť prijaté podrobné ustanovenia o monitorovaní hotovosti, aby sa zabezpečila účinná a jednotná úroveň ochrany investorov. Depozitár pri zabezpečovaní toho, aby boli peniaze investorov vedené na hotovostných účtoch, by mal zohľadňovať zásady stanovené v článku 16 smernice Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice[13].

(12)     S cieľom zabrániť podvodným peňažným prevodom by sa malo požadovať, aby žiadny hotovostný účet spojený s transakciami fondov nebol vedený bez vedomia depozitára.

(13)     Akýkoľvek finančný nástroj držaný v úschove pre PKIPCP by sa mal odlišovať od vlastných aktív depozitára a mal by byť vždy vymedzený ako nástroj patriaci do tohto PKIPCP; takáto požiadavka by mala poskytnúť ďalšiu ochranu investorom v prípade, že by depozitár nesplnil svoje záväzky.

(14)     Okrem existujúcich povinností uschovávať aktíva patriace PKIPCP by sa aktíva mali rozlišovať na tie, ktoré možno držať v úschove, a tie, ktoré v úschove držať nemožno a pri ktorých sa namiesto toho uplatní požiadavka evidencie a overenia vlastníctva. Skupina aktív, ktoré môžu byť držané v úschove, by mala byť jasne odlíšená, pretože povinnosť vrátiť stratené aktíva by sa mala vzťahovať len na túto konkrétnu kategóriu finančných aktív.

(15)     Je potrebné vymedziť podmienky poverenia povinnosťami depozitára spojených s úschovou treťou stranou. Poverovanie a ďalšie poverovanie by mali byť objektívne odôvodnené a mali by podliehať prísnym požiadavkám na vhodnosť tretej strany, ktorej sa zverila táto funkcia, a na náležité odborné znalosti, starostlivosť a obozretnosť, ktoré by mal depozitár uplatňovať pri výbere, menovaní a hodnotení tejto tretej strany. Na dosiahnutie jednotných podmienok na trhu a rovnako vysokej úrovne ochrany investorov musia byť tieto podmienky v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010[14]. Mali by sa prijať ustanovenia na zabezpečenie toho, aby tretie strany disponovali prostriedkami potrebnými na plnenie svojich povinností a aby oddeľovali aktíva PKIPCP.

(16)     Zverenie úschovy aktív prevádzkovateľovi zúčtovacieho systému cenných papierov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov[15] alebo zverenie poskytovania podobných služieb zúčtovacím systémom cenných papierov v tretích krajinách by sa nemalo považovať za poverenie funkciami úschovy.

(17)     Tretia strana, ktorá bola poverená úschovou aktív, by mala byť schopná viesť súhrnný účet ako spoločný samostatný účet pre viaceré PKIPCP.

(18)     Ak je úschovou poverená tretia strana, je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa na tretiu stranu vzťahovali osobitné požiadavky účinnej regulácie obozretného podnikania a dohľadu. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby boli finančné nástroje v držbe tretej strany, ktorá bola poverená úschovou, by sa mali vykonávať pravidelné externé audity.

(19)     Na trvalé zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov by sa mali prijať ustanovenia o výkone činností a riadení konfliktu záujmov, ktoré by sa mali uplatňovať na všetky situácie vrátane poverenia činnosťami úschovy. Tieto pravidlá by mali najmä zabezpečiť jasné oddelenie úloh a funkcií medzi depozitárom, PKIPCP a správcovskou spoločnosťou.

(20)     Na zaistenie vysokej úrovne ochrany investorov a zabezpečenie primeranej úrovne regulácie obozretného podnikania a priebežnej kontroly je potrebné stanoviť vyčerpávajúci zoznam subjektov, ktoré sú oprávnené konať vo funkcii depozitára, pričom iba úverové inštitúcie a investičné spoločnosti môžu konať ako depozitári PKIPCP. V prípade iných subjektov, ktoré mohli byť v minulosti oprávnené konať ako depozitári fondov PKIPCP, by sa mali prijať prechodné ustanovenia umožňujúce ich zmenu na oprávnené subjekty.

(21)     Je nevyhnutné vymedziť a vyjasniť zodpovednosť depozitára PKIPCP v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove. Ak sa finančný nástroj držaný v úschove stratí, depozitár by mal byť zodpovedný za vrátenie finančného nástroja identického typu alebo zodpovedajúcej sumy fondu PKIPCP. Žiadne ďalšie zbavenie sa zodpovednosti v prípade straty aktív by sa nepredpokladali s výnimkou prípadu, ak depozitár je schopný preukázať, že strata je dôsledkom „vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť“. V tejto súvislosti by sa depozitár nemal môcť odvolávať na interné situácie, akou je podvodné konanie zamestnanca, aby sa zbavil svojej zodpovednosti.

(22)     Ak depozitár poverí úlohami v oblasti úschovy tretiu stranu, a finančné nástroje, ktoré drží v úschove tretia strana, sa stratia, zodpovednosť by mal niesť depozitár. Tiež by sa malo stanoviť, že v prípade straty nástroja držaného v úschove je depozitár povinný vrátiť finančný nástroj identického typu alebo zodpovedajúcu sumu, a to aj v prípade, ak ku strate došlo u povereného uschovávateľa. Depozitár sa môže zbaviť zodpovednosti, iba ak preukáže, že strata je dôsledkom vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť. V tejto súvislosti by sa depozitár nemal môcť odvolávať na interné situácie, akou je podvodné konanie zamestnanca, aby sa zbavil svojej zodpovednosti. V prípade straty aktív depozitárom alebo povereným uschovávateľom by nemalo byť možné nijaké zbavenie sa zodpovednosti, zákonné ani zmluvné.

(23)     Každý investor investujúci do fondu PKIPCP by mal mať možnosť uplatniť nároky týkajúce sa zodpovednosti depozitára, a to priamo alebo nepriamo, prostredníctvom správcovskej spoločnosti. Náprava požadovaná od depozitára by nemala závisieť od právnej formy fondu PKIPCP (podnikovej alebo zmluvnej formy) ani od právnej povahy vzťahu medzi depozitárom, správcovskou spoločnosťou a podielnikmi.

(24)     Dňa 12. júla 2010 Komisia navrhla zmeny a doplnenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov[16]. Je dôležité, aby sa uvedený návrh z 12. júla 2010 doplnil o objasnenie povinností a rozsahu zodpovednosti depozitára a poverených uschovávateľov PKIPCP s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany investorov PKIPCP v prípade, že depozitár si nemôže splniť povinnosti stanovené v tejto smernici.

(25)     Je potrebné zaistiť, aby sa rovnaké požiadavky vzťahovali na všetkých depozitárov, bez ohľadu na právnu formu PKIPCP. Súlad požiadaviek by mal posilniť právnu istotu, zvýšiť ochranu investorov a prispieť k vytvoreniu jednotných trhových podmienok. Komisia nedostala nijaké oznámenie o tom, že by výnimku zo všeobecnej povinnosti zveriť aktíva depozitárovi využila nejaká investičná spoločnosť. Požiadavky smernice 2009/65/ES týkajúce sa depozitára investičnej spoločnosti by sa mali preto považovať za nadbytočné.

(26)     V súlade s oznámením Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb[17] by príslušné orgány mali mať právomoc ukladať peňažné sankcie dostatočne vysoké na to, aby boli odrádzajúce a primerané, a aby tak vyvažovali očakávaný úžitok z konania, ktoré nespĺňa požiadavky.

(27)     V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie v rôznych členských štátoch by sa pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a výšky správnych peňažných sankcií malo od členských štátov požadovať, aby zabezpečili, aby príslušné orgány zohľadnili všetky príslušné okolnosti.

(28)     S cieľom posilniť odrádzajúci účinok na širokú verejnosť a informovať verejnosť o porušovaní pravidiel, ktoré môže mať nepriaznivý vplyv na ochranu investorov, by sa sankcie mali uverejniť, s výnimkou určitých presne vymedzených okolností. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady proporcionality by sa mali sankcie uverejňovať anonymne, ak by ich uverejnenie spôsobilo zainteresovaným stranám neprimeranú škodu.

(29)     S cieľom zistiť prípadné porušenia by príslušné orgány mali disponovať potrebnými vyšetrovacími právomocami a mali by zaviesť účinné mechanizmy na podporu oznamovania potenciálneho alebo skutočného porušenia pravidiel.

(30)     Touto smernicou by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenie právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa trestných činov a sankcií.

(31)     V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, ako sú zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(32)     S cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov tejto smernice by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia by mala mať predovšetkým právomoc prijímať delegované akty na bližšie určenie osobitostí, ktoré treba začleniť do štandardnej zmluvy medzi depozitárom a správcovskou spoločnosťou alebo investičnou spoločnosťou, podmienok vykonávania funkcií depozitára vrátane typu finančných nástrojov, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu úloh depozitára v oblasti úschovy, podmienok, na základe ktorých môže depozitár vykonávať svoje úlohy v oblasti úschovy finančných nástrojov evidovaných v centrálnom depozitári, a podmienok, na základe ktorých by mal depozitár uschovávať finančné nástroje emitované v nominálnej podobe a ktoré sú evidované u emitenta alebo v registri, povinností náležitej starostlivosti depozitárov, povinnosti oddelenia, podmienok a okolností, za akých by sa finančné nástroje držané v úschove mali považovať za stratené, čo sa rozumie pod vonkajšími udalosťami, ktoré nemožno primerane ovplyvniť a následkom ktorých by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť. Komisia by mala pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov zaistiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(33)     V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[18] sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie takýchto dokumentov odôvodnené.

(34)     Členské štáty, ktoré konajú nezávisle od seba, nemôžu uspokojivo dosiahnuť ciele opatrení, ktoré sa majú prijať na zvýšenie dôvery investorov vo vzťahu k PKICPC, a to posilnením požiadaviek týkajúcich sa povinností a zodpovednosti depozitárov, politiky odmeňovania správcovských spoločností a investičných spoločností a zavedením spoločných noriem v oblasti sankcií uplatňujúcich sa na hlavné porušenia ustanovení tejto smernice. Keďže zistené nedostatky sa dajú riešiť iba prostredníctvom opatrení na európskej úrovni, a navrhované opatrenia je preto možné lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia by mala prijať potrebné opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(35)     Smernica 2009/65/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2009/65/ES sa mení a dopĺňa takto:

(1) Vkladajú sa tieto články 14a a 14b:

„Článok 14a

1. Členské štáty vyžadujú, aby správcovské spoločnosti zaviedli a uplatňovali politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík, toto riadenie rizík podporujú a nepodnecujú k podstupovaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP, ktoré spravujú.

2. Politiky a postupy odmeňovania zahŕňajú mzdy a dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia.

3. Politiky a postupy odmeňovania sa uplatňujú na tie kategórie zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, zamestnancov v kontrolných funkciách a všetkých zamestnancov poberajúcich celkové odmeny na úrovni triedy odmeňovania vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikové profily správcovských spoločností alebo PKIPCP, ktoré spravujú.

4. Orgán ESMA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(*) príslušným orgánom usmernenia, ktoré sú v súlade s článkom 14b. V týchto usmerneniach sa zohľadnia zásady riadnych politík odmeňovania stanovené v odporúčaní Komisie 2009/384/ES(**), veľkosť správcovskej spoločnosti a veľkosť PKIPCP, ktoré spravuje, ich vnútorná organizácia a povaha, rozsah a zložitosť ich činností. Pri vypracúvaní týchto usmernení orgán ESMA úzko spolupracuje s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami vypracovanými pre iné odvetvia finančných služieb, predovšetkým úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

Článok 14b

1. Správcovské spoločnosti pri zavádzaní a uplatňovaní politík odmeňovania podľa článku 14a dodržiavajú tieto zásady spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá ich veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností:

(a) politika odmeňovania je v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporuje ho, pričom nepodnecuje k prijímaniu rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovými profilmi, štatútom alebo zakladajúcimi dokumentmi PKIPCP, ktoré spravujú;

(b) politika odmeňovania je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktorý spravuje, alebo investorov takýchto PKIPCP a zahŕňa opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov;

(c) riadiaci orgán správcovskej spoločnosti vo svojej funkcii dohľadu prijíma a pravidelne preskúmava všeobecné zásady politiky odmeňovania a zodpovedá za jej vykonávanie;

(d) vykonávanie politiky odmeňovania sa aspoň raz ročne podrobí centrálnej a nezávislej vnútornej kontrole dodržiavania politík a postupov odmeňovania, ktoré prijal riadiaci orgán v rámci svojej funkcie dohľadu;

(e) zamestnanci v kontrolných funkciách sú odmeňovaní na základe plnenia cieľov súvisiacich s ich funkciami bez ohľadu na výkonnosť oblastí podnikania, ktoré kontrolujú;

(f) odmeňovanie vrcholových zamestnancov vo funkciách riadenia rizík a dodržiavania súladu je priamo podriadené dohľadu výboru pre odmeňovanie;

(g) ak je odmeňovanie viazané na výkonnosť, celková výška odmeny sa zakladá na kombinácii hodnotenia výkonnosti príslušného jednotlivca a príslušného obchodného útvaru alebo dotknutého PKIPCP a hodnotenia celkových výsledkov správcovskej spoločnosti, pričom sa pri hodnotení výkonnosti jednotlivca berú do úvahy finančné aj nefinančné kritériá;

(h) hodnotenie výkonnosti sa uskutočňuje vo viacročnom rámci, ktorý je primeraný z hľadiska životného cyklu PKIPCP, ktoré táto správcovská spoločnosť spravuje, s cieľom zabezpečiť, aby sa proces hodnotenia zakladal na dlhodobejšej výkonnosti a aby sa skutočná výplata výkonnostných zložiek odmeňovania rozložila na obdobie zohľadňujúce politiku vyplácania PKIPCP, ktoré spravuje, a ich investičné riziká;

(i) garantované pohyblivé odmeňovanie je výnimočné a používa sa len v súvislosti s prijímaním nových zamestnancov a obmedzuje sa na prvý rok;

(j) pevná a pohyblivá zložka celkového odmeňovania sú primerane vyvážené a pevná zložka predstavuje dostatočne vysoký podiel celkovej odmeny, aby bolo možné uplatňovať úplne pružnú politiku v oblasti pohyblivých zložiek odmeňovania vrátane možnosti nevyplatiť žiadne pohyblivé zložky odmeňovania;

(k) do platieb súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy sa premieta výkonnosť dosiahnutá v priebehu obdobia a sú navrhnuté tak, aby sa neodmeňovalo zlyhanie;

(l) meranie výkonnosti používané na výpočet pohyblivých zložiek odmeňovania alebo zoskupení pohyblivých zložiek odmeňovania zahŕňa komplexný mechanizmus úpravy na integráciu všetkých relevantných typov súčasných a budúcich rizík;

(m) v závislosti od právnej štruktúry PKIPCP a jeho štatútu alebo zakladajúcich dokumentov významná časť predstavujúca minimálne 50 % akejkoľvek pohyblivej odmeny pozostáva z podielových listov dotknutého PKIPCP, alebo rovnocenných vlastníckych podielov, alebo nástrojov, ktoré s akciami súvisia, alebo rovnocenných nehotovostných nástrojov, okrem prípadov, ak správa PKIPCP predstavuje menej než 50 % celkového portfólia spravovaného správcovskou spoločnosťou, pričom v tomto prípade sa minimum 50 % neuplatňuje.

Nástroje uvedené v tomto písmene podliehajú náležitej politike zadržiavania, ktorá je zameraná na zosúladenie motivačných prvkov so záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje, a investorov takýchto PKIPCP. Členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu zaviesť obmedzenia druhov a foriem týchto nástrojov, prípadne zakázať niektoré nástroje. Toto písmeno sa uplatňuje na časť pohyblivej zložky odmeňovania odloženú v súlade s písmenom n) a neodloženú časť pohyblivej zložky odmeňovania;

(n) významná časť, ktorá tvorí minimálne 40 % pohyblivej zložky odmeňovania, sa odkladá na obdobie, ktoré je primerané z hľadiska životného cyklu a politiky vyplácania dotknutého PKIPCP, a je náležite zosúladená s charakterom rizík daného PKIPCP.

Doba uvedená v tomto písmene je minimálne tri až päť rokov, ak nie je životný cyklus dotknutého PKIPCP kratší; splatná odložená odmena sa neprideľuje rýchlejšie než na pomernom základe; v prípade pohyblivej zložky odmeňovania, ktorá predstavuje obzvlášť vysokú sumu, sa odkladá minimálne 60 % sumy;

(o) pohyblivá zložka odmeňovania vrátane odloženej časti sa vypláca alebo prideľuje, len ak to umožňuje finančná situácia správcovskej spoločnosti ako celku a ak je to odôvodnené na základe výkonnosti dotknutého obchodného útvaru, dotknutého PKIPCP a dotknutého jednotlivca.

Celková pohyblivá zložka odmeňovania sa vo všeobecnosti výrazne skráti, ak sa finančné výsledky dotknutej správcovskej spoločnosti alebo dotknutého PKIPCP zhoršia alebo dosiahnu záporné hodnoty, pričom sa zohľadňuje tak aktuálna odmena, ako aj zníženie vyplácania súm zarobených skôr, a to aj prostredníctvom malusu alebo dohôd o vrátení (clawback);

(p) politika dôchodkového zabezpečenia je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami správcovskej spoločnosti a PKIPCP, ktoré spravuje.

Ak zamestnanec odíde zo správcovskej spoločnosti pred dosiahnutím dôchodku, správcovská spoločnosť bude počas obdobia piatich rokov držať dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia v podobe nástrojov uvedených v písmene m). V prípade zamestnanca, ktorý dosiahne dôchodkový vek, sa dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia vyplácajú zamestnancovi formou nástrojov uvedených v písmene m) a podliehajú päťročnému obdobiu zadržiavania;

(q) od zamestnancov sa požaduje, aby sa zaviazali, že nebudú využívať stratégie osobného zaistenia alebo poistenia odmeňovania a zodpovednosti, ktorými by oslabovali účinky ovplyvňujúce primeranosť rizík vyplývajúce z dojednaného spôsobu ich odmeňovania;

(r) pohyblivá zložka odmeňovania sa nevypláca prostredníctvom nástrojov ani metód, ktoré napomáhajú vyhýbaniu sa plneniu požiadaviek tejto smernice.

2. Zásady stanovené v odseku 1 sa uplatňujú na všetky druhy odmeňovania vyplácaného správcovskými spoločnosťami a na všetky prevody podielových listov alebo akcií PKIPCP v prospech tých kategórií zamestnancov vrátane vrcholového manažmentu, zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, zamestnancov v kontrolných funkciách a všetkých zamestnancov poberajúcich celkové odmeny na úrovni triedy odmeňovania vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí prijímajú riziká, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na ich rizikový profil alebo rizikové profily PKIPCP, ktoré spravujú.

3. Správcovské spoločnosti, ktoré sú významné z hľadiska svojej veľkosti alebo veľkosti PKIPCP, ktoré spravujú, svojej vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, zriadia výbor pre odmeňovanie. Výbor pre odmeňovanie sa zriadi takým spôsobom, aby bol spôsobilý kompetentne a nezávisle posudzovať politiky a postupy odmeňovania a motivačné prvky vytvorené na riadenie rizika.

Výbor pre odmeňovanie zodpovedá za prípravu rozhodnutí týkajúcich sa odmeňovania vrátane tých, ktoré majú dôsledky na riziko a riadenie rizík dotknutej správcovskej spoločnosti alebo PKIPCP a ktoré má prijímať riadiaci orgán v rámci svojej funkcie dohľadu. Výboru pre odmeňovanie predsedá člen riadiaceho orgánu, ktorý v dotknutej správcovskej spoločnosti nemá žiadne výkonné funkcie. Členovia výboru pre odmeňovanie sú členmi riadiaceho orgánu, ktorí v dotknutej správcovskej spoločnosti nemajú žiadne výkonné funkcie.

_______

(*)     Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(**)   Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 22.“

(2) V článku 20 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) písomnú zmluvu s depozitárom podľa článku 22 ods. 2; “

(3) Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

1. Investičná spoločnosť a správcovská spoločnosť pre každý podielový fond, ktorý spravuje, zabezpečí, aby bol v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly vymenovaný len jeden depozitár.

2. Vymenovanie depozitára musí mať formu písomnej zmluvy.

Uvedená zmluva zahŕňa pravidlá pre tok informácií považovaných za nevyhnutné na to, aby depozitár mohol vykonávať svoje funkcie v súvislosti s PKIPCP, pre ktorý bol vymenovaný za depozitára, ako sa stanovuje v tejto smernici a v iných zákonoch, právnych predpisoch alebo správnych ustanoveniach, ktoré sú relevantné pre depozitárov v domovskom členskom štáte PKIPCP.

3. Depozitár:

(a) zabezpečuje, aby sa predaj, emisia, odkúpenie, vyplatenie a zrušenie podielových listov PKIPCP vykonávali v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi;

(b) zabezpečuje, aby výpočet hodnoty podielových listov PKIPCP bol v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi;

(c) plní pokyny správcovskej spoločnosti alebo investičnej spoločnosti, ak nie sú v rozpore s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi;

(d) zabezpečuje, aby pri transakciách zahŕňajúcich aktíva PKIPCP boli všetky protiplnenia poskytované PKIPCP v obvyklých lehotách;

(e) zabezpečuje, aby boli príjmy PKIPCP použité v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a štatútom fondu alebo zakladajúcimi dokumentmi.

4. Depozitár zabezpečí, aby boli peňažné toky PKIPCP riadne monitorované, a najmä zabezpečí, aby všetky platby, ktoré vykonávajú investori alebo ktoré sa vykonávajú v ich mene pri upísaní podielových listov PKIPCP, boli prijaté a aby sa všetky peňažné prostriedky PKIPCP vložili na hotovostné účty, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

(a) otvorili sa na meno PKIPCP alebo na meno správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, alebo na meno depozitára, ktorý koná v mene PKIPCP;

(b) sú otvorené v subjekte uvedenom v písm. a), b) a c) článku 18 ods. 1 smernice Komisie 2006/73/ES(*) a

(c) sú vedené v súlade so zásadami stanovenými v článku 16 smernice 2006/73/ES.

Ak sú hotovostné účty otvorené na meno depozitára, ktorý koná v mene PKIPCP, žiadna hotovosť subjektu uvedeného v písm. b) prvého pododseku a žiadna vlastná hotovosť depozitára sa na takéto účty nevkladá.

5. Aktíva PKIPCP sa zverujú depozitárovi do úschovy takto:

(a) v prípade finančných nástrojov, ktoré možno držať v úschove, depozitár:

i)        drží v úschove všetky finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov otvorenom v evidencii depozitára, a všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky doručiť depozitárovi;

ii)       zabezpečí, aby všetky tieto finančné nástroje, ktoré možno viesť na účte finančných nástrojov vedenom v evidencii depozitára, boli vedené v evidencii depozitára na oddelených účtoch v súlade so zásadami uvedenými v článku 16 smernice 2006/73/ES, otvorených na meno PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, tak, aby sa pri týchto účtoch dalo v súlade s uplatniteľným právom vždy jasne identifikovať, že patria PKIPCP;

(b) v prípade ostatných aktív depozitár:

i)        overí, že tieto aktíva vlastní PKIPCP alebo správcovská spoločnosť, ktorá koná v mene PKIPCP, tak, že posúdi na základe informácií alebo dokumentov predložených PKIPCP alebo správcovskou spoločnosťou a na základe externých dokladov, ak sú k dispozícii, či PKIPCP alebo správcovská spoločnosť, ktorá koná v mene PKIPCP, je vlastníkom;

ii)       vedie v evidencii tie aktíva, v prípade ktorých je presvedčený, že sú vo vlastníctve PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPC, a priebežne túto evidenciu aktualizuje.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade platobnej neschopnosti depozitára nebolo možné aktíva PKIPCP, ktoré depozitár drží v úschove, rozdeliť veriteľom depozitára alebo ich speňažiť v ich prospech.

7. Depozitár nepoverí svojimi funkciami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tretie strany.

Funkciami uvedenými v odseku 5 môže depozitár poveriť tretie strany len za týchto podmienok:

(a) úlohami nie sú poverené so zámerom obchádzať požiadavky tejto smernice;

(b) depozitár vie preukázať, že existuje objektívny dôvod na poverenie;

(c) depozitár využil pri výbere a vymenovaní tretej strany, ktorú chce poveriť plnením častí svojich úloh, všetky náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť a naďalej využíva všetky náležité odborné znalosti, starostlivosť a pozornosť pri pravidelnom preskúmavaní a priebežnom monitorovaní každej tretej strany, ktorú poveril plnením častí svojich úloh, a opatrení tretej strany v súvislosti s úlohami, ktorými bola poverená.

Funkciami uvedenými v odseku 5 môže depozitár poveriť len tú tretiu stranu, ktorá vždy počas výkonu úloh, ktorými bola poverená:

(a) má štruktúry a odborné znalosti, ktoré sú náležité a primerané povahe a zložitosti aktív PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, ktoré sa jej zverili;

(b) pokiaľ ide o úlohy úschovy uvedené v odseku 5 písm. a), podlieha účinnej regulácii obozretného podnikania vrátane minimálnych kapitálových požiadaviek, ako aj dohľadu v dotknutej jurisdikcii;

(c) pokiaľ ide o úlohy úschovy uvedené v odseku 5 písm. a), podlieha pravidelnému externému auditu, aby sa zabezpečilo, že finančné nástroje sú v jej vlastníctve;

(d) oddeľuje aktíva klientov depozitára od vlastných aktív a od aktív depozitára takým spôsobom, aby bolo možné kedykoľvek jednoznačne určiť, že patria klientom príslušného depozitára;

(e) v prípade platobnej neschopnosti tretej strany nebudú aktíva PKIPCP, ktoré drží tretia strana v úschove, k dispozícii, aby boli rozdelené veriteľom tretej strany alebo speňažené v ich prospech;

(f) spĺňa všeobecné povinnosti a dodržiava zákazy uvedené v odseku 5 a článku 25.

Bez ohľadu na tretí pododsek písm. b), ak sa však v právnych predpisoch tretej krajiny vyžaduje, aby boli určité finančné nástroje držané v úschove miestnym subjektom, a žiadne miestne subjekty nespĺňajú požiadavky na poverenie stanovené v uvedenom písmene, depozitár môže svojimi funkciami poveriť takýto miestny subjekt len v rozsahu, v akom to vyžadujú právne predpisy tretej krajiny a len pokiaľ neexistujú miestne subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa poverenia, a len ak:

(a) investori príslušného PKIPCP sú náležite informovaní o tom, že je takéto poverenie potrebné z dôvodu zákonných obmedzení v právnych predpisoch tretej krajiny, a okolnostiach odôvodňujúcich poverenie, a to pred tým, ako investovali;

(b) PKIPCP alebo správcovská spoločnosť konajúca v mene PKIPCP dala depozitárovi pokyn poveriť úschovou takýchto finančných nástrojov takýto miestny subjekt.

Tretia strana môže týmito funkciami ďalej poveriť inú stranu v prípade, že sú splnené rovnaké podmienky. V takom prípade sa na príslušné strany primerane uplatňuje článok 24 ods. 2.

Na účely prvého až piateho pododseku sa poskytovanie služieb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES(**) prostredníctvom systémov zúčtovania cenných papierov, ako je to vymedzené na účely smernice 98/26/ES, alebo poskytovanie podobných služieb systémami zúčtovania cenných papierov tretích krajín nepovažuje za poverenie funkciami úschovy.

_________

(*) Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26.

(**) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.“

(4) Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

(a) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Depozitár je:

(a) úverovou inštitúciou s povolením na činnosť podľa smernice 2006/48/ES;

(b) investičnou spoločnosťou podliehajúcou požiadavkám na kapitálovú primeranosť podľa článku 20 ods. 1 smernice 2006/49/ES vrátane kapitálových požiadaviek týkajúcich sa operačných rizík a ktorá má povolenie v súlade so smernicou 2004/39/ES a ktorá takisto poskytuje vedľajšie služby úschovy a správy finančných nástrojov na účet klientov v súlade s oddielom B bodom 1 prílohy I k smernici 2004/39/ES; takéto investičné spoločnosti majú v každom prípade vlastné zdroje vo výške minimálne rovnajúcej sa počiatočnému imaniu uvedenému v článku 9 smernice 2006/49/ES;

Investičné spoločnosti alebo správcovské spoločnosti konajúce v mene PKIPCP, ktoré spravujú, ktoré pred [dátum: lehota na transpozíciu stanovená v článku 2 ods. 1 prvom pododseku] vymenovali za depozitára inštitúciu, ktorá nespĺňa požiadavky stanovené v tomto odseku, vymenujú depozitára, ktorý tieto požiadavky spĺňa pred [dátum: jeden rok po termíne stanovenom v článku 2 ods. 1 prvom pododseku]“

(b) Odseky 3, 4, 5 a 6 sa vypúšťajú.

(5) Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

1. Členské štáty zabezpečia, aby bol depozitár zodpovedný voči PKIPCP a voči podielnikom PKIPCP za straty spôsobené depozitárom alebo treťou stranou, ktorá bola poverená úschovou finančných nástrojov držaných v úschove v súlade s článkom 22 ods. 5 písm. a).

Členský štát v prípade straty finančného nástroja držaného v úschove zabezpečí, aby depozitár bez zbytočného odkladu vrátil finančný nástroj identického typu alebo zodpovedajúcu sumu PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP. Depozitár nenesie zodpovednosť, ak vie preukázať, že strata je dôsledkom vonkajšej udalosti, ktorú nemôže primerane ovplyvniť a ktorej následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť.

Členské štáty zabezpečia, aby bol depozitár takisto zodpovedný voči PKIPCP a voči investorom PKIPCP za všetky ostatné straty, ktoré utrpia v dôsledku toho, že depozitár úmyselne alebo z nedbanlivosti riadne nesplní svoje povinnosti podľa tejto smernice.

2. Na zodpovednosť depozitára nemá vplyv poverenie podľa článku 22 ods. 7.

3. Zodpovednosť depozitára podľa odseku 1 sa nesmie vylúčiť ani obmedziť dohodou.

4. Každá dohoda, ktorá je v rozpore s ustanovením odseku 3, je neplatná.

5. Zodpovednosť depozitára voči podielnikom PKIPCP môže byť priama alebo nepriama prostredníctvom správcovskej spoločnosti.“

(6) V článku 25 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Pri plnení svojich príslušných funkcií koná správcovská spoločnosť a depozitár čestne, spravodlivo, odborne, nezávisle a v záujme PKIPCP a investorov PKIPCP.

Depozitár nesmie vykonávať činnosti týkajúce sa PKIPCP alebo správcovskej spoločnosti, ktorá koná v mene PKIPCP, ktoré by mohli vytvárať konflikty záujmov medzi PKIPCP, investormi PKIPCP, správcovskou spoločnosťou a ním samotným, ak depozitár funkčne a hierarchicky neoddelil výkon svojich úloh depozitára od svojich ostatných potenciálne konfliktných úloh a ak nie sú prípadné konflikty záujmov riadne identifikované, riadené, monitorované a oznámené investorom PKIPCP.“

(7) Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

1. Podmienky nahradenia správcovskej spoločnosti a depozitára a pravidlá zabezpečenia ochrany podielnikov v prípade takého nahradenia sú stanovené právnymi predpismi alebo štatútom podielového fondu.

2. Právne predpisy alebo zakladajúce dokumenty investičnej spoločnosti stanovia podmienky pre nahradenie správcovskej spoločnosti a depozitára a pravidlá na zabezpečenie ochrany podielnikov v prípade takejto náhrady.

(8) Vkladajú sa tieto články 26a a 26b:

„Článok 26a

Depozitár na požiadanie sprístupní svojim príslušným orgánom, príslušným orgánom domovského členského štátu správcovskej spoločnosti a príslušným orgánom domovského členského štátu PKIPCP všetky informácie, ktoré získal pri výkone svojich povinností a ktoré môžu byť potrebné pre príslušné orgány pre plnenie ich povinností stanovených v tejto smernici.

Článok 26b

1.           Komisia je oprávnená prijímať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 112 a za podmienok stanovených v článkoch 112a a 112b opatrenia, v ktorých bližšie určí:

(a) náležitosti, ktoré treba zahrnúť do písomnej zmluvy podľa článku 22 odseku 2;

(b) podmienky výkonu funkcií depozitára podľa článku 22 odsekov 3, 4 a 5 vrátane:

i)        typu finančných nástrojov, ktoré sa zahrnú do rozsahu úloh depozitára spojených s úschovou v súlade s článkom 22 ods. 5 písm. a);

ii)       podmienok, na základe ktorých môže depozitár vykonávať svoje úlohy spojené s úschovou finančných nástrojov evidovaných v centrálnom depozitári;

iii)      podmienok, na základe ktorých má depozitár uchovávať finančné nástroje emitované v nominálnej podobe a evidované u emitenta alebo v registri v súlade s článkom 22 ods. 5 písm. b);

(c) povinnosti náležitej starostlivosti depozitárov podľa článku 22 ods. 7 druhého pododseku písm. c) ;

(d) povinnosť týkajúcu sa oddelenia podľa článku 22 ods. 7 tretieho pododseku písm. d) ;

(e) podmienky a okolnosti, za ktorých sa finančné nástroje držané v úschove považujú za stratené na účel článku 24;

(f) čo sa rozumie pod vonkajšími udalosťami podľa článku 24 ods. 1, ktoré nemožno primerane ovplyvniť a ktorých následkom by sa napriek všetkej primeranej snahe nedalo vyhnúť.“

(9) V článku 30 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Články 13, 14, 14a a 14b sa uplatňujú primerane na investičné spoločnosti, ktoré si neurčili správcovskú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice.“

(10) Oddiel 3 kapitoly V sa vypúšťa.

(11) Do článku 69 ods. 3 sa dopĺňa tento druhý pododsek:

„Výročná správa takisto obsahuje:

(a) celkovú výšku odmien za finančný rok rozdelenú na pevné a pohyblivé zložky odmeňovania, ktoré správcovská spoločnosť a investičná spoločnosť vyplatili svojim zamestnancom, a počet príjemcov a prípadne odmenu za zhodnotenie kapitálu, ktorú PKIPCP vyplatil;

(b) súhrnnú výšku odmien rozčlenenú na vrcholový manažment a zamestnancov správcovskej spoločnosti a prípadne investičnej spoločnosti, ktorých činnosť má významný vplyv na rizikový profil PKIPCP.“

(12) Článok 98 sa mení a dopĺňa takto:

(a) V odseku 2 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d) požadovať existujúce telefonické záznamy a prevádzkové dáta podľa vymedzenia v článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES(*), ktorými disponujú PKIPCP, správcovské spoločnosti, investičné spoločnosti alebo depozitári, ak existuje vážne podozrenie, že tieto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly môžu byť relevantné na preukázanie porušenia povinností stanovených touto smernicou PKIPCP, správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami alebo depozitármi; tieto záznamy sa však netýkajú obsahu komunikácie, na ktorú sa vzťahujú.

_________

(*)        Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.“

(b) Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Ak si žiadosť o telefonické záznamy alebo záznamy dátovej prevádzky podľa odseku 2 písm. d) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie je možné požiadať aj ako o predbežné opatrenie.“

(13) Článok 99 sa nahrádza takto:

„Článok 99

1. Členské štáty ustanovia, že ich príslušné orgány môžu uplatňovať primerané administratívne sankcie a opatrenia, ak sa nedodržia vnútroštátne ustanovenia prijaté pri vykonávaní tejto smernice a zaistia, aby sa tieto opatrenia uplatňovali. Tieto sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

2. Členské štáty zabezpečia, že ak PKIPCP, správcovské spoločnosti, investičné spoločnosti alebo depozitári nesplnia povinnosti, ktoré sa ich týkajú, môžu sa voči členom riadiaceho orgánu a ďalším osobám, ktoré nesú podľa vnútroštátneho práva zodpovednosť za dané porušenie predpisov, uplatniť sankcie alebo opatrenia.

3. Príslušným orgánom sa zveria všetky vyšetrovacie právomoci potrebné na vykonávanie ich funkcií. Príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.“

(14) Vkladajú sa tieto články 99a, 99b, 99c, 99d a 99e:

„Článok 99a

1. Tento článok sa uplatňuje v prípade, že:

(a) činnosti PKIPCP sa vykonávajú bez povolenia, čo je v rozpore s článkom 5;

(b) činnosť správcovskej spoločnosti sa vykonáva bez predchádzajúceho povolenia, čo je v rozpore s článkom 6;

(c) činnosť investičnej spoločnosti sa vykonáva bez predchádzajúceho povolenia, čo je v rozpore s článkom 27;

(d) dôjde k priamemu alebo nepriamemu nadobudnutiu kvalifikovanej účasti v správcovskej spoločnosti alebo takáto kvalifikovaná účasť v správcovskej spoločnosti sa ďalej zvýši, v dôsledku čoho by podiel na hlasovacích právach alebo kapitálový podiel dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo taký podiel, že by sa správcovská spoločnosť stala jeho dcérskou spoločnosťou (ďalej len „navrhované nadobudnutie“) bez toho, aby boli písomne oboznámené príslušné orgány správcovskej spoločnosti, v ktorej sa nadobúdateľ snaží nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

(e) dôjde k priamemu alebo nepriamemu prevedeniu kvalifikovanej účasti v správcovskej spoločnosti alebo k zníženiu kvalifikovanej účasti tak, že podiel na hlasovacích právach alebo kapitálový podiel by klesol pod úroveň 20%, 30% alebo 50% alebo na takú úroveň, že by správcovská spoločnosť prestala byť dcérskou spoločnosťou bez toho, aby s tým boli písomne oboznámené príslušné orgány, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

(f) správcovská spoločnosť získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkom 7 ods. 5 písm. b);

(g) investičná spoločnosť získala povolenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkom 29 ods. 4 písm. b);

(h) správcovská spoločnosť, keď sa dozvedela o nadobudnutí alebo prevode podielov na svojom kapitáli, následkom ktorých tieto podiely prekročia alebo sa dostanú pod niektorý z prahov uvedených v článku 11 ods. 10 smernice 2004/39/ES, neinformuje príslušné orgány o tomto nadobudnutí alebo prevodoch, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

(i) správcovská spoločnosť neinformuje aspoň raz za rok príslušný orgán o menách akcionárov a členov majúcich kvalifikovanú účasť a o veľkosti týchto účastí, čo je v rozpore s článkom 11 ods. 1;

(j) správcovská spoločnosť neplní postupy a opatrenia, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce článok 12 ods. 1 písm. a);

(k) správcovská spoločnosť neplní požiadavky týkajúce sa jej štruktúry a organizácie, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce článok 12 ods. 1 písm. b);

(l) investičná spoločnosť nedodržiava postupy a opatrenia, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce článok 31;

(m) správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť nedodržiava požiadavky týkajúce sa poverenia svojich funkcií tretím stranám, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce články 13 a 30;

(n) správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť nedodržiavajú pravidlá vykonávania činností, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia vykonávajúce články 14 ods. 30;

(o) depozitár neplní svoje úlohy v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonávajú odseky 3 až 7 článku 22;

(p) investičná spoločnosť a správcovská spoločnosť pre každý podielový fond, ktorý spravuje, opakovane neplní povinnosti týkajúce sa investičných politík PKIPCP stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa vykonáva kapitola VII;

(q) správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť neuplatňuje postup pre riadenie rizík a postup pre presné a nezávislé ohodnotenie hodnoty OTC derivátov stanovené vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa vykonáva článok 51 ods. 1;

(r) investičná spoločnosť a správcovská spoločnosť pre každý podielový fond, ktorý spravuje, opakovane neplní povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií investorom, ktoré jej ukladajú vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonávajú články 68 až 82;

(s) správcovská spoločnosť alebo investičná spoločnosť, ktorá uvádza podielové listy PKIPCP, ktorý spravuje, na trh v inom než domovskom členskom štáte PKIPCP, nesplní oznamovaciu povinnosť stanovenú v článku 93 ods. 1.

2.       Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých prípadoch uvedených v odseku 1 administratívne sankcie a opatrenia, ktoré sa môžu uplatňovať, zahŕňali aspoň:

(a) verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

(b) vydanie príkazu, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od tohto konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

(c) odňatie povolenia správcovskej spoločnosti alebo PKIPCP v prípade správcovskej spoločnosti alebo PKIPCP;

(d) uloženie dočasného zákazu výkonu funkcie v týchto spoločnostiach každému členovi riadiaceho orgánu správcovskej spoločnosti alebo investičnej spoločnosti alebo inej fyzickej osobe, ktorá sa berie na zodpovednosť;

(e) v prípade právnickej osoby uloženie administratívnych peňažných sankcií do výšky 10 % celkového ročného obratu uvedenej právnickej osoby v predchádzajúcom hospodárskom roku; v prípade, že je právnická osoba dcérskou spoločnosťou materského podniku, relevantným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky konečného materského podniku za predchádzajúci hospodársky rok;

(f) v prípade fyzickej osoby uloženie administratívnych peňažných sankcií do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je úradnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice;

(g) uloženie administratívnych peňažných sankcií do výšky dvojnásobku výšky ziskov alebo strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť.

Článok 99b

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bez zbytočného odkladu uverejnili všetky sankcie alebo opatrenia uložené za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na účel vykonávania tejto smernice vrátane informácií o type a povahe porušenia a totožnosti osôb, ktoré sú zaň zodpovedné, ak by toto uverejnenie vážne neohrozilo stabilitu finančných trhov. V prípade, že by uverejnenie spôsobilo zainteresovaným stranám neprimeranú ujmu, príslušné orgány uverejnia uložené sankcie alebo opatrenie s anonymnými údajmi.

Článok 99c

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo opatrení a výšky administratívnych peňažných sankcií vzali do úvahy všetky relevantné okolnosti vrátane:

(a) závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

(b) miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

(c) finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

(d) rozsahu ziskov, ktoré dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba, ak ich možno určiť;

(e) úrovne súčinnosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

(f) predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

2. Orgán ESMA vydá usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o typoch administratívnych opatrení a sankcií a o úrovni administratívnych peňažných sankcií.

Článok 99d

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na podporu oznamovania porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, príslušným orgánom.

2. Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

(a) konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a následné kroky;

(b) zodpovedajúcu ochranu zamestnancov investičných spoločností a správcovských spoločností, ktorí oznámia porušenia spáchané v rámci spoločnosti;

(c) ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je za porušenie údajne zodpovedná, v súlade so zásadami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES(*).

3. Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na interné oznamovanie porušení prostredníctvom konkrétneho kanála.

Článok 99e

1. Členské štáty poskytujú orgánu ESMA každý rok súhrnné informácie týkajúce sa všetkých opatrení alebo sankcií, ktoré sa uložili v súlade s článkom 99. Orgán ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe.

2. Ak príslušný orgán uverejnil opatrenia alebo sankcie, tieto opatrenia alebo sankcie oznámi takisto orgánu ESMA. Ak zverejnené opatrenie alebo sankcie súvisia so správcovskou spoločnosťou, orgán ESMA pridá odkaz na zverejnené opatrenie alebo sankciu do zoznamu správcovských spoločností uverejneným podľa článku 6 ods. 1.

3. Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa postupov a formulárov na poskytovanie informácií uvedených v tomto článku.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA predloží tieto návrhy vykonávacích technických predpisov Komisii do [vložte dátum].“

________

(*)     Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.“

(15) Vkladá sa tento článok 104a:

„Článok 104a

1. Členský štát uplatňuje smernicu 95/46/ES na spracovanie osobných údajov, ktoré sa v členských štátoch vykonáva podľa tohto nariadenia.

2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 45/2001(*) sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vykonané orgánom ESMA podľa tejto smernice.

________

(*)     Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.“

(16) V článku 112 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 12, 14, 43, 51, 60, 61, 62, 64, 75, 78, 81, 95 a 111 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 4. januára 2011. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 50a sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 21. júla 2011. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26b sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od […]. Komisia predloží najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia správu týkajúcu sa delegovaných právomocí. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament ani Rada v súlade s článkom 112a neodvolajú.“

(17) V článku 112a sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článkoch 12, 14, 26b, 43, 50a, 51, 60, 61, 62, 64, 75, 78, 81, 95 a 111 kedykoľvek odvolať.“

(18) Príloha I sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

1.           Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do […] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v odseku 1 uplatňujú od […].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.           Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

PRÍLOHA

V prílohe I sa bod 2 vzoru A nahrádza takto:

"„2. Informácie týkajúce sa depozitára:

2.1. Totožnosť depozitára PKIPCP a opis jeho povinností;

2.2. Opis všetkých funkcií v oblasti úschovy, ktorými depozitár poveril tretiu osobu, totožnosť poverenej osoby a identifikácia všetkých prípadných konfliktov záujmov, ktoré by mohli na základe tohto poverenia vzniknúť.“

[1]               Jedným z dôsledkov finančnej krízy bol bankrot banky Lehman Brothers International Europe, subjektu skupiny Lehman v Spojenom kráľovstve, ktorá skrachovala v roku 2008. Tomuto subjektu bola zverená úloha povereného uschovávateľa aktív niektorých systémov kolektívneho investovania (hoci išlo o fondy iné ako PKIPCP, regulačný model bol z hľadiska pravidiel pre depozitárov podobný ako pri PKIPCP).

[2]               KOM(2010) 716 v konečnom znení.

[3]               Dostupné na webovej stránke:          http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/ucits/feedback_statement_en.pdf

[4]               Kategórie respondentov: právnické osoby a ich priemyselné združenia (46), verejné orgány členských štátov (11) a spotrebiteľské organizácie (1).

[5]               Dve verejné konzultácie sú jednotlivo dostupné na:     http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/ucits/consultation_paper_en.pdf a      http://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2010/ucits/consultation_paper_en.pdf

[6]               Vrátane nástrojov peňažného trhu, fondov založených na indexoch vrátane fondov obchodovaných na burze (ETF) fondov fondov, derivátov (opcie, swapy, futurity/forwardy) alebo iných mimoburzových derivátov. Pozri smernicu 2007/16/ES, dostupnú na:     http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2007:079:0011:0019:SK:PDF

[7]               Ú. v. EÚ C, s.

[8]               Ú. v. EÚ C, s.

[9]               Ú. v. EÚ L 302,17.11.2009, s. 32.

[10]             Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 22.

[11]             Ú. v. EÚ L 331,15.12.2010, s. 84.

[12]             Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

[13]             Ú. v. ES L 241, 2.9.2006, s. 26.

[14]             Ú. v. ES L 174, 1.7.2011, s. 1.

[15]             Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

[16]             Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22.

[17]             KOM(2010) 716 v konečnom znení.

[18]             Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14