DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vývoj a pokračovanie používania nevhodných a nebezpečných postupov demontáže lodí poskytuje dôvody na vážne znepokojenie. Väčšina veľkých komerčných námorných plavidiel sa na konci svojej životnosti ešte vždy demontuje v nevyhovujúcich zariadeniach, ktoré sa nachádzajú v Ázii (India, Pakistan a Bangladéš), obvykle pomocou „plážovej metódy“ a so značnými vplyvmi na životné prostredie a zdravie.

Očakáva sa, že táto situácia sa zhorší, pretože sa predpokladá, že veľké počty lodí budú v budúcich rokoch poslané na demontáž v dôsledku nadmerného množstva lodí na svete, ktoré by podľa odhadu malo pretrvávať aspoň 5 až 10 rokov. Okrem toho sa očakáva, že nastávajúci vrchol v recyklácii lodí s nastávajúcim termínom vyradenia cisternových lodí s jednoduchým trupom (2015) z prevádzky prinesie podstatný prospech tým najmenej vyhovujúcim zariadeniam.

Súčasné právne predpisy[1] na medzinárodnej a na európskej úrovni sa ukázali ako neúčinné, pokiaľ ide o ukončenie týchto postupov recyklácie lodí.

Súčasné rozsiahle porušovanie predpisov je spojené s:

· nedostatočnou recyklačnou kapacitou v rámci OECD najmä pre najväčšie komerčné lode,

· veľmi silnou a nekalou súťažou medzi nevyhovujúcimi zariadeniami a ostatnými zariadeniami na vyššej technickej úrovni, ktoré sú schopné preniknúť iba na špecializovaný trh s osobitnými druhmi lodí, ako sú malé lode a vládne plavidlá vrátane vojnových lodí alebo flotily vlastníkov lodí, ktorí prijali dobrovoľné záväzky,

· skutočnosťou, že súčasné právne predpisy nie sú prispôsobené osobitným podmienkam lodí a medzinárodnej lodnej dopravy.

V záujme zlepšenia situácie zmluvné strany Bazilejského dohovoru vyzvali v roku 2004 Medzinárodnú námornú organizáciu (IMO), aby vypracovala povinné požiadavky na recykláciu lodí[2].

Medzinárodná námorná organizácia v máji 2009 prijala Hongkonský dohovor o bezpečnom a vhodnom recyklovaní lodí (ďalej len „hongkonský dohovor“). Aby tento dohovor vstúpil do platnosti a začal prinášať efekt, potrebná je ratifikácia dostatočným počtom veľkých vlajkových štátov a štátov s veľkou mierou recyklácie.

Európska únia a jej členské štáty porovnali úrovne kontroly a presadzovania ustanovené hongkonským a bazilejským dohovorom v celom ich rozsahu. Záver, ku ktorému sa dospelo v apríli 2010, bol taký, že „ako predbežné hodnotenie a so zreteľom na životný cyklus možno preto dospieť k záveru, že hongkonský dohovor zjavne ustanovuje úroveň kontroly a presadzovania, ktorá je prinajmenšom rovnocenná úrovni, ktorú ustanovuje bazilejský dohovor pre lode, ktoré sú odpadom podľa bazilejského dohovoru, a pre lode, na ktoré sa uplatňuje hongkonský dohovor, a lode, s ktorými sa nakladá podobným spôsobom, v súlade s článkom 3 ods. 4 tohto posledne uvedeného dohovoru“[3].

V októbri 2011 zmluvné strany bazilejského dohovoru podporili ratifikáciu hongkonského dohovoru s cieľom umožniť jeho vstup do platnosti[4].

Na európskej úrovni Komisia prijala v roku 2007 Zelenú knihu o lepšej demontáži lodí a v roku 2008 oznámenie, v ktorom sa navrhuje stratégia EÚ pre lepšiu demontáž lodí[5]. V tejto stratégiou sa navrhli opatrenia na zlepšenie podmienok demontáže lodí čo najskôr, a to aj vrátane prechodného obdobia pred vstupom do platnosti hongkonského dohovoru[6], to znamená, pripraviť určenie opatrení týkajúcich sa kľúčových prvkov dohovoru, podporovať dobrovoľné kroky zo strany priemyselného odvetvia, poskytovať technickú pomoc a podporu rozvojovým krajinám a lepšie presadzovať súčasné právne predpisy.

Vo svojich záveroch týkajúcich sa stratégie EÚ pre recykláciu lodí Rada schválila hongkonský dohovor, pričom zdôraznila, že dohovor predstavuje veľký úspech medzinárodného spoločenstva a zabezpečuje komplexný systém kontroly a presadzovania od výroby po koniec životnosti. Rada dôrazne nabádala členské štáty, aby ratifikovali dohovor ako prvoradú záležitosť s cieľom umožniť, aby vstúpil do platnosti čo najskôr a priniesol skutočnú a účinnú zmenu v praxi[7].

2012/0056 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009, alebo aby k nemu pristúpili

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 písm. a) bod v) a článok 218 ods. 8 prvý pododsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)       Lode, ktoré predstavujú odpad, podliehajú na medzinárodnej úrovni Bazilejskému dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní. Na európskej úrovni podliehajú tieto lode nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu[8]. Uvedeným nariadením sa vykonáva bazilejský dohovor, ako aj zmena a doplnenie[9] tohto dohovoru prijaté v roku 1995, ktoré ešte nenadobudli platnosť a ktorými sa zakazuje vývoz nebezpečného odpadu z členských štátov Európskej únie do nečlenských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vzhľadom na to, že lode obsahujú nebezpečné materiály, vo všeobecnosti sa klasifikujú ako nebezpečný odpad a preto sa ne vzťahuje zákaz vývozu na recykláciu do zariadení v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD.

(2)       Snaha o uplatňovanie existujúcich právnych predpisov na lode čelí na medzinárodnej a na európskej úrovni značným ťažkostiam.

(3)       Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí z roku 2009 (ďalej len „dohovor“) bol prijatý pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) 15. mája 2009 ako výsledok rokovaní Medzinárodnej konferencie o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí[10].

(4)       Dohovor má za cieľ zabezpečiť, aby lode, ktoré sa demontujú po dosiahnutí svojej prevádzkovej životnosti, nepredstavovali žiadne zbytočné riziká pre ľudské zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Dohovor sa zaoberá celkovo otázkami v súvislosti s demontážou lodí, ako aj obavami vyvolanými v dôsledku pracovných a environmentálnych podmienok na mnohých miestach demontáže lodí vo svete.

(5)       Environmentálne vhodné riadenie demontáže lodí je prioritou pre Európsku úniu[11] a včasné vykonávanie dohovoru je jedným z kľúčových opatrení navrhovaných v oznámení Komisie „Stratégia EÚ pre lepšiu demontáž lodí“[12].

(6)       Doteraz však žiadny členský štát neratifikoval tento dohovor ani k nemu nepristúpil a podpísali ho len tri členské štáty. Ratifikácia dohovoru členskými štátmi alebo pristúpenie k nemu by malo veľkú váhu na medzinárodnej scéne a urýchlilo by vstup dohovoru do platnosti.

(7)       Pokiaľ ide o recykláciu lodí, niektoré ustanovenia dohovoru patria do výhradnej právomoci Únie.

(8)       Únia nemôže ratifikovať dohovor, pretože iba štáty môžu byť jeho zmluvnými stranami.

(9)       Rada by preto mala požiadať členské štáty, aby v záujme Únie ratifikovali dohovor alebo aby k nemu pristúpili,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Po nadobudnutí účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XX (o recyklácii lodí) na účely vykonávania Hongkonského medzinárodného dohovoru o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí (ďalej len „dohovor“) prijatého 15. mája 2009 pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie členské štáty v častiach patriacich do výlučnej právomoci Únie ratifikujú tento dohovor alebo k nemu pristúpia.

Článok 2

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na bezodkladné uloženie svojich listín o ratifikácii dohovoru alebo o pristúpení k nemu u generálneho tajomníka Medzinárodnej námornej organizácie, v každom prípade najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

Pokrok v ratifikácii alebo pristúpení sa preskúma najneskôr do piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu na európskej úrovni a Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní na medzinárodnej úrovni.

[2]               Rozhodnutie VII/26 o environmentálne vhodnom riadení demontáže lodí prijaté počas 7. konferencie zmluvných strán bazilejského dohovoru.

[3]               Príspevok Európskej únie a jej členských štátov je k dispozícii na webovej adrese http://archive.basel.int/ships/oewg-vii12-comments/comments/eu.doc

[4]               Rozhodnutie X/ AA o environmentálne vhodnej demontáži lodí prijaté počas 10. konferencie zmluvných strán bazilejského dohovoru.

[5]               Oznámenie KOM(2008) 767 v konečnom znení z 19. novembra 2008 predstavujúce stratégiu EÚ pre lepšiu demontáž lodí a posúdenie jej vplyvu v pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK(2008) 2846.

[6]               Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnom a environmentálne vhodnom recyklovaní lodí.

[7]               Závery prijaté Radou 21. októbra 2009 sú k dispozícii na webovej stránke http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/envir/110626.pdf.

[8]               Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.

[9]               Zmena a doplnenie Bazilejského dohovoru („zmena a doplnenie o zákaze“) prijatá rozhodnutím III/1 zmluvných strán Bazilejského dohovoru.

[10]             Záverečný akt konferencie (SR/CONF/45).

[11]             Závery Rady z 20. novembra 2006.

[12]             KOM(2008) 767 v konečnom znení.