DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Lamna sleďová (Lamna nasus) sa vyskytuje v severnom Atlantickom oceáne a v celom pásme oceánov na južnej pologuli. Lamna nasus je aktívny teplokrvný a relatívne pomaly rastúci a neskoro dospievajúci dlhoveký druh, ktorý má len malý počet mláďat. Podľa kategorizácie organizácie FAO patrí k najzraniteľnejším vodným druhom s najnižšou produktivitou. Z hodnotení stavu populácií v Atlantickom oceáne vyplýva ich historický aj nedávny pokles. Využívanie populácií v oceánoch na južnej pologuli je do veľkej miery neriadené a len ťažko môže byť udržateľné. Tomuto druhu škodí najmä nadmerný rybolov. Pre jeho nízku produktivitu je preň nebezpečný lovný tlak. V posledných desaťročiach zaznamenáva prudký úbytok v severnom Atlantickom oceáne, a to najmä v severovýchodnej časti Atlantického oceánu, preto EÚ zakázala výlov tohto druhu. Tento zákaz sa vzťahuje na plavidlá EÚ, ako aj na plavidlá plaviace sa pod vlajkou cudzieho štátu, ktoré svoje činnosti vykonávajú vo vodách EÚ. Výlov lamny sleďovej sa na základe rozhodnutia Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) zakazuje aj v severovýchodnom Atlantickom oceáne. Výlov sa naďalej uskutočňuje v severozápadnom Atlantickom oceáne, ako aj v oceánoch na južnej pologuli. S výnimkou komisie NEAFC prijímajú ostatné regionálne organizácie pre riadenie rybolovu len veľmi málo opatrení na riadenie a zachovanie populácií lamny sleďovej a v iných štátoch sú o platných domácich právnych predpisoch len minimálne informácie. Predpokladá sa tiež, že väčšia časť úlovkov lamny sleďovej sa vôbec nehlási.

Vzhľadom na to navrhla EÚ v rokoch 2007 a 2010, aby bola lamna sleďová začlenená do prílohy II k dohovoru CITES. Návrhy podporila väčšina strán dohovoru CITES, nedosiahli však dvojtretinovú väčšinu potrebnú na prijatie. EÚ v rokoch 2009 a 2010 takisto navrhla v Medzinárodnej komisii pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT) zákaz rybolovu, tento návrh bol však zamietnutý.

Dostupné údaje o rozsahu medzinárodného obchodu s lamnou sleďovou a o jeho vplyve na stav tohto druhu sú nedostatočné. V súčasnosti skutočne nie sú k dispozícii nijaké medzinárodne uznávané údaje o exemplároch druhu lamny sleďovej, ktoré by umožňovali kvantifikáciu objemu medzinárodného obchodu s týmto druhom. Existujú však jednoznačné náznaky, že s časťami alebo derivátmi lamny sleďovej sa na medzinárodnej úrovni obchoduje a že existuje dôležitý medzinárodný trh s jej mäsom alebo plutvami. EÚ je jedným z hlavných trhov s exemplármi lamny sleďovej, preto má najväčšiu zodpovednosť za zabezpečenie udržateľnosti tohto obchodu.

Na vyhodnotenie vplyvu medzinárodného obchodu na zachovanie druhu sú potrebné údaje o medzinárodnom obchode s lamnou sleďovou. Zhromažďovanie údajov o medzinárodnom obchode vyžaduje medzinárodnú spoluprácu. Táto spolupráca sa dá najlepšie zabezpečiť tak, že členské štáty EÚ začlenia tento druh do prílohy III k dohovoru CITES. Je to takisto plne v súlade s akčným plánom Európskeho spoločenstva pre žraloky, ktorý Komisia prijala v roku 2009.

Podľa článku XVI dohovoru môže ktorákoľvek strana kedykoľvek predložiť sekretariátu zoznam druhov, ktoré sa majú začleniť do prílohy III. Zmena a doplnenie prílohy III nadobúda účinnosť automaticky po 90 dňoch odo dňa, keď sekretariát oznámi predložený návrh stranám.

Začlenenie druhu do prílohy III znamená, že na každý vývoz lamny sleďovej z EÚ by bolo potrebné vývozné povolenie, v ktorom by sa potvrdila zákonnosť jej výlovu. Pri iných typoch obchodu (vývoz do EÚ alebo obchod medzi stranami mimo EÚ) by vyvážajúca krajina musela vystaviť osvedčenie o pôvode.

Začlenenie do prílohy III poskytne všetkým stranám dohovoru CITES (minimálne) údaje o pôvode a objeme obchodovaných exemplárov, čím sa zlepšia vedomosti o faktoroch, ktoré majú vplyv na zachovanie lamny sleďovej, ktoré sa môžu využiť pri prijímaní budúcich opatrení štátov alebo medzinárodných organizácií na zachovanie druhu alebo obchodovanie s ním.

Začlenením do prílohy III sa zabezpečí, že strany dohovoru CITES budú venovať osobitnú pozornosť podmienkam, za ktorých sa exempláre lamny sleďovej lovia a za ktorých sa s nimi obchoduje, pričom môžu posilniť prijímanie ochranných opatrení, ak ešte nie sú prijaté, aby sa zabezpečilo jej udržateľné využívanie.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIA VPLYVU

O návrhu na začlenenie lamny sleďovej do prílohy III k dohovoru CITES sa diskutovalo pri mnohých príležitostiach s členskými štátmi EÚ na zasadnutiach výboru EÚ pre obchod s voľne žijúcimi organizmami konaných 11. júna 2010, 15. septembra 2010, 6. decembra 2010, 22. marca 2011 a 26. júla 2011. V tomto výbore sa začlenenie lamny sleďovej do prílohy III k dohovoru CITES vo veľkej miere podporilo.

Strany dohovoru CITES boli o možnom zámere EÚ začleniť lamnu sleďovú do prílohy III k dohovoru CITES informované listom z 27. mája 2011. Okrem Japonska a Číny (ktoré napadli skutočnosť, či sa dohovor CITES na tento morský druh vôbec vzťahuje) vyjadrili jednotlivé strany Európskej komisii väčšinou podporu (najmä USA, Nový Zéland, Turecko, Chorvátsko, Čierna Hora, kým Austrália uviedla, že týmto začlenením sa ohrozí šanca na úspech budúceho návrhu na začlenenie do prílohy II k dohovoru CITES).

Dôsledky začlenenia by boli v oblasti socio-ekonomických a administratívnych nákladov obmedzené: členské štáty EÚ, ktoré vyvážajú lamnu sleďovú, by museli poskytovať vývozné povolenie potvrdzujúce, že bola vylovená zákonne. Vzhľadom na to, že rybolov je v prípade lamny sleďovej vo veľkej väčšine európskych vôd zakázaný, išlo by len o obmedzený objem. Iné krajiny obchodujúce s lamnou sleďovou by museli vydávať osvedčenie o pôvode.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Dohovor CITES sa v EÚ vykonáva prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi[1]. Začlenenie lamny sleďovej do prílohy III k dohovoru CITES bude mať za následok začlenenie druhu do prílohy C k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97, ktoré sa uskutoční okamžite po nadobudnutí platnosti začlenenia do prílohy III k dohovoru. Keďže to bude mať vplyv na environmentálnu aj obchodnú politiku EÚ, podstatný právny základ rozhodnutia Rady by mali tvoriť článok 192 ods. 1 a článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Procedurálnym právnym základom by mal byť článok 218 ods. 9, keďže toto rozhodnutie sa týka stanovenia pozície EÚ v oblasti úpravy prílohy k dohovoru CITES, ktorá má právny účinok.

2012/0020 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o predložení návrhu Európskej únie na zmenu a doplnenie prílohy III k Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 207 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1) Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „CITES“) sa v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) vykonáva nariadením Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996[2].

(2) Druh Lamna nasus je pre svoju nízku produktivitu ohrozený lovným tlakom. V posledných desaťročiach zaznamenáva prudký úbytok v severnom Atlantickom oceáne, a to najmä v severovýchodnej časti Atlantického oceánu, preto Únia zakázala výlov tohto druhu. Tento zákaz sa vzťahuje na plavidlá Únie, ako aj na plavidlá plaviace sa pod vlajkou cudzieho štátu, ktoré svoje činnosti vykonávajú vo vodách Únie. Využívanie populácií v oceánoch na južnej pologuli je do veľkej miery neriadené a len ťažko môže byť udržateľné.

(3) Únia sa domnieva, že tomuto druhu môže hroziť celosvetové vyhynutie, ak sa na medzinárodný obchod nebude vzťahovať prísna regulácia s cieľom zabrániť využívaniu, ktoré je nezlučiteľné s jeho prežitím, a preto navrhla jeho začlenenie do prílohy II k dohovoru CITES CoP14 (2007) a CoP15 (2010). Tieto návrhy nezískali dvojtretinovú väčšinu strán, ktorá sa podľa dohovoru CITES vyžaduje na ich prijatie. Keďže neexistuje dôkaz o obnove uvedeného druhu a ani žiadny medzinárodný režim na zabezpečenie jeho riadenia a zachovania vo všetkých oblastiach, v ktorých sa nachádza, na ochranu tohto druhu je potrebné konanie Únie.

(4) Predpokladá sa, že pri nadmernom využívaní lamny sleďovej zohráva významnú úlohu medzinárodný obchod. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne medzinárodne uznávané údaje týkajúce sa obchodovania s exemplármi lamny sleďovej, pričom na vyhodnotenie vplyvu medzinárodného obchodu na zachovanie uvedeného druhu sú tieto údaje potrebné. Ak sa má posilniť medzinárodná spolupráca v oblasti kontroly obchodu s exemplármi druhu Lamna nasus a zlepšiť ochrana tohto druhu, mali by ho všetky členské štáty začleniť do prílohy III k dohovoru CITES.

(5) Podľa článku XVI dohovoru CITES nadobudne návrh na zmenu a doplnenie prílohy III automaticky účinnosť po 90 dňoch odo dňa, keď sekretariát predloží návrh stranám. Táto zmena a doplnenie príloh k dohovoru ovplyvní príslušné právne predpisy Únie, keďže na každý vývoz lamny sleďovej z Únie by bolo potrebné vývozné povolenie, v ktorom sa potvrdí zákonnosť jej výlovu. Pri iných typoch obchodu (vývoz do Únie alebo obchod medzi stranami mimo Únie) by vyvážajúca krajina musela vystaviť osvedčenie o pôvode.

(6) Keďže tzv. „Gaboronský“ dodatok k dohovoru CITES nenadobudol účinnosť, Únia ešte nie je stranou dohovoru.

(7) V takom prípade by rozhodnutie Únie o začlenení druhu Lamna nasus do prílohy III k dohovoru CITES mali predložiť členské štáty konajúc spoločne v záujme Únie a spôsobom konzistentným s požiadavkou jednotnosti vonkajšieho zastúpenia Únie.

(8) Spoločný návrhu na začlenenie druhu Lamna nasus do prílohy III k dohovoru CITES by mal preto predložiť na sekretariát dohovoru CITES členský štát, ktorý práve predsedá Rade Európskej únie konajúc ako zástupca členských štátov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Členské štáty, konajúce v záujme Európskej únie, spoločne predkladajú sekretariátu dohovoru CITES žiadosť o začlenenie druhu Lamna nasus do prílohy III k dohovoru CITES. Spoločný návrh predkladá sekretariátu dohovoru CITES členský štát, ktorý predsedá Rade Európskej únie, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA

Návrh na začlenenie druhu Lamna nasus do prílohy III k dohovoru CITES, ktorý sekretariátu dohovoru CITES predkladá [členský štát, ktorý predsedá Rade Európskej únie] v mene členských štátov EÚ

V súlade s článkom XVI ods. 1 dohovoru a po konzultáciách s ostatnými zainteresovanými stranami dohovoru CITES predkladá [členský štát, ktorý predsedá Rade Európskej únie] návrh na začlenenie druhu Lamna nasus do prílohy III k dohovoru.

Sekretariátu sa týmto predkladá žiadosť o začlenenie druhu uvedeného ďalej do prílohy III k dohovoru CITES v mene 27 členských štátov EÚ (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko):

FAUNA

     Chondrichthyes (podtrieda: Elasmobranchii)

     Lamniformes

     Lamnidae

     Lamna nasus (Bonnaterre, 1788)

Obr. 1. Lamna sleďová Lamna nasus

(Zdroj: Identifikačný hárok druhov organizácie FAO)

V prílohe 1 sa nachádza prehľad opatrení prijatých Európskou úniou na vykonávanie odporúčaní uvedených v uznesení konferencie č. 9.25 (Rev. CoP15).

S pozdravom

Príloha 1

Opatrenia prijaté Európskou úniou na vykonávanie odporúčaní uvedených v uznesení konferencie č. 9.25 (Rev. CoP15)

– Domáce nariadenia EÚ týkajúce sa riadenia a zachovania populácií lamny sleďovej a obchodovania s týmto druhom

Domáce nariadenia EÚ, v ktorých sa ustanovuje prevencia alebo obmedzenie využívania lamny sleďovej a kontrola obchodu s ňou, s cieľom zachovať tento druh:

· Nariadením Rady (EÚ) č. 57/2011 z 18. januára 2011 sa zakazuje výlov lamny sleďovej[3]. Tento zákaz sa vzťahuje na plavidlá EÚ, ako aj na plavidlá plaviace sa pod vlajkou cudzieho štátu, ktoré svoje činnosti vykonávajú vo vodách EÚ.

· Nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009 sa ustanovujú opatrenia na kontrolu a presadzovanie pravidiel spoločnej politiky EÚ v oblasti rybného hospodárstva, ako aj sankcie v prípade ich porušovania[4]. Toto ustanovenie sa vzťahuje na lamnu sleďovú, ako aj na všetky ostatné druhy, na ktoré sa uplatňuje spoločná politika EÚ v oblasti rybného hospodárstva.

· Nariadením Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008[5] sa stanovujú pravidlá uplatňované na dovoz produktov rybolovu do EÚ.

Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) sa okrem toho na svojom výročnom zasadnutí v novembri 2010 rozhodla zakázať v roku 2011 vo svojej regulačnej oblasti všetky cielené výlovy lamny sleďovej.

Nariadenia Európske únie sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

[1]               Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.

[3]               Prístup k nariadeniu získate po kliknutí na priloženú linku http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:024:0001:0125:EN:PDF. Na lamnu sleďovú sa vzťahuje článok 5 ods. 1 v spojení s prílohou IA so stranou 29 a článok 8 ods. 1 písm. e).

[4]               Prístup k nariadeniu získate po kliknutí na priloženú linku http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:343:0001:0050:EN:PDF.

[5]               Prístup k nariadeniu získate po kliknutí na priloženú linku http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:286:0001:0032:EN:PDF.