DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) obsahuje nové ustanovenie o „doložke o solidarite“. Podľa tohto ustanovenia Únia a jej členské štáty musia konať spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane objektom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Podľa článku 222 ods. 3 prvej vety Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku musia predložiť spoločný návrh, na základe ktorého Rada musí rozhodnúť, ako má Únia vykonávať doložku o solidarite. Európsky parlament musí byť informovaný.

Vzhľadom na široký rozsah článku zmluvy zahŕňajú podrobnosti vykonávania doložky o solidarite široký okruh oblastí politík a nástrojov. Medzi ne patria stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ[1], mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a finančný nástroj civilnej ochrany[2], Fond solidarity EÚ[3], iniciatíva v oblasti zdravotnej bezpečnosti pri závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia[4], štruktúry ESVČ zodpovedné za reakciu na krízy a súvisiace analýzy; ako aj dojednania o núdzovej a krízovej koordinácii v Rade. Predmetné dojednania sú takisto v súlade s vytvorením európskeho priestoru spravodlivosti v Únii.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Členské štáty poskytli hodnotné písomné príspevky na prípravu návrhu na základe zoznamu otázok, ktoré Komisia a ESVČ už spoločne pripravili. Zástupcovia členských štátov uskutočnili aj diskusie v rôznych orgánoch Rady, ako sú Politický a bezpečnostný výbor, Stály výbor pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti, Koordinačný výbor v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a Vojenský výbor.

Európsky parlament takisto poskytol veľmi cenný prínos vo forme svojho uznesenia „Doložky EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politické a operačné rozmery“[5].

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Cieľom návrhu je dosiahnuť súlad s článkom 222 ods. 3, v ktorom sa vyžaduje, aby Komisia a vysoký predstaviteľ Únie predložili Rade návrh o podrobnostiach vykonávania tejto doložky Úniou. V návrhu sa vymedzuje geografický rozsah, aktivačný mechanizmus a opatrenia reakcie na úrovni Únie.

Návrh zohľadňuje opatrenia Rady na koordináciu a usiluje sa o súlad s nimi v zmysle článku 222 ods. 2 (na základe dojednaní o núdzovej a krízovej koordinácii).

So zreteľom na článok 222 ods. 4 sa v návrhu stanovujú podrobnosti: i) o integrovanom vyhodnotení hrozby a rizika na úrovni Únie, ktoré by slúžilo ako základ pre pravidelné hodnotenie Európskou radou, a ii) o opatreniach pripravenosti prijímaných Úniou a členskými štátmi na základe usmernení Európskej rady.

Táto doložka sa vzťahuje na katastrofy a teroristické útoky v rámci územia EÚ, či už na súši, na mori alebo vo vzduchu. Uplatňuje sa bez ohľadu na to, či kríza má pôvod na území alebo mimo územia EÚ. Táto doložka sa uplatňuje aj na lode (v medzinárodných vodách) a lietadlá (v medzinárodnom vzdušnom priestore) alebo kritické infraštruktúry (napríklad pobrežné ropné a plynové zariadenia), ktoré patria pod zvrchovanosť členského štátu.

Doložka sa týka všetkých štruktúr v oblasti reakcie na krízy na úrovni EÚ. V rámci vnútorného rozmeru doložky väčšina relevantných štruktúr sídli v Komisii (GR ECHO, TAXUD, SANCO atď.) alebo v decentralizovaných orgánoch EÚ (FRONTEX, Europol, EMSA, ECDC, EFSA, EMEA atď.). Európska služba pre vonkajšiu činnosť má k dispozícii štruktúry so situačným vedomím, skúsenosťami v spravodajskej službe a odbornými vojenskými znalosťami[6], ako aj sieť delegácií, ktoré môžu prispieť k reakcii na hrozby alebo katastrofy na území členských štátov alebo na krízy s vonkajším rozmerom. Koordinácia a výmena informácií medzi Komisiou a ESVČ a príslušnými agentúrami sa uskutoční v rámci zasadnutí zvolaných Komisiou na prípravu navrhovaných opatrení v oblasti reakcie na krízy.

Podrobnosti vykonávania doložky o solidarite nenahrádzajú existujúce nástroje alebo politiky a osobitné postupy pri ich aktivácii. Poskytujú zastrešujúci rámec pre situácie mimoriadneho ohrozenia alebo škody, ktoré presahujú kapacitu postihnutého členského štátu alebo štátov v oblasti reakcie. Na zlepšenie efektívnosti a zabránenie duplicite štruktúr a funkcií sa bude využívať sieťový prístup. Najspôsobilejšie centrum EÚ pre reakcie na jednotlivé krízy s podporou celého spektra špecializovaných služieb bude fungovať ako centrum a rozhranie s členskými štátmi („ťažiskové centrum“).

V návrhu sa počíta s tým, že EÚ by mala konať len vo výnimočných prípadoch a na žiadosť politických orgánov členského štátu, ktorého vlastné kapacity nepostačujú na to, aby mohol reagovať na skutočnú alebo bezprostrednú hrozbu teroristického útoku, prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.

Dotknutý členský štát sa môže odvolať na doložku o solidarite, pričom svoju žiadosť musí adresovať Komisii a zároveň oznámiť predsedníctvu Rady.

Príslušné orgány dotknutého členského štátu musia okamžite nadviazať kontakt s Centrom pre núdzové reakcie (ďalej len „ERC“ z angl. Emergency Response Centre) v rámci Komisie, ktoré bude na úrovni Únie fungovať 24 hodín denne sedem dní v týždni ako počiatočné jediné kontaktné miesto.

Len čo sa nejaký členský štát odvolal na doložku o solidarite, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie konajúc v súlade s podrobnosťami stanovenými v tomto rozhodnutí, musia:

· najskôr identifikovať a mobilizovať všetky nástroje Únie, ktoré môžu pomôcť reagovať na danú krízu. Tieto zahŕňajú všetky odvetvové, operatívne alebo politické nástroje, ktoré patria do jej pôsobnosti. Okrem toho Komisia a vysoký predstaviteľ Únie musia určiť a navrhnúť použitie nástrojov a zdrojov, ktoré patria do pôsobnosti agentúr Únie,

· potom v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom posúdiť, či sú súčasné nástroje dostatočné, alebo či je potrebná dodatočná podpora, v prípade potreby doplniť finančnú pomoc z Fondu solidarity EÚ,

· ak je to vhodné, predložiť Rade návrhy, pokiaľ ide o operatívne rozhodnutia, ktoré by posilnili existujúce mechanizmy; rozhodnutia o mimoriadnych opatreniach na úrovni členských štátov, ktoré nie sú stanovené v existujúcich nástrojoch; politickú koordináciu a výmenu informácií a operatívne alebo podporné opatrenia na rýchlu reakciu členských štátov.

Ak je potrebná vojenská podpora, ktorá presahuje pomoc v rámci mechanizmu civilnej ochrany, vysoký predstaviteľ Únie predloží samostatný návrh v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť budú vypracovávať spoločné správy o integrovanom hodnotení situácie. Tieto správy zostaví ERC alebo určené operačné centrum v spolupráci so situačným strediskom EÚ na základe príspevkov, ktoré poskytnú jednotlivé centrá pre informovanosť o situácii a krízové riadenie v členských štátoch, Komisia, ESVČ, agentúry EÚ a príslušné medzinárodné organizácie. Tieto správy budú postúpené členským štátom, aby im poskytli informácie a podporu pri koordinácii a rozhodovaní na politickej úrovni v Rade.

ERC bude spočiatku fungovať ako jediné operačné centrum na úrovni Únie. Komisia po porade s vysokým predstaviteľom Únie môže následne určiť iné centrum, ktoré je vzhľadom na povahu krízy lepšie vhodné na prevzatie tejto funkcie. Určené operačné centrum bude hlavným kontaktným miestom pre členské štáty. Bude zohrávať vedúcu úlohu pri koordinácii operačnej reakcie a pri vypracovávaní spoločných správ o hodnotení situácie.

Po aktivácii doložky môže predsedníctvo rozhodnúť o začatí využívania opatrení na koordináciu krízových situácií a určiť najvhodnejší spôsob pre rýchlu konzultáciu a prijatie rozhodnutia v Rade v súlade s povinnosťou členských štátov poskytnúť pomoc podľa článku 222 ods. 2. Generálny sekretariát Rady, Komisia a ESVČ poskytujú podporu pri vykonávaní dojednaní o núdzovej a krízovej koordinácii.

Od roku 2015 Komisia a vysoký predstaviteľ Únie budú pravidelne vypracovávať spoločnú integrovanú správu o hodnotení hrozby a rizika na úrovni Únie. Táto správa sa bude opierať o hodnotenie hrozieb, nebezpečenstiev a rizík, ktoré sú v súčasnosti spracované v rôznych odvetviach (ako napr. terorizmus, organizovaná trestná činnosť, civilná ochrana, zdravie, zmena klímy a životné prostredie). Bude sa zakladať najmä na monitorovaní, výklade a výmene informácií, ktoré poskytnú členské štáty (prostredníctvom existujúcich sektorových sietí alebo z krízových centier), agentúry EÚ a príslušné medzinárodné organizácie. Integrované správy o hodnotení hrozby a rizika budú tvoriť základ pre pravidelné hodnotenie Európskou radou.

Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Zásada subsidiarity

V návrhu sa uvádza, že EÚ by mala konať len vo výnimočných prípadoch a na žiadosť politických orgánov členského štátu, ktorého vlastné kapacity sú preťažené.

Zásada proporcionality

Návrh nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov doložky. Na tento účel sa počíta s riadnym použitím všetkých bežných existujúcich nástrojov pomoci EÚ.

2012/0370 (NLE)

Spoločný návrh

ROZHODNUTIE RADY

o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 222 ods. 3 prvú vetu,

so zreteľom na spoločný návrh Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)       Toto rozhodnutie sa týka vykonávania doložky o solidarite Úniou. Malo by sa však vyvinúť úsilie o dosiahnutie súladu a komplementárnosti s inými opatreniami pomoci, ktoré majú poskytovať členské štáty podľa článku 222 ods. 2 zmluvy a vyhlásenia 37 v prílohe k zmluve, v ktorom sa stanovuje, že členský štát si môže vybrať najvhodnejší spôsob na dosiahnutie súladu s jeho vlastným záväzkom solidarity voči inému členskému štátu.

(2)       Vykonávanie doložky o solidarite Úniou vychádza v čo najväčšej miere z existujúcich nástrojov, zvyšuje účinnosť zlepšením koordinácie a zabránením duplicite, funguje bez žiadnych dodatočných zdrojov, poskytuje jednoduché a jasné rozhranie s členskými štátmi na úrovni Únie a rešpektuje inštitucionálne právomoci každého orgánu a útvaru.

(3)       Toto rozhodnutie sa vzťahuje na množstvo politických nástrojov politiky a najmä na: stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, mechanizmus Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, Fond solidarity Európskej únie, rozhodnutie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia a na štruktúry vytvorené v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

(4)       Dojednania o koordinácii členských štátov v Rade by mali vychádzať z dojednaní o núdzovej a krízovej koordinácii (ďalej len „CCN“ z angl. Crisis Coordination Arrangements) v revidovanom znení na základe mandátu Rady a jeho následných záverov[7], podľa ktorých: „by sa mal zabezpečiť súlad s vykonávaním doložky o solidarite“; „dojednania budú využívať známe obvyklé postupy Rady namiesto toho, aby sa vytvárali vopred zadefinované skupiny ad hoc“; „uznávajú význam potenciálu integrovaného situačného povedomia v EÚ“.

(5)       Geografický rozsah pôsobnosti vykonávacích opatrení musí byť jasne definovaný.

(6)       Pokiaľ ide o boj proti terorizmu[8], rozličné nástroje sú pripravené zlepšiť ochranu kritických infraštruktúr v oblasti energetiky a dopravy[9]; posilnenie spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, posilnenie prevencie radikalizácie a obmedzenie prístupu teroristov k finančným prostriedkom, ako aj k výbušninám a chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým materiálom[10].

(7)       Na úrovni Únie treba vymedziť aktivačný mechanizmus pre vykonávacie opatrenia, a to na základe žiadosti od vysokého politického miesta dotknutého členského štátu alebo štátov, a ktorý bude podporovaný miestom jednotného kontaktu na úrovni Únie.

(8)       Opatrenia reakcie na úrovni Únie by mali zlepšiť účinnosť pomocou posilnenej koordinácie na základe existujúcich nástrojov.

(9)       Mechanizmus civilnej ochrany[11] uľahčuje posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a Úniou v oblasti civilnej ochrany. Návrh Komisie na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany[12] predpokladá vytvorenie Centra pre núdzové reakcie (ďalej len „ERC“ z angl. Emergency Response Centre), ktorým sa zabezpečí nepretržitá prevádzková kapacita a ktoré bude slúžiť členským štátom a Komisii.

(10)     Európska služba pre vonkajšiu činnosť má k dispozícii štruktúry s odbornými vojenskými znalosťami a skúsenosťami v spravodajskej službe (ako je Centrum EÚ pre analýzu spravodajských informácií, Vojenský štáb EÚ a Situačné stredisko EÚ), ako aj sieť delegácií, ktoré môžu takisto prispievať k reakcii na hrozby alebo katastrofy na území členských štátov alebo na krízy s vonkajším rozmerom.

(11)     Centrum pre strategickú analýzu a reakciu zriadené v roku 2011 v rámci Generálneho riaditeľstva Komisie pre vnútorné záležitosti poskytuje hodnotenie a riadenie rizík a kríz, ktoré ohrozujú vnútornú bezpečnosť Únie, vrátane otázok týkajúcich sa terorizmu.

(12)     Tam, kde je to vzhľadom na naliehavosť potrebné a uskutočniteľné, opatrenia reakcie na úrovni Únie by sa mali doplniť o prijímanie právnych aktov alebo zmenu a doplnenie existujúcich aktov v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

(13)     Toto rozhodnutie nemá vplyv na obranu. Ak si kríza vyžaduje prijatie opatrenia v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) presahujúce rámec použitia vojenských zdrojov, na ktoré sa vzťahujú existujúce opatrenia v oblasti civilnej ochrany, mala by Rada prijať rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

(14)     V oznámení Komisie Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe[13] sa stanovil cieľ zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám prostredníctvom niekoľkých opatrení vrátane plného využívania doložky o solidarite a vypracovania prístupu na hodnotenie rizika a hrozieb, ktorý zohľadňuje všetky riziká. V súlade s tým by sa mal pripraviť a pravidelne aktualizovať medzisektorový prehľad o rizikách prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

(15)     Na úrovni Únie by sa mal zriadiť integrovaný proces vyhodnocovania hrozieb a rizík, ktorý by umožňoval Európskej rade vyhodnocovať hrozby pre Úniu tak, aby Únia a jej členské štáty mohli prijímať účinné opatrenia.

(16)     Dňa 22. novembra 2012 prijal Európsky parlament rezolúciu 2012/2223 s názvom „Doložky EÚ o vzájomnej ochrane a solidarite: politické a operačné rozmery“.

(17)     Opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí sa nedotýkajú ďalšieho rozvoja osobitných opatrení na riešenie krízových situácií, ku ktorým dochádza mimo územia členských štátov.

(18)                 Toto rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré boli uznané v Charte základných práv Európskej únie, a musí sa uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(19)     Keďže ciele tohto rozhodnutia, konkrétne vykonávanie doložky o solidarite Úniou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, zato sa však dajú lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tomto článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Všeobecný cieľ a predmet

1.           Toto rozhodnutie stanovuje pravidlá a postupy pre vykonávanie ustanovení článku 222 ods. 3 prvej vety Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „doložka o solidarite“).

2.           Opatrenia na úrovni Únie, ktorých cieľom je poskytovať informácie a podporu, vychádzajú z mechanizmov, ktoré už fungujú v rámci Komisie a agentúr Únie, a tieto mechanizmy dopĺňajú. K riešeniu kríz, ktoré majú vonkajší rozmer alebo ktoré si vyžadujú spravodajské informácie, vojenské zdroje alebo opatrenia v rámci SZBP, prispievajú vysoký predstaviteľ Únie a ESVČ tým, že v oblasti pôsobnosti vysokého predstaviteľa prijímajú primerané iniciatívy a poskytujú príslušné informácie a podporu.

3.           Týmito opatreniami sa zlepší efektívnosť pomocou lepšej koordinácie medzi reakciou na úrovni Únie a členských štátov.

4.           Koordinácia na politickej úrovni v Rade sa opiera o dojednania o núdzovej a krízovej koordinácii a zabezpečuje aj súlad a komplementárnosť s opatreniami Únie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v prípade teroristických útokov, prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou bez ohľadu na to, či majú pôvod na území alebo mimo územia členských štátov:

a)      na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje zmluva, vrátane pevniny, teritoriálnych vôd a vzdušného priestoru;

b)      v prípade, že sú postihnuté lode (v medzinárodných vodách) alebo lietadlá (v medzinárodnom vzdušnom priestore) alebo kritické infraštruktúry (napríklad pobrežné ropné a plynové zariadenia), ktoré patria pod zvrchovanosť členského štátu.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)      kríza: vážna, nečakaná a často nebezpečná situácia, ktorá si vyžaduje rýchly zásah; situácia, ktorá môže ovplyvniť alebo ohroziť životy, životné prostredie, kritickú infraštruktúru alebo základné spoločenské funkcie a ktorá môže byť spôsobená prírodnou katastrofou alebo katastrofou spôsobenou ľudskou činnosťou alebo teroristickými útokmi;

b)      katastrofa: akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok;

c)      teroristický útok: teroristický čin, ako je vymedzené v rámcovom rozhodnutí Rady z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu, 2002/475/SVV, zmenenom a doplnenom rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008;

d)      pripravenosť: stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských a materiálnych zdrojov, ktorý im umožňuje zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na mimoriadnu udalosť a ktorý je výsledkom vopred prijatých opatrení;

e)      reakcia: akékoľvek opatrenie prijaté počas katastrofy alebo skutočného či bezprostredného teroristického útoku alebo po týchto udalostiach s cieľom riešiť ich bezprostredné nepriaznivé následky.

Článok 4

Aktivácia

1.           Členský štát, ktorý je predmetom skutočného alebo hroziaceho teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, sa môže odvolať na doložku o solidarite, ak po tom, ako vyčerpal možnosti existujúcich prostriedkov a nástrojov na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ, dospeje k záveru, že situácia presahuje jeho kapacitu v oblasti reakcie.

2.           Dotknutý členský štát predloží svoju žiadosť predsedovi Európskej komisie prostredníctvom Centra pre núdzové reakcie a súbežne to oznámi predsedníctvu Rady.

3.           Centrum pre núdzové reakcie funguje 24 hodín denne sedem dní v týždni ako počiatočné jediné kontaktné miesto pre príslušné orgány dotknutých členských štátov.

Článok 5

Opatrenia v oblasti reakcie na úrovni Únie

4.           Len čo sa nejaký členský štát odvolal na doložku o solidarite, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie v súlade s článkom 1 ods. 2:

a)      identifikujú a použijú všetky relevantné nástroje Únie, ktoré môžu pomôcť reagovať na danú krízu vrátane odvetvových, operatívnych, politických alebo finančných rozhodnutí (napr. mechanizmus v oblasti civilnej ochrany, Centrum pre strategickú analýzu a reakciu, Zariadenie pre núdzové operácie v oblasti zdravia, spravodajské zdroje INTCEN), ktoré patria do pôsobnosti Komisie a vysokého predstaviteľa Únie, ako aj vojenské zdroje mobilizované prostredníctvom EUMS; okrem toho identifikujú a navrhnú používanie nástrojov a zdrojov, ktoré patria do pôsobnosti agentúr Únie;

b)      posúdia, či existujúce nástroje sú dostatočné;

c)      vypracúvajú pravidelné integrované správy o hodnotení a analýze situácie, aby informovali a podporovali koordináciu a rozhodovanie na politickej úrovni v Rade;

d)      podľa potreby predložia návrhy Rade, predovšetkým pokiaľ ide o: operatívne rozhodnutia o posilnení existujúcich mechanizmov, rozhodnutia o mimoriadnych opatreniach zo strany členských štátov, ktoré nie sú stanovené v existujúcich nástrojoch; koordináciu politiky a výmenu informácií s cieľom vytvoriť potrebné regulačné podmienky; operatívne alebo podporné opatrenia na rýchlu reakciu členských štátov.

Komisia zvoláva zasadnutia na prípravu navrhovaných opatrení v oblasti reakcie na krízy. Komisia pozýva ESVČ a príslušne agentúry EÚ.

5.           Centrum pre núdzové reakcie (ERC) funguje spočiatku ako jediné operačné centrum pre členské štáty na úrovni Únie. Komisia po porade s vysokým predstaviteľom Únie môže následne určiť iné centrum, ktoré je vzhľadom na povahu krízy lepšie vhodné na prevzatie tejto funkcie. Určené operačné centrum je hlavným kontaktným miestom pre členské štáty. Zohráva vedúcu úlohu pri koordinácii operačnej reakcie a pri vytváraní správ o hodnotení situácie.

Článok 6

Dojednania o koordinácii v Rade

Po aktivovaní doložky môže predsedníctvo Rady rozhodnúť o začatí využívania dojednaní o núdzovej a krízovej koordinácii a určiť najvhodnejší spôsob, ako pripraviť rýchle konzultácie a rozhodnutia v Rade, pokiaľ ide o povinnosť poskytnúť pomoc. Generálny sekretariát Rady, Komisia a ESVČ poskytujú podporu pri vykonávaní dojednaní o núdzovej a krízovej koordinácii.

Článok 7

Správy o hodnotení situácie

Správy o hodnotení situácie zostaví ERC alebo určené operačné centrum v spolupráci so Situačným strediskom. Príprava takýchto správ sa bude opierať o príspevky, ktoré poskytli rozličné centrá pre informovanosť o situácii a krízové riadenie v členských štátoch, v rámci Komisie, ESVČ a príslušných agentúr EÚ, ako aj príslušných medzinárodných organizácií.

Článok 8

Integrované hodnotenia hrozieb a rizika na úrovni Únie

1.           Od roku 2015 Komisia a vysoký predstaviteľ Únie budú pravidelne vypracovávať spoločné integrované správy o hrozbách a o hodnotení rizika na úrovni Únie.

2.           Táto správa bude vychádzať z hodnotenia hrozieb, nebezpečenstiev a rizík, ktoré sú v súčasnosti spracované v rôznych odvetviach (ako napr. terorizmus, organizovaná trestná činnosť, civilná ochrana, zdravie, životné prostredie, zmena klímy atď.), a to predovšetkým na základe monitorovania, výkladu a výmeny informácií poskytnutých členskými štátmi (prostredníctvom existujúcich sektorových sietí alebo z krízových centier) a agentúr EÚ, ako aj príslušných medzinárodných organizácií.

3.           Integrované správy o hodnotení hrozby a rizika budú tvoriť základ pre pravidelné hodnotenie Európskou radou.

Článok 9

Pripravenosť

Členské štáty, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie môžu posúdiť prostriedky dostupné v rámci Únie a členských štátov, ktoré by mohli byť nasadené proti najväčším hrozbám, určiť prípadné nedostatky a najúčinnejšie a nákladovo najefektívnejšie spôsoby, ako riešiť tieto nedostatky a vybudovať prostriedky skutočnej solidarity.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 22. novembra 2010 – Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe, KOM(2010) 673 v konečnom znení.

[2]               Rozhodnutie Rady z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracovanie), 2007/779/ES, Euratom; rozhodnutie Rady z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany, 2007/162/ES, Euratom.

[3]               Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie.

[4]               Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, KOM(2011) 866 v konečnom znení.

[5]               2012/2223 z 22.11.2012.

[6]               Ako Centrum EÚ pre analýzu spravodajských informácií, Vojenský štáb EÚ a Situačné stredisko.

[7]               Závery Rady SVV z 1.6.2006, dokument č. 9409/06, závery COREPER z 10.12.2010; závery COREPER z 23.11.2011 a 30.5.2012.

[8]               Terorizmus, ako je definovaný v rámcových rozhodnutiach Rady o boji proti terorizmu z roku 2002 a 2008 (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3; Ú. v. EÚ L 330 z 9.12.2008, s. 21).

[9]               Ako sa uvádza v smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008).

[10]             Oznámenie Komisie „Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy“ [KOM (2010) 386 v konečnom znení z 20.7.2010]. Následne sa prijali ďalšie opatrenia, ako napríklad návrh nariadenia o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní [KOM (2010) 473 v konečnom znení], zriadenie siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ako aj zvýšené úsilie v oblasti chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej ochrany, bezpečnosti a zisťovania výbušnín.

[11]             Rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracovanie) a rozhodnutia Rady z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (2007/162/ES, Euratom).

[12]             KOM(2011) 934 v konečnom znení.

[13]             KOM(2010) 673 v konečnom znení.