DÔVODOVÁ SPRÁVA

(1) Rada prijala 31. januára 2011 rozhodnutie Rady 2011/72/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku.

(2) Rozhodnutie Rady 2012/.../SZBP z/zo [...] stanovuje zmenu a doplnenie výnimiek uvedených v článku 1 rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP s cieľom rozšíriť ich rozsah pôsobnosti, aby sa mohli uvoľniť finančné a hospodárske zdroje tam, kde sú potrebné na zabezpečenie súdneho alebo správneho rozhodnutia vydaného v EÚ alebo súdneho rozhodnutia vykonateľného v členskom štáte.

(3) Nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku treba zmeniť a doplniť, aby toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť.

(4) Článok 9 nariadenia (EÚ) č. 101/2011 sa týka výmeny informácií medzi osobami, subjektmi a orgánmi s cieľom uľahčiť dodržiavanie tohto nariadenia. V súlade s článkom 9 ods. 2 poskytnuté alebo prijaté informácie sa použijú výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo prijaté. Touto zmenou a doplnením sa objasňuje, že členským štátom sa nezamedzuje vymieňať si takéto informácie s Tuniskom alebo inými členskými štátmi podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak je to za určitých okolností potrebné na uľahčenie vymáhania sprenevereného majetku.

(5) Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európska komisia navrhujú, aby sa nariadenie (EÚ) č. 101/2011 zodpovedajúcim spôsobom zmenilo a doplnilo.

2012/0318 (NLE)

Spoločný návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 215,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/72/SZBP z 31. januára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku[1],

so zreteľom na spoločný návrh vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie,

keďže:

(1)       Nariadením Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Tunisku[2] nadobúdajú účinnosť opatrenia uvedené v rozhodnutí Rady 2011/72/SZBP.

(2)       Rozhodnutie Rady 2012/.../SZBP z/zo [...] stanovuje zmenu a doplnenie rozhodnutia Rady 2011/72/SZBP, aby sa mohli uvoľniť zmrazené finančné a hospodárske zdroje tam, kde sú potrebné na zabezpečenie súdneho alebo správneho rozhodnutia vydaného v EÚ alebo súdneho rozhodnutia vykonateľného v členskom štáte.

(3)       Článok 9 nariadenia (EÚ) č. 101/2011 sa týka informácií, ktoré si osoby, subjekty a orgány majú vymieňať s príslušnými orgánmi členských štátov a ktoré sa majú postúpiť Komisii s cieľom uľahčiť dodržiavanie tohto nariadenia. V súlade s článkom 9 ods. 2 poskytnuté alebo prijaté informácie sa použijú výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté alebo prijaté. Tým sa nezamedzuje členským štátom vymieňať si takéto informácie s Tuniskom alebo inými členskými štátmi podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak je to potrebné a výlučne na účel uľahčenia vymáhania sprenevereného majetku.

(4)       Nariadenie (EÚ) č. 101/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 101/2011 sa mení a dopĺňa takto:

(1) Článok 5 sa nahrádza takto:

„Článok 5

1. Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe II povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:

a) na finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa vzťahuje arbitrážne rozhodnutie vydané pred dátumom zaradenia fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v článku 2 do zoznamu v prílohe I, alebo súdne či správne rozhodnutie vydané v EÚ, alebo súdne rozhodnutie vykonateľné v dotknutom členskom štáte pred uvedeným dátumom alebo po ňom;

b) finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sa použijú výlučne na uspokojenie pohľadávok zabezpečených takýmto rozhodnutím alebo uznaných za platné v takomto rozhodnutí v rámci obmedzení stanovených príslušnými zákonmi a právnymi predpismi, ktorými sa riadia práva osôb s takýmito pohľadávkami;

c) rozhodnutie nie je v prospech fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú uvedené v prílohe I;

d) uznanie rozhodnutia nie je v rozpore s verejným poriadkom v dotknutom členskom štáte.

2. Príslušný orgán informuje príslušné orgány iných členských štátov a Komisiu o každom povolení udelenom podľa tohto článku.“

Článok 2

(2) V článku 9 sa za odsek 2 dopĺňa tento odsek 3:

„3.     Odsekom 2 sa nezamedzuje členským štátom vymieňať si takéto informácie s Tuniskom alebo inými členskými štátmi podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak je to potrebné a výlučne na účel uľahčenia vymáhania sprenevereného majetku.“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predsedníčka

[1]               Ú. v. EÚ L 28, 2.2.2011, s. 62.

[2]               Ú. v. EÚ L 31, 5.2.2011, s. 1.