SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Vykonávanie Akčného programu na podporu demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ

1.           Úvod a súvislosti

Túto spoločnú správu vypracovala vysoká predstaviteľka s Komisiou v nadväznosti na požiadavku Rady z 10. decembra 2010[1] , aby sa pravidelne podávali aktualizované správy o iniciatívach na podporu demokracie v pilotných krajinách. Táto správa sa zaoberá:

· vykonávaním akčného programu v pilotných krajinách a vo všetkých regiónoch,

· politickými reakciami v období od decembra 2010 do začiatku roka 2012, ako aj

· súdržnosťou a účinnosťou podpory demokracie zo strany EÚ.

Počas celého roka 2011 bolo badateľné všeobecné želanie národov vziať zodpovednosť za sebaurčenie do vlastných rúk. Vývoj udalostí v Mjanmarsku, severnej Afrike a na Blízkom východe (tzv. arabská jar) a aj spoločné stanovisko medzinárodného spoločenstva k patovej situácii na Pobreží Slonoviny jasne poukázali na túžbu národov spoluurčovať spôsob svojho života.

Pohotovou reakciou na tieto udalosti zdôraznila EÚ platnosť zásad, ktoré boli prijaté v záveroch Rady o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ v roku 2009[2], a to najmä:

· dôsledné a účinné využívanie všetkých nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii,

· diferencovaný prístup zohľadňujúci situáciu jednotlivých krajín, ako aj

· dôležitosť dialógu, partnerstva a začlenenia všetkých relevantných aktérov do procesu s cieľom, aby krajina prevzala vlastnú zodpovednosť.

Následkom toho je začiatok nového politického vývoja, počínajúc európskou susedskou politikou. Týmto politickým vývojom sa posilňuje komplexný prístup EÚ k podpore demokracie, k zásadám stanoveným v záveroch Rady v roku 2009 sa pridávajú nové prvky a zvyšuje sa objem finančných prostriedkov.

2.           Vykonávanie v pilotných krajinách

2.1.        Súvislosti

S cieľom zvýšiť schopnosť EÚ podporovať demokratický vývoj a vytvoriť metodiku na vykonávanie akčného programu sa v pilotnej fáze skúmali nové a prepracované metódy práce.

Pilotné vykonávanie v deviatich krajinách (z pôvodných 12)[3] poskytlo ucelený pohľad na podporu demokracie zo strany EÚ. Do tejto skupiny patria krajiny, ktoré sa práve transformujú z autokratického režimu a/alebo konfliktnej situácie, malé ostrovné štáty, veľké vnútrozemské krajiny a najväčšie súostrovie na svete. Tieto krajiny predstavujú malú ukážku výnimočnej rôznorodosti demokratických systémov, pričom každá z týchto krajín je jedinečná v spôsobe prežívania svojho historického a kultúrneho dedičstva.

2.2.        Predbežné výsledky procesu

Od delegácií EÚ sa požadovalo, aby identifikovali činnosti zamerané na podporu demokracie, ako aj všetkých relevantných aktérov (vláda, demokratické inštitúcie a občianska a politická spoločnosť), všetkých darcov venujúcich sa podpore demokracie a prebiehajúcu spoluprácu a jej vplyv. Cieľom bolo zostaviť určitý „profil demokracie“ vrátane analýzy nedostatkov v tých oblastiach, v ktorých je potrebné zlepšenie. Predpokladom zostavenia takéhoto profilu demokracie je začať viacstranný dialóg so všetkými relevantnými aktérmi. Analýza nedostatkov mala v ideálnom prípade poukázať na tie nedostatky, o odstránenie ktorých sa zaujímajú vlády a/alebo občianske spoločnosti, ako aj na darcov, ktorí majú najlepšie podmienky na poskytnutie pomoci.

Všetkých 9 delegácií, ktoré sa zúčastnili na pilotnej fáze, podalo do februára 2012 správu. Počas pilotného vykonávania sa preukázalo, že daný prístup, ako aj závery Rady o podpore demokracie z rokov 2009 a 2010, dodávajú úsiliu EÚ v oblasti podpory demokracie zrejmú hodnotu a obsah.

Súčasný stav pilotného vykonávania priniesol tieto výsledky:

· zvýšenú súdržnosť medzi rôznymi finančnými nástrojmi a ďalšími nástrojmi, medzi pracovníkmi s rôznymi mandátmi v rámci delegácií, medzi delegáciami a členskými štátmi EÚ,

· zvýšenú legitímnosť koordinujúcej funkcie každej z delegácií v citlivej oblasti politiky,

· pridanú hodnotu, pokiaľ ide o intenzívne zameranie sa na demokraciu v predkladaných správach,

· pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dodatočné informácie, komplementárnosť a synergiu s činnosťou EÚ v oblasti stratégie pre ľudské práva. Zozbierali sa dôležité dodatočné informácie o politických systémoch, štruktúrach a postupoch,

· pridanú hodnotu pre dialóg a programovanie vrátane spoločného programovania medzi EÚ a členskými štátmi.

Príklad z Libanonu: Otvorenosť k spolupráci s EÚ v oblasti rozvoja demokracie v zdravom politickom prostredí

Libanon je demokracia s funkčným pluralistickým systémom. Politická nejednota medzi rôznymi náboženskými skupinami a nestabilita v regióne však spôsobili, že v mnohých oblastiach súvisiacich s demokraciou a správou vecí verejných nastala zložitá situácia. Libanon je krajina otvorená voči ponukám európskej spolupráce, predovšetkým v oblasti demokracie a správy vecí verejných. Podpora demokracie zo strany EÚ bola vždy jednou z tém tak v rámci dialógu, ako aj rozvojovej spolupráce s Libanonom.

V priebehu dialógu bolo spoločne identifikovaných niekoľko nedostatkov. Ide napríklad o efektivitu parlamentu, potrebu reformy volebného systému (v súlade so zisteniami v správe volebnej pozorovateľskej misie EÚ za rok 2009) a potrebu zvýšiť účinnosť a nezávislosť súdnictva.

V rámci európskej susedskej politiky sa Libanon s EÚ angažoval v priamom a komplexnom dialógu, ktorý vyústil do ambiciózneho akčného plánu európskej susedskej politiky prijatého v roku 2007. Akčný plán druhej generácie, ktorý má byť prijatý na konci roka 2012, bude obsahovať zoznam konkrétnych priorít, kritérií a ukazovateľov na dosiahnutie pokroku v oblasti demokracie a správy vecí verejných, ako aj v iných sektoroch. Tento akčný plán obsahuje kľúčové prvky akčného programu.

2.3.        Predbežné významné výsledky

Napriek výsledkom dosiahnutým počas pilotnej fázy nie je jednoduché (v dôsledku rôznych spôsobov ich prezentácie) formulovať celkové závery. Poukazuje to na skutočnosť, že treba zrevidovať usmernenia. V niektorých správach je napríklad použitý čisto právnický prístup, v iných sa zase viac pozornosti venuje mocenským vzťahom, politickej kultúre alebo jednotlivých inštitúciám, či už je to systém strán, súdnictvo alebo občianska spoločnosť.

Tradičné paralelné mocenské štruktúry (starejší kmeňov, feudálne rodiny alebo klany, náčelníci a vodcovia) v mnohých demokraciách pretrvávajú spolu so zvolenými demokratickými štruktúrami a inštitúciami verejnej správy, ako je napr. súdnictvo. Ako súčasť historickej a kultúrnej štruktúry spoločnosti zohrávajú tradiční vodcovia dôležitú úlohu. Často je to však v rozpore s princípom demokraticky volených inštitúcií. Porozumieť týmto tradičným mocenským štruktúram je predpokladom na zlepšenie schopnosti EÚ integrovať ich do demokratických systémov a inštitúcií. To isté platí aj pre ústavné opatrenia, volebné systémy a ich sociologické a historické korene. Tie totiž môžu významne prispieť k mocenským deformáciám a nerovnováhe medzi rôznymi inštitúciami štátu. EÚ môže prispieť k ústavným zmenám len v malom počte krajín, a preto sa spolieha na šírenie osvedčených postupov s cieľom poskytnúť iným krajinám cenné príklady.

3.           Vykonávanie vo všetkých regiónoch

V priebehu roka 2011 kládla EÚ silný dôraz na poskytovanie pomoci v oblasti demokracie a ľudských práv. Európska únia takisto posilnila politickú podmienenosť pri poskytovaní priamej rozpočtovej podpory[4] partnerským krajinám na celom svete.

EÚ zastáva celistvý prístup k podpore demokracie tým, že kombinuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj stability, tematické programy zahrňujúce neštátnych účastníkov a miestne orgány v rozvoji, a ak je to vhodné, aj geografické nástroje. Výsledky dosiahnuté v roku 2011 zahŕňajú:

· legislatívne zmeny (napr. nový volebný zákon v Moldavsku a reformu volebného systému v Afganistane),

· zvýšenú účasť nedostatočne zastúpených skupín na politickom živote (napr. žien v Azerbajdžane a Ghane, mladých ľudí v Kirgizsku a spoločenstiev pôvodného obyvateľstva v Bolívii),

· zabezpečovanie slobody prejavu a slobody tlače (napr. na Pobreží Slonoviny),

· upevňovanie dôvery občanov vo volebné postupy (napr. v Bangladéši a na Pobreží Slonoviny) a

· vyššiu informovanosť, monitorovanie a transparentnosť politických aktivít (napr. na Filipínach).

Nigéria

Nigéria je dobrým príkladom prístupu EÚ k podpore demokracie. V roku 2011 EÚ rozhodla o začatí projektu v hodnote 20 miliónov EUR (v rámci 10. ERF) na podporu nigérijského volebného cyklu v období rokov 2012 – 2015. Finančné prostriedky sú cielené na proces volebnej reformy a budovanie kapacít v niektorých oblastiach, ktoré budú určené na základe povolebných auditov, hodnotení a posudkov. K hlavným príjemcom patrí Nezávislá národná volebná komisia, parlament, súdnictvo, politické strany, organizácie občianskej spoločnosti, médiá a bezpečnostný sektor.

Bielorusko

Napriek zhoršujúcim sa pracovným podmienkam pre občiansku spoločnosť v Bielorusku (najmä pokiaľ ide o organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv) sa finančná podpora EÚ občianskej spoločnosti od tvrdého zásahu po voľbách v roku 2010 späťnásobila. Medzi činnosti podporované Európskou úniou patrí propagácia ľudských práv, podpora obetiam represií, sloboda médií, monitorovanie volieb, štipendiá na európskych univerzitách a podpora sociálneho začlenenia. Účelom tejto pomoci je chrániť a podporovať rozvoj občianskej spoločnosti v krajine s cieľom posilniť úlohu občianskej spoločnosti v procese demokratizácie Bieloruska.

Tunisko

V Tunisku sa začalo s implementáciou akčného programu. Pravidelné návštevy (predseda EK Barroso, vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka EK Ashtonová, komisár Füle, ďalší komisári a predseda EP), závery Rady EÚ a vyhlásenia vysokej predstaviteľky a podpredsedníčky EK poskytli potrebnú politickú podporu.

Celková podpora Tunisku v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva sa v roku 2011 zdvojnásobila z 80 miliónov EUR na 160 miliónov EUR a v období rokov 2011 – 2013 dosiahne 400 miliónov EUR (zvýšenie z pôvodne plánovaných 240 miliónov EUR). Bezprostrednú podporu pre proces prechodu na demokraciu a pre prípravu volieb predstavovalo rýchle nasadenie expertov v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a následný finančný balík v hodnote 2 milióny EUR z nástroja stability. Týmito finančnými prostriedkami sa podporila politická reforma a volebný proces, nezávislá občianska spoločnosť vrátane ženských organizácií a školiace programy pre novinárov.

Volebnej pozorovateľskej misii EÚ, ktorá bola činná počas volieb do ústavodarného zhromaždenia 23. októbra 2011, bolo poskytnutých ďalších 3,2 milióna EUR.

V marci 2011 sa prostredníctvom výzvy na predkladanie návrhov s celkovým rozpočtom 2 milióny EUR financovanej z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva podporili projekty zamerané na volebné pozorovanie domácimi pozorovateľmi, na školenia pre politické strany, slobodu prejavu skupín a hnutí a podporu demokratických hodnôt a ľudských práv. Výzva na predkladanie návrhov z júla 2011 v rámci tematického programu pre neštátnych účastníkov a miestne orgány v rozvoji (s rozpočtom 2,5 milióna EUR) podporovala miestny rozvoj prostredníctvom občianskej spoločnosti so zameraním sa na tvorbu pracovných miest a príjmov v rámci krajiny.

Činnosti na podporu demokratickej transformácie sú zakotvené v široko koncipovanom akčnom pláne, ktorý pokrýva celé spektrum vzťahov medzi Tuniskom a EÚ.

4.           Najnovší vývoj

4.1.        Nová európska susedská politika

V spoločnom oznámení s názvom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“ z 25. mája 2011 je predstavená nová vízia európskej susedskej politiky. Táto vízia vychádza zo vzájomnej zodpovednosti a spoločného zasadzovania sa za všeobecne platné hodnoty ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Jej súčasťou je oveľa vyššia úroveň diferenciácie, v súlade so zásadou „viac za viac“, ktorá každej partnerskej krajine umožní rozvíjať vzťahy s EÚ do tej miery, ktorá zodpovedá jej ambíciám, potrebám a kapacitám, a poskytne zvýšenú finančnú podporu tým krajinám, ktoré zavádzajú ambiciózne reformy. Zásada „viac za viac“ znamená, že väčšia podpora sa ponúkne tým partnerom, ktorí skutočne uskutočňujú demokratické reformy a usilujú sa o udržateľný a inkluzívny hospodársky rast.

Nový politický rámec podporuje „pevne zakorenenú demokraciu“ a partnerstvá so spoločnosťami, napomáha trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, rastu a tvorbe pracovných miest, posilňuje obchodné zväzky, propaguje ďalšiu mobilitu a rozvíja regionálne partnerstvá. V septembri 2011 začal fungovať nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve a jeho cieľom je posilniť kapacitu občianskej spoločnosti podporovať reformy a zvyšovať verejnú zodpovednosť. V roku 2011 bolo naň vyčlenených 26,4 mil. EUR a podobné sumy by sa naň mali vyčleniť aj v rokoch 2012 a 2013. Vo všeobecnosti bude EÚ rozvíjať svoju angažovanosť v organizáciách občianskej spoločnosti v rámci európskej susedskej politiky prostredníctvom štruktúrovaného dialógu v spojení s finančnou podporou.

Po udalostiach arabskej jari EÚ reagovala rýchlo a účinne na výzvy, ktoré priniesla vyvíjajúca sa situácia. Tomuto regiónu poskytla EÚ humanitárnu pomoc a pomoc v oblasti civilnej ochrany vo výške 160,5 mil. EUR, ako aj rôzne podporné opatrenia pre demokratickú transformáciu a pomoc chudobným oblastiam. EÚ poskytla predovšetkým významnú pomoc pri voľbách v Tunisku, Maroku, Líbyi a Egypte.

Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva poskytol pomoc v Tunisku, Líbyi a Egypte (súbežne s dvomi opatreniami výnimočnej pomoci nástroja stability) na podporu miestnych volebných pozorovateľov vrátane médií, politických strán a organizácií občianskych spoločností.

Začala sa ďalšia iniciatíva, konkrétne európska nadácia pre demokraciu; táto nadácia by mala byť čoskoro funkčná.

4.2.        Program zmien

Vychádzajúc z akčného programu a preskúmania európskej susedskej politiky sa v novej politike rozvojovej spolupráce – v programe zmien[5] – zavádza diferencovaný prístup EÚ k partnerským krajinám. Podľa tohto programu sa budúca spolupráca má zameriavať na dve prioritné oblasti:

· ľudské práva, demokraciu a ďalšie hlavné prvky dobrej správy, ako aj na

· inkluzívny a udržateľný rast, ktorý bude podporovať ľudský rozvoj.

Hlavnými zásadami podpory EÚ pre demokratickú správu sú dialóg medzi partnermi a zameranie sa na podnety k reformám orientovaným na výsledky.

Vychádzajúc zo zásady diferenciácie sa prístup EÚ musí orientovať na kombináciu vhodných nástrojov a formy pomoci na úrovni jednotlivých krajín. Napríklad tie partnerské krajiny, ktoré jasne preukážu svoje odhodlanie a pokrok v oblasti ľudských práv a demokratickej reformy, môžu využívať podporu zo všeobecného rozpočtu EÚ.

4.3.        Nová finančná perspektíva

Komisia 29. júna 2011 predstavila svoj návrh nasledujúceho viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Tento rozpočtový návrh obsahuje nový prístup Komisie (tzv. program zmien), ktorý spočíva v zameraní pomoci EÚ do menšieho počtu sektorov. Ide o podporu demokracie, ľudských práv a dobrej správy a o vytváranie inkluzívneho a udržateľného rastu. Spolu s prístupom „viac za viac“ by tento návrh mal poskytnúť dodatočné možnosti financovania na podporu demokracie prostredníctvom všetkých geografických nástrojov (nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nástroj financovania rozvojovej spolupráce), ako aj Európskeho rozvojového fondu.

Vďaka prehodnoteniu a novoprijatým prioritám je súčasťou návrhu nového VFR i nový európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva s navrhovaným rozpočtom zvýšeným o 42 %, čím sa dosiahne suma 1,578 miliárd EUR, a nový nástroj stability s navrhnutým zvýšením rozpočtu o 37 %, dosahujúc tak 2,828 miliárd EUR. Pôsobnosť európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva bola preskúmaná a zjednodušená. Podpora demokracie bude jedným zo štyroch cieľov s cieleným prístupom k riešeniu otázok politickej spoločnosti, pluralizmu, slobody médií, organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa angažujú v oblasti zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a volebných postupov. Väčší dôraz sa bude klásť na opatrenia nadväzujúce na odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ. Delegácie EÚ, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo 4. cieľa (podporného programu v rámci krajiny), sa budú nabádať, aby začali s viacerými výzvami na predkladanie návrhov.

5.           Najnovšie hodnotenia

5.1.        Hodnotenie iniciatívy v oblasti správy vecí verejných

Iniciatíva v oblasti správy vecí verejných (ďalej len „iniciatíva“, podporená sumou 2,3 miliardy EUR z 10. ERF) sa začala v roku 2006 a jej zámerom je v spolupráci s EÚ dosiahnuť vyššiu politickú dôležitosť pre oblasť správy vecí verejných, poskytnúť partnerským krajinám podnety na vykonávanie ich programov reforiem a zlepšiť politický dialóg o týchto témach.

V roku 2011 Africký inštitút pre verejnú správu (Africa Governance Institute) a Európske centrum pre riadenie rozvojovej politiky uskutočnili štúdiu, ktorej cieľom bolo posúdiť postup prideľovania stimulačnej čiastky na podporu správy vecí verejných a vypracovanie odporúčaní na zlepšenie prístupu Komisie k podpore správy vecí verejných v krajinách AKT. Štúdia sa zamerala na Afriku s cieľom posúdiť spojenie medzi touto iniciatívou a vyvíjajúcimi sa africkými nástrojmi v oblasti správy vecí verejných, akým je napríklad africký mechanizmus partnerského preskúmania.

Zúčastnení aktéri tvrdia, že i keď iniciatíva prišla v pravý čas, vo väčšine krajín AKT rýchlo stratila podporu, politickú vôľu a kapacitu pákového efektu.

Vychádzajúc z celkového posúdenia sa dospelo k týmto záverom:

· z tejto iniciatívy sa dá v mnohých aspektoch poučiť do budúcna,

· pri uplatňovaní boli zrejmé rozdiely medzi teóriou a praxou.

Iniciatíva nemala očakávaný efekt napriek tomu, že v Benine a Rwande viedla k intenzívnejšiemu dialógu o správe vecí verejných a k dosiahnutiu výsledkov pri reformách verejnej správy.

Záverečným odporúčaním je, aby si EÚ zachovala podobné nasadenie v oblasti správy vecí verejných, ale zároveň by mala preskúmať niektoré faktory, z ktorých vychádzajú stratégie podpory. Okrem iného by mala:

· zohľadniť celkovú situáciu, z ktorej treba vychádzať,

· zabezpečiť vnútornú súdržnosť na úrovni EÚ,

· upraviť nástroje tak, aby zodpovedali želanému cieľu, ako aj

· posúdiť, ktoré spôsoby aktívneho pôsobenia sú vhodné (nájsť najvhodnejšie riešenie pre konkrétnu situáciu).

5.2.        Zaistenie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni posilnením právomocí jednotlivých parlamentov

V roku 2011 bol vypracovaný komplexný prehľad činností EÚ na podporu parlamentov v Ázii, Latinskej Amerike a štátoch európskej susedskej politiky počas uplynulého desaťročia. Zo štúdie vyplynulo, že EÚ od roku 2000 vynaložila na posilnenie parlamentov na celom svete takmer 150 miliónov EUR. Úspešné projekty boli založené na dôkladnej prípravnej práci, najmä na porozumení celkového administratívneho prostredia a motívov politických subjektov. Takéto projekty boli väčšinou realizované v dlhodobom kontexte a uskutočnili sa v prostredí priaznivom pre demokratický rozvoj. V štúdii sa ďalej zdôraznila potreba vymieňať si osvedčené postupy a rozvíjať programy parlamentnej podpory v spojení s inými aktivitami zameranými na podporu demokracie (napr. podpora občianskej spoločnosti, politických strán a médií).

Tento proces preskúmania vyústil do uverejnenia referenčného dokumentu EÚ s názvom „Spolupráca s parlamentmi a ich podpora na celom svete: Stratégie a metódy EK pre opatrenia v oblasti podpory parlamentov“, ktorý zamestnancom EK a ďalším zainteresovaným aktérom slúži ako praktická pomôcka.

6.           Odporúčania

6.1.        Pokračovanie pilotného procesu

Pilotný proces teraz treba dokončiť zhotovením tzv. profilu demokracie a analýzy nedostatkov vo všetkých 9 pilotných krajinách a treba odsúhlasiť oblasti vzájomnej spolupráce so zúčastnenými aktérmi. Na začiatku roka 2013 sa príslušným zloženiam Rady má predložiť správa o pokroku.

6.2.        Opatrenia nadväzujúce na odporúčania volebných pozorovateľských misií

EÚ sa v súčasnosti zameriava na celý volebný cyklus a prípadné ďalšie volebné pozorovateľské misie EÚ či misie volebných expertov, a nielen na samotný deň volieb. Programy pre podporu demokracie sú stále častejšie koncipované v súlade so zásadami uvedenými v záveroch Rady o podpore demokracie. Rozhodujúcim prvkom záverečných správ volebných pozorovateľských misií alebo misií volebných expertov sú podrobné konštruktívne odporúčania ako vylepšiť rámec a priebeh budúcich volieb a ako posilniť demokratické inštitúcie. Keďže sa tieto odporúčania vzťahujú na široké spektrum otázok relevantných pre demokraciu v danej konkrétnej krajine, predstavujú vynikajúci základ pre diskusiu a aj hlavnú časť tzv. profilu demokracie a analýzy nedostatkov. Odporúčania slúžia aj na určenie možných oblastí pre technické poradenstvo a pomoc podporované Európskou úniou.

Stále, žiaľ, chýbajú systematické opatrenia v nadväznosti na odporúčania. EÚ preto podniká kroky s cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia nadväzné na odporúčania volebných pozorovateľských misií logické, komplexné a orientované na výsledok, či už na politickej alebo praktickej úrovni. Odporúčania na politickej úrovni majú kľúčový význam pre povzbudenie orgánov, aby uskutočnili potrebné reformy. Ak sa na zistenia volebných pozorovateľských misií nadviaže vo vyhláseniach EÚ, v akčných programoch európskej susedskej politiky alebo v spoločných programovacích dokumentoch, upriami sa tým na ne pozornosť a upevní sa ich postavenie.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) začala nedávno s iniciatívou vyžadovať od vedúcich misií EÚ v príslušných krajinách, aby podávali správy o ich vlastných opatreniach nadväzujúcich na volebné pozorovateľské misie a na misie volebných expertov. Vedúci misií majú predložiť posúdenie o tom, do akej miery orgány v daných krajinách realizovali ich odporúčania. Podobne sa zavedie určitý počet nadväzných misií s cieľom posúdiť pokrok pri vykonávaní odporúčaní.

6.3.        Obdobie po pilotnej fáze

Táto pilotná fáza poukazuje na potrebu ďalej rozvíjať metódy na lepšie porozumenie transformácie a iných politických procesov. Vyžaduje si to podporu vo forme odborných školení a štandardnejších dosiahnuteľných cieľov, ktoré by boli pokiaľ možno včlenené do existujúcich pracovných cyklov alebo by boli s nimi prepojené.

6.4.        Návrhy pre kratší a stredný časový horizont

Odporúčania pre najbližšie až stredné obdobie:

· Balíček odborných školení vrátane usmernení, manuálov pre jednotlivé postupy a školiacich prvkov.

· Vypracovanie demokratických modelov. Napriek skutočnosti, že základné princípy by mali byť rovnaké (a sú aj obsiahnuté v dohovoroch o ľudských právach), v praxi existujú medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely. EÚ sa musí lepšie oboznámiť s ústavami, volebnými systémami, politickými stranami a s tým, čo kladne alebo záporne pôsobí na ich fungovanie , s vplyvom tradičných praktík a zákonov atď.

· Štandardný profil demokracie pre každú partnerskú krajinu obsahujúci niekoľko štandardných a merateľných prvkov, ktoré by uľahčili jednotné posúdenie stavu demokracie vo všetkých krajinách.

· Systematickejšie využívanie miestnych výziev na predkladanie návrhov v rámci EIDHR s cieľom podporiť miestnych aktérov a vnútroštátne procesy demokratizácie, ktoré dopĺňajú politický dialóg a budovanie inštitucionálnych kapacít.

· Pravidelná komunikácia s delegáciami EÚ, ústredím a členskými štátmi o vykonávaní činností na podporu demokracie medzi operačnými a politickými aktérmi.

· Komplexný akčný program na podporu demokracie v pilotných krajinách s jasnými kritériami a časovým harmonogramom. Pritom treba zabezpečiť, aby demokratická verejná správa bola jedným z troch sektorov, na ktoré sa program zameriava.

[1]               Závery Rady o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ – správa o pokroku za rok 2010 a zoznam navrhovaných pilotných krajín, Brusel, 10. decembra 2010.

[2]               Závery Rady o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, Brusel, 17. novembra 2009.

[3]               Benin, Bolívia, Ghana, Libanon, Indonézia, Kirgizsko, Maldivy, Mongolsko a Šalamúnove ostrovy. Stredoafrická republika, Moldavsko a Filipíny sa na tomto pilotnom vykonávaní nezúčastnili.

[4]               Oznámenie Európskej Komisie „Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny“, 13. október 2011.

[5]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“. KOM(2011) 637 v konečnom znení, 13. október 2011.