16.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 419/87

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 194, v ktorom sa uvádza, že jej ustanovenia zavádzajúce opatrenia Únie v oblasti energetiky sa uplatňujú bez toho, aby bolo, okrem iného, dotknuté uplatňovanie ostatných ustanovení zmlúv, predovšetkým článku 192 ods. 2,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (RIO+20) (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (4),

—

so zreteľom na právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia týkajúce sa ťažby bridlicového plynu vrátane: smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (5); smernice 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (6); smernice 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (7); smernice 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (8); nariadenia (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (9); smernice 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (10); smernice 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (11); smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (12); smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (13); smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (14); a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (15),

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 4. februára 2011,

—

so zreteľom na závery Rady z 24. novembra 2011 o posilňovaní vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (16),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES, predložený Komisiou (17),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0284/2012),

A.

keďže Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že celosvetová kapacita skvapalnenia sa zvýši z úrovne 380 miliárd metrov kubických v roku 2011 na 540 miliárd metrov kubických v roku 2020,

B.

keďže podľa zmlúv EÚ majú členské štáty právo na určenie vlastného energetického mixu,

C.

keďže ťažba bridlicového plynu môže mať významný vplyv na dynamiku a ceny na trhu so zemným plynom, ako aj na výrobu elektrickej energie,

D.

keďže chemické látky používané na hydraulické štiepenie musia byť zaregistrované v Európskej chemickej agentúre a nemôžu byť schválené, kým sa nezaistí, že nepoškodzujú životné prostredie alebo že sa takéto poškodenie zmierňuje (podľa nariadenia REACH),

E.

keďže nekonvenčné zdroje plynu v podobe zemného plynu uzavretého v nízkopriepustných horninách, bridlicového plynu a metánu z uhoľného sloja už tvoria viac ako polovicu výroby plynu v USA, pričom najväčšie zvýšenie zaznamenáva bridlicový plyn,

F.

keďže ropa sa už vyrába z roponosnej bridlice v Estónsku a prieskum nálezísk ropy z bridlicových útvarov prebieha v Parížskej panve,

1.

konštatuje, že sa vykonali rôzne odhady zdrojov bridlicového plynu v Európe vrátane odhadov, ktoré vykonal Úrad USA pre energetické informácie a Medzinárodná agentúra pre energiu, a že zásoby má viacero členských štátov; uznáva, že aj keď sú uvedené odhady vzhľadom na svoju povahu nepresné, poukazujú na existenciu potenciálne značného domáceho zdroja energie, hoci z hospodárskeho hľadiska nemusí byť celý zdroj vhodný na ťažbu; berie tiež na vedomie, že niektoré členské štáty majú zásoby bridlicovej ropy a že sa vo väčšom rozsahu ešte budú musieť preskúmať ostatné nekonvenčné zdroje ropy;

2.

domnieva sa, že politici by mali mať k dispozícii presnejšie, aktuálnejšie a súhrnnejšie vedecké údaje, ktoré by im umožnili informovane rozhodovať; súhlasí preto s Európskou radou, že je potrebné posúdiť a zmapovať potenciál Európy pre trvalo udržateľnú ťažbu a využívanie zdrojov bridlicového plynu a bridlicovej ropy, ktoré by neohrozili dostupnosť a kvalitu vodných zdrojov, s cieľom potenciálne zvýšiť bezpečnosť dodávok; víta hodnotenia, ktoré vykonali členské štáty, a nabáda ich, aby pokračovali v tejto práci, a žiada Komisiu, aby prispela k posúdeniu potenciálu zásob bridlicového plynu a bridlicovej ropy v EÚ prostredníctvom zhromaždenia výsledkov hodnotení členských štátov a dostupných výsledkov prieskumných projektov, ako aj analýzou a zhodnotením priemyselného, hospodárskeho, energetického, environmentálneho a zdravotného aspektu domácej výroby bridlicového plynu;

3.

zdôrazňuje, že konjunktúra v oblasti bridlicového plynu v USA už má významný priaznivý vplyv na trh so zemným plynom a na ceny plynu a elektrickej energie, najmä vzhľadom na to, že spôsobila presmerovanie skvapalneného zemného plynu určeného pre trh USA na iné trhy; konštatuje, že referenčné ceny v USA klesli na historicky najnižšiu úroveň, čím sa prehlbuje cenový rozdiel medzi USA a Európou viazanou dlhodobými zmluvami, čo má dosah na konkurencieschopnosť európskych hospodárstiev a priemyslu;

4.

poznamenáva, že podľa Úradu USA pre energetické informácie má domáca výroba v USA do roku 2035 zabezpečiť 46 % dodávok plynu;

5.

poznamenáva, že ceny plynu v USA stále klesajú, čo prináša ďalšie problémy, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ;

6.

konštatuje, že trh s plynom je čoraz globálnejší a prepojenejší, a preto ťažba bridlicového plynu zvýši hospodársku súťaž medzi trhmi s plynom na celom svete a naďalej bude mať veľký vplyv na ceny; zdôrazňuje, že bridlicový plyn prispeje k posilneniu postavenia zákazníkov voči dodávateľom plynu, a preto by mal spôsobiť zníženie cien;

7.

na druhej strane poznamenáva, že sú potrebné veľké investície na vybudovanie celej potrebnej infraštruktúry súvisiacej s vrtmi a skladovaním, dopravou a opätovným spracovaním plynu a štiepiacich kvapalín, ktoré musí v plnej výške hradiť dané odvetvie;

8.

vyzýva Komisiu, aby sa – vzhľadom na vývoj trhu a rast oceňovania dodávok plynu v Európe na základe plynárenských uzlov – na nasledujúcom zasadnutí Rady pre energetiku EÚ – USA zaoberala prípadným vplyvom celosvetovej ťažby bridlicového plynu na trh so skvapalneným zemným plynom a odstránením možných obmedzení globálneho obchodovania so skvapalneným zemným plynom;

9.

zdôrazňuje, že zásada subsidiarity, pokiaľ ide o riešenia týkajúce sa energetického mixu, sa na úrovni EÚ vzťahuje na prieskumu nálezísk a/alebo ťažbu bridlicového plynu; poznamenáva však, že prieskum nálezísk bridlicového plynu môže mať cezhraničný rozmer, najmä ak sa vrt realizuje v blízkosti pozemnej hranice s iným členským štátom alebo v prípade, že ovplyvňuje podzemnú vodu, ovzdušie alebo pôdu viac ako jednej krajiny; požaduje úplné vysvetlenie všetkých technických a environmentálnych otázok týkajúcich sa prieskumu nálezísk bridlicového plynu a primeranú spoluprácu so všetkými zúčastnenými stranami pred udelením povolenia a v priebehu konania na jeho udelenie;

10.

konštatuje, že celosvetová spotreba zemného plynu sa v súčasnosti zvyšuje a že Európa aj naďalej patrí medzi regióny s najvyššou potrebou dovozu plynu; poznamenáva, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu sa v Európe predpokladá zníženie domácej výroby plynu a zvýšenie dopytu, čo povedie k zvýšeniu úrovne dovozu na približne 450 miliárd metrov kubických do roku 2035; uznáva preto významnú úlohu celosvetovej výroby bridlicového plynu pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti a rozmanitosti zdrojov a dodávateľov energie zo strednodobého až dlhodobého hľadiska; je si vedomý, že domáca výroba bridlicového plynu by mohla niektorým členským štátom ponúknuť príležitosť, aby viac diverzifikovali svoje zdroje zásobovania zemným plynom, vzhľadom na závislosť členských štátov od dovozu zemného plynu z tretích krajín; uznáva, že v dôsledku rastu výroby zemného plynu z bridlice v USA má Európa v súčasnosti k dispozícii väčšie dodávky skvapalneného zemného plynu a že spojenie zvýšených domácich dodávok zemného plynu a väčšej dostupnosti skvapalneného zemného plynu ponúka atraktívne možnosti, pokiaľ ide o rozmanitosť dodávok plynu;

11.

zdôrazňuje však, že je veľmi dôležité prijať v dlhodobom horizonte ďalšie opatrenia a politiky na zaistenie bezpečnosti dodávok, ako napríklad výrazné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšenie energetickej efektívnosti a úspor energie a zároveň zabezpečenie dostatočnej infraštruktúry a kapacity zásobníkov, diverzifikácia dodávok a tranzitných trás a vytvorenie spoľahlivých partnerstiev s dodávateľskými, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami na základe transparentnosti, vzájomnej dôvery a nediskriminácie v súlade so zásadami energetickej charty a tretieho energetického balíka EÚ;

12.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby do konca roku 2013 predložila analýzu týkajúcu sa budúcnosti celosvetového a európskeho trhu s plynom vrátane posúdenia vplyvu už naplánovaných projektov plynárenskej infraštruktúry (ako sú napr. projekty vytvorené v rámci južného koridoru zemného plynu), nových terminálov LNG, vplyvu bridlicového plynu na americký trh s plynom (najmä na potrebu dovozu LNG) a možného vplyvu ťažby bridlicového plynu v EÚ na budúcnosť bezpečnosti dodávok plynu a na ceny; vyjadruje presvedčenie, že táto analýza by mala zobraziť súčasnú situáciu v oblasti rozvoja infraštruktúry a v oblasti plnenia cieľov EÚ do roku 2020 týkajúcich sa CO2 a mala by ju považovať za východiskový bod; zdôrazňuje, že by sa mali uskutočniť konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;

13.

zdôrazňuje, že dôležitý je tiež úplne funkčný, vzájomne prepojený a integrovaný vnútorný trh EÚ s energiou, okrem iného z hľadiska úplného využitia výhod možnej výroby bridlicového plynu v EÚ, ktorá by nemala mať negatívny vplyv na životné prostredie a miestne spoločenstvá nachádzajúce sa v blízkosti prevádzok tohto typu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa energicky usilovali o dosiahnutie tohto cieľa, najmä prostredníctvom zabezpečenia plynulého prechodu a uplatňovania požiadaviek tretieho balíka týkajúceho sa vnútorného trhu EÚ s energiou a balíka týkajúceho sa energetickej infraštruktúry, s cieľom zjednotiť a úplne liberalizovať európske veľkoobchodné trhy s energiou do roku 2014;

14.

súhlasí s názorom Komisie, že plyn bude dôležitý pri transformácii energetického systému, ako sa uvádza v uvedenom pláne postupu, pretože predstavuje rýchly, prechodný a hospodárny spôsob zníženia závislosti od ostatných menej čistých fosílnych palív pred prechodom k plne udržateľnej nízkouhlíkovej výrobe energie, čím sa znížia emisie skleníkových plynov najmä v tých členských štátoch, ktoré pri výrobe energie používajú veľké množstvá uhlia, ak posúdenia vplyvov dospejú k záveru, že toto využívanie nemá negatívny vplyv na životné prostredie, najmä na hladiny podzemnej vody, alebo na okolité miestne spoločenstvá;

15.

vzhľadom na nedostatok súhrnných európskych údajov o uhlíkovej stope bridlicového plynu vyzýva Spoločné výskumné centrum Komisie, aby urýchlene dokončilo analýzu celého životného cyklu emisií skleníkových plynov pri ťažbe a výrobe bridlicového plynu s cieľom zabezpečiť správne využívanie týchto údajov v budúcnosti;

16.

poznamenáva takisto, že niektoré formy energie z obnoviteľných zdrojov – napríklad veterná energia – sú premenlivé a je potrebné podporiť alebo vyvážiť ich spoľahlivými a pružnými energetickými technológiami; vyjadruje názor, že zemný plyn – vrátane bridlicového plynu – by mohol byť jednou z možností dostupných na tento účel spolu s niekoľkými ďalšími riešeniami, ako je napríklad rozšírenie prepojenia, lepšie systémové riadenie a kontrola prostredníctvom inteligentných sietí na všetkých sieťových úrovniach, zásobníky energie a riadenie dopytu; uznáva význam zachytávania a ukladania oxidu uhličitého pri zaisťovaní dlhodobej udržateľnosti plynu ako zdroja energie;

17.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala hospodársku stránku zachytávania a ukladania oxidu uhličitého v prípade plynu s cieľom urýchliť vývoj a zavedenie tejto technológie; vyzýva taktiež Komisiu, aby preskúmala, aký vplyv bude pravdepodobne mať technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého na flexibilitu výroby energie z plynu, a teda aj na úlohu plynu ako náhrady obnoviteľných zdrojov energie;

18.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so stratégiou Plánu postupu v energetike do roku 2050 posúdila hospodársky a environmentálny vplyv a vyhliadky nekonvenčných zdrojov plynu v EÚ a zohľadnila možné poučenie sa zo skúseností a regulácie USA v tejto oblasti, pričom uznáva, že o rozsahu používania nekonvenčných zdrojov plynu v EÚ rozhodne nakoniec trh a rozhodnutia členských štátov, ktoré budú postupovať v rámci dlhodobých cieľov politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky;

19.

vyzýva verejné orgány, aby vypracovali regionálne hodnotenia vplyvu týkajúce sa podzemných zdrojov s cieľom optimalizovať prideľovanie prostriedkov medzi geotermálnu energiu, bridlicový plyn a ostatné podzemné zdroje, čím sa maximalizujú výhody pre spoločnosť;

20.

vyzýva Komisiu, aby požiadala Európsku environmentálnu agentúru (EEA) o prípravu všestrannej vedeckej environmentálnej analýzy využitia ložísk bridlicového plynu a bridlicovej ropy a možného vplyvu dostupných techník;

21.

pripomína, že značné zvýšenie výroby bridlicového plynu v USA je podporené tradičným priemyselným prostredím vrátane dostatočného počtu vrtných súprav, nevyhnutnej pracovnej sily a skúseného a dobre vybaveného odvetvia služieb; je si vedomý, že v EÚ bude potrebný čas, kým nevyhnutné odvetvie služieb vytvorí primeranú kapacitu a spoločnosti získajú nevyhnutné vybavenie a skúsenosti, čo z krátkodobého hľadiska takisto pravdepodobne prispeje k vyšším nákladom; podporuje spoluprácu medzi príslušnými spoločnosťami v EÚ a USA s cieľom uplatniť používanie spaľovacieho zariadenia pri dokončovaní vrtov (tzv. ekologické dokončovanie), najlepšie dostupné technológie a ekologické priemyselné postupy a zároveň znížiť náklady; domnieva sa, že predpoklady týkajúce sa tempa ťažby bridlicového plynu v EÚ by mali byť realistické a že každú potenciálnu komerčnú ťažbu treba zavádzať a rozvíjať postupne, aby sa predišlo konjunktúrnym hospodárskym cyklom s výrazným nepriaznivým miestnym vplyvom;

22.

poukazuje na to, že stabilný regulačný rámec má zásadný význam pri vytváraní správneho prostredia pre investície plynárenských spoločností do veľmi potrebnej infraštruktúry, výskumu a vývoja a pre prevenciu narušenia trhu;

23.

naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré majú záujem o ťažbu bridlicového plynu, aby do svojich systémov všeobecného vzdelávania a odbornej prípravy zaviedli nevyhnutné kvalifikácie s cieľom pripraviť potrebnú kvalifikovanú pracovnú silu;

24.

poukazuje na skutočnosť, že prieskum potenciálu bridlicového plynu a bridlicovej ropy nie je špecifický len pre Európu a že existuje široký záujem o rozvoj nových zdrojov ropy a plynu ako prostriedku zvýšenia energetickej a hospodárskej konkurencieschopnosti v rôznych krajinách a regiónoch v Ázii, Severnej Amerike, Latinskej Amerike a Afrike a v Austrálii; vyzdvihuje potrebu zahrnúť bridlicový plyn a bridlicovú ropu do dvojstranného dialógu a partnerstiev EÚ s krajinami, ktoré už ťažia nekonvenčné zdroje alebo majú záujem o ich ťažbu a/alebo využitie, s cieľom vymieňať si odborné skúsenosti a najlepšie postupy;

25.

zdôrazňuje, že je potrebné zachovať otvorenosť voči všetkým budúcim novým technológiám v oblasti energetického výskumu; požaduje ďalšiu činnosť v oblasti výskumu a vývoja, pokiaľ ide o nástroje a technológie vrátane zachytávania a ukladania oxidu uhličitého, s cieľom preskúmať možnosť udržateľnejšej a bezpečnejšej ťažby nekonvenčného plynu; uznáva preto širšiu úlohu, ktorou môžu technológie a inovácie v plynárenskom odvetví prispieť ku kvalifikačnej základni a konkurencieschopnosti EÚ;

26.

berie na vedomie technologický rozvoj v Rakúsku, kde dané odvetvie navrhuje používanie štiepiacich kvapalín obsahujúcich len vodu, piesok a kukuričný škrob; odporúča, aby ďalšie členské štáty a Komisia preskúmali možnosť ťažby bridlicového plynu bez použitia chemikálií, a požaduje ďalšie činnosti v oblasti výskumu a vývoja takýchto techník a/alebo postupov, ktoré by zmiernili možný vplyv na životné prostredie;

27.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčania pre všetky vrty bridlicového plynu v EÚ s cieľom znížiť prchavé emisie metánu;

28.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli stabilný regulačný rámec a zabezpečili nevyhnutné zdroje na správu a monitorovanie udržateľného rozvoja všetkých činností súvisiacich s bridlicovým plynom vrátane tých, ktoré vyžadujú právne predpisy EÚ o ochrane životného prostredia a klímy; pripomína, že v súlade so zásadou subsidiarity má každý členský štát právo sám rozhodovať o využívaní bridlicového plynu a bridlicovej ropy;

29.

konštatuje, že súčasný postup udeľovania licencií na prieskum nálezísk bridlicového plynu upravujú všeobecné právne predpisy v oblasti ťažobných činností alebo produkcie uhľovodíkov; konštatuje, že podľa záverečnej správy o nekonvenčnom plyne v Európe z 8. novembra 2011, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu, a podľa oznámenia o environmentálnom právnom rámci EÚ uplatniteľnom na projekty týkajúce sa bridlicového plynu, ktoré Komisia predložila 26. januára 2012, sa právny rámec EÚ primerane vzťahuje na všetky aspekty udeľovania licencií, prvotného prieskumu a výroby bridlicového plynu; ďalej poznamenáva, že rozsiahla ťažba bridlicového plynu si môže vyžadovať komplexné prispôsobenie všetkých príslušných platných právnych predpisov EÚ vrátane nariadenia REACH s cieľom zahrnúť osobitné stránky ťažby nekonvenčných fosílnych palív; vyzýva Komisiu a verejné orgány v členských štátoch, aby bezodkladne kontrolovali a – ak je to nevyhnutné – zlepšovali regulačné rámce s cieľom zabezpečiť ich primeranosť pre projekty zamerané na bridlicový plyn a bridlicovú ropu, najmä v záujme zabezpečenia pripravenosti pre budúcu možnú komerčnú výrobu v Európe, ako aj riešenia environmentálnych rizík;

30.

zdôrazňuje význam transparentnosti a rozsiahlej konzultácie s verejnosťou najmä v súvislosti so zavedením nového prístupu v oblasti prieskumu nálezísk plynu; poukazuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch chýbajú verejné konzultácie vo fáze udeľovania povolení; vyzýva členské štáty, aby posúdili svoje právne predpisy s cieľom zistiť, či primerane zohľadňujú uvedený aspekt vrátane úplného uplatnenia ustanovení Aarhuského dohovoru a príslušných ustanovení právnych predpisov Únie;

31.

vyjadruje názor, že členské štáty, ktoré realizujú projekty zamerané na bridlicový plyn, by mali v súvislosti s udeľovaním povolení a licencií a preskúmaním dodržiavania nariadení v oblasti životného prostredia prijať koncepciu jednotného kontaktného miesta (vrátane povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie), čo je bežná prax v niektorých členských štátoch v súvislosti so všetkými projektmi v oblasti energií;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby si zmena právneho rámca potrebného na udeľovanie licencií na využívanie bridlicového plynu povinne vyžadovala schválenie dotknutými miestnymi orgánmi;

33.

je si vedomý, že postoje verejnosti k ťažbe bridlicového plynu sú v rôznych členských štátoch odlišné a že negatívne stanoviská môžu byť spôsobené chýbajúcimi alebo mylnými informáciami; požaduje lepšie poskytovanie informácií verejnosti v súvislosti s použitím bridlicového plynu, a to transparentným a objektívnym spôsobom, a podporuje vytvorenie portálov poskytujúcich prístup k širokému rozsahu verejných informácií o použití bridlicového plynu; naliehavo vyzýva spoločnosti, ktoré uvažujú o ťažbe bridlicového plynu v EÚ, aby pred vykonaním vrtu poskytli úplné informácie o svojich činnostiach a konzultovali s miestnymi spoločenstvami a miestnymi orgánmi a aby po preskúmaní bridlicových útvarov zverejnili informácie o všetkých chemických látkach, ktoré používajú na hydraulické štiepenie, vrátane používaných koncentrácií;

34.

domnieva sa, že najlepším spôsobom zabezpečenia zmysluplného a včasného zapojenia miestnych spoločenstiev je záväzné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, vysoká úroveň transparentnosti a verejné konzultácie týkajúce sa navrhovaných projektov v oblasti bridlicového plynu bez ohľadu na trvanie a rozsah projektu;

35.

konštatuje, že pre prevádzkovateľov EÚ v oblasti bridlicového plynu je mimoriadne dôležité zapojiť sa a budovať pevné partnerstvá s miestnymi spoločenstvami v každej fáze svojej prevádzky vzhľadom na skutočnosť, že EÚ má väčšiu hustotu obyvateľstva ako USA a vlastníci pôdy v Európe nevlastnia podzemné zdroje, a teda nemajú priame výhody z ťažby ako v USA; v tejto súvislosti žiada, aby sa ustanovili rámce, ktoré budú konkurencieschopné pre priemysel a zároveň umožnia vnútroštátnym a miestnym spoločenstvám využiť výhody zdrojov bridlicového plynu; takisto vyzýva spoločnosti vykonávajúce činnosti v oblasti bridlicového plynu, aby postupovali zodpovedne s ohľadom na spoločenstvá a zabezpečili, aby miestne spoločenstvá využívali výhody z ťažby bridlicového plynu, zabezpečili uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a hradili náklady na všetky priame či nepriame škody, ktoré spôsobia;

36.

uznáva, že je potrebné klásť dôraz na transparentný a otvorený dialóg s občianskou spoločnosťou, a to vo fáze ex ante, ako aj vo fáze monitorovania, založený na dostupných vedeckých dôkazoch, ktorý by jasne riešil otázky úniku plynu a vplyvu ťažby bridlicového plynu na podzemné vody, krajinu, poľnohospodárstvo a cestovný ruch; pripomína, že rozpočet EÚ na rok 2012 obsahuje rozpočtové prostriedky na financovanie pilotných projektov a ostatných podporných činností s cieľom podporiť uvedený dialóg; domnieva sa, že organizácia tohto dialógu by sa mala uskutočniť na neutrálnom základe a v úzkej spolupráci s členskými štátmi vrátane vnútroštátnych orgánov, miestnych spoločenstiev, širokej verejnosti, podnikov a MVO;

37.

zdôrazňuje význam transparentného riadenia plynárenských a ropných podnikov, ktoré sa podieľajú na činnostiach súvisiacich s bridlicovým plynom a bridlicovou ropou;

38.

zdôrazňuje význam uplatňovania najprísnejších bezpečnostných noriem, používania najlepších dostupných technológií a prevádzkových postupov pri prieskume nálezísk a výrobe bridlicového plynu, ako aj stáleho zlepšovania technológií a postupov a minimalizácie nepriaznivých účinkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zabezpečenia rozsiahlych investícií do výskumu a vývoja v mene daného odvetvia; víta iniciatívy Medzinárodnej agentúry pre energetiku a združení výrobcov ropy a plynu s cieľom vymedziť najlepšie postupy pri prieskume nálezísk a ťažbe bridlicového plynu a bridlicovej ropy;

39.

vyjadruje presvedčenie, že obavy z možného znečistenia zásob vody pri ťažbe bridlicového plynu spôsobeného presakovaním vrtov možno riešiť využitím osvedčených postupov pri príprave a budovaní vrtov, a to predovšetkým vystužením, betónovaním a reguláciou tlaku, spolu s tlakovým testovaním vybetónovanej výstuže a najmodernejšími betónovými väzobnými vzperami na zaistenie izolácie útvaru; vyzýva členské štáty, aby zaistili dodržanie týchto postupov pri ťažbe bridlicového plynu vrátane kontrol priamo na mieste;

40.

zdôrazňuje, že prostredníctvom vytvorenia lepších technológií a postupov založených na pevných právnych predpisoch prevádzkovatelia a odvetvie služieb nielen zlepšia prijatie projektov zameraných na bridlicový plyn medzi verejnosťou, ale tiež získajú obchodné príležitosti a zlepšia možnosti vývozu vzhľadom na celosvetové environmentálne výzvy súvisiace s prieskumom nekonvenčných zdrojov plynu; odporúča preto členským štátom, aby čo najskôr zohľadnili odporúčania súhrnného referenčného dokumentu Medzinárodnej agentúry pre energiu týkajúceho sa najlepších dostupných technológií v oblasti hydraulického štiepenia;

41.

zdôrazňuje nevyhnutnosť najprísnejších bezpečnostných a environmentálnych noriem a pravidelných kontrol v tých fázach budovania vrtu a hydraulického štiepenia, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti rozhodujúce; zdôrazňuje najmä, že prevádzkovatelia by mali obmedziť spaľovanie a odplyňovanie a mali by zhodnotiť plyn, zachytávať prchavé emisie a opakovane využívať alebo čistiť odpadovú vodu; vyzýva EÚ, aby nasledovala príklad USA, pokiaľ ide o environmentálne normy týkajúce sa bridlicového plynu pre štiepenie, ktoré budú vyžadovať, aby ťažobné podniky zachytávali metán a emisie ďalších znečisťujúcich plynov, ako to vyžaduje Agentúra na ochranu životného prostredia USA (EPA);

42.

vyzýva taktiež prevádzkovateľov v oblasti bridlicového plynu, aby pred ťažbou a počas ťažby uskutočnili testy domácich vodných zdrojov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ich vrtov, a dostupným, zrozumiteľným a transparentným spôsobom oznámili výsledné informácie verejnosti;

43.

zdôrazňuje význam prevádzkovateľov, ktorí pri ukončení svojich činností rekultivujú a obnovujú použitú pôdu a vykonávajú monitorovanie;

44.

naliehavo požaduje výmenu najlepších postupov a informácií medzi členskými štátmi EÚ, ale aj medzi EÚ, USA a Kanadou; predovšetkým podporuje partnerstvá medzi európskymi a severoamerickými mestami a obcami, ktoré objavili bridlicový plyn; zdôrazňuje význam prenosu poznatkov o ťažbe bridlicového plynu z odvetvia do miestnych spoločenstiev;

45.

naliehavo vyzýva odvetvie ťažby bridlicového plynu a bridlicovej ropy, aby jednotne uplatňovalo najprísnejšie environmentálne a bezpečnostné normy bez ohľadu na to, kde vo svete spoločnosti pôsobia; vyzýva taktiež Komisiu, aby preskúmala, aké mechanizmy by vhodne zaistili, aby spoločnosti so sídlom v EÚ pôsobili vo svete v súlade s najprísnejšími normami; vyjadruje presvedčenie, že hlavnou hybnou silou v tejto oblasti by mala byť aj zodpovednosť spoločností a že režimy udeľovania povolení v členských štátoch by mali pri udeľovaní povolení zohľadniť, ktoré spoločnosti sú spojené s celosvetovými mimoriadnymi udalosťami, a to pod podmienkou dôkladného vyšetrenia takýchto mimoriadnych udalostí;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a spolufinancovať kroky zamerané na vytvorenie nezávislých výborov zložených zo zástupcov priemyslu a vedy, ktoré by mali vydávať stanoviská a stanovovať osvedčené postupy spojené s čistými technológiami ťažby bridlicového plynu;

47.

pripomína, že na činnosti súvisiace s bridlicovým plynom a bridlicovou ropou sa vždy dôsledne musí uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“, predovšetkým pokiaľ ide o čistenie odpadových vôd, a že spoločnosti musia byť plne zodpovedné za všetky priame i nepriame škody, ktoré spôsobia; naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila potrebu predložiť návrhy na osobitné zahrnutie hydraulického štiepenia a ďalších činností týkajúcich sa ťažby bridlicového plynu do smernice o environmentálnej zodpovednosti a aby zaviedla povinnosť prevádzkovateľov v oblasti bridlicového plynu zabezpečiť povinné finančné zaistenie alebo poistenie v prípade akýchkoľvek škôd na životnom prostredí súvisiacich s ich činnosťou s cieľom zabezpečiť právnu istotu dotknutých obyvateľov;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.