7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/40

—

so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, ktorú prijala Európska rada na svojom zasadnutí vo Feire 19. a 20. júna 2000,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2011 s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

—

so zreteľom na správu Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

—

so zreteľom na správu Komisie o európskej konkurencieschopnosti z roku 2011 (COM(2011)0642),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj(A7-0293/2012),

A.

keďže mikropodniky a MSP majú v čase hospodárskej krízy ťažký prístup k financovaniu, najmä malým úverom, určenému na udržanie svojho rozvoja,

B.

keďže 25 % MSP v EÚ vykonáva svoju činnosť na medzinárodnej úrovni v rámci jednotného trhu, avšak len 13 % pôsobí na medzinárodnej úrovni mimo EÚ; keďže tovar alebo služby vyváža len 24 % mikropodnikov v porovnaní s 38 % malých podnikov a 53 % stredných podnikov,

C.

keďže zdrojom takmer jednej tretiny administratívnej záťaže vyplývajúcej z právnych predpisov EÚ je predovšetkým neprimerané a neefektívne vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, čo znamená, že by bolo možné usporiť až 40 miliárd EUR, ak by členské štáty efektívnejšie transponovali právne predpisy EÚ (5),

D.

keďže viac než 96 % MSP v Európskej únii má menej ako 50 zamestnancov a ročný obrat menej ako 10 mil. EUR keďže ich schopnosť vyvážať tovar a služby do zahraničia je obmedzená, a to najmä z dôvodu vysokých pevných nákladov spojených s medzinárodným obchodom, právnej neistoty a fragmentácie regulácie,

E.

keďže 85 % všetkých nových pracovných miest v EÚ v období 2002 – 2010 vytvorili MSP, najmä nové podniky; keďže 32,5 milióna ľudí v EÚ sú samostatne zárobkovo činné osoby,

F.

keďže priemysel hrá kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve a vytvára 25 % priamych pracovných miest v súkromnom sektore EÚ, pričom jeho podiel na súkromnom výskume a vývoji predstavuje 80 %,

G.

keďže tvorba pracovných miest v ekologických odvetviach mala na rozdiel od mnohých iných odvetví počas celej recesie pozitívny vývoj a podľa predpovedí bude ďalej pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch (6),

H.

keďže internet a informačné a komunikačné technológie (IKT) uľahčujú možnosti MSP v oblasti predaja služieb po celom svete a zohrávajú zásadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o zvýraznenie príspevku MSP k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest,

I.

keďže Komisia odhaduje, že politiky presadzujúce prechod na ekologické hospodárstvo, napríklad politiky v oblasti efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a zmeny klímy, by do roku 2020 mohli vytvoriť viac než 9 miliónov pracovných miest, a to najmä v odvetví MSP,

1.

berie na vedomie všeobecné štrukturálne a regulačné výzvy, ktorým čelia MSP, ako je prístup k finančným, ľudským a organizačným zdrojom; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia sa usiluje o propagáciu a podporu hospodárskych činností MSP na jednotnom trhu aj na trhoch tretích krajín; poukazuje na to, že vo všeobecnosti by sa internacionalizácia MSP mala považovať za proces; upozorňuje, že na to, aby boli MSP v rozširovaní svojho podnikania za hranice EÚ úspešné, potrebujú poradenské služby už na svojej miestnej úrovni, a nie len na tretích trhoch; zdôrazňuje, že túto potrebu musia odrážať politiky EÚ v oblasti podpory;

2.

poukazuje na to, že MSP majú mimoriadne rozmanitý charakter; zdôrazňuje preto, že pri príprave nových politík pre MSP by Komisia mala zohľadňovať rozličné výzvy, ktorým podniky čelia v závislosti od veľkosti a odvetvia;

3.

pripomína, že MSP majú z internacionalizácie väčší prospech ako väčšie podniky vďaka pôsobeniu najlepších postupov, lepšiemu zužitkovaniu nadbytočnej výroby, lepším dodávkam vstupných výrobkov prostredníctvom dovozu, čiže vďaka lepšej konkurencieschopnosti, a to v tom zmysle, že vyvážajúce MSP sústavne dosahujú lepšiu výkonnosť ako nevyvážajúce podniky, v dôsledku čoho zabezpečujú väčšiu prosperitu pre hospodárstvo ako celok a pre spotrebiteľov;

4.

odmieta presvedčenie, že ochrana malých a stredných podnikov EÚ pred medzinárodnou konkurenciou by im mohla pomôcť k lepšiemu rastu a výkonnosti na medzinárodnej scéne; skôr sa domnieva, že EÚ by mala v rámci medzinárodných rokovaní podporovať pozitívny program, z ktorého budú mať prospech jej MSP, s cieľom vzájomného znižovania prekážok v záujme MSP na celom svete;

5.

domnieva sa, že účinná ochrana MSP pred nekalými obchodnými praktikami partnerských štátov EÚ je rovnako dôležitá ako pomoc pre MSP, ktoré majú záujem o internacionalizáciu; považuje internacionalizáciu a ochranu za dve strany tej istej mince procesu globalizácie;

6.

zdôrazňuje, že v oznámení sa malo rozlišovať medzi jednotlivými odvetviami, keďže internacionalizácia MSP pôsobiacich v oblasti služieb sa zásadne odlišuje od internacionalizácie MSP pôsobiacich v oblasti výroby; poznamenáva, že mnoho MSP pôsobiacich v oblasti služieb, ktoré predstavujú väčšinu MSP, často nemusí na začatie vývozu dosiahnuť určitú rozhodujúcu veľkosť a tieto MSP by mali prospech predovšetkým z otvorenejšej právnej úpravy a prístupu k IKT v cieľových krajinách, zatiaľ čo MSP pôsobiacim v oblasti priemyslu by viac prospeli posilnené podmienky v oblasti dopravnej logistiky a uľahčenie obchodu;

7.

konštatuje, že väčšina verejných politík na podporu internacionalizácie MSP z EÚ sa sústreďuje na výrobu, a preto odporúča, aby sa tieto politiky upravili tak, že sa zohľadnia odlišné potreby MSP pôsobiacich v oblasti služieb; odporúča najmä opätovné zváženie požiadaviek týkajúcich sa minimálnej veľkosti platných pre programy na podporu podnikania MSP, ktoré boli zvyčajne založené na vývoznom modeli MSP pôsobiacich v oblasti priemyslu, podľa ktorého môže firma začať pôsobiť na medzinárodných trhoch po dosiahnutí určitej rozhodujúcej veľkosti;

8.

zastáva názor, že hoci oznámenie sa snaží riešiť ťažkosti, s ktorými sa MSP stretávajú pri hľadaní zahraničných obchodných príležitostí, nezdôrazňuje sa v ňom dostatočne, že žiaducim opatrením verejnej správy je poskytovanie pomoci, rád a stimulov MSP pri ich internacionalizácii; vyjadruje presvedčenie, že EÚ by po dohode s členskými štátmi mala podporovať a presadzovať stimuly na aktívny rozvoj MSP v strategických odvetviach pridaním hodnoty existujúcim iniciatívam, najmä pokiaľ ide o technologicky pokrokové výrobné činnosti s vysokou pridanou hodnotou, ktoré im poskytujú konkurenčnú výhodu oproti krajinám s rozvíjajúcou sa ekonomikou; preto zdôrazňuje, že je potrebné určiť sľubné špecifické segmenty trhu, pričom táto potreba sa už začala začleňovať do ostatných dokumentov politík EÚ, napríklad do správy skupiny na vysokej úrovni o kľúčových podporných technológiách;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uviedla do prevádzky viacjazyčný on-line portál, ako sa uvádza v oznámení, a aby bol tento portál v plnej miere funkčný najneskôr do konca roka 2013; domnieva sa, že portál by nemal prinášať duplikáciu existujúcich portálov, ale skôr ich prepojenie, pričom uznáva veľkú rozmanitosť MSP a ich problémov, a že uvedený portál by mal byť ľahko dostupný a užívateľsky ústretový a nemal by pre MSP znamenať ďalšie náklady na vyhľadávanie; zdôrazňuje, že portál pravdepodobne povedie k zvýšeniu počtu MSP z EÚ pôsobiacich na medzinárodnej úrovni,

10.

požaduje väčšiu a efektívnejšiu podporu MSP v oblasti prístupu na jednotný trh a na trhy tretích krajín, a to na úrovni EÚ, na vnútroštátnej úrovni a na regionálnej úrovni, predovšetkým v oblasti propagácie a prístupu k informáciám, ochrany práv duševného vlastníctva, účasti na verejných výberových konaniach, IKT, štandardizácie a regulačnej problematiky; domnieva sa, že sieť Enterprise Europe Network (EEN) je účinný nástroj na splnenie týchto cieľov; súhlasí s tým, že na základe dôkladného posúdenia by sa mal zaviesť nový model riadenia siete EEN s cieľom zvýšiť účinnosť, znížiť administratívne a správne zaťaženie a umožniť poskytovanie na mieru prispôsobenej podpory; domnieva sa, že táto podpora by mala podnikom pomôcť pri nadobúdaní potrebných zručností a vymedzovaní stratégie expandovania na zahraničných trhoch a mala by napomáhať spolupráci medzi podnikmi tým, že podporí zbližovanie ponuky a dopytu;

11.

vyjadruje presvedčenie, že sieť EEN maximálne zvýši svoju hodnotu pre MSP v EÚ len v prípade, ak sa posilní fungovanie a správa jej základných organizácií a zvýši sa informovanosť o jej podporných službách;

12.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili jednotnú sieť poradenských stredísk na podporu vývozu na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré budú fungovať v spolupráci s podnikmi, obchodnými komorami, univerzitami a ostatnými zainteresovanými stranami, aby MSP mohli mať ľahko identifikovateľnú jednu kontaktnú osobu a aby mohli získavať poradenstvo prispôsobené ich potrebám a hospodárske analýzy o zahraničných trhoch, informácie o pomoci, vývozných možnostiach, existujúcich obchodných prekážkach (colných aj necolných), ochrane investícií a platných ustanoveniach týkajúcich sa urovnávania sporov, administratívnych formalitách a konkurencii na trhoch tretích krajín vo svojom vlastnom jazyku a na okamžité využitie; domnieva sa, že tieto poradenské strediská by mali prispievať k výmene osvedčených postupov v súlade s Európskou chartou pre malé podniky;

13.

odporúča, aby sa viac informácií zameriavalo na malé podniky a mikropodniky, pretože táto skupina MSP je na medzinárodnej úrovni najmenej aktívna a najmenej si uvedomuje svoj vývozný potenciál a výhody, ktoré by získala vďaka internacionalizácii;

14.

súhlasí s názorom, že podporné programy financované z verejných zdrojov by sa mali uskutočňovať čo najhospodárnejším spôsobom najmä v období, keď sa hospodárstvo EÚ ešte stále zotavuje zo svojej najhoršej krízy, aká ju za posledné desaťročia postihla; poukazuje v tejto súvislosti na to, že kvalita programov by mala zostať prinajmenšom na rovnakej úrovni;

15.

podporuje návrh na uplatnenie mapovacej povinnosti v súvislosti s veľkým počtom miestnych, regionálnych a vnútroštátnych systémov podpory a systémov podpory EÚ; domnieva sa, že mapovanie by malo zahŕňať iniciatívy súkromného sektora a iniciatívy uskutočňované na miestnej úrovni zamerané na pomoc MSP s prístupom k financovaniu, najmä iniciatívy na uľahčenie prístupu mikropodnikov k úverom, ako aj hodnotenie účinnosti existujúcich systémov podpory EÚ; domnieva sa, že mapovanie by sa malo vykonávať v pravidelných intervaloch a používať sa ako základ pre systém referenčných hodnôt a prehľadu výsledkov; domnieva sa, že počiatočné mapovanie by malo byť základom pre posúdenie účinnosti existujúcich systémov podpory EÚ; poznamenáva, že mapovanie nemusí zachytiť všetky iniciatívy, najmä ak sú malého rozsahu alebo majú neformálny charakter a ak nie sú náklady na toto úsilia a/alebo jeho praktická realizácia uskutočniteľné;

16.

očakáva, že prvé konkrétne návrhy predložené do konca roka 2012 zefektívnia a skoordinujú existujúce systémy podpory EÚ tak, aby boli účinné a reagovali na potreby MSP z EÚ; domnieva sa, že opatrenia EÚ nesmú viesť k žiadnemu zdvojovaniu alebo rozvoju súbežných štruktúr a musia preukázať jasnú európsku pridanú hodnotu; domnieva sa, že existujúce vnútroštátne systémy podpory by sa mali so zreteľom na zásadu subsidiarity rešpektovať; domnieva sa, že poskytovanie služieb jednotlivým MSP v EÚ musí byť zamerané na organizáciu označenú za najbližšiu ich individuálnym podnikateľským potrebám; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala zodpovedné orgány Parlamentu o pokroku dosiahnutom v rámci tohto mapovania;

17.

poukazuje na to, že nová činnosť EÚ, ako je táto, musí preukázať svoju pridanú hodnotu oproti súčasným nástrojom; domnieva sa, že takúto pridanú hodnotu možno zaznamenať v prípadoch, keď dochádza ku geografickému alebo vecnému zlyhaniu trhu (tzv. biele miesta), alebo v prípadoch, keď je potrebné posilniť zastupovanie záujmov obchodnej politiky EÚ alebo úsilie o zhromažďovanie informácií do databázy prístupu na trh.

18.

zdôrazňuje potrebu rovnocennej účasti MSP na hodnotení súčasného podporného rámca; žiada, aby boli MSP spolu so sieťou EEN a organizáciami podnikateľov v EÚ úzko zapojené do realizácie tohto preskúmania;

19.

trvá na tom, aby sa nástroje, ktoré sú firmám EÚ v súčasnosti k dispozícii v oblasti vývozu, napríklad databáza prístupu na trh a poradenské stredisko pre vývoz, upravili tak, aby vyhovovali potrebám MSP; oceňuje otvorenie poradenského strediska pre MSP, ktoré sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa nástrojov na ochranu obchodu; odporúča účinnejšiu koordináciu medzi rôznymi podpornými štruktúrami pre európske MSP v tretích krajinách;

20.

nazdáva sa, že praktické nákladovo efektívne riešenia, ktoré pomôžu MSP prekonať nedostatok pracovného kapitálu, najmä kapitálu potrebného na nevyhnutné počiatočné investície a na začatie financovania vývozu, by sa mali navrhnúť a vykonávať v rámci spoločnej obchodnej politiky EÚ alebo iných vhodných nástrojov EÚ, ak sa na základe mapovania zhodnotí, že je to nevyhnutné a realizovateľné;

21.

domnieva sa, že pri účinnom využívaní existujúcich vnútroštátnych štruktúr sa iniciatívy EÚ ukazujú ako nevyhnutné na trhoch tretích krajín, pokiaľ sa zistí, že tam znamenajú pridanú hodnotu; podporuje spoluprácu odborníkov vo verejnej aj súkromnej oblasti vrátane tímov EÚ pre prístup na trh; súhlasí s tým, že MSP z niektorých menších a novších členských štátov sú v nevýhode, pretože na niektorých trhoch tretích krajín im môže chýbať diplomatické zastúpenie, skúsení partneri či oboje; napriek tomu zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ nezasahujú do hospodárskej súťaže medzi jednotlivými spoločnosťami z rôznych členských štátov na trhoch tretích krajín;

22.

zdôrazňuje, že internacionalizácia MSP je proces a že na to, aby bol tento proces úspešný, je potrebné, aby sa MSP poskytovala podpora už na miestnej úrovni, a nielen na trhoch tretích krajín; uznáva, že na trhoch tretích krajín môže tomuto procesu dodať významnú hodnotu spoločné úsilie EÚ týkajúce sa lobingu, obchodnej politiky a prístupu na trh, ako aj dodatočné programy na riešenie zlyhania trhu;

23.

vyzýva Komisiu, aby nové štruktúry vytvorila až po preskúmaní financovania a súpisu dostupných poradenských služieb v členských štátoch a po vykonaní náležitej analýzy ich účinnosti a až po tom, ako sa preukáže potreba vytvorenia nových štruktúr, aby sa tak predišlo duplicite;

24.

podporuje návrh Komisie zlepšiť spoluprácu medzi rôznymi obchodnými združeniami, obchodnými komorami a ostatnými subjektmi pôsobiacimi na jednotnom trhu a v tretích krajinách, s cieľom uľahčiť obchodné partnerstvá, podporovať klastre a prístup na nové trhy, pričom podporuje proces internacionalizácie, a to od úrovne podniku po úroveň sietí či pobočiek vo viacerých lokalitách, s cieľom podporovať komplexnejšie a trvalejšie projekty internacionalizácie, na ktorých sa podieľajú rôzne podniky a iné verejné organizácie a inštitúcie poskytujúce podporu;

25.

zdôrazňuje, že veľkú úlohu zohráva územie, na ktorom pôsobia MSP, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sústavne spolupracovali s miestnymi subjektmi v záujme využívania sieťovej spolupráce;

26.

domnieva sa, že vytváranie spoločných podnikov alebo iných dohôd o partnerstvách medzi MSP alebo s MSP by sa malo podporovať ako stratégia prenikania na nové trhy, realizácie priamych investičných projektov na jednotnom trhu a v tretích krajinách a účasti na výzvach na predkladanie ponúk; vyzýva Komisiu, aby mobilizovala zdroje s cieľom podporiť takúto nadnárodnú spoluprácu;

27.

konštatuje, že klastre a siete sa často môžu vytvárať virtuálne aj fyzicky; nabáda členské štáty, aby podporovali potrebné nástroje a zdroje v záujme uľahčenia tvorby virtuálnych klastrov a sietí;

28.

nabáda členské štáty, aby na medzinárodných fórach a konferenciách aktívne podporovali úlohu Komisie pri výraznom zlepšovaní prístupu MSP na trhy tretích krajín;

29.

odporúča, aby Komisia posúdila všetky rozmery súvisiace s internacionalizáciou, konkrétne vývoz a dovoz vrátane rôznych foriem hospodárskeho partnerstva a spolupráce; konštatuje, že v oznámení sa nekladie dostatočný dôraz na tento druhý rozmer;

30.

žiada väčšiu integráciu politík Únie zameraných na podporu MSP, najmä v oblasti inovácie, rastu, internacionalizácie, produktivity, krytia nákladov a znižovania byrokracie, kvality ľudského kapitálu a sociálnej zodpovednosti;

31.

víta nový program pre konkurencieschopnosť MSP (COSME); berie na vedomie úspešné kroky rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP); domnieva sa, že tieto kroky – napr. pokiaľ ide o Skupinu nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže a sieť Enterprise Europe Network – by mali pokračovať a ďalej sa rozšíriť v rámci nového programu; zdôrazňuje nevyhnutnosť zlepšenia prístupu k finančným prostriedkom pre MSP a posilnenia úlohy, ktorú by v tom mohol zohrávať súkromný sektor; žiada zjednodušenie a racionalizáciu rôznych nástrojov Únie určených na prístup k úverom, zárukám alebo rizikovému kapitálu, najmä pre MSP s plánmi internacionalizácie; žiada preskúmanie nákladov a dostupnosti základných bankových služieb pre MSP zapojené do cezhraničného obchodu, najmä obchodu v rozdielnych menách, a to aj mimo EÚ; nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosť využitia časti svojho vnútroštátneho výnosu dane z príjmu právnických osôb na uľahčenie prístupu MSP k zárukám za úvery; zdôrazňuje, že všetky nástroje, najmä nefinančné nástroje, by sa mali prijímať na základe kritického posúdenia programu CIP a v úzkej spolupráci s organizáciami MSP;

32.

zdôrazňuje potrebu zásadným spôsobom zvýšiť rozpočet programu COSME vo viacročnom finančnom rámci (VFR), a to predovšetkým so zreteľom na významné prípady zlyhania trhu v oblasti financovania MSP a na potrebu zvýšiť podporu EÚ určenú na prevody podnikov; v tomto ohľade sa domnieva, že rozlíšenie medzi programami COSME a Horizont 2020 z hľadiska činností a rozpočtu si zaslúži dôkladnejšie zváženie v záujme toho, aby sa MSP ľahšie zorientovali;

33.

vyzýva členské štáty, aby pre MSP zabezpečili dostatočné nástroje vývozných záruk;

34.

pripomína význam kvalifikovaných a školených podnikateľov pri riešení problémov v oblasti medzinárodného obchodu; vyzýva Komisiu, aby podporovala program Erasmus pre mladých podnikateľov a preskúmala možnosť, na základe ktorej by mohli nadaní podnikatelia v rámci programu Erasmus Mundus pre podnikateľov získať skúsenosti v centrách excelentnosti mimo EÚ a vytvoriť prepojenie s týmito centrami, a to aj vďaka kvalitnej odbornej príprave v oblasti podnikovej kultúry, ktorá by umožňovala zaviesť víziu podniku na medzinárodnej úrovni s cieľom získať potrebné a nevyhnutné nástroje umožňujúce konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do programu Erasmus pre všetkých začlenili mladých podnikateľov a priemyselné podniky v rámci rôznych politík EÚ, ktoré sa programu dotýkajú;

35.

víta návrh Komisie týkajúci sa preskúmania európskej normalizácie; zdôrazňuje, že je potrebný koherentnejší systém medzinárodných noriem s cieľom umožniť interoperabilitu a odstrániť prekážky, ktoré bránia MSP v internacionalizácii;

36.

podporuje európsky štandardizačný systém, ktorý bude systematickejšie zapájať MSP do rozhodovacích procesov, pričom treba uplatňovať overenú zásadu vnútroštátneho delegovania; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na to, aby boli normy vypracované európskymi normalizačnými orgánmi pre MSP prístupnejšie a menej nákladné, a to s cieľom umožniť interoperabilitu a zmierniť niektoré z podstatných prekážok, ktorým čelia MSP expandujúce do zahraničia; zdôrazňuje, že prispôsobenie normalizačnej politiky EÚ v oblasti IKT vývoju trhu a politiky je kľúčový nástroj na zapojenie MSP do elektronického podnikania, elektronického obchodu, elektronickej nákladnej dopravy a inteligentných dopravných systémov atď.;

37.

zdôrazňuje, že v súvislosti s podporou internacionalizácie MSP je kľúčový jednoduchý, efektívny a finančne dostupný režim práv duševného vlastníctva a autorských práv; domnieva sa, že pre MSP je potrebná účinná ochrana práv duševného vlastníctva s cieľom podporiť rozvoj nových technológií ako základ ich medzinárodných činností;

38.

zdôrazňuje nedostatok zdrojov, ktoré majú MSP k dispozícii na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, ktorému čelia na trhoch tretích krajín; žiada konkrétne iniciatívy zo strany EÚ na zlepšenie ochrany práv duševného vlastníctva MSP v týchto tretích krajinách, ako sa dosiahlo napríklad prostredníctvom poradenského strediska pre práva duševného vlastníctva MSP v Číne; poznamenáva, že tento model poradenského strediska sa v súčasnosti vo forme pilotnej iniciatívy rozširuje do vybraných krajín združenia ASEAN a krajín Južnej Ameriky; zdôrazňuje, že je potrebné vykonať riadne hodnotenie existujúcich poradenských stredísk s cieľom optimalizácie fungovania tohto modelu pred jeho ďalším rozširovaním; naliehavo vyzýva Komisiu, aby po získaní poznatkov z tohto hodnotenia vytvorila podobné poradné strediská na prioritných trhoch, na ktorých práva duševného vlastníctva predstavujú významný problém; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu v colnej oblasti v EÚ a s tretími krajinami v súvislosti so zadržiavaním falšovaného tovaru a aby zjednodušili colné režimy;

39.

konštatuje, že je dôležité vytvoriť zjednodušený a transparentný regulačný rámec EÚ pre verejné obstarávanie, aby MSP mohli získať lepší prístup k verejným zákazkám tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady „len raz“, používaním elektronických prenosových systémov, ako aj uplatňovaním európskeho kódexu najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k verejným zákazkám; domnieva sa, že verejné obstarávanie je účinným nástrojom verejnej politiky na podporu kapacít technických inovácií domácich MSP a na zabezpečenie ich rastu až do veľkosti potrebnej na zapojenie sa do internacionalizácie; žiada lepšie vymedzenie výberových konaní, ako aj otvorenie služieb verejným výberovým konaniam;

40.

očakáva, že Komisia prevezme iniciatívu a zabezpečí pre MSP z EÚ prístup k verejnému obstarávaniu na trhoch tretích krajín na rovnakom základe, ako majú ostatné spoločnosti; dúfa, že nedávno uverejnený návrh nariadenia o trhu verejného obstarávania EÚ podnieti reciprocitu v otvorenosti, z ktorej by mali prospech MSP z EÚ; požaduje, aby si EÚ vytvorila ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na podpore výskumu a inovácií, ktorá by čerpala z inovačných finančných opatrení, ako sú dlhopisy na projekty, a ktorá by podporovala rozvoj MSP, najmä prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu, s cieľom udržať si konkurencieschopnosť voči novým veľkým aktérom v priemysle a výskume; vyzýva EÚ, aby zvýšila hodnotu európskej výroby tým, že spotrebiteľom poskytne kvalitnejšie informácie, najmä prostredníctvom prijatia nariadenia o označovaní pôvodu (označenie „made in“ – „vyrobené v“) výrobkov dovážaných do EÚ;

41.

dôrazne a naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr, avšak najneskôr do konca roka 2012, dokončili dohodu o spoločnom patentovom systéme, keďže pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby podnikom ponúkla ľahký a cenovo dostupný prístup k patentovej ochrane na jednotnom trhu, podobný ochrane, ktorú využívajú ich konkurenti v USA, Číne a Japonsku;

42.

odporúča, aby sa strediská MSP z EÚ rozširovali len po riadnom zvážení záverov hodnotenia účinnosti existujúcich stredísk a všeobecných základných zásad; poznamenáva, že tieto strediská by fungovali lepšie v spolupráci so spoločnými poradenskými strediskami vytvorenými podľa potrieb a ako jednotné kontaktné miesta pre MSP EÚ v tretích krajinách; domnieva sa, že iniciatívy EÚ by sa mali zameriavať na oblasti, v ktorých MSP naozaj pôsobia;

43.

žiada jasnejšie vymedzenie prioritných trhov MSP na základe programu obchodných rokovaní EÚ; pripomína, že prioritné trhy by mali, samozrejme, zahŕňať trhy s vysokým rastom, ako sú trhy krajín skupiny BRIC, ako aj prihliadať na to, ako MSP vnímajú možnosti internacionalizácie v rozvinutých krajinách a susedných regiónoch; za hlavné kritériá vytvorenia zoznamu prioritných trhov preto považuje rast cieľových trhov a rozdiely v súčasných podporných štruktúrach; odporúča, aby do zoznamu bolo pridaných niekoľko susedných krajín EÚ, najmä krajiny západného Balkánu a oblasti Stredozemia alebo krajiny, ktoré hraničia s EÚ, keďže väčšina MSP začína s vývozom pre obchodných partnerov v susedných krajinách a keďže obchod medzi EÚ a týmito krajinami zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o ich rast a stabilitu;

44.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zohľadnenie osobitných potrieb a záujmov MSP v rámci všetkých obchodných rokovaní; poznamenáva, že by to znamenalo určenie oblastí rokovaní, v ktorých sa problémy týkajú MSP viac ako iných kategórií podnikov, a sústredenie sa na tieto oblasti počas rokovaní o obchodných dohodách s tretími krajinami; podporuje reformu viacstranného rámca na zapojenie MSP do činnosti Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a na zabezpečenie rýchlejšieho rozhodcovského konania a riešenia sporov týkajúcich sa MSP;

45.

zdôrazňuje, že investovanie v zahraničí je pre MSP najnáročnejšou formou internacionalizácie; odporúča, aby EÚ v rámci budúcich rokovaní o dvojstranných investičných zmluvách prihliadala na potreby MSP v oblasti zabezpečenia vyššej bezpečnosti ich priamych zahraničných investícií;

46.

považuje lepší, menej nákladný a rýchlejší prístup MSP k antidampingovým postupom za kľuč k ich lepšej ochrane pred nekalými obchodnými praktikami obchodných partnerov; vyzýva Komisiu, aby túto otázku riadne zohľadnila pri reforme nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

47.

oceňuje iniciatívy na podporu kontaktov medzi podnikmi, ktoré sú zahrnuté v dvojstranných dohodách o voľnom obchode; pripomína, že problémy spojené s vyhľadávaním a oslovovaním potenciálnych zákazníkov v zámorí a s vytvorením spoľahlivých dodávateľských reťazcov predstavujú veľkú prekážku pre MSP, ktoré chcú vstúpiť na vývozné trhy, a že najmä menšie firmy a mikropodniky sa pri predaji tovaru v zahraničí spoliehajú na sprostredkovateľov;

48.

víta dosiahnutie cieľa stanoveného na rok 2012, ktorý je zameraný na minimalizáciu administratívnej záťaže, domnieva sa však, že je potrebné dosiahnuť oveľa viac; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné právne predpisy a predložila nový a ambiciózny cieľ znižovania v súlade s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu a zásadou „najskôr myslieť na malých“; domnieva sa, že takýto nový cieľ by mal byť čistý cieľ zohľadňujúci nové právne predpisy prijaté po stanovení cieľov; odporúča, aby bol tento nový cieľ merateľný a overiteľný, a domnieva sa, že by mal vykazovať kvalitatívne zlepšenie, napr. prostredníctvom zníženia množstva dokumentácie vyžadovanej od MSP a zabezpečenia toho, aby MSP nečelili nereálnym termínom na predkladanie dokumentácie; domnieva sa, že ústrednú a nepretržitú úlohu by mala pri dohľade nad pokrokom v oblasti dosahovania tohto cieľa zníženia zohrávať skupina nezávislých zainteresovaných subjektov na vysokej úrovni;

49.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili dohody umožňujúce MSP pôsobiť v celej Európe a uvádzať na trh svoje nápady, a to tým, že im zabezpečia lepší prístup na trhy a obmedzia byrokraciu;

50.

zdôrazňuje svoje sklamanie, pokiaľ ide o povrchné a nedôsledné uplatňovanie testu MSP Komisiou; trvá na tom, že test MSP by mal byť systematicky pevnou súčasťou hodnotenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby ozrejmila, prečo sa v súvislosti s balíkom predpisov o ochrane údajov neuskutočnil žiaden riadny test MSP, a aby podnikla rýchle konkrétne kroky na nápravu tohto opomenutia;

51.

dôrazne podporuje zameranie na mikropodniky v posilnenom teste MSP a berie na vedomie koncepciu štandardného vylúčenia mikropodnikov zo všetkých navrhovaných právnych predpisov; domnieva sa však, že výnimka by sa mohla uplatňovať len tam, kde na osobitné potreby mikropodnikov nemožno reagovať primeranými riešeniami alebo zjednodušeným režimom, ako na to poukázal test MSP; trvá preto na vytvorení mikrorozmeru ako neoddeliteľnej súčasti testu MSP s cieľom systematicky posudzovať všetky dostupné možnosti; pripomína, že žiadna výnimka ani prispôsobené riešenie by nemali viesť k porušeniu základných požiadaviek týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, základných práv pracovníkov EÚ či základných zásad právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje, že pokiaľ sa mikropodniky v plnej miere zahrnú do rozsahu pôsobnosti ustanovenia, mali by dôvody tohto zahrnutia jasne vyplývať z výsledkov testu MSP;

52.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť efektívnosť transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu o výraznejšiu harmonizáciu právnych predpisov s cieľom znížiť rozsah pridávania dodatočných povinností (tzv. gold-plating) a systematickejšie využívať test MSP; žiada Komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu možno zaviesť povinné uplatňovanie tzv. kontrolného zoznamu správneho vykonávania právnych predpisov EÚ (7) členskými štátmi v prospech jednotného trhu;

53.

naliehavo vyzýva na národné vlády, aby uplatňovali prístup „dodržiavaj alebo vysvetli“, podobný ustanoveniam riadenia podnikov; zdôrazňuje, že na základe tohto prístupu by vlády museli riadne odôvodniť zavádzanie ustanovení, ktoré sú nad rámec ustanovení nevyhnutných podľa právnych predpisov EÚ;

54.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len niektoré členské štáty v rámci svojho vnútroštátneho rozhodovacieho procesu systematicky uplatňujú test MSP; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na minimálne požiadavky vrátane usmernení týkajúce sa vykonávania testov MSP na vnútroštátnej úrovni, a to na základe najlepších postupov získaných na základe testu MSP uplatňovaného Komisiou, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva Radu, aby tento návrh podporila;

55.

žiada kontrolu stavu existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom odstrániť rozpory a prekonané či neúčinné pravidlá;

56.

žiada, aby sa v rámci kontrol stavu určili oblasti s nadmerným zaťažením, nezrovnalosťami alebo neúčinnými právnymi predpismi, ktoré majú nepriaznivý vplyv na MSP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie cieľov v oblasti zdravia, bezpečnosti a rovnosti, ako aj sociálnych ustanovení;

57.

dôrazne podporuje koncepciu „jeden nový/jeden zrušený“ (one-in/one-out)“ ako usmerňujúcu zásadu právnych predpisov EÚ v oblasti jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby sa nemohli zaviesť žiadne nové právne predpisy prinášajúce MSP náklady bez určenia existujúcej regulácie v danej oblasti s rovnocennou hodnotou, ktoré možno odstrániť;

58.

žiada posilnenie úlohy siete vnútroštátnych zástupcov MSP, keďže do komunikácie a koordinácie medzi členskými štátmi a medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou prináša skutočnú pridanú hodnotu, a to od formulovania politiky až po vykonávanie právnych predpisov; vyzýva Komisiu a vnútroštátne správy na zabezpečenie toho, aby vnútroštátni zástupcovia MSP mohli konať nezávisle a uplatňovať prierezový prístup s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie záujmov MSP vo všetkých oblastiach tvorby práva a politík; trvá na tom, aby sa vnútroštátni zástupcovia MSP intenzívne zapájali do postupov testu MSP; okrem toho nabáda na posilnenie organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v záujme zjednotenia MSP v EÚ a žiada, aby sa v administratívnych a legislatívnych postupoch zohľadnili potreby týchto organizácií;

59.

zdôrazňuje význam diskusií so sociálnymi partnermi pri plánovaní vnútroštátnych opatrení zameraných na posilnenie a podporu MSP;

60.

berie na vedomie súčasné posúdenie vymedzenia MSP, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje na viac než 99 % všetkých podnikov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv: a) zvýšenia pružnosti a zmiernenia demotivačných faktorov rastu (napr. prostredníctvom predĺženia prechodného obdobia na 3 roky), b) prispôsobenia stropov obratu a súvah hospodárskym výsledkom a c) umožnenia diferencovanejšieho posúdenia každej podkategórie;

61.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s vývoznými a dovoznými činnosťami vytvorili osobitný vízový režim v rámci schengenskej dohody;

62.

poukazuje na jednotný trh ako na hlavný subjekt umožňujúci vytvorenie najlepšieho možného prostredia pre MSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých oblastiach to ešte stále nie je realitou, najmä pokiaľ ide o jeho digitálny rozmer; vyzýva preto Komisiu, aby propagovala realizáciu digitálneho jednotného trhu do roku 2015, a to aj prostredníctvom podpory rozvoja širokopásmovej infraštruktúry a technológií, s cieľom donútiť členské štáty, aby vykonávali a uplatňovali existujúce právne predpisy, a predložila nové návrhy v tých oblastiach, kde ešte stále chýbajú právne predpisy o vnútornom trhu, najmä s ohľadom na zníženie nákladov a byrokracie v oblasti podnikania;

63.

vyzýva Komisiu, aby zrýchlila vysokorýchlostné širokopásmové linky v regiónoch EÚ s cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú účasť MSP na vnútornom trhu, ktorý sa digitalizuje;

64.

uznáva, že tzv. výpočtové mračno (cloud computing) môže výrazne zvýšiť efektívnosť a produktivitu MSP; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala celoeurópsky rámec pre výpočtové mračno, ktorý bude otvoreným iným svetovým mračnám;

65.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ ešte stále zaostáva za inými svetovými hráčmi, ako sú Japonsko a Južná Kórea, s len 2 % internetových pripojení prostredníctvom optických vlákien; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zrýchlili šírenie a zavádzanie ultravysokorýchlostného širokopásmového pripojenia;

66.

uznáva, že elektronický obchod je nástroj otvárajúci nové možnosti pre MSP, ktoré chcú vstúpiť na nové trhy a rozšíriť svoju spotrebiteľskú základňu; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila cezhraničný elektronický obchod napríklad vytvorením spoľahlivého, bezpečného a efektívneho systému online platieb;

67.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ zaistila MSP a podnikateľom dôveru a nástroje online obchodovania s cieľom zvýšiť objem cezhraničného obchodu; vyzýva preto na zjednodušenie licenčných systémov a vytvorenie efektívneho rámca pre autorské práva;

68.

vyzýva Komisiu, aby podporovala voľný pohyb služieb rozšírením a plnohodnotným vykonávaním smernice o službách s cieľom poskytnúť MSP a podnikateľom skutočnú možnosť expandovať a predávať služby a produkty 500 miliónom spotrebiteľov v EÚ;

69.

vyzýva členské štáty, aby využívali výhody, ktoré ponúka elektronická správa, a aby zaviedli riešenia v oblasti elektronickej správy vecí verejných;

70.

nabáda generálny sekretariát Komisie, aby v spolupráci so združeniami podnikov a ďalšími zainteresovanými stranami zaviedol každoročné ocenenie v rámci kolégia členov Komisie s cieľom vzdať poctu tým členom Komisie alebo členským štátom v rámci európskeho semestra, ktorí alebo ktoré čo najúčinnejšie a najúspešnejšie uplatňujú zásadu „najskôr myslieť na malých“;

71.

žiada zjednodušenie nástrojov EÚ pre MSP a zvýšenie dostupnosti týchto nástrojov; konštatuje, že veľmi často sú programy EÚ príliš byrokratické na to, aby ich MSP využívali;

72.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť a uplatňovať rozsiahle zjednodušujúce opatrenia vrátane zjednodušujúcich možností náhrad s cieľom pomôcť MSP, aby sa mohli zúčastňovať na programoch financovaných EÚ;

73.

víta oznámenie Komisie s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642), ako aj pracovný dokument Komisie o previerke konkurencieschopnosti (SEC(2012)0091);

74.

uznáva, že Komisia začala vykonávať previerky konkurencieschopnosti a ex post hodnotenia právnych predpisov; trvá na tom, aby Komisia túto koncepciu uplatňovala jednotným a dôkladným spôsobom, a to aj v prípade, že úpravy ustanovení o vykonávaní právnych predpisov EÚ majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu (napríklad v prípade úpravy pravidiel dražby emisných kvót); vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala správy o pokroku, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti;

75.

domnieva sa, že je potrebné organizovať regionálne propagačné kampane so zapojením miestnych občianskych organizácií na uskutočnenie podnikateľských zámerov zamerané na podporu podnikateľského ducha, kde by sa predstavovali osvedčené postupy v tejto oblasti a organizovali okrúhle stoly s vedúcimi predstaviteľmi úspešných podnikov, čo by umožnilo spoznávať podnikateľskú kultúru v regiónoch;

76.

zdôrazňuje, že voľný obchod a prístup na svetové trhy je významným katalyzátorom tvorby pracovných miest a rastu a rozhodujúcim faktorom umožňujúcim MSP z EÚ zaujať vo svete vedúce postavenie; zdôrazňuje preto dôležitosť pokroku v oblasti obchodných rokovaní, ktorý by ešte viac znížil množstvo regulačných prekážok brániacich obchodu, ktoré majú neprimeraný vplyv na MSP;

77.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojich rôznych stratégiách a oznámeniach uznala význam výrobných odvetví pre trvalo udržateľný rast a zamestnanosť v EÚ; opätovne zdôrazňuje nevyhnutnosť integrovanej priemyselnej politiky založenej na zásadách sociálneho trhového hospodárstva a podporujúcej prechod k udržateľnému a odolnému hospodárstvu s efektívnym využívaním zdrojov;

78.

poukazuje na to, že je dôležité na miestnej a regionálnej úrovni podporovať zapojenie MSP do plánov v oblasti energetickej efektívnosti a environmentálnych plánov, keďže ich zapojenie v týchto oblastiach výrazne zvýši množstvo obchodných príležitostí;

79.

uznáva, že ak majú členské štáty plniť ciele v oblasti inovatívnej, inteligentnej a inkluzívnej Európy obsiahnuté v stratégii EÚ 2020, je nutné, aby počítali s MSP a mikropodnikmi a podporovali ich vznik, pretože majú obrovský potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie mladých ľudí, čím sa znižuje chudoba a sociálne vylúčenie; pripomína, že začatie samostatnej zárobkovej činnosti a založenie mikropodniku môžu v tejto súvislosti predstavovať vhodnú a flexibilnú možnosť, najmä pre ženy;

80.

konštatuje, že MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní sociálnej stability, súdržnosti a integrácie, najmä v oblastiach, ktoré čelia nepriaznivým vplyvom demografického vývoja; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby MSP podporovali tak, že vytvoria pracovné prostredie, ktoré bude pracovníkov podnecovať k dodržiavaniu noriem pracovného práva, ochrane pracovníkov a zdravia, čím sa zároveň prispeje k sociálnemu blahobytu a k boju proti chudobe;

81.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať jednoduchší prístup k mikroúverom prostredníctvom európskeho nástroja mikrofinancovania a ďalší rozvoj tohto nástroja v rámci programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie na obdobie 2014 – 2020 a budúceho Európskeho sociálneho fondu (ESF), tak aby najmä zakladatelia mikropodnikov zo sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva mohli získať prístup k primeraným finančným nástrojom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do finančných nástrojov spravovaných Európskym investičným fondom zahrnula osobitné odkazy na družstvá;

82.

konštatuje, že pokiaľ ide o cezhraničné služby, jednotné kontaktné miesto môže spoločne so sociálnymi partnermi takisto poskytovať všestranné informácie o pracovných podmienkach v cieľovej krajine, kde sa majú poskytovať služby;

83.

domnieva sa, že podnikanie a správne rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť a rast MSP, a to aj prostredníctvom investícií do infraštruktúry, napr. do ekologickej infraštruktúry, môžu významným spôsobom uľahčiť východisko z hospodárskej krízy; zdôrazňuje potrebu podporovať podnikateľský potenciál, keďže množstvo začínajúcich MSP je pod priemerom vo všetkých vrstvách spoločnosti, a to aj v prípade osobitných cieľových skupín, najmä mladých ľudí a žien;

84.

domnieva sa, že akákoľvek revízia nariadenia o finančných trhoch by mala zlepšiť schopnosť MSP získavať finančné prostriedky prostredníctvom kapitálových trhov, aby boli menej závislé od bankových pôžičiek;

85.

domnieva sa, že v rámci prebiehajúcej reformy štrukturálnych fondov by sa mali vážne zohľadniť MSP tam, kde je to vhodné a kde to prispieva k regionálnym rámcovým podmienkam pre rast a k vytváraniu súčinnosti s inými programami a iniciatívami EÚ; domnieva sa, že je nutné znížiť mieru byrokracie, a to napríklad prijatím primeraných štandardov v oblasti auditov obchodných spoločností a podávania správ a zavedením spoločných pravidiel pre všetky fondy a programy v rámci revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách;

86.

vyzýva členské štáty, aby do svojho vnútroštátneho práva čo najskôr transponovali smernicu o oneskorených platbách s cieľom pomôcť MSP pri zabezpečení ďalšej likvidity v súčasnej hospodárskej kríze;

87.

požaduje účinnejšie, jednoduchšie a lepšie koordinované nástroje EÚ zamerané na prístup k úverom alebo rizikovému kapitálu, a to najmä v prípade MSP s plánmi na internacionalizáciu;

88.

požaduje efektívne ochranné mechanizmy pre portfóliá MSP, a to z hľadiska vyšších kapitálových požiadaviek pre banky v rámci vykonávania postupu dohľadu Bazilej III a procesov odstraňovania pákového efektu uskutočňovaných v súčasnosti niektorými bankami, so zohľadnením súhrnného účinku právnych predpisov v oblasti finančných služieb;

89.

zdôrazňuje, že činnosť EÚ v oblasti MSP nenahrádza, ale dopĺňa kroky členských štátov a regiónov, a že jej cieľom je presadzovať toto úsilie podľa zásady „viac za viac, menej za menej“, pričom členské štáty poskytujúce viac podpory MSP by mali dostávať viac podpory od EÚ; preto nalieha na členské štáty, aby realizovali ambiciózne programy založené na stimuloch s cieľom ďalej podporovať podnikanie; žiada, aby takéto programy obsahovali opatrenia zlepšujúce prístup k finančným prostriedkom a trhom, zjednodušili administratívne požiadavky a do učebných osnov škôl na všetkých úrovniach lepšie začlenili vzdelávanie v oblasti podnikania; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali podporovať iniciatívy súkromného sektora umožňujúce skrátiť čas potrebný na získanie drobného financovania, ako napríklad partnerstvá medzi bankami a účtovníkmi; navrhuje, aby sa na regionálnej úrovni pre študentov pravidelne organizovali akademické súťaže zamerané na prax, v rámci ktorých by bolo možné posúdiť popri ich teoretických znalostiach aj podnikateľského ducha;

90.

podporuje iniciatívy súkromného sektora zamerané na uľahčenie prístupu MSP, najmä mikropodnikov, k financovaniu, ako sú partnerstvá medzi bankami a účtovníkmi zamerané na zníženie času potrebného na získanie mikrofinancovania (menej než 25 000 EUR) na 15 dní; domnieva sa, že tieto partnerstvá sú pre mikropodniky užitočné, pretože na jednej strane účtovníci pripravia a cez internet odošlú všetky potrebné finančné dokumenty požadované bankami a poskytnú primeranú záruku za prognózy udávané mikropodnikmi a na druhej strane banky umiestňujú na internet štandardizované žiadosti o financovanie a odôvodňujú zamietnutie žiadostí o financovanie;

91.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové iniciatívy v oblasti získavania prostriedkov pre podnikateľov a začínajúce podniky, napríklad tzv. kolektívne financovanie (crowdfunding), s cieľom posúdiť, ako by mohli byť prospešné pre MSP a či by sa mali podporovať; okrem toho poukazuje na to, že je nevyhnutné posúdiť potrebu legislatívneho rámca na usmerňovanie takýchto postupov v EÚ;

92.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci zaručili ľahší prístup MSP k európskym finančným prostriedkom, čo by malo upevniť ich prístup na vnútorný trh;

93.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili investičné príležitosti pre inovatívne začínajúce podniky odstránením prekážok, ktoré brzdia vznik rozsiahleho trhu rizikového kapitálu v rámci EÚ;

94.

poukazuje na to, že je potrebné odhaliť a odstrániť prekážky brániace rastu mikropodnikov na MSP a ďalšiemu rastu MSP;

95.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby riešila medzery MSP v znalostiach a zručnostiach, ktoré sa týkajú zelených technológií, postupov a obchodných modelov; poukazuje na to, že sú potrebné kroky na určenie potrebných zručností a vyplnenie medzier na pracovnom trhu prostredníctvom stratégií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a prostredníctvom tvorby programov odbornej prípravy a rozvoja zručností zameraných na MSP;

96.

domnieva sa, že budúce programy COSME, Horizont 2020 a programy v oblasti štrukturálnych fondov, uskutočňované v rámci budúceho viacročného finančného rámca, by mali vyčleniť dostatočné množstvo prostriedkov na podporu úsilia MSP v oblasti inovácií a tvorby pracovných miest spôsobom, ktorý efektívne využíva zdroje a je udržateľný;

97.

žiada, aby nové finančné nástroje, ktoré sa majú vytvoriť v rámci programov podpory MSP, ako je program COSME, zohľadňovali nielen majetkovú situáciu MSP, ale aj tzv. nehmotné hodnoty, a to tak, aby prístup k úverom zahŕňal formy uznávania duševného kapitálu MSP;

98.

žiada vyčlenenie ambiciózneho rozpočtu na nástroj MSP vytvorený v rámci programu Horizont 2020, ktorý bude poskytovať cielenú podporu inovatívnym MSP s vysokým potenciálom rastu; domnieva sa, že tento nástroj by sa mal uplatňovať prostredníctvom jedinej vyhradenej štruktúry prispôsobenej potrebám MSP;

99.

zdôrazňuje, že by sa mal ďalej rozvíjať potenciál nástrojov finančného inžinierstva s cieľom umožniť rozvoj kvalitatívnych strategických projektov a účasť súkromných subjektov, najmä MSP, a súkromného kapitálu na európskych projektoch; upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na súčasné nedostatočné využívanie nástrojov finančného inžinierstva spôsobené ich nadmernou zložitosťou je veľmi naliehavé začať diskusiu o ich riadení;

100.

zdôrazňuje, že štrukturálne fondy by mali naďalej – prostredníctvom finančných nástrojov – poskytovať MSP financovanie vo forme kapitálu, záruk a zvýhodnených úverov, a zdôrazňuje, že by sa mali zjednodušiť komplikované administratívne postupy, predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, a odstrániť významné rozdiely v spôsoboch, akými riadiace a sprostredkovateľské orgány uplatňujú ustanovenia;

101.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila plán konkurencieschopného zdaňovania MSP, ktoré podnieti členské štáty, aby prispôsobili svoje systémy zdaňovania s cieľom znížiť nemzdové náklady na prácu mladých spoločností a umožniť uvedeným spoločnostiam zachovať väčší podiel svojich ziskov na investície v spoločnosti; navrhuje, aby sa tento plán zakladal na najlepších postupoch a aby zahŕňal pilotné projekty;

102.

požaduje, aby sa vyvíjalo zvýšené úsilie pri zavádzaní vzájomného uznávania s cieľom uľahčiť cezhraničnú činnosť MSP; žiada zriadenie jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom umožniť podnikateľom plniť si svoje povinnosti v krajine pôvodu podnikateľskej činnosti;

103.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby vytvorili rovnaké podmienky pre všetky formy financovania; poukazuje na to, že sú potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky boli menej závislé od dlhu; podporuje zavedenie daňovej neutrality medzi kapitálom a dlhom;

104.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali kontinuitu MSP prostredníctvom regulačného prostredia uľahčujúceho prevody podnikov; odporúča, aby sa odstránili daňové prekážky (daň z dedičstva, darovania atď.), ktoré by mohli ohroziť kontinuitu rodinných podnikov;

105.

zdôrazňuje potrebu nižšieho zdanenia práce a investícií;

106.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na podporu sociálneho podnikania v Európe, najmä prostredníctvom zlepšenia prístupu k verejným a súkromným financiám, zníženia diskriminácie v odmeňovaní žien a mužov, podpory opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života, zlepšenia mobility a uznania kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj zvýšenia kvality a dostupnosti poradenstva v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov pre MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na podporu sociálneho podnikania v Európe, najmä prostredníctvom zlepšenia prístupu k verejným a súkromným financiám a zlepšenia mobility a uznania kvalifikovaných pracovníkov a učňov; poukazuje však na to, že by to nemalo viesť ku kategorizácii „dobrých“ a „zlých“ podnikateľov;

107.

zdôrazňuje význam funkčného zásobovania surovinami, a to aj pre priemyselné MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na trvalé zabezpečenie zásobovania surovinami a ich efektívnejšie využívanie, pričom by mali predovšetkým zaručiť slobodný a spravodlivý prístup k surovinám predávaným na medzinárodných trhoch a rozvoj efektívneho využívania a recyklovania zdrojov zohľadňujúceho pomer medzi nákladmi a výnosmi;

108.

vyzýva Európsku radu, aby zachovala rozpočet pre politiku súdržnosti na nasledujúce programové obdobie, keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond patria medzi najúčinnejšie nástroje EÚ na dosahovanie rastu, vytváranie pracovných miest, zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a podporu MSP;

109.

vyzýva členské štáty, aby podporovali rozvoj a konkurencieschopnosť rôznych typov MSP a riešili ich osobitné potreby prostredníctvom cielených opatrení; poukazuje na príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu k rozvoju a zlepšeniu v oblasti dopravy, energetiky, environmentálnej a širokopásmovej infraštruktúry, a tým k vytvoreniu priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré podporuje investície a posilňuje konkurencieschopnosť; zdôrazňuje potrebu podporiť podnikanie a zvýšiť podporu pre MSP, pričom uznáva kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri posilňovaní hospodárskej konkurencieschopnosti;

110.

zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie a súčinnosti medzi jednotlivými politikami a nástrojmi EÚ, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi politikami a nástrojmi, ktoré sa priamo týkajú MSP; poukazuje na to, že existujúce politiky a finančné nástroje na podporu MSP by mali byť súdržnejšie a mali by sa navzájom dopĺňať; zdôrazňuje potrebu obmedziť roztrieštenosť a konsolidovať a presadzovať mechanizmy finančnej podpory MSP s cieľom zabezpečiť väčšie zoskupovanie a koordináciu zdrojov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť sa zvýši aj vtedy, keď sa investície a pomoc pre MSP prispôsobia regionálnej rozmanitosti;

111.

zastáva názor, že cieľom financovania MSP prostredníctvom EFRR je podporiť konkurencieschopnosť vo všetkých regiónoch Únie v snahe dosiahnuť hospodársky, sociálny a územný rozvoj v súlade s cieľmi politiky súdržnosti;

112.

zdôrazňuje, že štrukturálne fondy, a najmä EFRR, sú dôležitým nástrojom podpory inovatívnych MSP, keďže posilňujú ich konkurencieschopnosť a predovšetkým ich internacionalizáciu, a poukazuje na to, že oprávnenosť na túto podporu by sa preto mala interpretovať v čo najširšom zmysle; vyzýva regióny, aby využili príležitosti, ktoré im ponúknu právne predpisy, na podporu svojich operačných programov;

113.

zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať finančné stimuly na podporu tvorby nových pracovných miest v MSP;

114.

zdôrazňuje, že programy európskej územnej spolupráce podporujú tvorbu sietí a činnosti zamerané na výmenu poznatkov a know-how medzi organizáciami v rôznych európskych regiónoch a mohli by byť užitočným nástrojom na tvorbu nových podnikateľských príležitostí;

115.

domnieva sa, že štrukturálne fondy, a najmä ESF, zohrávajú dôležitú úlohu pri získavaní poznatkov a zručností, tvorbe sietí a výmene osvedčených postupov; je presvedčený, že investície do ľudského kapitálu a projektov spolupráce zásadným spôsobom prispievajú k posilňovaniu konkurencieschopnosti európskych MSP;

116.

overuje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.