15.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 332/87

—

so zreteľom na správy, ktoré boli predložené v súlade s Dohovorom OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčným protokolom, a so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v EÚ (1),

—

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 5. decembra 2011 s názvom Skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov,

—

so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 8. marca 2010 o odstránení násilia páchaného na ženách v Európskej únii, ktoré požadujú medzinárodný postup k boju proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 12. apríla 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ pre oblasť násilia voči ženám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie, ktoré 8. decembra 2008 schválila Rada pre všeobecné záležitosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (3),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je nenapraviteľným zneužitím, ktoré zámerne a nie zo zdravotných dôvodov pozmení ženské pohlavné orgány alebo ich poškodzuje, má nenávratné dôsledky a v súčasnosti postihuje 140 miliónov žien a dievčat, a keďže táto praktika hrozí každoročne ďalším trom miliónom dievčat;

B.

keďže podľa WHO v Európe žije minimálne 500 000 žien a dievčat so zmrzačenými pohlavnými orgánmi a odhaduje sa, že 180 000 dievčat je ohrozených; keďže podľa odborníkov sú tieto údaje podcenené a nezohľadňujú druhú generáciu migrantov a nelegálnych migrantov;

C.

keďže akákoľvek forma mrzačenia ženských pohlavných orgánov je škodlivá tradičná praktika, ktorú nemožno považovať za súčasť náboženstva, ale je aktom násilia páchaného na ženách a dievčatách predstavujúcim porušenie ich základných práv, najmä práva na osobnú bezpečnosť a práva na nedotknuteľnosť osoby a telesné a duševné zdravie, porušuje ich sexuálne a reprodukčné zdravie a zároveň, v prípade maloletých dievčat, predstavuje zneužívanie detí; keďže takéto porušovanie nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť na základe dodržiavania rôznych kultúrnych tradícií alebo iniciačných rituálov;

D.

keďže okrem toho, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je svojou podstatou porušením ľudských práv, spôsobuje aj krátkodobé a dlhodobé vážne a nenapraviteľné ujmy na telesnom a duševnom zdraví žien a dievčat, ktoré sú mu vystavené, a je porušením ich práv, predstavuje vážny útok na ich osobnosť a integritu a v niektorých prípadoch sa dokonca môže skončiť ich smrťou; keďže škodlivé vedľajšie účinky má aj používanie primitívnych nástrojov a absencia antiseptických preventívnych opatrení, čo môže neskôr viesť k bolestivému sexuálnemu styku alebo pôrodu, postihnuté orgány sa definitívne poškodia a môže dôjsť ku komplikáciám, ako je krvácanie, šok, infekcia, prenos vírusu HIV/AIDS, tetanus, nezhubné nádory, či vážne ťažkosti počas tehotenstva a pôrodu;

E.

keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je spolu s ďalšími vážnymi formami násilia založeného na rodovej príslušnosti prejavom nerovného pomeru síl a formou násilia páchaného na ženách a keďže je absolútne nutné, aby sa boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov stal súčasťou všeobecného a koherentného prístupu k boju proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a násiliu páchanému na ženách;

1.

víta rozhodnutie 56. zasadnutia Komisie pre postavenie žien z 8. marca 2012, podľa ktorého by sa otázke mrzačenia ženských pohlavných orgánov malo venovať Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov na svojom nadchádzajúcom 67. zasadnutí;

2.

vyzýva Valné zhromaždenie OSN, aby na svojom 67. zasadnutí prijalo rezolúciu s cieľom skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov na celom svete – tak ako to požaduje samit Africkej únie, ktorý sa konal 1. júla 2011 – zladením krokov, ktoré podnikajú členské štáty, vydaním odporúčaní a usmernení, pokiaľ ide o rozvoj a posilnenie regionálnych a medzinárodných právnych nástrojov a vnútroštátnych právnych predpisov;

3.

vyhlasuje, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je väčšinou páchané na mladých dievčatách mladších ako 15 rokov, a preto je porušením práv dieťaťa; znovu opakuje, že všetkých 27 členských štátov sa v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa zaviazalo chrániť práva detí;

4.

vyzýva členské štáty, aby pokračovali v ratifikácii medzinárodných nástrojov a uplatňovali ich prostredníctvom súborných právnych predpisov zakazujúcich všetky formy mrzačenia ženských pohlavných orgánov a stanovujúcich účinné sankcie proti páchateľom tejto praktiky; poznamenáva, že právne predpisy by tiež mali stanoviť plný rozsah opatrení v oblasti prevencie a ochrany vrátane mechanizmov koordinácie, monitorovania a posudzovania presadzovania práva, a mali by tiež zlepšiť podmienky umožňujúce ženám a dievčatám, aby oznámili prípady mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

5.

vyzýva príslušné orgány OSN a občiansku spoločnosť, aby prostredníctvom pridelenia primeraných finančných prostriedkov aktívne podporili cielené, inovatívne programy a šírili najlepšie postupy zamerané na potreby a priority dievčat v kritických situáciách vrátane dievčat, ktorým hrozí mrzačenie ženských pohlavných orgánov a ktoré majú problém dostať sa k službám a programom;

6.

žiada generálneho tajomníka OSN, aby zaistil, aby všetky príslušné organizácie a orgány OSN, najmä Detský fond OSN, Populačný fond OSN, Svetová zdravotnícka organizácia, Organizácia OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO), orgán OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, Rozvojový fond OSN pre ženy, Rozvojový program OSN a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva jednotlivo a spoločne začlenili do svojich národných programov – tam, kde je to vhodné – ochranu a podporu práv dievčat s cieľom nevystavovať ich mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, a to v súlade s národnými prioritami a s cieľom zintenzívniť úsilie v tejto oblasti;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať občiansku spoločnosť, najmä ženské organizácie, ktoré sa v rámci svojich komunít snažia skoncovať s násilím páchaným na ženách, ako aj s mrzačením ženských pohlavných orgánov;

8.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa opatrenia zamerané na boj proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti a na posilnenie postavenia žien stali jednou z priorít všetkých rozvojových politík a programov EÚ prostredníctvom jej akčného plánu pre rodovú otázku z roku 2010; zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti, mobilizovania komunít, význam vzdelávania a odbornej prípravy a zapojenia národných, regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti v partnerských krajinách; poukazuje na to, že úsilie odstrániť postoje a škodlivé praktiky, ktoré postihujú dievčatá, bude úspešné, len ak sa plne zapoja všetci kľúčoví aktéri vrátane náboženských vodcov a vedúcich predstaviteľov komunít, ako aj tí, ktorí bezprostredne pracujú s dievčatami vrátane rodičov, rodín a komunít;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mrzačeniu ženských pohlavných orgánov v rámci svojej celkovej stratégie boja proti násiliu páchanému na ženách vrátane spoločného postupu v boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

10.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaradila medzi priority otázku skoncovania s násilím páchaným na ženách a dievčatách a aby prideľovaním primeraných finančných prostriedkov podporovala cielené a inovatívne programy v EÚ i v tretích krajinách;

11.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky v boji proti tejto nezákonnej praktike;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a členským štátom.