13.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/33

—

so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Protokol o pristúpení Čínskej ľudovej republiky k Svetovej obchodnej organizácii z 23. novembra 2001,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 (1) a správu Riaditeľstva pre vonkajšie politiky z júla 2011 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov 13. samitu EÚ – Čína, ktorý sa konal 6. októbra 2010 v Bruseli,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti: obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612) a na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, a na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2006 s názvom Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva z 24. mája 2011, na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (COM(2011)0285), na správu Komisie zo 14. júla 2011 o uplatňovaní colných predpisov v oblasti práv duševného vlastníctva v EÚ a na uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod,

—

so zreteľom na správu WTO z 5. júla 2011 o opatreniach Číny týkajúcich sa vývozu rôznych nerastných surovín a na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii v oblasti nerastných surovín pre Európu (4),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (5),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (6),

—

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (7), o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode (8) a o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (9),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2008 o reforme Svetovej obchodnej organizácie (10) a uznesenie zo 14. septembra 2011 o súčasnom stave rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy (11),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631) a jeho sprievodný dokument – Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (COM(2006)0632),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (12),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 23. októbra 2011 a na záverečné vyhlásenie samitu G20 v Cannes zo 4. novembra 2011 s názvom Budovanie našej spoločnej budúcnosti: obnovené spoločné kroky v prospech všetkých,

—

so zreteľom na bielu knihu čínskej vlády z 23. decembra 2010 o čínsko-africkej hospodárskej a obchodnej spolupráci,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0141/2012),

A.

keďže Čína pristúpila do WTO v roku 2001 a následne sa stala najväčším svetovým vývozcom tovaru s 10,36 % vývozu v roku 2010 a druhou najväčšou hospodárskou veľmocou na svete;

B.

keďže EÚ je hlavnou destináciou čínskeho vývozu, ktorý vzrástol v rokoch 2009 – 2010 o 39,5 %, a keďže Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ;

C.

keďže EÚ nahradila Japonsko ako najväčší zdroj čínskeho dovozu, keďže rastúci čínsky dovoz bol v poslednom období kľúčový pre hospodársku výkonnosť exportne orientovaných členských štátov EÚ, napr. Nemecka;

D.

keďže zvýšený rozvoj hospodárstva a pristúpenie do WTO znamenajú pre Čínu nielen podstatné výhody, ale aj väčšiu zodpovednosť, aby zohrávala plnoprávnu a pozitívnu úlohu vo svetovom hospodárskom poriadku, najmä v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a v skupine Svetovej banky;

E.

keďže dvojstranné obchodné vzťahy sa značne rozvinuli po podpísaní dohody medzi EÚ a Čínou o spolupráci v roku 1985, a preto je nevyhnutné, aby bola táto zmluva uvedená do súladu so súčasnou hospodárskou situáciu; keďže Európska komisia prijala hlavnú politickú stratégiu voči Číne v roku 2006 a v tomto rámci začala v januári 2007 rokovania o komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci s cieľom ďalej zlepšovať vzťahy medzi EÚ a Čínou v oblasti obchodu a investícií;

F.

keďže obchod medzi EÚ a Čínou rastie v posledných troch desaťročiach rýchlo a nepretržite a dosiahol maximálnu výšku celkového obchodu 395 miliárd EUR v roku 2010 a keďže nerovnováha vzájomného obchodu je od roku 1997 v prospech Číny, pričom tento deficit obchodnej bilancie predstavoval v roku 2010 168,8 mld. v porovnaní so 49 mld. EUR v roku 2000; keďže pridaná hodnota čínskeho vývozu je veľmi obmedzená, keď hodnota komponentov dovezených z EÚ aj odinakiaľ je diskontovaná; keďže na zahraničné spoločnosti so sídlom v Číne pripadá takmer 85 % všetkých vývozných transakcií, ktoré majú pôvod v montážnych operáciách;

G.

keďže zahraničné investície EÚ v Číne v roku 2010 predstavovali 4,9 mld EUR a zahraničné investície Číny v EÚ v tom istom roku 0,9 miliardy EUR;

H.

keďže odlišné sociálne, hospodárske a demokratické modely v Číne a v EÚ, rovnako ako ich demografia a prírodné zdroje hrajú veľkú úlohu v obchodnej nerovnováhe medzi oboma regiónmi;

I.

keďže výzva, ktorú predstavuje Čína, je skôr priemyselná než obchodná a vyžaduje si, aby Európa uskutočňovala ambicióznu celoeurópsku priemyselnú politiku vzhľadom na to, že čisto vnútroštátne prístupy neumožňujú súdržný prístup Spoločenstva voči Číne;

J.

keďže presunom výroby mnohých druhov spotrebného tovaru do Číny sa v Európskej únii zrušilo veľa pracovných miest; keďže tento posun sprevádzalo aj výrazné zníženie cien, čím sa mnohé druhy z tohto spotrebného tovaru stali cenovo dostupnými pre domácnosti Európskej únie s nízkymi príjmami, čo prispelo k relatívne nízkej inflácii;

K.

keďže účastníci poslednej konferencie OSN o zmene klímy v Durbane nedospeli k záväznej dohode a keďže záväzky prijaté v niektorých krajinách na zníženie emisií skleníkových plynov nie sú dostatočné, pretože je naliehavo potrebné obmedziť zvýšenie teploty v priebehu 21. storočia na dva stupne, ak sa má splniť program v oblasti zmeny klímy;

L.

keďže hospodársky rast v Európe sa odhaduje na oveľa nižší než v Číne, ktorá by mala v roku 2012 dosiahnuť približne 9 %;

M.

keďže typy vnútornej ekonomickej nerovnováhy, ktoré vplývajú na európske hospodárstvo, sa zvyšujú aj v čínskej ekonomike, v neposlednom rade v oblasti nehnuteľností, o čom svedčí nedávna bublina na trhu s nehnuteľnosťami;

N.

keďže vplyv spoločnej obchodnej politiky EÚ niekedy narušujú rozdielne národné záujmy, ktoré sa snažia presadzovať členské štáty voči Číne;

O.

keďže sociálne náklady spojené so súčasnou hospodárskou krízou sú vysoké; keďže zamestnanosť v Európskej únii poklesla o 1,8 % a v dôsledku toho 9,6 % celkového aktívneho obyvateľstva (23 miliónov ľudí) nemá zamestnanie, miera nezamestnanosti mládeže dosahuje 21 %, vyhliadky na opätovné získanie zamestnania ostávajú neisté a 17 % občanov EÚ ohrozuje chudoba;

P.

keďže potom, ako Čína v roku 2001 pristúpila do WTO, mala by dodržiavať pravidlá WTO liberalizáciou svojho obchodu a otvorením svojich trhov; keďže výsledky jej úsilia zatiaľ vôbec nie sú uspokojivé;

Q.

keďže pristúpenie Číny k dohode o vládnom obstarávaní by sa malo uľahčiť rozšírením pôsobnosti pravidiel tejto dohody vo forme revízie, ako bolo dohodnuté 15. decembra 2011 na poslednej ministerskej konferencii WTO;

R.

keďže snahám európskych podnikov preniknúť na čínsky trh bránia intervenčné priemyselné politiky čínskej vlády, neadekvátna ochrana duševného vlastníctva, systém pravidiel, ktorý je nejasný z hľadiska ich obsahu i uplatňovania, ako aj iné netarifné a technické prekážky brániace obchodu;

S.

keďže podhodnotenie jüanu naďalej prináša umelo vytvorené obchodné výhody pre Čínu a keďže členské štáty G20 sa zaviazali podporiť väčšiu pružnosť výmenného kurzu;

T.

keďže EÚ v roku 2010 skonfiškovala na svojich vonkajších hraniciach viac ako 103 miliónov výrobkov podozrivých z porušenia práv duševného vlastníctva v celkovej hodnote 1,11 mld. EUR; keďže 85 % týchto výrobkov pochádza z Číny; keďže významnou súčasťou ochrany duševného vlastníctva je správne presadzovanie platných právnych predpisov a medzinárodných záväzkov vrátane predpisov o sankciách; keďže tento tovar sa často vyrába v zariadeniach, ktoré vyrábajú aj zákonne označený tovar, vyrába sa často v rozpore s pracovným právom a zdravotnými a bezpečnostnými požiadavkami, čo predstavuje nebezpečenstvo pre spotrebiteľov a v prípade chemikálií aj pre širšie okolie;

U.

keďže Čína by podľa svojej 12. päťročnice – ktorej niektoré ciele sú podobné s cieľmi EÚ 2020 – mala rozvíjať strategické sektory energetiky, stavebníctva a dopravy a bude mať veľké potreby v oblasti rozvoja služieb; keďže toto prinesie pre európske podniky nové príležitosti na investovanie a na posilnenie spolupráce;

1.

žiada Komisiu, aby v spoločnej obchodnej politike EÚ voči rozvinutým a rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám, akou je Čína, uplatňovala zásadu reciprocity s cieľom obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých;

2.

víta posilnenie hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou a Čínou; vyzýva EÚ a Čínu, aby rozvíjali vzťah partnerstva a vzájomných výhod, a nie tvrdú konkurenciu a konfrontáciu;

3.

konštatuje, že čínske hospodárstvo nespĺňa kritériá trhového hospodárstva, ktoré definovalo WTO; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s čínskou vládou s cieľom odstrániť všetky zostávajúce prekážky do roku 2016, keď má WTO udeliť Číne štatút trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že tento štatút by mal byť priznaný pred uvedeným termínom len vtedy, ak Čína splní všetky kritériá; žiada, aby EÚ formou výročných správ pravidelne hodnotila, ako Čína dodržiava záväzky začlenené do jej protokolu o pristúpení do WTO;

4.

hoci na jednej strane uznáva, že Čína pravdepodobne v blízkej budúcnosti nesplní objektívne podmienky udelenia štatútu trhového hospodárstva, vyzýva však Komisiu, aby do konca roka 2012 predložila Európskemu parlamentu návrh o opatreniach, ktoré má Komisia prijať predtým, ako Európska únia takýto štatút udelí;

5.

vyjadruje poľutovanie nad existenciou mnohých tarifných a netarifných prekážok na čínskom trhu, akými sú niektoré formy diskriminácie zahraničných operátorov, najmä v bankovom sektore, poisťovníctve a telekomunikáciách, zložitosť tarifnej štruktúry a technické prekážky obchodu, ako je nedostatočná transparentnosť technických pravidiel a postupov posudzovania zhody alebo čínsky systém povinnej certifikácie; ľutuje, že Čína v protiklade k ustanoveniam v dohode WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach neoznamuje systematicky svoje osobitné subvencie;

6.

pripomína, že Čína si vo vzťahu k EÚ vytvorila značné obchodné výhody vo forme cielených štátnych subvencií, ktoré uplatňuje prostredníctvom najrôznejších právnych konštrukcií; vyzýva preto Čínu, aby svoje programy štátnych subvencií zosúladila s platným právom WTO; okrem toho vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie zreformovala antisubvenčné nariadenie tak, aby EÚ mohla efektívne reagovať na veľké výzvy, ktoré Čína prináša;

7.

konštatuje, že Čína ľutuje existenciu prekážok obchodu na európskom trhu, ako sú významné poľnohospodárske dotácie EÚ pre európskych poľnohospodárov, zložitý systém poľnohospodárskych ciel, technické prekážky obchodu, ako aj prekážky, ktoré bránia investovaniu tretích krajín v niektorých členských štátoch;

8.

je znepokojený nedostatočnou dôveryhodnosťou súdneho systému, ktorý nedokáže zabezpečiť dodržiavanie zmluvných záväzkov, a netransparentnosťou a nejednotnosťou uplatňovania regulačného režimu v oblasti investícií;

9.

je znepokojený nedostatočnou predvídateľnosťou a propagáciou technických pravidiel a noriem uplatňovaných na výrobky, najmä v oblasti certifikácie, ktoré vytvárajú pre podniky vyvážajúce do Číny významné obchodné prekážky;

10.

vyzýva Čínu, aby prijala medzinárodné normy pre výrobky a služby s cieľom podporiť rast obchodu medzi Čínou a ostatnými krajinami; víta skutočnosť, že Čína zvyšuje svoje zastúpenie v orgánoch, ktoré medzinárodné normy vytvárajú, a domnieva sa, že v tomto smere je potrebné ju podporiť recipročným zastúpením Európskej únie v orgánoch, ktoré určujú čínske normy; trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť, aby bol dovoz z Číny v súlade s európskymi normami v oblasti potravinárskych a nepotravinárskych výrobkov;

11.

je znepokojený skutočnosťou, že zahraničné podniky čelia ťažkostiam v prístupe k čínskemu verejnému obstarávaniu, čo je v protiklade k tomu, že prístup k európskemu verejnému obstarávaniu je garantovaný; znepokojujú ho možné nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú najmä tým, že skrytá štátna pomoc umožňuje čínskym podnikom dávať výrazne lepšie ponuky ako ich európski konkurenti; víta revíziu a rozšírenie pôsobnosti dohody o vládnom obstarávaní, čo bolo dohodnuté na poslednej ministerskej konferencii WTO 15. decembra 2011, a záväzky, ku ktorým sa Čína pri tejto príležitosti zaviazala, aj keď sú stále nedostatočné; vyzýva preto Čínu, aby sa vyjadrila, že pristúpi k dohode za podmienok porovnateľných s podmienkami ostatných strán dohody, v súlade so svojím záväzkom v protokole o pristúpení do WTO; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila, podľa možnosti v roku 2012, európsky nástroj na zabezpečenie reciprocity, pokiaľ ide otvorenosť na trhoch verejného obstarávania; domnieva, že je tiež dôležité posilniť nástroje zamerané na podnecovanie, koordináciu a podporu prístupu európskych MSP na prioritné trhy, akým je Čína;

12.

pripomína, že vývozné úvery, ktoré poskytujú čínske orgány a banky, spôsobujú narúšanie obchodu; preto vyzýva Čínu, aby postupovala v súlade s Dohodou OECD o usmerneniach pre oblasť štátom podporovaných vývozných úverov; vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie OECD o pristúpenie Číny k tejto dohode; nabáda tiež Čínu, aby podpísala Dohovor OECD o boji proti korupcii;

13.

pripomína, že hlavnou formou, v akej môžu zahraničné podniky pôsobiť v Číne, sú spoločné podniky, čo je mechanizmus veľmi obmedzujúci a príliš často spojený s prenosom strategických technológií, ktoré môžu podporiť rozvoj konkurencieschopnosti Číny v neprospech európskeho priemyslu v oblastiach, v ktorých je EÚ na poprednom mieste; je presvedčený, že ďalšia otvorenosť Číny v oblasti mechanizmu spoločných podnikov v kombinácii s lepšou ochranou práv duševného vlastníctva by bola prospešná pre obe strany a umožnila by väčší prístup európskych podnikov na čínsky trh;

14.

vyzýva EÚ, aby v prípade, že Čína bude používať nezákonné obchodné postupy, využila podľa potreby vždy také nástroje na ochranu obchodu, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO, ako sú antidumpingové, antisubvenčné a ochranné opatrenia, a aby vo väčšej miere využívala mechanizmus urovnávania sporov WTO s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v obchode EÚ s Čínou; je znepokojený tým, že Čína vo zvýšenej miere využíva antidumpingové opatrenia na vývoz z EÚ, ako aj opatrenia cenového dumpingu a štátnych subvencií; vyzýva preto Čínu, aby zabezpečila zosúladenie svojich antidumpingových opatrení s pravidlami WTO;

15.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou ochranou práv duševného vlastníctva v Číne a ľutuje, že európske podniky, najmä MSP, nemajú k dispozícii dostatok konkrétnych prostriedkov na účinný boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva; víta rozhodnutie Komisie navrhnúť revíziu smernice o uplatňovaní práv duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu a členské štáty na lepšiu ochranu práv duševného vlastníctva vo všetkých multilaterálnych organizáciách, v ktorých je Čína členom (WTO, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO)); vyjadruje želanie, aby Čína naďalej transponovala do svojich vnútroštátnych právnych predpisov súčasné medzinárodné právo o ochrane práv duševného vlastníctva, konkrétne z oblasti boja proti falšovaniu a pirátstvu, a naliehavo žiada čínske orgány, aby zabezpečili presadzovanie právnych predpisov, najmä na regionálnej úrovni; ľutuje, že Čína sa nezúčastnila na rokovaní o Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili colnú spoluprácu v rámci EÚ a s tretími krajinami, najmä s Čínou, pri konfiškácii falšovaného tovaru a aby zjednodušili colné postupy; žiada Komisiu a členské štáty, aby užšie spolupracovali s tretími krajinami v otázkach autorského práva a licencií;

16.

je presvedčený, že lepšia ochrana práv duševného vlastníctva a účinné zavádzanie príslušných pravidiel v Číne by vo veľkej miere podnietili investorov z EÚ a iných krajín, aby v tejto krajine investovali, delili sa o nové technologické kapacity a modernizovali súčasné technológie;

17.

poznamenáva, že Čína produkuje 97 % vzácnych zemín používaných vo svete, a vyzýva ju, aby svojim obchodným partnerom zaručila udržateľné výrobné postupy a spravodlivý prístup na trhy; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť každému prípadnému obmedzeniu vývozu nerastných surovín z Číny; v tejto súvislosti pripomína uznesenie WTO z 5. júla 2011, potvrdené po odvolaní, v ktorom odsudzuje Čínu za zavedenie obmedzení na vývoz niektorých nerastných surovín; vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku stratégiu dobrého hospodárenia s nerastnými surovinami s využitím väčšej energetickej účinnosti, recyklovania, efektívnejšieho využívania zdrojov a rozvoja priemyselnej spolupráce v sektoroch ekologického hospodárstva a inovácie; vyzýva na rokovania s cieľom prijať spoločné pravidlá a zásady obchodu so surovinami, čím sa vytvorí rámec na používanie vývozných obmedzení, a to v rámci WTO a G20, pretože tento problém sa týka najmä priemyselných krajín a Číny;

18.

naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o ambicióznej a vyváženej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou, ktorej cieľom bude vytvoriť lepšie prostredie pre investorov z EÚ v Číne, zaručiť transparentnosť riadenia čínskych spoločností, ktoré investujú v EÚ, a súčasne zvýšiť úroveň vzájomných kapitálových tokov; vyzýva Radu, aby vypracovala mandát Komisie pre budúcu investičnú dohodu s Čínou, pričom plne zohľadní stanoviská a pozície Parlamentu uvedené v uznesení zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike;

19.

víta vytvorenie centra EÚ pre európske malé a stredné podniky (centrum EÚ pre MSE) v Pekingu v novembri 2010, ktoré bolo otvorené pre malé a stredné podniky v marci 2011 a ktoré poskytuje pomoc európskym malým a stredným podnikom prekonať problémy, ktorým čelia pri operovaní na čínskom trhu, najmä v počiatočných štádiách rozvoja podnikania; víta tiež skutočnosť, že centrum vyhľadáva oblasti príležitostí pre MSP z EÚ v Číne a pomáha im v oblasti čínskeho právneho prostredia;

20.

zdôrazňuje význam spolupráce medzi podnikmi a vytvárania partnerstiev medzi čínskymi univerzitami a spoločnosťami z EÚ s cieľom podporovať inovácie v Číne; pripomína výhody databázy EÚ v oblasti prístupu na trh, ktorá obsahuje informácie pre podniky EÚ o podmienkach prístupu na trh, ako sú dovozné clá, požiadavky na výrobky, obchodné prekážky, formality, dokumenty a štatistiky; víta činnosť Európskej obchodnej komory v Číne;

21.

domnieva sa, že zavedením mechanizmu výmeny informácií v súvislosti s medzivládnymi dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami v oblasti obchodu s Čínou Komisia zjednoduší jednotný prístup k Číne;

22.

pripomína, že Čína zakúpila štátne dlhy členských štátov eurozóny; pripomína, že toto vlastníctvo dostalo nový politický rozmer v dôsledku vážnych dlhových problémov v eurozóne; žiada Komisiu, aby začala rokovania s Európskou centrálnou bankou (ECB) a členskými štátmi o vytvorení koordinovaného systému, ktorého cieľom by bolo identifikovať držiteľov štátnych dlhov; je znepokojený tým, že rokovacie kapacity EÚ v obchodných rokovaniach s Čínou sú ohrozené prispením Číny k finančnej stabilizácii eurozóny;

23.

zdôrazňuje, že údajné podhodnotenie a neexistujúca konvertibilita jüanu môžu poskytovať čínskemu vývozu nespravodlivú konkurenčnú výhodu, keďže Čína vlastní tretinu svetových devízových rezerv; žiada, aby boli posilnené medzinárodné finančné predpisy a makroekonomická koordinácia štátov G20, inak budú hospodárska stabilita a svetový obchod ohrozené; vyzýva Čínu, aby umožnila oceňovanie jüanu, aby tak dosiahol primeraný výmenný kurz; pripomína, že podľa európskych zmlúv môže EÚ v prípade neudržateľnej svetovej menovej nerovnováhy uskutočňovať kurzovú politiku;

24.

vyzýva Komisiu, aby nabádala Čínu k liberalizácii bežných účtov; súčasne vyzýva Komisiu, aby predložila dôkazy o tom, ako režim pevného výmenného kurzu poškodzuje konkurencieschopnosť EÚ, a aby potom zvážila vhodné priority na opatrenia;

25.

žiada členské štáty, aby s využitím vhodných monitorovacích mechanizmov zabezpečili, aby zahraničné podniky pôsobiace v EÚ dodržiavali všetky právne predpisy účinné na jednotnom trhu vrátane sociálnych a environmentálnych noriem, aby tieto podniky zabezpečili ochranu patentov a prispievali k úsiliu na podporu zachovania zamestnanosti v prípade, že kúpia európske podniky alebo otvoria pobočky v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili orgán, ktorý bude mať za úlohu posudzovanie zahraničných strategických investícií ex ante podobne ako Výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS) a ktorý bude Parlamentu podávať pravidelné správy, s cieľom získať jasnú predstavu o podnikoch, ktoré pôsobia a investujú na území EÚ;

26.

vyzýva EÚ, aby konala v rámci všetkých príslušných medzinárodných organizácií, napr. WHO, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Spojených národov (OSN), s cieľom začať proces reformy zameranej na začlenenie záväzných sociálnych, environmentálnych a zdravotných noriem do pravidiel o organizácii obchodu, ktorú bude riadiť WTO;

27.

ľutuje, že inštitucionálny rámec obchodných vzťahov EÚ s Čínou je roztrieštený a nekoordinovaný; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prehodnotila organizačnú schému bilaterálnych vzťahov, aby uskutočňovala lepšiu koordináciu a odstránila nadbytočnosť na úrovni nespočetných pracovných skupín, dialógov a ďalších formálnych a neformálnych subjektov pôsobiacich v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, jednotlivé regióny a obce, aby lepšie koordinovali svoje vlastné politiky vo vzťahu k Číne a aby prijali naliehavé kroky na dosiahnutie funkčného konsenzu, ktorý podporí uskutočnenie spoločných cieľov EÚ;

28.

vyzýva EÚ, aby vypracovala stratégiu s cieľom zamedziť núteným prenosom technológie; v tejto súvislosti vyjadruje želanie, aby sa urýchlene uzavrel postup posilnenej spolupráce v oblasti patentu Spoločenstva;

29.

žiada, aby sa v prípade každého tovaru, ktorý je v obehu na vnútornom trhu, prísne dodržiavali európske pravidlá a normy, a vyzýva Komisiu, aby v súlade s pravidlami WTO urýchlene vypracovala scenár postupného zavádzania podmienenosti obchodných výmen a/alebo opatrení na úpravu dane na hraniciach v súvislosti s tovarmi z tretích krajín, ktoré nerešpektujú tieto normy;

30.

zdôrazňuje rastúci vplyv Číny na scéne medzinárodného obchodu; vyzýva preto EÚ, aby bola naďalej opatrná, pokiaľ ide o politický, hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv rastúcich investícií Číny v rozvojových krajinách, najmä v Afrike a Latinskej Amerike;

31.

opäť potvrdzuje, že je potrebné, aby čínske investície v Latinskej Amerike a Afrike, najmä v osobitných hospodárskych zónach, prispievali k hospodárskemu rozvoju daných krajín a k rozvoju miestnych výrobných reťazcov s využitím miestnej pracovnej sily;

32.

je znepokojený tým, že niektoré európske spoločnosti investujú v Číne najmä z dôvodu nízkych výrobných nákladov spôsobených nižšími sociálnymi normami, environmentálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv; dôrazne odporúča, aby Komisia a členské štáty presadzovali v prípade európskych spoločností v Číne účinné postupy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a nabáda na šírenie a zverejňovanie osvedčených postupov týkajúcich sa iniciatív v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; okrem toho žiada, aby Komisia posúdila, ako by bolo možné začleniť ustanovenia o sociálnej zodpovednosti podnikov do budúcej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou;

33.

domnieva sa, že považovať čínsku angažovanosť v rozvojových krajinách za nespravodlivú konkurenciu a prichádzať s konfliktnou reakciou by bolo neproduktívne, a to predovšetkým pre samotné rozvojové krajiny; zdôrazňuje, že je v najlepšom záujme rozvojových krajín, ako aj širšej celosvetovej hospodárskej súťaže a rastu, aby sa podniky a subjekty z EÚ, ktoré chcú Číne konkurovať v oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov s rozvojovými krajinami, snažili predkladať návrhy, ktoré budú najpríťažlivejšie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a prínosov, a to vrátane aspektov životného prostredia, sociálnych vecí, ľudských práv a riadenia;

34.

pripomína, že Čína je najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete; vyzýva EÚ, aby v rámci medzinárodných organizácií navrhla zahrnúť do rokovaní o medzinárodnom obchode ekologické aspekty a ciele v oblasti klímy; domnieva sa, že hospodárska moc Číny a jej schopnosť podporovať technologickú inováciu by sa mali využívať na podporu celosvetového boja proti zmene klímy;

35.

domnieva sa, že úsilie čínskych orgánov v oblasti niektorých základných práv v Číne, najmä sociálnych a pracovných práv, nie je dostatočné; nabáda preto EÚ a Čínu, aby viedli užší a zodpovednejší strategický dialóg založený na vzájomnom porozumení;

36.

vyzýva EÚ, aby vypracovala ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na výskume a inováciách, s inovačným financovaním, napr. formou dlhopisov na projekty, ktorá by podporovala rozvoj MSP, najmä prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu, s cieľom zachovať svoju konkurencieschopnosť vzhľadom na nové významné subjekty v oblasti priemyslu a výskumu; vyzýva EÚ, aby valorizovala európsku výrobu poskytovaním kvalitnejších informácií spotrebiteľom, najmä prijatím predpisov o označovaní pôvodu („made in“) výrobkov dovážaných do EÚ;

37.

vyjadruje želanie, aby EÚ posilnila svoje hospodárske, rozpočtové, daňové a politické riadenie, aby sa stala dôveryhodným a uznávaným partnerom na medzinárodnej scéne; vyzýva Radu a Komisiu, aby vystupovali jednotne s cieľom zabrániť tomu, aby partnerstvá a bilaterálne dohody oslabili pozíciu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi pri definovaní ich obchodnej politiky a ich politiky voči Číne; požaduje, aby EÚ uskutočňovala dlhodobú stratégiu v súvislosti s Čínou, pričom zaistí operačnú koordináciu medzi inštitúciami EÚ i medzi a členskými štátmi EÚ;

38.

zdôrazňuje, že je potrebné zaujať voči Číne vyvážený prístup; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby budovali rozsiahlu spoluprácu s Čínou v oblastiach spoločného výskumu, napríklad v oblasti bezpečnosti výrobkov a ľudského zdravia, a aby uskutočňovali ďalšie vedecké, technologické a kultúrne výmeny;

39.

mnohé obchodné otázky vo vzťahu s Čínou sa týkajú kvality a uplatňovania regulácie v rôznych oblastiach politiky vrátane priemyselnej politiky, environmentálnej politiky, krízových opatrení, finančnej stability a ochrany spotrebiteľa; žiada, aby sa takéto prípady riešili zintenzívnením dvojstrannej spolupráce alebo prostredníctvom riešenia sporov v rámci WTO;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.