6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/74


Štvrtok 29. marca 2012
Správa o občianstve EÚ za rok 2010

P7_TA(2012)0120

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. marca 2012 o Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (2011/2182(INI))

2013/C 257 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície,

so zreteľom na petičné právo ustanovené v článku 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na článok 20 ZFEÚ, v ktorom sa vymedzuje pojem občianstvo,

so zreteľom na druhú časť ZFEÚ s názvom Nediskriminácia a občianstvo Únie a hlavu III a hlavu V Charty základných práv EÚ,

so zreteľom na článok 45 ZFEÚ, podľa ktorého zaručenie voľného pohybu pracovníkov EÚ zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky,

so zreteľom na články 3, 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii a článok 8 ZFEÚ,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2010: odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (COM(2010)0603),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (COM(2010)0608),

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (2) (ďalej len „smernica o voľnom pohybe“),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (3) (ďalej len „smernica o odborných kvalifikáciách“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o problémoch a perspektívach v súvislosti s európskym občianstvom (5),

so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku občanov (2013) (COM(2011)0489), ktorý Komisia predložila 11. augusta 2011,

so zreteľom na Štokholmský program, ktorým sa občania stávajú stredobodom európskych politík týkajúcich sa slobody, bezpečnosti a spravodlivosti tým, že zabezpečuje dodržiavanie rozmanitosti a ochrany tých najviac zraniteľných,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A7–0047/2012),

A.

keďže občania Únie majú bez ohľadu na svoje zdravotné postihnutie okrem iného právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, právo požívať na území tretích krajín ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov iného členského štátu a právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana a na inštitúcie a poradné orgány Únie v ktoromkoľvek jazyku zmlúv (6);

B.

keďže Lisabonská zmluva rozšírila a podrobne objasnila koncepciu občianstva EÚ – prvýkrát zavedenú Maastrichtskou zmluvou v roku 1992 – a z nej vyplývajúce práva, ktoré sa tiež riadia judikatúrou, a to posilnením postavenia a obrazu Európskej únie ako zástancu práv občanov, poskytnutím legislatívnych prostriedkov na podporu aktívneho zapájania občanov EÚ a vytváraním alebo posilňovaním nových práv, ako sú európska iniciatíva občanov a jednotlivé práva obsiahnuté v Charte základných práv EÚ; keďže občianstvo EÚ by sa malo vnímať ako súbor práv a povinností;

C.

keďže týmto sa prejavujú snahy EÚ sústrediť svoju činnosť na občana a pracovať na vytváraní priestoru slobody, spravodlivosti a práv pre všetkých občanov EÚ;

D.

víta judikatúru Súdneho dvora Európskej únie k výkladu článku 51 Charty základných práv Európskej únie, najmä rozhodnutie vo veci ERT, v ktorom sa zdôrazňuje, že orgány členských štátov sú viazané prioritnými základnými právami Únie aj vtedy, keď chcú prostredníctvom vnútroštátnych opatrení obmedziť základné slobody zaručené v ZFEÚ;

E.

keďže sloboda pohybu je obsiahnutá v koncepciách ľudských práv a občianstva Únie a predstavuje jedno zo základných práv a slobôd občanov Únie, ktoré boli uznané v zmluvách;

F.

keďže sedem rokov po nadobudnutí účinnosti smernice o voľnom pohybe stále pretrváva mnoho problémov v súvislosti s jej uplatňovaním; keďže väčšina sťažností sa vzťahuje na občana EÚ, jeho na právo na vstup, jeho právo na pobyt dlhší ako tri mesiace, platnosť jeho povolení na pobyt, zachovanie jeho práva na pobyt a jeho práva na trvalý pobyt a na práva jeho rodinných príslušníkov;

G.

keďže mnohí občania nemajú všetky relevantné informácie týkajúce sa ich práv presadzovaných smernicou o voľnom pohybe, najmä keď sa usilujú o uznanie práv rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny;

H.

keďže občania EÚ, ktorí majú obvyklý pobyt v Spojenom kráľovstve a podajú žiadosť o niektoré príspevky sociálneho zabezpečenia, musia absolvovať tzv. test práva na pobyt, ktorý ukladá osobám, ktoré nie sú občanmi Spojeného kráľovstva, dodatočné podmienky;

I.

keďže deportácia Rómov z Francúzska v roku 2010 bola kontroverzná nielen z hľadiska základných práv, ale aj pokiaľ ide o právo na voľný pohyb a diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a rasového a etnického pôvodu;

J.

keďže Európsky parlament prijal 15. decembra 2011 uznesenie o voľnom pohybe pracovníkov v rámci Európskej únie1, s dôrazom na práva rumunských a bulharských pracovníkov na jednotnom trhu (7); keďže niektoré členské štáty sa rozhodli zaviesť uplatňovanie alebo pokračovať v uplatňovaní prechodných opatrení, ktoré obmedzujú prístup rumunských a bulharských štátnych príslušníkov na ich pracovné trhy; keďže takéto opatrenia môžu viesť k vykorisťovaniu pracovníkov, nelegálnej práci a nedostatočnému prístupu k príspevkom sociálneho zabezpečenia;

K.

keďže uplatňovanie celého radu práv, ktoré boli občanom udelené právnymi predpismi EÚ, podmieňuje alebo podporuje voľný pohyb alebo dobrovoľná mobilita pracovníkov; keďže umožnenie voľného pohybu môže tiež zlepšiť možnosť občanov plne využívať výhody jednotného trhu, pričom predstavuje kľúčový nástroj rastu;

L.

keďže právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov umožňuje lepšie pochopenie hodnôt európskej integrácie len vtedy, keď je sprevádzané konkrétnymi opatreniami prijatými na úrovni Únie a členských štátov v oblasti informácií, odbornej prípravy, uznávania kvalifikácií, mobility pracovníkov (sezónnych pracovníkov, cezhraničných pracovníkov, vyslaných pracovníkov, pracovníkov, ktorí boli presunutí v dôsledku premiestnenia sídla spoločnosti atď.);

M.

keďže veľké množstvo petícií poukázalo na problémy v oblasti prístupu k príspevkom sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o chýbajúcu spoluprácu zo strany vnútroštátnych orgánov, nesprávne uplatňovanie zásady sčítania dávok splatných vo viacerých členských štátoch (najmä pokiaľ ide o prenosnosť dôchodkov), poskytovanie nesprávnych informácií o platných právnych predpisoch alebo ťažkopádne vybavovanie prípadov; keďže rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011 (8) potvrdzuje právo občanov EÚ presťahovať sa do iného členského štátu EÚ a mať nárok na sociálne zabezpečenie;

N.

keďže podľa bolonského procesu predstavujú všeobecne prijímané diplomy potvrdzujúce koniec univerzitného štúdia krok k ľahšiemu uznávaniu kvalifikácií;

O.

vzhľadom na problémy týkajúce sa nesprávneho vykonávania smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (kompenzačné opatrenia, žiadosti o ďalšie dokumenty, neodôvodnené negatívne rozhodnutia hostiteľského členského štátu, zbytočné prieťahy pri vybavovaní žiadostí, systematické ukladanie povinnosti absolvovať špecifický jazykový test), ktoré predstavujú významnú prekážku vykonávania práv občanov v celej EÚ, a tým ochudobňujú občanov o výhody sociálnej súdržnosti;

P.

keďže predkladatelia petície vyčítajú nemeckému úradu starostlivosti o mládež diskriminačné zaobchádzanie s inými ako nemeckými manželskými partnermi v zmiešaných manželstvách; keďže nemecký úrad starostlivosti o mládež sa v dôsledku svojho autonómneho spôsobu fungovania v niektorých prípadoch podieľa na ťažkostiach, ktorým čelia rozvedení rodičia cudzej štátnej príslušnosti, ktorí by chceli opustiť územie Nemecka so svojimi deťmi;

Q.

keďže Európsky parlament prijal 25. októbra 2011 uznesenie (9) týkajúce sa mobility a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím; keďže viacero petícií podali ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí každý deň čelia mnohým prekážkam brániacim im vo využívaní práv občanov EÚ, ako je bežné využívanie vzdelávacieho systému, prístup k poisteniu či k prostriedkom verejnej dopravy; keďže je potrebný ucelený systém v EÚ na určenie stupňa zdravotného postihnutia a keďže neexistencia takéhoto systému môže často viesť k nerovnosti a dokonca aj k sociálnemu vylúčeniu;

R.

keďže všetci občania EÚ predvolaní pred súdy členského štátu majú právo na to, aby ich obhajoba mala prístup k dokumentom preloženým do ich materinského jazyka, aby sa zamedzilo akejkoľvek diskriminácii na základe jazyka, a keďže predovšetkým každý občan musí byť informovaný o akomkoľvek súdnom konaní, ktoré je proti nemu vedené, pričom celý proces sa musí uskutočňovať v súdne prijateľných lehotách;

S.

keďže najväčšie prekážky vykonávania aktívneho občianstva Únie spočívajú v nedostatočnej informovanosti ľudí o ich právach ako občanov Únie, ako aj v nedostatku jasne štruktúrovaných a široko dostupných informačných služieb; keďže Parlament a Komisia sa pri svojich opatreniach na posilnenie občianstva Únie musia preto zamerať na lepšiu, primerane financovanú komunikáciu s občanmi a členskými štátmi, a to ako na miestnej, tak i na celoštátnej úrovni, a zároveň odstrániť zostávajúce právne a administratívne prekážky, ktoré bránia občanom EÚ v uplatňovaní ich práv, a zabezpečiť, aby mali ľahký prístup k jednoznačnému a presnému poradenstvu;

1.

víta Správu o občianstve EÚ za rok 2010, v ktorej je stanovený cieľ odstrániť prekážky vykonávania práv občanov EÚ, a zastáva názor, že návrhy v nej uvedené predstavujú konkrétne opatrenia, ktoré umožňujú znížiť zbytočné výdavky a tiež prispieť ku kúpnej sile európskych občanov, čo je v časoch krízy mimoriadne dôležité; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najrýchlejšie predloženie a schválenie legislatívnych a nelegislatívnych opatrení uvedených v tejto správe s cieľom zaručiť, aby sa práva občanov EÚ stali účinnými a aby členské štáty zrušili uvedené prekážky a zároveň zaviedli administratívne opatrenia umožňujúce využívanie týchto práv a odstránili prípadné rozpory medzi vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi;

2.

poznamenáva, že hoci je právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament výslovne ustanovené v zmluvách, nie je dostatočne známe ani využívané, a preto žiada lepšiu, aktívnu komunikáciu s občanmi – vrátane odôvodnení a vysvetlení – o ich petičnom práve v jednom z úradných jazykov Európskej únie; ďalej vyzýva Komisiu, aby sa pripojila k jeho snahám urobiť viac pre propagáciu petičného práva prostredníctvom svojich zastúpení v členských štátoch, svojich decentralizovaných informačných sietí, siete ombudsmanov jednotlivých členských štátov a prostredníctvom všetkých organizácií, ktoré spolupracujú s Komisiou a Európskym parlamentom, s cieľom osloviť čo najväčší počet občanov a vymieňať si osvedčené postupy;

3.

domnieva sa, že európska iniciatíva občanov, ktorá sa začne uplatňovať 1. apríla 2012, predstavuje prvý nástroj nadnárodnej participatívnej demokracie a poskytne občanom možnosť aktívnejšie sa zapájať do tvorby európskych politík a právnych predpisov; žiada účinnejšie, transparentné a zodpovedné vykonávanie nariadenia o európskej iniciatíve občanov a predovšetkým vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby včas zaviedli všetky potrebné administratívne a praktické opatrenia, aby sa aktívne zapájali do informovania občanov o tomto novom nástroji tak, aby ho všetci občania EÚ mohli využívať v celom rozsahu, a najmä aby využili Európsky rok občanov (2013) na vytvorenie podnetu na zvyšovanie informovanosti; okrem toho sa domnieva, že Výbor pre petície by mal z dôvodu svojej skúsenosti priameho kontaktu s občanmi byť poverený usporadúvaním verejných vypočutí s organizátormi európskych občianskych iniciatív, ako je ustanovené v článku 11 nariadenia o európskej iniciatíve občanov; navrhuje, aby Európska komisia predložila Výboru pre petície správu o vykonávaní európskej občianskej iniciatívy;

4.

vyzýva Komisiu, aby sa pri príprave svojej výročnej správy o uplatňovaní Charty základných práv EÚ nesústredila len na uplatňovanie charty, ale aj na všetky články Zmluvy o EÚ týkajúce sa základných práv a na situáciu v oblasti základných práv v Európskej únii; vyzýva Komisiu, aby do tejto správy zahrnula podrobnejšie informácie o implementácii charty členskými štátmi pri uplatňovaní európskeho práva a o otázkach, s ktorými sa na ňu občania obracajú, a o tom, ako ich riešila a aké konkrétne následné opatrenia prijala;

5.

vyzýva všetky inštitúcie Únie, jej orgány, úrady a agentúry, aby zaistili, aby právo na prístup k dokumentom stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 (10), ktoré je dôležitým právom občanov EÚ, bolo zaručené zvýšením transparentnosti a zabezpečením ľahkého, užívateľsky ústretového a komplexného prístupu k dokumentom a informáciám, a to aj poskytnutím bezbariérových technológií, aby sa mohli občania viac zapájať do procesu rozhodovania; v tejto súvislosti poukazuje na hlavný význam činnosti Európskeho ombudsmana pre uplatňovanie práva na prístup k dokumentom inštitúcií Únie;

6.

uznávajúc právo na prístup k informáciám ako jeden z pilierov demokracie zdôrazňuje, že prístup k informáciám nesmie viesť k porušovaniu iných základných práv, ako je právo na súkromie a ochranu údajov; zdôrazňuje, že prístup k informáciám, ktoré majú inštitúcie EÚ, je prvotným záujmom občanov v snahe pochopiť politické a hospodárske úvahy, ktoré sú základom rozhodovania; zastáva názor, že Komisia by mohla poskytnúť lepší prístup k informáciám o vyšetrovaniach a prípadoch porušenia právnych predpisov bez toho, aby sa ohrozil účel vyšetrovania, a že prevažujúci verejný záujem by mohol byť dostatočným dôvodom na sprístupnenie týchto materiálov, a to predovšetkým v prípadoch, keď môžu byť ohrozené základné práva, ľudské zdravie či zdravie zvierat a ochrana životného prostredia pred nezvratnými škodami, alebo v prípadoch, keď prebieha konanie vo veci diskriminácie menšiny alebo útokov na ľudskú dôstojnosť, pokiaľ je zabezpečená ochrana obchodných tajomstiev a citlivých informácií týkajúcich sa súdnych prípadov, prípadov hospodárskej súťaže a osobných spisov;

7.

nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom súčasnom úsilí, ktoré spočíva v zabezpečení toho, aby členské štáty transponovali a vykonávali smernicu o voľnom pohybe v plnej miere a správne, pričom budú plne využívať svoju právomoc začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov; vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce právne a praktické prekážky voľného pohybu občanov a aby nezaviedli ťažkopádne, neoprávnené administratívne postupy alebo netolerovali neprijateľné postupy obmedzujúce uplatňovanie tohto práva; ďalej vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvýšenie informovanosti občanov o práve na voľný pohyb a aby im pomáhala pri jeho uplatňovaní, najmä ak im je odopierané alebo ak je obmedzované, alebo ak sa uplatňujú postupy, ktoré vedú k priamej či nepriamej diskriminácii; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcej správe o občianstve EÚ predložila hodnotenie politík spojených s voľným pohybom a aby navrhla konkrétne spôsoby podpory uplatňovania voľného pohybu; pripomína, že aj keď sa pojem občianstva Únie úzko prelína s právom na voľný pohyb, všetci občania, ktorí svoju domovskú krajinu neopustia, môžu taktiež využívať výhody svojich práv občanov EÚ;

8.

opakuje svoje predchádzajúce výzvy, aby členské štáty zabezpečili slobodu pohybu všetkým občanom EÚ a ich rodinám, a to bez diskriminácie z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo štátnej príslušnosti; opakuje svoju výzvu, aby členské štáty plne uplatňovali práva priznané na základe článkov 2 a 3 smernice 2004/38/ES (11) nielen manželským partnerom opačného pohlavia, ale aj registrovaným partnerom, členom domácnosti a partnerom, ktorí majú s občanom EÚ riadne overený a stabilný vzťah, vrátane partnerov rovnakého pohlavia, a to na základe zásad vzájomného uznávania, rovnosti, nediskriminácie, dôstojnosti a rešpektovania súkromného a rodinného života; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie uvedenej smernice;

9.

vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky voľného pohybu občanov EÚ a aby prijali opatrenia s cieľom usmerňovať mobilných pracovníkov a radiť im, pokiaľ ide o pracovné príležitostí a životné a pracovné podmienky v EÚ, a zároveň aby oboznamovali občanov s rizikami, ktoré so sebou prináša ilegálna práca, a s výhodami spojenými so získaním legálnej práce (daňové a sociálne výhody, právo na odborné vzdelávanie, právo na občianstvo, na bývanie, na opätovné zjednotenie rodiny, na prístup detí ku vzdelaniu a odbornej príprave) prostredníctvom už existujúcich nástrojov (EURES);

10.

požaduje lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi, v ktorých existujú problémy, ako sú dvojité zdanenia a nedostatočná harmonizácia dôchodkového zdanenia pre občanov EÚ, a vyzýva preto členské štáty, aby rozšírili a aktualizovali svoje bilaterálne dohody o spolupráci; podporuje úsilie Komisie o navrhnutie nových právnych predpisov s cieľom odstrániť tieto daňové prekážky a zastáva názor, že osobitná pozornosť by sa mala venovať registračnej dani motorových vozidiel, ktoré boli predtým zaregistrované v inom členskom štáte;

11.

vyzýva členské štáty, ktoré sa na základe zmluvy o pristúpení Rumunska a Bulharska k EÚ rozhodli zaviesť sedemročné moratórium do 1. januára 2014 na právo na voľný pohyb v rámci EÚ pre pracovníkov z týchto dvoch krajín alebo pokračovať v uplatňovaní prechodných opatrení obmedzujúcich prístup rumunských a bulharských štátnych príslušníkov na ich trh práce (12), aby vzhľadom na zásadu rovnosti, zákaz diskriminácie, neoprávnený charakter týchto rozhodnutí a zásadu solidarity čo najskôr prehodnotili svoje rozhodnutie tak, aby pracovné práva spojené s občianstvom EÚ už neboli pre rumunských a bulharských občanov obmedzované;

12.

vyzýva Komisiu, aby venovala viac pozornosti početným doručeným petíciám týkajúcim sa ťažkostí spojených s obehom administratívnych dokumentov o rodinnom stave a uznávaním týchto dokumentov a ich účinkov a aby presnejšie na ne odpovedala (13); zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr dosiahnuť pokrok smerom k vzájomnému uznávaniu dokumentov o rodinnom stave a zabezpečiť ich voľný obeh bez diskriminácie so zreteľom na článok 21 Charty základných práv Európskej únie;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že hromadné vyhostenia predstavujú porušenie smernice o voľnom pohybe, okrem toho, že sa nimi porušujú základné hodnoty a zásady, na ktorých je založená Európska únia; pripomína, že podľa smernice o voľnom pohybe možno zaviesť obmedzenia slobody pohybu a pobytu z dôvodu verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti len na základe správania príslušných jednotlivcov, a to bez diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia či etnického pôvodu alebo štátnej príslušnosti, a že nedostatok finančných prostriedkov a ani žiadny iný dôvod týkajúci sa odškodnenia, sankcionovania alebo vylúčenia sa nemôže použiť na zdôvodnenie automatického vyhostenia občanov EÚ (odôvodnenie 16, článok 14);

14.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili politiky a anulovali a zrušili tie právne predpisy, ktoré priamo či nepriamo diskriminujú Rómov a iné menšinové skupiny na základe rasového a etnického pôvodu, a vyzýva ich, aby zastavili všetky prípady prenasledovania, vysťahúvania a vyhosťovania či zabavovanie majetku akejkoľvek menšinovej skupiny; vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby spoločne prevzali zodpovednosť za podporovanie a uľahčovanie integrácie Rómov a udelili im rovnaké práva a povinnosti, ako majú ostatní občania EÚ, v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov (14) a oznámením Komisie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173), a aby presadzovali a chránili ich základné práva;

15.

vyzýva Komisiu, aby priority v oblasti sociálneho začleňovania spojila s jasným súborom cieľov, ktorý zahŕňa ochranu občanov pred diskrimináciou vo všetkých oblastiach života a podporu sociálneho dialógu medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom v záujme boja proti rasizmu a xenofóbii; vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby zabezpečila vykonávanie príslušných právnych predpisov v plnom rozsahu a stanovenie primeraných sankcií za rasovo motivované trestné činy (15);

16.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že aj keď je právo na voľný pohyb a pobyt pevne zakotvené v primárnom práve Únie a široko rozvinuté v sekundárnych právnych predpisoch, predpisy sa aj naďalej uplatňujú neuspokojivo; konštatuje, že členské štáty by mali spolupracovať na odstránení všetkých pretrvávajúcich administratívnych a právnych prekážok, na ktoré ich upozornili inštitúcie EÚ a Výbor pre petície; žiada Komisiu, aby starostlivo posúdila, či právne predpisy a postupy členských štátov neporušujú práva občanov EÚ zakotvené v zmluvách a v smernici o voľnom pohybe a či neukladajú neoprávnenú záťaž na občanov EÚ a ich rodiny tým, že nepriamo obmedzujú ich právo na slobodu pohybu;

17.

pripomína, že takmer 80 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím v Európskej únii stále čelí často neprekonateľným prekážkam pri rôznorodom vykonávaní svojho občianskeho práva Únie na slobodu pohybu; vyzýva preto inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odhalili a odstránili prekážky a bariéry obmedzujúce prístup ľudí so zdravotným postihnutím k výhodám plynúcim z občianskych práv EÚ a aby čo najskôr uľahčili ľuďom so zdravotným postihnutím získať prístup ku všetkým dopravným prostriedkom, príslušnej infraštruktúre, verejnému vzdelávaniu a informáciám bez prieťahov či dodatočných nákladov v súlade s Európskou stratégiou pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (COM(2010)0636) a a s vyššie uvedeným uznesením z 25. októbra 2011; v tejto súvislosti upozorňuje aj na neúmerne zvýšený počet starších ľudí so zníženou pohyblivosťou; požaduje vytvorenie programu podobného programu Erasmus pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sluchovo postihnutým podozrivým osobám a osobám obžalovaným v trestných činoch vrátane poškodených strán boli v prípade, že to požadujú, poskytnutí vhodní tlmočníci znakovej reči v záujme ochrany ich práv a zachovania ich dôstojnosti, a upriamuje pozornosť Komisie na potrebu takýchto zariadení;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na návrhy Komisie uľahčili prístup k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a vzhľadom na to, že právo na informovanosť pacientov je základné právo, dôkladnejšie informovali európskych občanov o ich právach a prostriedkoch na ich presadzovanie vrátane praktických aspektov, ako je preplácanie nákladov prostredníctvom európskeho preukazu zdravotného poistenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2020 v plnom súlade s európskymi právnymi predpismi na ochranu údajov maximálne využívali existujúci potenciál telemedicíny a služieb elektronického zdravotníctva; s potešením víta iniciatívu Komisie vypracovať nový systém elektronickej výmeny údajov o sociálnom zabezpečení a vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi vnútroštátnymi systémami sociálneho zabezpečenia; okrem toho podporuje pilotné projekty zamerané na poskytovanie bezpečného elektronického prístupu občanov EÚ k ich zdravotným údajom a zabezpečenie interoperability záznamov o pacientoch;

20.

konštatuje, že najväčšími prekážkami pre občanov pri využívaní výhod širšej škály produktov a konkurenčných cien na vnútornom trhu sú nedostatočné vedomosti o právach spotrebiteľa v iných krajinách EÚ a nedostatok informácií pre spotrebiteľov nakupujúcich prostredníctvom internetu v iných členských štátoch; domnieva sa, že informácie určené pre spotrebiteľov sú niekedy zložité, a je preto nevyhnutné ich zjednodušenie, najmä informačných štítkov;

21.

pripomína nedávne publikácie Komisie o posilnení postavenia spotrebiteľov a o 20 hlavných obavách, ktoré zdôrazňujú informačné, legislatívne a realizačné nedostatky pretrvávajúce na jednotnom trhu, napríklad pokiaľ ide o zneužívajúce praktiky niektorých telefónnych informačných služieb; vyzýva Komisiu, aby rozvoj digitálneho jednotného trhu považovala za prioritu; víta prácu a záväzok Komisie pri vykonávaní aktu o jednotnom trhu; žiada členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou prijali ďalšie opatrenia s cieľom prekonať prekážky brániace občanom v prístupe k službám online; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie o európskom zmluvnom práve;

22.

zastáva názor, že prístup k bankovým službám pre občanov EÚ, ktorí sa usadia v inom členskom štáte EÚ, by sa mal ešte viac zjednodušiť; nalieha na Komisiu, aby prijala potrebné legislatívne opatrenia s cieľom zabezpečiť prístup pre všetkých občanov EÚ k základnému platobnému účtu; zdôrazňuje potrebu zlepšiť transparentnosť bankových poplatkov;

23.

konštatuje rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o mobilné telefonovanie a internetové pripojenie; zdôrazňuje, že nízke roamingové poplatky sú čisto výsledkom legislatívy EÚ; požaduje taktiež uverejnenie nákladových cien v každom členskom štáte za SMS, MMS, minútu hovoru a internetového pripojenia s cieľom podporiť vytvorenie európskych paušálov a umožniť tak zníženie nákladov na mobilitu;

24.

odsudzuje obchodné postupy vo forme takzvaného viazania; žiada, aby bol Európsky rok občianstva zároveň príležitosťou upriamiť pozornosť občanov na opatrenia, ktoré ich chránia ako spotrebiteľov a ktoré pomáhajú udržať ich kúpnu silu v časoch krízy;

25.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala správne uplatňovanie nariadení o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zo strany členských štátov, a to s osobitným dôrazom na nové aspekty zavedené nariadeniami (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, ktoré nadobudli účinnosť 1. mája 2010;

26.

je znepokojený tým, že mnohí predkladatelia petícií boli orgánmi Spojeného kráľovstva požiadaní o to, aby podstúpili tzv. test práva na pobyt s cieľom získať prístup k sociálnemu bývaniu či iné výhody, ako je napríklad príspevok pre uchádzača o zamestnanie (16); upozorňuje osobitne na skutočnosť, že táto požiadavka predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, čím sa porušuje článok 4 nariadenia (ES) č. 883/2004; naliehavo vyzýva Spojené kráľovstvo, aby zosúladilo svoje právne predpisy s právnymi predpismi EÚ;

27.

naliehavo vyzýva Spojené kráľovstvo, aby sa riadilo rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie týkajúcimi sa exportovateľnosti peňažných nemocenských dávok (17) a aby neuplatňovalo tzv. test predchádzajúceho skutočného pobytu (tzv. Past Presence Test), ak sa dajú použiť iné ukazovatele na stanovenie skutočnej väzby so systémom sociálneho zabezpečenia Spojeného kráľovstva;

28.

zastáva názor, že aktualizovaná smernica o odborných kvalifikáciách by sa mala zamerať na odstránenie prekážok mobility vo vzdelaní s osobitným dôrazom na mládež a zároveň na zjednotenie zdrojov informácií, ktoré majú odborníci v súčasnosti k dispozícii, a zabezpečiť koordináciu s portálom Vaša Európa; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila poskytovanie informácií o mobilite študentov, učiteľov a výskumných pracovníkov EÚ vytvorením systému jedného kontaktného miesta; súhlasí s tým, že dobrovoľný európsky profesijný preukaz by mohol slúžiť ako nástroj na uľahčenie mobility Európanov a ako konkrétny príklad Európy občanov;

29.

vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby v rámci všeobecného systému zaviedli systém kompenzačných opatrení požadovaný podľa článku 10 smernice o odborných kvalifikáciách, pretože ak ho nezavedú, môže vzniknúť diskriminácia na základe štátnej príslušnosti; v tejto súvislosti poukazuje na to, že občania členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, najmä odborníci v oblasti zdravotníctva (lekári, pôrodné asistentky a zdravotné sestry), poukázali na problémy, s ktorými sa stretávajú v súvislosti s uznávaním svojich odborných kvalifikácií alebo svojich práv získaných v inom členskom štáte, než je ich vlastný štát (18);

30.

pripomína, že jedna z najstarších nedoriešených petícií sa týka diskriminačného zaobchádzania so zahraničnými učiteľmi jazyka (lettori) na niektorých univerzitách v Taliansku (19); vyzýva Komisiu, aby naďalej skúmala súčasnú Gelminiovej reformu, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2010; vyzýva talianske orgány a príslušné univerzity, aby urýchlene vyriešili tento prípad; zastáva názor, že nejde o ojedinelý prípad, a preto by sa ombudsmani členských štátov mohli stretnúť, aby si vymenili názory na riešenia, ktoré by sa mohli realizovať na európskej úrovni;

31.

navrhuje vytvorenie špeciálneho internetového portálu, ktorý by sa pravidelne aktualizoval, kde by celoštátne, regionálne a miestne orgány mohli informovať o hospodárskych odvetviach hľadajúcich pracovnú silu s cieľom uľahčiť dobrovoľnú mobilitu;

32.

pripomína, že v nariadení (ES) č. 2201/2003 (20) sa stanovuje zásada, podľa ktorej by mali deti po odluke svojich rodičov udržiavať vzťahy s oboma rodičmi, a to aj v prípade, že žijú v rôznych členských štátoch; zdôrazňuje, že hoci je zavádzanie a uplatňovanie hmotnoprávnych pravidiel týkajúcich sa prístupových práv v súčasnosti v pôsobnosti členských štátov, členské štáty musia dodržiavať pri vykonávaní svojich právomocí právne predpisy Únie, najmä ustanovenia zmlúv týkajúce sa práva všetkých občanov EÚ na cestovanie a pobyt v inom členskom štáte (21), ako aj udržiavania vzťahov medzi rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami alebo medzi bratmi a sestrami; dodáva, že počet konaní a v niektorých prípadoch dlhé čakacie doby obmedzujúce rodičov, ktorí by sa chceli vrátiť do svojej domovskej krajiny so svojím dieťaťom či viacerými deťmi, predstavujú prekážku voľného pohybu občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prešetrila údajnú diskrimináciu voči manželom/manželkám inej ako nemeckej štátnej príslušnosti v zmiešaných manželstvách v prípade nemeckého úradu starostlivosti o mládež (Jugendamt);

33.

poukazuje na význam administratívnej spolupráce v oblasti otázky rodinného stavu; konštatuje napríklad, že každý členský štát, ktorý by chcel zmeniť doklady totožnosti dieťaťa uznávané v členskom štáte Únie, musí informovať príslušný členský štát o svojom zámere tieto doklady upraviť, aby sa dokumenty, ako je napríklad rodný list, nedali zmeniť takým spôsobom, aby sa vymazal pôvod totožnosti dieťaťa;

34.

konštatuje, že každý občan Únie, ktorý bol uznaný ako rodič dieťaťa narodeného v rámci manželského zväzku alebo mimo neho, musí byť v prípade odluky informovaný o svojich možnostiach podať odvolanie, aby si mohol uplatniť svoje právo návštev, okrem prípadov, keď sa na základe spoločnej dohody medzi krajinami, z ktorých rodičia a dieťa pochádzajú, preukázalo, že by sa tým dieťa vystavilo reálnemu nebezpečenstvu;

35.

požaduje vymenovanie mediátora alebo aspoň mediátora pre deti v každom členskom štáte s dostatočnými právomocami, ktoré by mu umožnili prístup ku každému dokumentu, ako aj s právomocou preskúmať rozhodnutia súdov, s cieľom koordinovať sťažnosti a právne ťažkosti oddelene žijúcich rodičov, aby títo rodičia nemohli využívať nezákonné konanie na presadenie toho, čo je podľa nich ich právo a právo ich detí; dodáva, že každý občan môže dať podnet mediátorovi vo svojej krajine pôvodu alebo v krajine, o ktorej sa domnieva, že v nej jeho práva neboli dodržané;

36.

vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ neratifikovali rozhodnutie Rady z 12. júla 2010, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a právnu rozluku, aby ho ratifikovali v záujme dosiahnutia rovnosti občanov EÚ pri výbere rozhodného práva pre rozvod; okrem toho vyzýva Komisiu, aby propagovala tento nový nástroj počas Európskeho roka občanov, keďže spolu s nárastom medzinárodných manželstiev sa nevyhnutne zvýši aj počet medzinárodných rozvodov;

37.

zastáva názor, že každý občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva boli porušené, musí mať právo na odvolanie aspoň na miestnej, celoštátnej alebo európskej úrovni, aby si tieto svoje práva obhájil;

38.

opäť poukazuje na problémy, s ktorými sa stretli občania EÚ, ktorí sa rozhodli uplatniť svoje právo usadiť sa stanovené v článku 49 ZFEÚ a legálne kúpili nehnuteľnosti v Španielsku, pričom táto kúpa bola následne vyhlásená za nezákonnú; naliehavo vyzýva španielske orgány, aby dôkladne preskúmali spôsob uplatňovania pobrežného zákona (Ley de Costas) s cieľom vyhnúť sa vplyvu na jednotlivých vlastníkov majetku, so zohľadnením skutočnosti, že vlastnícke právo nepatrí do právomoci EÚ a podlieha zásade subsidiarity zakotvenej v zmluvách.

39.

opätovne zdôrazňuje kľúčovú prioritu Výboru pre petície, ktorou je nájsť riešenie dlhotrvajúcich problémov v oblasti nehnuteľností; poukazuje na to, že občania EÚ, či už ide o štátnych príslušníkov daného členského štátu, alebo cudzích štátnych príslušníkov, mali niekoľko vážnych problémov súvisiacich s prevodom nehnuteľností a bankovými zárukami, ako aj porušovaním vlastníckych práv, ktoré prispeli k nedostatku dôvery v cezhraničný trh s nehnuteľnosťami a hospodárskym problémom v Európe; vyzýva na rozšírenie zásad EÚ týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu na nehnuteľnosti a opakuje svoju výzvu, aby sa plne rešpektovalo právo na majetok nadobudnutý zákonným spôsobom;

40.

uznáva, že existuje viacero prekážok, ktoré bránia občanom EÚ plne využívať svoje volebné práva pri pobyte v inej krajine, než je ich vlastná, keďže toto je najhmatateľnejšie politické právo občanov Únie a jeho vykonávanie musí byť oslobodené od akýchkoľvek diskriminačných a priťažujúcich formalít; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby občanov viac informovali o tomto práve prostredníctvom cielených informačných kampaní pred príslušnými voľbami; víta ochotu Komisie zjednodušiť postup, ktorý občanom EÚ umožňuje, aby mohli kandidovať v európskych voľbách v ich krajinách pobytu, a nabáda ju, aby položila základy na zlepšenie mechanizmu na zabránenie dvojitého hlasovania alebo straty práva voliť; preto navrhuje pre potrebu európskych volieb vytvoriť európsky voličský register; podporuje kroky Komisie prijaté so zámerom zverejňovania výsledkov volieb do Európskeho parlamentu v každom členskom štáte v rovnakom čase; vyzýva členské štáty, aby našli lepšie riešenia na zlepšenie predpisov upravujúcich voľby a na podporu osvedčených postupov; okrem iného zdôrazňuje, že väčšia priama účasť občanov prostredníctvom európskych politických strán je rozhodujúcim krokom k dosiahnutiu väčšej jednotnosti Európy a skutočnej demokracie;

41.

navrhuje, aby sa v záujme presadzovania politickej angažovanosti občanov v Európe mohlo pri vstupovaní do národných politických strán častejšie odporúčať členstvo v európskej politickej strane;

42.

zastáva názor, že vytvorenie jedného fyzického a internetového kontaktného miesta pre občanov, portálu Vaša Európa, má veľký význam pre občanov, ktorí žiadajú o radu, alebo sa snažia o nápravu, či už ide o dlhodobých alebo nových obyvateľov; súčasne uznáva, že siete na poskytovanie informácií a riešenie problémov, ktoré vytvorila Komisia (Europe Direct, SOLVIT, európske centrá spotrebiteľov), sú dôležitými partnermi pri riešení sťažností týkajúcich sa nesprávneho fungovania vnútorného trhu alebo obmedzovania práv občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie presadzovala tieto online dostupné služby nielen tým, že zapojí asistenčné služby a služby v oblasti riešenia problémov existujúce na úrovni EÚ, ale aj tým, že zaujme komplexnejší a aktívnejší prístup v informovaní občanov;

43.

domnieva sa, že cezhraniční pracovníci, ktorí sú konfrontovaní značnou administratívnou byrokraciou v členských štátoch, potrebujú lepšie a cielenejšie informácie o ich sociálnych a právach v pracovnej oblasti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala informačný materiál a načrtla v ňom jasným a jednoduchým spôsobom práva, ktoré požívajú všetci občania EÚ, ktorí sa presťahujú do zahraničia a ktorí pracujú, študujú, nakupujú, cestujú a uplatňujú si svoje politické práva v zahraničí; zastáva názor, že nový systém alternatívneho riešenia sporov založený na občanoch a postavený na existujúcich poradných orgánoch a administratívnych štruktúrach by mohol viesť k zabezpečeniu dostupných, vhodných a prístupných postupov mimosúdneho vyrovnania pre spotrebiteľov;

44.

navrhuje, aby Komisia uskutočnila prieskum zameraný na zistenie, akým spôsobom by občania EÚ chceli byť informovaní o činnostiach Únie, aby sa na ich očakávania mohlo bezprostrednejšie reagovať;

45.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila poskytovanie informácií v rámci celej EÚ o činnostiach Únie zvýšením počtu miestnych informačných kancelárií;

46.

žiada, aby sa množstvo dokumentov, ktoré vyžadujú overený preklad na súdne konania, znížilo na absolútne minimum, aby nedochádzalo k prieťahom pri obhajobe občana a nevznikali vysoké súdne náklady;

47.

žiada, aby sa každý občan EÚ, ktorí tvrdí, že sa stal obeťou prílišnej horlivosti alebo zneužitia dominantného postavenia zo strany správnych alebo policajných orgánov iného členského štátu, mohol obrátiť na celoštátny alebo miestny orgán, ktorý je zodpovedný za sťažnosti podané na tieto orgány;

48.

žiada, aby Európska komisia, ktorá podporuje twinningové partnerstvá medzi európskymi mestami, sa nezameriavala výlučne na poskytovanie finančnej podpory len twinningovým partnerstvám s novými členskými štátmi alebo tretími krajinami a aby namiesto toho aj naďalej poskytovala pomoc dlhodobým twinningovým partnerstvám v záujme zachovania ich prežitia, ktoré je v súčasnosti ohrozené;

49.

domnieva sa, že každý občan EÚ má právo na voľný prístup k objektívnym a kvalitným informáciám; sleduje s veľkými obavami zriaďovanie orgánov na monitorovanie médií, ktoré majú príliš úzku väzbu s politickou mocou;

50.

domnieva sa, že Únia by mala častejšie komunikovať prostredníctvom televízie, ktorá je dôležitým prostriedkom poskytovania informácií; víta preto dodatočné rozpočtové prostriedky pridelené pre Euronews;

51.

víta nedávny návrh Komisie na posilnenie ochrany občanov EÚ poskytovanej diplomatickými alebo konzulárnymi orgánmi akéhokoľvek členského štátu, najmä spresnením, kedy sa občan nepovažuje za zastúpeného, a uvedením druhov pomoci, ktorú členské štáty v prípade potreby obyčajne poskytujú;

52.

blahoželá Európskej komisii k zriadeniu portálu elektronickej justície, ktorý zhromažďuje právne postupy a opatrenia v každom členskom štáte;

53.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Výborom pre petície na príprave novej správy o občianstve za rok 2013; v tejto súvislosti objasňuje, že Výbor pre petície konajúci na základe petícií, ktoré dostane, kriticky prehodnotí dosiahnuté výsledky (pred uverejnením ďalšej správy) v súvislosti s posilnením občianstva Únie a od Komisie bude vyžadovať, aby v prípade potreby podnikla ďalšie kroky;

54.

víta návrh Komisie vyhlásiť rok 2013 za Európsky rok občanov, ktorý by zvýšil informovanosť o právach a výhodách spojených s občianstvom Únie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti využila túto príležitosť na posilnenie svojho úsilia zameraného na ochranu a podporu práv občanov, a tým posilnila postavenie a obraz Európskej únie ako zástankyne práv občanov, ktorá tieto práva napomáha; podčiarkuje význam podporovania strategického potenciálu roku 2013 na urýchlenie sociálno-politických zmien nevyhnutných na riešenie nedostatku dôvery občanov, ktorý sa ešte viac prehĺbil hospodárskou krízou; vyzýva na začlenenie otázky občianstva Únie do priorít úradujúceho predsedníctva Rady Európskej únie; vyjadruje nádej, že Európsky rok občanov v roku 2013 bude zameraný na riešenie sociálno-hospodárskych problémov EÚ a na úsilie o vytvorenie trhu, ktorý prináša občanom úžitok, a že sa zároveň významne zvýši všeobecné povedomie o postavení občanov EÚ;

55.

navrhuje, aby Komisia v priebehu roka 2012 spustila súťaž na úrovni Únie na vytvorenie loga Európskeho roka občianstva;

56.

vyzýva Európsky parlament a Radu, aby v záujme dosiahnutia stanovených cieľov zabezpečili dostatočné rozpočtové prostriedky pre členské štáty na zabezpečenie hladkého priebehu Európskeho roka občianstva 2013 a súvisiacich aktivít, najmä tých, ktoré sa týkajú masovokomunikačných prostriedkov;

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. ES L 257, 19.10.1968, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(3)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(4)  Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 137 E, 27.5.2010, s. 14.

(6)  Článok 20 ods. 2 ZFEÚ.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0587.

(8)  Pozri Lucy Stewart proti Secretary of State for Work and Pensions, vec C-503/09.

(9)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(11)  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(12)  Pozri okrem iného petície č. 0810/2011 a 0900/2011.

(13)  Pozri okrem iného petíciu č. 0632/2008.

(14)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0092.

(15)  Pozri okrem iného petície 1351/2008, 0945/2010 a 1300/2010.

(16)  Pozri okrem iného petície 0401/2009 a 1119/2009.

(17)  Vec C-299/05 z 18. októbra 2007 a nedávno vec C-503/09 z 21. júla 2011.

(18)  Pozri okrem iného petíciu 0112/2009.

(19)  Pozri okrem iného petície 0511/1998 a 0689/1998.

(20)  Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

(21)  Pozri okrem iného petíciu 1614/2009.