20.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 239/83

—

so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo rok 2012 za medzinárodný rok trvalo udržateľnej energie pre všetkých, čím uznalo dôležitosť prístupu k energii pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a dosahovanie miléniových rozvojových cieľov (MRC) (1),

—

so zreteľom na naštartovanie iniciatívy Trvalo udržateľná energia pre všetkých generálnym tajomníkom OSN Ban Ki-moonom (2),

—

so zreteľom na skutočnosť, že generálny tajomník OSN Ban Ki-moon zostavil poradnú skupinu pre energetiku a zmenu klímy, a so zreteľom na jej odporúčania z 28. apríla 2010, v ktorých ako prioritu stanovila medzinárodný cieľ všeobecného prístupu k moderným energetickým službám pre všetkých ľudí do roku 2030 a zníženie globálnej energetickej náročnosti o 40 % do roku 2030 (3),

—

so zreteľom na dokument Medzinárodnej agentúry pre energiu s názvom Vyhliadky svetovej energetiky 2011, v ktorom je zdôraznené, že okolo 1,3 miliardy ľudí na celom svete nemá prístup k elektrickej energii a ďalej približne 2,7 miliardy ľudí nemá možnosť pripravovať jedlo využitím čistej energie,

—

so zreteľom na medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni Energia pre všetkých – financovanie prístupu pre chudobných, ktorá sa konala 10. – 11. októbra 2011 v nórskom Oslo, a so zreteľom na vytvorenie Partnerstva pre medzinárodnú energetiku a klímu – energetika + iniciatíva,

—

so zreteľom na závery Rady Európskej únie z 19. mája 2009 týkajúce sa prístupu k obnoviteľným zdrojom energie na miestnej úrovni v rozvojových krajinách, v ktorých sa zdôrazňuje, že „prístup k trvalo udržateľným zdrojom energie a moderným energetickým službám je základnou podmienkou hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja, ako aj dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia“ a že „pozornosť venovaná trvalo udržateľným zdrojom energie upevní pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a prispeje k riešeniu globálnej krízy a k zmierneniu zmeny klímy“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2002 o energetickej spolupráci s rozvojovými krajinami (COM(2002)0408), ktoré bolo predložené Rade a Európskemu parlamentu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. októbra 2004 o budúcom vývoji Energetickej iniciatívy EÚ a spôsoboch vybudovania energetickej vybavenosti pre krajiny AKT (COM(2004)0711), ktoré bolo predložené Rade a Európskemu parlamentu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0442/2011),

A.

keďže okolo 1,3 miliardy ľudí na celom svete, z ktorých 84 % žije vo vidieckych oblastiach, nemá prístup k elektrickej energii; keďže ďalších 2,7 miliardy ľudí nemá možnosť pripravovať jedlo využitím čistej energie (4), čím sa tvorí v domácnostiach dym, ktorý má za následok viac než 1,4 milióna prípadov predčasného úmrtia ročne, čo je po HIV/AIDS druhou najčastejšou príčinou predčasnej smrti na celom svete (5); keďže súčasný nedostatočný prístup k moderným energetickým službám v mnohých chudobných krajinách viedol k vzniku nerovností a znevýhodňuje najmä ženy a deti;

B.

keďže prístup k energii je nevyhnutný pre uplatňovanie viacerých práv uvedených v Medzinárodnom dohovore o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966, ako aj iných medzinárodných ľudských práv a environmentálnych právnych nástrojov;

C.

keďže MRC nebudú splnené, pokiaľ sa nedosiahne významný pokrok pri zlepšovaní prístupu k energii, čo si vyžaduje každoročné predpokladané investície v objeme 48 miliárd amerických dolárov do roku 2030, čo sa rovná približne 3 % investícií do energetickej infraštruktúry na celom svete naplánovanej na obdobie do roku 2030 a čo by malo za následok mierne zvýšenie emisií CO2 o 0,7 % do roku 2030 (6);

D.

keďže obnoviteľné zdroje energie, najmä malé decentralizované riešenia, majú obrovský potenciál poskytovať spoľahlivé, udržateľné a cenovo dostupné energetické služby pre chudobných, predovšetkým vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín; keďže rozvojové krajiny sa nachádzajú v oblastiach s prístupom k rozsiahlym obnoviteľným zdrojom energie, najmä zdrojom veternej a slnečnej energie; keďže však treba vyriešiť ešte mnoho otázok, aby sa zabezpečilo ich rozšírenie do rozvojových krajín, a to vrátane financovania, budovania kapacít, transferu technológií a reformy správy vecí verejných;

E.

keďže využívanie technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie je pre rozvojové krajiny nevyhnutné na zníženie ich závislosti od dovozu fosílnych palív a súvisiacej cenovej nestálosti; keďže však veľké projekty s využitím obnoviteľných zdrojov energie (napríklad vodné projekty alebo energetické plodiny) môžu mať takisto vážne sociálne a environmentálne následky pre miestne obyvateľstvo, napríklad pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok vody a potravinovú bezpečnosť; keďže dôkladné hodnotenie vplyvov technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie je preto dôležitým predpokladom darcovského financovania;

F.

keďže prístup k moderným energetickým službám pre všetkých ľudí predstavuje prístup k celej škále potrebných a žiaducich energetických služieb (nie len k elektrickej energii), ako je napríklad osvetlenie, ohrev vody, energia potrebná na varenie, vykurovanie, klimatizáciu, prístup k informačným a komunikačným technológiám, ako aj energia na výrobné účely a tvorbu príjmov;

G.

keďže len 8 % z balíka dotácií fosílnych palív, ktorý predstavoval 409 miliárd amerických dolárov pre rozvojové krajiny, išlo v roku 2010 pre 20 % populácie s najnižšími príjmami (7);

H.

keďže výsledky indexu energetického rozvoja silne korelujú s výsledkami indexu ľudského rozvoja, ktorý ukazuje predpokladanú dĺžku života, vzdelanie, HDP na obyvateľa a iné ukazovatele životnej úrovne;

I.

keďže v subsaharskej Afrike nemá takmer 70 % celkového obyvateľstva prístup k elektrickej energii; a keďže nárast obyvateľstva bol výraznejší ako elektrifikácia a počet obyvateľov bez prístupu k elektrickej energii sa zvýšil;

J.

keďže hlavne v najmenej rozvinutých krajinách má prístup k elektrickej rozvodnej sieti len malé percento obyvateľov; keďže ani v blízkej budúcnosti k nej nebude mať celá populácia prístup, je vytváranie decentralizovaných riešení, ako sú systémy mimosieťového pripojenia, minisiete a siete malého rozsahu, jediným možným spôsobom na zabezpečenie všeobecného prístupu k energii v budúcich rokoch;

K.

keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a prísne riadenie sú kľúčovými faktormi, ktoré by sa mali podporovať, aby sa prilákali súkromné investície potrebné na úplné dosiahnutie všeobecného prístupu k energii;

L.

keďže posledné oznámenia Komisie na tému energia v rozvojovej spolupráci boli vydané v roku 2002 a 2004;

1.

zdôrazňuje, že hoci sa žiaden z miléniových rozvojových cieľov osobitne netýka energie, prístup všetkých ľudí k moderným a udržateľným energetickým službám (ďalej len všeobecný prístup k energii) je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov; preto sa domnieva, že energetika by sa mala stať ústredným bodom diskusie o odstraňovaní chudoby, pričom by sa mal zabezpečiť súlad medzi zvýšeným prístupom k moderným energetickým službám a trvalo udržateľným rozvojom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o rozvojovej spolupráci a podporila tak všeobecný prístup k energii na rok 2012, ktorý bol Organizáciou Spojených národov vyhradený pre túto tému;

2.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby otvorene zastávali a zaviazali sa podporovať medzinárodný cieľ všeobecného prístupu k energii do roku 2030, ktorý vytvorila OSN, a aby na tento cieľ zamerali svoje politiky a rozvojovú spoluprácu;

3.

zdôrazňuje, že maximálne využívanie obnoviteľných zdrojov energie predstavuje ideálny postup medzinárodného spoločenstva pri dosahovaní všeobecného prístupu k moderným energetickým službám a súčasnom boji proti zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby vytvorila akčný plán a zaradila cieľ všeobecného prístupu k energii do príslušných politík EÚ, ako aj do všetkých sektorov rozvojovej politiky, ako je poľnohospodárstvo, priemysel, obchod, zdravie a voda, a aby zabezpečila súčinnosť medzi jednotlivými politikami a sektormi na dosiahnutie cieľa všeobecného prístupu k energii;

4.

víta skutočnosť, že zmienka o energii je jedným z kľúčových bodov „programu zmien“, a očakáva, že Komisia bude podľa toho konať; vyzýva Komisiu, aby prístup k energii nepovažovala za vedľajší voči ďalším kľúčovým bodom – energetickej bezpečnosti a zmene klímy – ktoré sa v agende tiež spomínajú, ani aby si ho s nimi nezamieňala;

5.

podporuje zriadenie zvláštneho programu pre energetiku a rozvoj v rámci rozvojovej spolupráce EÚ s osobitným dôrazom na všeobecný prístup k energii;

6.

poznamenáva, že skúsenosti ukázali, že centralizovaná výroba energie a ciele v oblasti rozširovania sietí často neviedli k zlepšeniu energetických služieb pre chudobných; zdôrazňuje preto potrebu podporovať obnoviteľné decentralizované riešenia, ako sú systémy mimosieťového pripojenia, minisiete a siete malého rozsahu, s cieľom mať dosah na všetky zložky obyvateľstva v rozvojových krajinách, hlavne na chudobné a vidiecke obyvateľstvo; vyzýva Európsku úniu, aby v odľahlých oblastiach s nedostatočným pokrytím elektrickou energiou finančne aj technicky zamerala svoje snahy na tieto riešenia malého rozsahu;

7.

poukazuje na obrovský potenciál obnoviteľných zdrojov energie v mnohých rozvojových krajinách zaručiť udržateľné dodávky energie a zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív, a teda zníženie zraniteľnosti voči kolísaniu cien energie;

8.

podčiarkuje, že nástroj EÚ pre energetiku je jedným z mála finančných mechanizmov na celom svete, ktoré poskytujú finančné prostriedky na riešenia malého rozsahu pre obnoviteľné zdroje energie, a vyzýva Komisiu, aby ďalej financovala takýto typ projektu v budúcom rozpočtovom období so začiatkom od roku 2014 a zvýšila preň finančné prostriedky;

9.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vplyv investícií podporovaných nástrojom EÚ pre energetiku na zlepšenie prístupu k základným energetickým službám pre ľudí žijúcich v chudobe, a aby podľa toho zlepšila efektívnosť a účinnosť nástroja, ktorý v novom rozpočtovom období po roku 2013 nahradí nástroj pre energetiku;

10.

zdôrazňuje, že správne využívanie obnoviteľných zdrojov energie na poskytovanie energetických služieb môže poskytnúť hospodárne riešenie, ktoré prinesie rozvojovým krajinám prínosy v oblasti zdravia, životného prostredia a miestneho rozvoja; zdôrazňuje však, že je potrebné zohľadniť environmentálny dosah využívania obnoviteľných zdrojov energie na zlepšenie všeobecného prístupu k energii, najmä v prípade vodnej energie, biomasy či agropalív;

11.

vyzýva EÚ, aby vypracovala jasné pokyny týkajúce sa kritérií environmentálnej udržateľnosti pre financovanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva Komisiu, aby využívanie energie z decentralizovaných obnoviteľných zdrojov alebo udržateľnú nízkouhlíkovú energiu či vysokú energetickú účinnosť považovala za prioritnú podmienku podpory nových energetických projektov;

12.

zdôrazňuje úlohu, ktorú by mali zohrávať súkromné spoločnosti, aby umožnili rozvojovým krajinám dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, najmä vzhľadom na všeobecný prístup k energii; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj finančných zdrojov a technologických možností prispôsobených pre trhy s nízkymi príjmami, a to najmä prostredníctvom posilnenia účasti súkromných spoločností vo vnútroštátnych a medzinárodných inštitucionálnych partnerstvách;

13.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom rozvojovej spolupráce a energetického nástroja podporovali prenos technológií, vrátane technických vedomostí, informácií a osvedčených postupov, vhodných na dodávku moderných energetických služieb pre chudobné obyvateľstvo medzi južnými partnerskými krajinami a medzi Európou a južnými krajinami, zameraný na rozvoj kapacít, vrátane družieb, výmeny pracovníkov a praktických školení, v záujme zhodnotenia a využitia technologických možností; v tejto súvislosti podporuje tiež prenos technológií energetickej účinnosti, ktorý by umožnil využívať energiu čo najproduktívnejším spôsobom a maximalizovať tak energetické služby, ktoré môže dané množstvo energie zabezpečiť;

14.

žiada, aby sa pri vývoji projektov/programov a v rámci financovania venovala osobitná pozornosť produktívnemu využívaniu energie ako kľúčovému mechanizmu sociálno-ekonomického rastu a vytvárania príjmov;

15.

zdôrazňuje, že na rozširovanie prístupu k udržateľným energetickým službám budú potrebné účinné partnerstvá medzi verejným sektorom, súkromným sektorom, spoločenstvami a miestnymi samosprávami; vyzýva Komisiu, aby v rámci možností využívala trhový prístup k novým/inovatívnym energetickým riešeniam, napríklad prostredníctvom podpory domácej výroby, uľahčenia ich zavedenia na trhu alebo poskytovania trhových informácií s cieľom zabezpečiť zodpovednosť na miestnej úrovni a trvalú udržateľnosť; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby podporovala budovanie kapacít v oblasti riadenia s cieľom umožniť viacnásobnú využiteľnosť malých projektov energetických služieb prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov;

16.

domnieva sa, že súkromné investície a ich využívanie v projektoch sú základnými predpokladmi dosiahnutia cieľa všeobecného prístupu k energii v plnom rozsahu; vyzýva preto Komisiu, aby vo všetkých svojich činnostiach presadzovala princíp právneho štátu, najmä v najmenej rozvinutých krajinách;

17.

vyzýva delegácie EÚ, aby poskytli informácie o daniach, stimuloch a regulačných požiadavkách v rozvojových krajinách tým spoločnostiam EÚ, ktoré chcú investovať do oblasti energetiky;

18.

vyzýva Európsku komisiu, aby uľahčovala výmenu najlepších postupov, pokiaľ ide o najúčinnejšie stimuly na podporu rozširovania energetickej infraštruktúry rozvojových krajín;

19.

nabáda, aby bol podporovaný rozvoj a propagácia správneho politického rozhodovania a právnych rámcov, ako aj technických noriem, ktoré posilnia miestne kapacity a vytvoria dôveru medzi investormi v súkromnom sektore vrátane mobilizácie zdrojov miestnych investícií;

20.

zdôrazňuje, že pri získavaní potrebných investícií zo súkromného sektora hrajú hlavnú úlohu verejné financie od vlád partnerských krajín, z medzinárodných finančných inštitúcií a z oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA); zdôrazňuje tiež, že pomoc EÚ určená na zlepšenie prístupu k energii by mala podporiť miestne hospodárstva, vytváranie ekologických pracovných miest a znižovanie chudoby a nesmie byť viazaná na zapojenie podnikov EÚ, ani použitá na ich dotovanie;

21.

uznáva, že samotný verejný sektor nebude schopný poskytnúť všetky finančné prostriedky potrebné na rozšírenie prístupu k energii; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť súkromných investorov a trhovo orientovaných reforiem v energetickom sektore; zdôrazňuje však, že silnejúci dôraz na využívanie verejno-súkromných partnerstiev a získanie prostriedkov zo súkromného sektora môžu nepriaznivo znížiť atraktívnosť miestnych projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, keďže takéto projekty sú financovateľné bankami v menšej miere než veľké projekty týkajúce sa elektrických rozvodných sietí, ktoré sa často využívajú vo veľkých priemyselných odvetviach; zdôrazňuje preto, že konečnú zodpovednosť za zabezpečenie prístupu k všeobecným službám, hlavne k energii dostupnej pre chudobné obyvateľstvo a obyvateľstvo žijúce vo vzdialených oblastiach, nesie štát;

22.

zdôrazňuje, že existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako môžu vlády partnerských krajín podporiť všeobecný prístup k energii v legislatíve, nariadeniach, zmluvách alebo licenčných konaniach tým, že nariadia poskytovanie všeobecných služieb, ktoré budú upravené podľa potrieb a možností každej krajiny, ako sú:

23.

vyzýva rozvojové krajiny, aby sa vážne zaviazali plniť ciele všeobecného prístupu k energii, a odporúča, aby bola ministerstvám, ktoré majú na starosti energetiku v rozvojových krajinách, poskytovaná väčšia pomoc, aby tieto mohli v novom rozpočtovom období pripraviť programy na podporu všeobecného prístupu k energii vrátane vytvorenia dlhodobých stratégií na zabezpečenie trvalo udržateľnej energie a zlepšenú regionálnu spoluprácu vo veciach týkajúcich sa energetiky;

24.

zdôrazňuje, že je dôležitá transparentná a demokratická účasť občianskej spoločnosti, miestnych úradov a regulačných orgánov v sektore energetiky, aby mohli tieto dohliadať na poskytovanie všeobecného prístupu k energii a tiež zabezpečiť správne riadenie a spravodlivú súťaž, ako aj zamedziť korupcii;

25.

naliehavo žiada národné parlamenty rozvojových krajín a mimovládne organizácie, aby plnili úlohu, ktorá sa od nich očakáva, pri zabezpečovaní a kontrole transparentnosti, demokratických procesov a stabilného právneho prostredia;

26.

so znepokojením konštatuje, že partnerstvo Afriky a EÚ v oblasti energetiky (AEEP) a jeho podprogram na podporu obnoviteľných zdrojov energie sa zdajú byť zamerané hlavne na veľké projekty a prepojovacie vedenia s menším dôrazom na miestne energetické riešenia; naliehavo vyzýva EÚ, aby pri rozvoji energetickej infraštruktúry neuplatňovala prístup zhora nadol, so zreteľom na to, že veľké infraštruktúry nemusia vyhovovať hospodárskej a sociálnej štruktúre danej krajiny a neposkytujú prístup k energii chudobným, pre ktorých sú zvyčajne vhodnejšie menšie miestne zdroje energie;

27.

nabáda EÚ, aby viedla rozhovory s vládami partnerských krajín a občianskou spoločnosťou v rozvojových krajinách s cieľom zabezpečiť, aby národné politiky v oblasti energetiky, ako aj stratégie na zníženie chudoby zohľadňovali všeobecný prístup k energii;

28.

žiada o dialóg s partnerskými krajinami a regionálnymi orgánmi, v rámci ktorého by sa venovala osobitná pozornosť výhodám, ktoré prinesie zavedenie energetických služieb na účely prípravy jedla do plánov národného a regionálneho rozvoja, a žiada o podporu partnerských krajín a regionálnych orgánov pri rokovaniach s miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktoré sú aktívne v oblasti energie pre domácnosti využívanej na varenie, s cieľom určiť, ako čo najlepšie zabezpečiť významný pokrok a zníženie počtu úmrtí z dôvodu respiračných chorôb; podporuje využívanie účinnejších zariadení na varenie, keďže tradičné spaľovanie veľkého množstva biomasy na otvorenom ohni má nepriaznivý vplyv na zdravie, najmä u žien a detí, ako aj negatívny dosah na odlesňovanie;

29.

žiada Komisiu, aby každoročne informovala o pokroku pri dosahovaní cieľa všeobecného prístupu k energii po vytvorení spoľahlivých ukazovateľov a o skutočnosti, ako k tomuto pokroku prispela rozvojová spolupráca EÚ;

30.

presadzuje názor, že podpora rozvoja energetických služieb zo strany Komisie a členských štátov by mala byť založená na zhodnotení pomerných finančných nákladov a prínosov všetkých možností, pričom sa prihliadne na to, ako prispeje k dosahovaniu miléniových rozvojových cieľov a cieľov národného rozvoja, ako aj pomerných nákladov a výhod decentralizovaných a centralizovaných systémov v energetike;

31.

zdôrazňuje význam začlenenia rozvojových cieľov tisícročia - najmä tých, ktoré súvisia s chudobou, pretože prístup k cenovo dostupným energetickým službám je možné zabezpečiť len znížením počtu ľudí, ktorí sú nútení vystačiť s jedným dolárom na deň, do roku 2015 - do národných energetických stratégií rozvojových krajín;

32.

žiada Komisiu, aby preskúmala a podľa toho využila na investovanie do zabezpečenia všeobecného prístupu k udržateľnej nízkouhlíkovej energii pre chudobné obyvateľstvo potenciálne zdroje finančných prostriedkov, ktoré súvisia so zmenou klímy a trhom s uhlíkom;

33.

vyzýva Komisiu, aby v energetickom sektore podporovala nové prístupy založené na výsledkoch, ako je financovanie podľa výsledkov, platba pri dodaní alebo pomoc založená na výstupoch, ktoré sú momentálne tiež testované inými darcami, a tým zdôrazňovala, že je dôležitá pomoc poskytovaná podľa dopytu, teda keď si to vyžiada partner, namiesto pomoci podľa ponuky, keď má darca k dispozícii odborníka;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že spotreba energie chudobnými vrstvami obyvateľstva v rozvojových krajinách neprispieva, ani v blízkej budúcnosti nebude významne prispievať ku globálnym emisiám skleníkových plynov (1,3 % globálnych emisií do roku 2030 podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu) a že na to, aby sa dosiahla minimálna prijateľná životná úroveň takéhoto obyvateľstva, je potrebné zvýšiť spotrebu v oblasti energetických služieb na obyvateľa bez toho, aby bola obmedzovaná veľmi prísnymi opatreniami na zmiernenie následkov zmeny klímy;

35.

so znepokojením konštatuje, že Svetová banka a EIB sa naďalej zameriavajú na rozsiahlu hydroenergetickú infraštruktúru; pripomína, že skúsenosti ukázali, že takéto projekty nemusia nevyhnutne zvyšovať prístup chudobných k energii, ale že tento cieľ sa dosahuje lepšie prostredníctvom minihydroenergetických alebo mikrohydroenergetických jednotiek pre miestny dopyt, čím sa zabráni sociálnym a environmentálnym nevýhodám väčších projektov;

36.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom citlivosti a finančnej spôsobilosti podporovať energetické projekty malého rozsahu zo strany EIB, európskych rozvojových finančných inštitúcií a medzinárodných finančných inštitúcií a požaduje, aby zabezpečili, že všeobecný prístup k energii bude stredobodom záujmu ich aktivít v energetickom sektore s tým, že budú podporovať aj projekty malého rozsahu a mimosieťové projekty hlavne vo vidieckych oblastiach a začlenia povinnosť poskytovať služby všeobecného prístupu k energii do svojich energetických projektov a grantov;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nefinancovali, ani inak nepodporovali využívanie atómovej energie v rozvojových krajinách, keďže predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť a udržateľnosť;

38.

odporúča prácu energetickej iniciatívy Európskej únie (EUEI), nástroja EUEI pre partnerský dialóg (EUEI-PDF) a partnerstva Afriky a EÚ v oblasti energetiky; víta iniciatívu Energetika + a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali účasť a aktivitu v týchto iniciatívach, a tak podporovali koordináciu medzinárodnej pomoci v oblasti energetiky;

39.

zastáva názor, že samit Rio+20, ktorý sa má konať v júni 2012, je príležitosťou na navrhnutie konkrétnych cieľov týkajúcich sa spôsobu odstránenia energetickej chudoby, ako aj plánu, ako tieto ciele dosiahnuť vo forme globálnej stratégie pre ekologizáciu hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaradili všeobecný prístup k energii do procesu Rio+20;

40.

vyzýva, aby bol všeobecný prístup k energii začlenený do miléniových rozvojových cieľov po roku 2015, ktoré majú byť ešte len sformulované;

41.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Rade ministrov AKT – EÚ.