15.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 44/36

1.1

Duševné zdravie je podstatnou súčasťou kvality života a pohody všetkých ľudí v EÚ. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje duševné zdravie ako „stav pohody, v ktorom jednotlivec môže využívať svoje schopnosti, dokáže zvládať stresové situácie bežného života, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre spoločnosť“ (1). To je však možné len v nedostatočnej miere vyjadriť prostredníctvom ekonomických údajov, ako je hrubý domáci produkt (HDP). Súčasná kríza uvrhla milióny ľudí do stavu existenčného strachu, straty zmyslu života a nezamestnanosti a ovplyvnila riziko samovrážd. Zachovanie duševnej stability má preto pre životné šťastie mnohých ľudí väčší význam než abstraktné finančné otázky. Pre jednotlivca je duševné zdravie predpokladom toho, aby mohol využívať svoj rozumový a citový potenciál. Na úrovni spoločnosti predstavuje duševné zdravie zdroj sociálnej súdržnosti a lepšieho sociálneho blaha, a popritom aj hospodársky blahobyt.

1.2

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy je zamerané na upevnenie duševného zdravia a zvýšenie povedomia verejnosti v širokom zmysle. Okrem chronických a akútnych duševných ochorení alebo postihnutí sa venuje aj takým druhom obmedzujúcej záťaže, ktoré sa nezaraďujú medzi choroby a môžu mať aj telesné príčiny alebo účinky. Tematika duševného zdravia má mnoho rozličných stránok, na ktoré majú vplyv zdravotnícke a sociálne aspekty, ale aj životné situácie, napr. pracovná sféra, mladosť, staroba a chudoba.

1.3

Obmedzenia môžu mať rôzne príčiny a následky, napr. traumy, zaťažujúce skúsenosti z detstva, užívanie drog, preťaženie, nezamestnanosť, strata bývania, vylúčenie, a to aj v súvislosti s genetickými danosťami. Rovnako mnohostranné sú preto aj riešenia a príslušné oblasti politiky. Spomenuté príčiny možno často ovplyvňovať a v rámci inkluzívnej politiky a hospodárstva by sa im preto mala venovať primeraná pozornosť. Kľúčovú úlohu môže prevziať sociálne hospodárstvo, občianska spoločnosť a nové prístupy v sociálnom podnikaní. Predchádzanie duševným ochoreniam a včasná diagnostika a liečba týchto ochorení musia mať viac rozmerov (psychoterapeutický, lekársky a sociálno-ekonomický prístup). Duševným poruchám a ochoreniam treba venovať väčšiu pozornosť vo všeobecnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, vychovávateľov, učiteľov a vedúcich pracovníkov. Verejne podporovaná podniková podpora zdravia a moderná podnikateľská kultúra môžu ľuďom s poruchami pomáhať a obmedziť vznik problémom súvisiacich s prácou.

1.4

Ústrednú úlohu zohráva posilnenie občianskych, dobrovoľníckych, rodinných a profesionálnych sietí a účasti postihnutých osôb a ich zväzov. Prevencia a zvyšovanie povedomia verejnosti sú celospoločenskou úlohou. Pomocou ambulantnej starostlivosti v blízkosti miesta bydliska a chráneného bývania je často možné zabrániť obmedzeniu sloboda a ústavnému ošetrovaniu. Tu majú mimoriadny význam európske odporúčania a osvedčené postupy, ktoré sa týkajú okrem iného primeraného zredukovania ústavnej psychiatrickej starostlivosti a spotreby liečiv, aby sa prispelo k vybudovaniu pomoci v sociálnych priestoroch a iných alternatívnych foriem podpory. Takto získané prostriedky na vedu a výskum by sa tiež mohli viac vynakladať na zachovanie duševného zdravia. Aj v členských štátoch s väčšími finančnými problémami je možná reštrukturalizácia a stanovenie nových priorít.

1.5

Zvyšovanie povedomia širokej verejnosti o tejto problematike, napr. aj v materských a ostatných školách, v podnikoch, u lekárov a v opatrovateľských ústavoch by sa malo podporovať v celej EÚ. Kampane proti stigmatizácii a nediskriminačné vyjadrovanie v médiách môžu odstrániť diskrimináciu ľudí s duševnými ochoreniami. Situácia v oblasti zdravia má aj značné dôsledky pre národné hospodárstvo. V porovnaní so závažnými dôsledkami pre jednotlivca sú však skôr druhoradé (2). Častejšie sa treba pýtať, ktoré sociálne, politické a hospodárske záujmy a štruktúry tento problém prehlbujú a ako je možné aktívne podporovať začleňovanie účinným rozvojom systémov starostlivosti zameraných na jednotlivcov a samotnou podporou rodiny ako prvého miesta, v ktorom sa človek učí. Väčšia pozornosť a podpora by sa mala venovať výrazným pokrokom v medicíne, profesionálnej a dobrovoľníckej pomoci, ako aj v modeloch podnikov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti.

2.1

Najrozšírenejšími ochoreniami v Európe sú úzkostné poruchy, depresie a závislosti. Zo štúdií z roku 2010 vyplýva, že 38 % Európanov trpí duševnými ochoreniami (3). V roku 2005 ich bolo už 27 % (4). Každý rok spácha samovraždu 58 000 ľudí. Do roku 2020 budú v priemyselných krajinách druhým najčastejším ochorením rôzne druhy depresie (5). V rokoch 2006 až 2009 sa miera práceneschopnosti poistencov jednej veľkej zdravotnej poisťovne v Nemecku (6) z dôvodu duševných ochorení zvýšila u zamestnancov o 38 % a u nezamestnaných o 44 %. Množstvo liekov predpísaných na liečenie chorôb nervovej sústavy, ku ktorým patria napr. antidepresíva, sa v tomto období zvýšilo o 33 % (7). Aj vo Veľkej Británii zaznamenalo 44 % zamestnávateľov nárast ťažkostí týkajúcich sa duševného zdravia a 40 % zamestnávateľov zaznamenalo zvýšenie počtu dní neprítomnosti podmienených stresom (8).

2.2

Duševné zdravia a pohoda doteraz neboli témou európskeho roka. Predsudky týkajúce sa duševných ochorení a psychosociálnych postihnutí a stigmatizácia, napr. v spoločnosti alebo v práci, sú ešte aj dnes na dennom poriadku. V stratégii Európa 2020 sa v zmysle inkluzívneho a udržateľného rastu taktiež požaduje lepšie sociálne začlenenie tejto skupiny a zodpovedajúco štruktúrované programy EÚ zamerané na zdravie. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ prijala ako prvý medzinárodný nástroj v oblasti ľudských práv, definuje jasný súbor práv osôb s psychosociálnym postihnutím. Práva stanovené v tomto dohovore sa musia dodržiavať a vykonávať vo všetkých príslušných politikách a činnostiach EÚ. Tým, že bude európsky rok venovaný duševnému zdraviu a pohode, získajú tieto požiadavky primeranú pozornosť.

2.3

Duševné zdravie je od polovice 90. rokov 20. storočia predmetom niekoľkých špecifických projektov európskej politiky v oblasti zdravia a predstavuje sa v nej ako ústredná hodnota (9). V roku 2005 začala Komisia konzultácie na základe zelenej knihy o duševnom zdraví (10).

2.4

EHSV potvrdzuje svoje stanovisko  (11) k zelenej knihe a zdôrazňuje spoločenský a individuálny význam duševného zdravia ako základnej súčasti ponímania zdravia. Pre Európsku úniu, ktorá sa považuje za spoločenstvo s určitými hodnotami, je duševné zdravie dôležitým zdrojom sociálnej súdržnosti a účasti všetkých ľudí. Požaduje sa to aj v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa má na základe jeho obsahu zameraného na ľudské práva dosiahnuť účasť týchto ľudí na živote spoločnosti a komplexný pohľad na nich.

2.5

Komisia sa touto tematikou zaoberá aj v súvislosti s hospodárstvom, politikou zamestnanosti a politikou v oblasti zdravia (zdravie obyvateľstva). Zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia pritom patrí medzi prierezové úlohy EÚ: článok 168 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ). Európskym rokom duševného zdravia by okrem toho EÚ splnila jednu zo svojich úloh stanovenú v článku 6 ZFEÚ: „vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov“, ktorou je „ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí“ na európskej úrovni.

2.6

Stratégia EÚ v oblasti duševného zdravia podporila okrem iného Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu (12), ktorý bol uzavretý v roku 2008. Tento európsky pakt (13) sa spomína taktiež v záveroch Rady z júna 2011.

2.7

Tematické konferencie usporiadané v rámci stratégie EÚ neboli dostatočne vhodné na zvyšovanie povedomia verejnosti a vnesenie týchto tém do každodenného života občanov EÚ. To by sa príslušným európskym rokom dalo dosiahnuť. Potom by sa touto témou zaoberali verejné orgány na všetkých úrovniach, a takisto aktéri občianskej spoločnosti vo svojich rozličných pozíciách ako odborníci, tvorcovia verejnej mienky a sociálne podniky. Európsky rok duševného zdravia je potrebné pripraviť tak, aby bol predovšetkým zosúladený s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ľudia so psychickým ochorením alebo postihnutím sa musia uznávať ako rovnoprávne subjekty práva a musia mať možnosť požívať plnú spôsobilosť na právne úkony a slobodu konať vo všetkých oblastiach života (pozri článok 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím).

2.8

Veľa ľudí s duševnými poruchami často nedostáva z odborného a etického hľadiska potrebné formy liečby, rehabilitácie a podpory na zapojenie sa do spoločnosti, hoci medicína a sociálne služby dosiahli v tejto oblasti veľký pokrok. Duševné zdravie často nie je prioritou politiky v oblasti zdravia. Namiesto budovania štruktúr pomoci často dochádza najmä vo finančne ťažkých rozpočtových situáciách a v časoch krízy k rušeniu resp. zdražovaniu nevyhnutných služieb a možností liečby. Namiesto toho by boli práve v čase hospodárskej krízy potrebné investície do účasti a vzdelávania a do sociálneho hospodárstva. Predovšetkým v časoch krízy sa štát nesmie stiahnuť zo sociálnej oblasti.

Poradovníky a veľké vzdialenosti sú najmä v prípade akútnych problémov kontraproduktívne. Ústavná starostlivosť a obmedzovanie slobody by sa mali obmedziť na najnutnejšie minimum v prospech ambulantných služieb, miest stretávania sa, poradenských pracovísk a možností liečby v blízkosti miesta bydliska. Autonómiu postihnutých treba upevniť právnymi nárokmi na plnenia a takými koncepciami, ktoré nenahrádzajú vlastné rozhodnutia postihnutých, ale ich v rozhodovaní podporujú, a to aj pokiaľ ide o potrebu pomoci a liečbu, aby sa nemusela obmedziť ich spôsobilosť na právne úkony. Systematicky treba kritickému overovaniu a používaniu meradiel právneho štátu a ľudských práv podrobiť kategorizáciu chorôb, jednostranné začleňovanie do mechanizmov psychiatrie, podávanie psychofarmák a uplatňovanie nátlaku. Vo všetkých druhoch zariadení a pri všetkých formách bývania musí byť súčasťou koncepcie účasť na dianí v spoločnosti, zmysluplné zamestnávanie a denný režim. Treba citlivo posudzovať vplyv psychofarmák na schopnosť zúčastňovať sa na dianí v spoločnosti a na chorobnosť. Dostupnosť pomoci nesmie byť obmedzovaná roztrieštenosťou štruktúr pomoci a byrokratickými, ako aj časovo náročnými postupmi vybavovania žiadostí. Zákrok v prípade krízy a prevencia samovrážd si vyžadujú ľahko dostupné a odborne spôsobilé služby. V celej Európe je potrebné zaviesť celoštátne čísla tiesňového volania a iné možnosti odborného zásahu.

2.9

Zároveň treba vždy zohľadňovať vzájomný zosilňujúci účinok vyplývajúci zo sociálno-ekonomickej situácie, nezamestnanosti a záťaže spôsobenej ochorením. Okrem toho existujú ľudia, ktorí potrebujú zdroje a podporu na to, aby mohli s duševnou chorobou viesť kvalitný život. To znamená, že podpora príležitostí zúčastňovať sa na dianí a upevnenie postavenia chronicky duševne chorých a duševne postihnutých ľudí by sa mali zohľadniť pri stanovovaní tém európskeho roka.

2.10

Pri pomoci ľuďom s duševnými poruchami by sa mali zohľadňovať svetonázorové, náboženské, duševné a duchovné potreby a im zodpovedajúce povahové črty osoby.

2.11

Pre zachovanie duševného zdravia majú nemalý význam sociálne faktory. Ústrednú úlohu pritom zohráva dobrá práca ako zmysluplná úloha, s ktorou s možno stotožniť. Každodenné životné a pracovné situácie však čiastočne začínajú byť určované centralizovanými hospodárskymi rozhodnutiami a štruktúrami, a nie spoľahlivými kultúrnymi tradíciami a obecnými a demokratickými rozhodnutiami. Hospodárska a štruktúrna politika by preto mala zohľadňovať aj duševné zdravie ľudí a ciele vhodných a začleňujúcich obytných štvrtí a pracovných podmienok.

2.12

Modernému človeku sa v multiopčnej, mediálnej a konzumnej spoločnosti naskytujú nové možnosti, no zároveň je vystavený novým stresovým faktorom. Pritom napríklad vzdelávacie systémy často nie sú schopné poskytnúť kvalitné etické, kognitívne a sociálne vzdelávanie, ktoré by však mohlo podporiť nevyhnutnú samostatnosť a duševnú rovnováhu. Spoločenské vzťahy sa stále viac rozpadajú, čo spôsobuje stratu externých zdrojov, ako sú priatelia, rodina, spolupracovníci. Častá zmena pracoviska a tým aj bydliska, nezamestnanosť a zmenšovanie záväznosti osobných vzťahov neprispievajú k budovaniu sociálnych sietí v bezprostrednej blízkosti bydliska. O to dôležitejšia je záväzná účasť postihnutých a ich zväzov na vytváraní štruktúr pomoci a sietí.

2.13

Nebezpečenstvo duševných ochorení stúpa tam, kde je narušená rovnováha medzi zodpovednosťou jednotlivca a sociálnymi istotami. Týka sa to napríklad tzv. aktivačných príspevkov, ktoré nemôžu byť účinné vzhľadom na nedostatok voľných pracovných miest alebo štruktúrne podmienenú absenciu príležitostí osôb, ktoré si chcú vybudovať vlastnú existenciu. Chýbajúce bývanie a duševné postihnutia často vzájomne súvisia, takže pomoc sa musí poskytnúť v oboch problémových oblastiach. Rodičia s neistým zamestnaním a ich deti sú vystavené viacnásobnému tlaku spôsobenému neistotou, chudobou, výchovnými požiadavkami, nedostatkom času a stresom v rodine. Pomoc musí mať zodpovedajúco rôznorodú povahu a obsahovať aj ponuky napríklad na verejne podporovanú pomoc s výchovou a rodinné rekreácie. Vysoký štátny dlh a hospodárske ťažkosti, ako aj rušenie niektorých sociálnych istôt a vysoká nezamestnanosť zvyšujú riziko depresií, úzkostných stavov a závislostí. V prvej polovici roku 2011 tak miera samovrážd v 11 členských štátoch EÚ stúpla o vyše 10 %. Citeľne by pomohli vhodné investície do sociálneho zabezpečenia a sociálnych služieb (14).

3.1.1

Prerušenia pracovných pomerov, časté reštrukturalizácie, všestranná dosiahnuteľnosť, časová tieseň, preťaženie, stúpajúce nároky na flexibilitu a mobilitu často nezostanú bez následkov na duševnom zdraví (15). Holandská štatistika postihnutí ukazuje, že problémy s duševným zdravím boli v roku 2010 hlavnou príčinou dlhodobej práceneschopnosti (cca 55 dní). Vo Veľkej Británii organizácia HSE (16) odhaduje, že v období 2009/2010 bolo pre pracovný stres vymeškaných približne 9,8 milióna pracovných dní a každá osoba trpiaca pracovným stresom bola práceneschopná 22,6 dňa. V období 2010/2011 to bolo 10,8 milióna vymeškaných pracovných dní (17). Ďalšie nebezpečenstvo vzniká, ak nie je možné s pracovným životom zosúladiť rodinný život, starostlivosť o príbuzných a vyhradiť si čas na kultúrne, športové a duševné vyžitie. Niektoré štáty zaviedli čas vyhradený na starostlivosť o príbuzných a nárok na voľný čas. Podniky sa musia často zaoberať problémami, ktoré nevznikli v súvislosti s ich prevádzkou. Mali by sa viac verejne podporovať vzorové modely podnikov v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, začleňovania, vhodných riešení čiastočných pracovných úväzkov, asistencie na pracovisku a školenia manažmentu a zamestnancov. Inovatívne podnikateľské kultúry môžu tiež zvýšiť kvalitu práce a výrobkov. Súčasťou dôslednej stratégie prevencie by malo byť aj proaktívne riadenie rizika stresu spočívajúce v hľadaní, odstraňovaní a znižovaní faktora stresu v súlade s ustanoveniami zmluvy, rámcovej smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a rámcovej dohody o strese na pracovisku, ktorú v roku 2004 uzatvorili európski sociálni partneri.

Neistota v otázkach týkajúcich sa práce a existencie a obrovské štrukturálne tlaky na trhu práce predstavujú ďalšie nebezpečenstvo. Mali by sa stanoviť jasné hranice pre súperenie v pracovnej výkonnosti a dumping, pokiaľ ide o pracovné podmienky. Tým, ktorí na trhu práce neuspeli, sa často pripisuje osobná vina, aj keď ju nemajú. Proti požiadavke zamestnávateľov na potrebnú a dosiahnuteľnú flexibilitu zamestnancov stojí oprávnene požiadavka zamestnancov na flexibilitu v prospech rodiny, starostlivosti a osobných problémov (starostlivosť zamestnávateľov a zameranie na jednotlivca). Osoby s duševným ochorením čelia vyššiemu riziku, že stratia prácu alebo že vzhľadom na svoje ochorenie nebudú schopné pracovať. Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú aj spoločenské predsudky. Dochádza tak k poklesu pracovnej sily, celkových zdrojov a tvorby pridanej hodnoty.

3.1.1.1

Doterajší systém kvót v prospech ľudí so zdravotným postihnutím napríklad nie je v niektorých krajinách ani zďaleka dostatočným nástrojom. Oveľa potrebnejšia je aktívna politika začleňovania do trhu práce v prospech mnohých doteraz vylúčených ľudí a spoločnosti.

3.1.2

Rovnomerne obsadené a verejne podporované poradne a orgány na urovnávanie sporov by mohli viesť k otvorenejšiemu zaobchádzaniu s touto tematikou. Mali by existovať miesta v rámci alebo mimo podniku, ktoré by zastupovali záujmy osôb so zdravotným alebo duševným obmedzením v pracovnom živote. Hrozby by mala zmierniť vhodná ochrana pred prepustením, zákonná ochrana zamestnancov, dávky v nezamestnanosti, verejne podporované podnikové riadenie zdravotnej starostlivosti, programy na uľahčenie návratu do práce a aktívna politika trhu práce a rodinná politika. Zamestnávateľom, predovšetkým malým a stredným podnikom sa musí zaručiť, že bude zachovaná konkurencieschopnosť, zabráni sa byrokracii a že štruktúry verejnej podpory budú spoľahlivé. Služby vo verejnom záujme, združenia sociálnej starostlivosti a ďalšie subjekty občianskej spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri politickej a praktickej podpore príslušných osôb, podnikov a úradov práce (18).

3.2.1

Duševné choroby v detstve a období dospievania nemožno štatisticky takmer vôbec zmapovať. Súvisí to okrem iného s tým, že často možno len ťažko rozlišovať medzi chorobou a nápadným správaním a medzi tým, či je potrebné poradenstvo, výchova alebo lekárska starostlivosť. To znamená, že spravidla sotva možno stanoviť hranice medzi vymenovanými potrebami - prechody sú skôr plynulé. Nemecká komora psychoterapeutov zaznamenáva každoročne prevalenciu medzi 9,7 % (duševne chorí) a 21,9 % (nápadné správanie) (19). Pokiaľ ide o depresie, možno konštatovať zvyšujúce sa riziko ochorenia po prvý raz, ako aj klesajúci vek pri prvom ochorení. Odborníci zaznamenávajú u detí a mládeže rastúci počet prípadov úzkostných stavov a porúch správania a jednoznačný nárast spotreby psychofarmák.

3.2.2

Zariadenia starostlivosti o deti a školy takisto zaznamenávajú rastúci podiel detí a mládeže s predčasne ukončenou školskou dochádzkou (14,4 % v celej EÚ), nápadným správaním, poruchami koncentrácie a sklonmi k násiliu. Viaceré problémy sa často vyskytujú súčasne, pričom sa týkajú okrem iného psychických porúch, nedostatočnej odolnosti voči spotrebným ponukám, závislosti od médií, počítača alebo iných vecí a oneskorení v celkovom vývoji (20). Alarmujúca je rastúca spotreba antidepresív, metylfenidátov a podobných liekov už v detstve a počas dospievania. Je nevyhnutné vypracovať v tejto súvislosti celoeurópske štatistiky a predložiť alternatívy.

3.2.3

Rastúca neistota detí a mládeže, ako aj rodičov, predstavuje problém, ktorý psychiatria zameraná na deti a mládež nedokáže riešiť, a už vôbec nie sama. Pomoc deťom v ranom veku a podpora rodín v ich hlavnej úlohe sú tiež rovnako dôležité ako odborná spôsobilosť v zariadeniach starostlivosti o deti, u detských lekárov a v školách. Nie je pritom prínosné, ak sa každé nápadné správanie definuje ako psychická porucha alebo choroba a ak sa rozsiahle osobné a spoločenské problémy jednostranne prezentujú ako také problémy, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť (21). Individualizácia, odlišná dostupnosť vzdelania, nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie, osobný pocit hanby a preťaženosť rodičov, alebo sústavy vzdelávania spočívajúce na presadzovaní rivality od najútlejšieho veku a obmedzovaní príležitostí tých, ktorí sa v tejto súťaži nedokážu udržať na čele, môžu byť faktormi, ktoré sa musia zohľadniť v rámci prevencie. V tejto súvislosti sa vyžaduje spoločná zodpovednosť všetkých súčastí spoločnosti: vitálne okolie bydliska, vhodné koncepcie výchovy mládeže, dobre vybavené školy a zariadenia starostlivosti o deti, nekomerčná bežná ponuka aktivít vo voľnom čase, mládežnícke skupiny, združenia, kultúrne ponuky a hustá sieť odbornej medziodborovej pomoci, ako je výchovné poradenstvo a ponuka neformálneho vzdelávania. Je potrebné dôsledne bojovať proti užívaniu drog prostredníctvom včasného odhaľovania, prevencie, poradenstva, liečby a kontroly spôsobov ich obstarávania. Investície do tejto oblasti zabraňujú obrovským individuálnym a spoločenským škodám. Mládeži a mladým dospelým sa musia dať právne záruky, že budú zapojení do vzdelávacieho a pracovného procesu a do iných foriem zmysluplného zamestnania. Vo všetkých týchto oblastiach zohrávajú osobitnú politickú a praktickú úlohu služby vo verejnom záujme, združenia sociálnej starostlivosti a občianska spoločnosť

3.3.1

Vyššia a naďalej sa zvyšujúca očakávaná dĺžka života je jedným z viacerých vysvetlení rastúceho počtu duševných ochorení vo všeobecnosti. Vo vyššom veku totiž pribúdajú mnohonásobné somatické ochorenia, ktoré prinášajú vyššie riziko vzniku depresie. Rovnako aj určité ochorenia, ako napríklad Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, často vyvolávajú depresiu ako sprievodný jav. Vitálne okolie bydliska podporujúce začlenenia, dostupné a ambulantné sociálne služby, možnosti zapojenia sa do dobrovoľníckych aktivít prípadne vhodné zapojenie do pracovného a spoločenského života a adekvátne zameranie opatrovateľských ústavov sú hlavnými faktormi, ktoré pomáhajú vyvarovať sa sociálnej izolácii a vykonávať prevenciu. V sociálnych zariadeniach, opatrovateľských službách a u lekárov by mali byť zaistené dostatočné gerontopsychiatrické znalosti. Modely osvedčených postupov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby trpiace demenciou, si zasluhujú väčšiu pozornosť v rámci celej Európy.

3.3.2

O staršie osoby sa zvyčajne starajú všeobecní lekári, ktorí ich neposielajú k neuropsychiatrom tak často, ako je potrebné. Práve u prípadov demencie a depresií je však dôležitá včasná diagnóza, čo odôvodňuje potrebu všestrannej starostlivosti. Vo väčšine bežných domovov dôchodcov chýba pravidelná odborná psychiatrická starostlivosť. Platí to aj pre iné zariadenia pre starších ľudí, ako sú napríklad poradne. Z pokrokov v oblasti medicíny a predovšetkým gerontológie a dostupnosti technických pomôcok by mali vhodne profitovať všetky osoby, ktorých sa to týka.

3.3.3

Celkovo by sa mali tieto osobitosti psychiatrie zameranej na deti, mládež a staršie osoby vo väčšej miere uvádzať v odbornej literatúre určenej na štúdium všeobecného lekárstva a všeobecnej psychiatrii, ako aj psychoterapie.

4.1

V rámci Európskeho roka duševného zdravia by mala mať kľúčový význam oblasť ľudských práv. Lekárske a psychosociálne služby majú poskytovať podporu dotknutej osobe, posilňovať ju a jej potenciál pomôcť si sama v záujme zlepšenia postavenia v spoločnosti. Stredobodom pozornosti pritom musí byť dôstojnosť a právna subjektivita jednotlivca, na ktorú sa zameriavajú osoby, ktoré danému jednotlivcovi pomáhajú počas krízy. Okrem toho odborníci z rozličných druhov služieb žiadajú budovanie kapacít, aby sa zlepšilo chápanie problémov s duševným zdravím a psychosociálnych postihnutí.

4.2

Ľudia nachádzajúci sa v duševnej kríze sa svojimi chorobami často nezaoberajú, pretože tieto ochorenia sú spoločensky stigmatizované. Veľký podiel na tom majú aj médiá. O ochorení sa často informuje tak, že u širokej verejnosti vzbudzuje strach a odmietavý postoj a nedôveru voči účinným možnostiam liečby. Sú preto súrne potrebné celoeurópske kampane zamerané proti takejto stigmatizácii. Musia byť dlhodobé a musia sa zameriavať na prevenciu. Zapojiť sa do nich musia aj spolupracovníci zo všetkých právne relevantných oblastí života (súdy, polícia, verejné úrady atď.), čo prispeje k optimalizácii ich odborných a profesionálnych predpokladov k práci s duševne chorými ľuďmi. Stigmatizáciu sa treba snažiť vylúčiť aj pri organizácii a financovaní pomoci. Všetkým občanom by sa mala ponúknuť predovšetkým možnosť rozvíjať schopnosť zvládnuť vlastný život. Hlavným prvkom tejto politiky by mala byť podpora stretnutí dotknutých osôb s osobami bez skúseností v oblasti psychiatrie a výmeny medzi nimi.

4.3

Ani v oblasti zamestnanosti by sa pokiaľ možno nemali vytvárať žiadne osobitné spoločenstvá, do ktorých by boli začleňované dotknuté osoby bez toho, aby sa zohľadnilo ich želanie alebo voľba. Dotknutá osoba sa musí predovšetkým môcť sama rozhodnúť, či bude vykonávať podporovanú prácu v špecializovanom zariadení alebo sa zapojí do bežného pracovného života. Interné podnikové programy na podporu zapojenia do pracovného života zvyšujú v mnohých prípadoch šance na obnovenie schopnosti pracovať (supported employment) (23). Za pracovný výkon sa vo všeobecnosti vypláca mzda, ktorú by mali vyrokovať sociálni partneri. „Vreckové“, ktoré ľuďom s duševným ochorením alebo zdravotným postihnutím zaistí existenčné minimum, nie je vhodné. Pomerne úspešným modelom postupného začleňovania je tzv. hamburský model (24).

4.4

Konkrétne možno v EÚ pozorovať tieto formy porušenia ľudských práv osôb s duševným ochorením: neprimerané obmedzenie osobnej slobody a nútená liečba, ku ktorej dochádza bez informovaného súhlasu dotknutej osoby. Okrem toho často neexistujú možnosti podať opravný prostriedok. Dôležité sú programy deinštitucionalizácie, ambulantné opatrovateľské služby v blízkosti miesta bydliska, nebyrokratická dostupnosť pomoci, uzatváranie dohôd o starostlivosti v súlade s ľudskými právami a politika boja proti stigmatizácii, a to za účasti dotknutých osôb ako expertov na svoju životnú situáciu.

4.5

Je potrebné preskúmať stratégiu EÚ pre duševné zdravie. Podľa EHSV je predovšetkým potrebné preskúmať, v akej miere dochádza k vylučovaniu ľudí s duševným ochorením zo spoločenského života vo všeobecnosti a konkrétne z trhu práce. Súčasne treba preskúmať, ako možno prostredníctvom prevencie resp. dobrej starostlivosti zabrániť pracovnej neschopnosti alebo zníženiu pracovnej schopnosti. Takisto treba zodpovedať otázku, ako napríklad jazykové vyjadrovanie v medicíne, médiách a v spoločnosti sťažuje alebo znemožňuje začleňovanie.

4.6

Touto iniciatívou sa zvyšujú šance, že sa o oblasť duševného zdravia bude zaujímať širšia verejnosť. Ovplyvní sa tematická hierarchia politickej agendy a vytvoria priaznivé podmienky na podporu inovatívnych nápadov v prospech všetkých.

4.7

S cieľom podporiť Európsky rok duševného zdravia treba okrem EHSV zapojiť predovšetkým príslušné subjekty občianskej spoločnosti, vrátane skupín a zväzov so skúsenosťami v oblasti psychiatrie, ako aj ďalšie subjekty z rezortu zdravotníctva, ale tiež príslušné generálne riaditeľstvá Komisie, poslancov Európskeho parlamentu a členov Výboru regiónov. Na národnej úrovni musia byť zapojené príslušné ministerstvá, ako aj poslanci národných parlamentov. Na tvorbe odborných politík sa vo všeobecnosti musia väčšou mierou podieľať dotknuté osoby.

4.8

Ak sa majú dosiahnuť viditeľné výsledky iniciatívy aj na úrovni členských štátov, musí sa súčasne uplatňovať „Akčný rámec pre duševné zdravie“ a vypracovať spoločný referenčný rámec pre opatrenia týkajúce sa duševného zdravia v systéme zdravotníctva, sociálnej politike, ako aj na miestach relevantných pre život, ako je škola a pracovisko. Ako nástroj vzájomného učenia by sa mali využívať vzájomné hodnotenie podobné tým, ktoré sa uplatňujú v rámci otvorenej metódy koordinácie. Opatrenia musia byť účinné z hľadiska právnych predpisov, finančných nariadení, ESF a práv dotknutých osôb a podnikov. Treba preskúmať, či stále monitorovanie centrum môže zaistiť nepretržité sledovanie tejto témy. Informácie poskytované v EÚ, ktoré sa týkajú zdravia, by mali obsahovať viac európskych údajov o duševných ochoreniach a predovšetkým o spôsobe pomoci, ako aj o počte pacientov v ústavnej starostlivosti a o spotrebe psychofarmák. Z potenciálnych partnerov z rozličných oblastí spoločnosti by sa mali postupom času stať trvalí poskytovatelia pomoci. Táto iniciatíva a európsky rok nesmú mať časovo obmedzené účinky. Mali by byť skôr podnetom k trvalej a udržateľnej vnímavosti voči tejto téme s citeľnými dôsledkami pre dotknutých ľudí.