9.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/8

1.1

Väčšina európskych priemyselných odvetví prechádza ťažkým obdobím. Čoraz viac spoločností v Európe a inde vo svete sa pripravuje na riešenie mnohých výziev, ktorým svet čelí, vrátane vplyvu demografického vývoja, zmeny klímy a najmä cieľov v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor by chcel upozorniť na zmeny v zmýšľaní, ktoré vedú k novým alebo prispôsobeným podnikateľským modelom. Udržateľnosť je strategickou otázkou v Svetovej obchodnej rade pre udržateľný rozvoj, v iniciatívach medzi spoločnosťami na národnej úrovni a pri príprave sektorových plánov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo na úrovni EÚ. Zmeny v zameraní a štruktúre podnikov a v medzinárodných hodnotových reťazcoch dávajú vzniknúť novým podnikateľským modelom.

1.3

Jedným z dôležitých prvkov je aktívny prístup vedenia spoločností, ktorý takisto ovplyvňuje odberateľské aj dodávateľské vzťahy. Na všetkých úrovniach sa stretávame so zodpovedajúcou angažovanosťou a inováciou, ktoré sú podporované interaktívnym dialógom so zamestnaneckými radami a osobitnými programami v rámci spoločností, ako aj sektorovým sociálnym dialógom na vnútroštátnej a európskej úrovni.

1.4

Pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo je nevyhnutné zabezpečiť najnovšie zručnosti a dostupnosť vysokokvalifikovaných pracovných miest, aby sa zabránilo, pokiaľ je to možné, diskontinuite alebo dočasnej nezamestnanosti. Mali by sa zaviesť programy na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov, ako aj opatrenia prispôsobené konkrétnym potrebám v spoločnostiach.

1.5

Prostredníctvom nových perspektív a novej dynamiky sa zlepší odolnosť spoločností a hodnotových reťazcov, pričom sa zabezpečia investície a zamestnanosť. Nízkouhlíkové hospodárstvo si vyžaduje stálu a čo najlepšie nastavenú koordináciu medzi verejnými a súkromnými aktérmi vrátane finančných podmienok. V rámci verejných politík by sa mali využívať názory a postupy uplatňované v súkromnom sektore a mali by sa do nich začleniť cielené prístupy, ktorých hnacou silou sú spoločnosti a ktoré často predbiehajú postupy vlád.

1.6

EHSV s cieľom podporiť iniciatívu na podporu rastu vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvážili využívanie financovania, ktoré je v súčasnosti nevyužité alebo dokonca úplne nové, ako zdroj financovania naliehavých opatrení. Komisia by mala podnietiť výskum a vývoj a inovácie tým, že v pripravovanom programe Horizont 2020, ktorého prostriedky nesmú byť v žiadnom prípade krátené, uprednostní iniciatívy v oblasti hospodárstva s nízkymi emisiami CO2. Komisia by tiež mala by podporiť vytváranie verejno-súkromných partnerstiev v úzkej spolupráci s európskymi technologickými platformami a priemyselnými odvetviami, ktoré pokrývajú celý inovačný reťazec.

1.7

Rozhodujúca je konzistentnosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že je potrebný správne vymedzený, súdržný a dlhodobý rámec EÚ prerokovaný so všetkými zainteresovanými stranami, zabránenie nadmernej regulácii, pevné prepojenie medzi výskumom a vývojom a inováciami a tiež politikou v oblasti energetiky a zmeny klímy, a účinná energetická infraštruktúra a skladovacie kapacity. Treba vziať do úvahy osvedčené postupy a účinné, spoločne prijaté plány. Takýto rámec EÚ podporí aj prijatie zo strany verejnosti a osôb, ktorých sa priamo týka.

1.8

Európska únia je zodpovedná za približne 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. V rokoch 2040 až 2050 sa toto percento zníži na približne 5 %. Je nesporné, že EÚ preberá vedúcu úlohu v rámci globálnych rokovaní o záväznej celosvetovej dohode o klimatických zmenách. EHSV však zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže. Kým sa v celosvetovom meradle nedosiahnu rovnaké podmienky na znižovanie emisií skleníkových plynov a stanovovanie cien CO2, je nevyhnutné riešiť nerovnováhu medzi EÚ a ostatnými krajinami sveta prostredníctvom európskych opatrení v globálnych sektoroch.

1.9

Treba zohľadniť najnovší vývoj. EHSV sa zasadzuje za aktuálne posúdenie cieľov v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva vzhľadom na znepokojivý presun priemyselnej činnosti smerom k tretím krajinám, konkrétne USA, a to na základe ich pragmatickej a prezieravej energetickej politiky, čo má neblahý dosah na európske investície a zamestnanosť.

1.10

Pre otvorenú, vzdelávajúcu sa spoločnosť sú potrebné pružné formy účasti, pravidlá a povinnosti. Treba vytvoriť novú kultúru inovácií, založenú na účasti dotknutých skupín. Cieľom musí byť dosiahnutie základného konsenzu v spoločnosti. Dôležitým predpokladom je dôkladne pochopiť výzvy a uvedomiť si, že zložité problémy, ktorým svet čelí, možno prekonať len prostredníctvom vzájomného pôsobenia priemyslu, vedy, spoločnosti a politiky. Zapojiť by sa mali všetky zainteresované strany – spoločnosti a ich pracovníci, mimovládne organizácie, sociálni partneri, dodávatelia a zákazníci a tiež spotrebitelia. Treba zabezpečiť transparentnosť.

1.11

Európsky hospodársky a sociálny výbor trvá na tom, aby sa prístupy, ktoré zdôraznil v tomto stanovisku, začlenili do pripravovanej priemyselnej politiky a ďalších príslušných oblastí politiky. V súvislosti s politikou v oblasti klimatických zmien a konkurencieschopnosti by mala EÚ spoločne s priemyslom pracovať na riešeniach založených na technickej realizovateľnosti a hospodárskej životaschopnosti.

2.1

Kľúčovými faktormi súčasného hospodárstva sú technológie a inovácie, globalizované finančné trhy a obchod, výrobky na objednávku, dynamické hodnotové reťazce a recyklácia.

2.2

Súčasne sa objavujú ďalšie výzvy v podobe rastúcej svetovej populácie, rozdelení príjmov a problémov súvisiacich so surovinami, vodou a potravinami. Medzi priority medzinárodného programu patria zmena klímy, udržateľný rozvoj a energetika, a to z hľadiska účinnosti, požiadaviek v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov a prístupu k zdrojom. Tieto nové ciele sa musia riešiť v neistom prostredí s nízkym rastom v Európe.

2.3

Súčasnej zložitej situácii musia čoraz častejšie čeliť nadnárodné spoločnosti a ich pracovníci, ako aj odberateľské a dodávateľské hodnotové reťazce. Európske hodnotové reťazce sú v celosvetovom meradle stále na vedúcej pozícii. Túto pozíciu je nevyhnutné upevniť.

2.4

Predmetom tohto stanoviska je súčasný vývoj niektorých filozofií a postojov v odvetviach a spoločnostiach, ktoré vedú k novým podnikateľským modelom. Obrovské výzvy, ktorým čelíme, možno úspešne vyriešiť len prostredníctvom verejného aj súkromného prístupu, ktoré zahŕňajú spoločne dohodnuté analýzy, čo najlepšie nastavenú koordináciu a iniciatívy na vytvorenie rastu a udržateľných pracovných miest. Je potrebné, aby verejné a súkromné zainteresované strany spolupracovali na ďalšom postupe ako partneri.

2.5

Vo všeobecnosti sa uznáva, že mnohé desaťročia trvajúce zvyšovanie emisií CO2 spôsobilo značný skleníkový efekt vrátane zvýšenia priemerných teplôt, značných zmien charakteru počasia a ďalších nepredvídateľných vplyvov, ako sú napríklad zvýšenie hladiny morí a zmeny v rámci ekológie a ekosystémov s (negatívnym) vplyvom na poľnohospodárstvo, ktoré vedú k neprimeranému zvyšovaniu cien potravín, hladu a chudobe.

2.6

Závažnosť problémov v oblasti zmeny klímy sa zvyšuje (1). Bez ohľadu na zložitosť tohto problému z toho celkovo vyplýva, že je nanajvýš žiaduce sa v celosvetovom meradle zamerať na opatrenia na zníženie emisií CO2 a plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

2.7

Mnohé podniky napriek chýbajúcemu stabilnému rámcu v dlhodobom horizonte prijímajú opatrenia na rozvoj udržateľných odberateľských a dodávateľských obchodných stratégií a na výrobu a poskytovanie udržateľnejších výrobkov a služieb produkujúcich nízke emisie CO2. Zároveň dochádza k významným zmenám v dôsledku reštrukturalizácie, optimalizácie a prispôsobovania. Na nájdenie celosvetových riešení je nevyhnutné zameranie na nízkouhlíkové technológie a inovácie.

2.8

Veľkým prínosom pre Európu v sociálno-hospodárskej oblasti sú aj naďalej hodnotové reťazce. Udržateľná výroba sa môže zakladať len na konkurencieschopnosti, inováciách, nových zručnostiach a kvalitných pracovných miestach. Kľúčové podporné technológie, ako sú napríklad biotechnológia, nanotechnológia a nové materiály, sú o to potrebnejšie, že rýchlo sa znižujúce náklady na komunikáciu a koordináciu uľahčujú geografické rozdelenie rôznych činností v rámci hodnotových reťazcov. Aj keď nejde o priamočiary proces, často sa spája s premiestnením činností s vysokým podielom ľudskej práce a činností založených na digitálnych technológiách.

2.9

V čoraz väčšom počte spoločností sa rozmáha názor, že napriek často zložitým dilemám a protirečivým rozhodnutiam by sa mala ako usmernenie prijať zásada tzv. trojitej zodpovednosti („People, Planet, Profit“ – ľudia, planéta, zisk) – známy výrok z 90. rokov 20. storočia, ktorý je v súčasnosti opäť aktuálny. Výsledkom by mala byť spoločnosťami podnietená reakcia ekonomického, sociálneho a environmentálneho charakteru na súčasné celosvetové názory, vývoj a ukazovatele.

2.10

Cielený prístup, ktorého hybnou silou sú podniky a ktorý sa v mnohých krajinách uplatňuje, posilní pozíciu spoločností so sídlom v Európe. Môže sa považovať za strategický prístup do budúcnosti, ku ktorému sa zaviažu generálni riaditelia a predstavenstvá, zamestnanci, dodávatelia a zákazníci, odborové zväzy a ďalší sociálni partneri a ostatné zainteresované strany.

3.1

Niekdajšiu dominanciu západného sveta nahrádza polycentrizmus s viacerými ťažiskami. Spájajúcim článkom medzi rôznymi centrami sú často nadnárodné spoločnosti. Situácia vo svetovom hospodárstve je neustále pod tlakom rôznych (rušivých) politických a hospodárskych podnetov.

3.2

Na situáciu majú vplyv aj ciele v oblasti zmeny klímy a energetiky. V rámci reakcie na tieto nové výzvy Organizácia Spojených národov, OECD a EÚ, ako aj súkromný sektor vypracúvajú analýzy a vymedzujú potrebné politiky. Komisia a Rada by mali prevziať vedúcu úlohu pri stanovovaní programu, vymedzovaní pravidiel a vytváraní podmienok pre investície a inovácie.

3.3

Dow Jones Sustainability Index z roku 1999 a globálna iniciatíva pre podávanie správ, ako aj široké spektrom subjektov vrátane vedúcich spoločností a ich pracovníkov, sociálnych partnerov a rôznych mimovládnych organizácií podporujú informovanosť o problematike udržateľnosti. Svetová obchodná rada pre udržateľný rozvoj (WBCSD) v Ženeve je aktívna obchodná sieť, ktorá formuluje stanoviská podnikov v celosvetových rokovaniach o zmene klímy. Zohráva tiež vedúcu úlohu pri rozvoji nových podnikateľských prístupov a pri prepájaní mnohostranných projektov medzi spoločnosťami. Medzi jej hlavné iniciatívy patrí „Vision 2050“ (Vízia do roku 2050) z roku 2010, po ktorej v roku 2012 nasledovala iniciatíva „Changing Pace“ (Zmena tempa), v ktorej sa vysvetľuje úloha regulácie pri stimulácii osvedčených podnikateľských postupov (2).

3.4

V iniciatíve „Changing Pace“ sa uvádza, že je nevyhnutné, aby si vlády jednoznačne vybrali medzi prioritami a stanovili pravidlá, ktoré vymedzujú tieto priority, pokiaľ ide o ciele rastu a kúpnu silu, a určili spôsob dosiahnutia najlepších výsledkov. Základným cieľom podnikania je „poskytovať stále lepšie tovary a služby čoraz väčšiemu počtu ľudí a za prijateľné ceny, bez neudržateľného vplyvu a tak, aby sa vytvorili pracovné miesta a hospodárska hodnota“ (3).

3.5

Iniciatíva „Changing Pace“ určuje strednodobé a dlhodobé globálne megatrendy a verejné politiky a ciele a poskytuje pohľad na politické možnosti z hľadiska podnikov. Kapitola „People’s values“ („Hodnoty ľudí“) sa takisto výslovne venuje otázke zodpovedných občanov a spotrebiteľov.

3.6

Existujú zrejmé rozdiely medzi všeobecne uznávanými analýzami a cieľmi, ktoré vlády skutočne dosahujú. Zdá sa, že súčasná kríza pravdepodobne nadmerne zaťažuje európske hospodárstvo: mnohé spoločnosti musia prispôsobiť svoju výrobnú kapacitu znižujúcemu sa dopytu v západnom svete a, zdá sa, aj v Číne a Indii.

3.7

Európska únia prijatím Kjótskeho protokolu získala vedúce postavenie pri riešení zmeny klímy a zlepšovaní energetickej účinnosti, ako aj pri vykonávaní právnych ustanovení. Ostatní hlavní aktéri vo svete zatiaľ ešte neprijali porovnateľné zásady, nie to ešte záväzné právne predpisy. Táto nevyvážená a neuspokojivá situácia pokračuje aj napriek nedávnym konferenciám OSN. Pre priemysel EÚ to znamená nejasnú situáciu, ktorá podnecuje neistotu a nepokoj medzi pracovnými silami v príslušných spoločnostiach. Je nevyhnutné zabezpečiť správne koordinovaný a vyvážený prístup spolu s koordináciou medzi verejnými a súkromnými aktérmi.

3.8

Spoločnosti v súčasnosti prijímajú racionalizačné opatrenia. Aj keď technológie, inovácie a pevné hodnotové reťazce zabezpečujú dobré výsledky, sprevádza ich škodlivý vplyv na spoločnosti a zamestnanosť. Nezamestnanosť dosahuje v celej Európe historický vrchol, pričom otázka zamestnanosti mladých ľudí vyvoláva obavy takmer všade. Naliehavo potrebné sú nové perspektívy.

3.9

Kríza na európskom trhu práce kalí vyhliadky na vykonanie ambicióznych politík v oblasti zmeny klímy. Nadmerné prepúšťanie v priemysle a obmedzený alebo žiadny prístup mladých ľudí na trh práce sťažuje prenos poznatkov a odborných znalostí, ktoré sú nevyhnutné na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

3.10

Na druhej strane, širšia informovanosť o zmene klímy a iných výzvach vytvára nové príležitosti. Európske spoločnosti postupne začleňujú tento program do svojich stratégií a usilujú sa tým získať konkurenčné výhody. Podobný vývoj je takisto badať vo vedúcich spoločnostiach v Spojených štátoch, Japonsku a dokonca aj v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ako je Čína. V mnohých európskych spoločnostiach prevláda názor, a to od vedenia až po bežných pracovníkov, že uvedené prispôsobenie sa oplatí a budú z neho plynúť výhody pre všetkých. Najzaujímavejšie výsledky sa dosahujú v procesoch „od kolísky ku kolíske“ a na základe rozvoja tzv. cyklického hospodárstva využívajúceho obmedzené zdroje a materiály.

3.11

EHSV napokon trvá na účinnej koordinácii analýz, stanovísk a vytvárania programu medzi verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami. Tento prístup je rozhodujúci na mnohých úrovniach – celosvetovej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej – s cieľom zabezpečiť, aby európske hospodárstvo bolo naďalej konkurencieschopné a súčasne aby sa zaistila udržateľnosť a sociálna inovácia. Rozhodujúce sú technológie a podpora inovácií, ako aj zabezpečenie najnovších kompetencií, zručností a riadenia.

4.1

Spoločnosti čoraz častejšie začleňujú ciele v oblasti udržateľnosti do svojej podnikovej kultúry, politík sociálnej zodpovednosti podnikov a postupov riadenia rizík. Tak ako na globálnej úrovni sa viacero vedúcich spoločností zaviazalo dodržiavať zásady iniciatívy „Change pace“ (4), podobné iniciatívy sa prijímajú v Európe na odvetvovej úrovni a úrovni spoločností.

4.2

V rámci odvetví a v jednotlivých spoločnostiach sa tento trend vyvíja rôznym tempom. Zavádzanie nového prístupu, ktorý uprednostňuje nanovo vymedzené ciele, si vyžaduje čas a veľké úsilie, najmä v období pomalého rastu. Všeobecné spoločenské trendy, ako uviedli mimovládne organizácie a kritickí spotrebitelia, takisto prispievajú k novým prístupom a metódam.

4.3

Takýto vývoj potvrdzujú aj štúdie Komisie a expertov. Minulý rok sa v jednej správe konštatovalo: „Celkový obraz environmentálnej výkonnosti priemyslu EÚ je jedným z ukazovateľov značného pokroku smerom k oddeleniu hospodárskeho rastu od environmentálneho vplyvu za posledné dve desaťročia, pričom v rámci toho hrá dôležitú úlohu väčšia udržateľnosť a efektívne využívanie zdrojov v priemysle“ (5).

4.4

Generálni riaditelia a predstavenstvá sa s cieľom posilniť budúcu odolnosť spoločností často zaväzujú k takýmto postupom, pričom preberajú priamu zodpovednosť, čo spoločnostiam zabezpečuje lepšiu štruktúru a zameranie. Osobné zapojenie je v sieti Svetovej obchodnej rady pre udržateľný rozvoj bežný postup. Tento príklad nasledujú spoločnosti v jednotlivých krajinách. Prepojenie medzi podnikaním a udržateľnosťou je čoraz zreteľnejšie a konkrétnejšie.

4.5

Európske podniky prijímajú mnohé iniciatívy v snahe spojiť environmentálne ciele s hospodárskou odolnosťou. Proces, ktorý sa začal v severnej Európe, je čoraz intenzívnejší a postupne sa rozširuje na celý kontinent. Ciele jednotlivých spoločností sú vyjadrené v poslaniach, projektoch a spolupráci s akademickou obcou, mimovládnymi organizáciami, sociálnymi partnermi a ostatnými subjektmi. Medzi tieto národné organizácie patria:

4.6

Stále ešte jestvujú podstatné rozdiely v prístupe, ktoré súvisia s úrovňou hospodárskeho rozvoja a rozsahu prepojenia vnútroštátnych hospodárstiev a výskumu a vývoja s vývinom presahujúcim vnútroštátny a európsky kontext. V dohľadnej budúcnosti však budú podniky v Európe vykonávať činnosť v tom istom celosvetovom rámci, ktorý si bude vyžadovať podobné postoje a reakcie. Na túto skutočnosť sa bude musieť pripraviť riadenie, ako aj vzdelávanie a odborná príprava.

4.7

Možno určiť niektoré spoločné vlastnosti:

5.1

Stratégie na zníženie emisií oxidu uhličitého budú zohrávať hlavnú úlohu pri podpore udržateľného rastu. Sú spojené s priemyselnou politikou EÚ.

5.2

Európsky priemysel musí v súčasnosti reagovať na širokú a zložitú zmes politických cieľov a nástrojov na európskej, vnútroštátnej a dokonca aj na miestnej úrovni, ktoré sa zameriavajú na zníženie emisií CO2, energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú účinnosť. Ciele a nástroje sú niekedy nejasné, prekrývajú sa a nie sú primerane zjednotené. Na zabezpečenie účinnosti a nákladovej efektívnosti priemyslu sú potrebné jednoduchšie, predvídateľnejšie a jednotnejšie opatrenia.

5.3

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo napreduje najmä vďaka úsiliu o zníženie nákladov po zvýšení cien ropy a energií, ku ktorému došlo pred nástupom kultúry ochrany životného prostredia. Hnacou silou tohto prechodu sú následky (súčasné alebo predpokladané) zmeny klímy spôsobenej emisiami skleníkových plynov.

5.4

Podľa názoru EHSV by súdržný a konzistentný rámec pre bezpečnejšie a konkurencieschopnejšie dodávky energie s nízkymi emisiami uhlíka dôsledne uplatňovaný v členských štátoch mali tvoriť štyri hlavné piliere:

5.5

Systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) bude hlavným nástrojom politiky EÚ na dosiahnutie cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov harmonizovaným a nákladovo efektívnym spôsobom. Mal by sa uplatňovať trhovým spôsobom. Európsky hospodársky a sociálny výbor konštatuje, že sú tri zásadné otázky, ktorými sa ešte treba zaoberať:

5.6

Navyše sa všeobecne uznáva, že sú potrebné významné vstupné investície do verejnej infraštruktúry, t. j. do európskej energetickej rozvodnej siete. Rozhodujúci bude záväzok verejných aktérov poskytnúť vstupné investície a podporiť dôveru medzi súkromnými investormi. Touto otázkou by sa mala zaoberať Rada a mala by byť súčasťou iniciatívy EÚ zameranej na rast.

5.7

Na základe toho by sa mal takisto zmierniť badateľný trend premiestňovania niektorých európskych priemyselných činností do iných regiónov sveta, a to napriek skutočnosti, že v stratégii Európa 2020 a pri jej vykonávaní sa berie do úvahy riziko presunu emisií oxidu uhličitého.

5.8

Každý návrh na štrukturálne zlepšenie ETS by mal riešiť otázky uvedené v bodoch 5.4 a 5.5. Súčasné diskusie o prispôsobení ETS nie sú dostatočne zamerané na riešenie týchto otázok alebo na zmenu návrhu ETS. Výsledkom upravených zameraní by od roku 2020 mala byť stabilná cena CO2, na základe ktorej by účastníci trhu mali byť schopní plánovať dlhodobé investičné rozhodnutia týkajúce sa riešení na zníženie emisií CO2. Zlepšenie ETS by umožnilo predísť potrebe krátkodobého politického zásahu.

5.9

Zlepšenie ETS je takisto potrebné na zvýšenie miery prijatia zo strany verejnosti a pracovníkov. Aj keď sa predpokladá, že niektoré „tradičné“ pracoviská rýchlo zaniknú, ešte nie sú primerane zavedené nové ekologické pracovné miesta s nízkymi emisiami CO2. Veľmi prudké zmeny znamenajú, že v tradičných výrobných oblastiach sa prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo často pociťuje ako hrozba. Je nevyhnutný sociálny dialóg na rôznych úrovniach, aby sa podporila transparentnosť a prijatie zo strany dotknutých osôb a začali vzdelávacie a rekvalifikačné programy pre všetkých pracovníkov v záujme zosúladenia ich znalostí s meniacim sa dopytom na trhu práce.

5.10

Najdôležitejšia je nová politika v oblasti výskumu a vývoja a inovácií, zameraná na vytváranie hodnôt v zložitých (medzinárodných) hodnotových reťazcoch, ktorých cieľom je nízkouhlíkové hospodárstvo. Treba rozšíriť súčasné zameranie technológií. Zmena klímy, vznikajúci nedostatok strategických zdrojov a následné zvyšovanie cien podporujú zmeny myslenia v odvetví energetiky a surovín. Takisto je nevyhnutné vziať do úvahy úsilie o vyrovnanie v rozvíjajúcich sa a rozvojových krajinách vrátane prenosu technológií. Zvyšuje sa dopyt po zdrojoch, zatiaľ čo reštrukturalizácia energetických systémov a zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov sú rizikové a veľmi nákladné. Úspech bude takisto závisieť od rôznych, úzko navzájom prepojených odborností a priemyselných odvetví. V súvislosti so všetkými týmito faktormi je v EÚ naliehavo nevyhnutný jednotný technologický prístup (6) podporený dôsledným politickým rozhodovaním.

5.11

Integrované prístupy prekračujú výrobnú fázu a ich cieľom je environmentálna účinnosť v každej fáze životného cyklu, t. j. návrh, suroviny, montáž, distribúcia a likvidácia. Je nevyhnutné, aby verejní a súkromní aktéri diskutovali o integrovaných politikách výrobkov. Musia byť presne vymedzené, aby sa zabránilo nadmernej regulácii. Do úvahy v tejto súvislosti prichádzajú prípadné dohody medzi výrobcami a vládami resp. EÚ, týkajúce sa environmentálnych značiek, označovania energetickej účinnosti, ekodizajnu, zákazu látok a označenia ekologickej stopy. Aby boli značky účinné, mali by obsahovať primerané a spoľahlivé informácie pre spotrebiteľov, čo by bolo aj v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách, ktorá by sa mala náležite implementovať.

5.12

Nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia cieľa zaistiť pre Európu bezpečné, globálne konkurencieschopné a účinné dodávky energie za primeranú cenu, zaručené účinnou energetickou infraštruktúrou a príslušnými predpismi, sú tiež rozsiahle výdavky na základný a aplikovaný výskum a vývoj (7).

5.13

Na spoločnosti má vplyv inovácia systémov za hranicami odvetví a integrovaných hodnotových reťazcov vzhľadom na to, že v dlhodobom horizonte je nevyhnutné dekarbonizovať svetové energetické systémy založené na fosílnych palivách, pričom v súvislosti s nedostatkom surovín bude nevyhnutné hospodárstvo, ktoré šetrí zdroje. Na všetkých trhoch sa postupne presadzuje udržateľnosť a na základe toho sa stierajú tradičné hranice medzi odvetviami a vznikajú nové hodnotové reťazce.

5.14

Súčasná diskusia je takisto podnetom na vznik čoraz väčšieho počtu iniciatív zdola nahor v rámci spoločností. Mnoho veľkých spoločností, ako aj MSP vytvára nízkouhlíkové obchodné stratégie a modely pre celý hodnotový reťazec. Predvídanie budúcich energetických požiadaviek takisto prinesie konkurenčné výhody. Na to sú potrebné primerané právne predpisy. Presadzovanie interne vzniknutých inovačných myšlienok a inovačných postupov vo výrobe a organizácii, a to od vrcholového vedenia až po bežných pracovníkov, sa v mnohých spoločnostiach stáva bežnou praxou.

5.15

Ako príklady možno menovať:

5.15.1

V odvetví stavebníctva, na ktoré pripadá významná časť konečného dopytu po energii, možno podstatne znížiť spotrebu zdrojov fosílnych palív nákladovo efektívnym spôsobom tak, že sa zvýši energetická účinnosť existujúcich a nových budov, napr. prostredníctvom tepelnej izolácie a lepších vykurovacích metód. Iným príkladom sú projekty spoločností a samospráv na výstavbu dopravnej infraštruktúry a prepravy udržateľnej energie vytvorenej na miestnej úrovni. Týmto aspektom a ich špecifickému kontextu sa bude venovať osobitné stanovisko EHSV (8).

5.15.2

Asociácia Euracoal navrhuje trojstupňovú stratégiu pre čisté uhlie, ktorá zohľadňuje zistenia Plánu postupu v energetike do roku 2050 a zahŕňa: zavedenie modernej technológie do odvetvia výroby energie spaľovaním uhlia, ktorá znižuje emisie; vývoj vysoko účinných a pružných technológií ďalšej generácie; a demonštráciu a zavedenie zachytávania, ukladania a dopravy CO2, spolu so zachytávaním a ukladaním CO2 z iných palív a odvetví. Existuje priestor na zlepšenie možností v oblasti vývozu technológií čistého uhlia z EÚ.

5.15.3

Mimoriadne aktívne sú odvetvia lesného hospodárstva založené na obnoviteľných surovinách a využívajúce energiu z prirodzene obnoviteľných zdrojov. S cieľom zabezpečiť, aby sa na trh úspešne priniesli prevratné technológie a nové výrobky, je nutný súbor sektorových politík vrátane výskumu a vývoja. Je nevyhnutné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi surovinami a energetickým využitím surovín. Opatrenia musia byť v súlade s celosvetovým vývojom, ostatnými oblasťami politiky a priemyselnými investičnými cyklami.

5.15.4

V súčasnosti sa vypracúvajú iniciatívy naprieč rôznymi oblasťami. Verejno-súkromné partnerstvá, ako napr. partnerstvo za udržateľný spracovateľský priemysel účinným využívaním zdrojov a energie (SPIRE) a iniciatíva za priemyselný výskum energetických surovín (EMIRI) – aby sme menovali aspoň dve – by mali mať zaručenú vysokú prioritu a náležité financovanie v rámci programu Horizont 2020.

5.16

Na úrovni EÚ práve teraz mnoho ďalších odvetví vytvára dlhodobé plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

5.17

Prechod na biohospodárstvo pre Európu bude tiež súčasťou riešenia a bude predstavovať dôležitý pokrok pri budovaní nízkouhlíkového hospodárstva. Spoločnosti prinášajú nové biovýrobky a riešenia, ktoré spĺňajú rastúce očakávania a špecifikácie.

6.1

Uvedené postupy sa musia účinne spájať s technologickým, hospodárskym a sociálnym rámcom a podmienkami, v ktorých musia byť zakotvené. Patria sem cielené programy spoločností v oblasti výskumu a investícií a čo najlepšie nastavený dialóg, vedený na odvetvovej úrovni a na úrovni spoločností, s verejnými orgánmi – európskymi a vnútroštátnymi – a s rôznymi zainteresovanými stranami.

6.2

S cieľom podporiť iniciatívu pre rast by EÚ a členské štáty mali zvážiť využívanie financovania, ktoré je v súčasnosti nevyužité alebo dokonca úplne nové, ako zdroj financovania naliehavých opatrení. Prevratné technológie a inovatívne projekty by mal podporovať 7. a 8. rámcový program. Európska investičná banka by tiež mala zohrávať podpornú úlohu. Okrem toho EHSV odporúča, aby sa v tejto súvislosti diskutovalo o daňových úľavách ako o možnom nástroji.

6.3

Technologické platformy EÚ, z ktorých väčšinu iniciujú priemyselné odvetvia, združujú spoločnosti, výskumné inštitúty a akademickú obec, ako aj názory verejnosti na budúci vývoj (9). Majú rozhodujúcu úlohu pri analýze svetových trendov a očakávaní, ako aj pri spoločnom vymedzovaní cieľov a časových harmonogramov.

6.4

Vymedzenie cieľov trhu vyžaduje testovanie a diskusie s dodávateľmi a zákazníkmi, ako aj so zainteresovanými stranami, ako napríklad so sociálnymi partnermi, mimovládnymi organizáciami, regionálnymi orgánmi a spotrebiteľmi. Za právne predpisy a reguláciu sú zodpovedné EÚ a vlády. Nemal by to však byť jednosmerný proces, ale mal by sa spájať s realizovateľnými plánmi postupu a prebiehajúcimi postupmi a plánovaním vo vedúcich spoločnostiach (10). To si vyžaduje stálu výmenu analýz a overovanie názorov medzi verejným a súkromným sektorom.

6.5

Politická diskusia sa často zameriava najmä na iniciatívy EÚ (alebo vlád) zhora nadol, týkajúce sa zmeny klímy, demografického vývoja, zdravia, potravín, vody atď. bez zohľadnenia súčasnej situácie v podnikoch. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva na začlenenie analýz a riešení zo súkromných odvetví, ktoré majú rovnaké záujmy. Na riešenie hlavných problémov budú potrebné predovšetkým súkromné investície a kvalifikované pracovné sily.

6.6

Do procesov modernizácie sa musia začleniť sociálne ciele v spoločnostiach a potreba udržať angažovanosť pracovníkov. EÚ a členské štáty by mali prostredníctvom výborov pre odvetvový a medziodvetvový sociálny dialóg podporovať a vykonávať opatrenia na podporu sociálne prijateľného riadenia prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Okrem kladenia dôrazu na zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre pracovníkov a zamestnancov (11), takisto treba vziať do úvahy kvantitatívne aspekty a časové harmonogramy.

6.7

V tejto súvislosti možno spoločné úsilie vlád a správ, spoločností a zástupcov zamestnancov a pracovníkov zamerané na prekonanie historicky vysokej miery nezamestnanosti vyjadriť v aktualizovaných študijných plánoch, programoch vzdelávania a odbornej a učňovskej prípravy.

6.8

Dôležitým, ak nie rozhodujúcim aspektom je zabezpečenie rovnakých východiskových podmienok na celosvetovej úrovni, napríklad prostredníctvom globálnych noriem a osvedčovania, transparentných právnych predpisov, symetrického prístupu na trh, ochrany duševného vlastníctva a rovnakej úrovne ochrany spotrebiteľa. Mali by sa tiež rešpektovať základné pracovné práva. Tieto aspekty by mali byť neoddeliteľnou súčasťou európskej obchodnej politiky (12).

6.9

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že všetci aktéri by mali vziať do úvahy proces, v rámci ktorého spoločnosti a skupiny spoločností zavádzajú požiadavky a postupy, ktoré si sami stanovujú, keďže včasné dosahovanie požadovaných cieľov môže znamenať veľkú záťaž.