4.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/6


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Čo sa mení pre bankovníctvo v Európe novými finančnými predpismi?“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 299/02

Spravodajkyňa: Anna NIETYKSZA

Pomocný spravodajca: Pierre GENDRE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2011 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Čo sa mení pre bankovníctvo v Európe novými finančnými predpismi?“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 11. júna 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 482. plenárnom zasadnutí 11. a 12. júla 2012 (schôdza z 12. júla 2012) prijal 135 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

Hlavným poslaním bankového sektora, ktorý predstavuje v priemere 5 % HDP EÚ, musí byť financovanie reálneho hospodárstva, a to najmä inovatívnych podnikov, rastu malých a stredných podnikov, ktoré sú hnacou silou európskeho hospodárstva, a zabezpečenie úspor vkladateľov.

1.2

EHSV víta úsilie Európskej komisie a členských štátov s cieľom posilniť bankový sektor a predísť ďalším finančným krízam prostredníctvom znižovania rizika a zmierňovania ich účinkov.

1.3

EHSV sa domnieva, že sa treba poučiť zo súčasných hospodárskych a finančných kríz a vnútroštátne, európske a medzinárodné orgány si v záujme účinnejšieho dohľadu musia osvojiť nový prístup a finančné inštitúcie prevziať väčšiu zodpovednosť.

1.4

EHSV podporuje opatrenia, ktorých cieľom je posilniť štruktúru kapitálu bánk a ich schopnosť financovať hospodárstvo, a varuje vedúcich predstaviteľov bánk pred pokušením usilovať sa dosiahnuť zisk za veľmi krátky čas a pred špekulatívnymi aktivitami, ktoré destabilizujú trh.

Zodpovednosť vedúcich predstaviteľov bánk, kontrolných orgánov na vnútroštátnej, európskej a internej úrovni v bankách musí byť jasnejšie a lepšie vymedzená v snahe podporiť etické správanie založené na transparentných pravidlách.

1.5

EHSV upozorňuje na ťažkosti, ktoré vyvoláva akumulovanie regulačných opatrení, ako aj na výzvy, ktorým musí čeliť 8 000 európskych bánk, aby mohli financovať hospodárstvo v ťažkej hospodárskej situácii v Európe v dôsledku dlhovej krízy, ktorej rozsah a dôsledky ešte nie sú pod kontrolou.

1.6

Európske banky čelia veľkej konkurencii bánk z tretích krajín, ktoré v krajine svojho pôvodu nie sú vystavené rovnakým legislatívnym a regulačným obmedzeniam ako v Európe.

1.7

Opatrenia zamerané na posilnenie štruktúry kapitálu spočívajú na vyššom a kvalitnejšom vlastnom kapitále, lepšom pokrytí rizika, zavedení pomeru zadlženia a novom prístupe k likvidite. Tieto opatrenia môžu mať vplyv na súvahy bánk a spôsobiť citeľné zníženie ich rentability.

1.8

Banky majú preto tendenciu zmenšovať svoju veľkosť, aby sa stali odolnejšími, zameriavať sa na najrentabilnejšie aktivity a obmedziť ponuku finančných služieb, aby mohli lepšie čeliť rizikám, ktorým sú vystavené.

Ozývajú sa hlasy, že je potrebné vrátiť sa k pôvodnému poslaniu banky, ktorým je prijímanie vkladov zákazníkov, ochrana úspor a financovanie reálnej ekonomiky.

1.9

EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné postupne sa vrátiť k oddeleniu obchodných činností banky od jej finančných a investičných aktivít. Súčasná svetová kríza poukazuje na to, že globalizovaný finančný systém založený na neobmedzenej liberalizácii skrýva riziká spojené so zlým využívaním tejto slobody zo strany trhov:

Počet nadnárodných finančných skupín narástol do takej miery, že ich riadenie, kontrola orgánmi dohľadu a hodnotenie ratingovými agentúrami sa natoľko skomplikovali, že tieto skupiny napokon stratili dôveryhodnosť.

Finančné nástroje sa stali nekontrolovateľnými. Nechceme zo zásady odmietať finančnú inováciu, je však neprijateľné, aby sa finančný produkt mohol voľne pohybovať na medzinárodnom trhu spôsobom, ktorý je nadmieru netransparentný, pričom nikto nevie, aké riziko hrozí a kto nesie konečnú zodpovednosť.

1.10

Nové povinnosti v oblasti vlastného kapitálu, najmä zvýšenie pomeru vysokokvalitného kapitálu na 9 % k 30. júnu 2012 pre 60 bánk systémového charakteru, a v období od roku 2015 do roku 2018 pre ostatné banky, by mohli mať negatívne dôsledky pre miestne a družstevné banky, ktoré sú ústretovejšie voči malým a stredným podnikom a mikropodnikom. Kapitálové požiadavky by nemali diskriminovať žiadnu skupinu bánk.

1.11

Ak budú mať banky ťažkosti s mobilizovaním kapitálu, pre malé a stredné podniky bude ťažšie získať potrebné finančné prostriedky. Je potrebné vyhnúť sa zúženiu úverovej ponuky a zvýšeniu bankových poplatkov. EHSV vyzýva Komisiu, Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a orgány dohľadu členských štátov, aby zabezpečili, že kapitálové rezervy malých bánk budú prispôsobené ekonomickým modelom týchto bánk.

1.12

Požiadavky obozretnosti si už vyžiadali zníženie úverov a ich zdraženie pre malé podniky, najmä pokiaľ ide o začínajúce a inovujúce podniky a podniky, ktoré predstavujú väčšie riziko. Európa nebude môcť realizovať ciele stratégie Európa 2020, Digitálnej agendy, Európy aktívnej v oblasti výpočtového mračna (Cloud Active Europe), Plánu postupu v energetike do roku 2050 alebo iniciatívy „Small Business Act” pre Európu, ak sa v dôsledku nových obozretných opatrení zníži podiel finančných prostriedkov určených pre malé a stredné podniky.

EHSV vyzýva Komisiu, aby veľmi pozorne sledovala vývoj v oblasti úverov a bankových poplatkov pre podniky a súkromné osoby.

1.13

Opatrenia na zefektívnenie dohľadu vnútroštátnych, európskych a medzinárodných orgánov nad trhmi budú mať ďalekosiahle dôsledky pre organizáciu bánk a vnútorné kontroly. Z toho bude vyplývať väčšia zodpovednosť manažmentu, povinnosť pozornejšie hodnotiť návratnosť vlastného kapitálu a lepšie riadiť riziká. Banky budú musieť vypracovávať svoje prognózy predaja a stratégie rozvoja bankových produktov a portfólií s ohľadom na ich rentabilitu a hodnotiť absorpčnú kapacitu vlastného kapitálu. Bude to mať za následok reorganizáciu štruktúr smerujúcu k nárastu významu odvetví informačných technológií, kontroly a riadenia rizík a zvýšeniu počtu pracovných miest na týchto oddeleniach na úkor ostatných tradičnejších sektorov.

1.14

Banky v EÚ zamestnávajú viac ako 3 milióny pracovníkov, z ktorých veľká väčšina pracuje v retailovom bankovníctve. Od začiatku roka 2011 sa zrušilo viac ako 150 000 pracovných miest a zatvorilo veľa pobočiek. Podľa rôznych prognóz dôjde v priebehu roku 2012 k zrušeniu ďalších 100 000 pracovných miest. EHSV žiada od Komisie, aby podporila zlepšenie sociálneho dialógu v tomto sektore a zintenzívnila konzultácie so sociálnymi partnermi o iniciatívach, ktoré majú vplyv na vývoj tejto profesie.

1.15

EHSV si želá, aby sa pri zavádzaní nových nariadení zohľadnila rozmanitosť členských štátov, a najmä nových členských štátov EÚ, ktorých úverové trhy v plnej miere nevyužívajú svoj potenciál a ktorých banky sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve veľkých európskych a svetových bankových skupín. V záujme zlepšenia svojej bilancie a s cieľom reagovať na nové záväzky by sa tieto skupiny mohli pokúsiť previesť kapitál zo svojich pobočiek a obmedziť svoje investície, v dôsledku čoho by sa vo výraznej miere znížilo financovanie hospodárstva v týchto krajinách. EHSV v tejto súvislosti pripomína záväzok vyplývajúci z Viedenskej iniciatívy, na základe ktorého sa nebude pristupovať k sťahovaniu likvidity. Je potrebné chrániť niektoré originálne modely, ako sú družstevné banky v Nemecku a Poľsku. Len v samotnom Poľsku tento sektor zahŕňa viac ako 300 bánk. Rozsiahla reforma, ktorú si vyžadujú nové pravidlá, sa nebude môcť realizovať bez prechodného obdobia.

1.16

Je potrebné posilniť právomoci Európskeho orgánu pre bankovníctvo s cieľom podporiť harmonizáciu. EHSV pripomína, že voľný pohyb kapitálu je zabezpečený na európskej úrovni, pričom bezpečnosť vkladov a solventnosť bánk patria do právomoci vnútroštátnych orgánov. Úverové trhy sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. V krajinách, v ktorých nie je dostatočne rozvinuté poskytovanie úveru, môže v dôsledku príliš rýchleho dobehnutia úrovne zadlženia vzniknúť špekulatívna bublina. Ak sa pravidlá obozretnosti zavedú na európskej úrovni jednotne, vnútroštátne orgány nebudú môcť včas zasiahnuť. Do úvahy by sa však mal vziať návrh viacerých vedúcich predstaviteľov EÚ vytvoriť európsku bankovú úniu s cieľom zaviesť na tejto úrovni kontrolu systémových bánk a poskytnúť garanciu vkladov v prípade bankrotu.

1.17

Európskym bankám na celosvetovej úrovni hrozí, že sa stanú menej konkurencieschopnými ako ich konkurenti. Banky, ktoré sa usilujú o zvýšenie dodatočného vlastného kapitálu, môžu väčšinu tohto kapitálu získať zo štátnych investičných fondov a z bánk v Ázii a na Blízkom východe. Existuje reálne riziko, že sa vlastníctvo európskeho bankového systému vymkne spod kontroly členských štátov EÚ. Z toho dôvodu EHSV žiada európske orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie a zabezpečili, aby sa na medzinárodnej úrovni uplatňovali rovnaké opatrenia založené na obozretnosti s cieľom vytvoriť právne predpisy, ktoré by skutočne platili v celosvetovom meradle.

1.18

Nové informačné technológie: e-banking, home-banking, zabezpečené virtuálne prevody (elektronický podpis) alebo cloud computing v súčasnosti spôsobujú revolúciu v tradičných bankových službách. Banky budú mať ťažkú úlohu financovať reálnu ekonomiku a zároveň budú musieť čeliť vyšším nákladom na financovanie v nadväznosti na zavádzanie nových technológii, pričom budú mať nižšiu ziskovosť. EHSV sa domnieva, že počas tejto rozsiahlej transformácie bude potrebné zabezpečiť pomoc a poskytnúť podporu všetkým subjektom bankového sektora.

2.   Úvod

2.1

Kríza finančníctva a jej dôsledky pre hospodárstvo prinútili vlády a finančné orgány, aby sa začali zaoberať počiatočnými dôvodmi zrútenia finančného systému, ktorý sa považoval za stabilný, dobre regulovaný a efektívne kontrolovaný.

2.2

Urýchlene boli prijaté prvé opatrenia finančného a menového charakteru (výrazné zníženie základnej sadzby, likvidita, štátna pomoc). Cieľom dlhodobejších opatrení bolo posilniť štruktúru trhov a zabrániť budúcim systémovým krízam: išlo teda o opatrenia s regulačným, prudenciálnym alebo fiškálnym charakterom. Nadnárodné organizácie, ako MMF, skupina G20, Banka pre medzinárodné zúčtovanie alebo Komisia, zaujali otvorený postoj k spolupráci, ich názory sa však líšia.

2.3

Od krízy v roku 2008 EÚ prijala viac ako 50 legislatívnych opatrení. 99 % reforiem malo byť zrealizovaných do konca roka 2011, aby mohli vstúpiť do platnosti v roku 2013 s výnimkou ukazovateľa kapitálovej primeranosti (Tier 1 (T1)), ktorý musí od 30. júna 2012 dodržiavať 60 bánk, ktoré sú považované za systémové. V prípade ostatných bánk sa má tento ukazovateľ začať uplatňovať v období od roku 2015 do roku 2018.

2.4

Tretia Bazilejská dohoda, ktorá bola zverejnená v novembri 2010, vyžaduje, aby banky mali viac kvalitnejšieho vlastného kapitálu, aby mohli odolávať budúcim krízam, a najmä:

aby mali 4,5 % kmeňového kapitálu a 6 % kapitálu Tier 1 pozostávajúceho z rizikovo vážených aktív;

povinnú rezervu 2,5 % na zachovanie kapitálu;

dobrovoľnú proticyklickú rezervu, ktorá umožní národným regulačným orgánom požadovať až ďalších 2,5 % vlastného kapitálu v obdobiach nárastu úverov.

Nástroj Bazilej III zavádza 3 % pomer zadlženia a dve povinné miery likvidity: ukazovateľ krátkodobej likvidity (LCR), ktorý vyžaduje, aby banka mala vysokokvalitné aktíva na pokrytie svojich potrieb z hľadiska likvidity na 30 dní, a ukazovateľ dlhodobej likvidity (NSFR), ktorý vyžaduje, aby dostupný objem stabilných prostriedkov presahoval potreby likvidity na obdobie jedného roka.

2.4.1

Európska komisia v júli 2011 predložila návrhy na transponovanie pravidiel Bazilej III do smernice o kapitálových požiadavkách CRD IV s cieľom posilniť európsky bankový sektor a povzbudiť banky, aby pokračovali vo financovaní rastu hospodárstva. Komisia však nevyvinula žiadnu konkrétnu iniciatívu, ktorá by bola zameraná na podporu poskytovania úverov.

2.5

Cieľom je stimulovať banky, aby mali viac vlastného kapitálu, a mohli tak odolávať krízam, a navrhnúť orgánom dohľadu nový nástroj, ktorý im umožni kontrolovať banky a zasiahnuť, ak sa zistia riziká.

2.6

Smernica CRD IV pokrýva oblasti, ktoré upravuje platná smernica o kapitálových požiadavkách, musí sa však transponovať tak, aby zodpovedala situácii v každom členskom štáte.

2.7

Napriek oneskoreniu a nedostatkom v prijatých pravidlách, došlo k reálnemu pokroku na ceste k prijatiu nových predpisov, ale niektoré otázky ešte zostávajú nezodpovedané:

Pokrývajú nové pravidlá všetky finančné postupy používané vo svete?

Bude možné dôverovať efektívnej kontrole, keď sa vymedzí regulácia trhu?

Ovplyvnia a zmenia nové pravidlá situáciu (štruktúry, konsolidácia, spôsoby distribúcie, zamestnanci) v európskom bankovom sektore, ktorý tvorí viac ako 8 000 bánk, a jeho správanie, pokiaľ ide o financovanie hospodárstva: poskytovanie úverov podnikom, samosprávam a jednotlivcom?

3.   Nepriaznivá finančná a hospodárska situácia

3.1

Banky v Európe musia v súčasnosti čeliť náhlym zmenám spojených s reguláciou a konjunktúrou, ktoré vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o ich schopnosť financovať hospodárstvo v hospodárskej situácii, ktorú zhoršuje kríza štátneho dlhu, ktorá zasiahla najmä eurozónu.

3.2

Zavedením ustanovení Bazilejského výboru (Bazilej III) budú mať banky povinnosť posilniť svoj vlastný kapitál, dodržiavať veľmi vysoké miery dlhodobej likvidity NSFR a vytvárať kapitál obozretnosti.

3.3

Záťažové testy, ktorým sa banky podrobili v dvoch etapách, neodstránili pochybnosti o vplyve platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých členských štátov eurozóny.

3.4

V medzinárodnom finančnom spoločenstve vzniklo ovzdušie nedôvery, v dôsledku čoho sa objavili problémy s likviditou na medzibankovom trhu a banky sa začali orientovať na najbezpečnejšie investície.

3.5

V tejto súvislosti ECB intervenovala v dvoch prípadoch a bankovému sektoru celkovo poskytla finančné kapacity vo výške 1 000 miliárd EUR s jednopercentným úrokom s možnosťou splatnosti do troch rokov. Tento nástroj má zásadný význam pre opätovné nastolenie dôvery na medzibankovom trhu a zachovanie objemu úverov pre hospodárstvo. Veľká časť týchto finančných prostriedkov však bola znovu uložená v ECB a iná časť bola určená na nákup verejných dlhov. EHSV sa domnieva, že ECB musí vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní zistiť, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky využívajú.

3.6

Potreba rekapitalizácie bánk, ktorú Európsky orgán pre bankovníctvo odhadol na viac ako 100 miliárd EUR, je čoraz naliehavejšia.

3.7

Poskytovanie úverov podnikom, najmä malým a stredným podnikom, samosprávam a jednotlivcom je čoraz prísnejšie. Okrem toho, banky dôkladne skúmajú súvisiace riziká, a preto stúpajú náklady na toto financovanie. Alternatíva v podobe financovania podnikov prostredníctvom finančných trhov sa zdá byť ešte zložitejšia. Táto situácia súvisiaca s politikou obmedzovania rozpočtových výdavkov spôsobuje, že vyhliadky na rast v roku 2012 sú, okrem niektorých zriedkavých výnimiek, slabé alebo nulové pre celú Európsku úniu.

4.   Kontroly a pravidlá v bankovom sektore

4.1

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť krízu rizikových hypotekárnych úverov (subprimes): výstražné signály, ktoré tejto kríze predchádzali, mali varovať kontrolné orgány. Nikto nepochyboval o rentabilite investícií, ktoré prinášali zisky bankám a ich klientom, hoci Federálna spoločnosť na poistenie vkladov (FDIC) varovala pred týmito produktmi. Federal Reserve však v rokoch 2002 až 2006 neprijala žiadne opatrenia.

4.2

Banka Lehmann Brothers nemusela skrachovať, keby si kontrolné orgány boli včas všimli, že táto inštitúcia má vážne problémy s likviditou. Nebezpečenstvo, ktoré predstavoval hypotekárny úver poskytovaný na 100 % hodnoty záruky, ktorý ako „balíky“ finanční sprostredkovatelia predávali ďalej, sa vymklo spod kontroly. Aby sme sa vyhli ďalším krízam, treba zaviesť opatrenia spočívajúce na osobnej zodpovednosti vedúcich predstaviteľov finančných inštitúcií, keďže chýba primeraný dohľad.

4.3

Hoci je pravdou, že kríza vypukla v dôsledku príliš komplexných (tzv. toxických) produktov, pravdou je aj to, že kontrolné orgány mohli na základe existujúcich pravidiel zakázať vytváranie, či dokonca obeh, týchto produktov.

Nové pravidlá nebudú môcť s istotou zaručiť, že sa vyhneme ďalšej kríze, ak kontrolné orgány nebudú mať k dispozícii dostatočné prostriedky na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy, a ak vnútorné kontroly budú i naďalej neúčinné.

4.4

V kontexte liberalizácie finančných trhov musia vlády dodržiavať svoje záväzky a spolupracovať na medzinárodnej úrovni, aby nevznikali oblasti s odlišnými pravidlami.

4.5

Nové pravidlá by mali spočívať na týchto zásadách:

a)

prístup k povolaniam v bankovom sektore môže byť otvorený, avšak previerky osôb a kontrola pôvodu kapitálu musia byť prísnejšie a účinnejšie;

b)

odborníci zodpovední za finančné operácie musia byť oprávnení, riadení a kontrolovaní; mimobankový sektor a „shadow banking“ je nevyhnutné odstrániť;

c)

nové finančné produkty musia podliehať schváleniu a kontrole vnútroštátnych a európskych bankových orgánov.

4.6

Nezávislý orgán zložený z odborníkov, ktorý už pracovne nepôsobia vo finančnom sektore, by mal pravidelne hodnotiť činnosť inštitúcií dohľadu. Hodnotenie by sa malo zameriavať najmä na to, aký dosah majú rozhodnutia týchto inštitúcií na riadenie bánk.

5.   Čo sa mení pre bankovníctvo v Európe?

5.1

V súčasnosti sú banky vystavené veľkému tlaku, pretože v dôsledku nových pravidiel musia nanovo definovať svoj model podnikania. Tieto pravidlá spolu s ťažkou finančnou a hospodárskou situáciou mali za následok:

posilnenie štruktúry kapitálu všetkých finančných inštitúcií, z ktorých väčšina už rešpektuje ukazovateľ „Tier 1“; tieto ustanovizne budú mať tendenciu zmenšiť svoju súvahu, aby sa stali odolnejšími (poznámka pod čiarou: štúdia KPMG, december 2011, Evolving Banking Regulations, A long journey ahead – the outlook for 2012),

pravidlá Bazilej III a povinnosť rešpektovať koeficienty likvidity na obdobie presahujúce jeden mesiac (NSFR) a koeficient likvidity na obdobie do jedného mesiaca (LCR) spôsobujú zvýšenie potrieb z hľadiska vlastných zdrojov a potrebu zachovať prebytky likvidity, ktoré sú v niektorých prípadoch štvornásobne vyššie než minimálna potreba likvidity bánk. Tieto opatrenia negatívne ovplyvnia finančné výsledky a povedú k zníženiu súvah bánk,

ťažkosti poskytovať úvery v obdobiach hospodárskeho rastu, a to z dôvodu „proticyklickej kapitálovej rezervy“. Napriek veľkému dopytu po úveroch sa budú musieť banky vyrovnať so zvýšenými požiadavkami na vlastný kapitál. Úverové portfóliá si musia na žiadosť kontrolných orgánov zachovať túto rezervu; výška rezerva likvidity, ktorú stanovujú vnútroštátne kontrolné orgány môže dosahovať až 2,5 % požadovaného vlastného kapitálu.

5.2

Všetko toto má za následok:

5.2.1

výrazné zníženie kapitálovej návratnosti (ROE) v bankovom sektore, ktorá môže dosahovať 10 až 30 % (v extrémnom prípade), a preto sa znižuje záujem investorov o bankový sektor a zmenšuje sa kapitál európskych bánk;

5.2.2

pokles financovania podnikov a samospráv a zdraženie úverov, najmä úverov poskytovaných malým a stredným podnikom (MSP), ktoré sú často považované za rizikovejšie a nemajú dostatočné záruky alebo spolufinancovanie;

5.2.3

možné zníženie dlhodobých úverov v dôsledku toho, že od roku 2018 bude zavedené kritérium dlhodobej likvidity NSFR a pomer zadlženia. Táto situácia by mohla mať negatívny vplyv na financovanie investícií do infraštruktúry;

5.2.4

povinnosť lepšie hodnotiť návratnosť vlastného kapitálu a lepšie riadiť riziká. Banky musia vypracovávať svoje prognózy predaja a stratégie rozvoja bankových produktov a portfólií s ohľadom na rentabilitu a hodnotiť absorpčnú kapacitu vlastného kapitálu;

5.2.5

mohlo by sa stať, že banky budú musieť znášať vysoké náklady spojené s auditom a podávaním správ, v snahe rešpektovať nové pravidlá a vyhovieť požiadavkám vnútroštátnych a medzinárodných kontrolných orgánov. To sa odrazí na organizácii banky a v štrukturálnych zmenách;

5.2.6

v sektoroch s preferenčnou rizikovou váhou sa poskytovanie úverov obmedzí. Okrem toho zavedenie pomeru zadlženia (leverage ratio) môže viesť v dlhodobom horizonte k obmedzeniu financovania štátov, územných samospráv alebo iných sektorov s preferenčnou rizikovou váhou;

5.2.7

v dôsledku zdraženia úveru sa môže stať, že sa časť aktivít presunie do inštitúcií, na ktoré sa tieto pravidlá nevzťahujú. Do popredia sa tak dostanú mimobankové inštitúcie, ktoré poskytujú súkromným osobám pôžičky s veľmi vysokými úrokmi, často v hotovosti, a ich činnosť nepodlieha takej prísnej kontrole, ako je tá, ktorá sa vykonáva v prípade bánk.

5.3

Nové pravidlá sa uplatňujú bez rozdielu na veľké bankové inštitúcie aj na malé. Pre niektoré krajiny, ako sú nové členské štáty zo strednej a východnej Európy, ktoré vykazujú vysoký rast, môžu byť tieto pravidlá nevhodné.

V týchto krajinách by nové pravidlá mohli obmedziť investície. Banky sú tu často v rukách nadnárodných skupín a vnútroštátni akcionári majú menšinové zastúpenie. Materské spoločnosti môžu presunúť späť domov podstatnú časť kapitálu svojich pobočiek, aby z celkového hľadiska vyhoveli pravidlám. Pobočky, takto pozbavené prostriedkov, sa budú menej podieľať na financovaní miestneho hospodárstva. EHSV pripomína, že na európskej úrovni je zabezpečený voľný pohyb kapitálu, pričom bezpečnosť vkladov a solventnosť bánk patria do právomoci vnútroštátnych orgánov.

5.4

Úverové trhy sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. V krajinách, v ktorých nie je dostatočne rozvinuté poskytovanie úveru, môže v dôsledku príliš rýchleho dobehnutia úrovne zadlženia vzniknúť špekulatívna bublina. Ak sa na európskej úrovni budú uplatňovať pravidlá obozretnosti, vnútroštátne orgány nebudú môcť zasiahnuť dostatočne rýchlo. Je potrebné posilniť právomoci Európskeho orgánu pre bankovníctvo s cieľom podporiť harmonizáciu.

5.5

Mali by sa zohľadniť niektoré originálne modely, ako napríklad družstevné banky, ktoré fungujú zdravo a nezávisle. Reforma, ktorú si vyžadujú nové pravidlá, sa nebude dať uskutočniť bez prechodného obdobia. Družstevné banky sú dôležitými aktérmi miestneho rozvoja, pretože konajú v záujme svojich členov, súčasne vkladateľov aj príjemcov pôžičiek: MSP, poľnohospodárov, obcí a mnohých ďalších miestnych subjektov.

5.6

Veľké banky budú vyhľadávať investície s nízkym rizikom, ktoré zároveň prinesú čo najväčšie zisky. K tomu treba pripočítať obavy z väčšieho zdanenia a straty v prípade niektorých pasív v súvislosti so štátnym dlhom.

5.7

Konsolidácia sa pravdepodobne zrýchli: sporiteľne a družstevné banky môžu počítať s „autonómnymi“ zdrojmi financovania, ale banky, ktoré na obnovenie kapitálu využívajú trh, budú nútené zlučovať sa, čo bude mať negatívne dôsledky pre MSP a spotrebiteľov. Niektoré banky boli po rozpade ich miestnej a regionálnej siete kúpené a znovu predané. Vnútroštátna koncentrácia bánk bola silná v sektore družstevných a vzájomných spoločností a v sporiteľniach.

5.8

Nižšia rentabilita bánk, spôsobená okrem iného vyššími nákladmi na financovanie a veľmi reštriktívnymi pravidlami, ktorými sa riadi hospodárenie s likviditou, môžu mať za následok zvýšenie bankových poplatkov a úrokov pri investovaní na dobu určitú a v prípade súkromných účtov zákazníkov.

5.9

V kontexte nových pravidiel banky urýchľujú svoju reštrukturalizáciu a viac využívajú nové technológie (internet banking, virtuálna priehradka, používanie smartfónov).

Využívaním nových technológií a diverzifikáciou produktov na trhu sa zintenzívňuje reštrukturalizácia sietí pobočiek, pričom pribúdajú priehradky, pri ktorých sa nemanipuluje s hotovosťou. Pobočky majú tendenciu stať sa len miestom poradenstva a predaja finančných produktov. Tieto nové spôsoby prevodu a platby si zároveň vyžadujú lepšie zabezpečenie proti internetovým útokom, ktoré ohrozujú operácie on-line a operácie realizované prostredníctvom mobilných telefónov.

5.10

Vývoj distribučných kanálov povedie napokon k zúženiu sietí pobočiek a zníženiu počtu pracovných miest. Uplatňovanie smernice CRD IV bude mať za následok zvýšenie počtu pracovných miest v bankách, a to na oddeleniach IT a v súvislosti s riadením rizika, na úkor ostatných bankových aktivít. Je nevyhnutné rozvíjať na všetkých úrovniach kvalitný sociálny dialóg o otázkach spojených so zamestnanosťou a vzdelávaním s cieľom lepšie zvládnuť prebiehajúce zmeny.

6.   Budúci vývoj

6.1

Európsky parlament schválil zásadu zdanenia finančných transakcií a Komisia skúma jej zavedenie do praxe. Členské štáty sa však nedohodli a postoj amerických úradov je negatívny. Navrhovaná nízka výška tejto dane by nemala byť pre banky neúnosnou záťažou a nemala by ani ohroziť konkurencieschopnosť na svetovej úrovni. Ako sa zdôrazňuje v dvoch stanoviskách, ktoré EHSV prijal už skôr (1), cieľom je zabezpečiť nové daňové príjmy, hlavne na financovanie rozvojovej pomoci, a súčasne zmeniť správanie bánk a uprednostniť strednodobé a dlhodobé financovanie hospodárstva pred krátkodobými operáciami špekulatívneho charakteru.

6.2

Možnosť oddeliť retailové aktivity banky od aktivít v oblasti financovania a investovania je predmetom skúmania na podnet člena Komisie Barniera, čím sa spochybňuje model univerzálnej banky. Diskutuje sa o úplnom oddelení: zameriavať sa len na činnosť investičných bánk alebo zakázať bankám investovať na vlastný účet. Niektorí experti s touto myšlienkou nesúhlasia a tvrdia, že univerzálne banky zaisťujú hĺbku trhu a likviditu na trhu, ako aj lepšie financovanie hospodárstva.

6.3

Možnosti ďalšieho vývoja finančného a bankového sektora sa v priebehu uplynulých tridsiatich rokov zmenili: otvorenie trhov viedlo ku globalizácii finančnej sféry, čo zase prispelo k vzniku a rozmachu narastajúceho počtu daňových rajov, na ktoré sa pravidlá nevzťahujú. Zvýšená konkurencia vo svetovom meradle umožnila vznik nových finančných inštitúcií, nových produktov a služieb.

6.4

Veľké bankové skupiny ukázali slabé stránky a limity rastu, ktorý znemožňuje dobrú správu. Budú mať tendenciu zmenšiť svoju veľkosť, aby sa stali odolnejšími a zaznamenávali miernejšie a predvídateľnejšie výkyvy z hľadiska ziskov, bez extravagantných prémií. Zamerajú sa na svoje pôvodné poslanie, teda na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov, pričom ostatné služby obmedzia, zároveň obmedzia aj svoju expanziu v medzinárodnom meradle a zamerajú svoje aktivity na trhy zaznamenajúce väčší rast, čím sa obmedzí ich rentabilita.

6.5

Vďaka novým pravidlám sa pri udeľovaní prémií a odmeňovaní vysokého manažmentu bude postupovať zodpovednejšie a tieto postupy budú podliehať prísnejším kontrolám.

6.6

Bankový dohľad rozšírený na všetky typy finančných podnikov umožní kontrolovať činnosť mimobankových inštitúcií (typu shadow banking).

6.7

Je nevyhnutné zaviesť záväzné pravidlá, pokiaľ ide o prístup k povolaniam v bankovom sektore, aby sa mohol vybrať personál, ktorého kompetencie môžu vzbudiť dôveru zákazníkov a investorov.

6.8

Keď sa prestane poskytovať štátna a medzinárodná pomoc, ktorá je dôsledkom finančných kríz, bude celý tento sektor nepochybne napredovať v závislosti od konjunktúry a od rozvoja nových technológií, ale najmä na základe stratégií, ktoré uplatňuje každý dobre riadený podnik. Banky budú mať ťažkú úlohu zostať dôveryhodnými poskytovateľmi pôžičiek reálnej ekonomike a zároveň sa budú musieť vyrovnať s vyššími nákladmi na financovanie a nižšou rentabilitou.

V Bruseli 12. júla 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29.3.2012 na tému „Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES“ (Ú. v. EÚ C 181, 21.06.2012, s. 55), a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15.7.2010 na tému „Daň z finančných transakcií“(stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 81).