15.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 11/3

1.1

V súčasnej situácii, kedy nemožno očakávať skorý návrat na úroveň niekdajšieho rastu, musí byť spotrebiteľ stredobodom hospodárskych a finančných politík Únie v súlade s oznámením Európskej komisie na tému „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“. Nezávislé a silné organizácie spotrebiteľov zohrávajú na trhu dôležitú úlohu a na splnenie svojej úlohy, ktorou je obrana práv a záujmov spotrebiteľov, musia mať k dispozícii potrebné ľudské, materiálne a technické zdroje.

1.2

Právo spotrebiteľov združovať sa s cieľom obhajovať svoje záujmy je uznané v primárnom práve v článku 169 ZFEÚ, ktorým sa na európskej úrovni normatívne stanovuje, že organizácie spotrebiteľov zohrávajú nenahraditeľnú úlohu ako garanti dôvery a rozvoja európskeho jednotného trhu.

1.3

EHSV vyzýva Komisiu, aby v súlade s uplatňovaním zásady subsidiarity vyvinula iniciatívu s cieľom stanoviť minimálne spoločné práva pre organizácie spotrebiteľov. Sem patrí predovšetkým právo byť konzultovaný a vypočutý prostredníctvom zástupcu, právna a/alebo administratívna definícia práv a záujmov spotrebiteľov prostredníctvom predbežného vypočutia a konzultácií súvisiacich s opatreniami, ktoré sa týkajú ich zákonom chránených práv alebo záujmov, a to na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, a právo podieľať sa na regulácii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

1.4

Skutočnosť, že poskytovatelia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a užívatelia týchto služieb, vrátane mnohých zraniteľných spotrebiteľov, sa opierajú o rovnaký spoločný základ, si vyžaduje osobitný prístup k špecifikám každého trhu (plyn, voda, elektrina atď.) bez toho, aby sa stratil celkový pohľad na všetky tieto služby vzhľadom na dosah, ktorý môžu mať ako celok na kvalitu života a rozpočty domácností. Organizácie spotrebiteľov sú osobitne spôsobilé na to, aby sa zaoberali týmito aspektmi. Pre nesprávne fungujúce služby by sa mal zriadiť podobný systém aký existuje pre chybné výrobky (RAPEX), aby tak bolo možné prostredníctvom siete združení spotrebiteľov varovať spotrebiteľov o existencii takýchto služieb.

1.5

Existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o prístup k informáciám a odborné znalosti o fungovaní trhov so službami všeobecného hospodárskeho záujmu, spôsob stanovovania cien, hodnôt a zložiek, ktoré sú súčasťou prístupu k sieťam, a o formu, v akej sa týkajú spotrebiteľov, pretože predpisy sú veľmi technické a zložité, hoci sú nepochybne v záujme spotrebiteľov a organizácií, ktoré ich zastupujú.

1.6

Spotrebitelia majú zvyčajne viac ťažkostí pri porovnávaní služieb ako pri porovnávaní výrobkov. Obzvlášť komplikované je to v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. V rámci týchto služieb sú veľmi rozmanité nielen zmluvné podmienky, ako napríklad metodológia stanovovania cien, ale tiež začlenenie iných zložiek nad rámec samotnej služby musí byť adekvátne vysvetlené zo strany regulačných orgánov a prediskutované s organizáciami zastupujúcimi záujmy spotrebiteľov, pre ktoré to musí byť zrozumiteľné.

1.7

Výbor sa domnieva, že Komisia musí povzbudzovať členské štáty a národné regulačné orgány k tomu, aby presadzovali transparentnosť, informovanosť a prijímanie rozhodnutí, podporovali diskusiu o príslušných záujmoch – ponuka/dopyt (regulované hospodárske sektory a spotrebitelia) a pozitívnu diskrimináciu organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov s cieľom zrovnoprávniť ich s hospodárskymi subjektmi na diskusných fórach a v rámci regulačných orgánov, aby sa tak zaručilo posilnenie postavenia (empowerment) organizácií spotrebiteľov a tým aj samotných spotrebiteľov.

2.1

EHSV ako európsky orgán, ktorý zastupuje organizovanú občiansku spoločnosť, chce týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy poukázať na potrebu zasadzovať sa za humánny vnútorný trh a obhajovať hospodársku demokraciu (1) so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú, a to predovšetkým pokiaľ ide o konzultácie, účasť a transparentnosť procesov rozhodovania, regulácie služieb všeobecného záujmu, prístup k informáciám a zapojenie spotrebiteľov, konzultácie so spotrebiteľmi a ich zastúpenie v rámci regulácie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane finančných služieb.

2.2

V súlade s oznámením Komisie „Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, ktorého cieľom je posilniť postavenie spotrebiteľa ako centrálneho prvku jednotného trhu, sa musí zaistiť, aby spotrebitelia mohli dôverovať tomu, že národné a európske organizácie ich dokážu ochrániť a že disponujú potrebnými prostriedkami, vedomosťami a nástrojmi na to, aby mohli bojovať za ich záujmy. Hlavným cieľom právnych predpisov, ktoré majú zaručiť, že hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebude narušená, je zlepšiť podmienky pre spotrebiteľa (2).

2.3

EHSV sa domnieva, že v súčasnej situácii je nevyhnutné, aby boli otázky týkajúce sa spotreby stredobodom politík EÚ a dobudovania jednotného trhu. Spotrebiteľské organizácie musia byť preto bezpodmienečne nezávislé a silné. Výbor už konštatoval, že zachovanie hospodárskej rovnováhy si vyžaduje, aby boli tieto organizácie schopné v plnom rozsahu si plniť svoju úlohu protiváhy na trhu, a odporúča Komisii, aby podstatne navýšila finančné zdroje, predovšetkým s cieľom zabezpečiť potrebné špecializované prostriedky (3).

2.4

EHSV zdôrazňuje a uznáva, že rozdiely medzi členskými štátmi sa odrážajú aj v spôsobe, akým sa vníma úloha organizácií spotrebiteľov, vo forme ich usporiadania, prostriedkoch, úrovne ich znalostí a odbornosti alebo v reprezentatívnosti, ktorú musia zaistiť. Hoci existujú organizácie na úrovni EÚ (napríklad BEUC, ANEC), vzhľadom na význam národných organizácií pre spotrebiteľov a jednotný trh považuje EHSV za nevyhnutné riešiť ich problémy z hľadiska EÚ.

EHSV takisto podporuje spoluprácu medzi organizáciami zastupujúcimi príslušný sektor a spotrebiteľov ako privilegovanú formu dialógu v snahe nájsť vyváženejšie riešenia pre rozvoj trhu, a zároveň podporuje fóra na národnej úrovni a na úrovni EÚ, ktoré sa zameriavajú na tento cieľ.

3.1

Európske inštitúcie náležite uznali, že pre dokončenie vnútorného trhu je dôležitá dôvera spotrebiteľov. Počnúc prvým programom pre spotrebiteľskú politiku z roku 1975 (4), v ktorom členské štáty potvrdili svoje odhodlanie zintenzívniť úsilie v prospech spotrebiteľov, sa výslovne uznáva právo spotrebiteľov na zastúpenie a vypočutie. Nasledujúce programy potvrdzovali tieto ciele a práva až do schválenia tzv. strategických plánov ochrany spotrebiteľov, v ktorých sa predpokladá primerané zapojenie organizácií spotrebiteľov do politík EÚ, a to pokiaľ ide o obsah ako aj postupy.

3.2

V súlade s týmito programami by mali spotrebitelia a ich zástupcovia disponovať kapacitami a prostriedkami potrebnými na to, aby mohli obhajovať svoje záujmy za rovnakých podmienok ako ostatní účastníci trhu. Z tohto dôvodu by sa mali preskúmať mechanizmy zapojenia organizácií spotrebiteľov do prípravy politík EÚ.

3.3

Terajší strategický plán (5) sa však už nezmieňuje o posilnení združení spotrebiteľov na európskej úrovni ako o hlavnom cieli spotrebiteľskej politiky, ktorá sa zameriava na posilnenie hnutia spotrebiteľov v rámci členských štátov. Na úrovni EÚ sa bohužiaľ doteraz nevyhodnotili výsledky dosiahnuté v rámci cieľov týchto plánov, pokiaľ ide o zapojenie spotrebiteľov.

3.4

Komisia, Rada a Európsky parlament presadzovali v uplynulých rokoch stratégiu posilnenia postavenia spotrebiteľov ako jednotlivcov, pričom očakávali, že to prispeje k želanej dôvere vo vnútorný trh. V snahe uplatniť túto stratégiu sa preskúmanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa prepojilo s úplnou harmonizáciou v oblastiach tradične súvisiacich so spotrebiteľskou politikou a v maximálnej miere sa rozvinula teória o priemernom spotrebiteľovi (6), ktorý je „primerane informovaný, pozorný a obozretný“ (7). Zákonnosť je teda založená na klamlivom predpoklade, že existuje ideálny, informovaný a uvedomelý spotrebiteľ, no ten podľa štatistík neexistuje.

3.5

Z dostupných údajov vyplýva, že mnohí spotrebitelia nie sú zďaleka takí aktívni, informovaní a silní spotrebiteľa, ako si vyžaduje konkurencieschopný a inovačný trh. V skutočnosti väčšina európskych spotrebiteľov necíti dôveru v trh a nemá pocit dostatočnej informovanosti alebo ochrany (8).

3.6

Zároveň pokiaľ ide o spotrebiteľov ako celok, európsky prístup bol veľmi obmedzený. EÚ vykonala v oblasti organizácií zastupujúcich spotrebiteľov len málo konkrétneho. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétny návrh týkajúci sa kolektívneho uplatňovania nárokov ako mimoriadne dôležitého nástroja na obhajobu záujmov spotrebiteľov na národnej, ako aj na európskej úrovni.

3.7

Právo spotrebiteľov združovať sa s cieľom obhajovať svoje záujmy je zakotvené v článku 169 zmluvy, a preto je kľúčové uznať na európskej úrovni, že organizácie zastupujúce spotrebiteľov zohrávajú jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu ako garanti dôvery v európsky jednotný trh, čo je dôvodom na to, aby boli v národných politikách členských štátov zakotvené niektoré spoločné základné práva a zásady, a to bez toho, aby bola porušená nezávislosť členských štátov pri vytváraní národných politík.

3.8

V januári 2011 Európska poradná skupina spotrebiteľov (ECCG) uviedla o. i. nasledujúce hlavné dôvody, pre ktoré je potrebné vytvárať silné spotrebiteľské organizácie:

EHSV už uviedol a opakuje svoje tvrdenia, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musia spĺňať spotrebiteľské organizácie (10).

3.9

Bez silných spotrebiteľských organizácií, ktoré budú nezávislé od politických a ekonomických záujmov, aktívne prispievať k slobodnému a konkurencieschopnému trhu, požadovať transparentné informácie a zastupovať individuálne a kolektívne záujmy spotrebiteľov, je ťažšie posilniť dôveru európskych spotrebiteľov.

4.1

Organizácie spotrebiteľov sú kľúčovými partnermi pri obnovovaní dôvery spotrebiteľov a budovaní vnútorného trhu. EHSV preto žiada Komisiu, aby prevzala iniciatívu s cieľom poskytnúť organizáciám spotrebiteľov určité minimálne spoločné práva, a to najmä právo byť konzultovaný a právo byť vypočutý prostredníctvom zástupcu, právnu a/alebo administratívnu definíciu práv a záujmov spotrebiteľov prostredníctvom predbežnej konzultácie o opatreniach, ktoré sa týkajú ich zákonom chránených práv alebo záujmov, a to na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, a právo podieľať sa na regulácii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

4.2

Keďže v rámci tohto stanoviska nie je možné prediskutovať všetky aspekty, ktoré musia byť zaručené príslušným organizáciám spotrebiteľov, EHSV poukazuje predovšetkým na:

4.3

EHSV pripomína, že v protokole č. 26 Lisabonskej zmluvy, ktorý sa týka služieb všeobecného záujmu, a v článku 36 Charty základných práv sa poukazuje na význam služieb všeobecného záujmu pre EÚ, ktorá stanovuje ich hlavné zásady. Pripomína tiež, že poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu nemôže trh zaručiť bez intervencie štátu (resp. môže, ale len v nerovnakých podmienkach kvality, bezpečnosti, dostupnosti, rovného zaobchádzania a všeobecného prístupu). Špecifická povinnosť poskytovať verejné služby sa udeľuje poskytovateľovi služieb na základe mandátu vychádzajúceho z kritéria všeobecného záujmu, ktorý zaručuje, že sú splnené podmienky potrebné na to, aby služby spĺňali svoju funkciu (11).

4.4

Poskytovateľom mnohých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako napríklad elektrina, plyn, voda alebo služieb v oblasti komunikácií je tradične štát, ktorý je vlastníkom zásobovacích resp. rozvodných sietí. Diskusia o týchto službách sa často viedla z hľadiska rizík (pre zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie), národných stratégií pre prírodné zdroje alebo procesov liberalizácie trhov, ako napríklad sektor energetiky.

4.5

Z pohľadu spotrebiteľa sú najdôležitejšími otázky zaistenia zásobovania a samotného prístupu, pričom cena predstavuje pre spotrebiteľa rozhodujúci a prakticky jediný faktor pri výbere.

Spotrebitelia majú viac ťažkostí pri porovnávaní služieb než pri porovnávaní výrobkov, pričom je to ešte zložitejšie, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré zvyčajne nie sú dostatočne vysvetlené, ako napríklad samotná metodika stanovovania sadzieb a cien, ktorá je rozsiahla a okrem samotnej služby obsahuje aj iné zložky. Okrem toho organizácie, ktoré zastupujú záujmy spotrebiteľov, o tejto metodike nediskutujú, ani ju nechápu.

Pre nesprávne fungujúce služby by sa mal zriadiť podobný systém aký existuje pre chybné výrobky (RAPEX), aby tak bolo možné prostredníctvom siete združení spotrebiteľov varovať spotrebiteľov o existencii takýchto služieb.

4.6

Monitorovacie stredisko pre energetický trh rozčleňuje cenu energie na tri veľké zložky: prvou je energia, prenos a distribúcia (siete), druhou iné dane a treťou daň z pridanej hodnoty, pričom uvádza porovnania medzi jednotlivými členskými štátmi. Napriek tomu, že v jednotlivých členských štátoch nie sú identifikované (hoci je to povinné) osobitné zložky tvoriace tzv. iné dane, je toto rozčlenenie cien možné aj pre iné služby všeobecného hospodárskeho záujmu (voda, komunikácie), a bola by to užitočná informácia, ak by bola predložená aj v iných sektoroch.

4.7

Európska komisia uskutočnila podrobné štúdie o cene niektorých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom vyzdvihla údaje predložené monitorovacím strediskom pre energetický trh, z ktorých okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti:

4.8

Napriek tomu, že existujú rozličné regulačné orgány a európske stimuly na podporu transparentnosti pri rozhodovaní, je pravda, že v prístupe organizácií spotrebiteľov k informáciám a odborným znalostiam o fungovaní týchto trhov so službami všeobecného hospodárskeho záujmu sú veľké rozdiely, predovšetkým čo sa týka spôsobu stanovovania cien, hodnôt obsiahnutých v cenách, prístupu k sieťam a formy, v akou tieto prvky vplývajú na spotrebiteľov.

4.9

EHSV sa domnieva, že Európska komisia musí nabádať členské štáty a národné regulačné orgány k tomu, aby nielen podporovali transparentnosť informácií a rozhodovacieho postupu, ale aby sa tiež zasadzovali za vyváženosť protichodných záujmov – regulovaných hospodárskych sektorov a spotrebiteľov – podporou a pozitívnou diskrimináciou organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov (napríklad prostredníctvom osobitnej odbornej prípravy, dohľadu a finančnej podpory).

4.10

Rovnoprávne zastúpenie organizácií spotrebiteľov a hospodárskych subjektov na diskusných fórach a v konzultačných orgánoch je podľa EHSV najvhodnejším prostriedkom ako na konkurenčnom trhu zaručiť zhodnotenie organizácií spotrebiteľov a tým aj posilnenie samotného spotrebiteľa (12).

4.11

EHSV si však uvedomuje, že dôležitejšie než tieto riziká (počnúc tým, že sa organizácie stanú „rukojemníkmi“) je zaistenie získavania špecifických znalostí v komplexných oblastiach, ktoré majú zásadné dôsledky na kvalitu života spotrebiteľov, čo zaistí len účinné zastúpenie spotrebiteľov.

4.12

Európske inštitúcie môžu a musia podporovať zastúpenie organizácií spotrebiteľov v regulačných orgánoch a diskusných fórach, s dôrazom na diskusné fóra o sadzbách a cenách (13), a to nielen pokiaľ ide o preukázanie nezávislosti a transparentnosti regulačného procesu, najmä v súvislosti so štruktúrou sadzieb, ale tiež s cieľom prispieť k aktívnemu občianstvu a posilneniu organizácií spotrebiteľov.

4.13

Je pravda, že táto problematika sa dostáva mierne do popredia. V smerniciach týkajúcich sa spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom (14) sa uvádza, že regulačný orgán bez toho, aby boli dotknuté jeho vlastné osobitné právomoci pri plnení povinností, v prípade potreby konzultuje s prevádzkovateľmi prenosových sústav a prípadne aj úzko spolupracuje s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pričom si zachováva nezávislosť a dodržiava zásady lepšej regulácie. Zapojenie organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a diskusia s nimi sa však neodporúčajú v každom konkurenčnom prostredí.

4.14

Štruktúra sadzieb v konkurenčnom prostredí podmieňuje nielen prístup poskytovateľov služieb, ale aj spotrebiteľov, pretože má priamy vplyv na cenu alebo môže viesť k vylúčeniu a nepružnosti spotrebiteľov, pokiaľ ide o zmenu poskytovateľa služieb (15).

4.15

Právne predpisy sa nezaoberajú otázkou cien, ani potrebou diskusie so zástupcami spotrebiteľov o štruktúre sadzieb, na základe ktorých sa vytvárajú tieto ceny. Tieto body takisto chýbajú v právnych aktoch Únie, ktoré sa venujú tejto problematike (napríklad v uvedených smerniciach). Údaje monitorovacieho strediska pre energetický trh však jasne ukazujú, že náklady (dane a iné náklady) nad rámec ceny týchto služieb znášajú spotrebitelia a podniky, čo narúša konkurencieschopnosť podnikov a zvyšuje zraniteľnosť spotrebiteľov v rámci vnútorného trhu.

4.16

Niektoré možnosti v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu majú priamy vplyv na náklady, ktoré sa napokon odrážajú v cene, ktorú platia spotrebitelia. EHSV sa domnieva, že zdravá hospodárska súťaž na vnútornom trhu a ochrana spotrebiteľov oprávňujú inštitúcie EÚ k prijatiu opatrení s cieľom zaistiť väčšiu transparentnosť pri stanovovaní cien základných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a sledovať vývoj ich rozličných zložiek a sadzieb. Z tohto dôvodu je potrebné nabádať členské štáty a národné regulačné orgány k tomu, aby podporovali aktívnu účasť zastupiteľských organizácií spotrebiteľov a malých a stredných podnikov na procesoch rozhodovania, ktoré vedú k stanovovaniu sadzieb (16).

4.17

EHSV na záver pripomína, že zastúpenie spotrebiteľov nebude účinné, ak sa nezaručí možnosť konať prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov. Vyzýva preto Komisiu, aby obnovila svoju činnosť zameranú na zavedenie európskeho kolektívneho uplatňovania nárokov.