15.11.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 351/12

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Práva zraniteľných skupín na pracovisku – otázky diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 351/03

Spravodajca: Thomas JANSON

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 19. januára 2012 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Práva zraniteľných skupín na pracovisku – otázky diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. septembra 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 483. plenárnom zasadnutí 18. a 19. septembra 2012 (schôdza z 18. septembra 2012) prijal 130 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Akákoľvek diskriminácia jednotlivca založená na jeho stotožňovaní sa s určitou skupinou predstavuje hrozbu pre demokraciu založenú na ľudských právach aj pre hospodársky rozvoj EÚ. Podľa EHSV nesie EÚ zodpovednosť za to, aby sa zaujal koordinovaný prístup k cieľom činnosti v tejto oblasti (1).

1.2 Účinný boj proti diskriminácii si vyžaduje proaktívne opatrenia založené na zapojení rôznych zainteresovaných strán, pričom by zástupcovia znevýhodnených skupín spolupracovali so sociálnymi partnermi.

1.3 V tomto stanovisku EHSV konštatuje, že v súvislosti s diskrimináciou z dôvodu sexuálnej orientácie je potrebné urobiť viac v záujme toho, aby sa znížilo riziko výskytu takejto diskriminácie. Zahŕňa to zvýšenie sumy finančných prostriedkov určených na skúmanie diskriminácie v zamestnaní a tiež vypracovanie plánu na dosiahnutie cieľa nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

1.4 Hospodárska a sociálna kríza má zjavne vážne dôsledky pre zraniteľné skupiny na pracovnom trhu. Aktuálne zásahy do systémov sociálneho zabezpečenia po celej EÚ zvyšujú nezamestnanosť a zároveň nebezpečenstvo toho, že vzrastie xenofóbia, homofóbia a iné diskriminačné či ofenzívne postoje a činy. EHSV považuje za dôležité, aby EÚ a členské štáty účinnejšie a otvorenejšie posudzovali riziká, ktoré pre zraniteľné skupiny predstavujú súčasné zásahy, a aby prijali opatrenia na zníženie týchto rizík.

1.5 EHSV poukazuje na to, že v rámci EÚ existujú značné rozdiely v zaobchádzaní s osobami patriacimi do skupiny LGBT (2) a má vážne obavy v súvislosti s diskrimináciou, ktorej sú vystavené. Táto diskriminácia predstavuje hrozbu pre základné hodnoty EÚ a pre slobodu pohybu.

1.6 EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala plán boja proti diskriminácii osôb patriacich do skupiny LGBT, a zdôrazňuje, že je dôležité začleniť hľadisko LGBT do všetkých oblastí politiky.

1.7 EHSV zdôrazňuje dôležitosť toho, aby občianska spoločnosť a vlády spolupracovali s cieľom odstrániť stereotypy a zvýšiť informovanosť o právach osôb patriacich do skupiny LGBT. Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity sa musí aktívne začleňovať do diskusií a rokovaní sociálnych partnerov. V tejto súvislosti by EHSV rád poukázal na možnosti vytvárania sietí, ktoré môžu podporiť rovné príležitosti a otvorenosť na pracovisku.

1.8 EHSV kladie dôraz na význam informovanosti tak jednotlivcov, ako aj zamestnávateľov a odborových zväzov o tom, čo sa v súvislosti s diskrimináciou stanovuje v právnych predpisoch a pravidlách EÚ. Takmer 45 % občanov EÚ nevie o tom, že existujú právne predpisy proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie. EHSV sa domnieva, že na riešenie tohto problému sú potrebné cielené informačné kampane.

1.9 EHSV si uvedomuje špecifickosť otázok, ktorým čelia mnohí transsexuáli, a zastáva názor, že týmto osobitným problémom sa treba venovať v samostatnej správe.

2. Prečo treba bojovať proti diskriminácii?

2.1 Európska únia je založená na princípoch slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a na zásadách právneho štátu. Článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dáva Únii právomoc „prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii“. Boj proti diskriminácii každého druhu a predchádzanie takejto diskriminácii má z hľadiska legitimity Európskej únie rozhodujúci význam. V článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

2.2 V rámci dosiahnutia cieľov zmluvy bolo prijatých niekoľko smerníc, ako napr. smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie), smernica 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a smernica 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. Ochrana pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia či rasy je oveľa širšia ako ochrana pred diskrimináciou založenou na náboženskom vyznaní alebo viere, veku, zdravotnom postihnutí či sexuálnej orientácii, pričom táto skutočnosť môže ovplyvniť rozhodnutia občanov týkajúce sa práce, štúdia alebo cestovania v inej krajine EÚ.

2.3 Rovnaké zaobchádzanie je v prvom rade o podpore ľudských práv, ale aj o čo najlepšom využívaní všetkých zdrojov EÚ. Diskriminácia predstavuje plytvanie zdrojmi a vedie k sociálnemu vylúčeniu dotknutých skupín. Hlboká hospodárska a sociálna kríza, ktorá v súčasnosti zasiahla EÚ a spôsobila, že mnohé krajiny obmedzili svoje systémy sociálneho zabezpečenia a znížili mzdy, situáciu pre väčšinu zraniteľných skupín ešte zhoršuje. V záujme ochrany skupín ohrozených diskrimináciou a podpory ich začlenenia na pracovný trh sú preto potrebné rôzne smernice EÚ zamerané proti diskriminácii. Skutočnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa zámery týchto antidiskriminačných smerníc preniesli do praxe, nesú členské štáty.

2.4 EHSV vydal niekoľko stanovísk, v ktorých vyjadril svoj názor na rozličné formy diskriminácie. Privítal návrh smernice, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (2000/43/ES), predložený Komisiou (3). Podporil aj myšlienku navrhnutia samostatnej smernice, ktorá by sa týkala výlučne zamestnania a pracovného zaradenia a zakazovala by diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Vychádzal pritom z toho, že je takisto dôležité, aby v súvislosti s diskrimináciou všetci obyvatelia členských štátov požívali minimálnu úroveň ochrany a práva na právnu nápravu. Výbor požadoval, aby sa venovalo viac úsilia skúmaniu a rozvíjaniu ekonomických argumentov podporujúcich nediskrimináciu, a vyjadril poľutovanie nad tým, že v smernici nie je zmienka o diskriminačných pokynoch či nátlaku vedúcemu k diskriminácii z určitých dôvodov.

2.5 Rámcová smernica sa týka priamej i nepriamej diskriminácie. K nepriamej diskriminácii dochádza vtedy, keď by v praxi mohol byť niekto znevýhodnený navonok nediskriminačným ustanovením či zdanlivo neutrálnym kritériom alebo postupom (4).

2.6 EHSV vypracoval tiež stanovisko na tému „Návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu“ (5), ktorý zatiaľ nebol prijatý. Výbor privítal návrh smernice v tom zmysle, že by to v rámci celej EÚ viedlo k existencii konzistentných noriem ochrany pred diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (v súčasnosti článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Vyjadril však poľutovanie nad tým, že sa v smernici dostatočne nerieši otázka viacnásobnej diskriminácie, a vyzval Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila odporúčanie. EHSV naliehavo žiada Radu o prijatie rozhodnutia v tejto veci s cieľom posilniť práva zraniteľných osôb.

2.7 V rôznych stanoviskách k otázkam diskriminácie, ktoré EHSV vypracoval napríklad v súvislosti s vekom, príslušníkmi tretích krajín a Rómami, vyslovil výbor okrem iného tieto tvrdenia (6):

—	je dôležité, aby sa úsilie o boj proti diskriminácii začlenilo do všetkých oblastí činnosti a do rozpočtov na európskej i vnútroštátnej úrovni,

—	na spoznanie reality sú potrebné ukazovatele,

—	uplatňovanie nediskriminácie by malo byť prepojené s uplatňovaním stratégie Európa 2020,

—	primerané a účinné mechanizmy presadzovania práva a monitorovania by mali byť stanovené na európskej i vnútroštátnej úrovni,

—	na zabezpečenie a zvýšenie ekonomickej nezávislosti zraniteľných skupín sú potrebné ďalšie a lepšie pracovné miesta,

—	je dôležité, aby zodpovednosť za rodinu a domácnosť niesli spravodlivým dielom obe pohlavia a aby nároky na sociálne zabezpečenie mali individuálny charakter,

—	musia sa vytvoriť inštitucionálne štruktúry, napr. zriadiť Európsky výbor zdravotne postihnutých,

—	hrozí nebezpečenstvo, že hospodárska a sociálna kríza zvýši v Európe intoleranciu, xenofóbiu, rasizmus a homofóbiu,

—	integrácia je zložitý dlhodobý sociálny proces s početnými rozmermi a zúčastnenými stranami, a to najmä na miestnej úrovni.

2.8 Ani EHSV, ani Komisia sa nezaoberali diskrimináciou z dôvodu sexuálnej orientácie špecificky a podrobne a nejestvuje žiaden plán na zníženie hrozby diskriminácie osôb patriacich do skupiny LGBT. Toto stanovisko sa zameria na diskrimináciu založenú na sexuálnej orientácii, pretože EHSV zastáva názor, že v uvedenej oblasti je potrebné vypracovať politiku. Zároveň je dôležité poukázať na to, že existuje rad iných zraniteľných skupín, na ktoré sa uvedené formy diskriminácie nevzťahujú, no pre ktoré je prístup na pracovný trh a zotrvanie na ňom zložité. Pri vytváraní akejkoľvek politiky sa preto musí zaistiť všeobecný prístup.

3. Situácia osôb patriacich do skupiny LGBT na pracovnom trhu

3.1 Otázky súvisiace s implementáciou právnych predpisov (7)

3.1.1

Agentúra pre základné práva zverejnila v roku 2009 dve správy (8), v ktorých analyzuje situáciu osôb patriacich do skupiny LGBT (niektoré závery sú uvedené ďalej v texte). Prvým záverom je skutočnosť, že existuje hierarchia dôvodov vedúcich k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia, rasy a etnického pôvodu je väčšia ako ochrana pred inými formami diskriminácie. Členské štáty však čoraz viac smerujú k tomu, aby bola úroveň ochrany rovnaká pri akejkoľvek diskriminácii.

3.1.2

Podľa FRA išlo pri implementovaní požiadaviek smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní 18 členských štátov EÚ nad rámec minimálnych požiadaviek vo vzťahu k diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie. Väčšina členských štátov teda zaviedla právne predpisy poskytujúce ochranu pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie mimo oblasti zamestnania. Približne 20 členských štátov má orgán príslušný na riešenie diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii.

3.1.3

V správach agentúry FRA sa zároveň rozoberá sloboda pohybu osôb patriacich do skupiny LGBT, ktorá je dôležitým prvkom jednotného pracovného trhu EÚ. V tejto súvislosti treba poznamenať, že rodinné právo je legislatívnou kompetenciou jednotlivých štátov, čo znamená, že rôzne členské štáty majú rôzne pravidlá týkajúce sa párov osôb rovnakého pohlavia. Krajiny majú tiež rozličné tradície, pokiaľ ide napr. o postoj k manželstvu či partnerstvu osôb rovnakého pohlavia. To okrem iného znamená, že pri vykonávaní práv súvisiacich so slobodným pohybom osôb môžu vzniknúť problémy.

3.1.4

Agentúra pre základné práva konštatuje, že páry osôb rovnakého pohlavia sa stretávajú so značnými prekážkami pri vykonávaní svojich práv súvisiacich so slobodou pohybu, či už sú tieto osoby zosobášené, žijú v registrovanom partnerstve alebo v dlhodobom stabilnom vzťahu. Agentúra poukazuje na to, že za mnohých okolností to predstavuje priamu diskrimináciu a že by sa mali objasniť záväzky, ktoré členským štátom vyplývajú zo smernice o voľnom pohybe (9).

3.2 Súdny dvor Európskej únie

3.2.1

Súdny dvor riešil dva prípady týkajúce sa diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie: Römer a Maruko. V prípade Römer rozhodol, že smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní znemožňuje, aby dôchodca, ktorý vstúpil do registrovaného partnerstva, poberal doplnkový starobný dôchodok nižší, ako je dôchodok priznaný zosobášenému dôchodcovi, a že ide o priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, pretože pokiaľ ide o dôchodky, boli podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknuté osoby v takej právnej a faktickej situácii, ktorá bola porovnateľná so situáciou zosobášenej osoby.

3.2.2

V prípade Maruko dospel súd rovnako k rozhodnutiu, že smernica vylučuje takú právnu úpravu, podľa ktorej po smrti svojho životného partnera pozostalý partner nedostáva dávku pre pozostalého v rovnakej výške, aká prislúcha pozostalému z manželskej dvojice. Zároveň však zastával názor, že je úlohou vnútroštátneho súdu rozhodnúť, či je pozostalý životný partner v situácii porovnateľnej so situáciou manžela či manželky. Okrem toho poznamenal, že v rámci EÚ existujú výrazné rozdiely a že manželstvo a iné formy právne uznávaného vzťahu nie sú vo všeobecnosti rovnocenné.

3.3 Otázky súvisiace s diskrimináciou na pracovisku

3.3.1

Ťažkosti otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii na pracovisku: štúdie ukazujú, že osoby patriace do skupiny LGBT sú na pracovnom trh často „neviditeľné“, najčastejšie pre strach z viktimizácie. V mnohých prípadoch sa tiež vyhýbajú socializácii s kolegami s cieľom vyhnúť sa „odhaleniu“. Zistilo sa, že ľudia sa predovšetkým obávajú informovať o svojej sexuálnej orientácii svojho nadriadeného. Otvorenosť je značne podpriemerná najmä v určitých sektoroch, napr. v armáde a cirkvi.

3.3.2

Špecifické problémy komplikujú prácu: osoby patriace do skupiny LGBT sú na pracovnom trhu v rozdielnej pozícii ako iné zraniteľné skupiny, pretože otvorenosť o ich sexuálnej orientácii vplýva na ich pracovný život. Je bežné, že si uvedené osoby vytvárajú stratégie ako sa vyhnúť odhaleniu svojej sexuálnej orientácie, napr. zmenou témy konverzácie na pracovisku alebo opustením miesta rozhovoru. Štúdie dokazujú, že takéto neprestajné úsilie o prispôsobenie sa na pracovisku má vplyv na zdravie a produktivitu. Diskriminácia, ktorej sú lesbičky, gejovia, bisexuáli a transsexuáli v EÚ vystavení, vedie k emocionálnemu vylúčeniu založenému na pocite hanby, čo má dôsledky tak pre jednotlivca, ako aj pre účasť na pracovnom trhu. Podľa EHSV musia rôzne inštitúcie EÚ aktívne pracovať s cieľom potlačiť vylúčenie, ktoré je toho dôsledkom.

3.3.3

Problémy s vykonávaním práv na pracovnom trhu: keď sú ľudia terčom diskriminácie z dôvodu svojej sexuálnej orientácie, je dôležité, aby mali prístup k mechanizmom podávania sťažností a k vnútroštátnemu orgánu, ktorý rieši sťažnosti týkajúce sa takejto diskriminácie. Mnohé členské štáty podobný orgán jednoducho ani nemajú.

3.3.4

Neochota sťažovať sa: počet zdokumentovaných prípadov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie je pozoruhodne nízky. Pravdepodobne je to tak preto, lebo osoby patriace do skupiny LGBT nie sú ochotné prihlásiť sa k svojej orientácii verejne. Možným dôvodom je aj ich nedostatočná informovanosť o svojich právach. Existuje tiež riziko, že by v prípade sťažovania sa mohli prísť o pracovné miesto. V niektorých prípadoch je dôležité, aby spoločnosť chránila osoby podávajúce sťažnosť a zmiernila tak negatívne dôsledky súvisiace s podaním tejto sťažnosti.

3.3.5

Nedostatočná znalosť: prieskum Eurobarometra odhalil, že v povedomí obyvateľstva o antidiskriminačnej legislatíve sú nedostatky. Takmer polovica (45 %) občanov EÚ nevie o tom, že existujú právne predpisy proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie uplatniteľné pri prijímaní nového zamestnanca. Štúdia Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) takisto ukázala, že aj odborové zväzy sú nedostatočne informované o politických opatreniach a aktivitách súvisiacich so skupinou LGBT. Táto nedostatočná informovanosť o právach zamestnancov sa odráža vo všeobecnom nedostatku informácií a údajov o situácii a skúsenostiach osôb s inou sexuálnou orientáciou. Štúdie ukázali, že úroveň povedomia o sexuálnej orientácii a rodovej identite na pracovisku je veľmi nízka. Vzhľadom na túto všeobecnú neinformovanosť je pre osoby s inou sexuálnou orientáciou veľmi ťažké diskutovať so zamestnávateľmi a odborovými zväzmi o rodovej identite alebo diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Z tohto dôvodu treba pracovať na zvýšení povedomia, a to najmä tam, kde je v súčasnosti nízke, aby sa zlepšila znalosť občianskych práv v EÚ.

3.3.6

Právna ochrana a iné opatrenia na odstránenie diskriminácie: v niektorých krajinách prispelo zavedenie právnej ochrany a lepšia podpora rovnakých práv na vnútroštátnej úrovni k všeobecnejšiemu zvýšeniu verejného povedomia, čo malo zároveň pozitívny vplyv na odborové zväzy a zamestnávateľov. Štúdia Agentúry pre základné práva (FRA) sa takmer vôbec nezmieňuje o zodpovednosti zamestnávateľov, čo iba zdôrazňuje, aká dôležitá je zodpovednosť vedenia. Riadenie podniku zamerané na rozmanitosť a kultúra otvorenosti majú vo vzťahu k osobám patriacim do skupiny LGBT pozitívny vplyv na pracoviská. Takéto riadenie zamerané na rozmanitosť nemusí nevyhnutne zamedziť diskriminácii, no je dôležitým prvým krokom v rámci organizácie.

3.3.7

Rozsah diskriminácie: bolo realizovaných množstvo štúdií zameraných na zmapovanie rozsahu diskriminácie osôb patriacich do skupiny LGBT na pracovisku. Dospelo sa v nich k záveru, že až polovica osôb z tejto skupiny nie je na pracovisku v otázkach svojej sexuality otvorená a že jedna tretina až jedna polovica tých, ktorí sú otvorení, sa na pracovisku stretáva s priamou diskrimináciou alebo urážlivými poznámkami a predsudkami.

3.3.8

V rámci EÚ sa realizovalo niekoľko projektov, do ktorých boli zapojení zamestnávatelia, odborové zväzy a dobrovoľnícky sektor. Uvedené projekty finančne podporila aj Komisia, čo zvýšilo ich legitímnosť. Vo Francúzsku zamestnávatelia a odborové zväzy v jednom sektore uzavreli dohodu o rovnakých právach pre rodiny vytvorené osobami rovnakého pohlavia. Švédska konfederácia odborových zväzov Vision ponúka školenie o otázkach LGBT, ktorého zámerom je zvýšiť povedomie o diskriminácii na pracovisku. Skúsenosti ukazujú, že situáciu na pracovnom trhu pre osoby s inou sexuálnou orientáciou možno spoločnými silami veľmi ľahko zmeniť. Výbor s poľutovaním konštatuje, že takéto konanie je zriedkavé, a preto vyzýva Komisiu, aby propagovala osvedčené postupy, a sociálnych partnerov, aby sa oveľa aktívnejšie zasadzovali za odstraňovanie diskriminácie osôb patriacich do skupiny LGBT na pracovisku.

V Bruseli 18. septembra 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(1) V článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza: „Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie“.

(2) Lesbičky, gejovia, bisexuáli a transsexuáli.

(3) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 102.

(4) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

(5) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 19.

(6) Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 69; Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 1; Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 19; Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 81; Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 19; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 102; Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 72; Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, s. 26; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 128; Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 115; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 50; Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 95; Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 93.

(7) Táto časť vychádza zo správ Agentúry pre základné práva (FRA) a Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC).

(8) Homophobia and Discrimination on Grounds of Sexual Orientation in the EU Member States: Legal Analysis and Homophobia a Discrimination on Grounds of Sexual Orientation and Gender Identity in the EU Member States: Part II - The Social Situation.

(9) Smernica 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.