ÚVOD

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti stanovenej v článku 148 ZFEÚ predstavuje súčasť balíka ročného prieskumu rastu (RPR), ktorým sa otvára tzv. európsky semester 2013. Spoločná správa o zamestnanosti ako kľúčový podklad na posilnenie hospodárskeho riadenia, podporuje hlavné myšlienky uvedené v RPR. Analýza uvedená v správe vychádza zo stavu zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe, z vykonávania usmernení pre politiky zamestnanosti[1], z preskúmania národných programov reforiem, na základe ktorého Rada v júli 2012 prijala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, a z hodnotenia ich doterajšieho vykonávania.

Správa sa vydáva v čase, keď:

Oživenie zamestnanosti sa zastavilo. Zamestnanosť klesá a vyhliadky na rok 2013 sú neradostné. Vytváranie pracovných miest zostalo utlmené a zhoršilo sa napriek nevyužitému potenciálu v niektorých odvetviach s veľkým počtom pracovných miest a na celom jednotnom trhu. Naďalej sa zvyšovala segmentácia trhu práce a rástol počet zmlúv na krátkodobé zamestnanie a práce na kratší pracovný čas. Zdanenie práce zostáva vysoké a vo viacerých členských štátoch sa ďalej zvýšilo.

Nezamestnanosť znovu rastie a v eurozóne dosiahla bezprecedentné úrovne, pričom dlhodobá nezamestnanosť nadobúda znepokojivé rozmery, najmä v členských štátoch, v ktorých prebieha silná fiškálna konsolidácia. Viac ako každý piaty mladý človek na trhu práce je nezamestnaný a existuje riziko stratenej generácie.

Dramaticky vzrástli rozdiely medzi členskými štátmi v miere nezamestnanosti a odzrkadľujú vplyv asymetrických otrasov a rozdielnej spôsobilosti pracovných trhov odolávať kríze. Mzdy a náklady práce sa začali upravovať, ale účinky reforiem stále nie sú plne viditeľné. Potvrdzujú sa príznaky zhoršovania v procese zosúladenia pracovných miest na európskych trhoch práce a existuje riziko, že rastúca štrukturálna nezamestnanosť sa pevne zakorení.

V mnohých členských štátoch klesajú priemerné príjmy domácností a najnovšie údaje poukazujú na trend smerujúci k vyšším úrovniam a závažnejším formám chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom v mnohých členských štátoch sa zvyšuje chudoba napriek zamestnaniu a sociálna polarizácia.

Účinky sociálnej ochrany ako automatického stabilizátora sa od roku 2010 oslabili a vyústili do vyššej miery chudoby. Medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely v efektívnosti vynaložených prostriedkov z hľadiska znižovania chudoby.

Situácia v oblasti zamestnávania a na trhu práce v Európe a najmä v niektorých členských štátoch si vyžadujú ráznejšie opatrenia zo strany orgánov verejnej moci a sociálnych partnerov. Vykonávajú sa ambiciózne reformy, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na modernizáciu našich trhov práce a investovať do ľudského kapitálu, aby sa vytvorili podmienky pre obnovu podporujúcu tvorbu pracovných miest.

1. Najnovšie trendy vývoja na pracovnom trhu a v sociálnej oblasti

Hospodársky výhľad a výhľad v oblasti zamestnanosti sú negatívne a v posledných mesiacoch sa zhoršili. Ak bude rok 2012 z hľadiska zamestnanosti negatívnym rokom a malé zvýšenia HDP predpovedané na rok 2013 nebudú postačovať na vytvorenie zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti. Pozitívnejší výhľad pre pracovné trhy sa očakáva v roku 2014. EÚ je v súčasnosti jediným veľkým regiónom na svete, v ktorom nezamestnanosť stále rastie.

Oživenie zamestnanosti sa zastavilo a zamestnanosť klesá. Počet zamestnaných ľudí v EÚ vo veku 20 − 64 rokov sa v období od druhého štvrťroka 2011 do druhého štvrťroka 2012 znížil o 0,2 %. V období rokov 2008 – 2011 sa zamestnanosť znížila o 1,7 %, čo poukazuje na väčšiu odolnosť ako mali počas toho istého obdobia USA (-5,8 %). Tento pokles bol však výraznejší v eurozóne, najmä v tých krajinách, ktoré uskutočnili rozsiahlu fiškálnu konsolidáciu. Od začiatku hospodárskej a finančnej krízy v roku 2008 zaniklo spolu 5 miliónov pracovných miest, z toho v eurozóne zanikli 4 milióny pracovných miest. Kolísanie celkovej zamestnanosti od vypuknutia krízy bolo spôsobené najmä prácou na kratší pracovný čas a pracovnými zmluvami na krátkodobé zamestnanie, ale ovplyvnené boli aj pracovné miesta s pracovnými zmluvami na neurčitý čas.

Obrázok 1: Zamestnanosť a nezamestnanosť v EÚ-27, 2005 – 2012

Zdroj: Eurostat, národné účty a zisťovanie pracovných síl EÚ (LFS EU)

Pozitívnou črtou je to, že miera zamestnanosti starších pracovníkov sa zvýšila v období od roku 2008 do roku 2011 o 1,8 percentuálneho bodu, pričom celková miera zamestnanosti sa znížila o 1,5 percentuálneho bodu. Ženy tiež prekonali hospodársku krízu relatívne lepšie ako muži, pričom miera zamestnanosti zostala prakticky na rovnakej úrovni ako v roku 2008, kým miera zamestnanosti mužov sa počas toho istého obdobia znížila o 2,6 percentuálneho bodu. V tom istom čase sa miera zamestnanosti mladých ľudí znížila o 3,8 percentuálneho bodu.

Nezamestnanosť sa znovu zvyšuje a v eurozóne dosiahla bezprecedentné úrovne. Celková miera nezamestnanosti v EÚ je v súčasnosti 10,6 %, kým v eurozóne dosahuje 11,6 %, čo je najvyššia úroveň od zrodu hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Počet nezamestnaných v EÚ v máji 2012 prekročil vôbec po prvýkrát 25 miliónov ľudí a v nasledujúcom štvrťroku stúpol o ďalšieho 0,75 milióna, čo predstavuje celkový nárast o takmer 9 miliónov od roku 2008. Počas posledných 12 mesiacov do augusta 2012 má nezamestnanosť vo väčšine členských štátov stúpajúci trend, pričom len šesť krajín vykazuje zníženie nezamestnanosti.

Dlhodobá nezamestnanosť nadobudla znepokojivé rozmery. V druhom štvrťroku 2012 bolo 11,1 milióna Európanov nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov, čo predstavuje 4,6 % obyvateľstva v produktívnom veku[2]. V porovnaní s rokom 2008 to predstavuje nárast o 4,8 milióna. V roku 2011 bolo 70 % dlhodobo nezamestnaných v EÚ 27 sústredených v 6 najväčších členských štátoch, pričom Španielsko sa na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných v EÚ podieľalo viac ako 21 %. Príspevok Španielska k 3,7 miliónovému nárastu počtu dlhodobo nezamestnaných v období rokov 2008 – 2011 predstavuje 1,6 milióna.

Od vypuknutia krízy sa vo väčšine členských štátov znížila pravdepodobnosť, že si nezamestnaní ľudia nájdu prácu, a to v prípade krátkodobo aj dlhodobo nezamestnaných. Toto zníženie bolo výrazné najmä v členských štátoch, ktoré uskutočnili významné opatrenia fiškálnej konsolidácie. V Španielsku sa táto pravdepodobnosť znížila z 50 % na 30 % a v Grécku klesla z 25 % na 15 %, kým v Holandsku zostala na stabilnej úrovni a v Českej republike a v Estónsku sa zvýšila.

Obrázok 2: Miera dlhodobej nezamestnanosti v % obyvateľstva v produktívnom veku, 2008 a 2011

Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl EÚ (EU-LFS)

Dlhodobá nezamestnanosť sa zvýšila vo všetkých skupinách, ale najviac v prípade mladých ľudí a ľudí s nižšou úrovňou vzdelania. Riziko dlhodobej nezamestnanosti starších pracovníkov však bolo v roku 2011 vyššie ako 55 %, kým v prípade mladých ľudí bolo len okolo 30 %. V roku 2011 bola dlhodobá nezamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou štvornásobne vyššia ako v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov. Dvakrát vyššiu dlhodobú nezamestnanosť ako priemerný pracovník EÚ zaznamenali v roku 2011 aj štátni príslušníci tretích krajín. Niektoré členské štáty dokázali obmedziť rozsah dlhodobej nezamestnanosti buď preto, lebo recesia bola kratšia, alebo v dôsledku efektívnosti inštitúcií trhu práce.

Viac ako každý piaty mladý človek na trhu práce je nezamestnaný. Pretože 5,52 milióna mladých ľudí je nezamestnaných, situácia mladých ľudí na trhu práce predstavuje núdzovú situáciu z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa za posledných 12 mesiacov zvýšila vo veľkej väčšine členských štátov a v dvoch členských štátoch zostala na úrovniach nad 50 % a v šiestich nad 30 %. Miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 20 až 34 rokov, ktorí absolvovali aspoň vyššie sekundárne vzdelávanie, sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2008 znížila o 4,2 percentuálneho bodu na 77,2 %, čo svedčí o tom, že prechod zo vzdelávania do zamestnania je čoraz ťažší.

Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, majú nepriaznivú pracovnú perspektívu. Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, sú podľa všetkého najzraniteľnejšou podskupinou v rámci skupiny mladej pracovnej sily Európy. V celej EÚ je viac ako polovica mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, bez zamestnania. Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku, klesol zo 14,1 % v roku 2010 na 13,5 % v roku 2011. Medzi členskými štátmi pretrvávajú veľké rozdiely v miere predčasného ukončenia školskej dochádzky, ale v tých krajinách, ktoré zaviedli účinné a komplexné politiky zamerané na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, došlo na druhej strane k výraznému zlepšeniu. Školskú dochádzku rovnako ako predtým v častejších prípadoch predčasne ukončujú mladí ľudia zo znevýhodneného prostredia, z prostredia migrantov a etnických menšín, ako sú napríklad Rómovia, ako aj chlapci.

Percento mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie a nepokračujú vo vzdelávaní ani odbornej príprave (NEET) sa naďalej zvyšuje. Ešte znepokojujúcejšie je to, že nárast bol vyšší v tých členských štátoch, ktoré mali vyššie úrovne už predtým. Napriek vyššiemu nárastu zaznamenanému v prípade mladých mužov sú miery mladých ľudí v skupine NEET takmer vo všetkých európskych krajinách stále vyššie v prípade mladých žien.

Obrázok 3: Podiel skupín NEET medzi mladými ľuďmi vo veku od 15 do 24 rokov (v %)

Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl (LFS)

V posledných rokoch sa výrazne zvýšil rozptyl mier nezamestnanosti medzi členskými štátmi, najmä v eurozóne. Veľké rozdiely sú aj na regionálnej a miestnej úrovni, pričom na nižšej ako celoštátnej úrovni je nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť miestami veľmi vysoká. V auguste 2012 bola nezamestnanosť najnižšia v AT, len 4,5 %, kým v ES dosiahla 25,1 %. Veľký podiel nezamestnanosti je koncentrovaný v relatívne malom počte krajín. V skutočnosti predstavuje počet nezamestnaných v IT, ES a tých krajinách, ktoré dostávajú podporu z programov finančnej pomoci (EL, IE, PT, RO), takmer polovicu celkovej nezamestnanosti v EÚ a tento podiel sa počas krízy významne zvýšil.

Obrázok 4: Zmena miery nezamestnanosti (v percentuálnych bodoch) počas posledných 12-tich mesiacov a posledných troch mesiacov do augusta 2012 a vývoj rozdelenia miery nezamestnanosti v období od augusta 2009 do augusta 2012

Zdroj: Eurostat

Poznámky: Eurostat. Druhý graf: chýbajú údaje z piatich členských štátov za august 2012. Použité údaje: jún v prípade EE a LV, júl v prípade EL, HU a UK.

Zväčšujú sa rozdiely medzi členskými štátmi v zamestnanosti a sociálnych ukazovateľoch. Veľmi zreteľne to vidieť najmä medzi južnými a periférnymi európskymi krajinami. Medzi členské štáty, ktoré doteraz prejavovali väčšiu odolnosť, patria väčšinou severné a stredoeurópske krajiny. Zdá sa, že otrasy sú asymetrické, ale veľmi často sa darilo lepšie krajinám s relatívne nesegmentovanými trhmi práce, silnými systémami sociálneho zabezpečenia a schopnosťou dočasne upraviť pracovné hodiny a pracovný čas (vnútorná flexibilita).

Najnovšie údaje ukazujú, že mzdy a náklady práce začali prispievať k obnoveniu vonkajšej rovnováhy. Po reálnom poklese v roku 2010 vykazovali európske trhy práce v roku 2011 jasné známky priaznivejšieho mzdového vývoja s mierne rastúcimi nominálnymi jednotkovými nákladmi práce. V roku 2011 sa približne v polovici členských štátov znížila reálna odmena na zamestnanca a jej rast bol menší ako rast produktivity, čím sa potvrdil trend znižovania podielu miezd, ktorý sa začal v roku 2010. Vývoj nominálnych jednotkových nákladov práce je v jednotlivých členských štátoch trochu odlišný. Vývoj jednotkových nákladov práce vo všeobecnosti v rastúcej miere sleduje vzory priaznivé pre obnovenie vonkajšej rovnováhy, pričom je stále zreteľnejší rozdiel medzi krajinami, v ktorých je potreba zníženia nezamestnanosti a obnovenia vonkajšej rovnováhy naliehavejšia, a krajinami s trvalejším oživením a prebytkami bežných účtov.

Obrázok 5: Ročná miera rastu nominálnych jednotkových nákladov práce (NJNP) (druhý štvrťrok 2011/druhý štvrťrok 2012) a trend v ôsmich vybraných členských štátoch (tých, ktoré dostali odporúčania pre jednotlivé krajiny zamerané na otázku miezd), druhý štvrťrok 2008 až druhý štvrťrok 2012

Poznámka: sezónne očistené štvrťročné údaje

Zdroj: Eurostat. Prvý graf: v prípade Cypru porovnanie s prvým štvrťrokom 2011 a prvým štvrťrokom 2012 (za druhý štvrťrok 2012 údaje chýbajú)

Zdroj: Eurostat

Predkrízový trend intenzívnejšieho vývoja reálnych miezd v krajinách so slabými výsledkami v oblasti nezamestnanosti sa od roku 2010 radikálne zmenil. Tento vývoj prispel k postupnému zlepšovaniu konkurencieschopnosti odvetví orientovaných na vývoz. Zdá sa, že dopyt po pracovných silách a mzdy sú udržateľnejšie v obchodovateľnom odvetví v krajinách, ktoré jasne začali alebo dokončili proces korekcie deficitu bežného účtu. Okrem toho sa ukazuje, že do roku 2009 bol vývoj reálnej mzdy výraznejší, ale že tento trend sa od roku 2010 radikálne zmenil.

V mnohých členských štátoch klesajú priemerné príjmy domácností. V období od roku 2009 do roku 2011 sa v dvoch z troch členských štátov znížil hrubý disponibilný príjem domácností a situácia medzi krajinami sa ďalej diferencovala. Vo väčšine členských štátov zdĺhavá hospodárska kríza a kríza na trhu práce spolu s potrebou uskutočniť fiškálnu konsolidáciu (zahŕňajúcu škrty dávok a zvýšenie daní) časom oslabili ochranný účinok vnútroštátnych automatických stabilizátorov, keď príjemcom skončil nárok na dávky alebo im bola úroveň dávok znížená. Príjmy domácnosti sa v dôsledku toho znížili najmä v tých členských štátoch, ktoré boli postihnuté dlhotrvajúcou recesiou. Zdá sa, že opatrenia fiškálnej konsolidácie realizované od roku 2010 prispeli k významnému zníženiu disponibilných príjmov domácností.

Obrázok 6: Zmena hrubého disponibilného príjmu domácnosti počas krízy

Zdroj: Eurostat, národné účty

Podiel obyvateľov EÚ, ktorí uvádzajú, že ich domácnosti majú finančné ťažkosti, zostáva na historicky vysokej úrovni, pričom sa v posledných mesiacoch vo všeobecnosti ďalej vyhrotil. Medziročný nárast ukazovateľa finančnej záťaže v najnižšom kvintile bol v roku 2012 vysoký najmä v Španielsku a Taliansku (až 10 percentuálnych bodov), kým v 6 členských štátoch bolo zaznamenané zníženie.

Najnovšie údaje poukazujú na vyššie úrovne a závažnejšie formy chudoby a sociálneho vylúčenia. Od roku 2008 sa vo viacerých členských štátoch zvýšil percentuálny podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením a prevýšil počet tých členských štátov, v ktorých sa znížil. Niektoré skupiny boli osobitne zasiahnuté (vrátane detí, domácností s jedným rodičom, ľudí v produktívnom veku a najmä mladých ľudí). Vývoj závažnosti chudoby potvrdzuje, že ľudia ohrození chudobou sú v mnohých krajinách stále chudobnejší, najmä v tých, v ktorých sú vysoké celkové miery rizika chudoby. Medián príjmu ľudí ohrozených chudobou bol v EÚ v roku 2010 o 22 % nižší ako hranica chudoby a svedčil o tom, že od roku 2008 došlo vo väčšine členských štátov k prehĺbeniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými.

Obrázok 7: Vývoj počtu osôb, ktorým hrozí riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE) v členských štátoch EÚ v období od roku 2008 do roku 2011

Zdroj: štatistika spoločenstva o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC); * údaje: SILC 2011 (2010)

V mnohých členských štátoch je na vzostupe chudoba napriek zamestnaniu a sociálna polarizácia. Chudobní zamestnaní tvorili v roku 2011 jednu tretinu dospelých v produktívnom veku ohrozených chudobou. V roku 2010 žilo 8,4 % zamestnaných ľudí pod hranicou chudoby a riziko bolo výrazne vyššie v prípade rodín s nezaopatrenými deťmi (10,7 %). Stúpol počet prípadov chudoby žien napriek zamestnaniu, ale naďalej zostáva vyšší v prípade mužov. V období od roku 2006 do roku 2010 výrazne vzrástla chudoba napriek zamestnaniu v každom treťom členskom štáte vrátane niektorých najbohatších členských štátov s odolnejšími hospodárstvami a trhmi práce. Mohli k tomu prispieť faktory, ako sú úpravy miezd, skrátenie pracovného času, skrátené pracovné úväzky a pracovné zmluvy na kratší pracovný čas a na krátkodobé zamestnanie.

2. Hlavné problémy trhu práce

Najnovšie trendy na trhu práce sú čiastočne výsledkom cyklických pohybov a najmä hlbokej hospodárskej krízy, ale sú spôsobené aj štrukturálnymi a inštitucionálnymi problémami trhu práce ovplyvňujúcimi ekonomickú činnosť a výkonnosť trhov práce.

S výnimkou roku 2010 čistá tvorba pracovných miest (rast zamestnanosti) stále klesala na úrovni EÚ aj v členských štátoch. Od polovice roka 2011 sa celá Európa vrátila späť k záporným hodnotám miery rastu zamestnanosti. Je to celkový výsledok klesajúceho trendu v oblasti nachádzania pracovných miest (zamestnávania sa nezamestnaných) a rastúcich trendov separácie pracovných miest, ktorý si vyžaduje politiky na stimuláciu dopytu po pracovných silách a modelu rastu podporujúceho tvorbu pracovných miest.[3] Programy zamerané na tvorbu pracovných miest podporované zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu však na druhej strane zaznamenali jasný pozitívny vývoj tak z hľadiska hrubej tvorby pracovných miest, ako aj z hľadiska podpory zakladania podnikov.

Obrázok 8: Miera nezamestnanosti a miera nachádzania pracovných miest v EÚ 27, prvý štvrťrok 2007 – štvrtý štvrťrok 2011

Zdroj: výpočty útvarov Komisie na základe údajov Eurostatu.

Ak by sa riešil nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, mohol by sa viac využiť potenciál vytvárania pracovných miest v niektorých kľúčových odvetviach. Odhaduje sa, že ekologické priemyselné odvetvia vytvoria do roku 2020 približne 8 miliónov pracovných miest, pričom až 2,8 milióna týchto pracovných miest vznikne na základe opatrení na efektívne využívanie zdrojov, 2 milióny pracovných miest prinesie vykonávanie politiky v oblasti energetickej účinnosti a ďalšie 3 milióny rozvoj odvetvia obnoviteľných energií[4]. Očakáva sa, že v roku 2012 bude v celej EÚ pracovať v environmentálnom odvetví 3,4 milióna osôb, čo oproti roku 2008 predstavuje zvýšenie o 2,7 milióna a svedčí o skutočnosti, že aj v súčasných ekonomických podmienkach existuje potenciál pre rast podporujúci tvorbu pracovných miest v odvetví ekologického hospodárstva. Od roku 2005 do roku 2009 odvetvie obnoviteľných energií prispelo k vytvoreniu viac ako 300 000 nových pracovných miest. Odvetvie zdravotníctva vytvorilo počas obdobia rokov 2008 – 2011 okolo 1 866 000 nových pracovných miest. Okrem toho dopyt po nových pracovných miestach v tomto odvetví vzrastie, pričom od roku 2010 do roku 2020 sa plánuje vytvorenie celkove 8 miliónov pracovných miest. Pokiaľ ide o odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT), predpokladá sa, že do roku 2015 bude k dispozícii 700 000 voľných pracovných miest pre odborníkov v oblasti IKT. Obidve odvetvia čelia podobným problémom – nahradenie starnúcej pracovnej sily mladšími pracovníkmi. Veľký nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sa vo všeobecnosti uvádza v odvetviach ekologického hospodárstva, odvetví IKT a zdravotnej starostlivosti, najmä v prípade povolaní s vysokým stupňom technickej špecializácie.

Zdanenie práce zostáva naďalej vysoké a vo viacerých členských štátoch sa dokonca zvýšilo, ale v dôsledku zmien zloženia sa znižujú náklady práce. Vysoké daňovo-odvodové zaťaženie predstavuje prekážku pre prácu druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti a pre pracovníkov s nízkym príjmom a nízkou kvalifikáciou a môže mať negatívny vplyv na celkovú mieru ich zamestnanosti. V EÚ 27 bolo v roku 2011 priemerné daňovo-odvodové zaťaženie 39,6 % oproti 21 % vo Švajčiarsku, 29,5 % v USA a 30,8 % v Japonsku a Kanade. Daňovo-odvodové zaťaženie sa v Európe zvýšilo v období od roku 2010 do roku 2011 v priemere o 0,3 percentuálneho bodu a postihlo aj pracovníkov s nízkym príjmom. Zvýšenie bolo najvyššie spravidla v tých členských štátoch, ktoré už predtým mali vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Spôsobujú to však najmä zmeny dane z príjmu fyzických osôb a v mnohých prípadoch zohrávalo úlohu aj zníženie nákladov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie, čím sa znížili náklady práce.

Obrázok 9: Celkové daňovo-odvodové zaťaženie pracovníkov s nízkym príjmom (ako zástupná hodnota pre túto skupinu sa použila hodnota 67 % priemernej mzdy) v roku 2011 a ročná zmena 2010 – 2011

Stručný opis: *Údaje za krajiny EÚ, ktoré nepatria do OECD-EU (BG, LV, LT, MT a RO), sú k dispozícii len za rok 2010; **údaje CY za rok 2007. Zmeny daňovo-odvodového zaťaženia v týchto krajinách sa týkajú obdobia rokov 2009 – 2010 (v prípade CY obdobia 2006 – 2007). Zdroj: OECD

Naďalej sa zvyšovala segmentácia trhu práce spolu so zväčšovaním počtu pracovných zmlúv na krátkodobé zamestnanie a práce na kratší pracovný čas. V období od roku 2007 do roku 2011 sa v 21 členských štátoch z celkového počtu 27 zvýšil podiel zamestnancov pracujúcich nedobrovoľne v krátkodobom zamestnaní alebo na kratší pracovný čas. Medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely, ale najväčšou segmentáciou sa vyznačujú krajiny Stredozemia a Poľsko. Hlavnou príčinou segmentácie trhu práce je asymetria právnych predpisov na ochranu zamestnanosti medzi stálymi pracovnými miestami a krátkodobým zamestnaním alebo príležitostnými pracovnými miestami. V roku 2011 pracovalo nedobrovoľne v rámci zmlúv na krátkodobé zamestnanie 60,4 % pracovníkov v skupine vo veku od 15 do 64 rokov. Pravdepodobnosť zamestnania na neurčitý čas je nižšia v členských štátoch, ktoré majú prísnejšie právne predpisy na ochranu zamestnanosti.

Obrázok 10: Podiel zamestnancov pracujúcich nedobrovoľne v krátkodobom zamestnaní alebo na kratší pracovný čas (v rokoch 2007 a 2011) a prechody z krátkodobého zamestnania na trvalý pracovný pomer (údaje z roku 2010)

Stručný opis: *údaje za SI sa týkajú roku 2011; **údaje za IE sú k dispozícii len za rok 2007.

Zdroj: Eurostat, zisťovanie pracovných síl (LFS) a SILC

Medzi pracovníkmi prijímanými do krátkodobého zamestnania sú na trhoch práce EÚ v nadmernej miere zastúpení mladí ľudia a ich situácia sa priebežne zhoršuje. V roku 2011 pracovalo v EÚ približne 42,5 % mladých zamestnancov na základe zmlúv na krátkodobé zamestnanie, pričom priemer pre populáciu v produktívnom veku predstavuje 14,0 %. Ukazuje sa, že v prípade mladých ľudí môže krátkodobé zamestnanie slúžiť do určitej miery ako odrazový mostík pre trvalý pracovný pomer, ale vo viacerých ďalších členských štátoch, v ktorých sú miery prechodu zo zmlúv na krátkodobé zamestnanie na pracovné zmluvy na neurčitý čas veľmi nízke, to neplatí.

Obrázok 11: Zamestnanci pracujúci v trvalom pracovnom pomere a v krátkodobom zamestnaní, samostatne zárobkovo činné osoby a počet zamestnancov spolu (vek 15 – 64 rokov), 1. štvrťrok 2007 – 1. štvrťrok 2012

Zdroj: Eurostat

Zamestnávanie na kratší pracovný čas sa významne podieľa na raste pracovných miest zaznamenanom počas krízy. Kým celkový počet pracovných zmlúv uzatvorených v období od roku 2008 do roku 2010 a počet pracovníkov pracujúcich na plný pracovný čas sa znížil o 6,2 milióna, počet pracovníkov pracujúcich na kratší pracovný čas sa v tom istom období zvýšil o 1,1 milióna. Rozšírenie práce na kratší pracovný čas bolo v posledných rokoch stabilné a v roku 2011 dosiahlo 18,8 %. Približne tretina zamestnaných žien pracuje na kratší pracovný čas v porovnaní len s 8,1 % mužov, čo odzrkadľuje skutočnosť, že služby starostlivosti o deti pokrývajú len 28 % detí vo veku do 3 rokov a 84 % detí starších ako 3 roky.

Nedávno sa objavili známky zhoršovania procesu obsadzovania vhodných pracovných miest na európskych trhoch práce. Beveridgova krivka, ktorá vyjadruje vzťah medzi voľnými pracovnými miestami a mierou nezamestnanosti, sa vo väčšine členských štátov posunula ďalej doprava smerom von. Tri členské štáty (BE, AT a FI) sa však od začiatku roku 2008 pohybovali pozdĺž Beveridgovej krivky a v prípade jedného členského štátu (DE) sa krivka posunula smerom dovnútra, čo poukazuje na zlepšenie trhov práce a procesu párovania (matching) medzi voľnými pracovnými miestami a uchádzačmi o zamestnanie. Zhoršenie môže byť spôsobené nesúladom medzi zručnosťami a kvalifikačnými požiadavkami na určité pracovné miesto, zvyšujúcou sa dlhodobou nezamestnanosťou, neprimeranou reakciou na demografické zmeny a neefektívnosťou služieb zamestnanosti. Môžu ho však spôsobiť aj problémy a prekážky súvisiace s geografickou a pracovnou mobilitou a asymetrickosť v informovanosti medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Európski občania sú pri sťahovaní do iného členského štátu stále konfrontovaní so zákonnými, administratívnymi a praktickými prekážkami. Plánujú sa ďalšie reformy, aby sa portál EURES[5] premenil na nástroj na prijímanie do zamestnania, sprostredkovanie zamestnania a obsadzovanie vhodných pracovných miest v rámci EÚ riadený dopytom, ktorý umožní členským štátom prispôsobiť svoje služby EURES svojim individuálnym ekonomickým potrebám, napríklad tým, že budú podporovať povolania, ktoré sa vyznačujú nedostatkom pracovných síl, a osobitné skupiny pracovníkov vrátane mladých ľudí.

Obrázok 12: Beveridgova krivka, EÚ-27, 1. štvrťrok 2008 – 3. štvrťrok 2012

Zdroj: Eurostat, použité údaje: i) miera nezamestnanosti (v %), a ii) ukazovateľ nedostatok pracovných síl (v %), údaje sú odvodené zo zisťovania podnikov EÚ

Zakoreňujú sa riziká pretrvávajúcej štrukturálnej nezamestnanosti. Zaznamenaný posuv Beveridgovej krivky smerom von môže byť dočasný, pretože trh práce sa snaží reagovať na zmenenú ekonomickú činnosť a prispôsobiť sa, napríklad prostredníctvom zmien mzdového vývoja, preškolením alebo zintenzívnením aktívnych politík trhu práce. Tento posuv však môže poukazovať aj na dlhodobejšie štrukturálne problémy hroziace trvalým zvýšením úrovne štrukturálnej nezamestnanosti. Údaje ukazujú, že úroveň štrukturálnej nezamestnanosti stanovená pomocou miery nezamestnanosti, pri ktorej nedochádza k zrýchlenému nárastu miezd (NAWRU), sa od vypuknutia krízy vo väčšine krajín EÚ zvýšila a že tento nárast sprevádzalo zhoršenie Beveridgovej krivky.

Obrázok 13: Miera nezamestnanosti (v %), pri ktorej nedochádza k zrýchlenému nárastu miezd (NAWRU), za jednotlivé členské štáty

Zdroj: AMECO

V poslednom čase došlo k zníženiu výdavkov na aktívne politiky trhu práce na jednu nezamestnanú osobu. Ukazuje sa, že aktívne politiky trhu práce majú pozitívny vplyv na mieru zamestnanosti, najmä žien a populácie s nízkou kvalifikáciou. Členské štáty, ktoré majú najnižšiu úroveň dlhodobej nezamestnanosti, patria takisto medzi tie štáty, v ktorých je úroveň účasti v aktívnych politikách trhu práce najvyššia, i keď k tejto dobrej výkonnosti mohli prispieť aj ďalšie faktory. Pokles skutočných zdrojov aktívnych politík trhu práce na jedného nezamestnaného sa však v období od roku 2007 do roku 2010 znížil o viac ako 20 %.[6]

Obrázok 14: Účasť na aktívnych politikách trhu práce 2010 a miera dlhodobej nezamestnanosti 2011

Zdroj: Eurostat

Zmierňujúci vplyv systému sociálnej ochrany – ako automatického stabilizátora – na príjem domácností sa začal po roku 2009 oslabovať. V prvej fáze krízy zohrávali sociálne dávky dôležitú úlohu pri stabilizácii príjmu domácností. V eurozóne mali čisté sociálne dávky a znížené dane v roku 2009 a v prvých dvoch štvrťrokoch 2010 pozitívny vplyv na zmenu hrubého disponibilného príjmu domácností. V druhej fáze hospodárskej krízy však tento vplyv začal slabnúť. Na konci roku 2010 začali mať sociálne dávky na zmenu hrubého príjmu domácností negatívny vplyv. V niektorých krajinách sa na stále väčší počet ľudí nevzťahuje vôbec žiadny systém. Oslabenie súvisí so znížením nárokov na dávky postupom času, ukončením počiatočných diskrečných opatrení na podporu príjmu a v niektorých krajinách s obmedzeniami sociálnych výdavkov, ktoré boli súčasťou programov fiškálnej konsolidácie.

Medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely v efektívnosti ich výdavkov, konkrétne vo výsledkoch a vplyve na znižovanie chudoby, ktorý dosahujú na jednotku výdavkov, keď schémy výdavkov a štruktúr opatrení sociálnej ochrany sú podobné. Daňový systém a systém dávok patria medzi najdôležitejšie nástroje na predchádzanie a riešenie príjmovej chudoby. Výdavky na dávky sociálnej ochrany (okrem dôchodkov) znížili v roku 2010 mieru chudoby v EÚ z 26 % na 16 %, t. j. o 37 %. Členské štáty, ktoré vydávajú podobné sumy na sociálnu ochranu, však dosahujú rozdielne výsledky, a naopak. Niektoré krajiny dokážu znížiť mieru chudoby detí a starších osôb alebo absenciu v práci z dôvodu choroby s menšími výdavkami než iné krajiny. Niektoré krajiny môžu mať vyššie úrovne dávok pre občanov, pretože dokážu skrátiť čas, ktorý občania strávia na dávkach, ich rýchlym návratom do práce. K aktivácii ľudí pracovať by mohlo prispieť dosiahnutie rovnováhy medzi všeobecnými dávkami a dávkami, pri ktorých sa skúmajú majetkové pomery, a medzi dávkami v hotovosti a v naturáliách. Porovnanie výdavkov na sociálnu ochranu so znížením chudoby svedčí o tom, že niektoré systémy sú efektívnejšie než iné. BG, LV, PL a RO sú zoskupené v oblasti nízkych výdavkov s malým vplyvom; ES, IT, PT, CY (a EL) vykazujú podobné výsledky, ale s vyššími výdavkami. Ich výkonnosť z hľadiska znižovania chudoby detí je tiež pod priemerom EÚ.

Hlavné problémy zostávajú v úplnej realizácii stratégií aktívneho začleňovania, ktoré sa zameriavajú súčasne na primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným službám. V mnohých členských štátoch možno v súčasnosti zaznamenať pohyb smerom k aktívnym sociálnym politikám a riešeniu finančných faktorov, ktoré znižujú motiváciu pracovať. Medzi jednotlivými členskými štátmi stále pretrvávajú rozdiely v úrovni pokrytia sociálnej pomoci a systémov minimálneho príjmu a naďalej existujú problémy s tým, ako sa dostať ku skupinám, ktoré sú vystavené najzávažnejším formám chudoby (napríklad bezdomovci a Rómovia). Zabezpečenie primeranej podpory príjmu je účinným nástrojom na zmiernenie prechodu do práce, podporenie sociálneho začleňovania a zvýšenie celkového dopytu. Kvalitná a finančne dostupná starostlivosť o deti podporuje účasť rodičov na trhu práce a deťom poskytuje najlepšie životné príležitosti, ukazuje sa však, že najzraniteľnejšie rodiny majú všeobecne nižšiu mieru účasti v dôsledku faktorov, ako sú dostupnosť a prístup, finančná dostupnosť, spôsobilosť a rodičovská voľba.

3. Realizácia štrukturálnych reforiem trhu práce

Európska Rada na základe ročného prieskumu rastu 2012, ktorý predložila Komisia, predstavila na zasadnutí 1. – 2. marca 2012 politické usmernenie pre členské štáty, aby predložili národné programy reforiem obsahujúce plány reforiem trhu práce zamerané na dosiahnutie hlavných cieľov stanovených v usmerneniach o zamestnanosti. Rada na základe návrhov Komisie prijala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, v ktorých kladie dôraz na oblasti, v ktorých by mali členské štáty vykonať politické reformy v celkovom rámci usmernení pre politiky zamestnanosti.

Nasledujúci odsek odzrkadľuje politické opatrenia prijaté členskými štátmi vzhľadom na ich národné programy reforiem a priority stanovené v ročnom prieskume rastu 2012.

3.1. Mobilizácia pracovnej sily na dosiahnutie rastu

Niekoľko členských štátov (BE, CZ, EE, HU, IE a PT) prijíma opatrenia na posilnenie aktívnych politík trhu práce (ALMP) a verejných služieb zamestnanosti (PES). V BE boli zvýšené dotácie na mzdy pre zamestnancov považovaných za „znalostných zamestnancov“ (t. j. výskumných pracovníkov v súkromnom alebo verejnom sektore). V CZ sa ako aktivačné opatrenie používajú verejnoprospešné práce koordinované úradom práce. Nový program zamestnanosti v EE ponúka na obdobie rokov 2012 – 2013 širší výber aktívnych politík trhu práce a rozširuje cieľovú skupinu, ktorá má práva na rôzne opatrenia. V HU boli aktívne politiky trhu práce posilnené zameraním sa na odbornú prípravu zamestnancov verejných služieb zamestnanosti (PES), rozvíjanie modelov služieb zameraných na zákazníka, balík služieb pre mikropodniky a malé a stredné podniky (MSP), rozšírenie funkcií portálu verejných služieb zamestnanosti a elektronických služieb a transformáciu programov verejných prác. V IE sa posilňuje podmienenosť poskytovania dávok s cieľom zaistiť, aby ľudia pracujúci na kratší pracovný čas boli motivovaní prijať prácu na plný pracovný čas. A napokon, v PT sa prijímajú opatrenia na zvýšenie účinnosti verejných služieb zamestnanosti a boli zavedené programy na dotovanie miezd pre nezamestnaných.

Daňové zaťaženie práce zostáva v rokoch 2011 a 2012 vysoké s celkovým nárastom nákladov práce, aj keď sa v niektorých kategóriách zraniteľných pracovníkov, ako sú napríklad zamestnanci s nízkou kvalifikáciou alebo nízkym príjmom, dosiahol určitý pokrok. Veľký počet členských štátov (BE, DK, CY, FI, EL, ES, IE, IT, FR, LU, NL, PT, SL, UK) nedávno zvýšil daň z príjmu fyzických osôb, väčšinou prostredníctvom zákonom stanovených sadzieb. Nezriedka bola daň z príjmu zvýšená dočasne vo forme všeobecných príplatkov alebo príspevkov solidarity osôb s vysokými príjmami (GR, IT, CY, LU, PT, SP). Podobné opatrenia plánujú v krátkom čase zaviesť aj AT a CZ. V mnohých krajinách (AT, BG, CY, FR, EL, HU, LV, PL a PT, UK) boli zvýšené aj príspevky na sociálne zabezpečenie.

Opatrenia na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce sa zameriavali najmä na zvýšenie motivácie špecifických skupín pracovať a vo všeobecnosti zahŕňali zmeny základu dane. Napríklad v BE sa celý súbor úľav v oblasti sociálneho zabezpečenia zameriava na mladých ľudí, pracovníkov s nízkymi mzdami, starších pracovníkov a novoprijatých zamestnancov v MSP alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Vo FI a v HU boli poskytnuté daňové úľavy aj osobám s nízkym a stredným príjmom zvýšením daňových úľav a nezdaniteľného minima. SE zvýšilo nezdaniteľného minimum z príjmu pracujúcich osôb starších ako 65 rokov s cieľom predĺžiť pracovný život.

Prijímajú sa rôzne opatrenia na podporenie vytvárania podnikov a samostatnej zárobkovej činnosti (AT, BE, BG, EE, ES, IE, MT, HU, PL, PT, UK). Skúšobný projekt v AT poskytuje učňom a spoločnostiam ponúkajúcim učňovské miesta ďalšiu podporu vrátane služieb právneho poradenstva a sprostredkovania. V BE sa prijímajú opatrenia na zlepšenie prístupu spoločností k úverom, podporenie zjednodušenia administratívnych postupov alebo zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie v odvetví hotelov, reštaurácií a stravovacích služieb (HORECA). V BG sa podporuje samostatná zárobková činnosť prostredníctvom poradenstva, odbornej prípravy a pomoci pri zakladaní vlastných podnikov alebo prostredníctvom poskytovania zariadení a opráv novozaloženým malým podnikom. V ES sa zjednodušuje vytváranie podnikov prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže malých podnikov a povoľovaním predĺženia otváracích hodín v turistických oblastiach. V IE sa poskytuje celá škála pomoci zahŕňajúcej kapitálové granty, pôžičkové fondy a záruky, stimuly na zakladanie nových podnikov atď. MT prijíma opatrenia na zníženie byrokracie pre samostatne zárobkovo činné osoby a bol oznámený nový systém „mikrozáruk“ na pomoc osobám vykonávajúcim samostatnú zárobkovú činnosť a malým podnikom pri získavaní záruk na bankové pôžičky. V PL sa podporuje podnikanie, samostatná zárobková činnosť a obchodná činnosť prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF). PT zabezpečuje prístup podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb k úverom a technickú podporu nezamestnaným, ktorí si chcú založiť svoj vlastný podnik. V UK bol posilnený vnútroštátny systém úverových záruk s cieľom motivovať banky, aby ochotnejšie poskytovali úvery MSP.

Niektoré členské štáty (BE, ES, IE, IT, SE) prijali opatrenia na úpravu dávok v nezamestnanosti s cieľom uľahčiť návrat do práce. Reforma systému dávok v nezamestnanosti prijatá v BE znamená, že finančná podpora sa znižuje skôr a rýchlejšie ako predtým. V ES sa znížila dávka v nezamestnanosti pre niekoľko skupín. Nový právny predpis v PT skracuje maximálne obdobie poskytovania dávok v nezamestnanosti a ich výšku s cieľom znížiť riziko závislosti od sociálnych dávok a dlhodobú nezamestnanosť. Vo SE boli zavedené prísnejšie pravidlá oprávnenosti, nižšie miery náhrad príjmu a skrátilo sa maximálne obdobie poskytovania dávok v nezamestnanosti.

V ES sa vyvíja väčšie úsilie na posilnenie vzájomnej zodpovednosti podmienením poskytovania dávok účasťou na aktívnych politikách práce. V IE sa zaviedlo jasnejšie zameranie na podmienenosť poskytovania dávok uchádzačom o zamestnanie, s osobitným zameraním na dlhodobo nezamestnaných. V IT bude súčasný systém dávok v nezamestnanosti postupne nahrádzaný novým systémom sociálneho poistenia pre zamestnanosť.

Viaceré členské štáty (EL, ES, PT) prijali opatrenia, ktoré sa zameriavajú na stanovovanie miezd, s cieľom zaistiť, aby sa mzdy vyvíjali v súlade s produktivitou. Nedávna reforma trhu práce v ES dáva prioritu rozhodnutiam o pracovnom čase a mzdách na úrovni spoločnosti a uľahčuje spoločnostiam odstúpenie od sektorových dohôd. V PT sa zabezpečuje vývoj miezd v súlade s podmienkami na úrovni firmy oslobodením od kolektívnych zmlúv v prípade, keď združenia zamestnávateľov pokrývajú menej ako 50 % celkovej pracovnej sily.

V DE odvetvový systém minimálnej mzdy zahŕňa stále viac odvetví. V HU od 1. júla 2012 nadobudol účinnosť nový zákonník práce, ktorý prináša zvýšenie minimálnej mzdy o 19 %. V EL sa zavádzajú opatrenia v oblasti stanovovania miezd so zámerom znížiť minimálne mzdy a zaviesť diferencovanú minimálnu mzdu pre mladých ľudí.

Vo viacerých členských štátoch (AT, BG, DE, ES, LV, HU) boli prijaté opatrenia na zvýšenie mobility pracovníkov. AT zaviedlo červeno-bielo-červenú kartu, systém bodovania na základe kritérií pre prístup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce. Zavedenie tohto systému bolo zavŕšené otvorením trhu práce aj pre kvalifikovaných pracovníkov v nedostatkových profesiách. Prijatie národného kvalifikačného rámca v BG zabezpečí transparentnosť odbornej prípravy študentov a pracovníkov podľa požiadaviek zamestnávateľov na systémy vzdelávania a odbornej prípravy. V DE bol schválený zákon, ktorým sa znižuje hranica príjmu prisťahovalcov s vysokoškolským vzdelaním z krajín mimo EÚ. V LV bol navrhnutý systém príspevkov na presídlenie ako náhrada pracovníkom za presťahovanie z miesta bydliska za prácou v inej lokalite alebo obci. V HU vláda podporuje mobilitu poskytovaním finančnej podpory na pokrytie nájomného evidovaným nezamestnaným, ktorí sa presťahujú 100 km od svojho trvalého bydliska.

Členské štáty (AT, BE, ES, DK, IE, NL, HU, UK) prijímajú opatrenia na obmedzenie predčasného odchodu z trhu práce. V AT boli zavedené reformy na obmedzenie počtu invalidných dôchodkov. V BE sa zvýšila veková hranica pre starších zamestnancov na prístup k systému časových úverov a zrušil sa systém čiastočného odchodu do predčasného dôchodku. Plánovaná reforma invalidného dôchodku v DK požaduje, aby sa pred posudzovaním predčasného odchodu do dôchodku vyčerpali aktivačné možnosti. V ES sa urýchli systém zvyšovania zákonného veku odchodu do dôchodku, zvýši sa vek predčasného odchodu do dôchodku zo 61 na 63 rokov, pričom sa zvýšia penále za predčasný odchod do dôchodku a na dva roky sa pozastaví prístup k čiastočnému odchodu do dôchodku. Nové iniciatívy v IE umožnia ľuďom, ktorí dostávajú platby v chorobe alebo invalidite, pracovať a zároveň dostávať podporu príjmu a zákonný vek odchodu do dôchodku sa do roku 2028 zvýši na 68 rokov. V NL sa prijímajú opatrenia na postupné zvýšenie dôchodkového veku na 67 rokov do roku 2023 a potom môže byť dôchodkový vek prepojený so strednou dĺžkou života. V HU bol predčasný odchod do dôchodku vo všeobecnosti zrušený. Vláda UK prednedávnom oznámila plány na prepojenie dôchodkového veku so strednou dĺžkou života.

Opatrenia sa zameriavajú aj na podporu dlhšieho pracovného života (AT, BE, BG, DE, EE, FI, LU, PL, UK). V AT sa starším pracovníkom so zdravotným postihnutím sprístupnili opatrenia aktívneho trhu práce, opatrenia v oblasti pracovnej reintegrácie a rekvalifikácie, finančná podpora pri práci na kratší pracovný čas a dotácie na zamestnanosť. V BE musia spoločnosti s viac ako 20 zamestnancami uplatňovať pri hromadnom prepúšťaní rovnakú vekovú štruktúru ako je veková štruktúra firmy a budú povinné vypracovať ročný plán pre zamestnancov vo veku 45 rokov a viac. V CZ sa po prijatí dôchodkovej reformy koncom roku 2011 bude vek odchodu do dôchodku každý rok predlžovať o 2 mesiace. EE sa zameriava na starších pracovníkov, účasť na celoživotnom vzdelávaní a zabezpečenie ich zdravia. Vo FI sa vynakladá úsilie na zlepšenie kvality pracovného života a dobré podmienky na pracovisku, ako prostriedok na predĺženie pracovného života. V LU sú spoločnosti s viac ako 150 zamestnancami nútené poskytovať väčšiu podporu starším pracovníkom v spoločnostiach. V PL sa vyvíja úsilie na rozšírenie možností vzdelávania starších ľudí a zlepšenie kvality vzdelávania starších osôb. V UK bol v októbri 2011 zrušený štandardný vek odchodu do dôchodku.

Niektoré členské štáty prijali opatrenia, ktoré nepodporujú predĺženie pracovného života. V CZ sa zvýši zdanenie práce vykonávanej dôchodcami, čím sa pravdepodobne zníži účasť starších ľudí na trhu práce. Vo FR bola pracovníkom, ktorí začali pracovať vo veku 18 rokov a primerane prispievali do systému sociálneho zabezpečenia, znovu poskytnutá možnosť odchodu do dôchodku vo veku 60 rokov. V HU sa zaviedol povinný vek odchodu do dôchodku pre všetkých zamestnancov verejného sektora s výnimkou tých, ktorí pracujú v odvetví zdravotníctva.

3.2. Podporovanie zamestnanosti s osobitným zameraním na mladých ľudí

Na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä tých, ktorí nemajú zamestnanie a nepokračujú vo vzdelávaní ani odbornej príprave, bolo prijatých viacero opatrení. FI spúšťa komplexnú ochranu mládeže s cieľom ponúknuť mladým ľuďom prácu, stáže alebo štúdium, seminár alebo rehabilitačné miesto trhu práce v rámci 3 mesiacov nezamestnanosti.

Skupina krajín (BE, BG, ES, CY, IE, PL, PT, SE a SI) podporuje iniciatívy zamerané na zvýšenie kvality učňovskej prípravy a zmlúv o stáži. V BE bol pre nezamestnaných ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí si nenašli prácu po šiestich mesiacoch pracovnej integrácie, zavedený rozsiahly systém stáží v spoločnostiach. V BG sú stáže podporované na ústredných a regionálnych úradoch verejnej správy, ktoré uprednostňujú mladých ľudí so zdravotným postihnutím. V IE sa prijímajú iniciatívy na aktiváciu a zvýšenie kvalifikácie mladých ľudí prostredníctvom 5 000 stáží v dĺžke od 6 do 9 mesiacov. V ES boli prijaté opatrenia na vypracovanie zmluvy o vzdelávaní a učňovskej príprave a zavedení duálneho systému odbornej prípravy. Skúšobný projekt v PL sa zameriava na nezamestnaných vo veku do 30 rokov prostredníctvom individuálnej podpory poskytovanej tútorom, stáží a poukazov na odbornú prípravu. V PT sú podporované pracovné stáže a sprostredkovanie zamestnania. SI ponúka mladým nezamestnaným vo veku do 30 rokov zamestnanie na obdobie 15 mesiacov a vláda podporuje dobrovoľnú učňovskú prípravu v rámci inštitúcií daňovej správy a predchádzania korupcii. Vo SE platí vláda spoločnostiam až 2 750 EUR ročne na žiaka, aby sa vytváralo viac učňovských miest v podnikoch, v rokoch 2014 až 2016 by sa mala štátna pomoc ešte zvýšiť.

Ďalšie konkrétne činnosti na podporu mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie a nepokračujú vo vzdelávaní ani odbornej príprave, zahŕňajú programy zamerané na rozmer odbornej prípravy (DE, LV, FI), odbornej prípravy priamo na pracovisku (LT) a na finančnú podporu (HU). V DE mladí ľudia z prostredia migrantov majú teraz väčšie možnosti zúčastniť sa na programoch odbornej prípravy. Projekt zvyšovania zamestnanosti v LT, ktorý sa zameriava na mladých ľudí vo veku do 29 rokov, poskytuje dotácie na mzdy a výdavky na organizovanie získavania kvalifikácie na pracovisku. V LV sa nezamestnaným vo veku od 15 do 24 rokov ponúka možnosť vyskúšať si v zariadeniach odbornej prípravy počas obdobia deviatich týždňov svoju zručnosť v troch rôznych povolaniach. V HU bola zavedená „záruka prvého pracovného miesta“, ktorá zamestnávateľom poskytuje plnú mzdovú kompenzáciu vrátane hrubej mzdy a príspevku na sociálne zabezpečenie.

Vo viacerých členských štátoch bolo vytvorené partnerstvo so sociálnymi partnermi na podporu kvalitnej učňovskej prípravy alebo zmlúv o stáži (BG, CZ, FR, IE, IT, LU, RO a SK). V BG sa opatrenia zameriavajú na zabezpečenie alebo podporu investičných nákladov a nákladov práce na vytvorenie pracovných miest pre mladých ľudí. V CZ projekt financovaný z Európskeho sociálneho fondu prispieva na úhradu nákladov na stáže v spoločnostiach, najmä absolventov a ľudí, ktorí nemajú pracovné skúsenosti a potrebujú doplniť svoje profily zručnosti. V IE zabezpečujú nové opatrenia ďalšie miesta na odbornú prípravu nezamestnaných prostredníctvom spolupráce a zapájania sa zamestnávateľov a podnikov a poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy. Podniky v RO, ktoré najímajú mladých pracovníkov vo veku do 25 rokov, dostanú za každého zamestnaného pracovníka jednoročnú výnimku z platenia príspevkov na sociálne poistenie. Na SK budú na pracovné miesta v súkromnom sektore poskytované počas jedného roka dotácie na úrovni minimálnej mzdy, kým zamestnávatelia by mali prispievať počas minimálne šiestich mesiacov.

Len v niekoľkých krajinách (HU, SK a IT) boli prijaté opatrenia na reformu právnych predpisov na ochranu zamestnanosti. Zmeny v HU zahŕňajú reguláciu kumulácie zamestnaní a reguláciu pružného pracovného času a zjednodušenie predpisov o prepúšťaní. PT obmedzilo platby odstupného na 20 dní za každý odpracovaný rok v prípade pracovnej zmluvy na neurčitý čas aj zmluvy na krátkodobé zamestnanie a zjednodušilo podmienky individuálneho prepúšťania z ekonomických dôvodov. V IT boli revidované právne predpisy upravujúce neoprávnené individuálne prepustenia vo firmách s viac ako 15 zamestnancami s cieľom zvýšiť pružnosť pri odchode z trhu práce a boli zavedené opatrenia na obmedzenie zneužívania atypických pracovných zmlúv. Na SK boli prijaté opatrenia na obmedzenie maximálneho trvania a počtu po sebe nasledujúcich zmlúv na krátkodobé zamestnanie a na odstránenie výnimiek pre agentúry dočasného zamestnávania.

Len niekoľko členských štátov robí pokroky v súvislosti s prispôsobovaním systémov vzdelávania a odbornej prípravy z hľadiska potrieb trhu práce (BE, IE, LT, MT a SK). V IE sa opatrenia zameriavajú na pomoc nezamestnaným a osobám, ktoré predtým vykonávali samostatnú zárobkovú činnosť, aby zostali čo najbližšie k trhu práce, sprístupnením možností skráteného vyššieho vzdelania a odbornej prípravy na zvýšenie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v oblastiach, v ktorých pravdepodobne vzniknú možnosti trvalého zamestnania. V LT sa budú mapovať kvalifikácie vo viacerých etapách s cieľom lepšie informovať ľudí o štruktúre dopytu po zručnostiach a identifikovať najviac požadované špecializácie. Študenti na MT sú podnecovaní, aby pokračovali vo vzdelávaní, prostredníctvom kvalifikácií, ktoré požaduje priemyselné odvetvie, a prostredníctvom daňovej úľavy pokrývajúcej až 80 % poplatkov za kurz. Zákon o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, ktorý bol nedávno prijatý na SK, sa zameriava na posilnenie prepojení medzi odborným vzdelávaním a odbornou prípravou a požiadavkami trhu práce. Okrem toho v BE všetky obce prijali opatrenia, aby sa odborná príprava stala kvalitnejšia, flexibilnejšia a lepšie prispôsobená požiadavkám trhu práce.

V konečnom dôsledku bolo prijatých niekoľko opatrení na preskúmanie kvality a financovania univerzít (IT, LV a MT). IT prijalo kroky na zníženie veľkorysosti, pretože výdavky na štúdium sa majú zvýšiť o 25 % až 100 %. Pokiaľ ide o štipendium, len MT oznámila pokračovanie dvoch systémov štipendia. LV vykonalo rozsiahle hodnotenie viac ako 800 študijných programov vysokoškolského vzdelávania a pripravuje sa viacero reforiem vrátane reformy akreditačného postupu, vypracovania nového modelu financovania univerzít a reformy riadenia univerzít.

Hoci európsky semester vyzýva k prioritizácii verejných výdavkov podporujúcich rast, existujú dôkazy, ktoré svedčia o tom, že úspory sa realizujú na úkor investícií do vzdelávania. Značný počet členských štátov znížil výdavky na vzdelávanie v obidvoch rokoch 2011 a 2012 (EE, IT, LV, LT, UK) alebo buď v roku 2011 alebo v roku 2012 (BE, BG, IE, FR, CY, HU, PL, RO, SK, FI). Diskusie o konsolidácii rozpočtu sa zameriavajú na témy vzdelávania aj v ES. Naproti tomu rozpočty v CZ, DK, LU, MT, AT zostali stabilné alebo sa zvýšili.

3.3. Ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva

Viacero členských štátov prijalo opatrenia na riešenie účinnosti systémov sociálnej ochrany (EE, LV a ES). Reformu právnych predpisov o zamestnanosti, ktorú uskutočnilo EE v roku 2009, bude od roku 2013 sprevádzať ako kompenzačné opatrenie podstatné zvýšenie dostupnosti poistných dávok v nezamestnanosti. V IE napriek všeobecnému kráteniu sociálnych dávok dostávajú zraniteľní ľudia stále podporu príjmu, i keď na nízkej úrovni. V LV už dávky v nezamestnanosti nebudú závisieť od dĺžky poistenia, ale budú sa poskytovať počas kratšieho obdobia, maximálne 9 mesiacov. V ES bude aktivácia systému minimálneho príjmu prepojená s dĺžkou pracovnej kariéry uchádzača.

Niektoré členské štáty dosiahli pokrok v súvislosti s realizáciou stratégií aktívneho začleňovania, ktoré sa zameriavajú na primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce, a prístup ku kvalitným službám (AT, DK, FI, FR, MT, PL a SE). V AT bol prijatý akčný plán pre osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajúci opatrenia v oblastiach nediskriminácie, prístupnosti, starostlivosti, vzdelávania, zamestnania a nezávislosti. V DK bola v júni 2012 schválená rozsiahla reforma invalidných dôchodkov obmedzujúca prístup osobám vo veku nad 40 rokov, ktorá počíta s vytvorením rehabilitačných skupín na podporu zdravia, zamestnania, vzdelania a sociálnych služieb. Dobrovoľné organizácie na MT sú prostredníctvom prideľovania finančnej pomoci motivované, aby zamestnávali znevýhodnené osoby. Vláda SE plánuje ďalej posilniť postavenie zraniteľných skupín na trhu práce rozširovaním aktívnych opatrení trhu práce pre dlhodobo nezamestnaných a ľudí so slabým uplatnením na trhu práce. V PT bol vytvorený trh so sociálnym nájomným bývaním , ktorý sa zameriava na zaistenie prístupu najzraniteľnejších skupín obyvateľov k cenovo dostupnému a kvalitnému bývaniu.

Pokiaľ ide o prístup k službám podporujúcim začleňovanie na trh práce a do spoločnosti (CZ, IE a PL), bolo prijatých len málo opatrení. V CZ sa začína na miestnej úrovni menší skúšobný program ponúkajúci lepšie bývanie a preškolenie pre tie sociálne vylúčené rodiny (najmä Rómov), ktoré zaisťujú plnú dochádzku svojich detí do základných škôl. V IE podporuje Európsky sociálny fond programy zameriavajúce sa na dosiahnutie finančnej nezávislosti prisťahovalcov a zlepšenie ich sociálneho začlenenia prostredníctvom zamestnania alebo ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy. V PL boli zvýšené príjmové kritériá na podporu chudobných pracujúcich a bola zvýšená suma dávok v hotovosti zo sociálnej pomoci vrátane dávok pre cudzincov a utečencov, ktorí sa zúčastňujú na jazykovej príprave.

[1]               Rozhodnutie Rady z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2010/707/EÚ), Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46.

[2]               Dlhodobá nezamestnanosť v súčasnosti predstavuje viac ako 44 % nezamestnaných.

[3]               Pozri balík opatrení pre zamestnanosť Európskej komisie z apríla 2012.

[4]               Pracovný dokument útvarov GR pre zamestnanosť SWD(2012) 92 final z 18.4.2012 „Využitie potenciálu zeleného rastu v oblasti zamestnanosti“.

[5]               Sieť 31 európskych služieb zamestnanosti, ktorá podporuje mobilitu pracovníkov medzi členskými štátmi, krajinami EHP a Švajčiarskom.

[6]               Odhady OECD vychádzajú z databáz OECD o programoch trhu práce a hlavných hospodárskych ukazovateľoch.

ÚVOD

Hospodárstvo EÚ naďalej bojuje s následnou nápravou finančnej krízy. Finančné napätie v eurozóne pred letom pokračovalo, zatiaľ čo rast svetového hospodárstva sa spomalil, čím sa znížil potenciálny prínos dovozu z hľadiska obnovy. Krátkodobý výhľad pre hospodárstvo EÚ preto aj naďalej zostáva slabý, na rok 2013 sa však predpokladá postupný návrat k rastu a na rok 2014 jeho ďalšie posilnenie. Tento výhľad vytvára dodatočné problémy pre potrebné úpravy v mnohých členských štátoch EÚ. Vyhliadky nízkeho rastu brzdia najmä investície, tvorbu pracovných miest a urýchľujú prepúšťanie pracovných síl, keďže miera využívania pružnosti pracovných modelov sa teraz znížila.

Problémy, ktorým čelí hospodárstvo EÚ, sú aj naďalej znepokojivé. Najmä hospodárstva viacerých členských štátov neustále čelia veľkému znižovaniu pákového efektu súkromného a verejného sektora. V tomto znižovaní pákového efektu sa odráža uvoľnenie nahromadených finančných nerovnováh, ktoré sú spojené s predchádzajúcimi neudržateľnými úrovňami výdavkov financovaných prostredníctvom úveru, ktoré boli v niektorých prípadoch podporované špekuláciami s cenami aktív v súkromnom sektore, prípadne nedostatkom fiškálnej disciplíny vo verejnom sektore. To má v súčasnosti vplyv na rast, keďže je obmedzená spotreba a príjem je nasmerovaný na vyplácanie dlhu.

Na druhej strane sa objavujú pozitívne signály, že úpravy v rámci hospodárstiev EÚ neustále napredujú. Situácia na finančnom trhu sa na konci leta zlepšila v dôsledku priebežného vykonávania programu reforiem vrátane pokroku v oblasti štruktúry HMÚ, ako aj na základe dôležitých politických rozhodnutí, ktoré boli prijaté v eurozóne, napríklad aj prostredníctvom ECB. Značné reformné snahy v zraniteľných členských štátoch takisto prinášajú ovocie: Pákový efekt v súkromnom aj verejnom sektore sa znížil a konkurencieschopnosť v krajinách s veľkými medzerami v oblasti konkurencieschopnosti sa zlepšuje, čím sa vytvárajú podmienky pre ďalšie úpravy. Vývoz naďalej prispieva k zlepšeniam rozsiahlych deficitov bežných účtov, čo svedčí o udržateľnom charaktere nápravy. Odrazom prebiehajúcich úprav sú takisto veľké rozdiely medzi krajinami EÚ, pokiaľ ide o rast: Dočasne nižší alebo negatívny rast je často prvkom hlbokých úprav, ktoré však otvárajú cestu pre udržateľnejší rast a konvergenciu, ktoré by sa mali prejaviť už v roku 2014.

Proces znižovania pákového efektu a úprav hospodárstva je nevyhnutný a hlavnou úlohou politických subjektov je riadenie tohto procesu a zmierňovanie súvisiacich hospodárskych a sociálnych dôsledkov.

Vzhľadom na vysoké úrovne zadlženia a dlhodobé problémy v oblasti verejných financií musia popri diferencovanej konsolidačnej stratégii podporujúcej rast pokračovať fiškálne úpravy.  Keďže fiškálna konsolidácia môže mať z krátkodobého hľadiska negatívny vplyv na rast, mala by prebiehať spôsobom podporujúcim rast, konkrétne:

– rýchlosť konsolidácie musí byť v jednotlivých krajinách diferencovaná podľa ich fiškálneho priestoru s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potenciálnymi účinkami negatívneho rastu a rizikami, pokiaľ ide o udržateľnosť zadlženia. Pakt o stabilite a raste a centrálna úloha rovnováh štrukturálneho rozpočtu ponúkajú vhodný rámec na riadenie diferencovanej rýchlosti úprav,

– pri zameriavaní sa na konsolidáciu na strane výdavkov je potrebné navrhnúť celkovú skladbu príjmov a výdavkov podporujúcu rast s cielenými opatreniami v rámci dostupného fiškálneho priestoru na ochranu hlavných mechanizmov rastu a pri zabezpečení efektívnosti výdavkov.

Okrem toho sa dôveryhodnosť konsolidácie a jej pozitívnych účinkov posilňuje, ak je zakorenená v dôveryhodnom strednodobom fiškálnom rámci a sprevádzajú ju reformy riešiace problematiku dlhodobej udržateľnosti vyplývajúcu zo starnutia obyvateľstva.

Náležité znižovanie pákového efektu v súkromnom sektore si vyžaduje silný a efektívny finančný sektor. Finančná náprava a reštrukturalizácia preto musí pokračovať najmä v bankovom sektore vzhľadom na jeho dôležitú úlohu v hospodárstve EÚ, ale musia sa podporovať aj nové zdroje financovania. Na obnovu dôvery v stabilitu bankového sektora, podporu udržateľného toku kapitálu do produktívnych činností a na zabezpečenie stabilného financovania hospodárstva je nevyhnutný koherentný a efektívny mikroprudenciálny a makroprudenciálny politický rámec.

Na zjednodušenie úprav a zlepšenie rámcových podmienok rastu sú nevyhnutné štrukturálne reformy. Štrukturálne reformy, ktorými sa zlepší konkurencieschopnosť, pružnosť miezd a cien sú kľúčom k zlepšeniu schopností úprav a k stimulácii prevodu zdrojov z upadajúcich do rastúcich sektorov. Reformy podporujúce tvorbu pracovných miest, investície do inovácií, zručnosti a inkluzívny rast sú nevyhnutné na riešenie rizík hysterézie a zmiernenie negatívneho vplyvu krízy na sociálne podmienky. Pre udržateľný rast je dôležité spravodlivé prerozdelenie záťaže vyplývajúcej z úprav v rámci spoločnosti. Pre obnovu rastu je však v konečnom dôsledku nevyhnutná koherentná skladba politík združujúca makrofinančné a štrukturálne politiky. S cieľom brániť sa proti negatívnej dynamike a zlepšovať hospodársku situáciu udržateľným spôsobom sú preto vo všetkých týchto oblastiach nevyhnutné stanovené politické opatrenia.

Krajiny eurozóny sa v dôsledku silnejšieho finančného a hospodárskeho prepojenia a následných vedľajších účinkov nachádzajú v osobitnej situácii.

Toky súkromného kapitálu v eurozóne sa neočakávane zmenili a odchádzajú zo zraniteľných krajín. Medzeru vo vonkajšom financovaní, ktorá v dôsledku toho vznikla, sa podarilo odstrániť prostredníctvom zabezpečenia likvidity z oficiálneho sektoru, čím sa predišlo nesprávnym úpravám. V dôsledku rastúceho zvýhodňovania domáceho trhu sa však finančné podmienky vo verejnom a súkromnom sektore eurozóny začali čoraz viac odlišovať. To viedlo k veľmi prísnej politickej skladbe v zraniteľných členských štátoch eurozóny, keďže prísne finančné podmienky prispievajú k potrebnej fiškálnej konsolidácii. Táto situácia brzdí úpravy a ďalej prispieva k rozdielnym hospodárskym výsledkom medzi krajinami eurozóny a narúša stabilitu celej menovej oblasti.

Hlavnou prioritou eurozóny je pokračovať v štrukturálnej reforme a zvrátiť finančnú fragmentáciu, zlepšiť finančné podmienky v zraniteľných krajinách a podporiť prílev a efektívne prerozdelenie kapitálu na podporu úprav. Je to nevyhnutné pre rast a úpravy hospodárstva. Potreba znížiť makroekonomické nerovnováhy takisto zdôrazňuje nevyhnutnosť diferencovaného tempa verejného znižovania pákového efektu medzi krajinami s prebytkom a krajinami s deficitom. Vzhľadom na jednotnú menovú politiku zohrávajú štrukturálne reformy, ktorých cieľom je zvýšiť pružnosť miezd a cien a uľahčiť úpravy hospodárstva, v eurozóne dokonca ešte väčšiu úlohu.

Pre vyriešenie problémov je mimoriadne dôležité neustále pokračovať v reformách. Európsky mechanizmus pre stabilitu bol spustený 8. októbra 2012 a v septembri 2012 sa ECB rozhodla zaviesť priame menové transakcie. Ide o dôležitý prínos k riešeniu najdôležitejších problémov v oblasti stabilizácie finančnej situácie a obnovy dôvery. Reštrukturalizácia a obnova rovnováhy hospodárstiev sa uskutoční v strednodobom horizonte, keďže trvá určitý čas, kým štrukturálne reformy v plnej miere nadobudnú účinnosť. Vízia skutočnej HMÚ sa v neposlednom rade rozvíja ako dlhodobý cieľ, v rámci ktorého sa už v súčasnosti prijímajú opatrenia na podporu dynamiky reforiem. V dôsledku toho sa nedávno trochu zmiernilo napätie na finančných trhoch, ale trhy sú aj naďalej nestabilné a stali sa závislými od pokračovania podporných politík. Akékoľvek pozastavenie reformných snáh by preto mohlo okamžite viesť k opätovnému vzniku napätia a k ohrozeniu nedávnych zlepšení.

1.           Fiškálna konsolidácia podporujúca rast

Zdravé a udržateľné verejné financie sú nevyhnutnou podmienkou makroekonomickej stability, a teda aj rastu. Platí to zvlášť v eurozóne, kde jednotná menová politika nemôže reagovať na špecifickú situáciu jednotlivých krajín, pričom vnútroštátne rozpočty musia znovu získať svoju schopnosť prevziať stabilizačnú funkciu v prípade otrasov v jednotlivých krajinách. Členské štáty eurozóny však zároveň čelia oveľa silnejším vedľajším účinkom neudržateľných fiškálnych politík, a to najmä prostredníctvom finančného kanála, ako to jasne dokazuje súčasná kríza. Vyžaduje si to väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o rozpočtový vývoj na vnútroštátnej úrovni. Z toho vychádza fiškálna správa založená na pravidlách stanovených v zmluve a v Pakte o stabilite a raste. Pre bezproblémové fungovanie HMÚ je nevyhnutné dodržiavanie týchto pravidiel.

Fiškálna konsolidácia má z krátkodobého hľadiska negatívne účinky na rast, keďže fiškálne úsporné opatrenia vedú k zníženiu celkových výdavkov, ale zo strednodobého hľadiska prinášajú zvýšenie príjmov. Počas finančných kríz môže byť vplyv fiškálnej politiky na rast väčší ako obvykle, keďže tzv. fiškálne multiplikátory by mali byť väčšie ako za normálnych hospodárskych podmienok[1]. Z krátkodobého hľadiska by to takisto mohlo mať negatívny vplyv na pomery dlhu k HDP z konsolidácie, ak sú počiatočné pomery dlhu, a tým aj potreby konsolidácie vysoké.

Napriek tomu v niektorých členských štátoch neexistuje žiadna realizovateľná alternatíva konsolidácie, keďže jej neexistencia by mohla mať dokonca ešte väčšie negatívne dôsledky. Pri vysokých a rastúcich úrovniach dlhov je nevyhnutné analyzovať udržateľnosť dlhov, čo je strednodobá koncepcia. Z analýzy Komisie vyplýva[2], že len pri dosť nepravdepodobných predpokladoch (ako je veľmi vysoký stupeň krátkozrakosti na trhoch alebo veľmi nezvyčajné reakcie rizikových prémií) by konsolidácia v strednodobom horizonte viedla k nepriaznivým účinkom v oblasti dlhov. Okrem toho je vytváranie podmienok a očakávaní trvalej konsolidácie dôležitou súčasťou predchádzania nepriaznivým dlhovým účinkom, keďže očakávania zmeny konsolidácie môžu zmariť jej potenciálne pozitívne účinky na rizikové prémie. V prípade členských štátov s obmedzeným prístupom na trh závisí posúdenie nákladov na konsolidáciu v krátkodobom horizonte takisto aj od uvažovaného alternatívneho scenára. Keď je ohrozená fiškálna udržateľnosť, nedostatočná konsolidácia môže vyústiť do vyšších rizikových prémií alebo viesť k strate prístupu na akýkoľvek trh, čo by mohlo vyvolať oveľa dramatickejšie úpravy s dôsledkami na rast, ktoré by boli oveľa horšie ako v prípade konsolidácie a zlepšenej fiškálnej udržateľnosti.

Zatiaľ čo niektoré krajiny EÚ majú väčší manévrovací priestor, riziká vyplývajúce zo spomalenia fiškálnej konsolidácie by sa mali starostlivo posúdiť. Niektoré členské štáty EÚ v súčasnosti využívajú rekordne nízke úrokové miery svojich verejných dlhov, a teda by zdanlivo mohli zvýšiť svoje pôžičky bez toho, aby riskovali neudržateľnú dynamiku. V týchto krajinách však dlh takisto dosahuje historické maximum v čase mieru. Okrem toho sa majú takmer vo všetkých krajinách zvýšiť verejné výdavky z dôvodu starnutia obyvateľstva a v niektorých prípadoch aj z dôvodu nízkych vyhliadok rastu. Nie je preto možné vylúčiť, že by uvoľnenie záväzku udržateľných fiškálnych politík viedlo k zmene nálad na trhu. Malo by to závažné dôsledky nielen na tieto krajiny, ale aj na schopnosť riadenia krízy v eurozóne ako celku, ktorá závisí od úverovej schopnosti týchto krajín.

Graf č. 1. Verený dlh a deficit v členských štátoch EÚ (prognóza na rok 2012, % HDP)

Zdroj: útvary Komisie, Európska hospodárska prognóza, jeseň 2012.

Verejné financie EÚ čelia veľkým problémom, pričom je nevyhnutné trvalým spôsobom obnoviť fiškálnu stabilitu (Graf 1). Problémy vyplývajú z potreby znížiť vysokú úroveň dlhu v prostredí nízkych vyhliadok rastu, dlhodobých tlakov na spotrebu a už relatívne vysokého daňového zaťaženia. Všeobecná zásada fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast platí aj naďalej. Stratégia podporovaná Komisiou v predchádzajúcom ročnom prieskume rastu sa ukázala ako úspešná, dokonca aj vtedy, ak nebolo možné predísť krátkodobým negatívnym dôsledkom, ako sa uvádza vyššie, pričom celkový prínos bude zrejmý až v strednodobom horizonte.

Vplyv konsolidácie na rast môže byť ovplyvnený jej zložením. Okrem toho by s cieľom zaručiť trvalú povahu konsolidácie a zlepšiť očakávania fiškálnej udržateľnosti mali konsolidáciu sprevádzať reformy posilňujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré sa opierajú o silný inštitucionálny rámec.

Tempo konsolidácie

Tempo konsolidácie by malo byť v jednotlivých krajinách aj naďalej diferencované podľa fiškálneho priestoru. Z hľadiska pretrvávajúceho napätia na trhoch vysoko zadlžených krajín musia krajiny, ktoré stratili prístup k finančným trhom alebo sú pod veľkým tlakom trhu pokračovať vo vykonávaní schválených fiškálnych záväzkov. Ostatné členské štáty by mali naďalej dodržiavať svoje záväzky v rámci Paktu o stabilite a raste, ktorý umožňuje automatickým stabilizátorom pokračovať v dohodnutom procese štrukturálnych fiškálnych úprav a zabezpečovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Pakt o stabilite a raste poskytuje pružný a účinný rámec na usmernenie diferencovaného tempa konsolidácie. Pravidlá Paktu o stabilite a raste umožňujú zmenu tempa konsolidácie podľa osobitných charakteristík členských štátov. V rámci Paktu o stabilite a raste majú krajiny stanovené nominálne ciele v záujme transparentnosti a zakotvenia rozpočtových politík. V odporúčaniach Rady sa však takisto spresňuje potrebné štrukturálne úsilie, ktoré by malo zachytiť dané rozpočtové pozície bez zohľadnenia cyklických vplyvov a jednorazových opatrení. Ak krajina vynaložila dohodnuté štrukturálne úsilie, a len v dôsledku horšieho rastu, než sa pôvodne očakávalo, sa jej nedarí dosahovať stanovené ciele, termín na nápravu nadmerného deficitu bude možné predĺžiť. Táto možnosť sa v minulosti využila pri niekoľkých príležitostiach, naposledy v prípade Španielska a Portugalska.

Zloženie konsolidácie

Zatiaľ čo by sa mali podporovať konsolidácie založené na výdavkoch, pozornosť by sa mala zamerať na celkovú efektívnu skladbu opatrení v oblasti výdavkov a príjmov podporujúcich rast. Analýza predchádzajúcich častí konsolidácie naznačuje, že je oveľa pravdepodobnejší úspech konsolidácií založených na výdavkoch. Vzhľadom na relatívne vysoké daňové zaťaženie v EÚ by mohlo mať ďalšie zvýšenie daní negatívny vplyv na budúci rast, a preto by sa malo zavádzať opatrne. S cieľom obmedziť krátkodobé negatívne vplyvy na rast by malo byť zloženie konsolidácií v súlade so skladbou rôznych opatrení na strane príjmov a výdavkov podporujúcich rast.

Efektívnosť výdavkov a kvalita verejných financií vo všeobecnosti sú z hľadiska dlhodobých problémov verejných financií čoraz dôležitejšie. Z hľadiska historicky vysokých úrovní zadlženia a dlhodobého vplyvu starnutia obyvateľstva zostane tlak na verejné výdavky pravdepodobne mimo súčasných fiškálnych úprav. Preskúmanie účinnosti výdavkov bude preto čoraz dôležitejšie pri zmierňovaní potreby udržateľných verejných financií a poskytovaní verejných služieb na uspokojivej úrovni. Z medzinárodných najlepších postupov vyplýva, že v mnohých krajinách EÚ existuje významný priestor na úsporu verejných zdrojov pri nezmenenej úrovni služieb.

Dosiahnutie reforiem vo verejnom sektore a zavedenie najlepších postupov pri príprave rozpočtu orientovaného na výkon by mohlo prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejných výdavkov. Z hľadiska dosiahnutia cieľov a časových rámcov prebieha medzi reformami verejnej správy vyplývajúcimi z revízie výdavkov a zostavovania rozpočtu založeného na výdavkoch značná výmena skúseností. Zatiaľ čo zostavovanie rozpočtu založeného na výdavkoch sa orientuje na holistický prístup a v prípade zavádzania a poskytovania výsledkov vyžaduje dlhodobú víziu, reformy verejnej správy môžu prispieť k dosiahnutiu rýchlych a významných výsledkov z hľadiska efektívnosti verejných výdavkov a úspor za predpokladu, že sa vypracujú na základe dôkladných revízií výdavkov a že budú zahrnuté do dlhodobých stratégií. Reformy verejnej správy by sa mohli účelne zameriavať na oddelenie úspor, v prípade ktorých ukazovatele vrátane porovnávania medzi jednotlivými krajinami a v rámci nich poukazujú na najväčšiu mieru úspor (pozri časť 3). V ďalších príslušných opatreniach súvisiacich s efektívnosťou výdavkov sa môžu odrážať najrôznejšie sociálno – hospodárske ciele rozličných výdavkových položiek vrátane otázok týkajúcich sa distribúcie, napríklad zlepšenie navrhovania a zamerania sociálnych transferov a štátnej pomoci alebo iných dotácií, identifikácia najproduktívnejších verejných investičných projektov alebo zlepšenie efektívnosti pri poskytovaní verejných tovarov a služieb. Bez ohľadu na zvolený nástroj zameraný na zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov musí byť tento nástroj na každej úrovni verejnej správy sprevádzaný riadením výkonnosti.

Úspory výdavkov by sa mali vyhnúť položkám, ktoré majú pozitívny vplyv na rast a rastový potenciál. V prípade plánovaných škrtov by sa mali minimalizovať v oblastiach, ktoré sa týkajú rozvoja ľudského kapitálu a technologického pokroku. V prípade verejných investícií do fixných aktív je takáto situácia menej jednoznačná. Takéto investície prispievajú k potenciálnemu rastu, len pokiaľ sú nové infraštruktúry prínosom pre súkromné investície, ktoré sa vzťahujú najmä na investície do dopravy, komunikácií a niektorých verejných služieb. Po druhé, verejné investície do fixných aktív sú prospešné len do určitej miery a v prípade členských štátov, ktoré už majú dostatočnú úroveň infraštruktúry, je potrebné zamerať sa skôr na údržbu a prípadnú modernizáciu.

Na strane rozpočtových príjmov mnohé členské štáty aj napriek nedávnym reformám stále čelia značným problémom v oblasti daňovej politiky. Niektoré členské štáty EÚ by na konsolidáciu svojich verejných financií a zabezpečenie udržateľnosti mohli aj napriek odlišnej miery opatrení na strane príjmov využívať opatrenia na strane rozpočtových príjmov . Takéto opatrenia sa však musia zamerať na zlepšovanie efektívnosti daňových systémov a zároveň zabezpečiť spravodlivé prerozdelenie konsolidačného zaťaženia medzi všetky časti spoločnosti. Dodatočný príjem by sa zvýšil skôr rozšírením daňových základov než zvyšovaním sadzieb alebo vytváraním nových daní. V tejto súvislosti môže byť potrebné zahrnúť aktívny prieskum daňových výdavkov a iných medzier pri zdaňovaní príjmov právnických a fyzických osôb pri súčasnom obmedzení rozsahu znížených sadzieb DPH alebo výnimiek alebo pri zvýšení znížených sadzieb na úroveň, ktorá je bližšie k štandardnej sadzbe. S cieľom zvýšiť príjmy a účinne prispieť k ostatným verejným politikám (napríklad politikám v oblasti zdravia a životného prostredia) by sa takisto mohlo preskúmať oslobodenie od spotrebnej dane.

Opatrenia na zvyšovanie príjmov by takisto mohla vhodne doplniť zlepšená správa daní. Zdá sa, že niektoré opatrenia zamerané na boj proti daňovým únikom, ako je zrušenie bankového tajomstva, priniesli už v krátkom čase vysoké dodatočné daňové príjmy. Nárast príjmov v dôsledku lepšej daňovej správy sa však často ťažko dopredu odhaduje, a preto by sa v kontexte rozvážnej fiškálnej politiky nemal preceňovať, a to najmä z krátkodobého hľadiska. Posilňovanie daňového súladu by mohlo mať rôzne formy, ako je znižovanie tieňového hospodárstva, boj proti potenciálnym podvodom a únikom v oblasti DPH, alebo podporovanie efektívnosti daňovej správy. Zlepšovanie správy daní je problémom, ktorému čelí mnoho členských štátov, ktoré chcú zvýšiť dodatočné príjmy, znížiť vysoké náklady na vybrané čisté príjmy a znížiť vysokú administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky.

V súvislosti s potenciálom rastu a tvorby pracovných miest v európskych hospodárstvach by sa mohli zvážiť reformy, ktoré budú z hľadiska príjmov neutrálne. Týka sa to najmä tých členských štátov, ktoré majú priestor a potrebu prejsť od zdanenia práce k daniam s menej deformujúcim účinkom (spotrebným daniam, periodickým daniam z nehnuteľností, environmentálnym daniam). Na priestor pre takýto presun daní môže poukazovať zloženie daní s vysokým podielom priamych daní a príspevkov sociálneho zabezpečenia spolu s nízkym podielom nepriamych daní. Reformy, ktoré sú z hľadiska príjmov neutrálne, by mali takisto zahŕňať zníženie vysokých sadzieb daní z príjmov právnických osôb.

Pri tvorbe konsolidačnej stratégie a stratégie daňových reforiem by sa mali zvážiť niektoré ďalšie problematiky týkajúce sa návrhu osobitných sadzieb dane. Po prvé, zdaňovanie právnických osôb je často zamerané na financovanie dlhu, a nie na financovanie kapitálu. Po druhé, zdaňovanie bývania je priveľmi založené na daniach z finančných transakcií v porovnaní s menej škodlivými periodickými daňami z nehnuteľností, pričom pri daňovom odpočte úrokových sadzieb hypotekárnych úverov vytvára zvýhodňovanie dlhu a riziko nadmerného investovania do bývania. Environmentálne dane by mohli nakoniec zohrávať dôležitú úlohu pri plnení dohodnutých environmentálnych cieľov a mali by priebežne poskytovať primerané stimuly na znižovanie škodlivých emisií, najmä emisií skleníkových plynov. V daňových reformách sa bude musieť odrážať hospodárska efektívnosť a sociálna rovnosť v závislosti od kolektívnych preferencií. Pri navrhovaní daňových reforiem sa budú musieť zohľadniť distribučné účinky.

Riešenie dlhodobej udržateľnosti

Problémy verejných financií spôsobené starnutím obyvateľstva zvyšujú potrebu konsolidácie. V správe o fiškálnej udržateľnosti na rok 2012[3] sa poukazuje na to, že dlh v EÚ zostane do roku 2020 relatívne stabilný vďaka nedávnemu fiškálnemu konsolidačnému úsiliu a pokroku reforiem, ktoré takmer stabilizovali výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Po roku 2021 sa však náklady súvisiace so starnutím začnú prejavovať výraznejšie a dlh v EÚ začne znovu rásť, takže do roku 2030 dosiahne približne 90 % HDP. Túto dynamiku je možné zvrátiť len nepretržitým úsilím členských štátov. Ak sa má dosiahnuť zlepšenie štrukturálnej rovnováhy o 0,5 % HDP ročne až do dosiahnutia strednodobého cieľa a ak sa má zachovať z dlhodobého hľadiska v súlade s Paktom o stabilite a raste úroveň dlhu by sa do roku 2030 priblížila takmer 60 % HDP.

Zatiaľ čo niektoré krajiny už riešia tlak na výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva, okrem plnenia súčasných plánov je potrebné dosiahnuť ešte oveľa viac. V mnohých členských štátoch sa už v posledných 10 rokoch vynaložilo značné úsilie na reformovanie dôchodkového systému s viditeľným pozitívnym vplyvom na rozpočet. Z dlhodobého hľadiska sa však stále očakáva ďalšie zvyšovanie verejných výdavkov na dôchodky na celkovej úrovni EÚ[4] (+1,5 percentuálneho bodu HDP do roku 2060). Vyžaduje si to väčšie úsilie v oblasti reformy dôchodkových systémov, a to najmä v krajinách, kde je zvyšovanie výdavkov na dôchodky vysoko nad priemerom EÚ a kde sa ešte v skutočnosti reformný proces nezačal. V roku 2012 sa väčšine členských štátov odporučilo prispôsobiť dôchodkovú politiku. Kým v niektorých štátoch sa dosiahol výrazný pokrok aj prostredníctvom obmedzenia prístupu k predčasnému odchodu do dôchodku a harmonizácie veku odchodu do dôchodku medzi mužmi a ženami, v iných členských štátoch je potrebné reformný program buď zintenzívniť alebo aktivovať.

Prepojenie veku odchodu do dôchodku s priemernou dĺžkou života by pomohlo stabilizovať rovnováhu medzi počtom odpracovaných rokov a počtom rokov na dôchodku. S cieľom predísť opakovaným náročným, rokovaniam by sa toto prepojenie malo riadiť automatickými pravidlami. Toto opatrenie je efektívnym spôsobom na znižovanie rizika súvisiaceho s dlhovekosťou a zároveň rieši problémy udržateľnosti a primeranosti, čím poskytuje motiváciu pracovať dlhšie, a získať tak nárok na vyšší dôchodok. V záujme úspešného prínosu k vyššiemu veku odchodu do dôchodku sa reformy dôchodkových systémov musia opierať o politiky, ktoré využívajú príležitosti na zamestnávanie starších pracovníkov a na podporu aktívneho a zdravého starnutia, a doplniť o daňové a dôchodkové politiky stimulujúce dlhšie zotrvanie na trhu práce a umožňujúce prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

Graf č. 2 Vývoj rozpočtu – eurozóna

Zdroj: útvary Komisie

Členské štáty preukázali odhodlanie pokračovať vo fiškálnej konsolidácii a výrazne znížili deficity. Podľa prognózy Komisie z jesene 2012 by mal deficit verejných financií v EÚ v roku 2012 v priemere klesnúť o 0,8 percentuálneho bodu a dosiahnuť 3,6 % HDP. V prípade eurozóny je to vo všeobecnosti podobné, pričom deficit klesne na 3,3 % HDP. Pri pokračovaní vo fiškálnej konsolidácii v roku 2013 sa očakáva, že deficit verejných financií v eurozóne bude nižší ako 3 % HDP, a to po prvýkrát od roku 2008 (graf č. 2). Vo väčšine členských štátov možno vo všeobecnosti usúdiť, že zloženie konsolidácie podporuje rast a z hľadiska príjmov a výdavkov je do veľkej miery vyvážené. V rokoch 2007 – 2012 boli v investičných výdavkoch, medzispotrebe a mzdových nákladoch vo verejnom sektore zaznamenané hlavné úspory na strane výdavkov. Zároveň sa vo všeobecnosti zvýšil podiel sociálnych transferov, najmä v krajinách, ktoré boli väčšmi zasiahnuté hospodárskou krízou.

Zdá sa, že fiškálna konsolidácia je zo štrukturálneho hľadiska dokonca ešte silnejšia ako z nominálneho hľadiska. Štrukturálne úpravy na rok 2012 by v EÚ aj v eurozóne mali prekročiť 1 percentuálny bod. Na dosiahnutie takéhoto výsledku sa členské štáty v priemere držali svojich nominálnych cieľov a počas roka prijímali nápravné opatrenia v súvislosti so zhoršujúcou sa makroekonomickou situáciou. Očakáva sa, že proces konsolidácie zostane v roku 2013 stabilný, keďže členské štáty musia buď vynaložiť fiškálne úsilie požadované v súvislosti s postupom pri nadmernom deficite, alebo sa musia stále snažiť o dosiahnutie svojich strednodobých cieľov. Očakáva sa, že v roku 2013 by sa tým mal v EÚ znížiť štrukturálny deficit o viac ako 0,5 percentuálneho bodu.

Fiškálna správa a rozpočtové inštitúcie

Pre zdravé fiškálne rozhodovanie sú nevyhnutné spoľahlivé vnútroštátne rozpočtové rámce. Podľa zmlúv prijímajú konečné rozpočtové rozhodnutia vnútroštátne orgány. Je preto dôležité, aby členské štáty prijímali opatrenia na vnútroštátnej úrovni s cieľom posilniť predvídateľnosť a dôveryhodnosť svojich záväzkov týkajúcich sa obozretnej fiškálnej politiky. K zlepšeniu vnútroštátnych fiškálnych rámcov výrazne prispieva smernica o vnútroštátnych rozpočtových rámcoch a Zmluva o stabilite, konvergencii a správe. Správna transpozícia smernice do konca roka 2013 by mala vo všetkých členských štátoch EÚ zabezpečiť pevné rozpočtové rámce vrátane včasných a komplexných štatistík, strednodobého plánovania, spoliehania sa na realistické predpovede a vymedzenia vnútroštátnych fiškálnych pravidiel podporujúcich súlad s rozpočtovými záväzkami podľa zmluvy. Prostredníctvom Zmluvy o stabilite, konvergencii a správe sa 25 členských štátov navyše zaviazalo zaviesť do svojich záväzných vnútroštátnych právnych predpisov cieľ vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a tak ukotviť základnú zásadu paktu o stabilite a raste do vnútroštátnych rámcov. Dodržiavanie záväzkov by sa malo ďalej posilniť vnútroštátnymi automatickými nápravnými mechanizmami, ktoré sa majú navrhnúť v súlade so spoločnými zásadami a aktivovať za riadne vymedzených okolností.

Fiškálna správa na európskej úrovni sa posilnila a Komisia predložila spoluzákonodarcom ďalšie zlepšenia. Balík šiestich návrhov, tzv. six pack[5], posilnil preventívne opatrenia fiškálneho dohľadu EÚ a schopnosť zaznamenať a napraviť fiškálne nerovnováhy  už v skorej fáze. Zaviedli sa ním nové nástroje ako referenčná hodnota pre výdavky a numerické dlhové pravidlo. Keďže fiškálne politiky členských krajín s rovnakou menou majú vyššie rozpočtové presahovanie, posilnili sa finančné sankcie pre tie členské štáty eurozóny, ktoré nedodržiavajú súlad, pričom sa v súčasnosti využívajú postupne a v skoršej fáze. Komisia navrhla ďalšie zlepšenia fiškálneho dohľadu pre členské štáty eurozóny v dvoch nariadeniach, ktoré tvoria balík dvoch návrhov, tzv. two-pack. Nariadenie o zvýšenom dohľade zefektívňuje a posilňuje fiškálny dohľad vzťahujúci sa na členské štáty, ktoré sú ohrozené alebo sa nachádzajú vo finančných ťažkostiach, zatiaľ čo nariadenie o zvýšenom monitorovaní rozpočtových politík zabezpečuje podrobnejšie monitorovanie členských štátov v rámci postupu pri nadmernom deficite s cieľom zabezpečiť včasnú nápravu nadmerných deficitov. Posilňujú sa ním aj preventívne opatrenia na úrovni EÚ, a to položením základov skutočnej koordinácie rozpočtovej politiky v HMÚ, ako je spoločný rozpočtový harmonogram a koordinované predkladanie výročných vnútroštátnych rozpočtových plánov Komisii pred ich prijatím v Parlamente.

2.           obnova finančnej stability

Za posledný rok na finančných trhoch EÚ pokračovalo finančné napätie, pričom v poslednom čase sa objavili známky zlepšenia. Negatívne slučky spätnej väzby medzi štátmi eurozóny, bankami a rastom naďalej podnecovala finančné napätie a mala vplyv na dôveru. Silné politické opatrenia zo strany EÚ a vnútroštátnych politických subjektov viedli nedávno k zlepšeniam, rizikové prirážky k štátnym dlhopisom v zraniteľných krajinách však zostávajú vysoké a nestabilné. Niektoré ďalšie krajiny EÚ zároveň zažívajú veľký prílev súkromného kapitálu a rekordne nízke úrokové sadzby štátnych dlhopisov, vrátane negatívnych sadzieb. Úzke prepojenie medzi trhmi so štátnymi dlhopismi a bankovým sektorom EÚ naďalej predstavuje veľké riziká pre finančnú stabilitu v EÚ, a najmä v eurozóne.

V bankovom sektore EÚ naďalej pretrvávajú problémy s likviditou a štrukturálnym financovaním. Najmä v zraniteľných členských štátoch je prístup k financovaniu trhu pre mnoho bánk stále obmedzený. Zhoršenie ratingu štátov viedlo k zníženiu kolaterálu dostupného pre bankové operácie v rámci Eurosystému a vyvolalo zníženie vlastného úverového ratingu, čo viedlo k zvýšeniu finančných nákladov bánk. V prvej polovici roka 2012 bolo finančné napätie v zraniteľných členských štátoch eurozóny spojené s odlevom vkladov, zatiaľ čo členské štáty s vyšším ratingom zažívali prílev vkladov. Interné financovanie v bankách sa takisto dostalo pod tlak z dôvodu znížených vyhliadok rastu, čo malo za následok nižší potenciál ziskov. Odpoveďou bánk na finančné napätie bol presun od nezabezpečených úverových transakcií k zabezpečeným a vydávanie krytých dlhopisov. To viedlo k značnému nárastu množstva zaťažených aktív v bilanciách bánk, čo je dôvodom na ďalšie obavy.

Graf č. 3 Bankové úvery domácnostiam a nefinančným spoločnostiam – eurozóna

Zdroj: útvary Komisie

Nedostatok trhového financovania a zvyšujúce sa úverové riziká z dôvodu stagnujúceho rastu ohrozujú schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike. Finančné obmedzenia sú mimoriadne vysoké pre malé a stredné podniky, ktoré sú základom hospodárstva EÚ a zabezpečujú veľký objem pracovných miest. Najväčšie problémy s poskytovaním úverov majú zraniteľné krajiny, v ktorých banky nachádzajúce sa v problémoch znižujú poskytovanie pôžičiek, hoci slabé vyhliadky rastu a potreba znižovať dlhy podnikov a domácností takisto znižujú dopyt po úveroch. Zatiaľ čo banky pokračovali v potrebných úpravách svojich bilancií, neexistujú žiadne signály chaotického alebo nadmerného znižovania pákového efektu. Kapitálové toky z verejných zdrojov, ktoré zmiernili odlev súkromného kapitálu, ako aj koordinovaná rekapitalizácia vedená Európskym orgánom pre bankovníctvo, zohrali v tejto súvislosti kľúčovú úlohu. Potreba znižovania pákového efektu sa v jednotlivých krajinách líši, pričom banky v zraniteľných členských štátoch upravujú svoje bilancie rýchlejšie. Vzhľadom na tieto faktory je pozitívnym signálom, že v eurozóne ako celku sa bankové úvery poskytované súkromnému sektoru v roku 2012 stabilizovali a posledný prieskum ECB zameraný na poskytovanie úverov poukázal na isté zmiernenie finančných obáv.

Opätovný výskyt rizík spojených so štátnymi dlhopismi zvrátil proces finančnej integrácie v eurozóne. Zavedením eura, ale aj globálnym stanovovaním úverových rizík pred krízou sa podporila integrácia finančného trhu v eurozóne a umožnili sa toky úverov medzi krajinami eurozóny. S prasknutím bubliny v oblasti správy aktív v niektorých krajinách a vypuknutím krízy štátneho dlhu cezhraničné toky dramaticky poklesli a kapitál sa obmedzil len na vnútroštátne hranice. Najmä toky súkromného kapitálu zo severných do južných členských štátov eurozóny v predchádzajúcich desiatich rokoch dramaticky poklesli, keďže banky znížili svoju cezhraničnú expozíciu voči vládam a súkromnému sektoru v zraniteľných krajinách. Medzera vo vonkajšom financovaní, ktorá v tejto súvislosti vznikla, bola odstránená prostredníctvom stiahnutia likvidity z Eurosystému a v neskoršej fáze prostredníctvom pôžičiek EÚ/MMF v rámci programov finančnej pomoci. Pri nákupoch štátnych dlhopisov sa takisto zvýšilo obmedzovanie investícií na príslušný domáci trh, čím sa posilnila negatívna slučka spätnej väzby medzi finančne slabými štátmi a slabými bankami.

Finančné podmienky v krajinách eurozóny sa líšia. Vyššie rizikové prémie pri cezhraničnom poskytovaní úverov viedli k rastu finančnej fragmentácie a tým aj k prehĺbeniu medzier v úrokových sadzbách pri pôžičkách podnikom a domácnostiam v krajinách eurozóny. Súkromný sektor v súčasnosti čelí podstatne vyšším úrokovým sadzbám v zraniteľných krajinách ako v iných členských štátoch, zvlášť v tých, ktoré boli vnímané ako bezpečné trhy (grafy č. 4 a 5).

Graf č. 4. Úrokové sadzby na úvery podnikom || Graf č. 5. Úvery podnikom

||

Poznámka: Nové podniky, splatnosť do 1 roka Zdroj: útvary Komisie || Poznámka: Index medziročnej sadzby rastu objemu úverov  v jednotlivých krajinách Zdroj: útvary Komisie

Disfunkčnosť úverových trhov v eurozóne predstavuje závažné problémy pre fungovanie menovej únie. Prebiehajúce úpravy a reštrukturalizácia v zraniteľných členských štátoch eurozóny má značný vplyv na rast. Proces ich úprav závisí od obnovenia bežných úverových podmienok na strane bankového systému, ktorý v súčasnosti neplní svoju úlohu riadneho sprostredkovateľa na jednotnom trhu. Mikroprudenciálny a makroprudenciálny dohľad s cezhraničným rozmerom by mal prispieť k integrovanému bankovému systému s cieľom obnoviť jeho funkciu finančného sprostredkovateľa.

Obnovenie bežných úverových podmienok v rámci hospodárstva si vyžaduje riešenie hlavného dôvodu znepokojenia bánk. Na úrovni EÚ boli prijaté odvážne politické odpovede, ktorých cieľom bolo prerušiť začarovaný kruh medzi slabými bankami a príslušnými štátmi, vyriešiť ťažkosti s financovaním, finančnou fragmentáciou a narušením mechanizmov prenosu menovej politiky v eurozóne.

Ako súčasť procesu dosiahnutia skutočnej HMÚ sa vedúci predstavitelia štátov EÚ v júni 2012 dohodli v prvom rade na vytvorení bankovej únie s jednotným mechanizmom dohľadu. Komisia na základe tejto dohody predložila návrhy na vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu a na udelenie právomocí v oblasti dohľadu Európskej centrálnej banke. Európsky orgán pre bankovníctvo by sa zároveň zosúladil s novým rámcom pre bankový dohľad s cieľom zabezpečiť súlad na úrovni EÚ. Cieľom jednotného mechanizmu dohľadu je odstrániť rozdiely v postupoch dohľadu, ktoré prispeli k trendu smerom ku fragmentácii európskeho finančného trhu a ohrozili bankový sektor. Jednotný orgán dohľadu zabezpečí, aby všetky zúčastnené členské štáty mali plnú dôveru v kvalitu a nestrannosť bankového dohľadu. Je to dôležité preto, aby sa zabezpečilo, že toky kapitálu podporia nastolenie rovnováhy z krátkodobého hľadiska a v budúcnosti nebudú viesť k novým nerovnováham (pozri aj časť 3).

Zavedením Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) dostala eurozóna silný a trvalý ochranný štít. Na základe veľkej kapacity v oblasti financovania (500 mld. EUR) a súboru pružných nástrojov je EMS vhodným nástrojom, schopným prerušiť negatívnu slučku spätnej väzby medzi bankami a štátnymi dlhopismi a pomôcť pri obnove dôvery. Okrem čerpania úverov a úverových liniek pre členské štáty eurozóny s obmedzenou likviditou má EMS rozsiahly súbor nástrojov a v prípade splnenia určitých predbežných podmienok môže zasahovať na primárnych a sekundárnych trhoch s dlhopismi pod podmienkou, ktorá nevyhnutne neznamená žiadosť o plnohodnotný makroekonomický program úprav.

Možnosť používať EMS na priamu rekapitalizáciu bánk bude silným nástrojom na konečné prelomenie začarovaného kruhu medzi bankami a štátmi v eurozóne. EMS môže takisto poskytovať úvery osobitne zamerané na rekapitalizáciu bánk. Až doteraz sa však tieto úvery mohli poskytovať len tým členským štátom, ktoré ich naopak využívali na rekapitalizáciu svojich bánk v ťažkostiach. Aj napriek určitému uvoľneniu likviditou obmedzených vlád bol tento prístup druhým najlepším riešením problému prepojenia medzi bankami a štátmi. Takéto úvery by sa zaznamenali do fiškálnych účtov členských štátov a zvýšili by ich verejný dlh. Na odstránenie tohto problému sa na samite eurozóny v júni 2012 rozhodlo o umožnení priamej rekapitalizácie bánk zo strany EMS po tom, ako sa efektívne vytvorí jednotný mechanizmus dohľadu. Bude potrebné prejsť ešte dlhú cestu, kým dôjde k odstráneniu prepojenia rizík bánk so štátmi v eurozóne, čo bude hlavným krokom k úspešnému vyriešeniu krízy v eurozóne.

Európska centrálna banka prijala efektívne opatrenia na zmiernenie finančných obmedzení bánk a na nápravu mechanizmu prenosu menovej politiky. Dve 3-ročné dlhodobé refinančné operácie realizované ECB v decembri 2011 a vo februári 2012 vyplnili akútny nedostatok refinancovania bánk v eurozóne tým, že im zabezpečili prístup k strednodobému financovaniu pri nízkych nákladoch. Keďže však finančné napätie pretrvávalo a signály závažných narušení mechanizmu prenosu menovej politiky sa v niektorých členských štátoch eurozóny stali zjavnými, ECB zaviedla nový nástroj – priame menové transakcie (OMT) – na zabezpečenie riadneho prenosu menovej politiky v eurozóne. OMT sú priame transakcie na sekundárnych trhoch so štátnymi dlhopismi, ktoré podliehajú prísnym a efektívnym podmienkam v spojení s programom úprav financovaným EMS. Hoci sa tento nástroj zatiaľ ešte nepoužil, už jeho oznámenie viedlo k zlepšeniam na trhoch so štátnymi dlhopismi v eurozóne a spolu s plánmi zaviesť bankovú úniu predstavuje veľký potenciál na zmiernenie finančného napätia v eurozóne a na obnovu zdravých podmienok poskytovania úverov v rámci hospodárstva.

Hoci silné politické opatrenia uvoľnili napätie na trhu, trhy sú aj naďalej veľmi závislé od pokračovania podporných politík a od realizácie záväzkov. V EÚ, a najmä vo finančnom systéme eurozóny však ešte stále existujú nedostatky. Trvanie krízy v eurozóne zároveň viedlo k vysokej závislosti vývoja trhu od politických opatrení. Istota politických opatrení a efektívne vykonávanie schválených opatrení a vnútroštátnych politík v oblasti reforiem sú preto nevyhnutné pre volatilitu trhov. Záväzok vytvoriť skutočnú HMÚ, a najmä úplnú bankovú úniu preto natrvalo obnoví finančnú stabilitu.

3.           Štrukturálne reformy na podporu rastu a nápravu nerovnováh

Zlepšovanie dôvery a oživenie rastu z krátkodobého hľadiska pri vytváraní podmienok udržateľného rastu v budúcnosti je v súčasnosti hlavnou výzvou. V súvislosti s obmedzenými makroekonomickými politikami sú štrukturálne reformy nevyhnutným prvkom stratégie rastu a nastolenia rovnováhy a ich cieľom je využiť potenciál hospodárstiev EÚ. Ako kríza postupovala, v zraniteľných krajinách sa vynaložilo značné reformné úsilie. Hoci je potreba konať v týchto členských štátoch naliehavejšia, rast z krátkodobého aj strednodobého až dlhodobého hľadiska je problémom celej EÚ a vyžaduje si kolektívne konanie. Napriek podstatným rozdielom v hospodárskej situácii v jednotlivých členských štátoch by koordinovaný prístup k reformám v členských štátoch a na úrovni EÚ prispel k politickému pokroku, zmiernil politické a hospodárske obmedzenia, a tým zjednodušil proces reforiem.

Graf č. 6. Stav bežného účtu – eurozóna a členské štáty || Graf č. 7. Jednotkové náklady práce a nominálna odmena na zamestnanca – eurozóna

||

Zdroj: útvary Komisie || Zdroj: útvary Komisie

Rast v hospodárstve EÚ v súčasnosti obmedzujú pretrvávajúce makroekonomické nerovnováhy a potreba upraviť nadmerné úvery a spotrebu z minulosti. Dočasne nižší rast je základným aspektom rozsiahlych úprav, keďže hospodárstva musia prejsť reštrukturalizáciou, dochádza k prenosu zdrojov z neobchodovateľných sektorov do obchodovateľných sektorov a je potrebné upraviť bilancie vo všetkých odvetviach hospodárstva. Požadované úpravy v minulom roku pokračovali aj napriek zložitej hospodárskej situácii a teraz prinášajú svoje ovocie. Z celkových údajov bilancií bežných účtov, obchodných údajov a domáceho dopytu vyplýva, že úprava v krajinách EÚ aj v krajinách eurozóny stále prebieha, ďalší pokrok je však potrebný (graf č. 6). Úpravy sú v súčasnosti v plnom prúde aj v iných zraniteľných krajinách vrátane tých, kde sa až donedávna pokrok javil obmedzený. Znižujú sa nielen nerovnováhy bežného účtu, ale zmeny jednotkových nákladov práce takisto podporujú ďalšie nastolenie rovnováhy v budúcnosti (graf č. 7). V niektorých krajinách s deficitom sa upravujú nominálne mzdy vo verejnom aj súkromnom sektore.

Graf č. 8 Bežný účet a čistá medzinárodná investičná pozícia (NIIP) krajín s prebytkom a deficitom

Zdroj: útvary Komisie

Zdá sa, že prebiehajúce úpravy vo vonkajších pozíciách sú do veľkej miery štrukturálnej povahy. Krajiny s deficitom zažili veľké zníženie v oblasti dovozu a určitú expanziu v oblasti vývozu. Hoci doteraz bolo zníženie dovozu dominantné, prínos v oblasti konkurencieschopnosti pripravil pôdu pre expanziu v oblasti vývozu a – podľa jesennej hospodárskej prognózy Komisie sa očakáva, že prínos vývozu k vyváženiu sa v plánovanom období zvýši. Za predpokladu, že prínos v oblasti konkurencieschopnosti bude udržateľný, nárast vývozu by mal viesť k rozvoju odvetví zameraných na vývoz a k trvalým úpravám. Napriek tomu však vonkajšie nastoľovanie rovnováhy v tokoch bežného účtu nie je dostatočné na to, aby zmenilo neudržateľné trendy v oblasti aktív (čistá medzinárodná investičná pozícia a zahraničný dlh) (Graf č. 8). Vo väčšine krajín s deficitom pomery zahraničného dlhu k HDP stále narastajú; a v prípade poklesu je to hlavne z dôvodu rozsiahleho prehodnotenia záväzkov. Budú potrebné rozsiahle úpravy, ktorých náklady – najmä pokiaľ ide o zamestnanosť – budú závisieť od schopnosti jednotlivých členských štátov vykonať tieto úpravy. Pokrok pri znižovaní bilaterálnej nerovnováhy bežných účtov medzi krajinami s prebytkom a deficitom je oveľa očividnejší. Aj v krajinách s prebytkom sú viditeľné známky snahy o nastolenie rovnováhy smerom k domácemu dopytu, hoci v úpravách prebytku bežného účtu sa odráža aj skutočnosť, že súčasný účet celej eurozóny sa dostal do prebytku.

Hoci sa celkový účinok štrukturálnych reforiem na rast a nastolenie rovnováhy prejaví až zo strednodobého až dlhodobého hľadiska, z krátkodobého hľadiska je takisto možné dosahovanie zisku. Reformné procesy sú zvyčajne spojené s nákladmi na úpravy a prechod z krátkodobého hľadiska, a to aj z dôvodu ich celkového nerovnomerného rozdelenia medzi firmy a jednotlivcov. Štrukturálne reformy však môžu mať aj okamžité expanzívne účinky, keďže zlepšujú dôveru a očakávania hospodárskych subjektov. Prioritu by mali mať reformy, ktoré majú najnižší vplyv na rozpočtové náklady (ako sú reformy na podporu konkurencieschopnosti a hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami alebo zníženie regulačnej a administratívnej záťaže pre podniky), pričom dôraz by sa mal klásť aj na dosahovanie najlepších rámcových podmienok (napríklad prostredníctvom zintenzívnenia sociálneho dialógu) na podporu opatrení v politických oblastiach, ktorých reformovanie je zvyčajne zložitejšie, ako je trh práce. Okrem toho je potrebné zvážiť aj synergie rozličných oblastí, v ktorých prebiehajú reformy. Reformy trhu práce, ktorých cieľom je napríklad zníženie jednotkových nákladov práce, by mohli byť účinnejšie pri podpore konkurencieschopnosti, ak by sa spojili s reformami trhu s výrobkami s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a znížiť rozpätia. Prepojenia jednotlivých oblastí reforiem a vhodné načasovanie by sa mali vo všeobecnosti dôkladne preskúmať pri zohľadnení osobitných podmienok typických pre jednotlivé členské štáty.

Finančná regulácia a dohľad zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní náležitého nastoľovania rovnováhy a pri predchádzaní škodlivým cyklom vzostupov a poklesov. Nevyhnutný proces znižovania pákového efektu v súkromnom sektore v niektorých krajinách EÚ prepojený s prísnymi finančnými podmienkami opísanými v časti 2 môže z krátkodobého hľadiska negatívne ovplyvniť rast. Je to však podmienka pre nápravu nadmerných vnútorných a vonkajších nerovnováh. Ako sa ukázalo pred krízou, nadmerný rast úverov a pákový efekt vo finančnom sektore vedie zároveň k vytváraniu nedostatkov v sektore, ktorý nesie vysoké riziko prípadnej neusporiadanej nápravy s masívnymi negatívnymi dôsledkami pre hospodársky rast. V tejto súvislosti je rozvoj efektívnych makroprudenciálnych a mikroprudenciálnych nástrojov nevyhnutný s cieľom zaručiť, aby po normalizovaní finančných podmienok v EÚ nastolenie rovnováhy pokračovalo na základe udržateľných tokov kapitálu do najproduktívnejších aktivít a dlhodobých investičných potrieb hospodárstva EÚ a aby sa už nevytvorili nadmerné nerovnováhy.

Štrukturálne reformy podporujúce produktivitu zostávajú prioritou na podporu strednodobých vyhliadok rastu a na zabezpečenie udržateľného nastolenia rovnováhy hospodárstva EÚ. Z empirických dôkazov vyplýva, že reformy s cieľom zvyšovať efektívnosť na trhoch s výrobkami, službami a prácou môžu podnietiť produktivitu, inováciu a zvýšiť úrovne výkonnosti a zamestnanosti. Štrukturálne reformy zamerané najmä na podporu inovácie, investícií a využívania IKT a ďalšie zvyšovanie liberalizácie obchodu môžu takisto priamo vplývať na produktivitu. Takéto reformy takisto podporujú prerozdelenie práce a kapitálu a umožňujú presun do sektorov s vysokým potenciálom rastu (vrátane sektorov ekologického rastu a digitálneho hospodárstva). Okrem toho môže tento typ štrukturálnych reforiem zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní vnútorných a vonkajších nerovnováh, napríklad prostredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti a vývozu. Relevantnosť štrukturálnych reforiem je ešte vyššia v eurozóne, kde nie je možné ovplyvniť relatívne ceny pohybmi nominálnych výmenných kurzov.

Podpora príležitostí ekologického rastu by sa mala prejaviť lepšou výkonnosťou na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni. Presunom na nízkouhlíkové modely výroby, ktoré efektívne využívajú zdroje, sa zmierni napätie zo šokov cien komodít na úrovniach nákladov a inflačných očakávaní. a zníži sa závislosť od zdrojov a energie, čím sa zníži deficit obchodu s energiou a z dlhodobého hľadiska sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. EÚ navrhla politiky na zlepšenie efektívnosti pri využívaní zdrojov vrátane ambicióznych cieľov, ktoré budú mať vplyv na všetky členské štáty. Úplné výhody týchto politík sa dosiahnu len vtedy, ak budú sprevádzané stabilným a predvídateľným regulačným rámcom na riadenie investícií, daňových presunov od zdanenia práce smerom k environmentálnym a spotrebným daniam, vyradením dotácií škodlivých pre životné prostredie a podporovaním vzniku nových ekologických trhov a technológií ako aj ekologizáciou existujúcich modelov výroby a spotreby.

Mala by sa udržať dynamika liberalizácie trhu s výrobkami a službami. Pri odstraňovaní neodôvodnených obmedzení a zlepšovaní hospodárskej súťaže na trhoch výrobkov a služieb, a to najmä v oblastiach maloobchodu, regulovaných povolaniach, výstavby, cestovného ruchu, obchodných služieb a sieťových odvetviach, by sa mali prijať ďalšie opatrenia. Vyžaduje si to opatrenia na úrovni EÚ, kde môže dobre fungujúci jednotný trh zlepšiť potenciál rastu a prispieť k odstráneniu nerovnováh. S cieľom využiť úplný potenciál si rozvoj jednotného trhu vyžaduje ambiciózne zlepšenia, a to posilnením presadzovania a zvyšovaním reformného úsilia na úrovni krajín, ako sa stanovuje v Aktoch o jednotnom trhu I a II. V tejto súvislosti sa členské štáty vyzývajú, aby prijali ambiciózne opatrenia na vykonávanie smernice o službách, vzhľadom na jej potenciál v oblasti rastu a schopnosti úprav[6].

Graf č. 9. Index efektívnosti štátnej správy, členské štáty EÚ, 2011

Poznámka: Index efektívnosti štátnej správy zverejnený Svetovou bankou ukazuje, ako obyvateľstvo vníma kvalitu verejných a občianskych služieb a ich stupeň nezávislosti od politického napätia, kvalitu formulácie a vykonávania politiky a dôveryhodnosť záväzku vlády pri vykonávaní týchto politík. Index uvádza hodnoty v rozsahu od – 2.5 do 2.5. Zdroj: Svetová banka

Kľúčovou prioritou je zlepšovanie podnikateľského prostredia okrem iného hľadaním spôsobov, ako zvýšiť efektívnosť verejného sektora. Otvorené a efektívne podnikateľské prostredie je katalyzátorom rastu, keďže podporuje podnikateľské aktivity a znižuje nevyhnutné náklady pre podniky. Z dôkazov vyplýva, že administratívna zložitosť alebo byrokracia má značný negatívny vplyv na úroveň podnikania, inovácie a konkurencieschopnosti a na toky priamych zahraničných investícií, ktoré by mohli zohrávať podstatnú úlohu pri riešení nerovnováh. Okrem toho nadmerné regulačné zaťaženie predstavuje stimul pre rozvoj tieňovej ekonomiky. Účinná verejná správa by mala poskytovať služby pre celé hospodárstvo bez toho, aby vytvárala neprimeranú byrokratickú záťaž pre hospodárske subjekty (Graf č. 9). Riešenie existujúcich problémov vo verejnej práve by prispelo k fiškálnej konsolidácii a k zlepšovaniu vyhliadok hospodárskej súťaže a rastu. Najmä prostredníctvom reformy systému súdnictva by sa znížilo riziko a neistota pri zakladaní a prevádzkovaní podnikov, čo by viedlo k investíciám a prispelo k zníženiu transakčných nákladov a k posilneniu hospodárskej súťaže. Na tento účel už niekoľko členských štátov prijalo opatrenia na dosiahnutie zrýchleného a efektívneho poskytovania verejných služieb. Kľúčové oblasti reforiem zahŕňajú súdne systémy a intenzívnejšie využívanie elektronickej verejnej správy a elektronického obstarávania.

Nezamestnanosť sa stala veľmi závažnou problematikou v niekoľkých krajinách EÚ a má rastúce hospodárske, sociálne a politické dôsledky (Graf č. 10). Rastúcu nezamestnanosť sprevádza značný nárast stupňa rozdielnosti na trhoch práce EÚ. Zatiaľ čo sa vo väčšine krajín nezamestnanosť zvýšila a v niektorých prípadoch dosiahla rekordne vysoké úrovne, v niektorých členských štátoch poklesla. Predlžovanie doby nezamestnanosti a zhoršovanie prepojenia medzi dopytom a ponukou práce v mnohých krajinách EÚ nesie so sebou riziko, že nezamestnanosť bude mať čoraz viac štrukturálny charakter, čo môže mať negatívny vplyv na potenciál dlhodobého rastu.

Graf č. 10 Miera rastu zamestnanosti a nezamestnanosti – EÚ

Zdroj: útvary Komisie

Štrukturálne reformy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení nezamestnanosti a pomáhajú pri zlepšovaní rastu a podpore úprav. Ak sa má miera nezamestnanosti výrazne znížiť, musia sa vytvoriť podmienky pre obnovenie dôvery a stabilný dopyt po práci. Znižovanie nezamestnanosti bude zároveň kľúčom k posilneniu dôvery a zabezpečeniu sociálnej a politickej udržateľnosti súčasných reforiem. Hlavným problémom je odstrániť vysokú mieru nezamestnanosti a dlhodobú nezamestnanosť v obmedzených podmienkach rastu a v niektorých krajinách so zreteľom na prebiehajúce znižovanie pákového efektu a nastolenie vonkajšej rovnováhy. Vzhľadom na rozličné podmienky trhu práce v EÚ musia byť politické opatrenia koordinované a prispôsobené konkrétnym podmienkam každej krajiny.

Od začiatku krízy prijalo niekoľko krajín EÚ aktívny prístup k reforme práce. V niektorých prípadoch boli schválené ambiciózne plány reforiem s cieľom zamerať sa na vytváranie priaznivejších podmienok pre zamestnanosť (graf č. 11). Zdá sa, že nedávna činnosť v oblasti reforiem je vo veľkej miere v súlade s prioritami stanovenými na európskej úrovni, najmä s opatreniami, ktoré pomáhajú dosiahnuť dynamickejšie pracovné trhy, ktoré znižujú neistotu a zlepšujú hospodársku súťaž. Niektoré krajiny s vysokou nezamestnanosťou a veľkými vonkajšími nerovnováhami prijali výzvu zlepšiť pružnosť miezd a svoju schopnosť úprav trhu práce, a to najmä prepracovaním právnych predpisov na ochranu zamestnanosti a systému stanovovania miezd. Politika v oblasti ochrany príjmov, aktivácie a pomoci pri hľadaní pracovných miest sa prispôsobila rastúcim výzvam trhu práce. Všetky krajiny však zatiaľ neprijali nevyhnutné kroky na riešenie politických problémov, ktorým čelia.

Graf č. 11. Počet opatrení na trhu práce podľa oblasti v celej EÚ

Poznámka: ALMP okrem odbornej prípravy. Zdroj: Útvary komisie, databáza GR ECFIN LABREF

Riešeniu nezamestnanosti a podpore vytvárania pracovných miest by sa v politickom programe mala venovať veľká pozornosť. Tempo napredovania reforiem na trhu práce by sa malo zachovať najmä v krajinách, ktoré charakterizujú najväčšie problémy na trhu práce. Rozsah, v akom sa môže potenciálny rast udržateľne obnoviť, závisí do veľkej miery od úspechu riešenia prekážok na trhu práce a hysterézie nezamestnanosti. Okamžite sú potrebné vhodné politické reakcie s cieľom riešiť štrukturálne a inštitucionálne výzvy na trhu práce (segmentácia trhu práce, zhoršovanie zosúladenia pracovných miest a pretrvávajúca štrukturálna nezamestnanosť). Úsilie zamerané na dosiahnutie ambicióznych štrukturálnych reforiem podporujúcich úpravy (právne predpisy na ochranu zamestnanosti, stanovovanie miezd) a správne vykonávanie nariadených opatrení sa musí zachovať v krajinách s veľkými problémami na trhu práce. Takisto možno zvážiť aj osobitné opatrenia zamerané na podporu dopytu po práci, a to znižovaním zdaňovania práce – najmä v skupinách s nízkymi mzdami – pokiaľ to umožnia fiškálne podmienky, a podporovaním podnikania a sociálneho hospodárstva. Okrem toho sú potrebné cielené opatrenia na podporu zamestnávania osobitných skupín pracovníkov, ktorým hrozí odchod z trhu ekonomicky aktívneho obyvateľstva (ako sú dlhodobo nezamestnaní alebo mladí pracujúci bez predchádzajúcich skúseností), aj prostredníctvom nákladovo efektívnych aktívnych politík trhu práce a využívaním potenciálu odvetví s veľkým počtom pracovných miest.

Príloha. Vybrané makroekonomické ukazovatele

[1]               Aj keď neexistuje žiaden dôkaz podporujúci niektoré najnovšie predpoklady týkajúce sa veľmi veľkého počtu multiplikátorov, pozri napríklad tabuľku I.5 „Chybné prognózy a neisté multiplikátory“ v Európskej hospodárskej prognóze, jeseň 2012, European Economy 7/2012.

[2]               Pozri správu Európskej komisie (2012) o verejných financiách v HMÚ, European Economy 4/2012 GR pre hospodárske a finančné záležitosti.

[3]               Pozri (2012) „Správa o fiškálnej udržateľnosti 2012“ Európskej komisie, European Economy č. 8/2012.

[4]               Pozri správu Európskej komisie a Výboru pre hospodársku politiku (2012) pod názvom „Správa o starnutí z roku 2012: hospodárske a rozpočtové prognózy pre 27 členských štátov EÚ (2010 – 2060)“, Európska komisia, European Economy č. 2.

[5]               Legislatívny balík piatich nariadení a smernice, ktorý nadobudol účinnosť 13. decembra 2011. Týmito právnymi predpismi sa posilnil Pakt o stabilite a raste a zaviedol sa nový súbor pravidiel týkajúcich sa dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. Pozri aj: http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/governance/2012-03-14_six_pack_en.htm

[6]               Z odhadov útvarov Komisie vyplýva, že zisky spojené so súčasným vykonávaním smernice o službách v členských štátoch sú 0,8 % HDP EÚ, pričom pri trochu ambicióznejšom vykonávaní, v rámci ktorého by každá krajina dosiahla priemernú úroveň EÚ v oblasti prekážok cezhraničného poskytovania a zriaďovania aktivít v oblasti služieb, by sa dosiahli dodatočné zisky vo výške 0,4 percentuálneho bodu HDP. Podľa mimoriadne ambiciózneho scenára, v rámci ktorého by každý členský štát dosiahol priemer piatich najlepších krajín, by sa na úrovni EÚ mohol dosiahnuť dodatočný rast vo výške 1,8 % HDP.

Úvod

Súčasná hospodárska a finančná kríza v EÚ bola katalyzátorom hlbokých zmien. Jej dosah možno vidieť v prebiehajúcej hĺbkovej reštrukturalizácii našich hospodárstiev. Aj keď je tento proces rušivý, z politického hľadiska problematický a zo sociálneho hľadiska zložitý, je potrebný na to, aby sa položili základy budúceho inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a konkurencieschopnosti.

V záujme pokračovania v potrebných reformách Európska únia musí byť schopná preukázať, že naše politiky fungujú, že časom prinesú výsledky a že sa z hľadiska dosahu na naše spoločnosti budú uplatňovať spravodlivo. Opraviť problémy minulosti a nasmerovať budúcnosť EÚ na udržateľnejšiu cestu rozvoja predstavujú spoločnú zodpovednosť členských štátov a inštitúcií EÚ. Európska únia, vzhľadom na to, že si uvedomuje prepojenosť našich hospodárstiev, v súčasnosti pretvára hospodársku správu, aby zabezpečila lepšie reakcie politík na súčasné a budúce výzvy.

Týmto ročným prieskumom rastu sa začína európsky semester na rok 2013 a stanovuje sa v ňom, ako možno využívať túto spoločnú zodpovednosť s cieľom zaviesť zmeny v celej EÚ a položiť tak základy návratu z rastu a tvorby pracovných miest.

Súvislosti

Hospodárska situácia v EÚ zostáva v roku 2012 aj naďalej nestabilná. Za rok ako celok sa v EÚ očakáva zníženie HDP o 0,3 % a v eurozóne o 0,4 %. Nasmerovanie k presvedčivému oživeniu si bude vyžadovať čas[1]. Po niekoľkých rokoch slabého rastu sa dostavili závažné sociálne dôsledky krízy. Systémy sociálneho zabezpečenia spočiatku tlmili niektoré efekty, ale jej dosah je v súčasnosti citeľný všade.  Nezamestnanosť sa výrazne zvýšila a ťažkosti a chudoba sú na vzostupe. Tieto ťažkosti sú viditeľné predovšetkým v eurozóne, ale aj mimo nej.

Dĺžka trvania krízy nepomohla členským štátom splniť ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zamestnanosti, výskumu a vývoja, klímy/energetiky, vzdelávania a boja proti chudobe a Európa tak celkovo zaostáva za svojimi cieľmi[2]. Napriek tomu je vo všetkých týchto oblastiach potrebný pokrok, aby sa napredovalo smerom k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu európskemu hospodárstvu.

Zatiaľ čo výzvy sa v jednotlivých krajinách a v rámci eurozóny výrazne líšia, výhľad na pomalé oživenie sťažuje situáciu pre EÚ ako celok.  Úrovne dlhu nahromadeného verejnými a súkromnými aktérmi obmedzujú rozsah pôsobnosti nových aktivít a investícií. Nástroje fiškálnej a monetárnej politiky sa mobilizovali a priestor na manévrovanie je v súčasnosti obmedzený. Štrukturálne reformy sú nevyhnutnou súčasťou obnovenia konkurencieschopnosti EÚ, ale prijatie týchto rozhodnutí je často zložité. Pri udržiavaní tempa reforiem bude veľmi dôležité dbať na transparentnosť cieľov súčasných politík a venovať pozornosť spravodlivosti, pokiaľ ide o vplyv na spoločnosť.

Krátkodobý výhľad je stále neistý, ale v hre sú aj pozitívnejšie trendy. V priebehu času nahromadené nerovnováhy sa v súčasnosti naprávajú a časť Európy sa opäť stáva konkurencieschopná, aj keď je ešte potrebné ujsť značný kus cesty, aby sa odstránili rozdiely v dosahovaní výsledkoch[3]. K pokroku dochádza v oblasti konsolidácie verejných financií a dôležité kroky sa podnikli na zníženie tlakov na finančných trhoch. Dôležité je, že v krajinách, ktoré realizovali hĺbkové reformy sa objavili prvé príznaky, že začínajú fungovať. V niekoľkých členských štátoch sa znižuje miera zadlženia vo verejnom a súkromnom sektore a v niektorých krajinách, ktoré mávali vysoký obchodný deficit, sa zvyšuje vývoz.

V záujme vytvorenia podmienok pre udržateľné oživenie sa už na úrovni EÚ urobilo mnoho, aby sa preťal začarovaný kruh slabín našich finančných systémov, napätia na trhu so štátnymi cennými papiermi a nízkeho hospodárskeho rastu. 

§ Zriadenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu poskytuje dôveryhodnú poistku, ktorá má pomáhať tým krajinám eurozóny, ktoré majú obmedzený prístup k finančným prostriedkom.

§ Skutočnosť, že hlavy štátov a vlád na Európskej rade z júna 2012 prijali Pakt pre rast a pracovné miesta by mala podnietiť úsilie zákonodarcu EÚ a správnych orgánov EÚ na všetkých úrovniach k mobilizácii mechanizmov na podporu rastu, ktoré majú k dispozícii – od vykonávania Aktov o jednotnom trhu po cielenejšie využívanie štrukturálnych fondov EÚ. Komisia takisto nedávno navrhla stratégiu na zlepšenie fungovania trhov s energiami, ako aj opatrenia na posilnenú priemyselnú politiku.

§ V súčasnosti sa nové pravidlá na posilnenie hospodárskej správy predovšetkým v eurozóne zavádzajú prostredníctvom balíka šiestich legislatívnych návrhov, sú v procese schvaľovania v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii alebo by sa mali čoskoro schváliť prostredníctvom balíka dvoch legislatívnych návrhov.

§ Európska centrálna banka prijala dôležité opatrenia na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne.

Diskutuje sa o ďalších kľúčových rozhodnutiach, ktoré budú mať vplyv na budúcnosť Európy.

§ Budeme ešte musieť dospieť k všeobecnej dohode v súvislosti s viacročným finančným rámcom EÚ na roky 2014 - 2020.  Tento krok bude mať zásadný význam pri obnovovaní rastu a konkurencieschopnosti v celej Európe a pri dosahovaní našich cieľov stratégie Európa 2020.

§ Zvažujú sa dôležité kroky na posilnenie hospodárskej a menovej Únie (EMU). Súbežne s týmto prieskumom predkladá Komisia návrh na skutočnú hospodársku a menovú politiku Únie. Na decembrovom zasadnutí Európskej rady sa budú diskutovať aj tieto otázky.

Každoročné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli prijaté v júli 2012,[4] by mali byť základom pre činnosť jednotlivých členských štátov. Uplatňovanie je predmetom pokračujúceho dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou a pokrok sa posúdi budúcu jar. Zo správy Európskeho parlamentu o európskom semestri[5] vyplýva, že monitorovanie na úrovni EÚ hrá dôležitú úlohu pri koordinácii a dopĺňaní vlastného úsilia jednotlivých členských štátov.

Priority

Cieľom tohto prieskumu ročného rastu je stanoviť hospodárske a sociálne priority EÚ na rok 2013 poskytnutím všeobecných usmernení členským štátom a EÚ pri vykonávaní politík. Spúšťa sa ním tretí európsky semester koordinácie politík, prostredníctvom ktorého sa v prvom semestri každého roka kolektívne na úrovni EÚ preskúmavajú vnútroštátne výsledky a priority. Európska rada uverejní v marci 2013 usmernenia a od členských štátov sa bude vyžadovať, aby do polovice apríla 2013 predložili nové vnútroštátne programy. V nadväznosti na to Komisia predloží aktualizovaný súbor odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

Z krátkodobého hľadiska je výzvou obnova dôveryhodnosti a stabilizácia hospodárskej a finančnej situácie, a zároveň vykonávanie štrukturálnych reforiem, ktoré položia základy udržateľného oživenia sprevádzaného tvorbou veľkého počtu pracovných miest a ktoré zo strednodobého hľadiska umožnia transformáciu hospodárstva. Takáto úprava zaberie čas, takže opatrenia sú potrebné okamžite.

Vychádzajúc z pozitívnych znamení o účinnosti iniciovaných reforiem sa Komisia domnieva, že priority identifikované v minuloročnom prieskume zostávajú vo všeobecnosti v platnosti a že úsilie na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ sa má aj v roku 2013 sústreďovať na týchto päť priorít:

§ presadzovanie diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast

§ obnovenie obvyklého poskytovania úverov do hospodárstva

§ podpora rastu a konkurencieschopnosti v súčasnosti a budúcnosti

§ riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy

§ modernizácia verejnej správy

1. presadzovanie diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast

V dôsledku krízy sa miera štátneho dlhu v eurozóne v priebehu niekoľkých málo rokov zvýšila v priemere zo 60 % na 90 % HDP. Verejné financie je potrebné súrne zrevidovať, aby sa zachovali systémy sociálneho zabezpečenia a verejné služby a tak obmedzili náklady štátu a iných verejných orgánov na refinancovanie a zabránilo sa dodatočným negatívnym vplyvom na zvyšok hospodárstva vrátane možných škodlivých účinkov na iné krajiny. Demografický vývoj bude naďalej vyvíjať tlak na výdavky súvisiace s vekom. Osobitná pozornosť sa musí venovať fiškálnej politike v eurozóne, kde je vplyv neudržateľných vnútroštátnych fiškálnych politík na iné členské štáty oveľa silnejší než inde.

Všeobecný trend v oblasti fiškálnej konsolidácie, ktorá v súčasnosti prebieha, naznačuje, že dochádza k pokroku: očakáva sa, že deficity verejných financií v eurozóne sa znížia z priemerných viac ako 6 % HDP v roku 2010 na viac ako 3 % v roku 2012. Očakáva sa, že verejný dlh dosiahne vrchol vo výške 94, 5 % budúci rok v eurozóne a v roku 2014 v celej EÚ a potom by mal začať klesať ako percento HDP.

Fiškálna konsolidácia môže mať z krátkodobého hľadiska na rast negatívny vplyv. Tento vplyv bude pravdepodobne silnejší počas finančnej krízy, keď sú podmienky financovania platné pre iných hospodárskych aktérov takisto prísne. Toto však nie je jediný dôležitý faktor rastu. Podľa toho, aké zloženie fiškálnej úpravy si krajiny zvolia, bude „multiplikačný efekt“ fiškálnej politiky iný. Zo skúsenosti napríklad vyplýva, že v krajinách s relatívne vysokými verejnými výdavkami na HDP a relatívne vysokými daňovými sadzbami podporuje rast z dlhodobého hľadiska vo väčšej miere fiškálna konsolidácia dosiahnutá skôr prostredníctvom zníženia výdavkov, než prostredníctvom zvýšenia daňových príjmov. Medzi rokmi 2009 a 2012 došlo k fiškálnej konsolidácii uplatnením opatrení v oblasti výdavkov aj príjmov v značne podobnom rozsahu. Výdavky sa podľa prognózy znížili o 2 percentuálne body HDP a príjmy sa zvýšili o 1,3 percentuálneho bodu.

Okrem toho alternatívny scenár spočívajúci v odďaľovaní fiškálnej korekcie by bol drahší.  Niekoľko členských štátov nie je schopných financovať svoje potreby účasťou na trhoch alebo majú ťažkosti s udržaním hodnoty rizikových prirážok k štátnym dlhopisom, ktorá stúpa kvôli pochybnostiam o udržateľosti ich verejných financií. V záujme obnovenia dôvery investorov, zníženia nákladov na splácanie dlhu a vytvorenia fiškálneho priestoru na manévrovanie je v týchto krajinách potrebné rozhodné úsilie, vďaka ktorému by sa verejné financie primeraným tempom nasmerovali na udržateľnú cestu.  Negatívny vplyv na rast možno vo veľkej miere zmierniť za predpokladu, že fiškálna úprava je dobre navrhnutá. Znovuzískanie fiškálnej udržateľnosti bude v týchto krajinách prospešné pre verejných, ako aj súkromných aktérov a bude prispievať k celkovej finančnej stabilite EÚ.

Každý členský štát má inú fiškálnu a hospodársku pozíciu, a preto Komisia zastáva názor, že úsilie o fiškálnu konsolidáciu je potrebné vyvíjať diferencovane, aby bolo vhodné pre každú jednotlivú krajinu. V súlade s Paktom o stabilite a raste by sa tieto stratégie mali zamerať na pokrok dosiahnutý skôr v štrukturálnom ako v nominálnom vyjadrení a mali by obsahovať štruktúru úpravy podporujúcu rast aj sociálnu spravodlivosť. Takýto diferencovaný prístup pomáha aj pri opätovnej úprave nerovnováh bežných účtov.

Pakt o stabilite a raste poskytuje vhodný rámec pre flexibilnú a účinnú fiškálnu úpravu. Fiškálne ciele sú vyjadrené nominálne a v tejto podobe často dominujú na titulných stránkach novín. Avšak pakt kladie dôraz na východiskovú rozpočtovú pozíciu a konsolidačné úsilie odporúčané Radou je preto vyjadrené štrukturálne.[6] V súlade s tým platí, že v prípade splnenia týchto podmienok, členský štát môže dostať viac času na korekciu svojho nadmerného deficitu, ak mu hospodárska situácia, ktorá sa ukázala byť horšou ako sa očakávalo, bráni dosiahnuť dohodnutý cieľ. Napríklad počas roka 2012 sa termíny určené na zníženie deficitov verejných financií Španielska a Portugalska pod úroveň 3 % HDP o rok predĺžili, čím tieto krajiny získali na splnenie tohto cieľa čas do roku 2014. Hneď ako sa situácia súvisiaca s nadmernými deficitmi napraví, členské štáty by mali dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ, čo zabezpečí, aby verejné financie zostali na udržateľných úrovniach.

V prípade tých členských štátov, ktoré stratili prístup na trh kvôli refinancovaniu svojho dlhu,  sa vyžaduje rýchle tempo fiškálnej úpravy, aby sa urýchlene obnovila dôvera investorov. Zladené úsilie dohodnuté na základe programov ekonomických úprav takisto uľahčí nevyhnutnú korekciu makroekonomických nerovnováh. Dôkazom toho je pozitívna úprava, ktorá prebieha v Írsku, Portugalsku a Rumunsku. V Grécku bol však tento proces zdĺhavejší a nákladnejší, a to kvôli niekoľkým faktorom vrátane opakovanej neistoty týkajúcej sa uplatňovania tohto programu.

V prípade členských štátov, ktoré majú väčší fiškálny priestor na manévrovanie, môžu svoju úlohu v súlade s paktom v plnej miere zohrávať automatické stabilizátory. Tempo konsolidácie môže podporovať rast, ale členské štáty by mali zvážiť prípadné fiškálne riziko vyplývajúce z odďaľovania konsolidácie vzhľadom na problémy súvisiace s vysokými úrovňami dlhu, starnúcim obyvateľstvom a relatívne nízkym potenciálom rastu v niektorých krajinách, ako aj vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré by spôsobila zmena nálad na trhu.

Komisia bude naďalej venovať pozornosť vývoju reálneho hospodárstva.  Predovšetkým v nadchádzajúcich zimných prognózach Komisie plánovaných na začiatok budúceho roka sa ukáže, či členské štáty rešpektujúc ducha a literu Paktu pre stabilitu a rast dodržiavajú dohodnutú cestu k zníženiu svojich štrukturálnych deficitov a či úprava termínu na korekciu nadmerných deficitov by bola oprávnená.

Obnova zdravých verejných financií je zdĺhavý proces. Silná správa verejných vecí EÚ a vnútroštátne fiškálne rámce, ktoré predpokladajú právne predpisy EÚ, pomôžu časom ukotviť toto úsilie. Takéto pravidlá zahŕňajú stanovenie niekoľkých fiškálnych pravidiel, využitie nezávislých fiškálnych inštitúcií a strednodobého plánovania s multilaterálnym dohľadom nad pokrokom.

Pokiaľ ide o výdavky štátnych rozpočtov, je nevyhnutné preskúmať celkovú efektívnosť a účinnosť vynakladania finančných prostriedkov. Aj keď sa situácia v jednotlivých krajinách líši, Komisia odporúča uplatniť selektívnosť v prípade, že sa v rozpočte očakávajú škrty, aby sa zachoval potenciál budúceho rastu a základné siete sociálneho zabezpečenia. Komisia sa predovšetkým domnieva, že:

§ investície do vzdelávania, výskumu, inovácií a energetiky by sa mali ak je to možné uprednostňovať a posilňovať zabezpečiť efektívnosť takýchto výdavkov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať udržiavaniu alebo posilňovaniu dosahu a účinnosti služieb zamestnanosti a aktívnych politík na trhu práce, ako napríklad programom vzdelávania pre nezamestnaných a systémom záruk pre mladých,

§ modernizácia systémov sociálnej ochrany by sa mala prehĺbiť v záujme zabezpečenia účinnosti, primeranosti a udržateľnosti. Reformy dôchodkových systémov by sa mali zintenzívniť, aby sa vek odchodu do dôchodku prispôsobil očakávanej dĺžke života, obmedzil prístup k systémom predčasného odchodu do dôchodku a aby sa umožnil dlhší pracovný život. Takisto v kontexte demografických výziev a tlaku na výdavky súvisiace s vekom, by sa mali uskutočniť reformy systémov zdravotnej starostlivosti, aby sa zabezpečila nákladová efektívnosť a udržateľnosť, posudzovanie výkonnosti týchto systémov v porovnaní s dvojitým cieľom efektívnejšieho využitia verejných zdrojov a prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Na strane príjmov štátnych rozpočtov z nedávnych trendov vyplýva, že mnoho členských štátov znížilo dane z príjmov fyzických osôb a/alebo sadzby DPH.[7] Stále však existuje priestor na to, aby sa celkové daňové zaťaženie presunulo na základ dane, čo je pre rast a vytváranie pracovných miest menej škodlivé, ako aj na to, aby sa daňový systém zefektívnil a stal sa  konkurencieschopnejším a spravodlivejším.  Takýto presun si vyžaduje postupovať „podľa balíkov“, čím sa zabezpečí rovnomerné prerozdelenie a úprava na podmienky v jednotlivých členských štátoch. Komisia preto uvádza tieto odporúčania:

§ Daňové zaťaženie práce by sa malo značne znížiť v krajinách, kde je porovnateľne vysoké a brzdí vytváranie pracovných miest. Aby sa zabezpečilo, že reformy budú z hľadiska príjmov neutrálne, mohli by sa zvýšiť dane ako napr. spotrebná daň, rekurentná daň z nehnuteľnosti a environmentálne dane.

§ Dodatočný príjem by sa mal zvýšiť prednostne skôr rozšírením daňového základu než zvýšením daňových sadzieb alebo vytvorením nových daní. Oslobodenia od daní, znížené sadzby DPH alebo oslobodenia od spotrebných daní by sa mali znížiť alebo odstrániť. Dotácie, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, by sa mali postupne prestať poskytovať.[8] Daňový súlad by sa mal zlepšiť prostredníctvom systematických opatrení na obmedzenie tieňového hospodárstva, na boj proti úniku daní[9]  a na zabezpečenie väčšej efektívnosti daňovej správy.

§ Malo by sa znížiť zvýhodňovanie dane z príjmov právnických osôb pred úverovým financovaním.

§ Malo by sa reformovať zdaňovanie realitných agentúr a nehnuteľností, aby sa predišlo opätovnému finančnému riziku v sektore bývania. Mali by sa preskúmať predovšetkým tie aspekty daňových systémov, ktoré zvyšujú „zvýhodňovanie dlhu“ nehnuteľností obvykle prostredníctvom daňovej úľavy v prípade hypoték.

K väčšine týchto opatrení sa vydali podrobné odporúčania pre jednotlivé krajiny a na úrovni EÚ sa organizujú partnerské hodnotenia, aby preskúmali pokrok a najlepšie postupy. V súčasnosti predstavuje najväčšiu výzvu ich uplatňovanie.

2. obnovenie poskytovania úverov do hospodárstva

Kríza má trvalý vplyv na finančnú situáciu mnohých verejných a súkromných aktérov a nepriaznivo pôsobí na dôveru investorov a veriteľov, ako aj na efektívnosť finančného sektora. Tieto tlaky na trhu so štátnymi cennými papiermi a v rámci bankového sektora sa vzájomným pôsobením stupňujú a zapríčiňujú mnohým dlžníkom vážne problémy s financovaním. Tento vývoj viedol takisto k roztriešteniu finančného systému pozdĺž jednotlivých štátnych hraníc, pričom finančné aktivity sa opätovne obmedzili na domáce trhy. Výsledný obmedzený alebo finančne nákladný prístup mnohých podnikov a domácností, ktoré by chceli investovať, k finančným prostriedkom predstavuje k dnešnému dňu v celej Európe hlavnú prekážku oživenia. Vysoké úrovne zadlženia zároveň znamenajú, že mnoho hospodárskych aktérov musí znížiť svoje finančné riziko alebo zvýšiť svoje úspory. Takéto „znižovanie pákového efektu“ môže takisto z krátkodobého hľadiska brzdiť oživenie. Tieto problémy sú akútne predovšetkým v zraniteľnej eurozóne členských štátov.

Na úrovni EÚ sa prijímajú opatrenia s cieľom riešiť riziká finančného sektora a napraviť bývalé slabiny našich systémov regulácie a dohľadu:

§ Na posúdenie rizík a rekapitalizáciu bánk sa vynaložilo koordinované úsilie. Vykazovanie strát a vyrovnanie bankových súvah má zásadný význam z hľadiska zlepšenia dôvery v trhy a musí sa bezodkladne dokončiť.

§ Od januára 2011 fungujú nové orgány dohľadu EÚ, ktoré vypracúvajú jednotné pravidlá na posilnenie právneho rámca uplatniteľného na finančné inštitúcie. Na zabezpečenie koherentnejšieho rámca pre prevenciu a riadenie finančných kríz je potrebná rýchla dohoda o návrhoch Komisie týkajúcich sa bankového kapitálu a likvidity, systému ochrany vkladov a riešenia krízových situácií bánk.

§ Podrobnejšie monitorovanie úrovní súkromného dlhu a súvisiacich finančných rizík, akými sú napr. realitné bubliny, sa teraz uskutočňuje prostredníctvom Európskeho výboru pre systémové riziká a nového postupu EÚ na riešenie makroekonomických nerovnováh.

§ Komisia navrhla ako jeden zo stavebných blokov na posilnenie hospodárskej a menovej únie vytvorenie bankovej únie vrátane jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý by patril pod Európsku centrálnu banku s cieľom lepšie integrovať prípravy na dohľad bánk na úrovni EÚ. Zriadenie takého mechanizmu vytvorí takisto podmienky pre Európsky mechanizmus pre stabilitu na priamu rekapitalizáciu bánk, ktoré nie sú schopné získať kapitál na trhoch.

Na vnútroštátnej úrovni môžu členské štáty urobiť viac, aby podporili alternatívne zdroje financovania, zvýšili likviditu a znížili tradičnú závislosť podnikov na bankových úveroch, a to napríklad:

§ podporovaním nových zdrojov kapitálu vrátane úverov medzi podnikmi, poskytovaním viacerých možností na emitovanie podnikových dlhopisov a uľahčením prístupu k rizikovému kapitálu,

§ skrátením omeškania platieb zo strany verejných orgánov, keďže jeho priemerné trvanie sa v priebehu krízy ešte zhoršilo a vytvára to osobitné bremeno pre MSP v už tak zložitom podnikateľskom prostredí; smernica EÚ o oneskorených platbách, ktorá sa musí transponovať do marca 2013, zníži omeškanie do 30 dní a zvýši náhradu v prípade oneskorených platieb,

§ rozširovaním úlohy štátnych bánk a záručných inštitúcií pri financovaní MSP; môže sa tým pokryť niektoré z rizík, ktoré podstúpili súkromní investori a môže to nahradiť nedostatok likvidity alebo financovanie malého podniku, a to aj prostredníctvom nových foriem sekuritizácie,

§ podporovaním inovatívnych systémov ako napr. verejných systémov, ktoré bankám umožňujú požičiavať si za nižšie sadzby v prípade, že zvýšia svoje dlhodobé úroky podnikom alebo poskytnú lacnejšie a prístupnejšie úvery MSP,

§ zabezpečením vyrovnaného prístupu k uzavretiu trhu v prípade poskytovania hypoték, čím sa chránia zraniteľné domácnosti a súvahy bánk sa nepreťažujú, zahŕňa to aj opatrenia na zavedenie režimov osobnej nesolventnosti, čím sa umožňujú úpravy podmienok hypoték, aby sa tak zabránilo uzavretiu trhu.

Okrem toho je dôležité plne využiť existujúce alebo nové finančné nástroje EÚ ako katalyzátor cielených investícií, predovšetkým v oblasti kľúčovej infraštruktúry.

§ Poskytnutie 10 miliárd EUR navyše Európskej investičnej banke umožní poskytnúť dodatočné finančné prostriedky v hodnote 60 miliárd EUR na budúce tri až štyri roky a zaistí až trojnásobok tejto sumy od iných poskytovateľov finančných prostriedkov.

§ Zapojenie projektových dlhopisov predstavuje nový dôležitý nástroj s rozdelením rizika na získanie súkromných finančných prostriedkov napríklad od poisťovní a z dôchodkových fondov, čím sa dopĺňajú tradičné bankové úvery. Niekoľko projektov Európskej investičnej banky je v súčasnosti v pokročilom štádiu prípravy. 

§ Komisia v rámci Paktu pre rast a pracovné miesta naďalej spolupracuje s členskými štátmi na preprogramovaní a urýchlení využitia štrukturálnych fondov EÚ na podporu rastu, a to predovšetkým zo strany MSP. Členské štáty sa okrem toho vyzývajú, aby vo svojich národných programoch reforiem vyznačili, ako majú v úmysle využívať štrukturálne fondy na presadzovanie priorít na podporu rastu v ďalšom kole programov (2014 – 2020). V plnej miere by sa mali využiť aj nástroje programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ktoré už poskytli sumu 2,1 miliardy EUR vo fondoch rizikového kapitálu a sumu 1,6 miliardy úverov malým a stredným podnikom.

3. Podporovanie rastu a konkurencieschopnosti v súčasnosti a budúcnosti

Kríza urýchľuje posuny v hospodárstve, pričom viac tradičné sektory sú obzvlášť tvrdo zasiahnuté a novšie majú problémy uspieť na trhu. Rýchle tempo reštrukturalizácie je náročné, ale ponúka aj príležitosť ťažiť z potenciálu nových zdrojov rastu a pracovných miest[10]. Tieto úpravy stoja na čele dlhotrvajúcich výziev, ktorým viaceré naše hospodárstva čelia, a často slúžia na ich korekciu. Správa o mechanizme varovania prijatá spolu s týmto prieskumom poukazuje na to, že vývoj v oblasti cenovej a necenovej konkurencieschopnosti pozitívne zlepšuje vonkajšie nerovnováhy, aj keď s určitými oneskoreniami. Tie členské štáty, ktoré sú pod silným tlakom trhu, uskutočnili významné reformy, treba však vykonať viac na zlepšenie vnútornej a vonkajšej konkurencieschopnosti vo viacerých členských štátoch.

Ako sa uvádza v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, neexistuje jediný správny program pre všetkých, ale spoločné ciele, celý rad reforiem, ktoré treba posúdiť, a viaceré príklady najlepších postupov vrátane príkladov európskych svetových lídrov, z ktorých možno čerpať. Zatiaľ čo niektoré reformy potrebujú viac času, aby priniesli účinky, u iných je výsledok skôr viditeľný.

Potrebné sú niektoré rámcové podmienky na vnútroštátnej úrovni, pričom priority by mali zahŕňať:

§ podporu inovácií, nových technológií a zvyšovanie úrovne verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja. Cielená podpora zo strany verejných orgánov a väčšia konkurencieschopnosť pre granty na výskum zohrávajú pritom dôležitú úlohu,

§ zvýšenie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy a celkovej úrovne zručností užším prepojením pracovného a vzdelávacieho sveta,

§ zlepšenie podnikateľského prostredia zjednodušením formalít potrebných na začatie podnikania a znížením komplikovanosti postupov schvaľovania a udeľovania povolení. Mali by sa prekonať osobitné prekážky brániace činnostiam v sektoroch s potenciálom veľkého počtu pracovných miest, akými sú stavebníctvo, podnikateľské služby, logistika, cestovný ruch a veľkoobchod,

§ využívanie potenciálu zeleného hospodárstva stanovením predvídateľného regulačného rámca a podporovaním vzniku nových trhov a technológií. Predovšetkým ambicióznejšie modernizačné programy energetickej efektívnosti – vrátane požiadaviek smernice EÚ o energetickej efektívnosti, ale aj iných požiadaviek – môžu okrem prínosov pre životné prostredie priniesť významné úspory a vytvárať pracovné miesta. Zlepšené odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo a recyklácia majú takisto silný potenciál vytvárať nové pracovné miesta a zároveň pomáhať zabezpečovať dodávku vzácnych zdrojov a materiálov.

Európsky jednotný trh ponúka podnikom veľa príležitostí na rozvíjanie lepších služieb a produktov a spotrebiteľom možnosti na ich využívanie. V oblasti služieb možno dosiahnuť veľké zvýšenie, ak členské štáty zlepšia vykonávanie smernice o službách tým, že:

§ budú dodržiavať svoje povinnosti s cieľom odstrániť obmedzenia na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska poskytovateľa služieb,

§ preskúmajú potrebu a proporcionalitu regulácie profesionálnych služieb, najmä pokiaľ ide o stanovené sadzby a obmedzenia vzťahujúce sa na štruktúru spoločností a vlastníctvo kapitálu,

§ preskúmajú uplatňovanie ustanovenia o slobode poskytovať služby s cieľom odstrániť neodôvodnenú dvojitú reguláciu v takých sektoroch, ako sú stavebníctvo, služby súvisiace s podnikaním a cestovný ruch, a zabezpečia transparentné stanovenie cien v zdravotníckych službách,

§ budú posilňovať konkurencieschopnosť v maloobchodnom sektore znižovaním prevádzkových obmedzení, a najmä zrušením testu hospodárskych potrieb.

Výkonnosť sieťových odvetví v celej Európe má takisto dominový efekt na zvyšok hospodárstva a dá sa podstatne zlepšiť:

§ vytváraním správnych stimulov na rýchle celoštátne zavedenie infraštruktúry pre vysokorýchlostný internet a rozvoj mobilného prenosu dát. Vlády by mali uvoľniť frekvenčné pásma pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie,

§ zabezpečením plnej transpozície a implementácie tretieho energetického balíka, najmä oddelením jednotlivých sietí, zabezpečením nezávislosti a nevyhnutných právomocí vnútroštátnych regulátorov a postupným zrušením regulovaných cien energie chrániac pritom zraniteľných spotrebiteľov,

§ urýchlením implementácie Jednotného európskeho neba znížením roztrieštenosti manažmentu letovej prevádzky a zlepšením organizácie vzdušného priestoru,

§ otvorením domácich služieb osobnej železničnej dopravy hospodárskej súťaži najmä prostredníctvom rovnakého prístupu k infraštruktúre,

§ lepším integrovaním prístavov do logistického reťazca odstránením vstupných prekážok k prístavným službám,

§ odstránením zvyšných obmedzení v oblasti kabotáže s cieľom zlepšiť vyrovnanie ponuky a dopytu v medzinárodnej doprave,

§ uplatňovaním harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa transparentnosti a požiadaviek na informácie pre podniky a spotrebiteľov v súlade so smernicou o elektronickom obchodovaní.

Výkonnosť tovarových trhov by sa značne zlepšila, ak by vnútroštátne normalizačné orgány plnili ciele stanovené na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide prechod z vnútroštátnych noriem na európske normy. Malo by sa plne využívať oznamovanie technických pravidiel pre produkty a služby IKT, aby sa uľahčil ich obeh na jednotnom trhu.

4. Riešenie nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy

Za posledných dvanásť mesiacov sa počet nezamestnaných zvýšil o 2 milióny a dosiahol viac než 25 miliónov. Miera nezamestnanosti dosahuje 10,6 % v EÚ a 11,6 % v eurozóne. Dlhodobá nezamestnanosť sa zvyšuje a takmer jeden z dvoch nezamestnaných je bez práce viac než rok. Situácia sa výrazne líši v rámci Európy, pričom miera nezamestnanosti v jednotlivých krajinách sa v priemere pohybuje od menej než 5 % do viac než 25 %. Najviac sú postihnutí mladí ľudia, pričom miera nezamestnanosti mladých ľudí dosahuje v niektorých krajinách viac než 50 %[11]. Iné vekové skupiny sú však takisto postihnuté.

Vzhľadom na dĺžku obdobia nezamestnanosti, rýchlu reštrukturalizáciu hospodárstva a ťažkosti pri nájdení práce existuje riziko, že nezamestnanosť bude mať stále viac štrukturálny charakter a rastúci počet ľudí opustí trh práce[12]. Existujú takisto jasné náznaky, že vo viacerých členských štátoch rastie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia[13]. Dodatočné tlaky na systémy sociálnej ochrany majú takisto vplyv na ich kapacitu vykonávať funkcie sociálneho zabezpečenia.

Perspektíva slabého rastu a časový odstup medzi oživením hospodárstva a pracovného trhu znamenajú, že neexistuje žiadna nádej na okamžité alebo automatické zlepšenie situácie v zamestnanosti. To predstavuje hlavnú výzvu pre celú EÚ, ako aj pre tie krajiny, ktoré boli najviac postihnuté, a vyžaduje si ráznejšie opatrenia zo strany verejných orgánov a sociálnych partnerov.

Okrem dosahu súčasnej krízy štrukturálny trend smerom k starnúcemu a čoskoro klesajúcemu počtu obyvateľov v produktívnom veku v častiach Európy prináša osobitné výzvy. Politika podnecovania starších pracovníkov k skoršiemu odchodu do dôchodku v nádeji, že sa na ich miesta prijmú mladí ľudia, sa v minulosti ukázala vo veľkej miere neúčinná a veľmi nákladná a nemala by sa opakovať.

Napriek vysokej miere nezamestnanosti existujú dôkazy aj o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nevhodnej kvalifikácii a niektoré regióny alebo sektory majú nedostatok zamestnancov, ktorí by spĺňali ich potreby. Zvyšovanie účasti na trhu práce, zlepšenie kvalifikovanosti a uľahčenie mobility ostávajú naliehavými prioritami.

V celej Európe sa vykonávajú viaceré ambiciózne reformy. V krajinách pod finančným tlakom sa prijali opatrenia s cieľom uľahčiť pružné formy organizácie práce v rámci podnikov, znížiť výplatu odstupného pre bežné zmluvy a zjednodušiť postupy prepúšťania jednotlivcov alebo kolektívov. Podnikli sa aj kroky na zvýšenie pružnosti pri určovaní miezd, ako je zjednodušenie podmienok pre podniky odstúpiť od dohôd o kolektívnom vyjednávaní na vyššej úrovni a revízia sektorových dohôd o mzdových podmienkach.

Pripraviť sa na oživenie sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest

Potrebné je ďalšie úsilie, aby sa zlepšila pružnosť trhu práce a investovalo do ľudského kapitálu s cieľom pomôcť podnikom adaptovať sa a prijímať zamestnancov a umožniť viacerým ľuďom byť naďalej pracovne aktívni a využívať pracovné príležitosti. Okrem verejných orgánov zohrávajú dôležitú úlohu sociálni partneri. Preto Komisia navrhuje najmä:

§ obmedziť daňové zaťaženie práce, konkrétne pre nízko platených zamestnancov v rámci širšieho úsilia presunúť daňové zaťaženie z práce. Dočasné zníženia príspevkov na sociálne zabezpečenie alebo subvenčných schém pre nových zamestnancov, konkrétne pre osoby s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnané osoby, by mohli takisto podporovať vytváranie pracovných miest, ak sú dobre cielené,

§ pokračovať v modernizácii trhov práce zjednodušením právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a vytvorením pružných foriem organizácie práce vrátane režimu skráteného pracovného času a pracovných podmienok, ktoré vedú k dlhšiemu pracovnému životu. Zníženie rozdielov medzi rôznymi druhmi pracovných zmlúv, pokiaľ ide o ochranu zamestnanosti, by malo pomôcť znížiť segmentáciu pracovného trhu, ako aj nelegálnu prácu vo viacerých krajinách. Vplyv dávok v nezamestnanosti by sa mal sledovať, aby sa zaručili prísne požiadavky oprávnenosti a hľadania zamestnania.  

§ sledovať účinok systémov stanovovania miezd najmä mechanizmov indexácie a v prípade potreby ich zmeniť a doplniť dodržiavajúc pritom vnútroštátne konzultačné postupy s cieľom lepšie odrážať vývoj produktivity a podporovať vytváranie pracovných miest. Je dôležité, aby úrovne minimálnej mzdy zabezpečovali náležitú rovnováhu medzi vytváraním pracovných miest a primeranosťou príjmov.

§ využívať pracovné možnosti expandujúcich sektorov, akými sú zelené hospodárstva, zdravotná starostlivosť a IKT, prostredníctvom spoľahlivého právneho rámca orientovaného na budúcnosť, rozvoja primeraných kvalifikácií a cielenej verejnej podpory[14].

Zlepšiť úroveň zamestnateľnosti najmä mladých ľudí

Členské štáty by mali zároveň vyvinúť väčšie úsilie v boji proti nezamestnanosti, aby zlepšili zamestnateľnosť a podporili prístup k pracovných miestam alebo návrat do pracovného sveta, najmä v prípade dlhodobo nezamestnaných osôb a mladých ľudí. To zahŕňa tieto opatrenia:

§ podporiť verejné služby zamestnanosti a zvýšiť aktívne opatrenia týkajúce sa trhu práce vrátane zlepšenia zručností, individuálnej pomoci pri hľadaní práce, podpory podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti a programov podpory mobility. Napriek dodatočným zdrojom venovaným na tieto opatrenia alebo úsiliu zlepšiť ich efektívnosť podpora sotva zodpovedá prudkému nárastu počtu registrovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorý zaznamenali vo viacerých krajinách,

§ znížiť predčasné ukončenie školskej dochádzky, uľahčiť prechod zo školy do práce rozvíjaním kvalitných stáží, učňovskej prípravy a duálnych modelov výučby – vzdelávanie v triede kombinované s praktickými skúsenosťami na pracovisku. Úsilie rozvíjať podnikateľské zručnosti je potrebné, aby sa podporilo vytváranie nových podnikov a zlepšila úroveň zamestnateľnosti mladých ľudí[15],

§ rozvíjať a implementovať systémy záruk pre mladých, podľa ktorých každý mladý človek pod 25 rokov dostane ponuku práce, ďalšie vzdelávanie, učňovskú prípravu alebo stáž do štyroch mesiacov od ukončenia formálneho vzdelávania alebo straty zamestnania. Takéto systémy možno spolufinancovať z Európskeho sociálneho fondu[16],

§ uľahčiť druhým zárobkovo činným osobám v domácnosti účasť na trhu práce a prístup k pracovnými miestam prostredníctvom primeraných daňových a sociálnych stimulov a ponuky kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti,

§ zlepšiť aj starším pracovníkom prístup k systému celoživotného vzdelávania počas celého pracovného života posilnením partnerstiev medzi verejnými a súkromnými inštitúciami, ktoré sú zapojené do poskytovania, uplatňovania a zdokonaľovania špecifických zručností,  

§ zlepšiť spojenie medzi vzdelávaním a systémami celoživotného vzdelávania a potrebami trhu práce. Krátkodobé dvojročné terciárne kvalifikácie zamerané na oblasti s nedostatkom kvalifikácií, ako aj cielené systémy na podporu mobility môžu byť v súčasnej situácii veľmi účinné,

§ podporiť cezhraničnú mobilitu pracovnej sily odstránením právnych prekážok a uľahčením uznávania odborných kvalifikácií a skúseností. Mala by sa posilniť spolupráca medzi službami zamestnanosti. Platforma EURES môže ponúkať základ pre integrovanejší európsky pracovný trh.

Podporovať sociálne začlenenie a bojovať proti chudobe

Okrem týchto opatrení je potrebné ďalšie úsilie na zabezpečenie účinnosti systémov sociálnej ochrany pri zvládaní dôsledkov krízy s cieľom podporiť sociálne začlenenie a zabrániť marginalizácii.

§ Mali by sa vypracovať aktívne stratégie začlenenia, ktoré by zahŕňali efektívnu a primeranú podporu príjmov, opatrenia na riešenie chudoby vrátane chudoby detí, ako aj rozsiahly prístup k cenovo dostupným a vysoko kvalitným službám, ako sú sociálne a zdravotnícke služby, starostlivosť o deti, bytové služby a dodávka elektrickej energie.

§ Prepojenie medzi sociálnou pomocou a aktivačnými opatreniami by sa malo posilniť prostredníctvom personalizovanejších služieb (miest jednotného kontaktu) a úsilia o zlepšenie využívania opatrení zraniteľnými skupinami obyvateľstva. Po oživení trhu práce bude dôležité postupne zrušiť krízové opatrenia a zároveň zaručiť, aby základne siete sociálneho zabezpečenia boli zachované.

5. Modernizácia verejnej správy

Škrty vo verejných financiách vytvorili nové impulzy pre modernizáciu verejnej správy. Verejné výdavky tvoria v EÚ okolo 50 % HDP a verejný sektor predstavuje okolo 17 % celkovej zamestnanosti.

V priebehu rokov viaceré členské štáty prijali opatrenia na zvýšenie efektívnosti verejných služieb, ako aj transparentnosti a kvality verejnej správy a justície. Takéto reformy boli obzvlášť rozsiahle v krajinách, ktoré boli vo finančnej tiesni. Príklady zahŕňajú reorganizáciu miestnych a ústredných vlád, racionalizáciu mzdového systému verejného sektora a riadenia štátnych podnikov, reformu procesov verejného obstarávania, pravidelné komplexné prieskumy výdavkov a podporu efektívnych opatrení v celom verejnom sektore, napr. väčšie využívanie spoločných služieb a informačno-technologických riešení. V niektorých prípadoch členské štáty a Komisia spolupracovali prostredníctvom poskytovania alebo výmeny technickej pomoci.

Viaceré opatrenia, ktoré už boli spomenuté – ako úplná a správna transpozícia právnych predpisov EÚ, efektívnosť systémov výberu daní a zdravotnej starostlivosti, potreba zníženia oneskorenia platieb a úloha verejných služieb zamestnanosti – môžu mať významný pozitívny vplyv a mali by sa uskutočňovať. Podľa Komisie obzvlášť prispievajú k rastu tieto opatrenia:

§ uplatňovanie riadneho finančného hospodárenia plným vyžívaním možností verejného obstarávania na podporu hospodárskej súťaže a rozvíjaním kapacít pre elektronické verejné obstarávanie v rámci jednotného trhu. Takéto opatrenia nielen prispievajú k väčšej efektívnosti a spravodlivosti, ale aj pomáhajú v boji proti korupcii,

§ zjednodušenie regulačného rámca pre podniky a zníženie administratívnej záťaže a byrokracie najmä na vnútroštátnej úrovni,

§ zabezpečenie rozsiahlej, interoperabilnej digitalizácie verejnej správy zameranej na podporu nenáročných postupov pre poskytovateľov/príjemcov služieb, ako aj administratívne zjednodušenie a transparentnosť. Cezhraničná interoperabilita online služieb a výskumných stredísk v celej EÚ je obzvlášť významná,

§ zlepšenie kvality, nezávislosti a efektívnosti justičných systémov, ako aj zabezpečenie toho, aby spory mohli byť vyriešené v primeranej lehote, a podpora používania alternatívnych mechanizmov urovnávania sporov.  Tým by sa znížili náklady pre podniky a zvýšila atraktívnosť danej krajiny pre zahraničných investorov,

§ lepšie využívanie štrukturálnych fondov EÚ zintenzívnením úsilia o riešenie administratívnych kapacít v tomto roku s cieľom zabezpečiť rýchlejšiu distribúciu nepoužitých finančných prostriedkov.

Záver

Hospodárstvo EÚ sa pomaly spamätáva z najhlbšej finančnej a hospodárskej krízy za posledné desaťročia. Členské štáty majú rôznu východiskovú pozíciu. Charakter a rozmer výziev, ktorým čelia, nie je rovnaký a tempo reforiem je odlišné. Situácia ostáva citlivá. Vykonávanie reforiem je v plnom prúde a dôležité úpravy ešte stále prebiehajú, existujú však náznaky, že v priebehu budúceho roka začneme pozorovať oživenie. V tých členských štátoch, ktoré uskutočnili hlboké reformy, úsilie prináša prvé plody: nerovnováhy sa znížili a konkurencieschopnosť sa zlepšila.

V tomto procese nejde iba o návrat k rastu, ale aj o vybudovanie základu pre inú kvalitu rastu po kríze. Štrukturálne reformy na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ musia posilniť schopnosť EÚ konkurovať vo svete, vytvárať rast doma prostredníctvom opatrení, ktoré sú udržateľné a poskytujú Európskej únii politiky a nástroje potrebné na zabezpečenie prosperujúcej, inkluzívnej budúcnosti efektívne využívajúcej zdroje. Solidarita a spravodlivosť – v rámci krajín ale aj v celej Európe – budú podstatnými prvkami, ktorými sa zabezpečí, že vynaložené úsilie bude politicky a sociálne prijateľné a výhodné pre všetkých.

Veľa dôležitých rozhodnutí sa už prijalo v členských štátoch a na úrovni EÚ. Teraz je čas udržať kurz a uskutočniť to, čo bolo dohodnuté. Na obnovenie dôvery a návratu k rastu je takisto nevyhnutné udržať tempo reforiem najmä v týchto oblastiach:

· Verejné financie treba vrátiť do správnych koľají, aby sa obnovila ich udržateľnosť. To je dôležité nielen z krátkodobého hľadiska na získanie dôvery investorov, ale aj na naplnenie potrieb starnúcej spoločnosti a zachovanie vyhliadok pre budúce generácie. Tempo a charakter fiškálnej konsolidácie sa môže líšiť: zatiaľ čo niektoré členské štáty musia rýchlo znížiť deficit, iné majú viac priestoru na manévrovanie. Akýkoľvek negatívny dosah na rast z krátkodobého hľadiska možno zmierniť vhodnými opatreniami na strane príjmov a na strane výdavkov štátnych rozpočtov.

· Úsilie o ozdravenie finančného sektora musí pokračovať, aby sa obnovila finančná stabilita a poskytli lepšie finančné podmienky pre hospodárstvo okrem iného prostredníctvom alternatívnych zdrojov financovania. Je potrebný ďalší pokrok na úrovni EÚ pri budovaní integrovaného rámca dohľadu a pri posilnení právneho rámca platného pre finančné inštitúcie.

· Treba posilniť štrukturálne reformy na podporu rastu a posilnenie konkurencieschopnosti. Existuje stále široká škála opatrení, ktoré by bolo treba zvážiť na vnútroštátnej úrovni, pričom platné právne predpisy EÚ by mohli slúžiť ako katalyzátor zmien. Z najlepších postupov v členských štátoch a v tretích krajinách sa možno veľa naučiť.

· Situácia na pracovnom trhu a sociálna situácia si vyžadujú urýchlenú reakciu. Zvýšenie aktívnej politiky trhu práce, posilnenie a zlepšenie verejných služieb zamestnanosti, zjednodušenie právnych predpisov v oblasti zamestnanosti a zaručenie, že rozvoj miezd podporí vytváranie pracovných miest, sú hlavnými prvkami takejto stratégie. Osobitnú pozornosť si vyžaduje situácia mladých ľudí. Ďalej treba urobiť všetko preto, aby sa podporilo sociálne začlenenie a predchádzalo chudobe posilnením základných sietí sociálneho zabezpečenia.

· Stratégie rastu na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ možno implementovať iba pomocou účinnej verejnej správy. Viac treba vykonať na modernizáciu, napr. v oblasti verejného obstarávania, digitalizácie verejnej správy, zlepšenia kvality a nezávislosti justičných systémov a účinného a efektívneho využívania štrukturálnych fondov EÚ.

O usmerneniach poskytnutých v tomto ročnom prieskume rastu sa bude diskutovať na úrovni EÚ s cieľom pripraviť sa na budúce marcové jarné zasadnutie Európskej rady a pomôcť v príprave aktualizovaného radu národných programov a odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Komisia bude úzko spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi vrátane národných parlamentov, inštitúcií EÚ a iných zainteresovaných strán, aby vytvorila spoločný pocit zodpovednosti a riadila pokrok ako súčasť širokého úsilia EÚ pri hľadaní východiska z krízy a položení základov inteligentného, trvalého a inkluzívneho rastu v celej EÚ.

[1]               Viac informácii o situácii v oblasti hospodárstva a zamestnanosti možno nájsť v hospodárskych prognózach Komisie z jesene uverejnených 7. novembra 2012 a v sprievodných dokumentoch k tomuto prieskumu.

[2]               Prehľad pokroku na ceste k cieľom stratégie Európa 2020 sa nachádza v dokumente: „Stratégia Európa 2020 – smerom k inteligentnejšiemu, zelenšiemu a inkluzívnejšiemu hospodárstvu EÚ?“, Eurostat, Štatistika v kocke 39/2012.

[3]               Druhú výročnú správu o mechanizme varovania [KOM(2012) 751] zameranú na identifikáciu makroekonomických nerovnováh schvaľuje Komisia zároveň s týmto prieskumom.

[4]               Odporúčania pre jednotlivé krajiny sa nachádzajú na tejto stránke: http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm.

[5]               Európsky parlament: „Správa o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít roku 2012 [2012/2150(INI)], október 2012.

[6]               Fiškálna rovnováha je vyjadrená štrukturálne, keď je upravená v prípade vplyvu hospodárskeho cyklu a jednorazových a dočasných opatrení.

[7]               Európska komisia: „Daňové reformy v členských štátoch EÚ v roku 2012“, Európske hospodárstvo 6/2012.

[8]               V roku 2013 začnú členské štáty takisto získavať nové príjmy z obchodovania s emisnými kvótami v rámci tretej fázy systém EÚ na obchodovanie s emisiami.

[9]               Komisia čoskoro predloží akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom spolu s usmerneniami k zabezpečeniu dobrej správy v daňovej oblasti .

[10]             Prvé vydanie správy o jednotnom trhu [COM(2012) 752], ktoré je priložené k tomuto prieskumu obsahuje niekoľko prípadov nevyužitých zdrojov rastu. Viac informácií možno nájsť aj v budúcej štúdii The cost of non-Europe: the untapped potential of the Single Market (Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ: nevyužitý potenciál jednotného trhu).

[11]             Za posledný rok Komisia zriadila akčné tímy na pomoc krajinám s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí pri opätovnom plánovaní fondov EÚ na podporu vzdelávania a pracovných príležitostí pre mladých ľudí.  Pozri prvé výsledky na: http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/pdf/council_ dinner/youth_action_team_en.pdf.

[12]             Návrh spoločnej správy o zamestnanosti, ktorý tvorí prílohu k tomuto prieskumu, poskytuje podrobnejšie informácie.

[13]             Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa od roku 2008 zvýšil v 13 z 23 členských štátov, pre ktoré boli v roku 2011 dostupné údaje.

[14]             Komisia objasnila možnosti využívania tohto potenciálu vo svojom oznámení Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest [COM(2012) 173] z 18. apríla 2012.

[15]             Komisia prijala 20. novembra 2012 oznámenie o „prehodnotení vzdelávania“ [COM(2012) 669].

[16]             Komisia čoskoro predloží balík opatrení v oblasti zamestnanosti mladých.