OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Posilnenie spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: európsky model výmeny informácií (EIXM)

1.           Úvod

Zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti v EÚ a schengenskom priestore si vyžaduje boj so zločineckými sieťami prostredníctvom spoločných opatrení na európskej úrovni[1]. Je to potrebné nielen na riešenie závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, nedovolené obchodovanie s drogami alebo strelnými zbraňami, ale aj menej závažných trestných činov páchaných vo veľkom meradle mobilnými organizovanými zločineckými skupinami a trestných činov páchaných individuálnymi páchateľmi naprieč hranicami členských štátov.

Výmena informácií medzi členskými štátmi je v tejto súvislosti rozhodujúcim nástrojom orgánov presadzovania práva. Medzinárodné a dvojstranné dohody boli preto doplnené nástrojmi a systémami na úrovni EÚ, napríklad schengenským informačným systémom a informačným systémom Europolu, ktoré obsahujú poistky na ochranu súkromia a osobných údajov v súlade s Chartou základných práv. Toto oznámenie je súhrnom informácií o tom, ako v súčasnosti funguje výsledná cezhraničná výmena informácií v EÚ, a obsahuje odporúčania na jej zlepšenie.

Jeho záverom je to, že výmena informácií vo všeobecnosti funguje dobre, pričom na ilustráciu sa uvádzajú príklady úspešných výsledkov. V tejto fáze teda nie sú potrebné žiadne nové databázy zamerané na presadzovanie práva na úrovni EÚ, ani žiadne nové nástroje na výmenu informácií. Jestvujúce nástroje EÚ by sa však mohli a mali lepšie uplatňovať a výmeny by mali byť zorganizované konzistentnejšie.

V oznámení sa preto uvádzajú odporúčania členským štátom na zlepšenie uplatňovania jestvujúcich nástrojov a zefektívnenie využívaných komunikačných kanálov. Zdôrazňuje sa v ňom potreba zaistiť vysokú kvalitu, bezpečnosť a ochranu údajov. Takisto sa v ňom vysvetľuje, ako bude Komisia poskytovať členským štátom podporu vrátane financovania a odbornej prípravy. Predstavuje tak model, ktorým sa môže riadiť činnosť EÚ a členských štátov.

Toto oznámenie je odpoveďou na požiadavku Štokholmského programu, aby Komisia preskúmala potrebu vytvorenia európskeho modelu výmeny informácií na základe posúdenia jestvujúcich nástrojov. Vychádza z oznámenia Komisie z roku 2010, ktoré obsahuje prehľad o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti („oznámenie o prehľade z roku 2010“)[2], a zo stratégie riadenia informácií (SRI) EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti schválenej v roku 2009[3], ako aj z opatrení členských štátov, Komisie a Europolu zameraných na vykonávanie tejto stratégie („opatrenia SRI“). Ďalej čerpá z mapovania výmeny informácií v EÚ, do ktorého sa zapojili vnútroštátni aj iní (EDPS, agentúry EÚ, Interpol) odborníci, štúdie o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva[4] a diskusií so zainteresovanými stranami vrátane orgánov pre ochranu údajov.

2.           Súčasná situácia

Orgány presadzovania práva si vymieňajú informácie na rôzne účely: na vyšetrovanie trestnej činnosti, predchádzanie trestnej činnosti, odhaľovanie trestnej činnosti (napr. pomocou spravodajských operácií súvisiacich s trestnými činmi) a zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti. Čo sa týka rozsahu cezhraničných výmen, uvedená štúdia z roku 2010 obsahuje odpovede vnútroštátnych agentúr v členských štátoch, z ktorých vyplýva, že približne v ¼ vyšetrovaní a spravodajských operácií súvisiacich s trestnými činmi boli poslané požiadavky iným členským štátom EÚ alebo schengenského priestoru.

2.1.        Nástroje

V oznámení o prehľade z roku 2010 sú opísané všetky opatrenia na úrovni EÚ, ktoré regulujú zhromažďovanie, uchovávanie a cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva alebo riadenia migrácie. Aktuálne oznámenie sa zameriava na nástroje používané pri cezhraničnej výmene medzi členskými štátmi. Príklady využitia nástrojov poskytli členské štáty.

Vo švédskej iniciatíve[5] sú stanovené pravidlá a termíny týkajúce sa výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch na účely vyšetrovania trestnej činnosti alebo spravodajských operácií súvisiacich s trestnými činmi. Uplatňuje sa v nej zásada „rovnocenného prístupu“: informácie sa musia poskytovať žiadajúcim členským štátom za podmienok, ktoré nie sú prísnejšie ako podmienky platné na vnútroštátnej úrovni. Informácie sa musia poskytovať aj Europolu a Eurojustu, pokiaľ sa výmena týka trestnej činnosti v rámci ich mandátu.

V roku 2012 známy taliansky podvodník oklamal istú švédsku spoločnosť a naviedol ju, aby zaplatila 65 000 EUR na istý taliansky účet. Švédske jednotné kontaktné miesto (pozri oddiel 3.2. ďalej) dostalo prostredníctvom kanála SIRENE (pozri ďalej) žiadosť od Talianska, aby sa obrátilo na riaditeľa spoločnosti a zistilo, či sa platba uskutočnila. V takom prípade by Taliansko zmrazilo peniaze. Švédsko zareagovalo a v rámci švédskej iniciatívy odpovedalo v priebehu menej než 24 hodín. Na základe tohto opatrenia švédska polícia dostala informáciu, že spoločnosť sa stala obeťou podvodu, a talianske orgány dostali potrebné informácie na to, aby mohli začať konať. Peniaze sa pravdepodobne vrátia.

V roku 2012 na oddelení pohotovosti istej nemocnice neďaleko Paríža muž belgickej národnosti zmätene rozprával o tom, ako bol vážne zranený strelnou zbraňou. Výpovede jeho spoločníkov naviedli vyšetrovateľov smerom k možným trestným činom v Belgicku. Prvé vypočúvania ukázali, že muž bol v Belgicku známy, a to i v súvislosti s vraždou. Francúzske orgány v rámci švédskej iniciatívy okamžite poslali spontánnu informáciu belgickej polícii, ktorá si rýchlo spojila tento prípad s udalosťami spred dvoch dní v Belgicku, keď štyria ozbrojení muži uniesli zamestnanca obchodu so šperkmi. Po zásahu polície sa muži dali na útek, čo sa im aj podarilo, ale jeden z nich bol pri prestrelke s políciou postrelený. Na základe týchto informácií francúzske orgány zobrali muža pod dozor až do vydania európskeho zatýkacieho rozkazu (EZR), ktorý bol v ten istý deň vydaný v Belgicku a odoslaný do Francúzska prostredníctvom systému SIRENE.

Prümské rozhodnutie[6] umožňuje automatickú výmenu profilov DNA, odtlačkov prstov (OP) a údajov o evidencii vozidiel (ÚEV) na účely vyšetrovania trestnej činnosti (DNA, OP, ÚEV), predchádzania trestnej činnosti (OP, ÚEV) a udržiavania verejnej bezpečnosti (ÚEV). Porovnávanie biometrických údajov (DNA, OP) funguje na základe „pozitívnej /negatívnej lustrácie“: automatickým porovnaním vznikne anonymná „pozitívna lustrácia“, ak údaje o DNA alebo OP, ktoré má k dispozícii žiadajúci členský štát, zodpovedajú údajom iného členského štátu. Súvisiace osobné údaje alebo údaje o prípade sa poskytnú až na základe samostatnej následnej žiadosti.

V byte neďaleko jedného nemeckého mesta našli muža dobodaného na smrť. Na zárubni sa našiel odtlačok prsta. Automatické prümské vyhľadávanie viedlo k pozitívnej lustrácii v bulharskej databáze. Následné informácie, ktoré boli od Bulharska vyžiadané na druhý deň, boli poskytnuté do 3 hodín a ihneď boli zadané do Schengenského informačného systému (SIS, pozri ďalej). Na ďalší deň bola príslušná osoba zadržaná v Rakúsku.

V roku 2007, na počiatku prümských výmen, bolo z policajného vozidla vo Viedni ukradnuté vybavenie. Stopa DNA z vozidla sa v rakúskej databáze spárovala so stopou z podobného prípadu, ale k identifikácii poľského sériového vlamača viedla až pozitívna prümská lustrácia v nemeckej databáze. V Rakúsku bol vydaný EZR. Podozrivý bol zadržaný v Poľsku (na základe pozitívnej lustrácie v rámci SIS) a neskôr bol v Rakúsku odsúdený.

Europol podporuje činnosť a spoluprácu členských štátov pri predchádzaní a boji proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti (uvedeným v prílohe k rozhodnutiu Rady o Europole[7]), ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu. Poskytuje členským štátom platformu – prostredníctvom národných jednotiek Europolu („ENU“) – na výmenu spravodajských a iných informácií o trestnej činnosti. Informačný systém Europolu je databáza informácií (183 000 položiek), ktoré poskytli členské štáty v súvislosti s cezhraničnou trestnou činnosťou patriacou do mandátu Europolu, osôb (41 000) a iných súvisiacich údajov. Europol ju využíva na analýzy a členské štáty ju môžu využiť pri vyšetrovaniach. Od roku 2011 môžu členské štáty určiť aj iné orgány presadzovania práva ako jednotky ENU, ktoré budú mať prístup k vyhľadávaniu na základe „pozitívnej/negatívnej lustrácie“. Analytické pracovné súbory umožňujú Europolu poskytovať operačné analýzy na podporu cezhraničných vyšetrovaní.

V Slovinsku došlo k prípadu využívania falošných platobných kariet na výber veľkým súm peňazí z bankomatov. Vyšetrovaní boli dvaja bulharskí občania. Použitie informačného systému Europolu (EIS) viedlo k pozitívnej lustrácii, na základe ktorej sa ukázalo, že jeden z nich sa dopustil podobných trestných činov vo Francúzsku a Taliansku. Francúzsko poskytlo do systému EIS podrobné informácie. Na základe rýchlej odpovede Francúzska prostredníctvom systému SIENA (pozri ďalej) a následnej kontroly odtlačkov prstov a zrušenia obmedzenia zaobchádzania s údajmi mohli slovinské orgány použiť tieto údaje ako dôkaz pred súdom. Pomocou analytického pracovného súboru Europolu sa podarilo odhaliť prepojenie medzi prípadmi v Slovinsku, Bulharsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku a Nórsku.

Schengenský informačný systém (SIS) obsahuje zápisy o osobách a predmetoch. Ako kompenzačné opatrenie za zrušenie kontroly na vnútorných hraniciach sa v schengenskom priestore i na jeho vonkajších hraniciach používa na účely udržania vysokej úrovne bezpečnosti v priestore. Je to rozsiahly systém (viac než 43 miliónov záznamov), ktorý je prístupný pracovníkom v prvej línii na základe pozitívnej a negatívnej lustrácie. V prípade pozitívnej lustrácie (t. j. keď údaje o osobe alebo predmete zodpovedajú zápisu) možno prostredníctvom útvaru SIRENE (pozri nižšie) získať ďalšie informácie. Systém SIS bude nahradený systémom SIS II, ktorý prinesie zlepšenia, ako napríklad možnosť prepojiť súvisiace zápisy (napr. zápis týkajúci sa osoby a vozidla), nové kategórie zápisov a nástroj na uchovávanie odtlačkov prstov, fotografií a kópií európskych zatýkacích rozkazov. V rozhodnutí Rady o systéme SIS II[8] sa definujú kategórie zápisov na podporu spolupráce medzi políciou a justičnými orgánmi v trestných veciach. V trestných veciach sa do systému SIS II zapoja všetky členské štáty EÚ, pričom aj naďalej k nim budú mať prístup Europol i Eurojust. Správa ústredných častí systému SIS II sa presunie na Agentúru pre informačné systémy[9].

Ďalšie nástroje EÚ alebo informačné systémy umožňujú výmenu informácií o presadzovaní práva medzi colnými orgánmi (dohovor Neapol II, colný informačný systém ako súčasť databáz Informačného systému pre boj proti podvodom, ktoré prevádzkuje Európsky úrad pre boj proti podvodom – OLAF), finančnými spravodajskými jednotkami, úradmi pre vyhľadávanie majetku a platformami pre oznamovanie počítačovej kriminality[10]. Prístup orgánov presadzovania práva do ďalších rozsiahlych systémov EÚ už funguje (vízový informačný systém) alebo sa navrhuje (EURODAC[11]) s cieľom odhaľovať a vyšetrovať prípady terorizmu a iných závažných trestných činov a predchádzať im. Otázka, či poskytnúť prístup orgánom presadzovania práva, a ak áno, za akých podmienok, je takisto súčasťou práve prebiehajúcich prípravných prác súvisiacich s návrhom systému vstup/výstup, ktorý sa má čoskoro predložiť.

Rozvíja sa Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), ktorý umožní výmenu informácií a operačnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi koordinačnými centrami a s agentúrou Frontex s cieľom zlepšiť informovanosť o jednotlivých situáciách a reakčnú schopnosť a predchádzať tak nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti na vonkajších hraniciach EÚ. Rozvíja sa aj spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE) na účely dohľadu nad námornou oblasťou EÚ, ktorého cieľom je okrem iného zlepšiť informovanosť o jednotlivých námorných situáciách, čo umožní výmenu informácií medzi verejnými orgánmi v siedmich relevantných odvetviach (vrátane všeobecného presadzovania práva) a naprieč hranicami. Zároveň sa tak vytvorí interoperabilita medzi jestvujúcimi a budúcimi systémami, ako je napríklad EUROSUR.

Členské štáty si vymieňajú informácie aj na základe vnútroštátnych zákonov a dvojstranných dohôd. Všetky štáty sú aj členmi Interpolu, prostredníctvom ktorého si môžu vymieňať informácie s krajinami na celom svete, a to buď s využitím oznamov a databáz Interpolu (napr. stratené a nájdené cestovné doklady), alebo dvojstranne pomocou kanála Interpolu.

2.2.        Kanály a komunikačné nástroje

Na cezhraničnú výmenu informácií sa používajú tri hlavné kanály, pričom každý z nich je založený na národných jednotkách v jednotlivých členských štátoch, ktoré používajú príbuzný komunikačný nástroj:

(1) Pomocou útvaru SIRENE[12] možno na základe pozitívnej lustrácie zápisu v systéme SIS získať ďalšie informácie od členského štátu, ktorý uverejnil príslušný zápis. Funguje 24 hodín denne a 7 dní v týždni a riadi sa postupmi podľa príručky SIRENE. V súčasnosti prebieha výmena informácií pomocou systému nazývaného SISNET, ktorý do konca marca 2013 nahradí komunikačná sieť SIS II.

(2) Národné jednotky Europolu (ENU) si vymieňajú informácie s Europolom. Informácie o trestnej činnosti mimo mandátu Europolu si môžu vymieňať aj dvojstranne bez zapojenia Europolu. Jednotky ENU si môžu vymieňať informácie priamo alebo prostredníctvom styčných úradníkov Europolu, ktorí sú súčasťou jednotky ENU, ale pôsobia v sídle Europolu. Nástroj na bezpečnú komunikáciu SIENA[13] vytvoril Europol na účely výmeny informácií s Europolom a medzi členskými štátmi. V roku 2011 použili členské štáty nástroj SIENA na výmenu 222 000 správ, pričom v 53 % prípadov si informáciu v správe vymenili s Europolom.

(3) Národné centrálne útvary Interpolu, ktoré fungujú 24 hodín denne a 7 dní v týždni, si vymieňajú informácie s Interpolom, ako aj dvojstranne bez zapojenia Interpolu. Národné centrálne útvary využívajú komunikačný nástroj I-24/7, ktorý vyvinul Interpol.

Medzi ďalšie kanály patria dvojstranní styční úradníci (sídliaci v iných členských štátoch, zvyčajne využívaní v zložitejších prípadoch) a centrá pre policajnú a colnú spoluprácu (vytvorené susediacimi členskými štátmi na podporu výmeny informácií a operačnej spolupráce v pohraničných oblastiach).

Výber kanála čiastočne regulujú právne predpisy EÚ: požiadavky na doplnkové informácie po pozitívnej lustrácii v systéme SIS sa musia odosielať prostredníctvom útvarov SIRENE a výmena informácií s Europolom prebieha prostredníctvom jednotiek ENU. Inak je výber na členských štátoch.

2.3.        Interakcia rôznych nástrojov, kanálov a mechanizmov

K dispozícii je množstvo rozličných nástrojov, kanálov a mechanizmov, pričom každý je určený na osobitné účely. Vyšetrovanie trestného činu môže zahŕňať súčasné alebo následné použitie viacerých nástrojov. V prípade závažnej alebo organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti možno osobu alebo predmet skontrolovať v informačnom systéme Europolu i v systéme SIS a v prípade pozitívnej lustrácie možno prostredníctvom kanálov Europolu, resp. SIRENE podať žiadosti o ďalšie údaje. Biometrická stopa môže byť predmetom prümskej výmeny, pričom po pozitívnej lustrácii nasleduje požiadavka v rámci švédskej iniciatívy s použitím nástroja SIENA.

Bez ohľadu na kombináciu alebo poradie je nutné dodržiavať pravidlá jednotlivých nástrojov. To zahŕňa pravidlá o ochrane údajov, bezpečnosti a kvalite údajov a o účele, na ktorý sa nástroje používajú. Spracovanie údajov na účely cezhraničnej výmeny na vnútroštátnej úrovni musí byť takisto v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane osobných údajov[14]. Musí sa dodržiavať proporcionalita, takže žiadosť môže byť napríklad odmietnutá v rámci švédskej iniciatívy, ak by bolo poskytnutie informácií jednoznačne neprimerané účelu požiadavky. Dodržiavanie týchto pravidiel si vyžaduje, aby žiadosti a odpovede overovali dostatočne kvalifikovaní zamestnanci, ktorí pracujú s vhodnými informačnými nástrojmi.

2.4.        Rozhranie s justičnou spoluprácou

Proces trestnej spravodlivosti zahŕňa orgány presadzovania práva i justičné orgány, medzi členskými štátmi však existujú rozdiely v tom, do akej miery vyšetrovanie trestnej činnosti riadia alebo nad ním dohliadajú justičné orgány (vrátane prokurátorov). Keď vyšetrovanie vedú justičné orgány a keď sú informácie potrebné ako dôkaz, zvyčajne sa vyžaduje uplatňovanie postupov justičnej spolupráce v oblasti vzájomnej právnej pomoci.

Informácie, ktoré sú priamo prístupné orgánom presadzovania práva v jednom členskom štáte, môžu navyše vyžadovať súdne povolenie v druhom členskom štáte. Švédska iniciatíva vyžaduje, aby v prípade, keď požadované informácie si vyžadujú súdne povolenie, bol orgán presadzovania práva povinný predložiť žiadosť justičnému orgánu, ktorý musí uplatniť rovnaké pravidlá ako v čisto internom prípade.

Pri mapovaní informácií sa však ukázalo, že odborníci v oblasti presadzovania práva považujú rozdielne pravidlá za zdroj oneskorenia pri cezhraničných vyšetrovaniach. Hoci je to mimo zamerania tohto oznámenia, možno konštatovať, že na uľahčenie justičnej spolupráce je k dispozícii Eurojust. Význam by mal aj európsky vyšetrovací príkaz, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje a ktorý by mohol nahradiť jestvujúce pravidlá cezhraničného získavania dôkazov uplatnením zásady vzájomného uznávania. Musel by sa uznávať a vykonávať rovnako rýchlo ako v podobných vnútroštátnych prípadoch a v každom prípade v rámci stanovených termínov.

2.5.        Princípy

Komisia vo svojom oznámení o prehľade z roku 2010 stanovila hlavné princípy a princípy orientované na proces v oblasti rozvoja nových iniciatív a hodnotenia súčasných nástrojov.

Hlavnými princípmi sú:

(1) Zabezpečenie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu údajov. To sú práva podľa článkov 7 a 8 Charty a článku 16 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(2) Nevyhnutnosť. Obmedzenie práva na súkromie je oprávnené, len keď je zákonné, sleduje legitímny cieľ a je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.

(3) Subsidiarita.

(4) Presné riadenie rizika. Rozhodujúce je preskúmanie nevyhnutnosti a obmedzenie účelu.

Princípmi orientovanými na proces sú:

(1) Nákladová efektívnosť. Vyžaduje si zohľadnenie už existujúcich riešení a posúdenie, či ciele návrhu možno dosiahnuť lepším využívaním existujúcich nástrojov.

(2) Vytváranie politík zdola nahor. Príkladom je mapovanie informácií s účasťou odborníkov na presadzovanie práva pri príprave tohto oznámenia.

(3) Jasné rozdelenie zodpovednosti. V oznámení o prehľade z roku 2010 sa konštatuje, že členské štáty nemajú k dispozícii vedúceho projektu, na ktorého by sa mohli obrátiť so žiadosťou o radu v súvislosti s prümským rozhodnutím. V správe Komisie o prümskom rozhodnutí sa uvádza, že tento nedostatok sa teraz čiastočne odstránil podporou zo strany Europolu. Pokiaľ ide o myšlienku v oznámení o prehľade z roku 2010, že technické poradenstvo by mohla poskytovať agentúra pre informačné systémy, súčasné priority agentúry sú iné. Príležitosťou na prehodnotenie tejto otázky bude hodnotenie po 3 rokoch na konci roka 2015.

(4) Ustanovenia o ukončení a preskúmaní platnosti. Komisia uverejnila správy o švédskej iniciatíve a prümskom rozhodnutí. Toto oznámenie sa nimi zaoberá.

3.           Posúdenie a odporúčania

Táto časť sa zameriava na švédsku iniciatívu, prümské rozhodnutie a kanál Europolu. Hoci veľký objem informácií sa vymieňa prostredníctvom systému SIS a kanála SIRENE, pre tieto nástroje sa odporúčania neuvádzajú, pretože už prebiehajú rozsiahle zmeny, predovšetkým blížiaci sa prechod na systém SIS II.

3.1.        Zlepšenie existujúcich nástrojov

S výnimkou blížiacej sa reformy Europolu Komisia v krátkodobom horizonte neplánuje navrhnúť zmeny a doplnenia uvedených nástrojov EÚ. V súčasnosti nie sú potrebné ani žiadne nové nástroje. V prvom rade je potrebné uplatňovať existujúce nástroje.

Týka sa to najmä prümského rozhodnutia. V správe Komisie o prümskom rozhodnutí, ktorá je priložená k tomuto oznámeniu, sa píše, že prümskú výmenu údajov vyšetrovatelia mimoriadne oceňujú, ale jej uplatňovanie značne zaostáva. Mnohé členské štáty si zatiaľ nevymieňajú údaje prostredníctvom prümskej výmeny, hoci termín transpozície bol 26. augusta 2011[15]. Hlavné dôvody sú technického charakteru a súvisia s nedostatkom finančných a ľudských zdrojov v členských štátoch. Vzhľadom na možnosti podpory zo strany EÚ (financovanie, mobilný odborný tím, asistenčné pracovisko) sa však zdá, že v prvom rade je potrebná politická vôľa tento program realizovať. Ako sa uvádza v správe, Komisia bude naďalej pomáhať tým, že bude ponúkať financovanie EÚ. Situácia sa však zmení v decembri 2014, odkedy bude môcť Komisia začať konania o nesplnení povinností. Pravidlá týkajúce sa kontroly vnútroštátneho uplatňovania dovtedy nebudú platiť, pretože prümské rozhodnutie bolo podobne ako švédska iniciatíva prijaté v rámci bývalého tretieho piliera.

Čo sa týka švédskej iniciatívy, Komisia v roku 2011 konštatovala, že tento nástroj zatiaľ nedosiahol svoj plný potenciál, ale že jeho význam bude rásť[16]. Toto hodnotenie stále platí, pretože nie všetky členské štáty už túto iniciatívu zaviedli[17]. Väčšina členských štátov informovala, že iniciatívu transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov[18], kým iné tvrdia, že ju nemusia transponovať, pretože ich vnútroštátne právne predpisy sú už v súlade[19] s ňou. V každom prípade sa napriek svojim výhodám, medzi ktoré patria zásada rovnocenného prístupu a termíny, v praxi stále široko nevyužíva. Medzi dôvody patrí skutočnosť, že alternatívy sa považujú za dostatočné a že formulár žiadosti je komplikovaný (dokonca aj v zjednodušenej verzii z roku 2010[20]).

Komisia bola požiadaná o preskúmanie jej užitočnosti pri následných žiadostiach o informácie po pozitívnej lustrácii v rámci prümského systému[21]. V prípadoch, keď sú potrebné ďalšie informácie ako dôkaz pred súdom, sa bežne požaduje žiadosť o justičnú spoluprácu. Ale v prípadoch, keď použitie ako dôkaz nie je alebo zatiaľ nie je potrebné, by sa malo podporovať systematické využívanie švédskej iniciatívy ako právneho základu a systému SIENA ako komunikačného nástroja, aby sa v plnej miere využili ich výhody a aby členské štáty uplatňovali jednotný osvedčený postup.

Pokiaľ ide o Europol, v hodnotení z roku 2012[22] sa potvrdili predchádzajúce zistenia, že členské štáty si v dostatočnej miere nevymieňajú informácie s Europolom (a teda ani navzájom). Komisia sa touto otázkou bude zaoberať v návrhu na zmenu a doplnenie právneho základu Europolu. Samotná Rada okrem toho vyzvala členské štáty, aby viac využívali informačný systém Europolu[23].

V súlade so Štokholmským programom si Komisia nechala vypracovať štúdiu o možnom vytvorení Európskeho systému policajných záznamov[24]. Myšlienkou tohto opatrenia je reagovať na vnímanú potrebu – vyplývajúcu z toho, že trestná činnosť sa čoraz častejšie pácha naprieč hranicami – vedomosti policajného úradníka v jednom členskom štáte o tom, či má polícia informácie o podozrivej osobe v druhom členskom štáte. Komisia sa v súlade s princípom nákladovej efektívnosti domnieva, že vytvorenie Európskeho systému policajných záznamov nie je v súčasnosti opodstatnené vzhľadom na to, že sa v plnej miere nevyužívajú existujúce nástroje a mechanizmy, ktoré by mohli čiastočne alebo úplne slúžiť na tieto účely, ak by sa lepšie alebo intenzívnejšie využívali. Týka sa to najmä informačného systému Europolu (nahrávanie relevantných údajov a rozšírenie prístupu na vnútroštátnej úrovni), systému SIS II (zvýšenie využívania relevantných zápisov o osobách alebo vozidlách na účely kontrol pri stíhaní trestných činov a predchádzaní hrozbám pre verejnú bezpečnosť), systému SIENA (ďalší rozvoj prístupu na vnútroštátnej úrovni, prepojenie s vnútroštátnymi systémami a automatizácia úloh tam, kde je to vhodné) a prümského systému (plné uplatňovanie s cieľom zlepšiť identifikáciu zločincov pôsobiacich v rôznych členských štátoch).

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· v plnej miere uplatňovali švédsku iniciatívu vrátane jej zásady rovnocenného prístupu,

· v plnej miere uplatňovali prümské rozhodnutie s využitím dostupnej podpory zo strany EÚ,

· pri následných žiadostiach o informácie po pozitívnej lustrácii v rámci prümského systému využívali švédsku iniciatívu a nástroj SIENA.

Komisia:

· bude naďalej poskytovať finančné prostriedky EÚ na podporu uplatňovania prümského rozhodnutia,

· do decembra 2014 pripraví v tejto oblasti pravidlá vnútroštátneho vykonávania právnych predpisov EÚ.

3.2.        Zefektívnenie a riadenie kanálov

Výber kanála. Jedným z dôsledkov toho, že členské štáty majú slobodu vo výbere kanála (okrem zákonných požiadaviek v súvislosti s útvarom SIRENE a jednotkami ENU), je to, že využívajú jednotlivé kanály v rôznej miere. Príručka osvedčených postupov pre jednotky medzinárodnej policajnej spolupráce na vnútroštátnej úrovni („príručka z roku 2008“)[25] vypracovaná pod záštitou policajných riaditeľov EÚ obsahuje kritériá[26], ktoré však nie sú záväzné a neviedli k zosúladeniu vnútroštátnych postupov. Niektoré členské štáty pokročili smerom k systematickejšiemu využívaniu kanála Europolu. Iné sa naďalej vo veľkej miere spoliehajú na kanál Interpolu, ktorého príťažlivosť, zdá sa, čiastočne spočíva v jeho tradičnej ústrednej úlohe v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce a čiastočne v jeho vnímanej jednoduchosti používania. Niektoré štáty využívajú systém SISNET vo veciach mimo systému SIS, napríklad pri žiadostiach v rámci švédskej iniciatívy.

Komisia sa domnieva, že v EÚ nadišiel čas súdržnejšieho prístupu, v rámci ktorého by mal ústrednú úlohu kanál Europolu. V rámci tohto prístupu, keď kanál nie je definovaný právnym predpisom, by sa základným kanálom mal stať kanál Europolu využívajúci nástroj SIENA, pokiaľ neexistujú osobitné dôvody na použitie iného kanála. Takže napríklad žiadosti o policajnú spoluprácu, ktoré sa v súčasnosti zadávajú pomocou systému SISNET (ktorý sa zruší po zavedení systému SIS II[27]), by sa v budúcnosti mali zadávať pomocou systému SIENA.

Niektoré členské štáty uprednostňujú prístup, ktorý ponecháva značnú pružnosť z hľadiska využívania rôznych kanálov. Komisia s tým nesúhlasí. Ak by všetky členské štáty vypracovali vnútroštátne požiadavky na výber kanála, ktoré by sa zosúladili smerom k jednému spoločnému prístupu, bolo by to lepšie ako súčasný rozptýlený stav. Výber kanála Europolu odôvodňujú jeho výhody. V prípade potreby možno o zásah požiadať styčných úradníkov Europolu. Systém SIENA možno využívať na priame dvojstranné výmeny, ale umožňuje aj výmenu informácií s Europolom v súlade so zákonnými požiadavkami rozhodnutia o Europole a švédskej iniciatívy. Správy systému SIENA sú štruktúrované, pojmú veľký objem údajov a možno ich vymieňať na vysokej úrovni bezpečnosti. Ochranu údajov posilňuje výmena informácií v štruktúrovanom formáte, napr. s použitím systému SIENA. Navrhovaný prístup je v plnom súlade s budúcim návrhom Komisie na reformu Europolu a so strategickými usmerneniami Európskej rady v rámci Štokholmského programu, v ktorých sa uvádza, že „Europol by sa mal stať centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, poskytovateľom služieb a platformou v oblasti služieb presadzovania práva“.

Riadenie kanálov. Jednotné kontaktné miesto (JKM) je „centralizované informačné miesto“ pre medzinárodnú policajnú spoluprácu, ktoré funguje 24 hodín denne a 7 dní v týždni a v ktorom členský štát spája útvar SIRENE, jednotku ENU a národný centrálny útvar Interpolu, ako aj kontaktné body iných kanálov. V roku 2007 bolo zriadenie JKM (hoci tento výraz sa nie vždy používal) v každom členskom štáte záverom tretieho kola vzájomných hodnotiacich návštev[28] a odporúčalo sa aj v príručke z roku 2008. Väčšina členských štátov má oddelenia pre medzinárodnú policajnú spoluprácu, ale len niektoré z nich majú charakter plne vybaveného JKM. V roku 2012 Rada vyzvala členské štáty, aby „preskúmali možnosti vytvorenia“ JKM[29]. Komisia by zašla ešte ďalej: s cieľom zlepšiť výmenu informácií v oblasti presadzovania práva v EÚ ako celok by všetky členské štáty mali zriadiť JKM s určitými minimálnymi funkciami.

V prípade žiadostí o informácie od iného členského štátu sa zlúčením rôznych kanálov do jednej organizačnej štruktúry, ktorá sa riadi vnútroštátnym výberom pravidiel pre kanály, zaistí správny a konzistentný výber kanálov, ako aj kvalita žiadostí. Kvalitu zaručujú JKM, ktoré overujú žiadosti a potvrdzujú, že sú opodstatnené a náležité. V prípade, že sa informácie nevymieňajú prostredníctvom samotného JKM (ale napr. prostredníctvom centier pre policajnú a colnú spoluprácu (PCCC) alebo prostredníctvom vnútroštátnych agentúr, ktoré uskutočňujú priame výmeny s použitím systému SIENA), môže JKM zaistiť vnútroštátnu koordináciu. V prípade prichádzajúcich žiadosti by JKM malo mať vtedy, keď je to právne prípustné, priamy prístup do vnútroštátnych databáz, aby mohlo rýchlo reagovať na požiadavky, a to najmä vzhľadom na termíny v rámci švédskej iniciatívy. Pravidlá príručky SIRENE (napr. v súvislosti s bezpečnosťou, systémami pracovného toku, kvalitou údajov a počtom zamestnancov) by mohli byť základom konzistentného usporiadania všetkých kanálov. Výmena zdrojov, ako sú zamestnanci a infraštruktúra, môže prispieť k úsporám alebo aspoň k lepšiemu využívaniu zdrojov.

JKM by mali zahŕňať všetky agentúry presadzovania práva vrátane colných úradov. Mala by sa vytvoriť spolupráca medzi JKM a vnútroštátnymi koordinačnými centrami (VKC) na účely hraničného dozoru. V prípadoch, keď je to kompatibilné s vnútroštátnymi právnymi systémami, by sa mali vytvoriť prepojenia s justičnými orgánmi, a to najmä vtedy, keď vykonávajú dohľad nad vyšetrovaním trestnej činnosti.

Čoraz viac centier PCCC[30] si úspešne vymieňa informácie na miestnej a regionálnej úrovni. Každoročné konferencie na úrovni EÚ umožňujú výmenu skúseností a diskusiu o spoločných prístupoch. Hoci vo všeobecnosti sa veľký počet výmen väčšinou netýka najzávažnejšej a organizovanej trestnej činnosti, jednou z úloh je zaistiť, aby sa tieto informácie v relevantných prípadoch posúvali na vnútroštátnu úroveň (JKM) a podľa potreby aj Europolu. Komisia sa preto teší na výsledky prebiehajúceho pilotného projektu (v rámci opatrení SRI) s využitím systému SIENA a centier PCCC.

Platforma pre výmenu informácií je opatrenie SRI pod vedením Europolu zamerané na vytvorenie spoločného portálu na prístup k existujúcim kanálom a systémom pri plnom dodržiavaní ich pravidiel v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov. Komisia sa domnieva, že uľahčenie využívania existujúcich kanálov a systémov prinesie výhody, ale je potrebné ďalšie posúdenie nákladov a prínosov platformy pre výmenu informácií, zdrojov financovania a spôsobu riadenia projektu. Do tohto posúdenia by sa mala zapojiť aj agentúra pre informačné systémy[31].

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· v prípade výmen, keď kanál nie je definovaný právnymi predpismi, využívali ako základný kanál Europolu spolu s nástrojom SIENA, pokiaľ neexistujú konkrétne dôvody na použitie iného kanála,

· vypracovali vnútroštátne pokyny na výber kanála,

· najmä po zavedení systému SIS II a zrušení systému SISNET využívali kanál Europolu a nástroj SIENA na výmeny v rámci policajnej spolupráce, pri ktorých sa v súčasnosti využíva systém SISNET,

· zriadili, ak ešte neexistuje, jednotné kontaktné miesto (JKM), ktoré by spravovalo všetky hlavné kanály, bolo by dostupné 24 hodín denne a 7 dní v týždni, spájalo by všetky orgány presadzovania práva a malo by prístup do vnútroštátnych databáz,

· zaistili, aby sa informácie vymieňané prostredníctvom centier pre policajnú a colnú spoluprácu v prípade potreby posúvali na vnútroštátnu úroveň a tam, kde je to potrebné, aj Europolu,

· vytvorili spoluprácu medzi JKM a vnútroštátnymi koordinačnými centrami systému EUROSUR.

Rada sa vyzýva, aby:

· zmenila a doplnila usmernenia na úrovni EÚ tak, aby odzrkadľovali navrhované usmernenia na výber kanálov.

Komisia:

· sa bude podieľať na tejto činnosti s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť platformy pre výmenu informácií.

3.3.        Zaistenie kvality, bezpečnosti a ochrany údajov

Musia sa dôsledne dodržiavať záruky na ochranu údajov v rámci existujúcich nástrojov. Podľa návrhu smernice o spracúvaní osobných údajov na vnútroštátnej úrovni na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania, vypracovaného Komisiou 25. januára 2012[32], bude potrebné preskúmať pravidlá na ochranu údajov v existujúcich nástrojoch s cieľom posúdiť potrebu ich zosúladenia so smernicou.

Vysoká úroveň bezpečnosti údajov je potrebná na ochranu integrity vymieňaných osobných údajov a na zaistenie dôvery členských štátov vo výmenu informácií. Reťaz je len taká silná, ako jej najslabší článok: členské štáty a agentúry EÚ sa preto musia postarať o to, aby sa údaje vymieňali cez vysoko bezpečné siete. Uvedený návrh smernice obsahuje pravidlá o bezpečnosti údajov[33] a na úrovni EÚ existujú podrobné bezpečnostné pravidlá na ochranu tajných informácií EÚ[34].

Rovnako dôležitá je vysoká úroveň kvality údajov. V tejto súvislosti je dôležitý „proces realizácie“, teda to, ako sa výmena informácií uskutočňuje v praxi. Jedným z aspektov tohto procesu je automatizácia špecifických úloh, ak je to možné a vhodné. Napríklad príprava žiadosti o informácie od iného členského štátu si vyžaduje opakované zadávanie údajov zaznamenaných vo vnútroštátnom systéme do používaného komunikačného nástroja. Ak sa to robí ručne, môžu vzniknúť chyby a trvá to dlho. Nástroj UMF II[35], ďalšie opatrenie SRI, umožní automatizáciu takýchto úloh. Cieľom tohto projektu, ktorý financuje EÚ a vedie Europol, je vytvoriť štandardný formát správ používaných na žiadosti o informácie a poskytovanie odpovedí. To by umožnilo automatizáciu prenosu údajov medzi rôznymi systémami, napr. vnútroštátnymi systémami riadenia prípadov a systémom SIENA. Okrem potenciálnych úspor alebo aspoň lepšieho využívania zdrojov sú prínosy odstránenia nutnosti ručne zadávať údaje dvojaké: po prvé, uvoľnili by sa pracovníci, ktorých by bolo možné poveriť overovaním údajov. Znížením množstva chýb pri prepisovaní a umožnením výmeny informácií v štruktúrovaných formátoch by sa navyše zlepšilo riadenie a ochrana údajov.

Automatizácia úloh neznamená, že každý policajný úradník v EÚ by mal mať prístup ku všetkým policajným informáciám v EÚ. Výmeny sa musia obmedziť na tie, ktoré sú potrebné a vhodné, a musia sa riadiť tak, aby sa zaistilo, že zostanú v týchto hraniciach. Automatizované vyhľadávanie ako spôsob prekonávania problémov s kapacitami preto funguje v rámci existujúcich nástrojov EÚ na výmenu informácií na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie (napr. systém SIS, prümské vyhľadávanie DNA a odtlačkov prstov), prípadne je obmedzené na úzko vymedzené typy údajov (napr. prümské údaje o registrácii vozidiel). Niektoré úlohy nemôžu a nemali by byť automatizované, najmä overovanie žiadostí a odpovedí. To je osobitne dôležité v prípade švédskej iniciatívy, v rámci ktorej musia byť žiadosti odôvodnené.

A napokon, interoperabilita medzi rôznymi vnútroštátnymi systémami a administratívnymi štruktúrami môže priniesť výhody v podobe konzistentných postupov, kratších reakčných časov, vyššej kvality údajov a jednoduchšieho dizajnu a vývoja. Európsky rámec interoperability[36] identifikuje štyri úrovne interoperability: technickú, sémantickú, organizačnú a právnu. V rámci nástroja UMF II sa bude rozvíjať sémantická úroveň[37]. Zosúladenie so spoločnými postupmi (JKM, výber kanála) podporí organizačnú úroveň. Informácie sa však môžu skutočne vymieňať a využívať len vtedy, keď to bude právne prípustné.

Europol a členské štáty sa vyzývajú, aby:

· naďalej rozvíjali štandard UMF II.

3.4.        Zlepšenie odbornej prípravy a informovanosti

Komisia pripravuje Európsky systém odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva, ktorý bude orgánom presadzovania práva poskytovať poznatky a zručnosti potrebné na účinnú spoluprácu. Pri mapovaní informácií sa ukázalo, že informácie o príslušných nástrojoch EÚ na výmenu informácií sa poskytujú v rámci úvodnej odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva, ale neskúmala sa kvalita tejto odbornej prípravy. Špecializovaní úradníci, napríklad tí, ktorí pracujú v JKM, potrebujú podrobnejšiu prípravu. Za prínosné sa považujú aj výmeny týchto pracovníkov[38], a mali by sa podporovať.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· zaistili, aby všetci úradníci orgánov presadzovania práva absolvovali príslušnú odbornú prípravu v oblasti cezhraničnej výmeny informácií,

· organizovali výmeny pracovníkov JKM.

Komisia:

· zaistí, aby Európsky systém odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva obsahoval aj odbornú prípravu v oblasti cezhraničnej výmeny informácií.

3.5.        Financovanie

V rámci Fondu na predchádzanie trestnej činnosti a boja proti nej (ISEC) sa vyčlenili finančné prostriedky EÚ na projekty zamerané na výmenu informácií, ako sú UMF II (830 000 EUR) a vykonávanie prümského rozhodnutia (11,9 milióna EUR). V období rokov 2014 – 2020 bude tento fond nahradený Fondom EÚ pre vnútornú bezpečnosť (ISF), z ktorého bude možné čerpať aj na projekty v oblasti výmeny informácií v EÚ.

Časť Fondu pre vnútornú bezpečnosť budú riadiť členské štáty prostredníctvom takzvaného „zdieľaného hospodárenia“ v súlade s viacročnými programami. Tieto programy by mali brať do úvahy príslušné vnútroštátne priority výmeny informácií v súlade s odporúčaniami v tomto oznámení. Komisia bude zároveň uvažovať o tom, ako by bolo možné z častí Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorý bude priamo riadiť, podporovať predovšetkým pilotné projekty, napr. prostredníctvom ďalšieho rozvoja nástroja UMF II.

Pokiaľ ide o využívanie vlastných finančných prostriedkov členskými štátmi, ďalšie odporúčania (týkajúce sa JKM a UMF II) by mohli, ako už bolo uvedené, prispieť k úsporám alebo aspoň k lepšiemu využívaniu zdrojov.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· zohľadnili príslušné priority výmeny informácií vo vnútroštátnych viacročných programoch v rámci Fondu EÚ pre vnútornú bezpečnosť na obdobie rokov 2014 – 2020.

Komisia:

· začlení politiky v oblasti výmeny informácií do dialógov s členskými štátmi o vytváraní programu Fondu pre vnútornú bezpečnosť,

· privíta návrhy na financovanie relevantných pilotných projektov (priame financovanie zo strany Komisie).

3.6.        Štatistika

Jestvujúca štatistika je síce v niektorých oblastiach dobrá (napr. SIS, SIENA), ale nie je komplexná. Lepšia štatistika by zlepšila poznatky o využívaní švédskej iniciatívy (pri ktorej sú známe len čísla odosielané prostredníctvom systému SIENA) a prümského systému.

Zhromažďovanie štatistických údajov však môže byť náročné na zdroje, najmä keď nie je súčasťou normálneho pracovného toku. Treba sa vyhnúť opatreniam ad hoc. Najlepší je evolučný prístup, pri ktorom sa vychádza z procesov, ktoré sa už začali, napríklad, ako sa uvádza v správe o prümskom rozhodnutí, prostredníctvom identifikácie pozitívnych lustrácií v prümskom systéme, ktoré pomohli pri vyšetrovaniach Odporúčané intenzívnejšie využívanie systému SIENA na zasielanie žiadostí v rámci švédskej iniciatívy bude viesť k tomu, že viac týchto žiadostí sa zohľadní v štatistike systému SIENA.

Členské štáty sa vyzývajú, aby:

· zlepšovali štatistiku v rámci prümského systému.

4.           Závery

Zlepšovanie cezhraničnej výmeny informácií nie je cieľom samo osebe. Jeho účelom je účinnejší boj proti trestnej činnosti a následné zníženie škôd spôsobených obetiam a hospodárstvu EÚ.

Cezhraničná výmena informácií vo všeobecnosti funguje dobre a ako ukazujú uvedené príklady, je veľmi cenným príspevkom k boju proti závažnej a cezhraničnej trestnej činnosti v EÚ. Je tu však aj priestor na zlepšenie. Schválené právne predpisy musia v plnej miere uplatňovať všetky členské štáty. V budúcnosti by mali všetky členské štáty smerovať najmä k systematickejšiemu využívaniu kanála Europolu a všetky by mali zriadiť komplexné vnútroštátne jednotné kontaktné miesta (JKM).

Samotná Komisia bude pokračovať v skúmaní toho, ako sa nástroje vykonávajú a využívajú, aby mohla poskytovať finančné prostriedky EÚ a spájať rôzne aspekty s cieľom zaistiť konzistentnosť. Komisia tu nenavrhuje žiadny nový nástroj. Ak to v budúcnosti urobí, bude to v súlade so základnými princípmi oznámenia o prehľade z roku 2010: zaručením základných práv a princípmi nevyhnutnosti, subsidiarity a presného riadenia rizík.

Stále je potrebné intenzívne úsilie na zaistenie výmeny relevantných informácií s Europolom, aby sa vytvoril obraz cezhraničnej trestnej činnosti v celej EÚ. Tejto potrebe sa bude venovať budúci návrh Komisie na reformu Europolu. Poskytovanie informácií Europolu by sa však uľahčilo už aj uplatňovaním odporúčaní uvedených v tomto oznámení, ktoré sa týkajú systematickejšieho využívania kanála Europolu a jeho nástroja na bezpečnú komunikáciu SIENA.

Komisia bude v nadväznosti na toto oznámenie naďalej spolupracovať s členskými štátmi v súvislosti so stratégiou riadenia informácií EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti a navrhuje, aby Rada každoročne usporiadala diskusiu o tejto téme vo svojom Výbore pre vnútornú bezpečnosť. Komisia takisto vyzýva Európsky parlament, aby rokoval o jej odporúčaniach, a to vrátane jeho Osobitného výboru pre organizovanú trestnú činnosť, korupciu a pranie špinavých peňazí.

[1]               Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ, KOM(2010) 673.

[2]               KOM(2010) 385.

[3]               Závery Rady z 30. novembra 2009, 16637/09.

[4]               http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/categories/studies/index_en.htm

[5]               Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV.

[6]               Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV.

[7]               2009/371/SVV.

[8]               2007/533/SVV.

[9]               Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

[10]             Nasledujúca európska stratégia pre bezpečnosť informačných technológií bude príležitosťou preskúmať budúce potreby v oblasti výmeny informácií medzi orgánmi pre bezpečnosť sietí a informácií a orgánmi presadzovania práva, napr. prostredníctvom Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite.

[11]             Databáza EÚ obsahujúca odtlačky prstov žiadateľov o azyl a osôb, ktoré nelegálne prekračujú hranice.

[12]             Žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom (Supplementary Information REquest at the National Entry).

[13]             Sieťová aplikácia na bezpečnú výmenu informácií (Secure Information Exchange Network Application).

[14]             Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977.

[15]             Nasledujúce členské štáty uplatňujú prümskú výmenu údajov: DNA: BG/CZ/DE/ES/EE/FR/CY/LV/LT/LU/HU/NL/AT/PT/RO/SI/SK/FI; OP: BG/CZ/DE/EE/ES/FR/CY/LT/LU/HU/NL/AT/SI/SK; ÚEV: BE/DE/ES/FR/LT/LU/NL/AT/PL/RO/SI/FI/SE. Viac podrobností nájdete v správe o prümskom rozhodnutí.

[16]             SEK(2011) 593.

[17]             Nasledujúce členské štáty ešte neprijali vykonávacie právne predpisy: BE/EL/IT/LU.

[18]             BG/CZ/DK/DE/EE/ES/FR/CY/HU/LT/LV/NL/PL/PT/RO/SI/SK/FI/SE.

[19]             IE/MT/AT/UK.

[20]             9512/1/10.

[21]             Závery Rady z 27. – 28. októbra 2011, 15277/11.

[22]             https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/publications/rand_evaluation_report.pdf

[23]             Závery Rady zo 7. – 8. júna 2012.

[24]             http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/documents/categories/studies/index_en.htm

[25]             7968/08.

[26]             Zopakované v usmerneniach o vykonávaní švédskej iniciatívy, 9512/1/10.

[27]             Komunikačná sieť SIS II je právne obmedzená na údaje systému SIS II a doplňujúce informácie.

[28]             13321/3/07.

[29]             Závery Rady zo 7. – 8. júna 2012, 10333/12.

[30]             Koncom roku 2011 ich bolo 38.

[31]             Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

[32]             KOM(2012) 10.

[33]             Články 27 až 29 návrhu.

[34]             Rozhodnutie Rady 2011/292/EÚ.

[35]             Univerzálny formát správ (Universal Message Format).

[36]             KOM(2010) 744.

[37]             Nástroj UMF II berie do úvahy aj ďalšie práce týkajúce sa sémantiky, napríklad spoločné modely údajov, ktoré sa vyvíjajú v rámci programu EÚ týkajúceho sa riešení interoperability pre európske verejné správy.

[38]             10333/12.