OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom

1.           Úvod

Európska rada 2. marca 2012 vyzvala Radu a Komisiu, aby čo najrýchlejšie našli konkrétne spôsoby, ako posilniť boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, a to aj vo vzťahu k tretím krajinám, a aby do júna 2012 predložili správu. Európsky parlament v apríli prijal uznesenie, v ktorom znovu potvrdzuje naliehavú potrebu konať v tejto oblasti.

V rámci prvej reakcie 27. júna 2012 Komisia prijala oznámenie[1] (ďalej len „júnové oznámenie“), v ktorom naznačila, ako sa môže zlepšiť daňová disciplína a znížiť podvody a úniky, prostredníctvom lepšieho využívania existujúcich nástrojov a prijatia pripravovaných návrhoch Komisie. Takisto identifikovali oblasti, v ktorých by ďalšie legislatívne kroky alebo koordinácia boli prínosom pre EÚ a členské štáty a preukázali by pridanú hodnotu spoločnej práce vzhľadom na zintenzívňovanie problémov spôsobených daňovými podvodmi a únikmi.

V júnovom oznámení bolo ohlásené, že pred koncom roka 2012 sa vypracuje akčný plán, v ktorom sa stanovia konkrétne kroky na posilnenie administratívnej spolupráce a na podporu rozvoja existujúcej osvedčenej politiky správy, širšie otázky interakcie s daňovými rajmi, ako aj riešenie agresívneho daňového plánovania a iné aspekty vrátane daňových trestných činov.

Komisia v tomto akčnom pláne predkladá iniciatívy, ktoré už prijala, nové iniciatívy, v ktorých sa môže dosiahnuť pokrok v tomto roku, iniciatívy plánované na budúci rok, ako aj iniciatívy vyžadujúce dlhší časový rámec. Pri určovaní postupnosti uvedených iniciatív si Komisia uvedomovala potrebu nepreťažovať členské štáty a zohľadniť ich kapacity na prijatie potrebných opatrení.

Tento akčný plán v podstate obsahuje praktické opatrenia, ktoré môžu priniesť konkrétne výsledky pre všetky členské štáty a poskytne podporu predovšetkým tým členským štátom, ktorým boli v rámci európskeho semestra na rok 2012 adresované odporúčania pre jednotlivé krajiny[2] týkajúce sa potreby posilniť výber daní.

Členské štáty a zainteresované strany sa zaoberali obsahom akčného plánu a prioritami, ktoré sa majú určiť v každom bode. V pláne sa zohľadnia ich názory. Členské štáty vyslali jasný signál, že jednou z hlavných priorít by mali byť činnosti, ktoré sa nachádzajú vo fáze vývoja, ako aj úplná implementácia a uplatňovanie novoprijatých právnych predpisov o administratívnej spolupráci a boji proti daňovým podvodom. Členské štáty takisto zdôraznili potrebu, aby sa na zasadnutí Rady urýchlene prijali pripravované návrhy a aby sa osobitná pozornosť venovala boju proti daňovým podvodom a únikom[3][4].

Budúca práca na týchto opatreniach sa bude riadiť potrebou znížiť náklady a zložitosť daňových systémov pre daňovníkov, ako aj pre daňové správy. V prípade daňových poplatníkov by sa znížením nákladov a zložitosti podporila lepšia daňová disciplína. V prípade daňových správ by sa vývojom automatizovaných nástrojov a techník riadenia rizík a ich plným využívaním uvoľnili ľudské a rozpočtové zdroje, ktoré by sa plne sústredili na dosiahnutie cieľov.

Komisia bude aj naďalej podporovať všetky členské štáty v tom, aby čo najúčinnejšie využívali praktické nástroje IT pre všetky dane. Bude takisto podporovať integrovanejší prístup medzi priamymi a nepriamymi daňami a medzi zdaňovaním a clami, a to vhodným využívaním programov FISCALIS a COLNÍCTVO s cieľom posilniť komunikáciu a presadzovať systematickejšie zdieľanie osvedčených postupov a nástrojov tam, kde je to vhodné. To môže prispieť k zlepšeniu efektívnosti auditov a kontrol a znížiť záťaž pre daňovníkov.

Všetky navrhované opatrenia, ktoré má Komisia prijať v tomto dokumente, sú konzistentné a kompatibilné so súčasným viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013 a novým viacročným finančným rámcom na obdobie rokov 2014 – 2020.

2.           Lepšie využívanie existujúcich nástrojov a iniciatív Komisie, ktoré sa majú realizovať

Daňové podvody a daňové úniky majú dôležitý cezhraničný rozmer. Členské štáty môžu riešiť tento problém efektívne len vtedy, ak budú pracovať spoločne. Kľúčovým cieľom stratégie Komisie v tejto oblasti je preto zlepšiť administratívnu spoluprácu medzi daňovými úradmi členských štátov. Niektoré dôležité kroky sa už podnikli.

1.       Nový rámec pre administratívnu spoluprácu

Z návrhov Komisie za posledné dva roky Rada prijala nový rámec pre administratívnu spoluprácu[5]. Tento súbor nových legislatívnych nástrojov pripravuje pôdu pre rozvoj nových nástrojov a prostriedkov Komisie a členských štátov. V júnovom oznámení sa zdôrazňuje, že ešte treba dosiahnuť ich efektívne a komplexné využívanie členskými štátmi. Členské štáty musia zabezpečiť úplnú a efektívnu implementáciu a uplatňovanie týchto nástrojov najmä zapojením sa do intenzívnej výmeny informácií.

2.       Zaplnenie právnych medzier v zdaňovaní príjmu z úspor

Prijatie zmien a doplnení, ktoré navrhla Komisia vzhľadom na smernicu o zdaňovaní príjmu z úspor[6] umožní zaplnenie medzier v smernici, a tým aj zlepšenie efektívnosti uvedeného nástroja. To pomôže členským štátom lepšie zaistiť efektívne zdanenie príjmov z cezhraničných úspor. Teraz je na Rade, aby prijala tento návrh a dala Komisii mandát na rokovanie, aby zabezpečila zodpovedajúce zmeny existujúcich dohôd o zdaňovaní prímov z úspor. Prevažná väčšina členských štátov identifikovala túto otázku ako najvyššiu prioritu. Komisia preto žiada Radu, aby bezodkladne prijala uvedené návrhy. .

3.       Návrh dohody o spolupráci v oblasti daní a boja proti podvodom

Komisia podobne vyzýva Radu, aby podpísala a uzatvorila návrh dohody o spolupráci v oblasti daní a boja proti podvodom medzi EÚ a jej členskými štátmi a Lichtenštajnskom, ktorý bol predložený Rade v roku 2009[7] a aby prijala návrh mandátu na otvorenie podobných rokovaní s ďalšími štyrmi susednými tretími krajinami. To umožní Komisii rokovať o dohodách, ktorými sa zabezpečí, aby sa všetkým členským štátom sprístupnili rovnaké nástroje na boj proti podvodom a vysoké normy transparentnosti a výmeny informácií.

4.       Mechanizmus rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH

Komisia 31. júla 2012 predložila návrh mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom s DPH[8]. Ak bude uvedený návrh prijatý, Komisii by to umožnilo veľmi rýchlo povoliť členským štátom, aby prijímali odchylné opatrenia dočasnej povahy s cieľom riešiť prípady náhlych a rozsiahlych podvodov s veľkým finančným dosahom. Rade adresovala výzvu, aby urýchlene prijala tento návrh, ktorý má vysokú prioritu.

5.       Voliteľné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH

Komisia v roku 2009 predložila návrh voliteľného uplatňovania mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu[9]. V marci 2010[10] bola prijatá iba časť tohto návrhu, ktorá sa vzťahuje na emisné kvóty skleníkových plynov. Prijatie zostávajúcej časti uvedeného návrhu by všetkým členským štátom umožnilo uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti za rovnakých podmienok v tých odvetviach, v ktorých predstavuje najúčinnejší nástroj proti „kolotočovým podvodom“ namiesto prijímania individuálnych výnimiek k smernici o DPH, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na boj proti podvodom v iných členských štátoch.

6.       Fórum EÚ v oblasti DPH

Obchodné i daňové orgány uznávajú, že súčasný systém DPH je ťažké riadiť a že je zraniteľný z hľadiska podvodov. S cieľom zlepšiť riadenie DPH na úrovni EÚ sa Komisia rozhodla vytvoriť fórum EÚ v oblasti DPH[11]. Na tejto platforme pre dialóg si zástupcovia veľkých, stredných a malých podnikov a daňové orgány môžu vymieňať názory na praktické cezhraničné aspekty správy DPH, ako aj identifikovať a rozoberať osvedčené postupy, ktoré by mohli prispieť k zefektívneniu riadenia systému DPH s cieľom znížiť náklady na dodržiavanie právnych predpisov a súčasne zaistiť príjmy z DPH. Na dosiahnutie cieľov fóra EÚ v oblasti DPH Komisia vyzýva členské štáty, aby sa na ňom zúčastnili v čo najväčšej miere.

3.           Nové iniciatívy Komisie

Spolu s týmto akčným plánom Komisia predkladá rad nových iniciatív, ktoré budú reagovať na niektoré z potrieb zistených v júnovom oznámení Komisie. Tieto iniciatívy predstavujú okamžitú reakciu na zistené potreby s cieľom zabezpečiť koherentnú politiku voči tretím krajinám, rozšíriť výmenu informácií a riešiť určité trendy podvodnej činnosti.

7.       Odporúčania na opatrenia, ktorých cieľom je podporovať tretie krajiny, aby uplatňovali minimálne normy dobrej správy v daňových záležitostiach

Z analýzy Komisie týkajúcej sa súčasnej situácie vyplýva, že členské štáty si sú vedomé potenciálnych a skutočných škôd spôsobených jurisdikciami, ktoré nie sú v súlade s minimálnymi normami dobrej správy v daňových záležitostiach, medzi ktoré patria jurisdikcie vo všeobecnosti považované za daňové raje.

Jednotlivé členské štáty reagovali na túto situáciu rôznym spôsobom. Vzhľadom na slobody, ktoré získajú pri pôsobení na medzinárodnom trhu, môžu niektoré podniky dospieť k spoločným úpravám s týmito jurisdikciami, a to prostredníctvom členských štátov s najmenej prísnymi predpismi. V dôsledku toho môže byť celková ochrana daňových príjmov členských štátov iba taká efektívna ako najmenej prísny mechanizmus ochrany ktoréhokoľvek členského štátu. Tým sa nielen narúšajú daňové základy členských štátov, ale ohrozujú sa aj spravodlivé konkurenčné podmienky pre podniky a v neposlednom rade dochádza k deformovaniu pôsobenia vnútorného trhu.

S cieľom vyriešiť tento problém Komisia odporúča členským štátom, aby prijali súbor kritérií na určenie tretích krajín, ktoré nespĺňajú minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach a súbor opatrení vo vzťahu k tretím štátom podľa toho, či uvedené normy dodržiavajú alebo či sú zaviazané dodržiavať ich. Uvedené opatrenia zahŕňajú možné vylúčenia nevyhovujúcich jurisdikcií a opätovné prerokovanie, pozastavenie alebo uzatvorenie dohovorov o dvojitom zdanení. Aby sa zabránilo podpore obchodu s vylúčenými tretími krajinami, Komisia vyzýva členské štáty, aby prijali ďalšie doplnkové opatrenia, ktoré ale budú v úplnom súlade s právnymi predpismi EÚ.

Okrem toho členské štáty by mali zvážiť vyčlenenie expertov ad hoc, ktorí budú pomáhať daňovým správam v tretích krajinách, ktoré sa zaviazali dodržiavať minimálne normy ale potrebujú technickú pomoc.

Toto odporúčanie sa môže považovať za dôležitý prvý praktický krok pri prispôsobovaní postojov prijatých členskými štátmi v súvislosti s jurisdikciami, ktoré v dotknutej oblasti neuplatňujú minimálne normy. S cieľom posúdiť potrebu ďalších možných iniciatív Komisia opätovne prehodnotí prístup členských štátov a opatrenia v tejto oblasti uskutočnené do troch rokov od prijatia odporúčania.

8.       Odporúčanie týkajúce sa agresívneho daňového plánovania

Komisia zastáva názor, že je potrebné zabezpečiť, aby sa bremeno zdanenia rozdelilo spravodlivo v súlade s možnosťami jednotlivých vlád.. Niektorí daňovníci môžu v súčasnosti využívať komplexné a niekedy aj umelé úpravy, ktoré majú vplyv na presunutie ich daňovej základne do iných jurisdikcií v rámci Únie alebo mimo nej. Daňovníci pritom využívajú nesúlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi s cieľom zaistiť, aby určité príjmové položky zostali kdekoľvek nezdanené alebo aby využili rozdiely v daňových sadzbách. Prostredníctvom platenia daní môžu podniky mať významný pozitívny vplyv na zvyšok spoločnosti. Agresívne daňové plánovanie by sa preto mohlo považovať za protiklad k zásadám sociálnej zodpovednosti podnikov[12]. Na riešenie tohto problému sú preto potrebné konkrétne kroky.

Prostredníctvom konkrétnych opatrení všetkých členských štátov určených na nápravu takýchto problémov by sa takisto zlepšilo fungovanie vnútorného trhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia odporúča, aby členské štáty prijali spoločné efektívne opatrenie v tejto oblasti.

Komisia predovšetkým nabáda členské štáty, aby v rámci dohovorov o dvojitom zdanení (DTC) uzatvorených s inými členskými štátmi EÚ a s tretími krajinami zaviedli doložku s cieľom riešiť konkrétne určený druh dvojitého nezdanenia. Komisia takisto odporúča používať spoločné všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu. To by pomohlo zabezpečiť súdržnosť a efektívnosť v oblasti, v ktorej sa postupy členských štátov výrazne odlišujú.

Daňové smernice EÚ (smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch, fúziách a materských a dcérskych spoločnostiach) už členským štátom umožňujú uplatňovať bezpečnostné opatrenia na zabránenie zneužívaniu. Pri dodržiavaní právnych predpisov EÚ môžu členské štáty využívať tieto možnosti, aby sa zabránilo zneužívaniu daňového plánovania.

Komisia je okrem toho ochotná prispieť k práci na medzinárodných daňových fórach, ako je OECD, s cieľom riešiť zložité otázky zdaňovania elektronického obchodu vypracovaním príslušných medzinárodných noriem.

9.       Vytvorenie platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach

Komisia plánuje vytvoriť platformu pre dobrú správu daňových záležitostí zloženú z odborníkov z členských štátov a zástupcov zainteresovaných strán, ktorí by jej mali poskytnúť pomoc pri príprave jej správy o uplatňovaní oboch odporúčaní, ako aj pri jej prebiehajúcej práci týkajúcej sa agresívneho daňového plánovania a dobrej správy v daňových záležitostiach.

10.     Zlepšenia v oblasti škodlivého zdaňovania podnikov a súvisiacich oblastiach

V súlade s tým, čo je uvedené vyššie a ako sa uvádza už v ročnom prieskume rastu na rok 2012[13], Komisia ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu nového podnetu pre prácu, ktorá je v súčasnosti predmetom diskusie v rámci kódexu správania pre zdaňovanie podnikov[14] (ďalej len „kódex správania“).

V posledných rokoch sa čoraz ťažšie darí dosiahnuť pokrok a konkrétne výsledky v skupine pre kódex správania poverenej posudzovaním daňových opatrení, ktoré môžu spadať do rozsahu pôsobnosti tohto kódexu[15]. Toto možno čiastočne pripísať skutočnosti, že sa riešia čoraz zložitejšie otázky, ale aj potrebe spresniť a spresniť očakávané výsledky, časový rozvrh pre takéto výsledky a prostriedky na sledovanie ich plnenia.

Komisia preto vyzýva členské štáty, aby zvážili opatrenia na zlepšenie efektívnosti pri dosahovaní pôvodných cieľov kódexu správania, napríklad rýchlejšie prijatie tém na úrovni Rady, keď sú naliehavo potrebné politické rozhodnutia. Skupiny pre kódex správania v súčasnosti takisto rozoberajú otázku nezhôd, v prípade ktorých je potrebné rýchlo dosiahnuť riešenie. Ak takéto riešenia na odstránenie nezhôd nie sú schválené a implementované v súlade s jasnými lehotami, Komisia je pripravená v prípade potreby namiesto toho predložiť návrhy na legislatívne opatrenia.

Okrem toho bude Komisia konať[16] v prípadoch, keď sa zistí, že existujúce smernice poskytujú príležitosti na agresívne daňové plánovanie alebo bránia dosiahnuť vhodné riešenia, pretože umožňujú dvojité nezdanenie. Takisto by sa mali zintenzívniť práce na osobitných daňových režimoch, ktoré sa týkajú občanov žijúcich v zahraničí a bohatých jednotlivcov a ktoré sú škodlivé pre chod vnútorného trhu, ako aj znížiť celkové daňové príjmy.

Komisia bude takisto naďalej pomáhať členským štátom pri zaisťovaní efektívneho podporovania kódexu správania pre zdaňovanie podnikov vo vybraných tretích krajinách a podporovať spravodlivú daňovú súťaž na globálnej úrovni prostredníctvom rokovania o ustanoveniach dobrej správy v príslušných dohodách s tretími krajinami a prostredníctvom pomoci rozvojovým krajinám v súlade s existujúcou politikou Komisie v oblastí daní a rozvoja[17].

11.     „Daňové identifikačné číslo (DIČ) na portáli EUROPA“

Komisia dnes takisto predkladá nový praktický nástroj na zlepšenie administratívnej spolupráce v oblasti priamych daní.

Pre efektívnu výmenu informácií medzi daňovými správami členských štátov je rozhodujúca správna identifikácia daňovníkov. Komisia dnes oficiálne otvorí novú aplikáciu „DIČ na portáli EUROPA“. Táto aplikácia obsahuje vzory oficiálnych dokladov totožnosti, ktoré obsahujú národné daňové identifikačné číslo (DIČ). Tým sa akejkoľvek tretej strane, a najmä finančným inštitúciám umožní, aby rýchlo, ľahko a správne identifikovať a zaznamenať daňové identifikačné číslo v cezhraničných vzťahoch. Okrem toho online kontrolný systém podobný systému VIES (systému výmeny informácií o DPH) umožňuje skontrolovať, či je správna štruktúra alebo algoritmus daného daňového identifikačného čísla. Táto nová aplikácia by mohla byť prvým krokom k vytvoreniu konzistentnejšieho prístupu k daňovému identifikačnému číslu na úrovni EÚ (pozri kapitolu 4.2.1) a prispieť k účinnejšej automatickej výmene informácií.

12.     Štandardné formuláre na výmenu informácií v oblasti zdaňovania

V smernici 2011/16/EÚ prijatej 15. februára 2011 sa stanovuje prijatie štandardných formulárov na výmenu informácií na požiadanie, spontánnu výmenu informácií, oznamovanie a spätnú väzbu. Komisia dnes prijala vykonávacie nariadenie, v ktorom sa stanovujú takéto štandardné formuláre, ktorými sa zvýši účinnosť a efektívnosť výmeny informácií. Komisia pre tieto štandardné formuláre vypracovala aj počítačovú aplikáciu vo všetkých jazykoch EÚ, ktorá je k dispozícii členským štátom a ktorá sa bude zavádzať od 1. januára 2013.

13.     Euro denaturačný prostriedok pre úplne a čiastočne denaturovaný etanol

Zmeny v oblasti denaturačných prostriedkov[18], ktoré budú prijaté v decembri, budú zahŕňať spoločnú politiku EÚ v oblasti úplného denaturovania etanolu. Hlavným cieľom je znížiť možnosti páchania podvodov. Zameraný je takisto na zjednodušenie a harmonizáciu administratívnej záťaže v prípade zákonnej prepravy, zníženie výrobných nákladov a zlepšenie prístupu na trh pre výrobcov denaturovaného etanolu (na úrovni EÚ a na globálnej úrovni). Preskúma sa, či by sa rovnaký prístup s podobnými výsledkami mohol prijať v súvislosti s čiastočne denaturovaným etanolom (PDA).

4.           Budúce iniciatívy a opatrenia, ktoré by sa mali rozvinúť

4.1.        Opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase (v roku 2013)

4.1.1.     Riešenie nezhôd a posilnenie ustanovení proti zneužívaniu

14.     Revízia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach (2011/96/EÚ)[19]

Oblasť nezhôd, ktorá sa zaoberá otázkami, ako sú napríklad hybridné úvery a hybridné subjekty a rozdiely v kvalifikácii takýchto štruktúr medzi jurisdikciami, je oblasťou mimoriadneho významu. Podrobné diskusie s členskými štátmi ukázali, že v konkrétnom prípade dohodnuté riešenie nie je možné dosiahnuť bez legislatívnej zmeny a doplnenia smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Cieľom bude zabezpečiť, aby uplatňovanie smernice neúmyselne nebránilo účinnému boju proti dvojitému nezdaneniu v oblasti hybridných štruktúr úveru.

15.     Preskúmanie pravidiel na zabránenie zneužívaniu v právnych predpisoch EÚ

Komisia preskúma aj ustanovenia na zabránenie zneužívaniu v smerniciach o úrokoch a licenčných poplatkoch, fúziách, materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom dosiahnuť zavedenie zásady, z ktorej vychádza jej odporúčanie o agresívnom daňovom plánovaní.

4.1.2.     Podpora noriem, nástrojov a prostriedkov EÚ

16.     Podporovanie normy automatickej výmeny informácií, ako aj IT nástrojov EÚ na medzinárodných fórach

Komisia bude naďalej intenzívne podporovať automatickú výmenu informácií, ktorá by sa na európskej i medzinárodnej úrovni mala stať normou transparentnosti a výmeny informácií v daňových záležitostiach.

Je takisto dôležité, aby sa IT nástroje EÚ, ktoré vyvinula Komisia v spolupráci s členskými štátmi, podporovali na medzinárodných fórach[20], a najmä v rámci OECD na zabezpečenie všeobecného uplatňovania týchto nástrojov a aby sa zabránilo duplicite. Členské štáty by mali byť schopné využívať jednotný súbor nástrojov a prostriedkov v rámci EÚ, ako aj vo svojich vzťahoch s tretími krajinami.

Na tento účel Komisia úzko spolupracuje s OECD na prebiehajúcom vývoji IT formátov, ktoré sa majú používať na automatickú výmenu informácií podľa smernice 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní[21]. Zámerom je, aby sa od začiatku brali do úvahy návrhy z krajín mimo EÚ s cieľom plne schváliť IT formáty a uplatňovať ich mimo EÚ.

Okrem toho Komisia požiada OECD, aby schválila jej nedávno vyvinuté elektronické formuláre na výmenu informácií na požiadanie, spontánnu výmenu informácií, oznamovanie a spätnú väzbu v oblasti priamych daní, a bude pokračovať v spolupráci s OECD, pokiaľ ide o elektronické formuláre vytvorené v rámci vymáhania pohľadávok.

4.1.3.     Zlepšenie daňovej disciplíny

17.     Európsky kódex daňovníka

S cieľom zlepšiť dodržiavanie daňových predpisov bude Komisia v členských štátoch zisťovať osvedčené administratívne postupy, aby vypracovala kódex daňovníka, v ktorom stanoví osvedčené postupy na zlepšenie spolupráce, dôvery medzi daňovými správami a daňovníkmi, na zaistenie väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o práva a povinnosti daňovníkov, a na podporenie prístupu orientovaného na služby.

Komisia otvorí verejnú konzultáciu k tejto otázke začiatkom roku 2013. Zlepšením vzťahov medzi daňovníkmi a daňovými správami, zvýšením transparentnosti daňových pravidiel, znížením rizika chýb, ktoré by mohli mať vážne následky pre daňovníkov, podporou dodržiavania daňových predpisov a podporou daňových správ členských štátov pri uplatňovaní kódexu daňovníka sa prispeje k efektívnejšiemu výberu daní.

4.1.4.     Posilnenie správy daňových záležitostí

18.     Posilnená spolupráca s inými orgánmi presadzovania práva

Užšia spolupráca s plným využívaním podpory agentúr EÚ by sa mala podporovať aj s inými orgánmi presadzovania práva, najmä orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí, za spravodlivosť a sociálne zabezpečenie. Spolupráca medzi agentúrami je základom na zaistenie účinného boja proti daňovým podvodom a únikom, ako aj proti trestným činom súvisiacim s daňami. Pri posilňovaní výmeny informácií môže zohrávať významnú úlohu Europol, a to svojím prínosom k zisťovaniu a rozkladaniu sietí/skupín vykonávajúcich trestnú činnosť.

V súvislosti s prípravou svojho legislatívneho návrhu na preskúmanie tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD), ktorý má byť čoskoro predložený, Komisia uvažuje o explicitnom uvádzaní daňových trestných činov ako predikatívnych trestných činov v oblasti prania špinavých peňazí, čo je v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF) na rok 2012. Uľahčí sa tým spolupráca medzi daňovými orgánmi a justičnými a finančnými orgánmi dohľadu s cieľom riešiť závažné porušenia daňových právnych predpisov. Posilnením povinnej starostlivosti vo vzťahu ku zákazníkovi v boji proti praniu špinavých peňazí, ako aj zvýšenou transparentnosťou informácií o skutočnom vlastníctve, ktoré sa zhromažďujú na účely boja proti praniu špinavých peňazí v rámci preskúmania smernice o boji proti praniu špinavých peňazí by sa mohlo takisto uľahčiť používanie príslušných údajov na daňové účely, napríklad na zlepšenie efektívnosti zaobchádzania so offshore (zahraničnými) investičnými štruktúrami podľa smernice EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor. Spolupráca by sa okrem toho mohla uľahčiť prostredníctvom harmonizácie vymedzenia trestného činu prania špinavých peňazí na úrovni EÚ, jeho vymedzenia a príslušných sankcií. Vzhľadom na to plánuje Komisia v roku 2013 navrhnúť okrem preskúmania tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD) aj špecifickú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí.

4.1.5.     Posilnenie administratívnej spolupráce

19.     Podporovanie súčasného vykonávania kontrol a prítomnosti zahraničných úradníkov pri auditoch

V krátkodobom horizonte je s cieľom zjednodušiť daňové audity a pripraviť pôdu na možné budúce spoločné audity nevyhnutné, aby členské štáty čo najširšie využívali existujúce právne ustanovenia na zorganizovanie súčasne vykonávaných kontrol a na uľahčenie prítomnosti úradníkov v kanceláriách daňových správ a pri administratívnych vyšetrovaniach. Analýza, ktorá sa vykonala v rámci mechanizmu EUROFISC, by mala pomôcť pri posilňovaní používania týchto nástrojov.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich vnútroštátne právne predpisy nebránili úplnému uplatňovaniu týchto nástrojov, najmä pokiaľ ide o prítomnosť zahraničných úradníkov v daňových ústrediach alebo v priestoroch daňovníka.

4.1.6.     Opatrenia týkajúce sa tretích krajín

20.     Získanie povolenia od Rady na začatie rokovaní s tretími krajinami o bilaterálnych dohodách o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty

Keďže podvodníci často využívajú absenciu účinnej spolupráce medzi daňovými správami na vykonávanie fiktívnych transakcií, do ktorých sú zapojené tretie krajiny, niektoré členské štáty poukázali na potrebu mať nástroje administratívnej spolupráce podľa vzoru tých, ktoré sú už účinné v rámci EÚ k dispozícii aj na používanie v tretích krajinách.

Komisia sa preto domnieva, že takéto poverenie na rokovania o bilaterálnych dohodách s tretími krajinami, ktorých cieľom je účinný a záväzný rámec pre administratívnu spoluprácu v oblasti DPH, je nevyhnutne potrebné. Komisia by mohla predložiť návrh na takéto poverenie do roku 2013.

4.2.        Opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase (v roku 2014)

4.2.1.     Posilnenie výmeny informácií

21.     Rozvoj počítačového formátu automatickej výmeny informácií

Komisia vyvíja nové formáty pre automatickú výmenu informácií o príjme zo závislej činnosti, tantiémach, produktoch životného poistenia, dôchodkoch a vlastníctve nehnuteľného majetku a príjmu z neho podľa smernice 2011/16/EÚ[22].

Okrem toho Komisia navrhne praktické riešenia pre iné druhy príjmov než príjmy uvedené v smernici, ktoré sa majú použiť v členských štátoch na dobrovoľnom základe, aby získali ešte väčšie výhody z mechanizmov stanovených touto smernicou.

22.     Používanie daňového identifikačného čísla EÚ (DIČ)

Daňové identifikačné čísla predstavujú najlepší prostriedok na identifikáciu daňovníkov v rámci automatickej výmeny informácií. Národné daňové identifikačné čísla sú však vytvorené na základe vnútroštátnych pravidiel, ktoré sa významne odlišujú a sťažujú tretím stranám (finančným inštitúciám, zamestnávateľom atď.) ich správne určenie a zaregistrovanie zahraničných daňových identifikačných čísel a daňovým orgánom podávanie správ týkajúcich sa týchto informácií ostatným daňovým jurisdikciám.

Vytvorenie daňového identifikačného čísla EÚ by mohlo predstavovať najlepšie riešenie na prekonanie súčasných ťažkostí, ktorým čelia členské štáty pri riadnej identifikácii všetkých svojich daňovníkov (fyzických a nefyzických osôb) zapojených do cezhraničných transakcií. Či by to mohlo byť jedinečné číslo EÚ alebo by sa mal k existujúcim národným daňovým identifikačným číslam pridať identifikátor EÚ, to je otázka, ktorá by sa mala ďalej skúmať a takisto by sa mali preskúmať prepojenia s ďalšími existujúcimi systémami registrácie a identifikácie EÚ.

Hoci je koncepcia daňového identifikačného čísla EÚ jednoduchá, jej vykonávanie je komplexnou otázkou, ktorá si vyžaduje, aby sa k nej pristupovalo postupne. Do marca 2013 sa otvorí verejná konzultácia na túto tému. Predloženie následného legislatívneho návrhu si vyžaduje ďalšie podrobné štúdie a silnú podporu od členských štátov. Prvým krokom by bola možnosť ďalej rozvíjať „daňové identifikačné číslo (DIČ) na portáli EUROPA“, umožnením kontroly platnosti národných daňových identifikačných čísel prepojením tejto aplikácie s databázami členských štátov.

23.     Racionalizácia nástrojov informačných technológií

Komisia otvára proces racionalizácie nástrojov informačných technológií v rámci Európy s cieľom zabezpečiť účinnejšie a nákladovo efektívnejšie systémy. Komisia zvlášť posúdi možnosť vyvinúť centrálne riešenie informačných technológií pre elektronické nástroje na podporu administratívnej spolupráce, ktoré sú zamerané na zníženie nákladov členských štátov na informačné technológie a ktoré umožnia rýchlejšiu a účinnejšiu výmenu informácií.

4.2.2.     Reakcia na trendy a schémy daňových podvodov a daňových únikov

24.     Usmernenia pre sledovanie finančných tokov

Berúc do úvahy skúsenosti niektorých členských štátov v tejto oblasti a už existujúce finančné informačné jednotky (FIU) Komisia vyvinie spoločnú metodiku a usmernenia na zlepšenie prístupu daňových správ k informáciám týkajúcim sa finančných tokov, napríklad prostredníctvom kreditných kariet a EÚ/offshore bankových účtov, čím sa uľahčí sledovanie významných transakcií.

Prvý krok sa už dosiahol vďaka podrobnej výmene skúseností na seminári FISCALIS, ktorý sa uskutočnil na túto tému v októbri roku 2012.

25.     Zlepšenie techník riadenia rizík, a najmä dodržiavanie predpisov v oblasti riadenia rizík.

V rámci platformy riadenia rizík zriadenej v roku 2007 v kontexte programu FISCALIS sa vypracúva strategický plán na dodržiavanie predpisov v oblasti riadenia rizík (CRM). Hlavným cieľom strategického plánu je zabezpečiť, aby všetky členské štáty dosiahli vyššiu úroveň dodržiavania predpisov zo strany daňovníkov na ľahšie riešenie cezhraničných rizík a boj proti podvodom a aby sa podporila a posilnila spolupráca medzi členskými štátmi. Na úspešnú realizáciu strategického plánu bude potrebné získať záväzok všetkých členských štátov.

Štruktúrované výmeny informácií medzi daňovými a colnými správami o stratégiách na zisťovanie nedodržiavania právnych predpisov by mohli zlepšiť poznatky orgánov obidvoch uvedených správ a zabezpečiť koordinované posúdenia rizika, pričom by sa mali začleniť do práce na strategickom pláne.

26.     Rozšírenie mechanizmu EUROFISC na priame dane

Mechanizmus EUROFISC predpokladá rýchlu výmenu informácií o prípadoch podvodov v oblasti DPH. Tento relatívne nový systém by sa mohol rozšíriť tak, aby zabezpečoval podobnú funkciu v oblasti priamych daní, najmä s cieľom zistiť a rýchle šíriť informácie o opakujúcich sa systémoch a trendoch podvodov a o agresívnom daňovom plánovaní.

Na tento účel Komisia zhromaždí a zhodnotí prvé výsledky mechanizmu EUROFISC týkajúce sa DPH a potom bude pokračovať práca zameraná na rozšírenie mechanizmu EUROFISC a jeho systému včasného varovania na oblasť priamych daní.

4.2.3.     Zlepšenie daňovej disciplíny

27.     Vytvorenie prístupu jednotného kontaktného miesta vo všetkých členských štátoch

V každom členskom štáte by sa malo zriadiť jednotné kontaktné miesto, ktoré by daňovníkom vrátane nerezidentov poskytovalo všetky druhy informácií, čím by sa uľahčili cezhraničné operácie a odstránili daňové prekážky, vďaka čomu by sa dosiahla lepšia daňová disciplína. Prvý krok sa už urobil na seminári FISCALIS, ktorý sa uskutočnil na túto tému v decembri roku 2012, a to v nadväznosti na verejné konzultácie o priamych daňových prekážkach v cezhraničných situáciách, ktoré prebehli v roku 2012. Komisia vydá spoločnú metodiku a usmernenia v tejto oblasti.

28.     Vypracovanie motivačných stimulov vrátane dobrovoľného zverejňovania programov

Komisia preskúma možnosť vypracovať spoločné metodiky a usmernenia na zlepšenie vzdelávacích opatrení vrátane všeobecného zavedenia predpripravených daňových priznaní, tvorby personalizovaných webových stránok a možnosti pre členské štáty, aby informovali o svojich mechanizmoch administratívnej spolupráce s cieľom zvýšiť povedomie daňovníkov o právomociach daňových správ týkajúcich sa získavania informácií z iných krajín.

Komisia takisto preskúma možnosť vytvoriť motivačné stimuly prostredníctvom podporovania spoločných metodík a usmernení, programov dobrovoľného zverejňovania údajov, on-line opravou chýb daňovníkov (najmä ak sa vytvorili personalizované webové stránky) a zlepšenia vzťahov medzi daňovníkmi a daňovými správami.

29.     Vytvorenie webového daňového portálu

Komisia zlepší a podľa možnosti rozšíri existujúci webový portál „Tax on EUROPA“ s cieľom zlepšiť prístup k spoľahlivým informáciám o daniach v cezhraničných situáciách. Webový portál o daniach by mohol byť vybudovaný podľa vzoru siete elektronickej justície prístupnej na webovej stránke EUROPA.

Tento projekt je ambiciózny a mal by sa realizovať prostredníctvom postupných krokov, pričom prioritnou oblasťou je DPH. Prvý krok bude preto zahŕňať vypracovanie časti DPH v rámci daňového webového portálu, ktorý bude obsahovať pravidlá fakturácie uplatniteľné v členských štátoch. Jeho zámerom je otvoriť webový portál členským štátom, ktoré chcú zverejniť ďalšie informácie (napríklad daňové sadzby). Ďalší krok bude pozostávať z integrácie ďalších daňových aspektov, a najmä priamych daní.

30.     Návrh zosúladenia administratívnych a trestných sankcií

Komisia preskúma možnosti a uskutočniteľnosť zosúladenia definície určitých druhov daňových trestných činov vrátane administratívnych a trestných sankcií na všetky druhy daní. Komisia nedávno navrhla pravidlá trestného práva[23] s cieľom posilniť boj proti podvodom, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ, a domnieva sa, že táto otázka si zasluhuje dôkladnejšiu pozornosť v kontexte širších úvah o vytvorení politiky EÚ v oblasti trestného práva. Bude dôležité zabezpečiť, aby akékoľvek kroky v tejto oblasti boli plne prepojené s podobnými opatreniami v iných oblastiach právnych predpisov EÚ v súlade so zásadami stanovenými v oznámení Komisie „Smerom k politike EÚ v oblasti trestného práva: Zaistenie účinného vykonávania politík EÚ prostredníctvom trestného práva“ z 20. septembra 2011[24].

31.     Vypracovanie štandardného kontrolného súboru EÚ na daňové účely (SAF-T)

Používaním štandardného kontrolného súboru EÚ na daňové účely (SAF-T) v súlade s tým, čo je už v platnosti alebo sa pripravuje v niektorých členských štátoch, by sa uľahčilo dobrovoľné dodržiavanie pravidiel zdaniteľnými osobami a zjednodušili by sa daňové audity.

Pilotný projekt sa v súčasnosti vyvíja v špecifickom kontexte minimálneho režimu jednotných kontaktných miest pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronické služby. Jeho ďalší vývoj by sa mal zahrnúť do plánovania.

4.3.        Akcie, ktoré sa majú uskutočniť v dlhšom časovom období (po roku 2014)

Existuje aj niekoľko potenciálnych akcií uvedených v júnovom oznámení Komisie, ktoré by podľa názoru Rady v tomto období nemali figurovať ako prioritné. Komisia je však toho názoru, že by bolo vhodné prehodnotiť ich neskôr, keď bude vykonávanie ďalších, naliehavejších prvkov tohto akčného plánu na pokročilejšej úrovni. Medzi tieto akcie patrí:

32.     Metodika pre spoločné audity od určených tímov špeciálne vyškolených audítorov

Táto otázka by sa mala preskúmať, keď sa získa viac skúseností s používaním existujúcich právnych nástrojov, ako sú simultánne audity. Na tomto základe by sa mohla rozvíjať metodika a usmernenia pre spoločné audity. V prípade potreby a na základe posúdenia vplyvu by Komisia mohla takisto navrhnúť jediný právny základ pre spoločné audity, ktorý by sa vzťahoval na rôzne typy daní.

33.     Rozvoj vzájomného priameho prístupu k vnútroštátnym databázam

Vzhľadom na existujúce ustanovenia v oblasti DPH v súvislosti s VIES[25] bude Komisia bude analyzovať realizovateľnosť uľahčenia priameho prístupu k vnútroštátnym databázam v oblasti priamych daní. Najprv je však potrebné získať skúsenosti s uplatňovaním vzájomného priameho prístupu v oblasti DPH.

34.     Vypracovanie jednotného právneho nástroja na administratívnu spoluprácu pri všetkých druhoch daní

Keďže v kontexte administratívnej spolupráce medzi rôznymi daňovými oblasťami existujú určité spoločné črty, Komisia z právneho a praktického hľadiska preskúma realizovateľnosť jediného právneho nástroja pre administratívnu spoluprácu pri všetkých druhoch daní, ktorý by sa používal namiesto štyroch rôznych nástrojov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Táto činnosť sa vykoná po uplynutí určitého času so zreteľom na skutočnosť, že všetky existujúce právne základy pre administratívnu spoluprácu v oblasti priamych a nepriamych daní, ako aj v oblasti vymáhania daní, boli nedávno zrušené a nahradené novými legislatívnymi iniciatívami[26].

5.           Záver

Daňové podvody a daňové úniky predstavujú rôznorodý problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú a viacstrannú odozvu. Agresívne daňové plánovanie je takisto problém, ktorý si naliehavo vyžaduje pozornosť. Ide o globálne výzvy, ktorým žiadny členský štát nedokáže čeliť sám.

V tomto akčnom pláne sa stanovuje rad konkrétnych opatrení, ktoré môžu byť vypracované v súčasnosti i v nasledujúcich rokoch. Tento akčný plán takisto predstavuje všeobecný prínos k širšej medzinárodnej diskusii[27] o zdaňovaní a zameriava sa na pomoc G20 a G8 v ich prebiehajúcej práci v tejto oblasti[28]. Komisia je presvedčená, že kombinácia týchto akcií môže poskytnúť komplexnú a účinnú reakciu na rozličné výzvy, ktoré prinášajú daňové podvody a úniky, a môže tak prispieť k spravodlivejším daňovým systémom členských štátov, k zabezpečeniu prepotrebných daňových príjmov a v konečnom dôsledku zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu.

S cieľom zabezpečiť, aby sa akcie uvedené v tomto akčnom pláne riadne vykonali, Komisia zavedie primerané monitorovacie a hodnotiace tabuľky, ktoré budú zahŕňať najmä pravidelné výmeny názorov na príslušných zasadnutiach výborov a pracovných skupín na základe podrobných dotazníkov.

[1]               KOM (2012) 351 final z 27. 6. 2012 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám.

[2]               Odporúčania pre jednotlivé krajiny boli adresované Bulharsku, Cypru, Českej republike, Estónsku, Litve, Maďarsku, Malte, Poľsku a Slovensku a Taliansku. Treba poznamenať, že členským štátom, ktoré v súčasnosti využívajú finančnú pomoc v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS), Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSM) alebo v rámci ustanovení článku 143 zmluvy sa odporúča, aby implementovali opatrenia stanovené vo svojich príslušných vykonávacích rozhodnutiach a ďalej špecifikované vo svojich memorandách o porozumení a prípadných nadväzujúcich doplnkoch. To sa týka Grécka, Írska, Portugalska a Rumunska.

[3]               Závery Rady z decembra 2011 (dok. 9586/12 – FISC 63 C 213).

[4]               Správa Rady Ecofin pre Európsku radu o daňových otázkach – Závery Rady k oznámeniu Komisie z 13.11.2012 (doc. 16051/12 – PRESSE 465 – PR CO 60).

[5]               Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1); nariadenie Rady č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1); smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1) a nariadenie Rady č. 389/2012/EÚ z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012, s. 1).

[6]               KOM (2008) 727 v konečnom znení z 13.11.2008.

[7]               KOM (2009) 644 v konečnom znení z 23.11.2009 a KOM (2009) 648 v konečnom znení z 23.11.2009.

[8]               COM (2012) 428 final z 31.7.2012.

[9]               KOM(2009) 511 v konečnom znení z 29.9.2009.

[10]             Smernica Rady 2010/23/EÚ zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu

[11]             Rozhodnutie Komisie (2012/C198/05) z 3. júla 2012 týkajúce sa zriadenia fóra EÚ v oblasti DPH.

[12]             Oznámenie o obnovenej stratégii EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 – KOM (2011) 681 v konečnom znení, 25.10.2011.

[13]             Príloha k ročnému prieskumu rastu na rok 2012 „Daňové politiky v členských štátoch, ktoré neohrozujú rast, a lepšia daňová koordinácia v EÚ“, KOM (2011) 815 v konečnom znení, vol. 5/5 – príloha IV bod 3.1.

[14]             Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 2.

[15]             Ú. v. ES C 99, 1.4.1999, s. 1.

[16]             V tejto súvislosti sa odkazuje na bod 4.1.1.

[17]             KOM(2010) 163 v konečnom znení z 21.4.2010.

[18]             Nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (Ú. v. ES L 288 z 23.11.1993, s. 12).

[19]             Smernica Rady č. 2011/96/EÚ z 30. novembra 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011, s. 8).

[20]             EÚ sa aktívne zúčastňuje na iných medzinárodných fórach, napríklad v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnej organizácie pre daňovú správu (International Organisation for Tax Administration – IOTA), Medziamerického strediska daňových správ (Inter American Centre of Tax Administrations – CIAT), Medzinárodného dialógu o daniach (International Tax Dialogue – ITD), Medzinárodnej daňovej platformy (International Tax Compact – ITC), a Africkým fórom pre daňovú správu (African Tax Administration Forum – ATAF).

[21]             Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

[22]             Článok 8 ods. 1 smernice Rady 2011/16/EÚ.

[23]             Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva – COM (2012) 363/2 z 11.7.2012.

[24]             KOM (2011) 573 v konečnom znení zo 20.9.2011.

[25]             Nariadenie Rady č. 904/2010/EÚ.

[26]             Smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1), nariadenie Rady č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1), smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1) a nariadenie Rady č. 389/2012/EÚ z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012, s. 1).

[27]             Pozri napríklad spoločné vyhlásenie Spojeného kráľovstva a Nemecka z 5.11.2012 vyzývajúce k medzinárodnej akcii na posilnenie daňových noriem, http://www.hm-treasury.gov.uk/chx_statement_051112.htm.

[28]             Pozri vyhlásenie vedúcich predstaviteľov G20 z 19. júna 2012, Los Cabos. „Opätovne pripomíname potrebu predchádzať erózii daňového základu a prevodom zisku a budeme pozorne sledovať prebiehajúce práce OECD v tejto oblasti“.