SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Siedma správa o zachovávaní vízových požiadaviek niektorými tretími krajinami v rozpore so zásadou reciprocity

OBSAH

1........... Úvod.............................................................................................................................. 4

2........... Výsledky dosiahnuté od šiestej správy Komisie o reciprocite........................................... 5

2.1........ Austrália......................................................................................................................... 5

2.2........ Brazília........................................................................................................................... 7

2.3........ Brunejsko-darussalamský štát......................................................................................... 8

2.4........ Kanada.......................................................................................................................... 8

2.5........ Japonsko...................................................................................................................... 11

2.6........ Spojené štáty americké (USA)...................................................................................... 12

3........... Záver........................................................................................................................... 15

PRÍLOHA.................................................................................................................................. 17

1.           Úvod

Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001[1] uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov (príloha I k nariadeniu, ďalej len „negatívny zoznam“), a tých krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (príloha II k nariadeniu, ďalej len „pozitívny zoznam“), je základným nástrojom našej spoločnej vízovej politiky, ktorý poskytuje mechanizmus reciprocity pre prípady, keď tretia krajina uvedená na pozitívnom zozname zachováva alebo zavádza vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov.

Súčasný mechanizmus vízovej reciprocity bol zavedený nariadením Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001[2]. Keď v rámci tohto mechanizmu tretia krajina uvedená na pozitívnom zozname zavedie vízovú povinnosť pre občanov jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, Komisia musí prijať opatrenia na obnovenie bezvízového režimu príslušnou treťou krajinou a musí predložiť Rade správu, ktorá môže byť doplnená návrhom na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny. Komisia musí navyše dvakrát ročne predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o situácii nereciprocity, ktorá môže byť v prípade potreby doplnená príslušnými návrhmi.

Šesť pravidelných správ o vízovej reciprocite, ktoré Komisia doteraz prijala[3], naznačuje, že súčasný mechanizmus reciprocity sa ukázal ako pomerne účinný: úsilím Komisie a príslušných členských štátov sa výrazne znížil počet prípadov nereciprocity, ktoré existovali v čase jeho nadobudnutia účinnosti alebo v čase nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení z roku 2005[4] – celkovo išlo približne o sto prípadov a 18 tretích krajín.

Okrem šiestich pravidelných správ Komisia v júli 2009 prijala jednu správu ad-hoc o opätovnom zavedení vízovej povinnosti Kanadou voči občanom Českej republiky[5]. Tento prípad je jediný od zavedenia súčasného mechanizmu vízovej reciprocity v roku 2005, keď tretia krajina uvedená na pozitívnom zozname opätovne zaviedla vízovú povinnosť pre občanov členského štátu.

Správy o vízovej reciprocite, ktoré Komisia doteraz predložila, potvrdzujú, že v súčasnosti už existuje len veľmi obmedzený počet „prípadov nereciprocity“. Vo svojej šiestej správe o reciprocite Komisia uviedla, že:

„Pri riešení ďalších nevyriešených prípadov nereciprocity, t. j. pokiaľ ide o USA (vízová povinnosť pre Bulharsko, Cyprus, Rumunsko a Poľsko) a Kanadu (vízová povinnosť pre Bulharsko a Rumunsko), je EÚ konfrontovaná s obmedzeniami svojho mechanizmu reciprocity stanoveného v existujúcom acquis. V týchto prípadoch tretie krajiny skutočne posudzujú členské štáty ako štáty, ktoré nespĺňajú objektívne kritériá pre oslobodenie od vízovej povinnosti stanovené jednostranne týmito tretími krajinami v ich vnútroštátnych právnych predpisoch (napr. nevydávanie biometrických pasov, nedodržanie hranice miery zamietnutých žiadostí o vízum a/alebo miery prekročenia schválenej dĺžky pobytu).“

Komisia následne vyzvala Európsky parlament, Radu a členské štáty, aby zvážili, ako ďalej riešiť tieto prípady nereciprocity.

V marci 2011 Európsky parlament prijal vyhlásenie, v ktorom okrem iného vyzval na preskúmanie existujúceho mechanizmu reciprocity[6].

Vo svojom návrhu z 24. mája 2011 na zmenu a doplnenie nariadenia Rady (ES) č. 539/2001[7] Komisia navrhla upraviť existujúci mechanizmus reciprocity s ohľadom na dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy doplnením spolurozhodovacej úlohy Európskeho parlamentu. V nadväznosti na návrhy niektorých členských štátov a so zreteľom na výzvy Európskeho parlamentu na prijatie nového mechanizmu reciprocity prebiehajú rokovania s Európskym parlamentom a Radou s cieľom revidovať existujúci mechanizmus reciprocity tak, aby bol účinnejší a zároveň plne v súlade s ustanoveniami zmlúv. Nový revidovaný mechanizmus reciprocity by sa mal zamerať najmä na rýchlejšiu a účinnejšiu reakciu v prípade, že tretia krajina uvedená na pozitívnom zozname zavedie vízovú povinnosť pre jeden členský štát alebo viacero členských štátov.

V súlade s ustanoveniami existujúceho mechanizmu reciprocity sa v tejto siedmej správe o vízovej reciprocite hodnotia výsledky úsilia o dosiahnutie úplnej vízovej reciprocity so všetkými tretími krajinami uvedenými na pozitívnom zozname od prijatia šiestej správy 5. novembra 2010.

2.           Výsledky dosiahnuté od šiestej správy Komisie o reciprocite

2.1.        Austrália

Situácia v čase šiestej správy o reciprocite

Od 27. októbra 2008 sú občania všetkých členských štátov a krajín pridružených k Schengenskej dohode oprávnení používať systém eVisitor[8]. Komisia konštatovala, že v zásade sa s občanmi všetkých členských štátov a krajín pridružených k Schengenskej dohode v rámci systému eVisitor zaobchádza rovnako. Zo štvrťročných správ o štatistike žiadostí o vydanie povolenia eVisitor však vyplýva, že na základe obáv Austrálie týkajúcich sa bezúhonnosti žiadateľov sa žiadosti občanov niektorých členských štátov spracúvajú zväčša manuálne na účely ďalšieho preskúmania. Komisia sa preto rozhodla naďalej detailne monitorovať spracovávanie žiadostí v rámci systému eVisitor. Komisia v samostatnom dokumente predloží hodnotenie, či je systém eVisitor rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum.

Súčasná situácia

Občania všetkých členských štátov a krajín pridružených k Schengenskej dohode naďalej používajú systém eVisitor, ale žiadosti občanov niektorých členských štátov sa spracúvajú zväčša manuálne, aby sa austrálskym orgánom umožnilo ďalšie preskúmanie.

Spracovanie žiadostí o vydanie povolenia eVisitor

Austrália poskytla Komisii pravidelné štvrťročné správy týkajúce sa štatistiky žiadostí o vydanie povolenia eVisitor vzťahujúce sa na obdobie od 1. júla 2010 do 30. septembra 2011.

Zo štvrťročných správ vyplýva, že priemerný podiel automatických udelení je aj naďalej veľmi vysoký (86,36 %). Automatické udelenie je automatizovaný proces, ktorým sa kontrolujú žiadosti o vydanie povolenia eVisitor. Ak sú automatizované kontroly úspešné, udelí sa povolenie eVisitor zvyčajne do niekoľkých minút od podania žiadosti.

Spomedzi členských štátov bol pomer automatických udelení najnižší v prípade Bulharska a Rumunska, pričom počas vykazovaného obdobia došlo k jeho poklesu (z 37 % v prípade oboch krajín podľa štvrťročnej správy za obdobie od 1. júla 2010 do 30. septembra 2010 na 18 %, resp. 23 % podľa štvrťročnej správy za obdobie od 1. júla 2011 do 30. septembra 2011). Austrália na základe vyjadrených obáv týkajúcich sa bezúhonnosti žiadateľov z Bulharska a Rumunska rozhodla, že sa väčší počet týchto žiadostí bude spracúvať manuálne. Na základe toho sa tieto žiadosti skúmajú a povolenia eVisitor sa udeľujú alebo odmietajú v rámci 2 – 10 pracovných dní.

Zo správ ďalej vyplynulo, že členské štáty s najvyššou modifikovanou mierou nevrátenia (Modified Non-Return Rate – MNRR) boli Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko. MNRR je výpočet percentuálneho podielu návštevníkov, ktorí pricestovali a uplynula im platnosť počiatočných víz v rámci vykazovaného obdobia a buď zostávajú v Austrálii nezákonne, odcestovali z Austrálie na už neplatné víza, alebo požiadali o ďalšie víza iné ako víza, ktoré sa považujú za výhodné pre Austráliu. Najvyššie miery MNRR sa medzi štvrťročnými vykazovanými obdobiami výrazne líšili (od 9,84 % v prípade Lotyšska počas štvrťročného obdobia od 1. októbra 2010 do 31. decembra 2010 po 4,45 % v prípade Litvy počas štvrťročného obdobia od 1. apríla 2011 do 30. júna 2011 a Rumunska počas štvrťročného obdobia od 1. júla 2011 do 30. septembra 2011, pričom priemerné miery MNRR sa líšili v rozmedzí od 1,69 % do 0,62 %).

V nadväznosti na žiadosť austrálskych orgánov počas dialógu vysokých predstaviteľov EÚ a Austrálie o otázkach migrácie, azylu a rozmanitosti 28. novembra 2011 sa dospelo k dohode, že Austrália bude v budúcnosti na požiadanie Komisie predkladať správy ad-hoc o štatistike žiadostí o vydanie povolenia eVisitor, aby Komisia mohla naďalej monitorovať spracovávanie žiadostí o vydanie povolenia eVisitor.

Ako sa už uviedlo v šiestej správe o vízovej reciprocite, hodnotenie, či je systém eVisitor rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum, sa bude predkladať v samostatnom dokumente súčasne s hodnotením konečného nariadenia o elektronickom systéme cestovných povolení (ESTA, pozri bod 2.6) vzhľadom na ich podobné charakteristiky.

Hodnotenie

V zásade sa v rámci systému eVisitor aj naďalej zaobchádza rovnako s občanmi všetkých členských štátov a krajín pridružených k Schengenskej dohode. Priemerný percentuálny podiel automatických udelení navyše zostáva stabilný a veľmi vysoký. Súčasná situácia nespôsobuje občanom EÚ problémy. Komisia však bude naďalej monitorovať spracovávanie žiadostí v rámci systému eVisitor s cieľom dokončiť hodnotenie, či je systém eVisitor rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum.

2.2.        Brazília

Situácia v čase šiestej správy o reciprocite

Dohody medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov a pre držiteľov bežných cestovných pasov boli parafované oboma stranami v apríli 2010. Komisia sa usilovala o skorú ratifikáciu týchto dvoch dohôd zo strany Európskej únie a monitorovala ratifikáciu brazílskou stranou, aby mohli občania všetkých členských štátov cestovať do Brazílie bez víz.

Súčasná situácia

Dohody medzi Európskou úniou a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov a pre držiteľov bežných cestovných pasov boli oficiálne podpísané 8. novembra 2010.

Dňa 24. februára 2011 Rada prijala rozhodnutia o uzatvorení dvoch dohôd s Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch a okamžite to oznámila brazílskej strane.

Brazílska vláda schválila dohodu o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov 7. decembra 2010. Táto dohoda následne nadobudla platnosť 1. apríla 2011, čím sa dosiahla plná vízová reciprocita pre držiteľov pasov týchto kategórií.

V júni 2011 Komisia poslala brazílskemu ministrovi zahraničných vecí list, ktorým zisťovala aktuálny stav brazílskych vnútorných postupov ratifikácie dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov a naliehavo vyzvala brazílske orgány, aby jej ratifikáciou čo najskôr potvrdili záväzok krajiny zrušiť vízovú povinnosť pre všetkých občanov EÚ vrátane občanov štyroch členských štátov (Cyprus, Estónsko, Lotyšsko a Malta), ktorí stále potrebujú na vstup do Brazílie víza.

Dohoda o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov sa brazílskemu Kongresu predložila na ratifikáciu až 3. októbra 2011. Na samite EÚ – Brazília 4. októbra 2011 v Bruseli obe strany zdôraznili, že je dôležité, aby táto dohoda nadobudla platnosť čo najskôr.

Po schválení tejto dohody poslaneckou snemovňou 19. apríla 2012 a senátom 27. júna 2012 sa proces ratifikácie Brazíliou dokončil. Po oznámení brazílskej strany nadobudla dohoda medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov platnosť 1. októbra 2012.

Hodnotenie

Komisia víta nadobudnutie platnosti dohody medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov diplomatických, služobných alebo úradných cestovných pasov 1. apríla 2011. Komisia víta dokončenie – hoci s výrazným oneskorením – procesu ratifikácie dohody o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov brazílskou stranou po schválení poslaneckou snemovňou 19. apríla 2012 a senátom 27. júna 2012. Komisia víta plné uplatňovanie dohody od 1. októbra 2012, ktoré zaistí plnú reciprocitu bezvízového styku s Brazíliou vrátane občanov štyroch členských štátov, ktorí na krátkodobý pobyt v Brazílii pred týmto dátumom potrebovali víza.

2.3.        Brunejsko-darussalamský štát

Situácia v čase šiestej správy o reciprocite

Občania všetkých členských štátov mohli využívať 30‑dňový bezvízový pobyt, ktorý sa mohol na mieste predĺžiť o dve 30-dňové obdobia až na celkový 90-dňový pobyt v rámci bezvízového styku. Komisia 24. júna 2010 oficiálne požiadala orgány Brunejsko‑darussalamského štátu o udelenie povolenia pre občanov EÚ na 90-dňový pobyt v rámci bezvízového styku, čím by sa zaistila plná reciprocita bezvízového styku.

Súčasná situácia

V odpovedi na list Komisie z 24. júna 2010 orgány Brunejsko-darussalamského štátu informovali listom z 30. septembra 2011 Komisiu, že občania všetkých členských štátov EÚ môžu teraz využívať 90-dňový bezvízový pobyt v Brunejsko-darussalamskom štáte, čím sa zaistila plná reciprocita bezvízového styku.

Dňa 5. januára 2012 Komisia oficiálne požiadala orgány Brunejsko-darussalamského štátu o predĺženie bezvízového pobytu na 90 dní aj pre občanov krajín pridružených k Schengenskej dohode, ktorí už využívajú bezvízový pobyt, do 30 dní v prípade Islandu a Nórska a do 14 dní v prípade Lichtenštajnska a Švajčiarska. Listom z 15. októbra 2012 orgány Brunejsko-darussalamského štátu informovali Komisiu, že občania Islandu, Nórska a Švajčiarska môžu takisto využívať 90-dňový bezvízový pobyt v Brunejsko-darussalamskom štáte.

Hodnotenie

Komisia víta predĺženie bezvízového pobytu zo strany Brunejsko-darussalamského štátu na 90 dní pre občanov všetkých členských štátov od 30. septembra 2011, čím sa zaistila plná reciprocita bezvízového styku. Víta takisto predĺženie bezvízového pobytu na 90 dní aj pre občanov Islandu, Nórska a Švajčiarska od 15. októbra 2012. Komisia má v súčasnosti v úmysle požiadať orgány Brunejsko-darussalamského štátu o predĺženie bezvízového pobytu na 90 dní aj pre občanov Lichtenštajnska.

2.4.        Kanada

Situácia v čase šiestej správy o reciprocite

V súvislosti s vykonávaním opatrení, na ktorých sa dohodli Česká republika a Kanada v rámci pracovnej skupiny expertov Českej republiky a Kanady, sa Kanada zaviazala uskutočniť pred koncom roka 2010 návštevu Českej republiky zameranú na získanie informácií, čím by sa otvorili konkrétne vyhliadky na rozhodnutie Kanady obnoviť bezvízový styk pre občanov Českej republiky. Kanada navyše informovala, že by sa mali prijať vykonávacie predpisy pre reformovaný azylový zákon, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť pred koncom roka 2011.

Komisia začala podrobne monitorovať pokrok pri plnení stanovených opatrení Kanadou, najmä rýchle a primerané následné opatrenia Kanady na základe jej misie zameranej na získanie informácií v Českej republike. V prípade kladného hodnotenia na základe tejto misie Komisia očakáva, že Kanada urýchlene zruší vízovú povinnosť pre občanov Českej republiky v súlade s predchádzajúcimi záväzkami v rámci príslušných opatrení. Komisia konštatovala, že v súlade so zápisnicou z druhého zasadnutia pracovnej skupiny expertov Českej republiky a Kanady z 15. marca 2010, ktorú schválili Česká republika, Kanada a Komisia, „zrušenie vízovej povinnosti by nemalo byť podmienené prijatím nových kanadských azylových právnych predpisov, ktoré sa nemôžu vykonávať pred rokom 2013; zavedenie iných opatrení Kanade umožní rozhodnúť o zrušení vízovej povinnosti pred dátumom zavedenia týchto nových kanadských azylových právnych predpisov“.

Bulharsko a Rumunsko zatiaľ nespĺňajú všetky kritériá na zrušenie vízovej povinnosti, ktoré stanovila Kanada. Komisia začala podrobne monitorovať situáciu a pokračuje v rozhovoroch s Kanadou s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k zrušeniu vízovej povinnosti pre občanov Bulharska a Rumunska.

Súčasná situácia

V období od 31. januára do 4. februára 2011 uskutočnila Kanada návštevu Českej republiky zameranú na získanie informácií. Prostredníctvom demaršu vydaného delegáciou EÚ v Kanade 23. novembra 2011 a na stretnutí Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s námestníkom ministra Yeatesom 17. januára 2012 Komisia požiadala Kanadu, aby jej predložila správu o každej takejto návšteve na akejkoľvek úrovni vrátane stretnutia komisárky Malmströmovej a kanadského ministra pre prisťahovalectvo, občianstvo a multikulturalizmus Kenneya, ktoré sa uskutočnilo 30. augusta 2011.

Dňa 30. augusta 2011 kanadské orgány informovali Komisiu, že vykonávanie reformovaného azylového zákona sa posunulo z decembra 2011 na jún 2012.

Dňa 16. februára 2012 kanadská vláda, ktorá je po všeobecných voľbách uskutočnených v máji 2011 už väčšinová, predložila nový návrh zákona o ochrane kanadského prisťahovaleckého systému s cieľom vyriešiť okrem iného problém neodôvodnených žiadostí o azyl zo strany občanov EÚ. Zámerom nového návrhu zákona je predchádzať zneužívaniu kanadského prisťahovaleckého a utečeneckého systému, odstrániť tlak, ktorý na systém vytvárajú falošné alebo neoprávnené žiadosti o postavenie utečenca, a znížiť časy spracovania a počet nevybavených žiadostí. Návrh zákona prináša okrem iného výrazné skrátenie času posudzovania žiadostí o azyl, pokiaľ ide o určené krajiny pôvodu (Designated Countries of Origin – DCO). Očakáva sa, že väčšina členských štátov EÚ sa stane krajinami DCO.

Dňa 8. marca 2012 Kanada poskytla Komisii koncept dokumentu o možnej dohode medzi EÚ a Kanadou o riadení tokov žiadateľov o azyl, uzatvorenie ktorej považuje Kanada za krok pri riešení svojich obáv v súvislosti s vysokým počtom neodôvodnených žiadostí o azyl zo strany štátnych príslušníkov EÚ a ktorá by Kanade umožnila zrušiť vízovú povinnosť pre Bulharsko, Českú republiku a Rumunsko. Komisia odvtedy uskutočnila o koncepte dokumentu predbežné rozhovory s kanadskými vysokými predstaviteľmi a konštatovala, že mechanizmus navrhovaný Kanadou nie je uskutočniteľný pre množstvo právnych a politických dôvodov. Takáto dohoda by bola predovšetkým v rozpore so základnou zásadou vzájomného uznávania členských štátov ako bezpečných krajín pôvodu, ktorá je zakotvená v Zmluve o EÚ, a s dobrým fungovaním spoločného európskeho azylového systému. Zmluvy navyše neobsahujú nijaký právny základ na uzatváranie dohôd medzi EÚ a treťou krajinou v súvislosti so žiadosťami občanov EÚ o azyl v danej tretej krajine.

Zákon o ochrane kanadského prisťahovaleckého systému bol prijatý 28. júna 2012. V plnej miere sa začne vykonávať po vypracovaní ďalších nariadení a operačných usmernení a po prijatí a vyškolení ďalších zamestnancov. Niektoré opatrenia nového zákona nadobudli účinnosť okamžite po jeho prijatí, kým iné nadobudnú účinnosť neskôr počas tohto roka v deň, ktorý určí kanadská vláda[9]. Reformovaný azylový zákon, ktorý mal nadobudnúť účinnosť 29. júna 2012, bol zrušený.

Kanadské orgány zdôraznili, že nový zákon pomôže znížiť faktory príťažlivosti, nezmenia sa však príčinné faktory vedúce k súčasnej neuspokojivej situácii. Domnievajú sa teda, že na riešenie tohto problému treba prijať dodatočné opatrenia spoločne s EÚ. Komisia a Kanada sa rozhodli uskutočniť neoficiálne technické konzultácie na odbornej úrovni s cieľom preskúmať alternatívne riešenia, ktoré by mohli prispieť k riešeniu problému neodôvodnených žiadostí o azyl zo strany EÚ. Prvé technické konzultácie sa uskutočnili 25. júna 2012. Komisia poskytla kanadským orgánom podrobné informácie o hlavných zásadách, ktorými sa riadia príslušné politiky EÚ, aby mohli určiť možné podnety v súvislosti s ďalším postupom. Kanadské orgány informovali, že proces implementácie zákona o ochrane kanadského prisťahovaleckého systému sa ukončí pred koncom roka 2012.

Hodnotenie

Pokiaľ ide o otázku víz medzi Českou republikou a Kanadou, Komisia vyjadruje poľutovanie, že Kanada jej doteraz neposkytla svoju správu o návšteve Českej republiky zameranej na získanie informácií ani nijaký iný primeraný základ pre spoluprácu medzi Českou republikou, Kanadou a Komisiou v rámci dohodnutých opatrení.

Pokračujúci odklad riešenia tejto otázky by tiež mohol mať negatívny vplyv na schvaľovací a ratifikačný proces niektorých dôležitých dohôd medzi EÚ a Kanadou, o ktorých sa v súčasnosti rokuje. V tejto súvislosti Komisia poukazuje na vyhlásenie Európskeho parlamentu o obnovení reciprocity v oblasti vízového režimu – solidarita s rozdielnym postavením českých občanov po jednostrannom zavedení víz Kanadou z marca 2011[10], v ktorom EP vyzýva Kanadu na čo najrýchlejšie zrušenie vízovej povinnosti pre príslušné tri členské štáty a – ak sa v blízkom čase nevyrieši toto porušenie reciprocity – EÚ na prijatie zodpovedajúcich odvetných opatrení, pričom upozorňuje na riziká pre budúcu ratifikáciu komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) medzi EÚ a Kanadou.

Komisia sa domnieva, že ustanovenia nového kanadského zákona o ochrane kanadského prisťahovaleckého systému prijatého 28. júna 2012, a najmä rozhodnutie označiť členské štáty EÚ ako bezpečné krajiny pôvodu a žiadosti ich štátnych príslušníkov vybavovať zrýchleným postupom, by mali fungovať ako odrádzajúce opatrenia pre budúce neopodstatnené žiadosti o azyl z EÚ. Komisia následne od Kanady očakáva, že okamžite po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení nového zákona zruší vízovú povinnosť pre českých občanov.

V rámci neoficiálnych technických konzultácií na odbornej úrovni medzi Komisiou a Kanadou, ktoré sa uskutočnili 25. júna 2012, sa Komisia zaviazala hľadať spôsoby užšej spolupráce a preskúmať možné alternatívne návrhy spoločne s Kanadou a pri plnej koordinácii s príslušnými členskými štátmi s cieľom vyriešiť problém rastúceho počtu žiadateľov o azyl v Kanade pochádzajúcich z EÚ. Tieto opatrenia zamerané na užšiu spoluprácu by však nemali predstavovať predbežné podmienky, za ktorých by Kanada zrušila vízovú povinnosť.

Komisia bude v rámci svojich kontaktov s Kanadou naďalej nastoľovať otázku nereciprocity s cieľom čo najskôr dosiahnuť úplnú vízovú reciprocitu.

2.5.        Japonsko

Situácia v čase šiestej správy o reciprocite

Všetky členské štáty mali bezvízový režim s Japonskom. Bezvízový režim pre občanov Rumunska bol však poskytnutý len dočasne od 1. septembra 2009 do 31. decembra 2011.

Komisia vyjadrila nádej, že hodnotenie prvého roka dočasného oslobodenia od vízovej povinnosti pre občanov Rumunska zo strany japonského imigračného úradu v období od septembra 2009 do augusta 2010 povedie k tomu, že Japonsko zmení dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti na trvalé.

Súčasná situácia

Všetky členské štáty majú aj naďalej bezvízový režim s Japonskom. Občania Rumunska sú však stále oslobodení od vízovej povinnosti len dočasne. Na základe výsledkov hodnotenia prvého obdobia dočasného oslobodenia od vízovej povinnosti pre občanov Rumunska (september 2009 – august 2010) sa Japonsko rozhodlo uplatňovať dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti aj v druhom období (september 2010 – december 2011). Japonsko vyjadrilo určité obavy v súvislosti s plnením podmienok vstupu a/alebo pobytu rumunských občanov.

V reakcii na obavy vyjadrené Japonskom vyslalo Ministerstvo správy a vnútra Rumunska svojho atašé na veľvyslanectvo Rumunska v Japonsku a rumunské orgány uskutočnili kampaň na zvýšenie informovanosti verejnosti o podmienkach vstupu do Japonska a pobytu v Japonsku v súlade s podmienkami dočasného zrušenia vízovej povinnosti.

Komisia uskutočnila dvojstranné stretnutia s japonskými orgánmi 26. júla 2011 a 7. decembra 2011 a technické trojstranné stretnutie s rumunskými a japonskými orgánmi 10. novembra 2011 s cieľom prediskutovať obavy vyjadrené Japonskom v súvislosti s počtom neoprávnených vstupov a/alebo pobytov rumunských občanov v Japonsku. Komisia vyzvala japonské orgány, aby pri hodnotení dočasného oslobodenia od vízovej povinnosti zohľadnili veľmi nízky počet neoprávnených vstupov a/alebo pobytov rumunských občanov v Japonsku. Komisia navrhla usporiadať ďalšie trojstranné stretnutie s rumunskými a japonskými orgánmi s cieľom identifikovať konkrétne opatrenia na zníženie počtu neoprávnených pobytov.

Dňa 28. decembra 2011 sa Japonsko rozhodlo predĺžiť uplatňovanie dočasného oslobodenia od vízovej povinnosti do 31. decembra 2012 za podmienky, že atašé Ministerstva správy a vnútra Rumunska bude aj naďalej pôsobiť na veľvyslanectve Rumunska v Japonsku a rumunské orgány budú pokračovať v realizácii činností zameraných na zvýšenie informovanosti o podmienkach vstupu do Japonska a pobytu v Japonsku a o rizikách obchodovania s ľuďmi.

Hodnotenie

Komisia víta rozhodnutie japonských orgánov predĺžiť dočasné oslobodenie rumunských občanov od vízovej povinnosti do 31. decembra 2012. Komisia sa zaviazala v úzkej spolupráci s rumunskými orgánmi určiť vhodné riešenia na odstránenie obáv vyjadrených japonskými orgánmi. Komisia dúfa, že uskutočnenie primeraných opatrení Rumunskom bude viesť k tomu, že Japonsko zmení dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti na trvalé.

2.6.        Spojené štáty americké (USA)

Situácia v čase šiestej správy o reciprocite

Komisia vyjadrila potešenie, že Grécko 5. apríla 2010 pristúpilo k programu bezvízového styku (Visa Waiver Program – VWP), a zaviazala sa, že vo svojich kontaktoch s USA sa bude naďalej zaoberať otázkou nereciprocity pre občanov Bulharska, Cypru, Poľska a Rumunska s cieľom dosiahnuť plnú vízovú reciprocitu čo najskôr.

Komisia vyjadrila veľkú ľútosť nad tým, že USA prijali predbežné konečné nariadenie o poplatku za používanie systému ESTA (elektronický systém cestovných povolení), hoci chápe, že toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s povinnosťami v rámci zákona o podpore cestovania. Komisia poslala 7. októbra 2010 v rámci postupu verejných konzultácií, ktoré stanovili USA, písomné pripomienky k tomuto predbežnému konečnému nariadeniu o poplatku za používanie systému ESTA.

Komisia očakávala uverejnenie konečného nariadenia o systéme ESTA orgánmi USA, aby mohla dokončiť svoje hodnotenie systému ESTA a určiť, či je rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum. Účtovanie poplatku bude rozhodne dôležitým prvkom v tomto hodnotení.

Komisia sa tiež zaviazala bližšie preskúmať „prístup dvojakej línie“, ktorý 12. marca 2008 odsúhlasil Výbor stálych predstaviteľov (Coreper) v súvislosti s vykonávaním vonkajších právomocí po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy.

Súčasná situácia

Orgány USA zatiaľ neuverejnili konečné nariadenie o systéme ESTA ani neposkytli odpoveď na pripomienky Komisie v súvislosti s dočasným konečným nariadením o poplatku za používanie systému ESTA.

Po uverejnení konečného nariadenia o systéme ESTA vydá Komisia záverečné hodnotenie, ktoré zohľadní všetky prípadné zmeny vrátane zavedenia poplatku za používanie systému ESTA.

Komisia pri rokovaniach s orgánmi USA na politickej a technickej úrovni opakovane upozorňovala na problém nereciprocity a na obavy v súvislosti so zavedením poplatku za používanie systému ESTA[11].

Vo vyhlásení počas návštevy poľského prezidenta Komorowského vo Washingtone D.C. v decembri 2010 sa prezident Obama zaviazal, že vstup členských štátov do programu VWP sa stane prioritnou otázkou, ktorá sa vyrieši počas jeho funkčného obdobia.

V marci 2011 sa v Kongrese predložil nový návrh zákona o partnerstve v bezpečnom cestovaní a boji proti terorizmu z roku 2011 (S. 497 a H.R. 959), ktorý získal podporu prezidenta Obamu. Jeho cieľom je okrem iného upraviť kritériá oprávnenosti na vstup do programu VWP nahradením miery zamietnutých žiadostí o vízum mierou prekročenia schválenej dĺžky pobytu, ktorá by nemala presiahnuť tri percentá. Návrh zákona umožnil aj oslobodenie od požiadavky dodržať mieru prekročenia schválenej dĺžky pobytu za určitých okolností.

V januári 2012 bol v Kongrese predložený nový návrh zákona o vyššej bezpečnosti a reforme programu bezvízového styku (S. 2046 a H.R. 3855), ktorý nahradil predchádzajúci návrh zákona o partnerstve v bezpečnom cestovaní a boji proti terorizmu z roku 2011. Nový návrh zákona od žiadateľských krajín vyžaduje, aby okrem existujúcej požiadavky dodržať priemernú mieru zamietnutých žiadostí o vízum neprekračujúcu tri percentá dodržali aj mieru prekročenia schválenej dĺžky pobytu do troch percent. Okrem toho znova zavádza právomoc ministra pre vnútorné záležitosti oslobodiť krajinu od vízovej povinnosti, aby ju bolo možné za určitých podmienok zaradiť do programu VWP, napríklad keď má mieru zamietnutých žiadostí o vízum pod úrovňou 10 %, a zavádza aj skúšobné obdobie pre krajiny v programe VWP, ktoré nedodržali mieru prekročenia schválenej dĺžky pobytu pod úrovňou 3 % alebo nesplnili akékoľvek iné požiadavky programu VWP. Nový návrh zákona navyše mení spôsob výpočtu miery zamietnutých žiadostí o vízum.

V januári 2012 prezident Obama vydal vykonávacie nariadenie na zlepšenie vybavovania víz a prístupu k zahraničným návštevníkom a na zvýšenie podpory cestovného ruchu s cieľom vytvoriť pracovné miesta a podporiť hospodársky rast v Spojených štátoch a zároveň naďalej chrániť bezpečnosť krajiny. Okrem iného v ňom vyzýva na zvýšené úsilie o rozšírenie programu VWP.

Ďalší návrh zákona o vytváraní pracovných miest podporou cestovného ruchu (zákon JOLT) (S. 2233) predložila v Senáte skupina poslancov z dvoch strán v marci 2012 s cieľom rozšíriť program VWP. Tento návrh zákona obsahuje určité pasáže zo zákona o vyššej bezpečnosti a reforme programu bezvízového styku. Návrh zákona JOLT odráža prístup použitý vo vykonávacom nariadení na zlepšenie vybavovania víz a prístupu k zahraničným návštevníkom a na zvýšenie podpory cestovného ruchu.

O novom návrhu zákona o programe VWP stále rokuje americký Kongres[12].

Od 13. apríla 2012 Ministerstvo zahraničných vecí USA zvýšilo poplatky za spracovanie víz v prípade väčšiny žiadostí o iné ako prisťahovalecké víza vrátane víz na obchodné alebo turistické účely zo 140 USD na 160 USD.

Komisia uskutočnila právnu analýzu dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy pre „prístup dvojakej línie“ k rokovaniam s USA o programe VWP, ktorý 12. marca 2008 odsúhlasil výbor Coreper[13]. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy môžu členské štáty v zásade naďalej rokovať a uzatvárať dohody s tretími krajinami v oblastiach policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach – čo sú v súčasnosti oblasti spoločných právomocí –, pokiaľ takéto dohody s týmito tretími krajinami neuzatvorila EÚ. Táto právomoc členských štátov však nie je neobmedzená: členské štáty nemôžu uzatvárať dohody, ktoré by mali vplyv na acquis EÚ vrátane nástrojov v oblastiach policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach alebo by menili rozsah jeho pôsobnosti.

Vzhľadom na to, že Únia v intenzívnej miere uplatňuje svoje právomoci v oblasti vízovej politiky, a na to, že dvojstranné dohody sú fakticky predbežnou podmienkou vstupu do programu VWP, je v zásade potrebné rokovať o rozsiahlej dohode medzi EÚ a USA týkajúcej sa všetkých podmienok vstupu do programu VWP a uzatvoriť ju. V súčasnej situácii, keď značný počet členských štátov už uzatvoril s USA dohody o preverovaní teroristov a dohody o posilnení spolupráce v oblasti predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej, však môžu členské štáty pokračovať v rokovaniach a uplatňovať tieto dvojstranné dohody za podmienky, že tieto dohody nemajú vplyv na spoločné pravidlá Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach ani nemenia ich rozsah pôsobnosti, a to najmä v súvislosti s výmenou informácií týkajúcich sa presadzovania práva a v súvisiacej oblasti ochrany údajov.

Komisia požiadala členské štáty, aby poskytli texty svojich dvojstranných dohôd s USA uzatvorených v rámci programu VWP alebo aby poskytli informácie o prebiehajúcich rokovaniach, aby bolo možné overiť ich súlad so spoločnými pravidlami Únie.

Výsledok kontroly, ktorú uskutočnila Komisia v súvislosti so spoluprácou v oblasti presadzovania práva, preukázal, že dvojstranne uzatvorené dohody o posilnení spolupráce v oblasti predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej a dohody o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu, ktoré poskytli členské štáty, sú kompatibilné so spoločnými pravidlami Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a nemenia ich rozsah pôsobnosti (prehľad oznámení prijatých od členských štátov a podrobné hodnotenie sa nachádza v prílohe).

Pokiaľ ide o súlad s acquis EÚ v oblasti ochrany údajov, Komisia konštatuje, že všeobecná zmienka o platnosti vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých strán, ktorú možno nájsť vo väčšine dvojstranných dohôd uzatvorených v rámci programu VWP, nemusí vždy postačovať na zaistenie úrovne ochrany, ktorú vyžaduje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[14] (ďalej len „rámcové rozhodnutie“). V niektorých dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi a USA navyše chýba jednoznačné obmedzenie účelu a prísne kritériá vymedzujúce prípady určené na ďalšie spracovanie prenášaných údajov. To môže viesť k otázkam o súlade týchto dohôd s acquis EÚ a najmä s pravidlami obmedzujúcimi ďalšie spracovanie na iné účely ako na tie, na ktoré sa údaje zhromaždili[15].

Komisia v súčasnosti rokuje s USA o dohode o výmene osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Táto dohoda prípadne doplní existujúce a budúce dohody v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach o potrebné záruky z hľadiska ochrany údajov.

Hodnotenie

Komisia vyjadruje poľutovanie, že orgány USA neodpovedali na jej písomné pripomienky k predbežnému konečnému nariadeniu o poplatku za používanie systému ESTA, ktoré poslala v októbri 2010.

Komisia zatiaľ neukončila hodnotenie systému ESTA, ktorým sa má určiť, či je alebo nie je rovnocenný s postupom podávania žiadostí o schengenské vízum, keďže konečné nariadenie o systéme ESTA ešte nebolo uverejnené vo federálnom registri USA.

Komisia sa bude naďalej zaoberať otázkou nereciprocity pri svojich kontaktoch s USA s cieľom dosiahnuť úplnú vízovú reciprocitu čo najskôr.

V súčasnosti je maximálna povolená hranica zamietnutia žiadostí o vízum pre krajiny žiadajúce o zaradenie do programu VWP tri percentá. Podľa údajov za rok 2011 o štyroch členských štátoch, ktoré sa ešte nezúčastňujú na programe VWP, dosahuje túto hranicu iba Cyprus. Miery zamietnutých žiadostí o vízum v roku 2011 boli 15,7 % v prípade Bulharska, 10,2 % v prípade Poľska a 22,4 % v prípade Rumunska. Zavedenie systému snímania biometrických údajov na letiskách pri odletoch z krajiny umožní orgánom USA v súlade s právnymi predpismi USA zvýšiť maximálnu hranicu pre mieru zamietnutých žiadostí o vízum na 10 %.

Komisia bude naďalej podrobne monitorovať vývoj v súvislosti so zavádzaním systému používaného pri odletoch z krajiny orgánmi USA s cieľom zaistiť okrem iného presné monitorovanie a výpočet prekročenia schválenej dĺžky pobytu a umožniť zvýšenie hranice pre mieru zamietnutých žiadostí o vízum na 10 %.

Komisia vyjadruje poľutovanie nad zvýšením poplatkov za spracovanie víz zo strany orgánov USA, ktoré má ďalšie negatívne dôsledky najmä pre občanov, ktorí chcú cestovať do USA a pochádzajú zo štyroch členských štátov, ktoré sa doteraz nezúčastňovali na programe VWP.

Komisia víta nový návrh zákona o programe VWP, ktorý podporuje aj americká administratíva. Komisia sa domnieva, že nový návrh zákona by mohol umožniť ďalším členským štátom vstúpiť do programu VWP, a očakáva jeho skoré prijatie.

3.           Záver

Komisiu teší, že v rámci uplatňovania súčasného mechanizmu vízovej reciprocity sa dosiahla alebo je na dosah úplná vízová reciprocita s ďalšími tretími krajinami:

– dosiahla sa úplná vízová reciprocita pre všetky členské štáty s Brunejsko‑darussalamským štátom v nadväznosti na rozhodnutie prijaté orgánmi Brunejsko-darussalamského štátu predĺžiť bezvízový pobyt na 90 dní. Od 15. októbra 2012 môžu využívať 90-dňový bezvízový pobyt v Brunejsko-darussalamskom štáte aj občania Islandu, Nórska a Švajčiarska. Komisia požiada orgány Brunejsko-darussalamského štátu o predĺženie bezvízového pobytu na 90 dní aj pre občanov Lichtenštajnska;

– dohoda medzi EÚ a Brazíliou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch pre držiteľov bežných cestovných pasov, ktorá umožňuje občanom všetkých členských štátov cestovať do Brazílie bez víz, nadobudla platnosť 1. októbra 2012;

– Komisia víta rozhodnutie japonských orgánov predĺžiť dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti udelené občanom Rumunska do 31. decembra 2012 a očakáva, že po uskutočnení osobitných opatrení, na ktorých sa dohodnú Rumunsko a Japonsko, sa dočasné oslobodenie od vízovej povinnosti zmení na trvalé.

Čo sa týka USA, v prípade prijatia predloženého nového návrhu zákona o programe VWP by sa ďalším členským štátom otvorila možnosť vstúpiť do programu VWP, čím by sa dosiahol ďalší výrazný pokrok smerom k úplnej vízovej reciprocite s USA.

Pokiaľ ide o opätovné zavedenie vízovej povinnosti Kanadou pre občanov Českej republiky, Komisia vyjadruje poľutovanie, že Kanada jej doteraz neposkytla svoju správu o návšteve Českej republiky zameranej na získanie informácií, čím fakticky brzdí spoluprácu v rámci pracovnej skupiny expertov Českej republiky a Kanady. Komisia očakáva, že pred koncom roka 2012 sa začne v plnej miere uplatňovať nový kanadský zákon o azyle, ktorý by mal odstrániť dôležité faktory príťažlivosti, čím by sa výrazne znížil počet neodôvodnených žiadostí o azyl zo strany EÚ. Tieto ustanovenia nového zákona by po nadobudnutí účinnosti mali umožniť kanadským orgánom opätovne zrušiť vízovú povinnosť pre občanov Českej republiky. Komisia chce spolu s Kanadou a pri plnej koordinácii s príslušnými členskými štátmi preskúmať politicky a právne uskutočniteľné spôsoby spolupráce v otázke neodôvodnených žiadostí o azyl pochádzajúcich z EÚ. Tieto formy spolupráce by však nemali byť predbežnou podmienkou zrušenia vízovej povinnosti pre občanov príslušných troch členských štátov zo strany Kanady.

Komisia očakáva, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 539/2001 a ktorého cieľom je okrem iného zaviesť nový účinnejší mechanizmus reciprocity. Keď sa tento revidovaný mechanizmus reciprocity prijme, Komisia v súlade s ním preskúma niekoľko zostávajúcich prípadov aj akékoľvek nové prípady nereciprocity a bude na základe neho konať.

PRÍLOHA

Prehľad a preskúmanie dvojstranných dohôd členských štátov s USA v súvislosti s právnou analýzou dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy pre „prístup dvojakej línie“ k rokovaniam s USA o programe VWP

– Prehľad dvojstranných dohôd

Komisia požiadala členské štáty, aby jej poskytli texty dohôd o posilnení spolupráce v oblasti predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej a dohôd o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu uzatvorených s USA v súvislosti s programom bezvízového styku (VWP) alebo informácie o prebiehajúcich rokovaniach, aby mohla vyhodnotiť, či tieto dohody majú vplyv na acquis EÚ alebo menia jeho rozsah pôsobnosti.

Pätnásť členských štátov (Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Slovensko a Fínsko) predložilo texty svojich dvojstranných dohôd s USA o posilnení spolupráce v oblasti predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej. Pokiaľ ide o dohody o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu, texty týchto dvojstranných dohôd s USA predložilo šesť členských štátov (Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko). Tabuľka nižšie obsahuje prehľad odpovedí členských štátov[16]:

Čl. štát || MoP[17] || Vyhlásenie[18] || Dohoda TSC[19] || Dohoda podľa prümského rozhodnutia (dohoda PCSC)[20]

BE || || || – || Prebiehajú rokovania

BG || – || X || – (úvodné pripomienky k návrhu dohody odoslané USA) || – (úvodné pripomienky k návrhu dohody odoslané USA)

CZ || X || || X (utajovaný text, nebol poskytnutý) || X

DK || – || || – (čaká sa na návrh dohody zo strany USA) || X

DE || – || || – || X

EE || X || || X || X

EL || X || || X || X

ES || || || Neboli poskytnuté žiadne informácie || Neboli poskytnuté žiadne informácie

FR || || || Prebieha rokovanie s USA (text nebol poskytnutý) || Prebieha rokovanie s USA (text nebol poskytnutý)

IT || || || Memorandum o výmene informácií s USA v rámci dohody TSC z roku 2007 a text vykonávacích opatrení z roku 2009 neboli poskytnuté. Bola poskytnutá dvojstranná dohoda z roku 1986. || X

CY || – || || – (rokovania sa ešte nezačali, orgány skúmajú text dohody) || – (rokovania sa ešte nezačali, orgány skúmajú text dohody)

LV || X || || X || X

LT || Neboli poskytnuté žiadne informácie || || Neboli poskytnuté žiadne informácie || X

LU || || || Neboli poskytnuté žiadne informácie || Neboli poskytnuté žiadne informácie

HU || Neboli poskytnuté žiadne informácie || || X || X

MT || X || || – || X[21]

NL || Neboli poskytnuté žiadne informácie || || Neboli poskytnuté žiadne informácie || X

AT || – || || – || X

PL || || || X (utajovaný text, nebol poskytnutý) || -

PT || – || || Prebiehajú rokovania || X[22]

RO || || X || Úvodná fáza konzultácií s USA || Úvodná fáza konzultácií s USA

SI || – || || X || Príprava na začiatok rokovaní

SK || X || || X || X

FI || || || – || X[23]

SE || – || || – || –

– Výsledky kontroly dvojstranných dohôd členských štátov s USA uzatvorených v rámci programu VWP, ktorú uskutočnila Komisia

Cieľom žiadosti Komisie bolo overiť, či sú dvojstranné dohody členských štátov s USA uzatvorené v rámci programu VWP v súlade s existujúcimi pravidlami EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, najmä v súvislosti s výmenou informácií týkajúcich sa presadzovania práva vrátane:

– rozhodnutia Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činoch terorizmu,

– rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie („švédska iniciatíva“),

– rozhodnutia Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti („prümské rozhodnutie“),

– rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z. 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Podľa výsledkov kontroly Komisie sú dvojstranné dohody o posilnení spolupráce v oblasti predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej a dohody o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu kompatibilné s acquis EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a nemenia jeho rozsah pôsobnosti. „Prümské“ rozhodnutie (rozhodnutie Rady 2008/615/SVV) nemá vplyv na dvojstranné ani mnohostranné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článku 35 ods. 6 rozhodnutia. Podobne ani tzv. „švédska iniciatíva“ (rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV) nemá nijaký vplyv na dvojstranné ani mnohostranné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia. Dohody sú kompatibilné aj s rozhodnutím Rady 2005/671/SVV a nemenia rozsah jeho účinnosti, pretože toto rozhodnutie Rady je obmedzené na prenos informácií zo strany členských štátov Europolu, Eurojustu alebo iným členským štátom. Presnejšie povedené, rozhodnutie Rady je obmedzené na prenos všetkých relevantných informácií, ktoré sa týkajú vyšetrovaní trestných činov terorizmu a vyplývajú z nich, Europolu a zainteresovaným členským štátom, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 1 a článku 2 ods. 6 rozhodnutia Rady, a na prenos všetkých relevantných informácií, ktoré sa týkajú trestného stíhania a odsúdenia za trestné činy terorizmu, Eurojustu a zainteresovaným členským štátom, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 2 a článku 2 ods. 6 rozhodnutia Rady. Rozhodnutie Rady 2005/671/SVV nereguluje prenos informácií tretím krajinám.

Pokiaľ ide o výmenu údajov o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR), Komisia už na začiatku uplatňovania „prístupu dvojakej línie“ zaistila, aby dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a USA nezahŕňali údaje o PNR. Nijaká z dvojstranných dohôd poskytnutých Komisii neumožňuje výmenu údajov o PNR.

Bližšia policajná a justičná spolupráca v trestných veciach sa musí spájať s dodržiavaním základných práv, a najmä práva na ochranu súkromia a osobných údajov. Toto právo musí byť zaručené osobitnými opatreniami na ochranu údajov[24]. Zlepšenie výmeny informácii v Európskej únii vzhľadom na cezhraničný charakter boja proti zločinu a bezpečnostných otázok často vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi. V prípadoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi orgánmi členských štátov alebo zo strany týchto orgánov iným orgánom alebo do informačných systémov zriadených na základe hlavy VI predlisabonskej Zmluvy o Európskej únii (ako sú Eurojust, Europol atď.), sa uplatňuje rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[25] („rámcové rozhodnutie“). Rámcové rozhodnutie sa uplatňuje aj vtedy, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú orgánom členských štátov orgánmi alebo z informačných systémov zriadených na základe hlavy VI (predlisabonskej) Zmluvy o Európskej únii[26].

Článok 13 rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV stanovuje platné pravidlá pre prípady, keď príslušné orgány prenášajú osobné údaje tretím krajinám, medzi ktoré patrí aj požiadavka, aby tretí štát zaručil primeranú úroveň ochrany pri plánovanom spracúvaní týchto údajov[27]. Podľa článku 13 ods. 4 rámcového rozhodnutia sa primeranosť úrovne ochrany posúdi na základe všetkých okolností súvisiacich s operáciou alebo operáciami prenosu údajov. Vyhodnotiť sa má najmä povaha údajov, účel a trvanie spracúvania, ako aj právny rámec tretieho štátu. Odchylne od tejto požiadavky sa osobné údaje môžu preniesť len za prísnych podmienok, medzi ktoré okrem iného patrí požiadavka, aby tretia krajina poskytla primerané a účinné záruky[28].

Dvojstranné dohody medzi členskými štátmi a USA týkajúce sa prenosu údajov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia, by teda mali spĺňať tieto kritériá.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti všeobecná zmienka o platnosti vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých strán, ktorú možno nájsť vo väčšine dvojstranných dohôd uzatvorených v rámci programu VWP, nemusí vždy stačiť na zaistenie úrovne ochrany, ktorú vyžaduje rámcové rozhodnutie. V niektorých dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi a USA navyše chýba jednoznačné obmedzenie účelu a prísne kritériá vymedzujúce prípady určené na ďalšie spracovanie prenášaných údajov. To môže viesť k otázkam o súlade týchto dohôd s acquis EÚ, a najmä s pravidlami obmedzujúcimi ďalšie spracovanie na iné účely ako na tie, na ktoré sa údaje zhromaždili[29].

Komisia v súčasnosti rokuje s USA o dohode o výmene osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Táto dohoda prípadne doplní existujúce a budúce dohody v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach o potrebné záruky z hľadiska ochrany údajov.

[1]               Ú. v. ES L 81, 21.3.2001.

[2]               Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005.

[3]               KOM(2006) 3 v konečnom znení z 10. januára 2006, KOM(2006) 568 v konečnom znení z 2. októbra 2006, KOM(2007) 533 v konečnom znení z 13. septembra 2007, KOM(2008) 486 v konečnom znení/2 z 9. septembra 2008, KOM(2009) 560 v konečnom znení z 19. októbra 2009, KOM(2010) 620 v konečnom znení z 5. novembra 2010.

[4]               Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005.

[5]               KOM(2009) 562 v konečnom znení z 19. októbra 2009.

[6]               Písomné vyhlásenie 0089/2010 o obnovení reciprocity v oblasti vízového režimu – solidarita s rozdielnym postavením českých občanov po jednostrannom zavedení víz Kanadou, z 8. marca 2011.

[7]               KOM(2011) 290 v konečnom znení.

[8]               Systém eVisitor je povolenie navštíviť Austráliu na turistické alebo obchodné účely maximálne na tri mesiace na jeden vstup. Povolenie eVisitor je platné dvanásť mesiacov odo dňa vydania.

[9]               Niektoré nové opatrenia týkajúce sa biometrických údajov nadobudnú účinnosť v roku 2013.

[10]             Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 89.

[11]             Konkrétne na samitoch EÚ a USA 20. novembra 2010 a 28. novembra 2011, počas návštevy generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti vo Washingtone D.C. v novembri 2010, na stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútorných záležitostí EÚ a USA v decembri 2010, apríli 2011, novembri 2011 a júni 2012 a na stretnutiach vysokých predstaviteľov EÚ a USA pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v januári 2011, júli 2011, januári 2012 a júli 2012.

[12]             Na poslednom stretnutí vysokých predstaviteľov EÚ a USA (25. – 26. júla 2012) Ministerstvo USA pre vnútornú bezpečnosť (Department of Homeland Security – DHS) zdôraznilo, že Kongres spojil prijatie nových kritérií oprávnenosti so zavedením účinného „systému vstupu a výstupu“, ktorý je potrebný na spoľahlivý výpočet miery prekročenia schválenej dĺžky pobytu pre jednotlivé krajiny pôvodu. Napriek intenzívnemu úsiliu má DHS problémy so zavedením spoľahlivého „systému výstupu“ a očakáva, že splnenie tohto cieľa bude trvať niekoľko mesiacov.

[13]             Ďalšie informácie o „prístupe dvojakej línie“ sa nachádzajú v štvrtej správe Komisie o reciprocite [KOM(2008) 486 v konečnom znení/2 z 9. septembra 2008] a v piatej správe Komisie o reciprocite [KOM(2009) 560 v konečnom znení]. Rokovania o výmene listov medzi EÚ a USA v súvislosti s niektorými podmienkami vstupu do programu VWP, ktoré patria do právomocí ES v oblasti vstupu do programu VWP alebo pokračovania účasti v ňom, sa neuskutočňujú aktívne od roku 2009, pretože USA nevyžadujú, aby členské štáty v súvislosti s týmito požiadavkami uzatvárali dvojstranné dohody s USA.

[14]             Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008.

[15]             Článok 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

[16]             Vysvetľujúca poznámka: „X“ znamená „uzatvorená dohoda“ a „–“ znamená „neuzatvorená dohoda“.

[17]             Memorandum o porozumení týkajúce sa programu bezvízového styku (VWP) USA a súvisiacich opatrení na posilnenie bezpečnosti.

[18]             Vyhlásenie o zásadách spolupráce v oblasti dvojstranných opatrení na posilnenie bezpečnosti medzinárodného cestovania a požiadaviek programu VWP USA.

[19]             Dohoda o výmene informácií z preverovania známych teroristov alebo osôb podozrivých z terorizmu.

[20]             Dohoda o posilnení spolupráce v oblasti predchádzania závažnej trestnej činnosti a boja proti nej.

[21]             Ešte neratifikovaná.

[22]             Prebieha postup ratifikácie.

[23]             Čaká sa na proces schvaľovania parlamentom.

[24]             Odôvodnenie 17 rozhodnutia Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti.

[25]             Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008.

[26]             Článok 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia.

[27]             Článok 13 ods. 1 písm. d) rámcového rozhodnutia.

[28]             Článok 13 ods. 3 rámcového rozhodnutia.

[29]             Článok 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia.