OZNÁMENIE KOMISIE

Vykonávanie Európskej služby elektronického výberu mýta

(Text s významom pre EHP)

1.           Úvod

Cieľom smernice 2004/52/ES je dosiahnuť interoperabilitu elektronických systémov výberu mýta v Európskej únii[1]. V smernici sa počíta so zriadením európskej služby elektronického výberu mýta (EETS) ako doplnku k národným systémom elektronického výberu mýta v členských štátoch.

Smernica sa týka dvoch zainteresovaných strán:

· Subjekty výberu mýta, ktoré fungujú buď v mene členských štátov alebo v rámci koncesnej zmluvy s členským štátom, riadia infraštruktúru a vyberajú mýto za prevádzku vozidiel v rámci siete, ktorú obhospodarujú.

· Poskytovatelia európskej služby elektronického výberu mýta (ďalej len „poskytovateľ EETS“) poskytujú motoristom alebo dopravcom potrebné zariadenia a služby na prístup k celej infraštruktúre EÚ, ktorá je predmetom mýta, a pre subjekty výberu mýta zabezpečujú platby poplatkov splatných za používanie ich siete.

V článku 3 ods.4 smernice sa ustanovuje, že členské štáty, ktoré majú národné systémy elektronického výberu mýta, zabezpečia, aby prevádzkovatelia ponúkali európsku službu elektronického výberu mýta ťažkým nákladným vozidlám najneskôr tri roky a všetkým ostatným kategóriám vozidiel najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o vymedzení EETS.

Rozhodnutie Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov nadobudlo účinnosť 8. októbra 2009[2] po jeho oznámení členským štátom. Týmto vykonávacím rozhodnutím sa ustanovujú základné požiadavky na túto službu platné v celej EÚ, ako aj povinné normy, technické špecifikácie a prevádzkové predpisy. Ku kľúčovým povinnostiam patria tieto:

(1) Členské štáty musia viesť národné elektronické registre s uvedením spoplatnenej siete, subjektov výberu mýta a poskytovateľov mýtnej služby, ktorých považujú za spôsobilých na registráciu, pričom tieto registre musia elektronickým spôsobom sprístupniť verejnosti. Okrem toho zriadia zmierovací orgán zodpovedný za uľahčovanie zmluvných dojednaní medzi subjektmi výberu mýta a poskytovateľmi EETS.

(2) Subjekty výberu mýta musia nastaviť svoje elektronické systémy výberu mýta v súlade s technickými normami uvedenými v právnych predpisoch a verejne sprístupniť svoje zmluvné podmienky. Musia akceptovať každého registrovaného poskytovateľa EETS na nediskriminačnom základe.

(3) Poskytovatelia EETS musia byť registrovaní v členskom štáte, v ktorom sú usadení. Do 24 mesiacov od registrácie majú dosiahnuť úplné pokrytie európskej cestnej infraštruktúry, na ktorej sa realizuje elektronický výber mýta. Poskytovatelia EETS si navzájom konkurujú a každý účastník cestnej premávky môže uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom, ktorého si vyberie.

V článku 21 rozhodnutia 2009/750/ES sa od Komisie požaduje, aby vypracovala správu o pokroku pri zriaďovaní EETS. V tomto oznámení sa po uvedení EETS do širšieho kontextu európskej dopravnej politiky uvádza pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tejto služby, ako aj hodnotenie Komisie týkajúce sa ďalších krokov, ktoré sa majú prijať na sfunkčnenie EETS.

2.           Kontext európskej dopravnej politiky

Efektívny vnútorný trh je nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a prosperity a umožňuje hladký, rýchly a bezpečný pohyb tovaru a osôb v rámci Únie. Vyžaduje si dobre rozvinutú, udržiavanú a efektívne riadenú infraštruktúru.

Ako spôsob uľahčenia financovania a riadenia cestnej infraštruktúry sa v rámci európskej dopravnej politiky dôsledne podporujú zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“. Mýtne poplatky, t.j. spoplatnenie používania ciest na základe prejdenej vzdialenosti, typu vozidla (napr. na základe jeho vplyvu na životné prostredie a vplyvu na opotrebovanie) a/alebo aj času (napr. konkrétna časť dňa) predstavujú spravodlivý a účinný spôsob zavedenia týchto zásad. Tieto poplatky umožňujú nediskriminačný spôsob platby za mobilitu a účastníkom cestnej premávky vysielajú správne signály o cene. Inými slovami môžu generovať výnosy potrebné na udržiavanie a rozvoj cestnej infraštruktúry, riadiť intenzitu dopravy (napr. znížiť čas špičky, dopravu alebo ovplyvňovať výber dopravných prostriedkov) alebo podporovať používanie ekologickejších vozidiel.

Mýtne systémy sa používajú čoraz častejšie. Dvadsaťdva členských štátov vyberá na určitej časti svojich sietí poplatky za používanie ciest ťažkými nákladnými vozidlami a dvanásť členských štátov za používanie ciest ľahkými súkromnými vozidlami. Spoplatnené cesty v EÚ predstavujú celkovú dĺžku približne 72 000 kilometrov, z čoho 60 % je vybavených elektronickými systémami výberu mýta a v 40 % sa používa systém diaľničných známok. V súčasnosti viac ako 20 miliónov používateľov ciest, motoristov alebo cestných dopravcov využíva systémy elektronického výberu mýta.

Zabezpečením interoperability technológií elektronického výbery mýta v celej Európe dôjde k úsporám z rozsahu a znížia sa náklady na mýtne zariadenia. Európska služby elektronického výberu mýta uľahčí platbu poplatkov za používanie ciest cezhraničnými používateľmi vrátane občasných používateľov[3]. Používatelia skôr prijmú nutnosť platiť za používanie ciest, ak sú spôsoby platenia interoperabilné na európskej úrovni.

Komisia vo svojej bielej knihe z roku 2011 s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru“ vytýčila možné opatrenia na urýchlenie prípravy a harmonizácie spoplatňovania používania ciest. Zdôraznila, že európska služba elektronického výberu mýta môže byť prostriedkom na podporu stratégií spoplatnenia ciest, ktoré prispievajú k udržateľnému systému dopravy a uľahčujú akceptáciu spoplatňovania ciest zo strany používateľov.

Podobne pri príležitosti poslednej zmeny a doplnenia smernice „Eurovignette“ o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami[4] Európsky parlament a Rada požiadali Komisiu o „monitorovanie dosiahnutého pokroku (v rámci smernice) pri vykonávaní skutočnej európskej služby elektronického výberu mýta v dohodnutom termíne“ a „podporu spolupráce medzi členskými štátmi, ktorá sa môže ukázať ako nevyhnutná na zabezpečenie interoperability elektronických systémov výberu mýta na európskej úrovni.“

Najmä „v prípade, keď členský štát vyberá mýto alebo používateľské poplatky výlučne prostredníctvom systému, ktorý vyžaduje používanie palubnej jednotky vo vozidle, zabezpečí, aby príslušné palubné jednotky vo vozidle, ktoré spĺňajú požiadavky smernice 2004/52/ES […], mohli získať všetci používatelia za primeraných administratívnych a hospodárskych podmienok“[5].

3.           Dosiahnutý pokrok

Pokrok dosiahnutý v zavádzaní EETS je sklamaním. Napriek prijatiu rozhodnutia 2009/750/ES, ktorým sa stanovujú potrebné technické špecifikácie a požiadavky, ako aj pravidlá zmlúv týkajúcich sa poskytovania EETS, i napriek úsiliu Európskej komisie[6] a technickej vyspelosti mýtnych technológií ešte európska služba elektronického výberu mýta nie je každodennou realitou používateľov ciest. Nie všetky členské štáty a zainteresované subjekty preukázali plnú angažovanosť potrebnú na finalizovanie regulačných a prevádzkových aspektov služby na ich úrovni. Do roku 2009 väčšina členských štátov zaviedla národné alebo miestne mýtne systémy bez riadneho ohľadu na budúci európsky rozmer tejto služby, pokiaľ ide o harmonogram stanovený v smernici. Neimplementovanie EETS v predpokladanom čase nie je spôsobené technickými dôvodmi. Implementácia celoeurópskej interoperability elektronických systémov výberu mýta nie je technicky komplikovanejšia ako implementácia celoeurópskeho roamingu mobilných telefónov alebo celosvetovej interoperability kreditných kariet.

Niektoré zainteresované subjekty uviedli niekoľko možných vysvetlení tejto oneskorenej implementácie, ale väčšina z nich už nie je odôvodnená alebo sa týka problémov, ktorých riešenia už existujú:

– jedným z uvedených problémov je, že v európskych právnych predpisoch sa vymedzuje iba rámec pre EETS. Tento argument nie je celkom pravdivý, keďže legislatíva stanovuje jasný súbor pravidiel a povinností. V súlade so stratégiou zachovávania otvoreného prístupu konkurencie k trhom služieb sa v rozhodnutí Komisie ponecháva poskytovanie služby na rozhodnutí trhu, hlavne pokiaľ ide o vznik poskytovateľov EETS.

– Takisto sa uvádza, že EETS nie je zaujímavá z komerčného hľadiska. Je však predčasné robiť závery a bezpochyby dopyt existuje:

· V súčasnosti sa 25 % nákladnej cestnej dopravy uskutočňuje cezhranične a do roku 2030 sa očakáva nárast na 30 %. Záujem poskytovateľov služby o EETS sa preto ešte zvýši. Okrem toho profesijné združenia dopravcov na národnej a európskej úrovni opakovane vyjadrili silný dopyt po celoeurópskom systéme elektronického výberu mýta, t. j. jasný dopyt po EETS.

· Asi desať organizácií jasne vyslovilo svoj zámer požiadať o registráciu ako poskytovatelia EETS a nedávno založilo Európske profesijné združenie (AETIS)[7]. Hoci k dnešnému dňu nie je oficiálne zaregistrovaný ani jeden poskytovateľ EETS, podľa získaných informácií sa minimálne jeden budúci poskytovateľ EETS obrátil na svoje vnútroštátne orgány a požiadal o registráciu, ktorá mu bola zamietnutá z dôvodu nepripravenosti právneho a administratívneho rámca.

· Pokračujúci rozvoj alebo rozšírenie systémov spoplatnenia ciest v EÚ vytvoria nové trhové príležitosti pre poskytovateľov EETS. Štyri členské štáty[8] majú v pláne implementovať v nasledujúcich troch rokoch nové celoštátne mýtne systémy a niekoľko členských štátov momentálne rozširuje svoje mýtne systémy. V tejto súvislosti sa v bielej knihe o jednotnom európskom dopravnom priestore stanovuje niekoľko opatrení, ktoré budú ďalej podporovať rozvoj spoplatnenia ciest[9].

– Zavedeniu EETS by bránila aj dlhá životnosť existujúcich národných systémov, pričom ich prispôsobenie systému EETS pred skončením životnosti predstavuje dodatočné náklady. Zdá sa však, že ani tento argument už neobstojí. Väčšina systémov je v prevádzke od polovice 90. rokov a približujú sa ku koncu technickej životnosti. Navyše zákonodarca sa pri prijímaní smernice 2004/52/ES vyjadril jasne v tom zmysle, že by sa mali realizovať investície potrebné na prechod na úplne interoperabilné systémy, hoci určitá miera flexibility bola ponechaná, pokiaľ ide o rozdelenie výdavkov potrebných na financovanie nevyhnutných investícií medzi zainteresované subjekty. Napríklad náklady alebo časť nákladov na investície možno financovať zavedením nových mýtnych sadzieb. Inými slovami všetci používatelia ciest podliehajúci mýtu a nielen používatelia EETS by sa mohli finančne podieľať na týchto investíciách, keďže náklady súvisiace s EETS sa môžu považovať za povolené účtovateľné náklady na infraštruktúru podľa smernice 1999/62/ES (smernica Eurovignette).

Napriek oneskoreniam sa dosiahol aj pokrok:

– Členské štáty zriadili svoje národné elektronické registre, v ktorých je uvedená spoplatnená cestná infraštruktúra v rozsahu pôsobnosti smernice 2004/52/ES na ich území. Subjekty výberu mýta zverejnili svoje výkazy o oblasti EETS, v ktorých sa stanovujú všeobecné podmienky poskytovania EETS na ich infraštruktúrach a ktoré predstavujú základ pre zmluvné vzťahy medzi subjektmi výberu mýta a poskytovateľmi EETS.

– Niekoľko vnútroštátnych orgánov zodpovedných za elektronický výber cestných poplatkov zriadilo neformálnu, tzv. štokholmskú skupinu[10], v ktorej aktívne spolupracujú s cieľom zaviesť európsku službu elektronického výberu mýta a výmeny osvedčených postupov. Táto skupina takisto spolupracuje s AETIS.7

– Európske organizácie pre normalizáciu rozhodne pokročili v oblasti štandardizácie elektronického výberu poplatkov a EETS, ako aj v prípade satelitných mýtnych systémov. Prijali sa postupy skúšania mobilných a pevných zariadení[11], ako aj dôležitá norma[12] týkajúca sa výmeny informácií medzi poskytovateľmi služby a subjektmi výberu mýta v rámci satelitných mýtnych systémov vrátane uplatňovania.

– Komisia v roku 2010 uverejnila „Príručku uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES a rozhodnutia Komisie 2009/750/ES“[13] ako referenčný materiál pre profesijné subjekty priamo alebo nepriamo dotknuté vykonávaním Európskej služby elektronického výberu mýta.

– Komisia po konzultáciách so všetkými zainteresovanými subjektmi v súčasnosti pripravuje usmerňujúci pokyn o interpretácii koncepcií uvedených v prílohe I k rozhodnutiu 2009/750/ES. Tento pokyn, ktorého vydanie sa očakáva čoskoro, poskytuje usmernenie o tom, ako majú zmierovacie orgány zabezpečiť, aby zmluvné podmienky prístupu k sieti subjektov výberu mýta boli spravodlivé, primerané a nediskriminačné. Takisto sa ním vysvetľujú možné modely rozdelenia poplatkov a výnosov medzi profesijné zainteresované subjekty. A napokon rieši otázky vykonávania EERS, ako sú náklady na posúdenie interoperability a vykonávanie skúšok vhodnosti na použitie.

– V súlade s článkom 18 rozhodnutia 2009/750/ES bola zriadená koordinačná skupina orgánov oprávnených osvedčovať súlad so špecifikáciami alebo vhodnosť na použitie zariadení EETS. Táto skupina pripraví usmerňujúce materiály, ktoré sa predložia na schválenie mýtnemu výboru pre elektronické mýto, a ten stanoví spoločné postupy vykonávania skúšok vhodnosti na použitie. Záujem o formálnu notifikáciu Komisii prejavilo štrnásť osvedčujúcich orgánov zo šiestich členských štátov.

– Profesijné zainteresované subjekty si čoraz viac uvedomujú svoje práva a povinnosti[14]. Vo všeobecnosti súhlasia s tým, že nadišiel správny čas na zavedenie EETS a že mnohé prvky nevyhnutné pre EETS už boli zavedené do praxe. Výrobcovia v čoraz väčšej miere kontaktujú útvary Komisie a žiadajú doplňujúce informácie alebo vysvetlenie. Začali sa zmluvné rokovania medzi možnými poskytovateľmi EETS a subjektmi výberu mýta.

– Na získanie skúseností v oblasti technickej a zmluvnej interoperability niektoré subjekty výberu mýta zriadili spoločné podniky ponúkajúce zákazníkom palubné jednotky, ktoré sa môžu používať vo všetkých sieťach v rámci ich zodpovednosti („EasyGo+“, služba zmluvnej interoperability sa momentálne zavádza a kombinuje rôzne technológie DSRC používané v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Rakúsku a „TOLL2GO“, služba technickej interoperability, ktorá je už v prevádzke a zabezpečuje interoperabilitu DSRC/satelit medzi Rakúskom a Nemeckom). Ďalšie subjekty výberu mýta išli ešte ďalej: dospelo sa k dohode o technickej aj zmluvnej interoperabilite medzi TIS-PL a VIA-T, ktorá umožňuje regionálnym poskytovateľom služby ponúkať služby elektronického výberu mýta zahŕňajúce mýtne oblasti v Španielsku a Francúzsku.

Pretrváva však niekoľko problémov:

– Implementáciu EETS brzdí nedostatočná spolupráca medzi rôznymi záujmovými skupinami, z ktorých väčšina preukázala malú angažovanosť pri riešení problémov spoločného záujmu. Úsilie členských štátov sa dosiaľ obmedzuje na úroveň samostatnej vnútroštátnej interoperability, ktorá sa v súčasnosti implementuje vo väčšine krajín prostredníctvom elektronických systémov výberu mýta. Na včasné poskytovanie EETS za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok je potrebná skoková zmena v zmysle celoeurópskej interoperability.

– Väčšina členských štátov ešte musí skompletizovať vnútroštátny rámec, aby potenciálni poskytovatelia EETS vedeli, ako sa prakticky registrovať a kde môžu podávať sťažnosti v prípade obštrukcií zo strany subjektov výberu mýta. V súčasnosti iba dva členské štáty so systémom elektronického výberu mýta zriadili zmierovací orgán, ktorému možno adresovať takéto sťažnosti.[15] Vo všetkých ostatných členských štátoch prebiehajú diskusie s cieľom finalizovať zodpovedajúci právny a regulačný rámec do októbra 2012.

– Niektoré subjekty výberu mýta navrhujú zmluvné ustanovenie, ktorým sa automaticky ukončí zmluva, ak poskytovateľ EETS nedosiahol úplné európske pokrytie do 24 mesiacov[16]. Takéto ustanovenie predstavuje značné obchodné riziko a odrádza potenciálnych poskytovateľov EETS. Zámerom zákonodarcu bolo zabrániť tomu, aby sa poskytovateľ EETS orientoval iba na najvýnosnejšie trhy a aby neprimerane odkladal pokrytie ostatných oblastí. Strata postavenia poskytovateľa EETS závisí od rozhodnutia verejných orgánov a malo by k nej dôjsť iba v prípade, že dotknutá organizácia nemá skutočný záujem o dosiahnutie úplného pokrytia na úrovni Európy.

– Celkové náklady na posúdenie interoperability a realizáciu skúšok vhodnosti na používanie, ktoré vzniknú poskytovateľovi EETS v súvislosti s povinnosťou uloženou niektorými subjektmi výberu mýta, môžu predstavovať prekážku vstupu nových podnikov na trh. V zmysle uvedeného vysvetlenia by však profesijné zainteresované strany mali využiť možnosti, ktoré im poskytujú právne predpisy týkajúce sa Eurovignette, a zmierniť možné finančné riziká subjektov výberu mýta a poskytovateľov EETS.

– Môže byť potrebné zmeniť a doplniť niekoľko platných koncesných zmlúv. Napríklad subjekty výberu mýta možno budú musieť upraviť mýtne sadzby, aby mohli financovať investície potrebné na prispôsobenie infraštruktúry. V prípade cestného mýta sa koncesné zmluvy uzatvárajú medzi subjektom výberu mýta a členským štátom alebo agentúrou pod priamou kontrolou verejných orgánov. Za umožnenie implementácie EETS na svojom území sú v prvom rade zodpovedné dotknuté členské štáty, ktoré môžu v prípade potreby meniť a dopĺňať koncesné zmluvy.

4.           Ďalšie kroky

S cieľom uľahčiť včasné zavedenie EETS členskými štátmi a priemyselným odvetvím a podporiť potrebnú spoluprácu podľa požiadaviek Európskeho parlamentu a Rady sú nevyhnutné tieto opatrenia:

(1) Zrýchliť jednotné vykonávanie rozhodnutia

– Komisia a členské štáty zintenzívnia prácu v rámci Výboru pre elektronické mýto zriadeného smernicou 2004/52/ES. Členské štáty by mali urgentne splniť svoje povinnosti podľa rozhodnutia 2009/750/ES, najmä pokiaľ ide o určenie svojho národného zmierovacieho orgánu (článok 10). Komisia bude v prípade potreby uplatňovať konania vo veci porušenia právnych predpisov.

– Komisia bude monitorovať implementáciu EETS členskými štátmi v zmysle svojho usmernenia k výkladu koncepcií uvedených v prílohe I k rozhodnutiu 2009/750/ES. Členské štáty a národné zmierovacie orgány by mali prihliadať na toto usmernenie pri svojich kontaktoch so subjektmi výberu mýta a potenciálnymi poskytovateľmi EETS. Posledne menovaní by toto usmernenie mali využívať aj počas rokovaní o zmluvách. Komisia ďalej vytvorí európsku sieť národných zmierovacích orgánov, ktoré by mali prispieť k zabezpečeniu rovnakých podmienok na úrovni EÚ pre profesijné zainteresované subjekty dotknuté EETS.

– Členské štáty nesmú povoliť zmluvné ustanovenia, ktoré automaticky ukončujú platnosť zmluvy, ak poskytovateľ EETS nedosiahne v období 24 mesiacov úplné európske pokrytie. Takéto ustanovenia sú proti zamýšľanému účinku rozhodnutia 2009/750/ES. Ak sa v tom bude pokračovať, Komisia otvorí konanie vo veci porušenia právnych predpisov.

– Komisia prevezme iniciatívu s použitím štruktúry zriadenej súčasnými právnymi predpismi o EETS a vypracuje jednotný súbor protokolov pre skúšky vhodnosti na používanie a protokolov o bezpečnostných aspektoch s cieľom obmedziť nesúlad týchto protokolov medzi subjektmi výberu mýta, čím by sa prispelo k zníženiu nákladov účtovaných poskytovateľom EETS.

– Komisia spolu so zainteresovanými stranami zriadi komplexnú platformu na výmenu informácií, ktorá bude poskytovať aktuálne informácie o EETS prostredníctvom jedného prístupového miesta na internete. Táto platforma takisto prispeje k výmene osvedčených postupov a k rozšíreniu aktuálnych informácií o EETS medzi profesijnými zainteresovanými stranami.

(2) Postupný prístup

Ako prvý krok smerom k úplnej interoperabilite na úrovni Európy by členské štáty s výrazným objemom dopravy na transeurópskej sieti mali podporovať cezhraničnú interoperabilitu svojich systémov elektronického výberu mýta. Tieto projekty včasnej realizácie na regionálnej úrovni budú podporované tak, aby ich bolo neskôr možné čo najskôr rozšíriť o všetky cestné infraštruktúry v EÚ, na ktorých sa uplatňuje systém elektronického výberu mýta, pričom tieto projekty môžu poskytnúť konkrétne skúsenosti pri riešení praktických otázok spojených s EETS.

Pozornosť by sa mala venovať dostatočne širokému zapojeniu subjektov výberu mýta a členských štátov, aby sa zabezpečila rozšíriteľnosť týchto projektov na celé územie Únie. Znalosti získané pri implementácii týchto regionálnych projektov, ktoré sú v plnej miere v súlade so zásadou jednej zmluvy/jednej palubnej jednotky, by sa mali efektívnym spôsobom vymieňať medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Komisia je ochotná poskytnúť technickú pomoc takýmto regionálnym iniciatívam a je pripravená preskúmať otázku poskytnutia možnej finančnej podpory regionálnym projektom veľkého rozsahu v kontexte programu TEN-T. Systémy elektronického výberu mýta predstavujú neoddeliteľnú súčasť transeurópskej siete (článok 9 ods. 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 661/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete[17], a preto môžu byť predmetom finančnej podpory EÚ. Komisia zváži zaradenie odseku o EETS a takýchto regionálnych projektoch do nasledujúceho programu TEN-T. V závislosti od prijatia pracovného programu by sa koncom roka mohla uverejniť výzva na predloženie ponúk.

(3) Pozorné monitorovanie vývoja a prípadné prijatie nových iniciatív

Členské štáty by pri spúšťaní nových projektov alebo obnove koncesií mali systematicky overovať a zabezpečovať súlad s požiadavkami EETS. Komisia počas prijímania stanoviska k novým mýtnym úpravám, ktoré sú oznámené v rámci článku 7h smernice 1999/62/ES (Eurovignette), vydá negatívne stanovisko, ak tieto úpravy nezahŕňajú systém plne kompatibilný s EETS.

Ak zmierovací orgán nemôže vyriešiť spory medzi subjektmi výberu mýta a poskytovateľmi EETS, Komisia preskúma sporné otázky ako aj to, či dojednania medzi subjektmi výberu mýta a ich existujúcimi miestnymi/národnými poskytovateľmi služieb sú diskriminačné v porovnaní s dojednaniami navrhnutými pre poskytovateľov EETS.

Napokon možno poznamenať, že ako sa uvádza v bielej knihe o doprave, ak sa napriek všetkému tomuto úsiliu v rámci posúdenia ukáže, že do polovice roku 2013 sa nedosiahol žiadny významný pokrok a interoperabilná služba elektronického výberu mýta nie je k dispozícii vo významom rozsahu, Komisia si vyhradzuje právo predložiť Európskemu parlamentu a Rade novú iniciatívu.

Komisia potvrdzuje svoj záväzok prijať všetky potrebné opatrenia na uľahčenie zavedenia úplnej technickej a prevádzkovej interoperability európskych systémov elektronického výberu mýta. Spolu so zainteresovanými stranami znásobí úsilie na dosiahnutie dostupnosti skutočne európskej služby elektronického výberu mýta pre všetkých zainteresovaných účastníkov cestnej premávky[18].

Európske priemyselné odvetvie si v súčasnosti udržiava popredné miesto vo svete, pokiaľ ide o zariadenie na spoplatnenie ciest a výber mýta. Európske spoločnosti neustále víťazia vo výberových konaniach na mýtne zmluvy na celom svete[19]. EETS môže uľahčiť celosvetové zavedenie a používanie nových produktov, ako sú napríklad interoperabilné palubné jednotky, v ktorých sa kombinujú digitálne tachografy a výber mýta s ďalšími aplikáciami inteligentných dopravných systémov. To zase môže podnietiť vznik úplne nových služieb a aplikácií s celosvetovým trhovým potenciálom, ktoré prispejú k tvorbe rastu a pracovných miest v európskom hospodárstve.

[1]               Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 124.

[2]               Ú. v. EÚ L 268, 13.10.2009, s. 11.

[3]               Pri súčasných schémach spoplatnenia musia byť zavedené nákladné a nepohodlné riešenia, pokiaľ ide o občasných používateľov, s ktorými sa spravidla nezaobchádza rovnako ako s pravidelnými použivateľmi.

[4]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. ES L 187, 20.7.1999, s. 42-50).

[5]               Odôvodnenie 31 a článok 7j v smernici 2011/76/EÚ.

[6]               Napríklad rozsiahle štúdie expertných skupín a projekty CESARE.

[7]               AETIS: Združenie pre elektronické mýto a interoperabilné služby založené 22. decembra 2011.

[8]               FR, BE, HU a DK.

[9]               Cieľ 10: Prejsť k úplnému uplatňovaniu zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“… na generovanie výnosov a zabezpečenie financovania budúcich investícií do dopravy.

Strana 15: Externé vplyvy (hluk, znečistenie…) by sa mohli internalizovať prostredníctvom poplatkov za používanie ciest: 1 Návrh na zmenu „smernice Eurovignette“, 2. Ďalším opatrením sa preskúma postupné zavedenie povinného systému harmonizovanej internalizácie pre úžitkové vozidlá v celej medzimestskej sieti.

Akcia 32: Rámec EÚ na spoplatnenie používateľov mestských ciest

Akcia 39: Inteligentné stanovovanie cien a zdaňovanie/ Vyhodnotenie existujúcich schém spoplatnenia ciest / Pokračovanie internalizácie externých nákladov...

[10]             Členovia štokholmskej skupiny sú ministerstvá alebo vnútroštátne orgány z AT, DE, DK, FI, FR, HU, IE, NL, PL, SE, SI, UK, ako aj CH, NO.

[11]             Normy CEN EN 15509, EN 15876, CEN/ISO EN 14906, TS 14907 a TS 25110.

[12]             Norma CEN/ISO EN 12855.

[13]             http://ec.europa.eu/transport/publications/doc/2011-eets-european-electronic-toll-service_en.pdf

[14]             S profesijnými zainteresovanými subjektmi sa viedli konzultácie v roku 2011 formou dotazníka a konferencie.

[15]             Hlavnou úlohou zmierovacieho orgánu je na požiadanie overiť, či sa všetkým poskytovateľom EETS v ktorejkoľvek mýtnej oblasti EETS na území členského štátu poskytujú spravodlivé a nediskriminačné zmluvné podmienky, t. j. či zmluvné podmienky, ktoré vyžadujú subjekty výberu mýta od rôznych poskytovateľov EETS, nie sú diskriminačné a či spravodlivo odrážajú náklady a riziká zmluvných strán.

[16]             V článku 4 ods. 1 rozhodnutia 2009/750/ES o právach a povinnostiach poskytovateľov EETS sa ustanovuje, že poskytovatelia EETS musia dosiahnuť pokrytie všetkých oblastí EETS v Spoločenstve do 24 mesiacov od ich registrácie.

[17]             Ú. v. EÚ L 204, 5.8.2010, s. 1.

[18]             Legislatíva EETS zabezpečuje, aby základné práva účastníkov cestnej premávky, najmä ochrana osobných údajov, boli v plnej miere rešpektované.

[19]             Nedávno napríklad v Austrálii, Bielorusku, Kanade a Izraeli.