SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o realizácii Európskeho energetického programu pre oživenie

1.           Realizácia programu napreduje

Európsky energetický program pre oživenie (EEPO)[1] poskytuje finančnú podporu vybraným vysoko strategickým projektom v sektore energetiky. Spolufinancovaním týchto projektov program pomáha Európskej únii napredovať k cieľom jej energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy: bezpečnosti a diverzifikácii dodávok energie, dokončeniu a hladkému fungovaniu vnútorného trhu a zníženiu emisií skleníkových plynov. Udržiavaním kapitálových výdavkov v reálnej ekonomike sa program zároveň zameriava na stimulovanie hospodárskej činnosti a podporovanie rastu a tvorby pracovných miest.

Od minuloročnej správy realizácia EEPO pokročila. Na pripomenutie – rok 2010 bol zameraný najmä na naštartovanie uvedenie EEPO. Väčšina dostupných rozpočtových prostriedkov bola pridelená 59 projektom v týchto podprogramoch: plynárenská infraštruktúra (1363 miliónov EUR), elektrická infraštruktúra (904 miliónov EUR), veterná energia na mori (565 miliónov EUR) a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (1000 mil. EUR). Do konca roku 2010 predstavovala celková suma rozhodnutí o grante a dohôd o grante 3 833 miliónov EUR, t. z. 96,3 % celkového rozpočtu EEPO. Suma 146 miliónov EUR, ktorú sa nepodarilo prideliť na projekty v týchto odvetviach do 31. decembra 2010, sa pridelila novému finančnému nástroju, Európskemu fondu pre energetickú účinnosť[2], ktorý je zameraný na energetickú účinnosť a investície do obnoviteľnej energie.

EEPO bol vytvorený v širšom kontexte celkového úsilia vyvinutého na úrovni EÚ s cieľom čeliť finančnej kríze, ktorá vypukla v roku 2008, a podnietiť oživenie hospodárstva. Odvtedy zasiahla Európu ešte vážnejšia kríza a politiky na stimulovanie hospodárstva ostávajú teda veľmi potrebné. Vzhľadom na zložitosť a rozsah krízy nemožno od žiadnej politickej iniciatívy ani programu výdavkov očakávať, že sami o sebe dokážu zabezpečiť oživenie hospodárstva. V tejto ťažkej dobe však EEPO bol a naďalej aj je užitočným nástrojom, ktorý umožňuje napredovať v mnohých kľúčových investičných projektoch, v prípade ktorých by hrozilo, že by sa bez verejných finančných prostriedkov EÚ oneskorili, zmenšili alebo zrušili.

Táto výročná správa sa zameriava na súčasný stav realizácie programu. Hlbšiu analýzu dosahu EEPO poskytuje nezávislé strednodobé hodnotenie[3] vykonané v roku 2011. Podľa tohto prieskumu sa zdá, že program, tým, že sa ním začali stavebné práce a verejné obstarávanie zariadení a medzitovarov, už má významný dosah na reálnu ekonomiku. Z hľadiska energetickej politiky program prispieva konkrétne k používaniu nízkouhlíkových technológií a zlepšovaniu spôsobu, akým fungujú vnútorné trhy s plynom a elektrinou tým, že poskytuje prepojenia medzi západnými a východnými časťami EÚ, v okrajových členských štátoch a v strednej a východnej Európe, zlepšuje skladovacie kapacity, postupne dopĺňa obojsmernú plynovodnú sieť a približuje „energetické ostrovy“.

Skutočná realizácia projektov, ktoré sú podporované týmto programom, sa začala už v roku 2010, ale tempo a plynulú prevádzku program dosiahol až v roku 2011. Niekoľko projektov sa dokončilo a mnohé ďalšie sú už pred dokončením, ako to ukazujú nasledujúce kapitoly. Pri niektorých projektoch je realizácia ťažká a napreduje pomalšie, ako sa pôvodne plánovalo. Hospodárske a regulačné podmienky sú obzvlášť problematické v prípade podprogramu na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého, ktorého ďalšie smerovanie sa teraz rieši.

Spoločný problém troch podprogramov spočíva v zložitých a zdĺhavých postupoch udeľovania povolení. Regulačná neistota, ktorá z toho vyplýva, viedla k oneskoreniu v konečných investičných rozhodnutiach. Úspešná realizácia EEPO si vyžaduje pevný záväzok od všetkých zainteresovaných strán vrátane členských štátov, aby sa urýchlili regulačné postupy a postupy povoľovania. V tejto súvislosti sa očakáva, že návrh Komisie o usmerneniach pre energetickú infraštruktúru[4] prinesie veľké zlepšenia. Návrh obsahuje ustanovenia s cieľom urýchliť postupy udeľovania povolení tým, že sa ním zriaďujú jednotné vnútroštátne orgány na riadenie postupu udeľovania povolení, zavádza sa trojročná lehota na rozhodnutie o udelení povolenia a zvyšuje sa transparentnosť a účasť verejnosti.

Okrem toho je v dôsledku úverovej krízy a následných regulačných opatrení (Bazilej III, Solventnosť II) pre projekty v oblasti infraštruktúry stále ťažšie získať prístup k dlhodobému financovaniu. Zároveň treba počítať s nebývalými objemami investícií, ktoré možno očakávať, nakoľko veľa prevádzkovateľov prenosových sústav (transmission system operators - TSO) bude musieť navýšiť svoje investičné plány, a to dokonca až trojnásobne. Návrh Komisie o Nástroji na prepojenie Európy (CEF)[5], medziodvetvovom fonde pre infraštruktúru, má pomôcť projektom získať potrebné finančné balíky. Finančné nástroje v rámci CEF by tým, že prilákajú nové skupiny investorov (dôchodkové a poistné fondy) a zmiernia niektoré riziká, mali pomôcť propagátorom projektov v prístupe k potrebnému dlhodobému financovaniu pre ich projekty.

Komisia podrobne monitoruje pokrok všetkých projektov a dosiahnutie príslušných dôležitých míľnikov. V pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k tejto správe, sa uvádza súčasný stav každého projektu. V prípade omeškania Komisia prijíma opatrenie, aby sa uľahčila realizácia prostredníctvom intenzívnejšieho dialógu s príjemcami založenom na častom predkladaní správ a kontrol na mieste. Ak sa však nenájde vhodné riešenie na zníženie omeškaní a pokrok v realizácii sa nedarí dosiahnuť, Komisia môže ukončiť svoju finančnú podporu projektu.

Európsky fond pre energetickú účinnosť je v skorej fáze realizácie, keďže funguje len od júla 2011. Počas prvých mesiacov činnosti sa vyvíjalo veľmi intenzívne úsilie, aby fond začal fungovať a aby sa začali určovať projekty, ktoré by fond mohol prípadne podporovať.

2.           Plynárenská a elektrická infraštruktúra

2.1.        Úvod

Infraštruktúrou podprogramov EEPO sa podporuje 44 projektov v troch hlavných oblastiach činností:

– Plynárenská infraštruktúra a projekty ukladania. Infraštruktúra na prepravu plynu a obchodovanie s ním v celej EÚ sa musí ďalej integrovať budovaním chýbajúcich prepojení medzi členskými štátmi a odstraňovaním prekážok medzi krajinami. Bezpečnosť dodávok si vyžaduje integrované energetické siete v rámci EÚ, ako aj ďalšiu diverzifikáciu energetických zdrojov a trás EÚ vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG).

– Projekty spätného toku plynu. Začiatky tejto oblasti činností siahajú do roku 2009, keď po prerušení tokov vedúcich z Ruska cez Ukrajinu nasledovala kríza v dodávkach plynu. Väčšina členských štátov strednej a východnej Európy ostala bez plynu nie kvôli nedostatku plynu v Európe, ale pretože existujúce infraštruktúry nemali technické vybavenie a kapacity na obrátenie tokov plynu zo smeru východ-západ na smer západ-východ.

– Projekty elektrickej infraštruktúry. Integrácia rastúceho množstva elektriny z rôznych obnoviteľných zdrojov, vysoké normy spoľahlivosti, systém bezpečnosti a dostupné ceny energie vyžadujú veľké investície do novej infraštruktúry. Okrem toho, viaceré členské štáty sú stále „energetickými ostrovmi“, pretože sú zle pripojené k ich susedom a vnútornému trhu s energiou.

Projekty sa v každom členskom štáte realizujú prostredníctvom prevádzkovateľov prenosových sústav (TSO) alebo propagátorov projektu. Priemerná doba trvania projektu je 3 až 5 rokov. Vyčlenila sa suma vo výške 2, 268 miliardy EUR, z ktorej sa približne 586 miliónov EUR, t. z. 25,9 %, vyplatilo príjemcom už do konca marca 2012. Malo by sa zdôrazniť, že nemožno urobiť žiadne platby, kým projekty nezískajú environmentálne povolenia. Okrem toho, s cieľom ochrániť finančné záujmy EÚ aj platby podliehajú pevnému záväzku propagátorov realizovať projekt prostredníctvom konečného investičného rozhodnutia.

2.2.        Doterajší pokrok

2.2.1.     Projekty dokončené v roku 2011

Zo 44 projektov spolufinancovaných týmto programom bolo na začiatku roku 2012 ukončených týchto 13 (30 %):

– dve plynové prepojenia spájajúce po prvýkrát Maďarsko s Chorvátskom a Rumunskom a tým podporujúce integráciu a rozvoj trhov v regióne,

– posilnenie belgickej plynovodnej siete na osi Nemecko - Spojené kráľovstvo, čím sa umožňuje zároveň poskytnúť kapacitu spätného toku z holandsko - nemeckej hranice smerom na Zeebrugge v Belgicku a k Spojenému kráľovstvu,

– sedem projektov týkajúcich sa spätného toku, z toho štyri v Rakúsku, dva v Slovenskej republike a jeden v Českej republike. Projektmi sa poskytuje všetkým susediacim krajinám lepší prístup k rakúskym úložiskám v Baumgartene,

– dve elektrické prepojenia medzi Portugalskom a Španielskom, ktoré zlepšia fungovanie iberského trhu s elektrinou a integráciu obnoviteľných zdrojov energie,

– jedno elektrické prepojenie medzi Rakúskom a Maďarskom, ktoré poskytuje značnú dodatočnú prepravnú kapacitu na preťaženom smere juh-juh a umožňuje tak ďalšiu integráciu trhu a obchodu.

2.2.2.     Pokrok v prebiehajúcich projektoch

Zo zostávajúcich projektov napreduje 18 projektov (10 v oblasti plynu a 8 v oblasti elektriny) podľa plánu (40 %). Začali sa postupy obstarávania a stavebné práce, podporuje sa rast a tvorba pracovných miest prostredníctvom nákupu káblov, potrubí, kompresorových staníc alebo iného zariadenia.

Pokiaľ ide o plyn, realizácia projektu výrazne pokročila aj v týchto troch európskych regiónoch:

– päť projektov v pobaltskom regióne (Poľsko, Dánsko, Litva a Lotyšsko)

– dva projekty v strednej a východnej Európe (Slovinsko a Česká republika)

– tri projekty v západnej Európe (Belgicko, Francúzsko a Španielsko)

Pokiaľ ide o elektrinu, dobrý pokrok sa dosiahol v realizácii projektov v týchto dvoch regiónoch:

– tri projekty prepojenia v pobalstkom regióne (Estónsko, Lotyšsko, Fínsko a Švédsko)

– päť projektov v západnej Európe (Nemecko, Írsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Taliansko a Malta)

Napokon len 13 projektov zo 44 (30 %) napreduje pomalšie, ako sa očakávalo, a to z dôvodu technických, regulačných a obchodných ťažkostí. V tomto prípade propagátori projektov požiadali v priemere o 18 mesačné predĺženie obdobia realizácie.

Časové sklzy v dokončovaní dohôd o dodávkach plynu sú príčinou omeškania troch dôležitých projektov, ktoré sú zamerané na diverzifikáciu dovozu plynu do EÚ cez nové trasy a z nových zdrojov: Galsi z Alžírska do Talianska, Poseidon z Grécka do Talianska and Nabucco z Turecka do Rakúska privádzajú nový kaspický plyn a nové zmluvné strany (Azerbajdžan, Turkménsko) a možno iracký plyn. Podpora, ktorú ponúkol EEPO týmto projektom, bola dôležitá na to, aby sa skôr získalo konečné investičné rozhodnutie, ktoré v konečnom dôsledku závisí od rozhodnutia výrobcov plynu privádzať plyn cez tieto plynovody. Rokovania s cieľom prijať takéto rozhodnutia[6] prebiehajú a mohli by sa prijať v priebehu tohto roka. Akýkoľvek náznak oslabenia podpory zo strany EÚ pre tieto projekty by v tomto čase intenzívnych obchodných rokovaní vyslal výrobcom plynu zlý signál.

V ostatných prípadoch sa ukázalo, že z technických dôvodov sú postupy obstarávania zložitejšie, a to najmä v troch projektoch: prepojenie medzi Bulharskom a Rumunskom, prepojenie medzi Talianskom a Maltou a projekt spätného toku v Portugalsku. Udeľovanie administratívnych povolení je ďalším významným faktorom pri oneskorení realizácie viacerých projektov, predovšetkým projektov spätného toku v Poľsku a v Českej republike. Niektoré projekty sa oneskorili z dôvodu regulačných aspektov alebo poklesu záujmu trhu v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu, ako je tomu zrejme v prípade projektov spätného toku v Rumunsku a Maďarsku, zväčšenia jedného zásobníka plynu v Českej republike umiestneného v Tvrdoniciach a prepojenia medzi Maďarskom a Slovenskom. A napokon prepojenie medzi Bulharskom a Gréckom, veľmi dôležité pre bezpečnosť dodávok v tomto regióne, sa oneskorilo z dôvodu legislatívnych zmien v Bulharsku.

2.3.        Záver

Počas druhého roku realizácie vykázali dobré výsledky projekty v oblasti plynárenskej infraštruktúry v plynárstve a elektroenergetike, najmä projekty spätného toku plynu, s 13 dokončenými a fungujúcimi projektmi. Veľká väčšina týchto projektov, 31 zo 44 projektov alebo 70 %, je buď ukončená alebo napreduje podľa plánu.

Z celkového pohľadu EEPO konkrétne zlepšuje spôsob, akým funguje vnútorný trh, tým, že poskytuje prepojenia medzi západnými a východnými časťami EÚ a zvyšuje bezpečnosť dodávok príslušnej krajiny a regiónov[7]. EEPO dáva plynárenskej infraštruktúre skutočne európsky rozmer, ktorý umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu realizáciu tretieho balíka pre vnútorný trh a nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu[8]. Prijímajú sa niektoré dôležité kroky smerom vpred: projekty spätného toku fungujú a zabránili kríze v dodávkach plynu počas nedávneho chladného obdobia vo februári 2012. Silná podpora EEPO projektom južného koridoru zemného plynu (Southern Gas Corridor) zohrala dôležitú úlohu v rokovaniach o dodávateľskými krajinami, ktoré sa zintenzívňujú. Podporené projekty v elektroenergetike dávajú silný podnet na dobudovanie vnútorného trhu s úplnou účasťou všetkých častí Európskej únie a na významné zlepšenia bezpečnosti dodávok v príslušných krajinách a regiónoch. Projekty elektrickej siete prispejú k integrácii elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Dokončenie celoeurópskeho systému energetickej infraštruktúry napreduje aj vďaka odstráneniu prekážok a postupnej integrácii „energetických ostrovov“, ako sú tri pobaltské štáty, Iberský polostrov, Írsko, Sicília a Malta. Okrem toho, program urýchlil realizáciu projektov prostredníctvom financovania osobitných opatrení a stavebných prác, pomohol propagátorom projektov zabezpečiť dodatočné zdroje od finančných inštitúcií a pomohol veľkému množstvu projektov, ktoré čelili vážnym problémom, pokiaľ ide o získanie environmentálneho povolenia, aby ich vnútroštátne správy uprednostnili.

K dnešnému dňu sa predpokladá, že väčšina z 31 prebiehajúcich projektov by sa mala dokončiť počas rokov 2012 – 2013, zatiaľ čo do roku 2017 bude prebiehať len niekoľko projektov, a to z dôvodu technických, regulačných a obchodných problémov, ktorým čelia.

3.           Veterná energia na mori (OWE)

3.1.        Úvod

Podprogram EEPO „Veterná energia na mori“ sa skladá z deviatich projektov v dvoch hlavných oblastiach činností:

– podpora rozsiahleho testovania, výroby a rozmiestňovania inovačných turbín a štruktúr stojanov turbín na mori,

– podpora modulárnych riešení sieťovej integrácie veľkých objemov výroby elektrickej energie z vetra.

Medzi príjemcami grantov sú developerské spoločnosti, inžinierske spoločnosti, výrobcovia obnoviteľnej energie a TSO. Všetky dostupné prostriedky vo výške 565 miliónov EUR sa pridelili a na konci marca 2012 dosiahli platby všetkým deviatim projektom spolu 189 miliónov EUR.

3.2.        Súčasný stav projektov OWE

Stav realizácie projektov je dosť nejednotný - jeden projekt je už dokončený, ďalšie prebiehajú, ale niektoré majú veľké oneskorenie.

3.2.1.     Veterné turbíny na mori a štruktúry (šesť projektov)

Prostredníctvom grantov EEPO je teraz zaistená inštalácia prvých veľkých (400 MW) veterných fariem na mori ďaleko od pobrežia (viac ako 100 km) a v hĺbke (viac ako 40 metrov). Tieto peňažné prostriedky EEPO v podstate umožnili vybraným projektom získať potrebné pôžičky od bankových konzorcií, aby sa mohli finančne uzavrieť. Opatrenie EEPO týkajúce sa Thornton Bank v Belgicku sa skončilo v septembri 2011.

Štyri nemecké projekty veterných fariem sú už vo fáze výroby a/alebo inštalácie. Okrem toho, prvá veterná energia na mori vyrobená prostredníctvom infraštruktúry spolufinancovanej EEPO bola dodaná do nemeckej siete už na jeseň 2010. Tieto projekty napredujú celkovo veľmi dobre, ale v porovnaní s pôvodným plánovaním vykazujú isté oneskorenie, ktoré je spôsobené troma hlavnými príčinami: oneskorenia zaručeného sieťového pripojenia, oneskorenia v postupe udeľovania povolení a oneskorenia z technických príčin (nedostatky kvality vo výrobe a nepriaznivé poveternostné podmienky). V dôsledku toho bol už pre jeden projekt (Bard I) oficiálne prepracovaný časový plán, a to prostredníctvom zmeny a doplnenia dohody o grante, a v prípade iných programov sa očakáva žiadosť o predĺženie trvania dohody o grante z jedného na dva roky.

Projekt zameraný na inštalovanie skúšobného strediska technológie pre veternú energiu na mori v Aberdeen (Spojené kráľovstvo) čelí väčším časovým sklzom. Aby sa umožnila kombinácia komerčnej veternej farmy a skúšobného zariadenia, musela sa vytvoriť vhodná podniková štruktúra, na ktorej sa podieľajú viacerí príjemcovia. Okrem toho, postup udeľovania povolení trvá dlhšie, ako sa očakávalo.

3.2.2.     Veterná sieť na mori (tri projekty)

Tri projekty veternej siete na mori, ktoré sú zamerané na inovačné technológie na integráciu elektriny získanej z veternej energie na mori (vysokonapäťové zdroje jednosmerného prúdu - regulované zdroje napätia), sú menej rozvinuté. Hlavným cieľom týchto projektov je poskytnúť prvé základné stavebné kamene pre európsku sieť na mori. Dosahujú vysokú úroveň zložitosti, a to nielen z technologického, ale aj z regulačného a obchodného hľadiska. Časové sklzy v prípade rozhodnutí o spolufinancovaní vnútroštátnymi regulačnými orgánmi znamenajú, že by sa mal prepracovať časový plán týchto projektov, čo by vyžadovalo predĺženie trvania projektov až do obdobia 2016 – 2018. Napriek týmto ťažkostiam sa však v rámci projektov na integráciu veternej energie urobili v roku 2011 významné kroky vpred, tým, že sa spresnili ich obchodné ciele, vymedzili sa optimálne trasy pre káble a stanovila sa technická špecifikácia prepojenia modulov.

3.3.        Závery

Podpora EEPO pre projekty „turbín a štruktúr“ umožní priamo zvýšiť bezuhlíkovú výrobnú kapacity elektriny o ďalších 1 500 MW a niektoré projekty už čiastočne tento výsledok dosahujú. Projekty EEPO prinášajú aj dôležité poznatky, ktoré umožňujú napr. skrátenie výrobnej doby v prípade základní na mori a skrátenie doby inštalácie základní.

V niektorých prípadoch je realizácia projektov ťažká a napreduje pomaly. Včasné vykonanie opatrení EEPO veľmi závisí od rýchleho priebehu postupov na udeľovanie povolení. Dôležité sú aj ďalšie rámcové podmienky, ako sú záruky, že veterné farmy na mori získajú pripojenie k sieti.

V prípade projektov na integráciu veternej energie sú zásadnými problémami, ktoré je potrebné vyriešiť pred prijatím konečných investičných rozhodnutí, udeľovanie licencií veterným farmám, ktoré sa majú pripojiť, ako aj spolufinancovanie, ktoré sa má získať prostredníctvom regulačných orgánov.

4.           ZACHYTÁVANIE A UKLADANIE OXIDU UHLIČITÉHO (CCS)

4.1.        Úvod

Dosiahnutie náročných cieľov EÚ v oblasti energetickej politiky a politiky v oblasti zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o dekarbonizáciu energetického systému do roku 2050, si vyžaduje využívanie nízkouhlíkových technológií vrátane zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS). EEPO sa v súlade s Európskym strategickým plánom pre energetické technológie zameriava na demonštráciu integrovaných projektov CCS s cieľom dosiahnuť, aby bola táto technológia do konca desaťročia komerčne životaschopná. Program poskytuje finančnú podporu vo výške 1 miliardy EUR šiestim projektov v odvetví výroby elektrickej energie, z ktorej sa k marcu 2012 príjemcom vyplatilo už 392 miliónov EUR. Vybrané projekty zahŕňajú tri rôzne technológie na zachytávanie CO2, ako aj rôzne koncepcie ukladania CO2 na pevnine a v mori: uhľovodíkové polia (so zvýšenou ťažbou ropy a bez nej) a hlboké slané vodonosné vrstvy. Týmto prístupom sa uznáva, že integrované projekty CCS predstavujú novú technologickú výzvu a ich demonštrácia si vyžaduje riešenie celého radu technických, hospodárskych a regulačných problémov. Koordinátormi projektov sú podniky verejných služieb alebo energetické spoločnosti. Ďalšími príjemcami sú spoločnosti pôsobiace v oblasti prenosu energie, dodávatelia zariadení a výskumné ústavy.

4.2.        Súčasný stav projektov CCS

EEPO umožnil rýchly začiatok všetkých šiestich projektov (v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Holandsku, Poľsku a Španielsku). Pre jeden z týchto projektov bol program EEPO dôležitý pre získanie vnútroštátnych finančných prostriedkov. V oblasti udeľovania povolení začal program EEPO cielený dialóg a spoluprácu s orgánmi a miestnymi obyvateľmi. Je možné, že niektoré projekty pomohli tiež urýchliť vlastné vykonávanie právneho rámca na úrovni členských štátov. Okrem toho, doposiaľ vykonané podrobné inžinierske štúdie poskytli podnikom verejných služieb zasvätené know-how, pokiaľ ide o budúce fungovanie integrovaného zariadenia na CCS (zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého). Práce na charakterizovaní konkrétnych geologických úložiskách viedli aj k určeniu vhodných miest na stále a bezpečné ukladanie CO2.

Podprogram CCS si vyžaduje v prípade projektov povinnosť vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy. Táto povinnosť sa konkretizovala zavedením siete projektov CCS. Rovnako ako v roku 2010 aj v roku 2011 sieť uverejnila verejné zhrnutie skúseností získaných z projektov na ukladanie CO2, zapojenie verejnosti a udeľovanie povolení.

V roku 2011 väčšina projektov dokončila štúdie inžinierskych projektov (Front-End Engineering Design – FEED) pre zariadenia na zachytávanie, vrátane predbežného výberu dodávateľa zariadení, čo je posledný technický krok pred uvedením do prevádzky. Práca na charakterizovaní vybratých úložísk pokračovala spoločne s rozvojom optimálnych dopravných trás pre CO2.

Napriek týmto pozitívnym krokom čelí podprogram CCS ako celok niektorým závažným regulačným a hospodárskym neistotám, ktoré môžu ohroziť jeho úspešnú realizáciu. Pretrvávajúce ťažkosti ilustruje skutočnosť, že žiadny z projektov ešte neprijal konečné investičné rozhodnutie (FID). Prvý projekt, v prípade ktorého sa očakáva, že bude pripravený na prijatie konečného investičného rozhodnutia - do konca októbra 2012 - je v Holandsku. V prípade všetkých ostatných projektov sa prijatie konečného investičného rozhodnutia neočakáva skôr ako v roku 2013. Tento míľnik sa oneskoril z rôznych dôvodov, okrem iného preto, lebo: sa ešte nezískali všetky povolenia, sa nedokončila charakterizácia úložiska, sa ešte nedokončila finančná štruktúra. Okrem toho, vzhľadom na nízke ceny oxidu uhličitého v rámci systému obchodovania s emisiami (ETS) nie sú krátkodobé a strednodobé obchodné ciele CCS atraktívne a takisto sa zvýšili odhadované prevádzkové náklady na zariadenia. Napokon, vzhľadom na súčasné hospodárske podmienky čelia projekty rastúcim ťažkostiam s prístupom k financovaniu.

Na začiatku roku 2012 sa zastavil projekt EEPO v nemeckom Jaenschwalde. Okrem toho, že čelil nesúhlasu verejnosti v súvislosti s potenciálnym úložiskom, došli propagátori projektu k záveru, že značné časové sklzy Nemecka v transpozícii smernice o CCS by neumožnili získať potrebné povolenia na ukladanie CO2 v plánovanom termíne.

Vzhľadom na tieto ťažké okolnosti sa zdá, že budúcnosť CCS stojí na križovatke. Komisia podrobne diskutuje so zainteresovanými stranami CCS a propagátormi projektov o najvhodnejšom pokračovaní podpory zo strany EÚ pre toto strategicky dôležité odvetvie, ako aj o možnostiach, ktoré by umožnili najlepšie využitie prostriedkov EEPO v prípade projektov, ktoré prijmú kladné FID.

4.3.        Závery

Značný pokrok sa dosiahol pri dokončovaní podrobných technických štúdií zariadení na zachytávanie a v menšej miere pri schvaľovaní úložisk.

Po druhom roku realizácie sa však podprogram CCS ocitol na križovatke: jeden projekt sa zrušil a žiadny zo zvyšných piatich projektov doteraz neprijal konečné investičné rozhodnutie. Táto situácia má niekoľko príčin: ešte sa nezískali všetky povolenia, nedokončila sa charakterizácia úložiska, je ešte treba dokončiť finančnú štruktúru.

V dôsledku toho väčšina zariadení pravdepodobne odloží prevádzku na obdobie 2016/2017. CCS je novou činnosťou, pri ktorej sa okrem schvaľovania technických a hospodárskych hľadísk musia dodržiavať aj nové regulačné rámce (napr. pre ukladanie CO2). Ak sa má v prípade týchto projektov zmierniť oneskorenie v súvislosti s regulačnými a finančnými aspektmi, priemysel a členské štáty budú musieť vyvinúť väčšie úsilie.

5.           Európsky fond energetickej účinnosti (EEE-F)

5.1.        Charakteristiky a ciele fondu

Nariadením (EÚ) č. 1233/2009 sa stanovuje vytvorenie finančného nástroja na podporu energetickej účinnosti a investícií do decentralizovaných zdrojov obnoviteľnej energie. Nariadením sa vyčleňuje na tento nový nástroj suma vo výške približne 146,3 milióna EUR, ktorá zodpovedá rozpočtovým prostriedkom na záväzky, ktoré sa nevyužili k 31. decembru 2010.

Po vstupe zmeneného a doplneného nariadenia o EEPO do platnosti Komisia poverila Európsku investičnú banku (EIB) úlohou vytvoriť investičný fond a začať jeho prevádzku. Na tento účel bola v marci 2011 medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou podpísaná dohoda o delegovaní. „Nástroj“ má podobu investičného fondu s názvom Európsky fond pre energetickú účinnosť (EEE-F)[9], technickej pomoci a činností v oblasti zvyšovania informovanosti. Fond má kapitál vo výške 265 miliónov EUR, na ktorý prispela EÚ sumou 125 miliónov EUR. Ďalší zakladajúci partneri prispeli takto: EIB 75 miliónov EUR, Cassa Depositi e Prestiti (CDP) 60 miliónov EUR a Deutsche Bank 5 miliónov EUR. Okrem poskytovania kapitálu na fond prispieva EÚ sumou 20 miliónov EUR na technickú pomoc a 1,3 milióna EUR na činnosti v oblasti zvyšovania informovanosti. Účasť vo fonde je otvorená aj pre ďalšie finančné inštitúcie, ktoré môžu mať záujem sa zapojiť.

Účasť vo fonde je otvorená aj pre ďalšie finančné inštitúcie, ktoré môžu mať záujem sa zapojiť. V súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu fond EEE-F dopĺňa a podporuje súčasný politický rámec pre energetickú účinnosť, najmä plán energetickej účinnosti na rok 2011[10] a návrh smernice o energetickej účinnosti[11].

Fond investuje do opatrení na šetrenie energie a opatrení v oblasti energetickej účinnosti (70 %), projektov obnoviteľnej energie (20 %) a čistej mestskej dopravy (10 %) so zameraním na investície do mestského prostredia. Príjemcami tohto nástroja sú miestne, regionálne a v opodstatnených prípadoch aj vnútroštátne verejné orgány a verejné či súkromné subjekty, ktoré konajú v mene verejných orgánov.

Fond ponúka rôzne druhy dlhových a kapitálových nástrojov[12] prispôsobených štruktúre a potrebám projektov. Môže poskytovať predovšetkým tieto druhy finančných služieb: strednodobé a dlhodobé prednostné úvery, podriadené úvery, investície do mezanínových dlhov, záruky, kapitálové a kvázi kapitálové investície alebo forfaiting[13]. Zložka technickej pomoci poskytuje propagátorom projektu finančnú podporu v podobe grantov na pomoc pri štrukturovaní projektov a príprave žiadostí adresovaných fondu.

Fond EEE-F bol zriadený, aby pomohol odstrániť hlavné trhové prekážky energetickej účinnosti: nedostatok prispôsobeného financovania, nízku dôveru trhu v tieto investície a vysoké kapitálové náklady na rozvoj projektov. Cieľom fondu je preto financovať konkrétne opakovateľné „majákové projekty“ a preukázať finančnú životaschopnosť investícií do energetickej účinnosti tým, že poskytne na mieru prispôsobené financovanie, ktoré trh v súčasnosti neponúka, predovšetkým na podporu rozvoja spoločností poskytujúcich energetické služby a na získanie dodatočného financovania zo súkromných zdrojov.

5.2.        Doterajší pokrok

Po podpise dohody o delegovaní EIB promptne urobila všetky právne kroky potrebné na to, aby sa fond 1. júla 2011 mohol zriadiť a začať fungovať. Deutsche Bank, vybraná ako správca fondu, prijala najskôr rad komunikačných a marketingových krokov, aby fond predstavila s cieľom vyvolať záujem o projekty a nadviazať cenné kontakty s obcami, miestnymi orgánmi a tak isto potenciálnymi investormi v záujme budúceho zväčšenia fondu. V tejto súvislosti boli vytvorené internetové stránky www.eeef.eu a bol sprevádzkovaný internetový nástroj na predkladanie projektov s cieľom uľahčiť interakciu medzi správcom fondu a žiadateľmi Pokiaľ ide o zložku technickej pomoci, jej správou poverila EIB správcu fondu a už sa preskúmavajú prvé žiadosti.

Už počas prvých mesiacov činnosti fondu obce, spoločnosti poskytujúce energetické služby a ďalšie subjekty konajúce v mene verejných orgánov predložili správcovi fondu veľký počet návrhov na projekty v oblasti kombinovanej výroby elektriny a tepla, verejného osvetlenia, diaľkového vykurovania a modernizácie budov. Niekoľko sľubných projektov je predmetom podrobného posúdenia a pripravujú sa prvé zmluvy. Rovnako ako v prípade iných finančných nástrojov mnoho predbežne vybraných projektov vyžaduje dlhé postupy verejného obstarávania a zložité vypracovávanie zmlúv. Prvé projekty budú pilotné a podporia najmä štruktúry spoločností poskytujúcich energetické služby. V tejto súvislosti bola vypracovaná štandardná forfaitingová zmluva na služby založené na energetickej účinnosti, ktorá uľahčí rozvoj a rozšírenie inovačných dohôd so spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby.

Očakáva sa, že po typickej počiatočnej fáze sa objavia ďalšie projekty. Do júna 2013, ako sa to požaduje v nariadení 1233/2010, podá Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku a možnom budúcom rozvoji fondu.

[1]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky.

[2]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 663/2009.

[3]               http://ec.europa.eu/energy/evaluations/doc/2011_eepr_mid_term_evaluation.pdf

[4]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, COM(2011) 658 final.

[5]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“, COM(2011)665

[6]               V prípade projektu Poseidon sa rokovania s developérom ložiska Shah Deniz 2 nedávno prerušili a sponzori projektu uvažujú o iných zdrojoch dodávok v kaspickej oblasti a v oblasti Stredného východu.

[7]               Dôkladná analýza modelu trhu s plynom v podunajskom regióne vypracovaná Regionálnym centrom pre výskum energetickej politiky ukazuje výhody vyplývajúce z daných prepojení a ich dosah na zníženie cien zemného plynu v danom regióne, ktoré môže dosiahnuť až 6 %. (Skúmanými projektmi sú napríklad prepojenie HU–SK, prepojenie BG–EL a poľský projekt LNG.) Viac informácii nájdete na: http://www.rekk.eu/images/stories/letoltheto/kaderjak_drgmm_ep_20120620_v2.pdf

[8]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 10. októbra 2010. Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010

[9]               EEE-F SA je štruktúrovaný finančný nástroj (SICAV-FIS podľa luxemburského práva)

[10]             COM(2011) 109 z 8.3.2011

[11]             COM(2011) 370 z 22.6.2011.

[12]             EEE F neposkytuje dotácie alebo subvencované úrokové sadzby (zvýhodnené pôžičky). Tieto finančné stimuly sa nepovažujú za vhodné stimuly pre projekty, ktoré vytvárajú dostatočné príjmy na to, aby boli finančne životaschopné.

[13]             Schémy forfaitingu spočíva v predaji budúcich pohľadávok (úspory energie) za diskontné sadzby. Schémy forfaitingu v rámci EEE-F sú dodatočne zaistené prostredníctvom zmlúv o energetickej hospodárnosti, ktoré slúžia ako kolaterál.