SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o úsilí členských štátov, ktoré v roku 2010 vynaložili na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami

1.           Úvod

Od členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii každý rok do 1. mája poslali správu o svojom úsilí vynaloženom v predchádzajúcom roku na dosiahnutie udržateľnej rovnováhy medzi kapacitou flotíl a dostupnými rybolovnými možnosťami. Komisia pripravila na základe týchto správ a údajov v registri rybárskej flotily EÚ súhrn za rok 2010, ktorý predložila Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) a Výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru. Komisia v tejto správe teraz Rade a Európskemu parlamentu predkladá súhrn správ členských štátov, technickú prílohu a stanoviská uvedených výborov.

Hodnota týchto správ pre posúdenie kapacity v členských štátoch je bohužiaľ stále obmedzená. Dvor audítorov dospel k záveru, že pravidlá, podľa ktorých členské štáty predkladajú správy, sú nedostatočné a nejasné, čo považuje za jeden z dôvodov neúplného a nedostatočného podávania správ vo väčšine členských štátov, v dôsledku čoho nie je možné vyvodiť závery o nadmernej kapacite rybolovu. Komisia s týmito závermi súhlasí a do prijatia reformy spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva bude pokračovať v spolupráci s výborom STECF a členskými štátmi na ďalšom rozvoji existujúcich usmernení útvarov Komisie týkajúcich sa kapacity s cieľom zabezpečiť väčšiu prehľadnosť požadovaných informácií a štruktúry podávaných správ.

2.           Súhrn správ členských štátov

Nasledujúce zhrnutia vychádzajú zo správ predložených členskými štátmi[1]. Obsahujú stručné vlastné hodnotenie členských štátov týkajúce sa rovnováhy medzi veľkosťou ich flotily a prostriedkami, ktoré im boli pridelené. Komisia navrhla, aby členské štáty používali Usmernenia útvarov Komisie na posúdenie rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami vypracované na základe odporúčaní výboru STECF. Tieto usmernenia sa v ďalšom texte uvádzajú len ako „usmernenia“.

2.1.        Belgicko

Usmernenia boli v správe uplatnené na dve kategórie plavidiel s vlečnými sieťami s rozperným rahnom. Priemerná hodnota biologického ukazovateľa pre platesu a soleu bola prijateľná. Využitie kapacity bolo od 80 % do 90 %. ROI[2] v roku 2009 ukazovala záporné hodnoty, ale to môže byť v dôsledku nového spôsobu výpočtu. Počet FTE[3] ďalej klesá, pričom mzdy v kategórii 24 – 40 m sa mierne zvýšili, zatiaľ čo mzdy v kategórii 12 – 24 m sa znížili.

V roku 2010 boli čiastočne vyradené dve plavidlá. Hlavným úspechom počas roka bolo zavedenie programu investícií do plavidiel v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo vrátane investícií do plavidiel na zvýšenie energetickej účinnosti. Bulharsko

2.2.        Bulharsko

Usmernenia boli v správe uplatnené. Bulharsko uviedlo, že zásoby rýb a flotily sa zdajú byť v rovnováhe. Pokiaľ ide o plavidlá s dĺžkou do 12 metrov, Bulharsko chce zlepšiť rovnováhu ich zošrotovaním a opatreniami na modernizáciu. Kapacita bulharskej rybárskej flotily v roku 2010 vzrástla o 3,0 %, pokiaľ ide o tonáž, a o 5,1 %, pokiaľ ide o výkon. Počet plavidiel sa zvýšil o 134 (6,1 %). V roku 2010 sa zvýšil aj počet dní rybolovu oproti roku 2009 ako dôsledok administratívneho rozhodnutia nahradiť nečinné plavidlá, a poskytnúť tak príležitosť majiteľom nových plavidiel. V roku 2010 bolo nečinných celkom 1 311 plavidiel (56 % zo všetkých plavidiel).

2.3.        Dánsko

Usmernenia boli uplatnené v prípade 11 kategórií flotily. Analýza ukazuje stabilnú situáciu a naznačuje, že neexistuje významná dlhodobá fyzická nadmerná kapacita. Po zahrnutí pasívnych plavidiel sa však objavuje nadmerná kapacita v kategóriách malých plavidiel. Hospodárske ukazovatele ukazujú zvyšovanie nadmernej kapacity v hospodárskych výsledkoch. Možnosť prenosu kvót mala za následok zníženie počtu komerčných plavidiel.

V roku 2010 sa kapacita dánskej rybárskej flotily znížila o 9,5 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž, o 9,4 %, pokiaľ ide o kW, a o 3,1 %, pokiaľ ide o počet plavidiel. Najväčšie zníženie nastalo v kategórii plavidiel s dĺžkou od 12 do 24 m. Na flotilu sa vzťahuje plán obnovy tresky obyčajnej v Severnom a Baltskom mori. V priebehu rokov 2009 – 2010 bolo rybolovné úsilie v Severnom mori pomerne stabilné a v Baltskom mori sa znížilo o 16 %.

2.4.        Nemecko

Správa obsahovala vyjadrenia týkajúce sa rovnováhy vychádzajúcej z kvalitatívneho biologického prístupu a nedospelo sa v nej k oficiálnemu záveru o stave rovnováhy. Ukazovatele rovnováhy nie sú odhadnuté. Kvalitatívny prístup naznačuje, že flotily sú viac-menej v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ale neodkazuje na dostupné a vynaložené rybolovné úsilie. K 31. decembru 2010 bolo v registri flotily 1 674 plavidiel, tonáž 67 219 GT a výkon 158 385 kW. V priebehu roka došlo k čistému zníženiu o 93 plavidiel. Zníženie bolo dosiahnuté prevažne vyradením plavidiel z malých pobrežných flotíl. Zníženie kapacity kategórie plavidiel nad 12 metrov s pasívnym výstrojom a zníženie kapacity kategórie plavidiel s vlečnými sieťami s rozperným rahnom (zoznam I a II) nastalo najmä v dôsledku zlého stavu zásob sleďa.

2.5.        Estónsko

Usmernenia boli v správe uplatnené. Využitie kapacity plavidiel s vlečnými sieťami v Baltskom mori je nízke, a to aj napriek jeho zvýšeniu zo 60 na 70 %, pričom počet zapojených plavidiel sa znížil. Využitie kapacity v prípade plavidiel na otvorenom mori má prijateľnú hodnotu. Hodnota návratnosti investícií je kladná pre plavidlá s vlečnými sieťami v Baltskom mori a pre plavidlá na otvorenom mori, ale záporná pre menšie plavidlá (s dĺžkou do 12 metrov). Podľa estónskeho námorného inštitútu bola kapacita kategórie plavidiel s vlečnými sieťami v Baltskom mori a plavidiel na otvorenom mori pod optimom. V oboch prípadoch sa údaje týkajú len aktívnej flotily.

V roku 2010 sa kapacita kategórie plavidiel s vlečnými sieťami v Baltskom mori znížila o 10 %, pokiaľ ide o kW, a o 2 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž; päť plavidiel opustilo flotilu s použitím verejných prostriedkov. Kapacita kategórie plavidiel na otvorenom mori sa zvýšila o 7 %.

2.6.        Grécko

Správa neobsahuje výpočet ukazovateľov navrhnutých v usmerneniach. V správe nebolo možné poskytnúť technické ani biologické ukazovatele, pretože sa nevykonával vnútroštátny program zhromažďovania údajov v rybnom hospodárstve. Z údajov o výlovoch a rybolovnom úsilí zozbieraných v rámci iných programov však správa vyvodzuje záver, že rybolovné činnosti a situácia biologických zásob sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenili. V roku 2010 neopustili flotilu žiadne rybárske plavidlá s použitím verejných prostriedkov. Z flotily boli vyradené najmä malé pobrežné rybárske plavidlá. V roku 2010 z rybárskej flotily ubudlo 100 plavidiel (0,6 %) a jej kapacita rybolovu sa znížila o 0,08 %, pokiaľ ide o kW, ale pokiaľ ide o hrubú tonáž, vzrástla o 0,1 %.

2.7.        Španielsko

Usmernenia sa z dôvodu problémov s dostupnosťou údajov a rôznorodého charakteru španielskej flotily čiastočne uplatnili na niektoré kategórie flotily. Použil sa iba ukazovateľ cpue[4]. Do správy neboli zahrnuté závery o rovnováhe medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami. Správa obsahuje opis jednotlivých kategórií flotíl a osobitné povolenia na rybolov, ktoré tvoria španielsku flotilu, v usporiadaní podľa oblastí ich prevádzky, používaného rybolovného výstroja a cieľových druhov.

V období od roku 2009 do roku 2010 sa kapacita flotily znížila o 274 plavidiel (2,46 %), o 5,6 %, pokiaľ ide o tonáž, a o 4,5 %, pokiaľ ide o výkon. Vzťah medzi týmto znížením kapacity a plánmi úpravy rybolovného úsilia v súvislosti so španielskou flotilou však nebol dostatočne stanovený.

2.8.        Francúzsko

V správe Francúzska sa usmernenia neuplatnili. Francúzsko namiesto toho uprednostnilo uplatnenie štyroch alternatívnych ukazovateľov. Na základe vývoja kapacity flotily a miery spotreby kvót správa uzatvára, že väčšina francúzskeho rybolovného hospodárstva vykazuje rovnováhu medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami. Kapacita francúzskej kontinentálnej flotily ďalej klesá a v období od 31. decembra 2006 do 31. decembra 2010 sa znížila na približne o 20 %, pokiaľ ide o výkon a počet plavidiel. Za rovnaké obdobie sa flotila plavidiel na otvorenom mori zaregistrovaná vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch znížila o 10 %, kým malé flotily v týchto regiónoch sa rozšírili o 30 %. Správa obsahuje zoznam všetkých osobitných režimov povolení na rybolov a zoznam hlavných druhov, na ktoré sa vzťahuje kvóta alebo obmedzenie rybolovného úsilia, ale nedostatočne stanovuje vzťah medzi týmito režimami a znížením kapacity rybolovu.

2.9.        Írsko

V írskej správe sa usmernenia neuplatnili a správa neobsahuje žiadne posúdenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami. Flotila je rozdelená do piatich kategórií. Najdôležitejšími z nich sú pelagická kategória, ktorú tvorí 23 pelagických plavidiel s vlečnými sieťami, a polyvalentná kategória, ktorá zahŕňa prevažnú časť flotily. V správe sa uvádza, že mnoho cieľových zásob je mimo bezpečných biologických limitov, o čom svedčí pokles kvót a vykládok. Na írsku flotilu sa vzťahuje režim zníženia rybolovného úsilia prijatý podľa prílohy II k nariadeniu o celkovom povolenom výlove a kvótach a režim západných vôd, ale administratíva považuje za zložité posúdiť účinok režimov zníženia rybolovného úsilia na kapacitu flotily.

2.10.      Taliansko

V správe Talianska boli usmernenia uplatnené. Ukazovatele boli vypočítané na základe údajov za rok 2010. Jediným použitým biologickým ukazovateľom bol ukazovateľ úlovku na jednotku rybolovného úsilia. V roku 2010 jeho hodnota mierne klesla oproti roku 2009, najmä vďaka kategórii plavidiel s vlečnými sieťami, ale zlepšila sa pre maloobjemové plavidlá, plavidlá so záťahovými sieťami a so sieťami. Priemerná hodnota za celú flotilu je iba 54 %, aj keď plavidlá s vlečnými sieťami, plavidlá s vlečnými sieťami s rozperným rahnom a plavidlá so záťahovými sieťami dosahujú hodnoty nad 70 %. Hospodárske ukazovatele predstavujú záporné hodnoty pre väčšie plavidlá s vlečnými sieťami a pre plavidlá so záťahovými sieťami. Celkovo sa rovnováha medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami v priebehu roka 2010 zhoršila.

Počas roku 2010 sa kapacita talianskej flotily znížila približne o 4 %, pokiaľ ide o tonáž, a o 3,2 %, pokiaľ ide o výkon, kým počet plavidiel sa znížil len o 0,5 %.

2.11.      Cyprus

Usmernenia boli v správe uplatnené. Sú tu náznaky nadmernej kapacity pre plavidlá s vlečnými sieťami na lov pri dne. Ich ukazovateľ úlovku na jednotku rybolovného úsilia a príjmy sa znížili a hoci sú plne využívané, podliehajú dlhodobému obdobiu uzatvorenia rybolovu. Čo sa týka flotily maloobjemových plavidiel, relatívne stabilný ukazovateľ úlovku na jednotku rybolovného úsilia v spojení s nízkym využitím a klesajúcimi príjmami naznačujú nadbytočnú kapacitu. V kategórii flotily s polyvalentným pasívnym výstrojom (12 – 24 m), aj keď málo využívaným, vzrástol ukazovateľ úlovku na jednotku rybolovného úsilia aj príjmy. Vyraďovanie plavidiel v rámci programu na prispôsobenie flotily naznačuje, že od roku 2010 môže byť kapacita flotily v rovnováhe s rybolovnými možnosťami.

V období 2009 – 2010 bola rybárska flotila znížená o 21,4 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž, o 11,4 %, pokiaľ ide o kW a o 13,4 %, pokiaľ ide o počet plavidiel. Realizácia viacročného plánu obnovy tuniaka modroplutvého mala v roku 2010 za následok zníženie stavu plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov o 44 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž, a o 58 %, pokiaľ ide kW.

2.12.      Lotyšsko

Usmernenia boli v správe uplatnené. Vypočítané biologické ukazovatele naznačujú, že rybolov je na udržateľnej úrovni, resp. je blízko udržateľnej úrovne. Hospodársky ukazovateľ (CR/BER)[5] poukazuje na ziskovú činnosť vo všetkých kategóriách v roku 2009 a sociálne ukazovatele zobrazujú hospodársky význam odvetvia rybolovu pre obyvateľstvo. Využitie kapacity má nízke hodnoty, menej ako 70 % pre všetky kategórie, ale to sa nepovažuje za znak štrukturálnej nerovnováhy. Na tomto základe správa uzatvára, že ďalšie znižovanie kapacity by malo za následok lepšiu rovnováhu medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami.

Počas roku 2010 sa kapacita flotily znížila o 424 GT (1,0 %), o 1 002 kW (1,6 %) a o osem plavidiel (1,0 %).

2.13.      Litva

V správe sa usmernenia neuplatnili a správa neobsahuje žiadne posúdenie rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami. Litva uvádza, že pri dosahovaní tejto rovnováhy si rybárska flotila musí zachovať dostatočnú celkovú kapacitu, aby bola schopná využívať pridelené kvóty. Využitie kvót v prípade maloobjemových plavidiel bolo pomerne nízke.

Kapacita litovskej rybárskej flotily sa v roku 2010 znížila o 3 325 GT (6,75 %), o 1 990 kW (3,53 %) a o 22 plavidiel (11,4 %), pričom väčšina z tejto kapacity pochádza z diaľkovej flotily. Stav litovskej rybárskej flotily bol znížený ešte pred nadobudnutím účinnosti viacročného plánu na riadenie zásob tresky v Baltskom mori, preto tento plán nemal na zníženie flotily žiadny vplyv.

2.14.      Malta

Usmernenia boli v správe uplatnené. V záveroch správy sa konštatuje, že stav zdrojov využívaných maltskou rybárskou flotilou je na takej úrovni, že zníženie kapacity rybolovu nie je potrebné. Technický ukazovateľ poukazuje na nízke využitie flotily, pričom sa využíva menej ako polovica súčasnej maltskej flotily. Biologický ukazovateľ má vysokú hodnotu pre flotilu plavidiel s vlečnými sieťami. V správe sa uvádza, že celkový význam tohto výsledku je nízky, pretože k dispozícii nie je dostatok údajov na vykonanie analytického posúdenia zásob. V roku 2009 sa iba jedna kategória považuje za udržateľnú pre sociálny ukazovateľ.

V priebehu roka 2010 ukončilo rybolovné činnosti osem rybárskych plavidiel v rámci programu pomoci pri trvalom ukončení rybolovných činností. Na maltskú flotilu sa neuplatnil žiadny program úpravy rybolovného úsilia.

2.15.      Holandsko

Usmernenia boli uplatnené na kategóriu plavidiel s vlečnými sieťami s rozperným rahnom a na kategóriu pelagických plavidiel s navíjacou vlečnou sieťou a mraziarenským zariadením. Hodnota technického ukazovateľa sa podstatne zvýšila pre kategóriu plavidiel s vlečnými sieťami s rozperným rahnom, a to z 0,67 v roku 2009 na 0,89 v roku 2010. Hodnota by bola 0,7, keby sa vo výpočte použil teoretický maximálny počet dní, čo by poukazovalo na nadmernú kapacitu flotily, pretože kvóta by mohla byť dosiahnutá s menším počtom plavidiel. Biologický ukazovateľ je stále väčší ako 1, ale v roku 2011 sa očakáva zlepšenie.

Kategória lovu platesy dosiahla v roku 2009 lepšie hospodárske výsledky z dôvodu nižších cien ropy. Ukazovateľ hrubej pridanej hodnoty pre pelagickú flotilu zaznamenal silný pokles v dôsledku vysokých cien pohonných hmôt, zníženia kvót a nižších cien rýb.

V roku 2010 sa počet plavidiel zvýšil o 1,8 %, ale kapacita sa znížila o 2 %, pokiaľ ide o kW, a o 5 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž.

2.16.      Poľsko

Usmernenia boli v správe uplatnené. V správe sa dospelo k záveru, že úroveň kapacity rybolovu je bezpečná pre plavidlá do 10 metrov a pre plavidlá s dĺžkou od 12 do 18 metrov používajúce vlečné siete na lov pri dne. Pre ostatné kategórie existuje riziko nevyváženej kapacity rybolovu. V podoblastiach 22 – 24 bol úhyn týchto zásob rýb v roku 2008 vyšší ako cieľový úhyn. Žiadna z kategórií flotily nedosiahla dobré výsledky pre použité ukazovatele hospodárskej kapacity. Pre väčšinu kategórií flotily s výnimkou kategórie pelagických plavidiel sú platy nižšie, ako je priemerná výška odmeňovania v národnom hospodárstve. V roku 2008 predstavovala pridaná hodnota tvorená baltským rybolovným priemyslom 5,3 ‰ HND.

V roku 2010 bolo 18 plavidiel vyradených z prevádzky s použitím verejných prostriedkov, čo má za následok trvalé zníženie kapacity rybolovu poľskej flotily o 1 528 GT a 4 379 kW.

2.17.      Portugalsko

Usmernenia boli v správe uplatnené a jej záverom je, že flotila môže fungovať dlhodobo udržateľným spôsobom z biologického aj hospodárskeho hľadiska. Ukazovatele indikujú nízke využitie kapacity flotily maloobjemových plavidiel a nízku ziskovosť plavidiel s vlečnými sieťami s dĺžkou nad 24 metrov. Pre dva druhy, sardinky a merlúzu, bol ako biologický ukazovateľ použitý pomer medzi úlovkom a biomasou.

V priebehu roka 2010 sa celková kapacita flotily znížila o 2,4 %, pokiaľ ide o tonáž, a o 2 %, pokiaľ ide o výkon. Kapacita kategórie pobrežných plavidiel s vlečnými sieťami sa znížila o vyše 8 %, kým na Madeire sa kapacita zvýšila. Portugalsko zaviedlo sedem programov úpravy rybolovného úsilia, v dôsledku čoho 35 rybárskych plavidiel zastavilo v roku 2010 svoje rybárske činnosti s použitím verejných prostriedkov.

2.18.      Rumunsko

V správe Rumunska sa usmernenia neuplatnili, aj keď správa obsahuje údaje z hospodárskej sféry. Z 522 plavidiel nachádzajúcich sa v registri flotily bolo v roku 2010 v činnosti iba 380 plavidiel. Výlov šproty (28,4 tony) zďaleka nedosahuje pridelené kvóty (12 750 ton), flotila je stará a v zlom technickom stave. V správe sa preto dospelo k záveru, že medzi kapacitou a zásobami rýb nie je nerovnováha. Navyše, zákaz používať vlečné siete na lov pri dne podporuje názor, že flotila je z biologického hľadiska prevádzkovaná dlhodobo udržateľným spôsobom.

Počas roku 2010 sa kapacita flotily znížila o 35,4 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž. Rumunsko zaregistrovalo 46 plavidiel (396 GT a 2 979 kW) na základe administratívneho rozhodnutia prijatého pred vstupom do EÚ a deväť plavidiel s celkovou kapacitou 565 GT a 1 500 kW bolo z flotily vyradených s použitím verejných prostriedkov. Rumunsko si želá udržať minimálnu úroveň svojej rybárskej flotily („minimum vitalis“), čo je odhadom 12 – 13 moderných rybárskych plavidiel.

2.19.      Slovinsko

Usmernenia boli v správe uplatnené. Ukazovateľ úlovku na jednotku rybolovného úsilia pre sardely indikuje klesajúci trend, kým pre sardinky vykazuje stúpajúcu tendenciu. Negatívny trend úlovkov na jednotku rybolovného úsilia pre väčšinu cieľových druhov bol zistený v kategórii rybárskych plavidiel, ktoré používajú žiabrovky a vlečné siete s vodiacimi štítmi na lov pri dne.

Nadmerná kapacita slovinskej rybárskej flotily je zrejmá z technického ukazovateľa s hodnotami do 70 %. Okrem toho z analýzy vyplýva, že rybolovné úsilie pomocou žiabroviek, viacstenných žiabroviek a vlečných sietí s vodiacimi štítmi na lov pri dne je príliš vysoké.

V roku 2010 nenastali v slovinskej rybárskej flotile žiadne zmeny. Slovinsko má v úmysle zaviesť opatrenia na obmedzenie rybolovného úsilia, ktoré ponúkajú možnosť znížiť počet plavidiel s použitím verejných prostriedkov na zošrotovanie a možnosť trvalého alebo dočasného vyradenia z rybárskej flotily.

2.20.      Fínsko

V správe neboli uplatnené usmernenia, ale dospelo sa k záveru, že flotilu možno považovať za prijateľne vyváženú vo vzťahu k rybolovným možnostiam. Využitie kvót je pomerne nízke pre všetky druhy, s výnimkou šproty a tresky. Rybolov pelagických druhov je považovaný za plne využitý, takže zvýšenie kapacity pre plavidlá s dĺžkou nad 12 metrov nebolo povolené.

V priebehu roka 2010 došlo k miernemu zvýšeniu celkovej kapacity flotily o 143 GT a 440 kW. Tento nárast sa týkal malého pobrežného rybolovu, kým súčasne bolo zaznamenané zníženie kapacity flotily pelagických plavidiel s vlečnými sieťami. V roku 2010 sa rybolovné úsilie zvýšilo o 8,8 % oproti roku 2009, pričom väčšina tohto nárastu sa týkala rybolovu pelagických druhov.

2.21.      Švédsko

Usmernenia boli v správe uplatnené. Ukazovatele naznačujú nadmernú kapacitu v niekoľkých kategóriách flotily. Hrubá pridaná hodnota ukazuje, že rybolov prispieva k hospodárstvu, aj keď tento príspevok je považovaný za nízky v prepočte na zamestnanie na plný úväzok alebo na plavidlo. Pri troch kategóriách je stále príliš vysoký úhyn rýb. Využitie kapacity sa pohybuje od 30 do 72 % (prepočítané na kW-dni). Na flotilu sa vzťahuje plán obnovy zásob tresky obyčajnej v Skagerraku, Kattegate a v Severnom mori. Program zošrotovania plavidiel s vlečnými sieťami na lov pri dne, na ktoré mali tieto opatrenia vplyv, znížil kapacitu o 1 426 GT a 6 284 kW.

Celková kapacita sa znížila o 3,6 %, pokiaľ ide o počet plavidiel, o 12,4 %, pokiaľ ide o hrubú tonáž, a o 7,8 %, pokiaľ ide o kW. Systém evidovania vstupov a výstupov, programy šrotovania a prevoditeľné rybolovné práva na rybolov pelagických druhov sú súčasťou prispôsobovania kapacity rybolovu.

2.22.      Spojené kráľovstvo

Spojené kráľovstvo správu nepredložilo.

3.           Súlad s pravidlami riadenia kapacity rybolovu

Všetky členské štáty splnili tieto pravidlá vrátane špecifických obmedzení pre flotily zaregistrované v najvzdialenejších regiónoch. Treba však uviesť, že stropy pre kapacitu už neboli obmedzujúce, a tým v danom čase už neprispeli k dosiahnutiu cieľa, t. j. k zníženiu nadmernej kapacity. Celkovo bola kapacita rybolovu flotily EÚ 12 % pod úrovňou stropov pre kapacitu, pokiaľ ide o tonáž, a 9 % pod úrovňou stropov pre výkon, pričom tieto rozpätia sa pohybovali od 2 % do 63 % (tabuľka 1 a 2 technickej prílohy tejto správy).

Podľa registra rybárskej flotily EÚ k 31. decembru 2010 tvorilo rybársku flotilu EÚ 78 831 plavidiel s celkovou kapacitou rybolovu 1 674 320 GT a 6 058 017 kW. V roku 2010 sa počet plavidiel znížil o 0,96 %, kým tonáž klesla o 3,8 % a výkon sa znížil o 2,5 %. V týchto údajoch sú zahrnuté aj plavidlá zaregistrované v najvzdialenejších regiónoch. Toto obmedzené zníženie kapacity ťažko postačuje na kompenzáciu odhadovaného technického pokroku 3 % za rok.

Za osemročné obdobie od roku 2003 do roku 2010 bolo z flotily EÚ (vrátane najvzdialenejších regiónov) vyradených približne 338 000 GT a 1 058 kW s využitím verejných prostriedkov, z toho 32 672 GT a 87 645 kW bolo vyradených v roku 2010.

4.           Kvalita správ členských štátov

Z posúdenia vyplýva, že z dvadsiatich dvoch dotknutých členských štátov pätnásť členských štátov poskytlo celkový názor týkajúci sa rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami. Spojené kráľovstvo správu o svojej flotile nepredložilo.

Z týchto pätnástich členských štátov osem členských štátov získalo od výboru STECF hodnotenie kvality dva body alebo vyššie (z troch bodov) a sedem členských štátov získalo hodnotenie kvality jeden a pol bodu alebo nižšie. Maximálne hodnotenie tri body dosiahli iba štyri členské štáty.

Tento výsledok znamená, že napriek zvyšujúcemu sa počtu členských štátov, ktoré plne alebo čiastočne uplatňujú usmernenia útvarov Komisie a predkladajú správy v stanovenej lehote, na dosiahnutie potrebnej kvality, ktorá by umožnila vytvoriť komplexný prehľad o rovnováhe medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami, sú stále potrebné zlepšenia.

V niektorých prípadoch tvrdenie o dosiahnutí rovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami nie je podložené žiadnym ukazovateľom kapacity podľa usmernení, ani náhradným ukazovateľom. Treba vykonať ďalšie práce na lepšie odôvodnenie týchto hodnotení na základe výsledkov ukazovateľov.

Na to, aby bolo možné túto rovnováhu sledovať, členským štátom sa dôrazne odporúča používať usmernenia útvarov Komisie a predkladať odôvodnené závery o stave tejto rovnováhy. Výbor STECF vo svojej plenárnej správe z novembra 2011 dospel k záveru, že vzhľadom na zložitosť faktorov, ktoré treba zohľadniť, (biologické, hospodárske a sociálne) rovnováha, resp. nerovnováha sama osebe nemôže byť meraná ani jej nemožno prideliť kvantitatívnu hodnotu. Preto kvalitatívne opisné posúdenie stupňa rovnováhy, resp. nerovnováhy medzi kapacitou flotily a rybolovnými možnosťami je užitočné, keď je založené na dôkazoch.

Okrem spoľahlivých údajov sú mimoriadne dôležité aj znalosti a skúsenosti členských štátov, pokiaľ ide o situáciu v ich flotilách, ktoré členskému štátu umožňujú predložiť zodpovednú a dobre podloženú analýzu rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami.

Členské štáty sa však stále stretávajú s problémami pri uplatňovaní usmernení. Dvor audítorov dospel k záveru, že pravidlá, podľa ktorých členské štáty predkladajú svoje správy o úsilí dosiahnuť rovnováhu medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami, sú nedostatočné a nejasné. Dvor audítorov uvádza, že toto je jeden z dôvodov neúplného a nedostatočného podávania správ zo strany väčšiny členských štátov, ktoré neumožňuje vyvodiť závery o nadmernej kapacite rybolovu. Biologické ukazovatele sú stále najproblematickejšie. Miery úhynu alebo pomery medzi úlovkom a biomasou majú obmedzenú použiteľnosť pre svoju zložitosť alebo chýbajúce údaje. Komisia bude spolupracovať s výborom STECF a členskými štátmi na ďalšom rozvoji existujúcich usmernení útvarov Komisie pre členské štáty týkajúcich sa spôsobu posudzovania nadmernej kapacity a na zavedení vzorov na podávanie správ, ktoré navrhol výbor STECF, na lepšie objasnenie požadovaných informácií a štruktúry správ.

Hodnotenie výboru STECF bolo zhrnuté takto:

Celkovo sa opäť prejavujú zásadné rozdiely v úplnosti a kvalite správ členských štátov za rok 2010, možno však sledovať ďalšie všeobecné zlepšenie ich úplnosti a kvality v porovnaní so správami za rok 2009. Ukazovatele rovnováhy boli prezentované na celkovo vyššej úrovni, ako v správach za rok 2009.

Hlavné pripomienky sú:

Možno konštatovať isté ďalšie celkové zlepšenie poskytovania požadovaných prvkov v správach členských štátov v porovnaní so správami za rok 2009.

Päť členských štátov (Cyprus, Malta, Portugalsko, Slovinsko a Švédsko) dosiahlo plný počet bodov za zahrnutie požadovaných prvkov, oproti iba dvom členským štátom v prípade správ za rok 2009, napriek prísnejšiemu posudzovaniu zahrnutia požadovaných prvkov v tomto roku.

Požadovaný prvok predložený najmenším počtom členských štátov je opäť prvok 1.d.ii, plán na zlepšenie systému riadenia flotily, ktorý predložilo iba osem členských štátov.

Podľa hodnotenia, pätnásť členských štátov poskytlo celkový názor na to, či ich flotila bola alebo nebola v rovnováhe s rybolovnými možnosťami v roku 2010 (v porovnaní s 13 správami za rok 2009 a so 7 správami za rok 2008).

Najviac si zlepšilo hodnotenie kvality Švédsko, a to zo 16,5 bodu za správu za rok 2009 na 30 z 33 možných bodov za správu za rok 2010.

Tabuľka 1 ukazuje hodnotenie STECF za zahrnutie požadovaných prvkov do správ členských štátov.

O || Požadovaný prvok správy || Max. hodnotenie || BE || BG || CY || DK || EE || FI || FR || DE || EL || IE || IT || LV || LT || MT || NL || PL || PT || RO || SI || ES || SE

1A || i) Opis flotíl || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

ii) Prepojenie s rybným hospodárstvom || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

iii) Rozvoj flotíl || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 0 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

1B || i) Uvedenie schém na zníženie rybolovného úsilia || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 0 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

ii) Vplyv schém na zníženie rybolovného úsilia na kapacitu rybolovu || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

1C || Vyhlásenie o zhode so schémou vstupu a výstupu a s referenčnou úrovňou || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

1D || i) Zhrnutie slabých a silných stránok systému riadenia flotily || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 0 || 1

ii) Plán na zlepšenie systému riadenia flotily || 2 || 0 || 2 || 2 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 2 || 0 || 0 || 0 || 0 || 2 || 0 || 2 || 2 || 0 || 2 || 0 || 2

iii) Informácie o všeobecnej úrovni súladu s nástrojmi politiky flotíl || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 0 || 0 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1

1E || Informácie o zmenách administratívnych postupov súvisiacich s riadením flotily || 1 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1

2 || Správa: 10 strán alebo menej? || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 0 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 0 || 1

S || Súhrn: posudzuje správa rovnováhu medzi kapacitou a možnosťami? || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 0 || 3 || 3 || 3 || 3 || 0 || 3 || 0 || 0 || 3 || 3 || 0 || 3 || 3 || 3 || 0 || 3

Celkové hodnotenie: || 24 || 20 || 23 || 24 || 22 || 17 || 22 || 19 || 19 || 22 || 14 || 21 || 19 || 18 || 24 || 22 || 21 || 24 || 22 || 24 || 17 || 24

Tabuľka 1: Hodnotenie jednotlivých členských štátov za zahrnutie požadovaných prvkov do výročných správ Tabuľka 1: Hodnotenie jednotlivých členských štátov za kvalitu požadovaných prvkov vo výročnej správe

5.           Závery

Kapacita flotily zostáva jednou z hlavných prekážok pri dosahovaní dlhodobo udržateľného rybolovu a je jedným z prvkov, ktoré Komisia navrhuje riešiť v navrhovanej reforme spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

Z formulára údajov za rok 2010 vyplýva, že zníženie kapacity v roku 2010 o 3,6 %, pokiaľ ide o tonáž, a o 2 %, pokiaľ ide o výkon, je v súlade so znižovaním v predchádzajúcich rokoch, aj keď údaje naznačujú mierne zrýchlenie úprav kapacity, pokiaľ ide o tonáž.

Objem kapacít vyradených z prevádzky v roku 2010 s použitím verejných prostriedkov bol v porovnaní s rokom 2009 nižší a sústredil sa do niekoľkých členských štátov. Približne 80 % z celkovej tonáže dosiahli Španielsko, Taliansko a Francúzsko. Táto tonáž vyradená z prevádzky s použitím verejných prostriedkov predstavovala približne 50 % čistého zníženia tonáže v priebehu roka.

Nedostatkom v systéme riadenia, ktorý sa uvádza v dánskej správe, je zložitosť spôsobu overenia, či je výkon motora uvedený správne. Nejde tu o špecifický dánsky problém, ale o problém, ktorý sa rovnako týka aj ostatných členských štátov.

Treba zopakovať, že údaje o nominálnom znížení flotily nám povedia veľmi málo, pokiaľ ide o skutočnú otázku nadmernej kapacity: vzhľadom na neschopnosť pevne stanovených parametrov (ako sú GT a kW) zachytiť technický pokrok spolu s problémami, pokiaľ ide o meranie výkonu motora v praxi, oficiálne dodržiavanie obmedzení kapacity takmer nemá význam.

Vo výročnej hospodárskej správe za rok 2009 sa uvádza, že značný počet rybárskych plavidiel, väčšinou malých, nevykonávalo činnosti rybolovu. Hoci nečinnosť plavidiel môže mať rôzne technické, hospodárske a sociálne príčiny, kombinácia nízkej úrovne aktivity, nadmernej intenzity rybolovu v niektorých zásobách a zlého hospodárskeho výkonu ukazuje, že nadmerná kapacita ostáva jednou z hlavných prekážok na ceste k dlhodobo udržateľnému rybolovu. Nevyhnutný je jednotný prístup k spôsobu uplatňovania kapacity nečinných plavidiel pri posudzovaní nadmernej kapacity, pretože inak by to mohlo viesť k rozdielnym záverom o existencii nadmernej kapacity. Keďže mnoho nečinných plavidiel je viac-menej pripravených na rybolov, mali by byť zohľadnené, aby sa získal kompletný prehľad o nadbytočnej kapacite.

Prežitie niektorých kategórií flotíl závisí od dostupnosti dotácií. Vysoká závislosť od dotácií na zabezpečenie schopnosti poskytovať dobré hospodárske a sociálne výsledky je ďalšou známkou možnej hospodárskej nadmernej kapacity.

Niektoré členské štáty vo svojich správach dospeli k záveru, že znížená kapacita prispeje k zlepšeniu biologickej a hospodárskej udržateľnosti určitých činností rybolovu. Zníženie kapacity rybolovu, či už s využitím verejných prostriedkov alebo bez nich, na dosiahnutie rovnováhy medzi kapacitou rybolovu a rybolovnými možnosťami je zodpovednosťou dotknutých členských štátov. Úpravy kapacity závisia nielen od opatrení prijatých správnymi orgánmi členských štátov, ale aj od ochoty sektora znížiť kapacitu rybolovu. Pri súčasnom tempe znižovania kapacity, ktoré je, aspoň čiastočne, kompenzované technologickým pokrokom, bude ťažké v krátkodobom horizonte odstrániť nadmernú kapacitu bez vykonania zmien v súčasnej politike. Tieto zistenia spochybňujú potrebu a účelnosť financovania znižovania kapacity z verejných prostriedkov. Dvor audítorov vo svojej správe navyše dospel k záveru, že súčasné opatrenia zlyhali, a že buď je potrebné prijať k riešeniu tohto problému nový prístup, alebo sa existujúce opatrenia musia lepšie presadzovať.

Napriek použitiu lepšie definovaných ukazovateľov, súčasné obmedzenia kapacity sa ukázali ako neúčinné pri riešení problému nadmernej kapacity. Komisia rieši nedostatky súčasného systému vo svojich reformných návrhoch na novú spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva.

[1]               Tieto správy sú uverejnené na internetových stránkach Komisie

[2]               Návratnosť investície (ROI – return on investment)

[3]               Zamestnanosť na plný úväzok (FTE – full time employment).

[4]               Výlov na jednotku úsilia (cpue – catch per unit of effort)

[5]               Pomer bežných príjmov k príjmom pokrývajúcim náklady. (CR/BER – current revenue divided by break-even revenue)