Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem Belgicka na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na roky 2012 – 2015 /* COM/2012/0314 final - 2012/ () */
Odporúčanie ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem
Belgicka na rok 2012,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na roky 2012
– 2015 RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi
rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami
a ich koordinácii[1], a
najmä na jeho článok 5 ods. 2, so zreteľom na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o
prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2],
a najmä na jeho článok 6 ods. 1, so zreteľom na odporúčanie Európskej
komisie[3], so zreteľom na uznesenia Európskeho
parlamentu[4], so zreteľom na závery Európskej rady, so zreteľom na stanovisko Výboru pre
zamestnanosť, po porade s Hospodárskym a finančným
výborom, keďže: (1) Európska rada 26. marca 2010
schválila návrh Európskej komisie o spustení novej stratégie pre zamestnanosť
a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych
politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné
opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a
konkurencieschopnosti. (2) Rada 13. júla 2010 prijala
odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky
členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala
rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských
štátov[5],
ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané,
aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej
hospodárskej politike a politike zamestnanosti. (3) Rada 12. júla 2011 prijala
odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok
2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Belgicka
na roky 2011 – 2014. (4) Komisia 23. novembra 2011
prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého
európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá
je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na
základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[6], v ktorej určila Belgicko za jeden z
členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové
preskúmanie. (5) Európska rada 2. marca 2012
schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej
konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu
uprednostniť fiškálnu konsolidáciu, ktorá bude podporovať rast,
obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporiť rast a
konkurencieschopnosť, znížiť nezamestnanosť a vyriešiť
sociálne dôsledky krízy, ako aj potrebu modernizovať verejnú správu. (6) Európska rada 2. marca 2012
takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro
Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť
zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do
ich národných programov reforiem. (7) Belgicko 30. apríla 2012
predložilo svoj program stability z roku 2012 na roky 2012 – 2015 a svoj
národný programu reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť
prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v
hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č.
1176/2011 takisto posúdila, či je Belgicko postihnuté makroekonomickou
nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní[7] k záveru, že Belgicko síce zažíva vonkajšiu
nerovnováhu, ale nie nadmernú. (8) Na základe posúdenia programu
stability z roku 2012 podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa Rada
domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových
prognóz programu, je na roky 2012 a 2013 realistický a na roky 2014 a 2015
optimistický, keďže sa v ňom predpokladá rast HDP, ktorý je podstatne
vyšší ako najnovšie odhady potenciálneho rastu v rámci prognózy Komisie z jari
2012. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe je v roku 2012
znížiť deficit na menej ako 3 % HDP (na 2,8 % HDP z 3,7 % HDP v
roku 2011) a do roku 2015 na nulu. Program potvrdzuje predchádzajúci
strednodobý rozpočtový cieľ − štrukturálny prebytok vo výške
0,5 % HDP, čo zodpovedá požiadavkám Paktu o stabilite a raste.
Celkový deficit plánovaný na rok 2012 je v súlade s termínom, ktorý stanovila
Rada na korekciu nadmerného deficitu, a plánované fiškálne úsilie dodržiava
odporúčania v rámci postupu pri nadmernom deficite, a to priemerné
ročné štrukturálne úsilie vo výške minimálne 0,75 % HDP. Plánované
tempo rastu verejných výdavkov so zohľadnením diskrečných opatrení na
strane príjmov zodpovedá v rokoch 2013 až 2015, ale nie v roku 2012,
referenčnej hodnote pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste. Na
základe (prepočítaného) štrukturálneho salda rozpočtu[8] sa v programe predpokladá, že štrukturálne
saldo sa v roku 2012 zlepší o 1,1 percentuálneho bodu HDP a v období rokov
2013 − 2015 v priemere približne o 0,8 %. Existujú však riziká
vyplývajúce z toho, že sa ešte nešpecifikovali dodatočné opatrenia, ktoré
sa majú prijať od roku 2013, a že makroekonomický scenár od roku 2014 je
príliš optimistický. Verejný dlh, ktorý je s 98,0 % HDP v roku 2011 výrazne nad
prahovou hodnotou 60 %, sa má podľa programu stabilizovať a v
roku 2015 znížiť na 92,3 %, čo by znamenalo dostatočný
pokrok v dosahovaní referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu podľa Paktu
o stabilite a raste. Okrem toho sú implicitné záväzky v súvislosti so zárukami
pre finančný sektor mimoriadne vysoké. Pre viacročný rámec založený
na pravidlách pre verejnú správu by najmä s ohľadom na výdavky bolo
výhodné, ak by regióny, spoločenstvá, a obce naplánovali mechanizmy
presadzovania a/alebo záväzky na dosiahnutie pre ne stanovených cieľových
deficitov. (9) Mali by sa riešiť
náklady spojené so starnutím obyvateľstva a mal by sa dosiahnuť
štrukturálny pokles deficitu, aby sa znížil vysoký verejný dlh. Nová federálna
vláda sa v decembri 2011 dohodla na reforme belgického sociálneho systému
dôchodkového zabezpečenia. Aby sa zvýšil skutočný vek odchodu do
dôchodku, je teraz potrebné účinné vykonávanie a monitorovanie
začatých reforiem zákona. Rozhodujúca je podpora reformy sociálneho
dôchodkového zabezpečenia opatreniami na stimuláciu aktívneho starnutia a
dlhšieho produktívneho života, ale dosiahnuť tento cieľ by pomohli aj
ďalšie reformy, ako napríklad prepojenie zákonného veku odchodu do
dôchodku so strednou dĺžkou života. (10) Belgický finančný systém
stále čelí veľkým výzvam. Reštrukturalizácia belgických bánk sa ešte
nedokončila a štátna pomoc poskytnutá v rokoch 2008/2009 v reakcii na
finančnú krízu ešte nebola úplne splatená. Okrem toho vzhľadom na
vysokú úroveň záruk riziká bankového a verejného sektora spolu úzko
súvisia. (11) Bežný účet sa v priebehu
času postupne zhoršuje. Zlepšenie bilancie v oblasti poskytovania služieb
nevykompenzuje zhoršenie obchodnej bilancie v prípade tovaru. V oblasti vývozu
tovaru Belgicko stratilo svoje postavenie nielen pokiaľ ide
o expandujúci svetový obchod, ale aj v porovnaní s inými krajinami
eurozóny a priemerom eurozóny, čo poukazuje na nepriaznivý vývoj
domácich jednotkových nákladov práce v porovnaní s hlavnými obchodnými
partnermi Belgicka (NL, FR, DE) a s eurozónou ako celkom. Vzhľadom na
existenciu systému automatickej indexácie miezd nemusela snaha verejnej správy
obmedziť zvýšenie reálnych miezd v období rokov 2011 – 2012 na maximálne
0,3 % zabrániť tomu, aby bol rast nominálnej mzdy vyšší ako rast v
susedných krajinách. Hoci produktivita je vysoká, rastie len pomaly a aj
náklady na medzivstupy, najmä energiu, sú vysoké. S cieľom obmedziť
infláciu sa zmrazili maloobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ale
neprijali sa žiadne konkrétne opatrenia v súvislosti s reformou mzdového
vyjednávania a samotného systému indexácie miezd. Intenzita výskumu a vývoja v
súkromnom sektore v posledných rokoch stagnovala a nedostatok kvalifikovaných
odborníkov, najmä v oblasti vedy a techniky, by sa mohol stať hlavnou
prekážkou, pokiaľ ide o ďalšie zlepšovanie inovačných výsledkov
belgického hospodárstva. (12) Prijali sa určité
štrukturálne opatrenia s cieľom zvýšiť zamestnanosť mladých a
starších pracovníkov a zlepšiť účasť nezamestnaných na trhu
práce. Belgicko zaviedlo rozsiahlu reformu svojho systému dávok v nezamestnanosti.
Štrukturálne problémy na trhu práce však pretrvávajú a pre ich odstránenie by
sa mohlo urobiť viac. Pre zlepšenie účinnosti aktívnych politík trhu
práce (APTP) je rozhodujúce zvýšenie miery účasti na celoživotnom
vzdelávaní a uskutočňovanie reforiem v odbornom vzdelávaní a príprave
(OVP), a to najmä pokiaľ ide o starších pracovníkov a znevýhodnené
skupiny, ako sú napríklad osoby z prostredia migrantov. Pri znižovaní
daňového zaťaženia pracovnej sily sa nedosiahol žiadny významný
pokrok. V júni 2011 sa síce zaviedla daňová úľava pre najnižšie mzdy,
ale ukázalo sa, že to nestačí na odstránenie výrazných rizík
nezamestnanosti v dolnej časti príjmovej škály. Nedošlo k žiadnej zmene
fiškálneho zaťaženia zo zdanenia práce na spotrebné a/alebo ekologické
dane. (13) Ceny mnohých výrobkov a
služieb sú vo všeobecnosti vyššie ako v ostatných členských štátoch,
čo je podmienené slabým tlakom konkurencie – najmä v maloobchodnom sektore
a sieťových odvetviach − a slabým rámcom dohľadu. V
maloobchodnom sektore sú prekážky pre vstup na trh a prevádzkové obmedzenia
stále výrazné. Ide najmä o to, že protikonkurenčné predpisy obmedzujú
otváracie hodiny, chránia etablovaných poskytovateľov pred vstupom novej
konkurencie a zabraňujú šíreniu nových obchodných modelov a technológií.
Rozšíreným problémom súvisiacim s hospodárskou súťažou v sieťových
odvetviach v Belgicku je silné postavenie etablovaných poskytovateľov a
veľmi vysoké prekážky pre vstup v porovnaní s inými členskými štátmi,
čo znamená, že bývalé monopoly v týchto odvetviach môžu stále
požadovať vyššie ceny, než by to dovoľoval konkurenčný trh.
Belgický orgán pre hospodársku súťaž sa v súčasnosti reformuje, ale
stále nie je jasné, či nový orgán bude dostatočne nezávislý a či
bude mať dostatočné prostriedky. (14) Hoci Belgicko je na najlepšej
ceste dodržať plánované zvýšenie podielu energie z obnoviteľných
zdrojov v hospodárstve, pri dosahovaní cieľa, ktorým je 15 % zníženie
emisií skleníkových plynov (SP) v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS[9], sa podľa prognózy nedosiahne prakticky
žiadny pokrok. Belgicko neprijalo v roku 2011 dosť opatrení ani
politických iniciatív na zlepšenie tejto situácie. (15) Belgicko v rámci Paktu Euro
Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a plnenie záväzkov
predložených v roku 2011 sa týkajú zlepšovania konkurencieschopnosti,
zvyšovania miery zamestnanosti, posilnenia udržateľnosti verejných
financií a posilnenia finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie
záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli
zohľadnené v odporúčaniach. (16) Komisia vykonala v kontexte
európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka. Posúdila
program stability aj národný program reforiem a predložila hĺbkové
preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a
sociálno-ekonomickú politiku v Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a
usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú hospodársku
správu a riadenie Európskej únie tým, že sa poskytne vstup na úrovni EÚ do
budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho
semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní (1) až (7). (17) Rada na základe tohto
posúdenia preskúmala program stability Belgicka na rok 2012 a jej stanovisko[10] je premietnuté najmä do ďalej
uvedeného odporúčania (1). (18) Rada na základe výsledkov
hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia
preskúmala národný program reforiem Belgicka na rok 2012 a jeho program
stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ)
č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do ďalej uvedených odporúčaní
(1), (4), (5) a (6), TÝMTO ODPORÚČA, aby Belgicko
prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom: 1. Plniť rozpočet na
rok 2012, aby sa zabezpečila korekcia nadmerného deficitu do konca roku
2012. Okrem toho špecifikovať opatrenia potrebné na vykonávanie
rozpočtovej stratégie na rok 2013 a nasledujúce roky a pritom
zabezpečiť, aby bola korekcia nadmerného deficitu trvalá a aby sa
dosiahol dostatočný pokrok pri dosahovaní strednodobého cieľa vrátane
dodržania referenčnej hodnoty pre výdavky, a zabezpečiť pokrok
pri dodržiavaní referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu. Upraviť
fiškálny rámec s cieľom zabezpečiť, aby boli rozpočtové
ciele záväzné na federálnej i subfederálnej úrovni a zvýšiť transparentnosť
rozdelenia zaťaženia a zodpovednosti na všetkých úrovniach verejnej
správy. 2. Naďalej zlepšovať
dlhodobú udržateľnosť verejných financií tým, že sa obmedzia výdavky
súvisiace so starnutím obyvateľstva vrátane výdavkov na zdravotníctvo.
Predovšetkým uskutočniť reformu systému predčasného dôchodku a
dôchodkového systému a zaviesť opatrenia na prepojenie zákonného veku
odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života. 3. Ďalej zvýšiť
kapitál najslabších bánk na posilnenie bankového sektora, aby mohol
zohrávať bežnú úlohu poskytovateľa pôžičiek pre hospodárstvo. 4. Podniknúť kroky po
porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou na
reformovanie systému mzdového vyjednávania a indexácie miezd, aby sa podporila
tvorba pracovných miest a konkurencieschopnosť. V prvom kroku zabezpečiť,
aby rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj produktivity práce a
konkurencieschopnosti tým, že i) sa zabezpečí zavedenie mechanizmov
ex-post korekcií plánovaných v „mzdovej norme“ a podporí sa uzatváranie
globálnych dohôd s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a ii) sa
uľahčí využívanie doložky o možnosti neúčasti na odvetvových
kolektívnych zmluvách, aby sa lepšie zosúladil vývoj rastu miezd a produktivity
práce na miestnej úrovni. 5. Presunúť daňové
zaťaženie z práce na oblasti, v ktorých dane menej bránia rastu, napríklad
zvýšiť environmentálne dane. Pokračovať v zavedenej reforme
systému dávok v nezamestnanosti, aby sa obmedzili faktory odrádzajúce od práce
a ťažisko sa sústredilo na podporu zamestnanosti a aktivačné politiky
pre zraniteľné skupiny, najmä osoby z prostredia migrantov. Využiť
plánovanú ďalšiu regionalizáciu kompetencií týkajúcich sa trhu práce s
cieľom podporiť medziregionálnu mobilitu pracovnej sily a
posilniť súdržnosť medzi vzdelávaním, celoživotným vzdelávaním,
odborným vzdelávaním a politikou zamestnanosti. Rozšíriť existujúcu snahu
o aktiváciu na všetky vekové skupiny. 6. Ďalej posilniť
hospodársku súťaž v maloobchode odstraňovaním prekážok pre vstup na
trh a znížením prevádzkových obmedzení. Zaviesť opatrenia na posilnenie
hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach (elektrická energia a
zemný plyn, telekomunikácie, poštové služby a doprava) revíziou
regulačných prekážok a posilnením inštitucionálnych mechanizmov
účinného presadzovania pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. 7. Prijať opatrenia na
nápravu chýbajúceho pokroku v dosahovaní cieľov spočívajúcich v
znížení emisií skleníkových plynov z činností, na ktoré sa nevzťahuje
ETS, najmä zabezpečením významného prispenia sektora dopravy. V Bruseli Za
Radu predseda [1] Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. [2] Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25. [3] COM(2012) 314 final. [4] P7_TA(2012)0048 a P7_TA(2012)0047. [5] Rozhodnutie Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012. [6] COM(2012) 68 final. [7] SWD(2012) 150 final. [8] Saldo očistené od cyklických výkyvov bez jednorazových
a dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe
informácií poskytnutých v rámci programu podľa spoločne dohodnutej
metodiky. [9] V Belgicku pochádza len 37,9 % emisií zo sektorov
zahrnutých do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Z odvetví, na ktoré
sa nevzťahuje ETS, sú najdôležitejšími zdrojmi emisií SP v krajine cestná
doprava (21,5 %) a spotreba energie (38,9 %). . [10] Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES)
č. 1466/97.