52012DC0313

Odporúčanie pre ODPORÚČANIA RADY týkajúce sa národného programu reforiem Francúzska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Francúzska na roky 2012 – 2016 /* COM/2012/0313 final - 2012/ () */


Odporúčanie

ODPORÚČANIA RADY

týkajúce sa národného programu reforiem Francúzska na rok 2012, ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Francúzska na roky 2012 – 2016

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii[1], a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh[2], a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie[3],

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu[4],

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)(1)   Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)       Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov[5], ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)       Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie, ktoré sa týka národného programu reforiem Francúzska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Francúzska na roky 2011 – 2014.

(4)       Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania[6], v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)       Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(6)       Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(7)       Francúzsko 4. mája 2012 predložilo svoj aktualizovaný program stability na obdobie rokov 2012 – 2016 a 13. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní[7] podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Francúzsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela k záveru, že Francúzsko zažíva nerovnováhu, ale nie nadmernú.

(8)       Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz programu, je optimistický. Podľa prognóz Komisie z jari 2012 mal rast HDP v roku 2012 dosiahnuť 0,5 % a v roku 2013 1,3 % v porovnaní s 0,7 % a 1,75 % podľa programu. Potom, čo sa v roku 2011 dosiahol nižší deficit, ako sa očakávalo (5,2 % HDP), v programe sa plánuje jeho zníženie na 3 % HDP v roku 2013, čo je termín stanovený Radou na nápravu nadmerného deficitu, a takisto sa plánuje, že konsolidácia bude pokračovať aj potom, kým sa v roku 2016 nedosiahne vyrovnaný rozpočet. Očakáva sa, že sa strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálne vyrovnaný rozpočet, dosiahne v programovom období. Strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Plánované priemerné ročné fiškálne úsilie v rokoch 2010 – 2013, založené na (prepočítanom) štrukturálnom salde[8], je v súlade s odporúčaním Rady z 2. decembra 2009. Aby sa dosiahol strednodobý rozpočtový cieľ, v rokoch 2014 – 2016 sa očakáva ročný pokrok v štrukturálnom vyjadrení zodpovedajúci ďalším 0,7 % HDP. Podľa programu tempo rastu verejných výdavkov pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení je v súlade s referenčnou hodnotou týkajúcou sa výdavkov uvedenou v Pakte o stabilite a raste. Proces prispôsobovania predložený v programe podlieha rizikám. Makroekonomický scenár by sa mohol ukázať ako menej priaznivý v porovnaní s prognózami Komisie z jari 2012. Opatrenia nie sú dostatočne spresnené, aby sa dosiahli ciele na rok 2013 a nasledujúce roky a aby sa dosiahlo odporúčané priemerné ročné fiškálne úsilie. Okrem toho, výsledky Francúzska, pokiaľ ide o plnenie cieľov týkajúcich sa výdavkov, sú zmiešané. Preto nemožno zabezpečiť, že sa do roku 2013 dosiahne náprava nadmerného deficitu, pokiaľ sa dostatočne nespresnia plánované opatrenia a nezavedú sa podľa potreby dodatočné opatrenia. Očakáva sa, že miera zadlženia, ktorá v roku 2011 predstavovala 85,8 % HDP, dosiahne 89,2 % v roku 2013 a v roku 2016 sa zníži na 83,2 %. Podľa programu sa referenčná hodnota týkajúca sa znižovania dlhu dosiahne na konci prechodného obdobia (2016).

(9)       Hoci boli v druhej polovici 2011 a vo februári 2012 prijaté dodatočné konsolidačné opatrenia, vykonávanie fiškálnej konsolidácie naďalej predstavuje veľkú výzvu.   Na obnovenie udržateľnej fiškálnej pozície je potrebné vyhnúť sa prekročeniu výdavkov prostredníctvom posilneného fiškálneho úsilia založeného na plne špecifikovaných opatreniach. Okrem toho by bolo vhodné, aby s cieľom uľahčiť plánovanú nápravu nadmerného deficitu Francúzsko využilo príležitosti na urýchlenie zníženia deficitu. Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií a primeranosť budúcich dôchodkov, postupne sa uplatňuje dôchodková reforma z roku 2010. Nie je však isté, či systém bude do roku 2018 vyvážený, ak zamestnanosť a rast budú nižšie, ako sa predpokladalo, a očakáva sa, že tento systém bude v deficite po roku 2020. Okrem toho novo vytvorený riadiaci výbor, ktorý bol zriadený, aby vydával výročné stanovisko k finančnej situácii rôznych dôchodkových systémov a k podmienkam požadovaným na zabezpečenie vyrovnaných účtov do roku 2018, takéto stanovisko v roku 2011 nevydal, čo sťažuje posúdenie udržateľnosti dôchodkového systému.

(10)     Fungovanie francúzskeho trhu práce by sa zlepšilo ďalším znížením segmentácie trhu práce. Zmluva o profesionálnej bezpečnosti (The professional security contract, CSP), ktorá bola zavedená zákonom z júla 2011 a ktorá je výsledkom zlúčenia dvoch už existujúcich zmlúv, presunula povinnosť poskytovania poradenstva v prípade prepúšťania zo zamestnávateľov na verejné služby zamestnanosti (Pôle emploi). Ide o pozitívny, avšak obmedzený krok. Bolo prijatých viacero ďalších opatrení alebo sa o nich diskutuje s cieľom poskytnúť pružné formy organizácie práce v prípade podnikov, ktoré čelia dočasným ťažkostiam. Neriešia však konkrétne segmentáciu trhu práce. Okrem toho z preskúmania právnych predpisov na ochranu zamestnanosti vyplýva, že administratívny postup týkajúci sa individuálneho prepúšťania naďalej zahŕňa neistoty a potenciálne veľké náklady pre zamestnávateľov. A nakoniec je dôležité zabezpečiť, aby každý vývoj minimálnej mzdy podporoval zamestnanosť, najmä mladších pracovníkov a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.

(11)     Po dôchodkovej reforme, opatrenia prijaté na podporu zamestnanosti starších pracovníkov vrátane požiadavky, aby spoločnosti vykonávali aktívne riadenie otázok týkajúcich sa veku, idú správnym smerom. Súvisiace akčné plány však vo všeobecnosti nie sú ambiciózne a nezahŕňajú opatrenia, ako je zníženie pracovného času alebo ponúkanie pracovných miest, ktoré by boli osobitne prispôsobené starším pracovníkom. Okrem toho niektoré aspekty systému dávok v nezamestnanosti pre starších pracovníkov (trvanie, nedostatočné znižovanie) môžu viesť k nedostatočnej motivácii pracovať. A nakoniec je potrebná ambicióznejšia stratégia v oblasti vzdelávania dospelých, aby sa zvýšila ich zamestnateľnosť.

(12)     S cieľom riešiť nezamestnanosť mladých ľudí sa francúzske orgány zaviazali, že do roku 2015 zvýšia počet učňovských miest zo 600 000 na 800 000. V rokoch 2011 a 2012 sa zaviedlo viacero opatrení s cieľom zvýšiť kvóty učňov v spoločnostiach a posilniť sankcie pre podniky, ktoré by ich nedodržali. Napriek týmto opatreniam celkový počet učňovských miest je ďaleko od cieľa. Okrem toho v nedávnej správe vypracovanej na žiadosť francúzskych orgánov sa ukázalo, že 40 % MSP zastáva názor, že zručnosti učňov nezodpovedajú ich potrebám. Preto v prípade politík, ktorými sa rieši nezamestnanosť mladých ľudí, by bol prínosom väčší súlad medzi zručnosťami vyučovanými vo vzdelávacom systéme a potrebami trhu práce.

(13)     Zlúčenie úradu sprostredkujúceho zamestnanie (ANPE) a úradu podpory v nezamestnanosti (UNEDIC) do jedného orgánu (Pôle emploi) doposiaľ neviedlo k očakávaným výsledkom, pokiaľ ide o účinnosť a kvalitu služieb. Nová viacročná tripartitná dohoda podpísaná v januári 2012 (medzi vládou, sociálnymi partnermi a Pôle emploi) o fungovaní a službách Pôle emploi na roky 2012 – 2014 predstavuje krok správnym smerom. Zostáva však viacero cieľov, ktoré ešte treba stanoviť, čo v tomto štádiu sťažuje posúdenie ambície reformy. Jej vierohodnosti bránia rozpočtové prekážky a prekážky v oblasti ľudských zdrojov týkajúce sa verejných služieb zamestnanosti.

(14)     Vo februári 2012 sa Francúzsko rozhodlo zvýšiť DPH o 1,6 percentuálneho bodu na 21,2 % a sociálne odvody z kapitálových príjmov a ziskov o 2 percentuálne body na 15,5 % s cieľom kompenzovať nižšie sociálne príspevky zamestnávateľov. Ide o vhodné opatrenie na zavedenie vyváženejšieho daňového systému, ktorý presúva daňové zaťaženie preč z práce. Ako sa uviedlo v hĺbkovom preskúmaní makroekonomických nerovnováh, ktoré uskutočnili útvary Komisie, mohlo by to viesť k zlepšeniu nákladovej konkurencieschopnosti francúzskeho vývozu s potencionálne pozitívnym vplyvom na ziskovosť firiem a z dlhodobejšieho hľadiska na investície a necenovú konkurencieschopnosť. Reforma je však príliš úzko zameraná. Okrem toho, vynaložené úsilie na zníženie daňových výdavkov sprevádzalo takisto zvýšenie sadzieb, čo má sklon zvýšiť už i tak vysoké daňové zaťaženie práce. Francúzsko má druhý najnižší podiel environmentálnych daní v EÚ v oblasti daňových príjmov, čo necháva značný priestor na zvyšovanie týchto daní. Napokon neboli prijaté žiadne osobitné opatrenia na posúdenie efektívnosti niektorých znížených sadzieb pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti alebo sociálnych cieľov (najmä pre znížené sadzby DPH).

(15)     Hoci bolo prijatých viacero reforiem na zjednodušenie podnikateľského prostredia a na odstránenie obmedzení, pokiaľ ide o niektoré viazané živnosti a regulované profesie, sú nedostatočné na riešenie prekážok vstupu a reštriktívnych podmienok správania, ktoré existujú v mnohých iných zamestnaniach (napríklad veterinárni lekári, vodiči taxíkov, zdravotníctvo, právnické profesie vrátane notárov). V dôsledku toho je potrebné uskutočniť horizontálnejšie a systematickejšie preskúmanie zostávajúcich obmedzení vstupu a správania v regulovaných profesiách s cieľom posúdiť ich nevyhnutnosť a primeranosť. Pokiaľ ide o maloobchodný sektor, distribútori by mali mať možnosť slobodne stanoviť svoje ceny a iné obchodné podmienky, aby spotrebitelia mohli mať výhody z nižších cien. Spotrebitelia by takisto mohli ťažiť z iných opatrení podporujúcich hospodársku súťaž v tomto vysoko koncentrovanom sektore, ako napríklad zrušenie alebo preskúmanie obmedzení týkajúcich sa územného plánovania a zjednodušenie postupov na zriaďovanie nových distribučných kanálov.

(16)     Intenzita hospodárskej súťaže v niektorých sieťových odvetviach (veľkoobchod s elektrinou, železničný sektor) by sa mala posilniť, keďže reformy doposiaľ uskutočnené v týchto sektoroch viedli len k čiastočným výsledkom. Miera koncentrácie na trhu s elektrickou energiou je stále jednou z najvyšších v EÚ. Zatiaľ čo zákon NOME mal pozitívny vplyv na hospodársku súťaž, je nevyhnutné podniknúť ďalšie kroky na zlepšenie prístupu alternatívnych prevádzkovateľov k výrobnej kapacite vo Francúzsku, ako napríklad k výrobe hydraulickej energie. Pokiaľ ide o železničnú dopravu, vstup nových spoločností zostáva obmedzený v nákladnej aj v medzinárodnej osobnej doprave; v nákladnej doprave takisto pretrvávajú technické prekážky nediskriminačnému prístupu.

(17)     Francúzsky podiel na trhu vývozu sa medzi rokom 2005 a 2010 znížil o 19,4 %, čo predstavuje jedno z najväčších znížení medzi členskými štátmi, vysoko nad hranicou stanovenou v správe o mechanizme varovania uverejnenej Komisiou 14. februára 2012. Útvary Komisie vo svojom hĺbkovom preskúmaní týkajúcom sa Francúzska dospeli k záveru, že straty podielov na vývozných trhoch sú spôsobené zhoršením nákladovej aj necenovej konkurencieschopnosti, a to predovšetkým necenovej konkurencieschopnosti. Najmä zvýšenie jednotkových nákladov práce malo silný vplyv na ziskovosť francúzskych spoločností a znížilo ich schopnosť rásť, uskutočniť potrebné investície na zlepšenie ich výkonnosti, ako aj schopnosť inovovať. Politiky prijaté na posilnenie inovácie v súkromnom sektore by sa mali monitorovať a doplniť o opatrenia na obnovenie ziskovosti francúzskych spoločností.

(18)     Francúzsko prijalo niekoľko záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa vzťahuje na podporu zamestnanosti, zlepšenie hospodárskej súťaže a posilnenie udržateľnosti verejných financií. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(19)     Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie.          Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní (1) až (5).

(20)     Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability Francúzska a jej stanovisko[9] je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania (1).

(21)     Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem Francúzska na rok 2012 a jeho program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do ďalej uvedených odporúčaní (2), (4) a (5),

TÝMTO ODPORÚČA, aby Francúzsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

1.           Posilniť a vykonať rozpočtovú stratégiu, podporovanú dostatočne spresnenými opatreniami, na rok 2012 a nasledujúce roky, aby sa zabezpečila včasná náprava nadmerného deficitu a úspech v úsilí o štrukturálnu úpravu uvedené v odporúčaniach Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Následne zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu, aby sa dosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ ide o strednodobý rozpočtový cieľ, vrátane dosiahnutia referenčnej hodnoty týkajúcej sa výdavkov, a zabezpečiť dostatočný pokrok v dodržiavaní referenčnej hodnoty týkajúcej sa znižovania dlhu. Pokračovať v preskúmavaní udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému a v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia.

2.           Zaviesť ďalšie reformy na boj proti segmentácii trhu práce prostredníctvom preskúmania vybraných aspektov právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, v konzultácii so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi postupmi, najmä v súvislosti s administratívnym postupom v prípade individuálneho prepúšťania. Naďalej zabezpečovať, aby každý vývoj minimálnej mzdy podporoval vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť. Prijať opatrenia na zvýšenie účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní.

3.           Prijať opatrenia týkajúce sa trhu práce, aby sa zabezpečilo, že starší pracovníci zotrvajú v zamestnaní dlhšie. Zlepšiť zamestnateľnosť mladých ľudí, najmä tých, u ktorých je riziko nezamestnanosti najvyššie, najmä prostredníctvom zavádzania väčšieho počtu programov učňovského vzdelávania vyššej kvality, ktoré účinne riešia ich potreby. Zintenzívniť aktívne politiky trhu práce a zabezpečiť, aby verejné služby zamestnanosti boli účinnejšie pri poskytovaní individuálnej podpory.

4.           Prijať ďalšie opatrenia na zavedenie jednoduchšieho a vyváženejšieho daňového systému, prostredníctvom presunutia daňového zaťaženia z práce na iné formy zdaňovania, ktoré majú menší vplyv na rast a vonkajšiu konkurencieschopnosť, a to najmä environmentálne a spotrebné dane. Pokračovať v úsilí znížiť a zefektívniť daňové výdavky (predovšetkým tie, ktoré motivujú k zadlženosti). Preskúmať, či súčasné znížené sadzby DPH podporujú tvorbu pracovných miest.

5.           Pokračovať v snahe odstrániť neopodstatnené obmedzenia týkajúce sa viazaných živností a regulovaných profesií, najmä v službách a maloobchode. Prijať ďalšie opatrenia na liberalizáciu sieťových odvetví, najmä vo veľkoobchode s elektrickou energiou, vyvinúť kapacitu vzájomného prepojenia v energetike a uľahčiť vstup nových prevádzkovateľov do odvetvia železničnej nákladnej dopravy a medzinárodnej osobnej dopravy.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

[3]               COM(2012) 313 final.

[4]               P7_TA(2012) 0048 a P7_TA(2012) 0047.

[5]               Rozhodnutie Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012.

[6]               COM(2012) 68 final.

[7]               SWD(2012) 155 final.

[8]               Saldo očistené od cyklických výkyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky.

[9]               Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.