OZNÁMENIE KOMISIE

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE Za dosiahnutie rastu pre Grécko

1.           Úvod

Grécko sa nachádza v takej hospodárskej a sociálnej kríze, ktorá nemá v moderných časoch v Európe obdoby. Jej prekonanie a znovuvybudovanie úspešného hospodárstva si bude vyžadovať spoločné odhodlanie obyvateľstva a jeho vedúcich politických predstaviteľov – pretože len Grécko samotné sa môže vydať inou cestou vedúcou do budúcnosti. Súvisiace príčiny tejto krízy sa vytvárali niekoľko rokov a zvrátiť tieto negatívne trendy nejaký čas potrvá. Kríza takéhoto rozsahu si v Grécku vyžaduje ďalekosiahle zmeny, aby vzniklo nové, dynamické a konkurencieschopné grécke hospodárstvo, ktoré dokáže vytvárať udržateľný rast, pracovné miesta, podporovať sociálnu súdržnosť a uspokojiť očakávania gréckych občanov.

Grécko nemusí tejto obrovskej výzve čeliť samo. Silu a konkrétnu podporu môže čerpať zo svojho členstva v Európskej únii a eurozóne. Podporovanie Grécka v úsilí, ktoré musí vyvinúť, si od zvyšku EÚ vyžaduje dlhodobú solidaritu. Ostatné členské štáty a inštitúcie EÚ dali jasne najavo svoju želanie Grécku pomôcť a udržať ho v eurozóne, a to poskytnutím mu pomoci v takom rozsahu, ktorý bol pred niekoľkými rokmi nemysliteľný. Celkový balík pomoci Grécku, a to vrátane úverov od EÚ a finančných inštitúcií, odpisov v prípade dlhových nástrojov zo súkromného sektora, ako aj grantov z EÚ a ostatných finančných prostriedkov, predstavuje sumu približne 380 mld. EUR. Zodpovedá to 177 % gréckeho HDP. Táto úroveň pomoci je doteraz nevídaná (Marshallov plán USA na povojnovú rekonštrukciu zahŕňal transfery rovnajúce sa približne 2,1 % HDP prijímajúcich krajín).

Tabuľka 1. Pomoc EÚ a medzinárodná pomoc Grécku v posledných rokoch

Rôzne formy pomoci EÚ a medzinárodnej pomoci ≈ 380 mld. EUR || Pomoc zodpovedá: (údaje za rok 2011) || Na porovnanie:

Finančná pomoc (úvery): 240 mld. EUR || · 3 % HDP EÚ · 177 % gréckeho HDP · 33 600 EUR na gréckeho obyvateľa || ·  Marshallov plán USA v rokoch 1948 – 1951 spolu: – ≈ 13 mld. USD (85 % granty, 15 % úvery) – ≈ 5 % HDP USA – ≈ 2,1 % HDP krajín, ktoré pomoc prijali

Účasť súkromného sektora (odpísanie dlhu): 100 mld. EUR

Finančné prostriedky EÚ na obdobie rokov 2007 – 2013 (granty): > 40 mld. EUR (vrátane 20 mld. EUR zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu a 20 mld. EUR v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky)

Kríza zvýraznila vzájomnú závislosť všetkých členských štátov, a predovšetkým tých, ktoré zaviedli spoločnú menu. Takýto pokročilý stupeň hospodárskej, sociálnej a politickej integrácie môže fungovať len vtedy, ak každý členský štát dokáže v plnej miere plniť svoje záväzky. Na prekonanie tejto krízy Grécko potrebuje EÚ a zasa EÚ potrebuje dobre fungujúce a dynamické Grécko na to, aby zohrávalo plnohodnotnú úlohu členského štátu, čo napomôže uplatňovaniu politík EÚ na celom jej území.

Komisia počas celej krízy aktívne Grécku pomáhala, poskytovala priamu pomoc a udržovala spojenie s ostatnými členskými štátmi, inštitúciami EÚ a medzinárodnými spoločenstvom s cieľom naplánovať dovtedy nevídané riešenia a dosiahnuť trvalé výsledky priamo na mieste. V rámci viacerých útvarov Komisie boli plne zmobilizované tímy, ktoré aktívne spolupracujú s gréckou administratívou v Bruseli aj v Aténach. V záujme poskytnutia požadovanej technickej pomoci Komisia v júli 2011 takisto zriadila špecializovanú pracovnú skupinu EÚ pre Grécko. Na dôvažok, Komisia plní úlohy týkajúce sa podrobného monitorovania plnenia záväzkov a dosahovania pokroku. Príloha k tomuto oznámeniu svedčí o tom, že vynaložená práca začína prinášať hmatateľné výsledky a identifikuje perspektívne spôsoby ich dosahovania.

Komisia rozhodla o vydaní tohto oznámenia teraz, pretože po mnohých mesiacoch neistoty je k dispozícii hlavný rámec na dosiahnutie oživenia v Grécku. Grécko podniklo dôležité kroky na zníženie svojho deficitu verejných financií a prijalo nové fiškálne a hospodárske politiky. Dohoda o druhom programe úpravy hospodárstva a úspech dosiahnutý pri nedávnom znížení dlhu zo strany súkromného sektora predstavujú príležitosť, ako vytvoriť novú dynamiku na urýchlenie toľko potrebných štrukturálnych reforiem.

O predkladané oznámenie bude mať záujem široké spektrum čitateľov:

· obyvatelia Grécka, pretože ukazuje, že zo súčasnej krízy môže vzísť spravodlivejší, sociálne súdržný, dôveryhodný a účinnejší systém. Gréckou má potenciál na dosiahnutie zmien, aj mnohé cenné aktíva, ktoré môže využiť, avšak všetka tá doteraz nevídaná podpora, ktorú v súčasnosti Grécko prijíma, sa môže do výsledkov pretaviť len vtedy, ak sa za tento program postavia grécki občania a budú pracovať na svojej novej budúcnosti,

· demokratické inštitúcie Grécka, ktoré súhlasili s druhým programom úpravy hospodárstva a zaviazali sa ho vykonávať. Predkladané oznámenie zdôrazňuje potrebu vytvoriť pozitívnejšiu atmosféru, a to kladením dôrazu na výhody, ktoré možno rýchlo dosiahnuť plnou realizáciou včasných opatrení programu,

· ostatné členské štáty EÚ, inštitúcie EÚ a naši medzinárodní partneri, ktorí Grécku poskytujú doteraz nevídanú podporu a ktorí budú chcieť záruky, že ich finančné príspevky sa používajú správne a takými spôsobmi, ktoré zabránia opätovnému výskytu problémov.

Účelom tohto oznámenia je vyzdvihnúť tú skutočnosť, že úplné a efektívne vykonávanie druhého programu úpravy hospodárstva[1] môže položiť základy pre rast, investície a sociálnu obnovu. V tomto oznámení sú identifikované spôsoby, ako pomocou rýchlych opatrení a pomoci EÚ zmaximalizovať dosah prvých výsledkov[2].

Hoci Grécko stojí pred dlhodobým procesom transformácie a úpravy hospodárstva, uskutočnením týchto opatrení sa začne proces oživenia. Pochopenie programu a očakávaných výsledkov hlavných zmien, ktoré sa udejú v nadchádzajúcich mesiacoch, zo strany širokej verejnosti bude potrebné na to, aby boli ľudia presvedčení o tom, že teraz podstúpené obete a vynaložené úsilie v budúcnosti prinesú hmatateľné výsledky.

2.           Historická príležitosť vybudovať svetlejšiu budúcnosť

Najvyššou prioritou Grécka musí byť plné a včasné vykonávanie druhého programu úpravy hospodárstva. Reformné opatrenia, ktoré sú v ňom uvedené, sú navrhnuté s cieľom obnoviť potenciál rastu a vytvárania nových pracovných miest v gréckom hospodárstve a skoncovať s pravidlami ničiacimi hodnoty, príležitosťami na korupciu a s byrokraciou, ktoré gréckym občanom a podnikom bránia v zapájaní sa do výrobných činností. Nadmerná regulácia a nedostatočne výkonná verejná správa sú v súčasnosti zdrojom neefektívnosti a spôsobujú výskyt priveľmi vysokého počtu prípadov správania, ktorého snahou je získanie výhod.

Odstránenie najviac do očí bijúcich prekážok rastu môže výrazne zlepšiť situáciu občanov a podnikateľských subjektov v pomerne krátkom čase. V strednodobom výhľade sú potrebné dôslednejšie reformy gréckej verejnej správy a súdneho systému, aby sa zabezpečili rýchlejšie a účinnejšie postupy, značne efektívnejší a spravodlivejší systém výberu daní, menej byrokracie a väčšia právna istota pre investície a činnosti nových podnikov.

Cieľom reforiem dohodnutých v rámci druhého programu úpravy hospodárstva je vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti, v ktorej všetky vrstvy obyvateľstva znášajú primeraný podiel na bremene vyplývajúceho z tejto úpravy hospodárstva a budú požívať všetky výhody reformy. Vplyv vážnych nerovnováh, ktoré sa v gréckom hospodárstve nahromadili, obzvlášť tvrdo zasiahli menej majetných, čím sa potreba uskutočniť reformu stala ešte naliehavejšou. Osoby presadzujúce určité záujmy vo vnútri aj mimo verejnej správy, ktoré využívali svoju pozíciu v neprehľadnom a byrokratickom systéme náchylnom na korupčné správanie, by už nemali byť viac tolerované. Avšak zo zmien bude mať osoh celé obyvateľstvo, ktoré si zaslúži lepšiu správu vecí verejných.

2.1.        Možno to dosiahnuť

Grécko už dosiahlo významný pokrok tým, že prostredníctvom opatrení v oblasti výdavkov a daní výrazne znížilo deficit verejných financií. Deficit verejných financií bol znížený z takmer 16 % HDP v roku 2009 na 9,25 % HDP v minulom roku. Parlament prijal obrovský objem nových právnych predpisov a boli dokončené všetky prednostné opatrenia, ktoré bolo potrebné uskutočniť pred tým, než mohol druhý program úpravy hospodárstva vstúpiť do účinnosti. Ako nedávna minulosť dokazuje, ak sa celý systém verejnej správy sústredí na splnenie jasných cieľov, výsledky je možné dosiahnuť.

Cesta k hospodárskej obnove je jasne vytýčená v druhom programe úpravy hospodárstva. Výsledkom tohto programu bude historická transformácia, prostredníctvom ktorej bude Grécko vybavené modernými štruktúrami v hospodárstve a správe vecí verejných, aby sa mohlo do budúcnosti pozerať s dôverou. Grécko sa môže opierať o viaceré silné stránky, ako je napríklad lodiarsky priemysel, jeho potenciál v oblasti cestovného ruchu, jeho univerzity a vo všeobecnosti dobre vzdelaná pracovná sila, ako aj o zemepisnú polohu s potenciálom stať sa logistickým a energetickým strediskom v juhovýchodnej Európe.

Včasná realizácia viacerých hlavných opatrení rozhodujúcim spôsobom prispeje k vytváraniu rastu a nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť a podnietia investície. V pomerne krátkom čase budú výsledky pre občanov a podniky hmatateľné a viditeľné. Uskutočnením týchto opatrení sa vytvorí dynamika v reformnom procese a poskytne sa tak jasný signál, že Grécko je odhodlané uskutočniť reformy. Grécku to pomôže dostať sa zo začarovaného kruhu na tú správnu cestu, na ktorej odhodlanie k reformám je odmenené obnovou dôvery a oživením rastu, čím sa vytvoria stimuly pre ďalšie napredovanie.

Zatiaľ čo sa druhý program úpravy hospodárstva musí zrealizovať celý, Komisia v tomto oznámení dáva do pozornosti tri širšie poňaté oblasti. Očakáva sa, že prijatím opatrení príslušnými gréckymi orgánmi v priebehu roka 2012 v rámci týchto oblastí by sa výsledky mohli dostaviť už koncom roka 2012. Sú to:

· získanie kontroly nad verejnými financiami a príjmami, aby sa verejné financie časom stali udržateľné,

· získanie úverových tokov do reálnej ekonomiky rekapitalizáciou bánk a pomoc pre MSP pri získavaní dostupných úverov,

· uľahčenie podnikania s cieľom stimulovať rast – dôkladná reorganizácia podnikateľského prostredia a trhu práce je naliehavo potrebná, aby sa Grécko opäť stalo miestom, kde môžu domáci a zahraniční investori s dôverou investovať a vytvárať nové pracovné miesta.

2.1.1.     Získanie kontroly na verejnými financiami – jedna z podmienok na dosiahnutie rastu a vytvárania nových pracovných miest

Cieľom tohto programu je pripraviť hospodárstvo tak, aby sa v strednodobom výhľade stalo dynamickejším a spravodlivejším. Medzinárodné skúsenosti ukazujú, že pokusy o vytváranie rastu a nových pracovných miest budú zdrojom frustrácií, ak sa nezníži verejný dlh na udržateľnú úroveň a neobnoví sa konkurencieschopnosť. S cieľom dosiahnuť udržateľnosť bude potrebné v rokoch 2013 a 2014 vyvinúť ďalšie úsilie, aby Grécko mohlo znížiť svoju mieru zadlženia na približne 117 % HDP do roku 2020. Zameraním sa na cielené zníženia v oblasti výdavkov sa zmierni krátkodobý vplyv na reálnu ekonomiku. Okrem toho znížením deficitu sa zlepší likvidita gréckych podnikov, keďže vláda spotrebuje menej domácich aj zahraničných úspor. Zvýši sa tým dôveryhodnosť Grécka vo vzťahu k trhom a umožní to krajine financovať sa pri dostupných nákladoch na konci obdobia oficiálneho financovania, čím sa zjednodušia podmienky financovania podnikov. Reforma daňového systému a daňovej správy v intenciách uvedených v časti 2.3.2 je tiež rozhodujúca na získanie kontroly nad verejnými financiami.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 1 memoranda o porozumení):

Grécke orgány budú musieť určiť opatrenia na vyplnenie existujúcich fiškálnych medzier pre roky 2013 a 2014. Tieto opatrenia by sa mali zameriavať na úspory v oblasti výdavkov.

2.1.2.     Získanie úverových tokov do reálnej ekonomiky rekapitalizáciou bánk a pomoc pre MSP

Grécky bankový systém zaznamenal obrovský výber vkladov, dôsledkom čoho je obmedzený prístup k likvidite a došlo k znehodnoteniu jeho aktív. Premietlo sa to do zníženia objemov úverov poskytovaných reálnej ekonomike.

Riešenie tohto problému a obnova toku likvidity do gréckych podnikov je jednou z podmienok oživenia hospodárstva. Druhý program úpravy hospodárstva poskytuje finančné zdroje na rekapitalizáciu gréckeho bankového systému s dvojitým cieľom: zabezpečiť finančnú stabilitu a umožniť bankám financovať reálnu ekonomiku.

Grécke MSP v súčasnosti čelia veľmi náročným prevádzkovým podmienkam: 6 spomedzi 10 podnikov zaznamenalo v roku 2011 zníženie príjmov oproti roku 2010 a zaniklo 150 000 pracovných miest. Tieto neúprosné čísla zvýrazňujú potrebu rýchlo a cielene konať v záujme podpory MSP – podpora EÚ na ich prevádzku a rozvoj je opísaná ďalej v texte tohto oznámenia.

Aby sa tejto hrozbe zabránilo, bude nevyhnutné použiť všetky dostupné zdroje, predovšetkým zo štrukturálnych fondov EÚ[3], a to s cieľom investovať likviditu do nových činností v záujme podpory vytvárania nových pracovných miest a udržateľného rastu. Viac ako 4 mld. EUR je už k dispozícii ako pomoc na zabezpečenie likvidity pre MSP zo štrukturálnych fondov EÚ, a to vo forme grantov a nástrojov finančného inžinierstva. Na dôvažok bol vytvorený nový Záručný fond pre MSP so zdrojmi zo štrukturálnych fondov EÚ vo výške 500 mil. EUR, ktoré možno znásobiť uvoľnením ďalšej 1 mld. EUR vo forme úverov zo strany EIB v prospech gréckych bánk na účely poskytovania úverov gréckym MSP.

V súčasnosti sa však tieto peniaze nedostávajú gréckym MSP v dôsledku zníženého dopytu po investíciách, vysokého rizika úverov pre MSP za súčasných okolností, následkom čoho majú MSP ťažkosti pri zabezpečovaní potrebného spolufinancovania z bánk. Je potrebné, aby grécke orgány ešte implementovali zmeny právnych predpisov EÚ, ktoré povoľujú spolufinancovanie prevádzkového kapitálu MSP.

Odstránenie týchto prekážok má neodkladnú prioritu. Okrem toho sú zo štrukturálnych fondov EÚ spolufinancované viaceré projekty a programy, ktoré sú vytvorené s cieľom zvýšiť podnikateľské zručnosti a poskytnúť podporu na začatie podnikania, ako aj dostupnosť programov mikrofinancovania.

Opatrenia v roku 2012:

Rekapitalizácia bánk by mala byť dokončená do septembra 2012 pri súčasnom zaručení autonómie bánk v podnikaní.

Grécky bankový sektor a administrácia by mali v nadchádzajúcich 8 mesiacoch urýchliť prideľovanie 4 mld. EUR, ktoré sú už k dispozícii na financovanie MSP. V gréckych právnych predpisoch by sa mali implementovať zmeny pravidiel EÚ o povolení spolufinancovať prevádzkový kapitál.

EIB by mala v prospech MSP poskytnúť úvery kryté prostriedkami zo Záručného fondu pre MSP, a to s cieľom pre rok 2012 vo výške 160 mil. EUR, ďalších 400 mil. EUR do konca roka 2013 a 440 mil. EUR pred rokom 2015. V priebehu roka 2012 EIB navyše poskytne dodatočných 440 mil. EUR pre MSP, za ktoré sa zaručia grécke orgány.

Zvýšená finančná podpora by sa tiež mala vynaložiť na odbornú prípravu v oblasti podnikania (so zameraním sa na inovatívne produkty a služby) vrátane inštruktáže, školenia a poradenstva.

2.1.3.     Uľahčenie podnikania s cieľom stimulovať rast

Aby mohlo Grécko nájsť trvalé východisko z krízy, v jeho výrobnom sektore je potrebný rast. Odhaduje sa, že reforma trhov výrobkov a služieb by z dlhodobého hľadiska mohla znásobiť grécke HDP na 13,5 %.[4] Oslobodenie podnikania od byrokracie a korupcie by mohlo uvoľniť potlačený potenciál rastu v takých sektoroch, ako je medzi inými cestovný ruch, prístavné služby a spracovanie potravín. Uľahčí to obnovu rovnováhy hospodárstva smerom k vyššej výkonnosti v investičnej a exportnej oblasti a môže to vyvolať rozhodujúci posun k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou. V tejto časti je kladený dôraz na osem oblastí, v ktorých je potrebné prijať opatrenia a v ktorých by sa pokrok mal dosiahnuť do konca roka 2012[5].

· Obnova konkurencieschopnosti v oblasti nákladov

V rámci modernizačného úsilia na gréckom trhu práce sú potrebné opatrenia s cieľom podporiť rýchlu úpravu jednotkových nákladov práce v záujme boja proti nezamestnanosti a obnovy konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva v oblasti nákladov. Ako je dohodnuté v druhom programe úpravy hospodárstva, spolu s už prijatými opatreniami by sa opatrenia na podporu rýchlej úpravy nákladov práce v záujme boja proti nezamestnanosti a obnovy konkurencieschopnosti v oblasti nákladov mali zameriavať na zníženie nominálnych jednotkových nákladov práce v podnikoch o 15 % v priebehu rokov 2012 – 2014. Takéto opatrenia by mali zohľadňovať sociálny dialóg a mali by byť v súlade so všeobecným úsilím o posilnenie inštitúcií trhu práce, ako aj uľahčiť rokovania o mzdových podmienkach na všetkých úrovniach a bojovať proti nelegálnej práci.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.1 memoranda o porozumení):

Do konca júla 2012 by mal byť v konzultácii so sociálnymi partnermi pripravený časový rozvrh prepracovania vnútroštátnych kolektívnych zmlúv v oblasti systému stanovenia miezd. Grécke orgány by tiež mali uviesť do praxe opatrenia na zníženie váhy sociálnych príspevkov na cenu práce, a to spôsobom, ktorý nemá vplyv na rozpočet.

· Uľahčenie vývozu

Na dokončenie colného konania pri vývoze a colných formalít je v Grécku potrebných v priemere 20 dní, zatiaľ čo v EÚ je priemer 10 dní. Odhaduje sa, že v dôsledku toho je celková hodnota vývozu približne o 10 % nižšia než by mala byť[6]. Mali by sa odstrániť neprimerané a často nepotrebné dokladové alebo procesné požiadavky.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.2 memoranda o porozumení):

Malo by sa dokončiť systematické preskúmanie colného konania pri vývoze a colných formalít, pričom by sa mali odstrániť nadmerné kontroly a systémy kontroly by sa mali zosúladiť s postupmi uplatňovanými vo zvyšku jednotného trhu. Keď dôjde k realizácii zjednodušenia kontroly, jeho výhody bude možné zmaximalizovať vývojom migračných postupov v rámci riešení IKT. Úsilie by sa tiež malo zamerať na vybavenie vývozcov tak, aby mohli identifikovať príležitosti na perspektívnych trhoch.

· Stimulovanie nových investícií

Investície do nových zariadení alebo projektov sú ovplyvňované časovými sklzmi a nákladmi, ktoré vyplývajú z regulačných a administratívnych prekážok zo strany viacerých orgánov. Pravidlá týkajúce sa územného plánovania a udeľovania environmentálnych povolení sa často uvádzajú ako prekážky brániace investíciám. Spoločnosti podnikajúce v energetike, distribúcii, logistike a doprave sú tým najviac postihnuté. Problémy sa nahromadia v prípade sporov v dôsledku odkladného účinku mnohých správnych a právnych opatrení, nedostatku zamestnancov alebo kompetencie v kľúčových odboroch verejnej správy. Dokončenie katastra nehnuteľností tiež uľahčí investovanie, a to ochranou investorov pred súdnymi spormi o vlastníctvo pôdy. Vzhľadom na nesúlad medzi verejným vzdelávacím systémom a potrebami znalostnej ekonomiky predstavuje prístup k zručnostiam pre zahraničných investorov zameriavajúcich sa na výskum a inovácie jeden z problémov.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.2 memoranda o porozumení):

V plnej miere by sa mali uviesť do účinnosti nedávno prijaté zákony s cieľom urýchliť postupy udeľovania licencií v prípade niektorých profesií a výrobných činností, ako aj v oblasti environmentálnych povolení pre projekty a činnosti.

Mali by sa prijať ďalšie kroky s cieľom uľahčiť zakladanie nových spoločností – cieľ EÚ vytýčený v iniciatíve na podporu MSP nazývanou „Small Business Act“ sú 3 dni pri nákladoch nie viac ako 100 EUR. Grécko by tiež malo dokončiť vytvorenie miesta jednotného kontaktu požadovaného v smernici o službách.

· Modernizácia verejného obstarávania

Verejné obstarávanie predstavuje 12 % gréckeho HDP. Predkladatelia ponúk v prípade gréckych verejných zákaziek čakajú dvakrát dlhšie, ako je priemer EÚ v prípade zadávania zákaziek (takmer 1 rok). Postupy sú neefektívne a pohlcujú veľa zdrojov: verejný sektor investuje dvojnásobne viac človeko-dní pri postupoch obstarávania. Každé verejné obstarávanie vyvolá v priemere dve odvolania. Takáto situácia trestá dodávateľov pre verejný sektor a zvyšuje náklady. Bráni získavaniu tovarov a služieb potrebných k výkonu verejných služieb, ako aj dokončeniu projektov financovaných z fondov EÚ.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 2.6 memoranda o porozumení):

Právne predpisy v oblasti verejného obstarávania by sa mali radikálne prepracovať do konca tohto roka a novovytvorený jednotný orgán verejného obstarávania by mal naplno plniť svoje úlohy. Predtým než sa použijú úspešné postupy v ostatných častiach ústrednej štátnej správy, mal by sa vypracovať plán na vytvorenie profesionálnejšej a transparentnejšej správy verejného obstarávania, ktorý by sa mal zrealizovať na ministerstvách s najväčším objemom výdavkov. Na dôvažok, významné úspory by mohlo priniesť vybudovanie elektronického verejného obstarávania, kroky vedúce k zlúčeniu verejného obstarávania prostredníctvom ústredných obstarávacích subjektov a širšie využívanie rámcových zmlúv pre štandardné tovary a služby.

· Uvoľnenie hospodárskej súťaže a liberalizácia cien

V mnohých odvetviach gréckeho hospodárstva sa ceny udržiavali na vysokej úrovni počas celého obdobia hospodárskeho poklesu, v dôsledku čoho spotrebitelia a podniky ešte viac pociťovali bolestivé znižovanie svojich príjmov. Je potrebné prijať opatrenia, ktoré rozhodným spôsobom odstránia mnohé regulačné prekážky, ktoré bránia hospodárskej súťaži a vstupu nových podnikov na trh. V rámci toho je potrebné pokračovať v úsilí o zmenu existujúcich predpisov, ktoré vytvárajú chránené príjmové toky alebo chránia regulované profesie pred konkurenciou. Zvýšená konkurencia a pružnosť cien sú tiež nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že zníženie nákladov práce sa premietne do zníženia cien, čím sa zmierni vplyv na disponibilné príjmy a zaistí sa, že zo zníženia výrobných nákladov bude mať úžitok grécka spoločnosť ako celok.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.2 memoranda o porozumení):

Do konca tohto roka by sa mal plne vykonávať zákon o regulovaných profesiách z roku 2011 spolu s dodatočnými liberalizačnými opatreniami uvedenými v memorande o porozumení. Existuje tiež potreba účinného vykonávania pravidiel EÚ týkajúcich sa uznávania odborných kvalifikácií. Do konca jesene sa ukončí dôkladná kontrola regulačného prostredia vo vybraných hospodárskych odvetviach, ktorá bude východiskom pre zrušenie tých právnych predpisov, ktoré bránia hospodárskej súťaži a spôsobujú zbytočnú záťaž.

· Konkurencieschopná energetika

Grécko je vysoko závislé od fosílnych palív (hnedé uhlie predstavuje hlavný zdroj na výrobu jeho elektrickej energie). Väčšina ostrovov je aj naďalej izolovaná a závislá od naftových generátorov a elektrární spaľujúcich naftu. Celková účinnosť výroby elektrickej energie patrí medzi najnižšie v Európe. Energetike dominuje malý počet štátom vlastnených podnikov s nízkou produktivitou, ktoré na trhu stále predstavujú určitý druh monopolu. Je potrebné ešte od nich úplne oddeliť prevádzku prenosových systémov. Priemyselní odberatelia sa sťažujú, že ich konkurencieschopnosť ohrozuje skutočnosť, že musia platiť jedny z najvyšších cien za energie v Európe.

Je potrebné modernizovať elektrizačné sústavy a plynárenské siete. Modernizácia zásobníkov plynu a plynovodných sietí ako aj investície do nových plynovodov na dosiahnutie diverzifikácie zdrojov plynu umožnia Grécku využívať svoju strategickú zemepisnú polohu tým, že bude slúžiť ako vstupná brána na európsky trh s plynom. Vzájomné prepojenie elektrizačných sústav väčších ostrovov s pevninou a medzi menšími ostrovmi je jednou z podmienok veľkoplošného zavádzania veterných a fotovoltických zariadení.

Posilnenie pevninskej prenosovej sústavy je tiež nevyhnutné na integráciu zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie na domácom trhu, ako aj na to, aby sa umožnil významný vývoz elektrickej energie do zvyšku Európy. Grécko je prirodzeným tranzitným územím pre väčšinu zemného plynu pochádzajúceho z oblasti Kaspického mora a východného Stredozemia. Pri zameraní sa na túto oblasť a jej financovaní môže veľkú úlohu zohrávať program TEN-E a navrhnutý Nástroj na prepojenie Európy. Jednou z podmienok, ako pomôcť prilákať súkromné finančné prostriedky na takéto investície, je zabezpečiť otvorenú a funkčnú energetiku, ako aj nediskriminačný prístup k jej infraštruktúre a sieťam. Projekty, ako je Helios, by mohli poslúžiť ako odrazový mostík k dosiahnutiu skutočne integrovaného európskeho trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov a súčasne napomôcť gréckemu hospodárstvu k oživeniu.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.2 memoranda o porozumení):

Tohtoročnou privatizáciou štátnych plynárenských a elektroenergetických spoločností získajú investori zo súkromného sektora príležitosť vstúpiť na nový obrovský trh, pričom zvýšením efektívnosti v bývalých štátnych spoločnostiach sa zvýši rozsah úspor v oblasti nákladov.

Oddelením plynárenských a elektrizačných rozvodných sústav od výrobných a distribučných činností sa zvýši transparentnosť v tomto sektore a vstupom nových aktérov na trh sa uľahčí hospodárska súťaž.

Technickou pomocou sa napomôže uskutočniť reforma gréckych schém podpory pre obnoviteľné zdroje energie s cieľom zlepšiť investičnú klímu na účely rozvoja bohatých solárnych a veterných zdrojov energie Grécka.

· Efektívne dopravné služby

Grécky dopravný sektor prešiel významnými zmenami, keď sa vytvoril regulačný orgán pre železničnú dopravu, otvorila sa cestná nákladná doprava a liberalizovala sa nepravidelná autokarová doprava.

Zostáva toho však urobiť ešte veľa. Administratívne prekážky a nedostatočné riadenie bránia efektívnemu využívaniu prístavov a letísk, čo má negatívny vplyv na dve najdôležitejšie odvetvia hospodárstva: logistický priemysel a cestovný ruch. V prípade letísk a manažmentu letovej prevádzky by sa v krátkom čase mohli prevádzkovateľom poskytnúť značné dodatočné kapacity a nižšie náklady, čo by zvýšilo prílev turistov. Prevádzkovanie dopravných služieb na železnici by sa mohlo zlepšiť vytvorením rámca pre prevádzkovateľov osobnej dopravy z EÚ, aby mohli vstúpiť na grécky trh, a zjednodušením postupov v oblasti medzinárodnej nákladnej dopravy.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.2 memoranda o porozumení):

Mal by byť dokončený dokument o dopravnej politike (s termínom odovzdania jún 2012), ktorý stanoví strategický a regulačný rámec pre celý sektor dopravy. Mali by sa oddeliť regulačné a prevádzkové funkcie Gréckeho úradu civilného letectva, ako aj poskytnúť finančné prostriedky na moderné zariadenia na kontrolu leteckej dopravy, na prijímanie kvalifikovaných kontrolórov leteckej dopravy a na získanie moderných softvérov na prideľovanie prevádzkových intervalov. Malo by sa dokončiť vytvorenie nezávislých orgánov na udeľovanie povolenia poskytovať služby v osobnej železničnej doprave. Mali by sa preskúmať postupy prekračovania hraníc a dohody o uľahčení tokov nákladnej dopravy koridorom X a zrušiť uzatvorenia hraníc.

· Dosiahnuť úspech v privatizačnom pláne

Privatizačný plán v hodnote 50 mld. EUR vytýčený v druhom programe úpravy hospodárstva by sa mal stať platformou pre prilákanie priamych zahraničných investícií, mal by priviesť nových aktérov na miestny trh a zvýšiť hospodársku súťaž, ako aj pomôcť pri splácaní verejného dlhu. Ak sa bude vykonávať s dlhodobou strategickou víziou, mal by tiež pripraviť podmienky pre efektívnejšie riadenie podnikov, ktoré sú pre ekonomiku kľúčové a ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve štátu.

Železnice, prístavy a letiská potrebujú počas prípravy na privatizáciu koherentnejší regulačný rámec. Tento rámec by mal ozrejmiť príslušné úlohy verejných orgánov a subjektov spravujúcich infraštruktúru, zaručiť nediskriminačný prístup k zariadeniam, uľahčiť rozvoj infraštruktúry ako súčasti súvislého dopravného systému a zabezpečiť účinné využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a vykonávanie priorít programu TEN-T.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 2,1 memoranda o porozumení):

Mal by sa ustanoviť zdravý regulačný a inštitucionálny rámec v oblasti aktív súvisiacich s infraštruktúrou, ktorých predaj mešká v dôsledku technických prekážok a neistoty týkajúcej podmienok ich využívania. Mal by sa skompletizovať úplný zoznam štátom vlastneného nehnuteľného majetku. Mala by sa tiež urýchliť registrácia štátneho vlastníctva pozemkov. Existuje potreba, aby sa zabezpečilo dosiahnutie plánovaných príjmov s cieľom predísť medzerám vo financovaní v rámci fiškálnych účtov a posilniť vierohodnosť privatizácie ako nástroja dlhovej udržateľnosti.

2.2.        Riešenie sociálnych následkov krízy

Okrem toho si popri vyššie načrtnutých troch oblastiach, v ktorých je potrebné prijať opatrenia, súrnu reakciu vyžaduje prudké zhoršovanie sociálnej situácie v Grécku. Nezamestnanosť najmä medzi mladými ľuďmi sa dramaticky zvýšila od začiatku krízy a miera chudoby je neprijateľne vysoká. Program úpravy hospodárstva bol navrhnutý s cieľom zvrátiť takýto vývoj reformovaním hospodárstva, aby mali všetci úžitok z budúceho rastu a zamestnanosti.

Je nevyhnutné dosiahnuť ďalší pokrok smerom k zníženiu nákladov práce a k zvýšeniu produktivity práce v záujme obnovy konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva. Uvedené potrebné kroky musia byť sprevádzané rozsiahlymi opatreniami, aby sa zaistila sociálna spravodlivosť a pomohlo najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva.

Tieto úvahy sa premietli do návrhu tohto programu, a to napríklad preskúmaním sociálnych programov, aby sa zabezpečila ich presnejšia zameranosť na príjemcov a efektívnejšia ochrana ohrozených skupín obyvateľstva, zabezpečením toho, že zníženia dôchodkov sú cielené a najnižšie dôchodky sú chránené, bojom proti podvodom v oblasti sociálnych dávok, znižovaním nákladov na zdravotnú starostlivosť bez toho, aby bola ohrozená kvalita tejto starostlivosti, zvyšovaním spravodlivosti v daňovom systéme a bojom proti daňovým únikom.

2.2.1.     Podporovanie zamestnanosti mladých ľudí a ich odbornej prípravy

Komisia aktívne s gréckymi orgánmi spolupracuje na spôsoboch, ako vyriešiť extrémne vysokú mieru nezamestnanosti mladých. Medzi ne patrí nový pohľad na využitie štrukturálnych fondov EÚ v Grécku a na to, ako gréckym orgánom pomôcť prerozdeliť ich na projekty, ktoré najväčšou mierou prispejú k dosiahnutiu rastu a vytvoreniu nových pracovných miest v čo najkratšom čase.

V súčasnosti sa vymedzuje akčný plán s cieľom sústrediť sa na jasné prioritné cieľové skupiny a ciele politík. Presmerovanie finančných prostriedkov EÚ v objeme približne 200 – 250 mil. EUR z Európskeho sociálneho fondu možno uskutočniť v rámci existujúcich programov štrukturálnych fondov EÚ na podporu opatrení, ktoré môžu priniesť okamžité výsledky v prospech mladých ľudí, ktorí si nedokážu nájsť prácu.

Tieto opatrenia by mohli zahŕňať podporu na získanie prvých pracovných skúseností alebo krátkodobé pracovné miesta v súkromnom sektore alebo v miestnych spoločenstvách, rozšírenie učňovských príležitostí alebo stáží pre študentov a absolventov, podporu rekvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie ako súčasť cesty k dosiahnutiu rastu a rozvoja, zvýšenie podnikania vrátane sociálnych podnikov a študijných alebo odborno-prípravných pobytov v zahraničí, napríklad prostredníctvom programov Leonardo a Erasmus.

Opatrenia v roku 2012:

Do konca roka 2012 by mal byť pripravený a vykonávaný akčný plán na podporu zamestnanosti mládeže, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy a podnikania.

2.2.2.     Aktívna politika trhu práce

Mali by sa posilniť verejné služby zamestnanosti, aby rastúcemu počtu nezamestnaných ponúkali lepšie služby, ktoré sú viac prispôsobené potrebám jednotlivcov. Efektívnejšie a cielenejšie investície do aktívnych politík trhu práce sú potrebné v záujme podpory oživenia prinášajúceho vysoký počet nových pracovných miest a malo by sa uskutočniť systematickejšie hodnotenie účinnosti aktívnych opatrení trhu práce. Najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva (nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou, osoby s neukončenou školskou dochádzkou, starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní, migranti a menšiny atď.) by mali byť prioritou. Úsilie zamerané na zvyšovanie kvalifikácií by sa malo orientovať na identifikáciu potrieb a reakciu na ne v jednotlivých sektoroch a zoskupeniach, ktoré sa môžu stať kľúčovými hnacími prvkami budúceho rastu.

Štrukturálne fondy EÚ môžu podporiť rôzne programy zamerané na krátkodobé zamestnávanie pracovníkov, predovšetkým tie, ktoré sa sústreďujú na potreby znevýhodnených skupín obyvateľstva. Môže to priniesť dočasnú ekonomickú podporu a pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré kríza postihla najviac, príležitosť zvýšiť si kvalifikáciu v záujme zotrvania na trhu práce.

Okrem toho by Grécko mohlo využiť v súčasnosti nevyužitý potenciál sociálneho hospodárstva prostredníctvom podpory poskytovanej z Európskeho sociálneho fondu, ktorý poskytuje významnú pomoc na vytváranie nových pracovných miest a môže uspokojiť rastúce potreby v oblasti sociálnych služieb.

Opatrenia v roku 2012:

Efektívnejšie využívanie dostupných zdrojov z Európskeho sociálneho fondu s cieľom zaviesť plne funkčný rámec na podporu sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov, ako aj kľúčové prvky na dosiahnutie oživenia prinášajúceho vysoký počet nových pracovných miest a s cieľom riešiť mnohostranné integračné potreby zraniteľných skupín obyvateľstva.

2.2.3.     Investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy

V záujme vytvorenia podmienok na obnovu rastu a plného využitia konkurenčných výhod Grécka by sa mala zlepšiť relevancia, kvalita a príťažlivosť počiatočného odborného vzdelávania a prípravy. Mala by sa povzbudzovať spolupráca medzi podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami, aby sa zabezpečilo, že mladí ľudia po ukončení vzdelávania a odbornej prípravy majú kvalifikáciu a schopnosti požadované v ekonomike, pokiaľ ide o zamestnateľnosť a podnikanie. Malo by sa to tiež týkať vytvárania pružných prepojení medzi všeobecným a odbornými smermi vzdelávania, ako aj prechodu z počiatočného odborného vzdelávania a prípravy k ďalšiemu vzdelávaniu a k vyššiemu vzdelávaniu.

2.3.        Vybudovanie modernej verejnej správy

Reformy v Grécku musia začať modernizáciou jeho verejnej správy. V súčasnosti Grécko trpí nedostatkom kapacít na realizáciu politík, hospodárenie s verejnými financiami, výber daní, otvorenie trhov hospodárskej súťaži, dosiahnutie účinného a inovatívneho fungovania verejného obstarávania, zaplatenie dodávateľov alebo zabezpečenie účinnej súdnej ochrany svojim občanom. Zložitosť a neprehľadnosť na všetkých úrovniach narúšajú efektívnosť systému a vytvárajú príležitosti na korupciu, ktorá podkopáva dôveru občanov v systém. Nápravou týchto prvkov sa na základe transparentnosti, dôvery a solidarity vytvorí základňa pre opätovné ustanovenie spoločenskej zmluvy medzi gréckymi občanmi a štátom. Nerozdielnou súčasťou tejto spoločenskej zmluvy je obnova dôvery v oficiálne štatistiky.

2.3.1.     Reforma verejnej správy

Je potrebné uskutočniť dôkladnú reformu štruktúr a spôsobov práce gréckej verejnej správy. V záujme zabezpečenia adresnej zodpovednosti a prekonania nečinnosti a s cieľom skoncovať so súčasným rozptylom zodpovednosti za rôzne aspekty politiky medzi rôznymi ministerstvami a agentúrami je potrebné jasne prideliť politickú zodpovednosť na vedúcich pozíciách. Na realizáciu zložitých reformných procesov je potrebná silnejšia koordinačná kapacita medzi ministerstvami. Reformy sú tiež potrebné na zlepšenie fungovania a organizácie jednotlivých gréckych ministerstiev a verejnoprávnych služieb. Všetky zásady koherentnosti a účinnosti vytvorené reformou ústrednej verejnej správy sa musia premietnuť na regionálnu a miestnu úroveň.

EÚ konkrétnym spôsobom podporuje program reformy verejnej správy v Grécku, a to najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu s rozpočtom vo výške 505 mil. EUR. Reforma verejnej správy patrí k jednému z ústredných prvkov druhého programu úpravy hospodárstva[7].

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 2.6 memoranda o porozumení):

Riadiaca skupina na vysokej úrovni zriadená začiatkom roka 2012, ktorej cieľom je dohliadať na vykonávanie reforiem verejnej správ a monitorovať ho, by mala čo najskôr začať vyvíjať svoju činnosť pod právomocou predsedu vlády. Mala by sa zriadiť stála štruktúra pre medzirezortnú koordináciu. V rámci každého ministerstva by sa mali vytvoriť horizontálne štruktúry, ktoré budú vykonávať príslušné postupy v oblasti rozpočtu / finančného auditu, vnútornej kontroly alebo riadenia ľudských zdrojov a konať na základe spoločných pravidiel.

S vysokým stupňom naliehavosti by sa mali prijať a vykonávať plány a opatrenia zamerané na reformu verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni. Na dosiahnutie skorých výsledkov je kľúčové urýchliť vykonávanie programu „reformy verejnej správy“ financovaného z ESF.

2.3.2.     Daňová reforma, daňová správa a hospodárenie s verejnými financiami

Grécky daňový systém si naliehavo vyžaduje reorganizáciu. Koncepcia priamych aj nepriamych daní vrátane dane z nehnuteľnosti by sa mohla zlepšiť v záujme podpory stability a rastu. Rozsiahle oslobodenia od dane, osobitné pravidlá a daňové zvýhodnenia popri znižovaní daňového základu urobili tento systém príliš zložitým a komplikovaným, pokiaľ ide o jeho správu a dodržiavanie. Popri zvýšení zložitosti systému tieto oslobodenia a výnimky tiež vytvorili potenciál na rozsiahle vyhýbanie sa plateniu daní a jeho zneužívanie, umožňujú daňové úniky a korupciu, v dôsledku čoho vznikajú štátu obrovské straty na strane príjmov a ohrozujú životaschopnosť podnikateľských subjektov. Daňová reforma by tak mala zvýšiť kvalitu daňových právnych predpisov, daňovej správy a daňovú disciplínu.

Grécka daňová správa musí byť stredobodom neochabujúceho úsilia, ktorého cieľom je posilniť jej kapacity pri výbere daní u všetkých skupín spoločnosti. Mali by sa prijať účinné opatrenia na zlepšenie rámca riadenia a nezávislosť daňovej správy. Pokrok pri zlepšovaní vnútroštátneho rozpočtového účtovníctva musí byť trvalý. Nedostatky v týchto oblastiach predstavovali kritické faktory pri zhoršovaní gréckej fiškálnej situácie. Zlepšenie daňovej správy a obmedzenie daňových únikov je tiež dôležité v záujme zabezpečenia spravodlivého rozdelenia bremena úpravy hospodárstva.

Naopak, grécka daňová správa musí neodkladne preplatiť preddavky na platby DPH vo výške takmer 700 mil. EUR, ktoré uhradili vyvážajúce spoločnosti. Spoločnostiam zápasiacim o prežitie vznikajú veľké škody v dôsledku meškania týchto platieb, ak vykonávanie auditov závisí od voľného uváženia jednotlivých daňových úradníkov.

Musia sa tiež zvýšiť kapacity týkajúce sa transparentného hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami, ako aj kapacity v oblasti boja proti podvodom a korupcii.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 2.3 a § 2.4 memoranda o porozumení):

S cieľom zvýšiť účinnosť daňového systému a jeho priaznivé účinky na rast by sa v nastávajúcich mesiacoch mala starostlivo pripraviť komplexná reforma tohto systému.

Malo by sa zvýšiť úsilie v oblasti výberov daňových nedoplatkov, ako aj v oblasti auditu fyzických osôb s veľkým majetkom, a využitím aktuálne poskytovanej technickej pomoci by sa súčasne malo vyvinúť úsilie o zásadné zjednodušenie právneho a procesného daňového rámca.

Mala by sa prijať stratégia boja proti podvodom, ktorá sa bude venovať verejným príjmom a výdavkom.

2.3.3.     Reforma systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému

V záujme zachovania všeobecného prístupu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a zvýšenia jej kvality v podmienkach prísnejšej rozpočtovej disciplíny musí Grécko nájsť spôsoby, ako zabrániť zvyšovaniu nákladov na vstupy a zvýšiť celkovú účinnosť tohto systému. Musí sa to uskutočniť s ohľadom na zvýšenie celkovej kvality verejných služieb zdravotnej starostlivosti, a to vrátane odstránenia rozdielov v rozsahu úhrady poistenia a zníženia rozdrobenosti v oblasti riadenia a správy tohto systému.

Zodpovednejšia spotreba služieb a produktov zdravotnej starostlivosti napomôže najmä znížením výdavkov na zdravotnícke vybavenie a lieky a plytvanie nimi. Možno to dosiahnuť pomocou transparentnejšieho a profesionálnejšieho systému vydávania lekárskych predpisov a verejného obstarávania (Grécko v súčasnosti zavádza systém elektronického vydávania lekárskych predpisov a nedávno uskutočnilo prvú elektronickú dražbu na lieky). Dôležité pre udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti bude dosiahnuť rovnováhu dlhodobých potrieb v oblasti ľudských zdrojov a zamerať sa najmä na odborné vzdelávanie a udržanie odborníkov v zdravotníctve a zdravotných sestier v primárnej zdravotnej starostlivosti.

Grécko v roku 2010 prijalo jednu z najambicióznejších reforiem systému dôchodkového zabezpečenia v EÚ. Jej cieľom bude posilniť dlhodobú udržateľnosť gréckeho systému dôchodkového zabezpečenia.

Keďže stredná dĺžka života pri narodení sa v ostatnom desaťročí značne zvýšila – v roku 2010 dosahovala 78,4 roka u mužov a 82,8 roka u žien (údaje pre EÚ – 27 za rok 2008: 76,4 roka u mužov a 82,4 roka u žien) – dosah starnutia obyvateľstva na systémy zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia by mal byť stredobodom pozornosti tohto reformného procesu.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 2.7 a 2.8 memoranda o porozumení):

Grécko by malo pracovať na komplexnom súbore opatrení, ktorých cieľom bude: i) posilniť riadenie systému zdravotnej starostlivosti a súčasne znížiť rozdrobenosť a administratívne náklady, ii) znížiť výdavky na lieky pomocou zmien v oblasti stanovenia cien, predpisovania a preplácania liekov, ako aj podporovaním generických liekov, iii) centralizovať verejné obstarávanie, iv) vyvinúť komplexný a jednotný elektronický systém zdravotnej starostlivosti s cieľom zlepšiť monitorovanie, transparentnosť a účinnosť systému zdravotnej starostlivosti a v) predložiť nástroj plánovania v oblasti ľudských zdrojov v záujme načrtnutia dlhodobých potrieb, pokiaľ ide pracovné sily v zdravotníctve. Uvedené kroky sú nevyhnutné na vybudovanie skutočného vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti, ktorý zaručuje spravodlivosť, rovnosť, účinnosť a kvalitu poskytovaných služieb a vynakladaných výdavkov.

Reforma systému dôchodkového zabezpečenia by sa mala dokončiť reformou sekundárnych a doplňujúcich dôchodkových schém a bojom proti podvodom v oblasti invalidných dôchodkov.

2.3.4.     Reforma súdnictva

Grécke súdna správa si tiež vyžaduje reformu, nakoľko sa v porovnaní s medzinárodnými štandardmi vyznačuje vysokou neefektívnosťou. Je potrebné, aby mali ľudia a podnikateľské subjekty dôveru, že súdnictvo poskytne účinné riešenia a bude obhajovať ich práva. Vyznačuje sa zložitými postupmi, dôsledkom ktorých sú nadmerné meškania pri riešení prípadov (vysoko nad priemerom krajín OECD) s vysokým počtom nevybavených prípadov, a to napriek značne vysokému počtu súdov a sudcov v pomere k počtu gréckych obyvateľov. Opatrenia týkajúce sa reformy súdnictva, ktoré sú stanovené v druhom programe úpravy hospodárstva, môžu výrazne prispieť k hospodárskemu oživeniu stimulovaním súkromnej spotreby, zahraničných investícií a domáceho podnikania.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.5 memoranda o porozumení):

Grécko by malo pracovať na i) znížení počtu nevybavených súdnych prípadov (prípadov týkajúcich sa daňových, občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporov), ii) motivovaní fyzických osôb a podnikateľských subjektov využívať alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako je napríklad mediácia, aby sa tak znížila pracovná záťaž zamestnancov súdov, iii) zavádzaní nových elektronických aplikácii v justícii, iv) revízii gréckeho Občianskeho súdneho poriadku a v) prijatí a vykonávaní stratégie boja proti korupcii.

2.3.5.     Zlepšenie vnútornej koordinácie

V druhom programe úpravy hospodárstva je vytýčený úplný program, ktoré majú grécke orgány uskutočniť. Program tiež predstavuje „kritické množstvo“, ktoré je potrebné na to, aby sa dosiahla udržateľnosť štrukturálnych reforiem v Grécku.

V súčasnosti však neexistuje žiadne „ústredie nervovej sústavy“, ktoré by v gréckej vláde koordinovalo a monitorovalo tento reformný proces. Takýto mechanizmus bude potrebný na to, aby sa v reformnom procese pokračovalo a aby sa uľahčila transparentná a účinná vládna kontrola celého procesu. Položili by sa tým základy pre vládne a parlamentné hodnotenie tohto procesu a pomohlo by to náprave akýchkoľvek nedostatkov. Takisto by to pomohlo vytvoreniu autonómnych kapacít na zasadenie štrukturálnych reforiem do príslušného rámca a ich vykonávanie.

V súčasnosti sa tiež poskytuje technická pomoc s cieľom zvýšiť kvalitu oficiálnych štatistík, v záujme čoho sa do praxe uviedol spoločný všeobecný akčný plán pre grécke štatistiky (JOSGAP).

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 5 memoranda o porozumení):

Mechanizmus na monitorovanie a koordináciu štrukturálnych reforiem by mal byť vytvorený a plne funkčný do polovice roka 2012.

3.           Európska únia môže pomôcť

3.1.1.     Využitie finančných prostriedkov EÚ

Zdroje, ktoré sú dostupné prostredníctvom fondov EÚ, predstavujú značnú ekonomickú silu[8]. V rámci štrukturálneho a kohézneho financovania bolo na obdobie rokov 2007 – 2013 vyčlenených viac ako 20 mld. EUR, pričom ďalších 21 mld. EUR je k dispozícii prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Prostriedky pridelené zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu však boli využité sotva spolovice a aj v prípade absorpcie prostriedkov určených na rozvoj vidieka existuje priestor na zlepšenie. Znamená to, že existujú značné nevyužité kapacity na zvýšenie dopytu a investícií a vytvorenie nových pracovných miest v krátkodobom horizonte, pričom sa súčasne položia základy pre udržateľný rast v budúcnosti.

Komisia spolu s gréckymi orgánmi identifikovala niekoľko prioritných projektov, ktoré môžu okamžite povzbudiť rast a vytváranie nových pracovných miest. Komisia tiež predložila návrh na vytvorenie nástroja na rozdelenie rizika s cieľom povzbudiť súkromné investície do hlavných infraštruktúrnych projektov. Tento nástroj poslúži ako nevyhnutný katalyzátor pre kľúčové projekty, ako sú napríklad koncesie na výstavbu diaľnic a investície do hlavných projektov v oblasti odpadového hospodárstva.

Opatrenia v roku 2012 (porov. § 4.3 memoranda o porozumení):

Grécko by malo pokračovať v práci vedúcej k plneniu cieľov týkajúcich sa absorpcie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, predkladania žiadostí pre hlavné projekty a postupného znižovania necielenej štátnej pomoci de minimis. Odstránením nepotrebnej administratívnej záťaže by sa malo pokračovať v úsilí o zjednodušenie hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ, pričom by sa mala zabezpečiť stabilita rámca ich plnenia.

Rýchlo by sa malo pokračovať v technických prípravách na vytvorenie nástroja na rozdelenie rizika, aby bolo možné tento nástroj aktivovať čo najskôr po dosiahnutí politickej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou.

Grécko by malo dokončiť dohodu o nevyhnutnej reštrukturalizácii koncesií na výstavbu diaľnic, aby sa zabezpečila ich ekonomická životaschopnosť.

Výrazne a rýchlejšie by sa mal zvýšiť počet zmluvne uzatvorených projektov, a najmä 181 prioritných projektov, aby sa zabezpečilo ich dokončenie pred koncom roka 2015.

3.1.2.     Technická pomoc / pracovná skupina pre Grécko

Prostredníctvom osobitne vytvorenej pracovnej skupiny pre Grécko, ktorá sa zodpovedá predsedovi EK J. M. Barrosovi, bude Európska komisia aj naďalej podporovať Grécko pri koncipovaní a mobilizácii technickej pomoci, ktorá je potrebná na realizáciu týchto náročných reforiem.

Pracovná skupina už s gréckymi orgánmi úzko spolupracuje na identifikovaní potrieb a mobilizovaní odborných poznatkov z ostatných členských štátov a medzinárodných organizácií v oblasti absorpcie štrukturálnych fondov, daňovej správy / hospodárenia s verejnými financiami vrátane boja proti podvodom, pašovaniu a korupcii, reformy verejnej správ, podnikateľského prostredia, reformy súdnictva a systému zdravotnej starostlivosti. Viaceré členské štáty zohrávajú v tomto úsilí dôležitú úlohu, keď dávajú k dispozícii vedúcich odborníkov, ktorí radia gréckym orgánom.

Komisia bude o plnení druhého programu úpravy hospodárstva, ako aj o činnosti osobitnej pracovnej skupiny pre Grécko predkladať pravidelné správy

4.           Záver

Hospodárska transformácia Grécka sa nebude dať dokončiť cez noc, ale už v roku 2012 možno očakávať uskutočnenie významných krokov. Potrvá určitý čas, kým sa uskutoční hĺbková štrukturálna reforma a odstránia nerovnováhy, ktoré sa nahromadili počas mnohých rokov, avšak opatrenia uvedené v tomto oznámení by mali pripraviť podmienky na dosiahnutie oživenia a mali by viesť k premene Grécka na dynamickejšiu, modernejšiu, inovatívnejšiu, udržateľnejšiu a spravodlivejšiu krajinu.

Výziev je mnoho. Je potrebné, aby Grécko premodelovalo veľké časti svojej verejnej správy a urobilo zo seba krajinu, v ktorej sa oplatí investovať a podnikať. Potrebuje uskutočniť dôkladnú obnovu rovnováhy svojho hospodárstva, a to smerom k výrobným činnostiam založených na inovatívnych produktoch a službách, ktoré sa vyznačujú konkurencieschopnosťou a vysokou pridanou hodnotou. Musí sa uskutočniť reforma gréckeho trhu práce s cieľom zmobilizovať a skvalitniť ľudský kapitál, poskytnúť vyšší počet príležitostí na zamestnanie a ich zlepšenie, ako aj obnoviť konkurencieschopnosť. Zachovanie podmienok účinného a zmysluplného sociálneho dialógu by malo tiež prispieť k úspešnému výsledku reformného procesu.

Grécko už dosiahlo významný pokrok tým, že výrazne znížilo svoje fiškálne nerovnováhy, dostalo pod kontrolu výdavky a zvýšilo daňové príjmy. Druhý program úpravy hospodárstva poskytuje správny rámec na pokračovanie tohto transformačného procesu. Grécku to umožní obrátiť list a zanechať za sebou obdobie, kedy uskutočňovalo neudržateľné politiky a zhoršovala sa jeho konkurencieschopnosť, a to vďaka rozhodným krokom, ktorých cieľom je vrátiť deficit verejných financií a verejný dlh na udržateľné úrovne a odomknúť potenciál gréckeho hospodárstva. Plnením celého programu spolu s mobilizáciou existujúcich nástrojov podpory EÚ sa položia základy budúceho rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, obnoví sa dôvera v Grécko doma aj v zahraničí a vytvoria sa podmienky spravodlivejšej spoločnosti pre tých, ktorých kríza postihla najviac. Úspech tohto procesu v konečnom dôsledku závisí od Grécka. Solidarita, ktorú zvyšok EÚ a európske inštitúcie dokazovali počas celej krízy, je vyjadrená konkrétnym spôsobom v podobe nemalej finančnej podpory a odborných znalostí, ktoré sú v súčasnosti dávané k dispozícii s cieľom podporiť proces transformácie. V tomto oznámení sú vyzdvihnuté kľúčové opatrenia, ktoré sa musia prijať v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch, aby sa mohlo preukázať, že negatívnu situáciu je možné zvrátiť a že skutočná zmena sa môže dostaviť, a to na úžitok všetkých gréckych občanov.

PRÍLOHA

V tejto prílohe poskytuje Komisia detailnejší pohľad na to, v akom rozsahu je dostupná pomoc zo strany EÚ:

– V časti 1 sú stručne opísané následky krízy v Grécku.

– V časti 2 sa uvádzajú detaily o finančnej pomoci z rozpočtu EÚ a vysvetlenie o tom, ako boli všeobecné pravidlá prispôsobené konkrétnej situácii Grécka.

– V časti 3 je objasnené, ako kľúčové politiky EÚ môžu podporiť rast a zamestnanosť v Grécku a čo musí Grécko podniknúť, aby naplno využilo ich potenciál. Vo všetkých týchto oblastiach sa výsledky zlepšia, keď sa grécke hospodárstvo začne meniť vďaka zrealizovaným štrukturálnym reformám druhého programu úpravy hospodárstva.

1.           Následky krízy v Grécku

Pri pohľade späť je dnes už jasné, že silný rast gréckeho HDP, ktorý dosahoval v priemere 4 % ročne v desaťročí pred krízou, bol neudržateľný. Vychádzal z nárastu reálnych miezd, ktorý bol v nepomere s produktivitou, z nadmerného rastu úverov, z nízkych reálnych úrokových sadzieb a z uvoľnenej fiškálnej politiky. Krátkodobá výkonnosť prekryla mnohé vážne nedostatky v gréckom hospodárstve, predovšetkým nízku konkurencieschopnosť a produktivitu, nepriaznivé podnikateľské prostredie, slabé investície súkromného i verejného sektora, komplikovaný a zastaraný daňový systém a neefektívny súdny systém.

V tomto období vznikol vážny problém hospodárskej nerovnováhy. Prudký nárast dopytu spolu so slabou vonkajšou konkurencieschopnosťou viedol k rýchlemu rastu vonkajšej nerovnováhy. Medzi rokmi 2000 – 2009 sa konkurencieschopnosť zhoršila o 10 až 20 %. Deficit bežného účtu sa do roku 2008 vyšplhal na 14 % HDP. Keďže nadmerné výdavky nekompenzovali vyššie príjmy, fiškálna nerovnováha narastala a zotrvávala na vysokej úrovni. Od prijatia eura deficit verejných financií neustále presahoval 3 % HDP a v roku 2009 prudko stúpol na takmer 16 % HDP.

Krajina bola kvôli týmto nerovnováham príliš vystavená celosvetovému hospodárskemu poklesu, čo viedlo k veľmi výraznému nárastu verejného dlhu a ohrozovalo to kapacitu financovania gréckeho hospodárstva. Verejný dlh dosiahol v roku 2009 až 129 % HDP v porovnaní s približne 100 %, ktoré dosahoval v roku 2000. Úrokové rozpätie štátnych dlhopisov vzrástlo na rekordnú úroveň, keďže trhy stratili dôveru v schopnosť gréckeho hospodárstva a gréckej vlády splácať dlhy, a to bolo spúšťačom krízy štátneho dlhu.

Ťažkosti sa znásobovali a nápravná reakcia sa oneskorila kvôli tomu, že v rozpočtovej prognóze vlády a v oficiálnych gréckych štatistikách nebol odhalený skutočný rozsah tohto problému. V roku 2009 bola prognóza deficitu verejných financií upravená smerom nahor o 6 percentuálnych bodov HDP, keď vláda, ktorá v októbri nastúpila do úradu, oficiálne uznala rozsah problému.

Grécko čelí teraz následkom náhlej úpravy hospodárstva a nachádza sa uprostred veľmi hlbokej recesie. HDP kleslo od začiatku krízy o viac ako 11 % a predpokladá sa, že v roku 2012 sa bude naďalej znižovať. Do určitej miery sa zníženiu hospodárskej činnosti nedalo vyhnúť, keďže pred krízou bol rast neudržateľný. Vonkajší dopyt bol však slabší, ako sa očakávalo a nedostatočné vykonávanie štrukturálnych reforiem, politická a sociálna nestabilita spolu s nedostatočnou likviditou súvisiacou s únikom kapitálu takisto prehĺbili hospodársku krízu. Možný návrat k pozitívnemu rastu do roku 2014 výrazne závisí od opatrení, ktoré budú prijaté v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch.

Sociálne následky tejto krízy sú veľmi tvrdé. V priebehu posledných dvoch rokov dramaticky stúpla nezamestnanosť a v súčasnosti dosahuje 17,7 % (ročný priemer v roku 2011). Nedávne predpovede naznačujú, že v rokoch 2012 a 2013 môže nezamestnanosť stúpnuť až nad 20 % predtým, než začne opäť klesať. Miera dlhodobo nezamestnaných stúpla na 9,1 % pracovnej sily a je pravdepodobné, že ešte bude stúpať. V Grécku bol zaznamenaný jeden z najväčších nedávnych nárastov v počte domácností nezamestnaných osôb v Európe. Predovšetkým mladých ľudí to zasiahlo veľmi tvrdo. Nezamestnanosť mladých dosahovala v novembri 2011 až 48 %, čo je dvojnásobne viac ako v roku 2009. V tretej štvrtine roka 2011 bolo približne 45 % nezamestnaných vo veku 15 – 24 rokov dlhodobo nezamestnaných; pred dvomi rokmi to bolo 30 %.

Už pred krízou miera chudoby v Grécku bola jednou z najvyšších v EÚ a hlboký hospodársky pokles znásobil chudobu, sociálne vylúčenie a vylúčenie v oblasti bývania a zasiahol výšku disponibilného príjmu. Narastá miera bezdomovectva medzi rodinami s deťmi a medzi mladými ľuďmi, ako aj medzi rastúcim počtom nelegálnych migrantov, čo celú situáciu len zhoršuje.

2.           Ako Grécku pomáha Európska únia?

2.1.        Prvý a druhý program úpravy hospodárstva – programy hospodárskej reformy

EÚ a medzinárodné spoločenstvo vstúpili do procesu pomoci Grécku hneď, ako sa v roku 2010 zistil skutočný rozsah krízy. Grécku sa poskytla pomoc vo forme dvoch ambicióznych programov úpravy hospodárstva. Nimi sa zaistila obrovská finančná pomoc pod podmienkou, že sa prijmú komplexné a trvalé kroky na stabilizáciu verejných financií, na znovunastolenie finančnej stability a na uplatňovanie štrukturálnych reforiem, ktoré budú mať za následok posilnenie rastu.

Prvý program úpravy hospodárstva sa začal vykonávať v máji 2010 a bola naň vyčlenená pôžička vo výške 110 miliárd EUR, z ktorých 73 mld. EUR bolo už vyplatených. Druhý program úpravy hospodárstva bol schválený v marci 2012 s pôžičkou vo výške 130 miliárd EUR (dodatočne k sume, ktorá ešte nebola vyplatená z prvého programu).

Následkom prvého programu úpravy hospodárstva je veľmi výrazná fiškálna konsolidácia. Opatrenia, ktoré boli od začiatku krízy prijaté, dosahujú celkový objem vyše 20 % HDP. Predstavuje to jednu z najrozsiahlejších fiškálnych úprav, akú kedy niektorá z krajín EÚ podstúpila. Úprava si vyžiadala tvrdé ale nevyhnutné opatrenia, zníženie miezd a dôchodkov vo verejnom sektore, zvýšenie daní, reformy trhu práce vrátane zavedenia mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy pre mladých a dlhodobo nezamestnaných.

Ambiciózne ciele prvého programu úpravy hospodárstva boli dosiahnuté iba čiastočne, napriek tomu, že sa vynaložilo veľké úsilie na ich dosiahnutie. Deficit verejných financií sa znížil z takmer 16 % HDP v roku 2009 na 9,25 % HDP v minulom roku, zatiaľ čo deficit bežného účtu v období medzi rokmi 2009 – 2011 klesol o 4 percentuálne body na 10 % HDP.

V tejto súvislosti štátna pomoc bankovému sektoru v Grécku, spolu so zásahmi Európskej centrálnej banky a národnej centrálnej banky, prispela ku stabilizácii gréckeho hospodárstva, k zabezpečeniu funkčnosti systému a k vyhnutiu sa finančnému kolapsu, ktorý by ešte viac ohrozil širšie hospodárstvo vrátane sporiteľov.

Vo februári 2012 došlo k dohode o novom a ambicióznom druhom programe úpravy hospodárstva pre Grécko. V rokoch 2013 a 2014 bude potrebná ďalšia fiškálna úprava o približne 5,5 % HDP s cieľom udržať verejný dlh v udržateľných medziach. Fiškálna úprava bude najmä spočívať v znížení výdavkov v rozpočte s cieľom obmedziť negatívny dosah na potenciálny rast gréckeho hospodárstva. Úspory sa dosiahnu predovšetkým racionalizáciu dávok sociálnej starostlivosti a ich lepším zacielením, pričom sa zachová základná sociálna starostlivosť o najzraniteľnejšie skupiny.

V druhom programe úpravy hospodárstva majú významné postavenie štrukturálne reformy zamerané na posilnenie rastu. Daňovou reformou priaznivou pre rast, ktorá má byť v najbližších mesiacoch pripravená, sa zjednoduší a zefektívni daňový systém, znížia sa náklady podnikov a jednotlivcov a odstránia sa výnimky a daňové zvýhodnenia. Reforma sa dotkne všetkých oblastí priameho a nepriameho zdaňovania (príjem fyzických osôb, príjem právnických osôb, DPH a daň z nehnuteľností ako aj sociálne príspevky zamestnávateľov). Táto reforma rozšírením daňovej základne umožní zníženie vysokých hraničných daňových sadzieb uplatňovaných na prácu. Toto je jedna z kľúčových oblastí, v ktorých Komisia v spolupráci s MMF a viacerými členskými štátmi poskytuje technickú pomoc gréckym orgánom pri reorganizácii zastaraného systému a pomáha im nahradiť ho moderným, vysoko účinným daňovým systémom.

Keď boj proti daňovým únikom a spravodlivejší daňový systém prinesú prvé výsledky, prispeje to k širšej spoločenskej akceptácii programu úpravy. Pri navrhovaní programu vždy zohrávala veľkú úlohu sociálna spravodlivosť. Odzrkadľuje sa to v dôchodkovej reforme, v reforme ďalších sociálnych programov, v reforme trhu práce a systému zdravotnej starostlivosti a v boji proti daňovým únikom, pričom sa vyvinulo zvláštne úsilie na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.

Tento program je naplánovaný tak, aby sa zaistila udržateľnosť dlhu a vybudovalo grécke hospodárstvo. Cieľom je pomôcť Grécku v nadchádzajúcich rokoch znovu dosiahnuť konkurencieschopnosť a rýchlo reagovať na neprijateľne vysokú mieru nezamestnanosti tým, že sa znížia náklady práce zo súčasnej neudržateľne vysokej úrovne a že sa vytvorí modernejší a flexibilnejší trh práce. Trhy výrobkov a služieb budú takisto zreorganizované s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž a cenovú flexibilitu a s cieľom zabezpečiť, že nižšie náklady sa premietnu do vyššieho hospodárskeho rastu na úžitok všetkých. Tento program takisto pomôže transformácii podnikateľského prostredia, zlepšia sa rámcové podmienky pre podnikateľov a inovatívne projekty, a to je predpokladom pre budúcu dynamiku gréckeho hospodárstva.

2.2.        Podpora z rozpočtu EÚ

V období rokov 2007 až 2013 je Grécko príjemcom rozsiahlej finančnej pomoci z rozpočtu EÚ. Finančné prostriedky z EÚ pomáhajú hospodárskemu oživeniu v mnohých odvetviach hospodárstva a aj občanom vrátiť sa do pracovného pomeru. Spolu je sprístupnených viac ako 20 miliárd EUR zo štrukturálnych fondov EÚ. Predstavuje to významné investičné prostriedky pre rast a zamestnanosť v Grécku.

Tabuľka: Ako finančné prostriedky z EÚ pomáhajú gréckemu hospodárstvu a gréckej spoločnosti

Zdroj finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ || Vyčlenené a vyplatené sumy

Štrukturálne fondy a Kohézny fond || vyčlenených 20,2 mld. EUR; 8,4 mld. EUR bolo už vyplatených

Poľnohospodárstvo: priame platby a intervencie na trhoch Rozvoj vidieka || približne 2,4 mld. EUR ročne; 17 mld. EUR na celé obdobie vyčlenených 3,9 mld. EUR; 1,7 mld. EUR bolo už vyplatených

Európsky fond pre rybné hospodárstvo || vyčlenených 210 mil. EUR; 70 mil. EUR bolo už vyplatených

Rámcový program v oblasti výskumu || Gréckym organizáciám sa môže udeliť až do 1 mld. EUR v budúcich výzvach na predloženie návrhov

Program pre konkurencieschopnosť a inováciu || Gréckym príjemcom sa vyplatilo už 14 mil. EUR

Celoživotné vzdelávanie a Mládež v akcii || Vyčlenených 188 mil. EUR, približne 108 mil. EUR už vyplatených

Solidarita a riadenie migračných tokov (SOLID) || Vyčlenených 228 mil. EUR, približne 70 mil. EUR už vyplatených

Európsky nástroj mikrofinancovania Progress || 8,75 mil. EUR vyčlenených na prednostný úver a 0,8 mil. EUR na záruky pre gréckych poskytovateľov mikroúverov

Doterajšie opatrenia

Napriek tomu, že dostupné finančné prostriedky z EÚ na podporu gréckych projektov, ktorých cieľom je posilniť rast, nechýbajú, plný potenciál štrukturálnych fondov sa ešte zďaleka nevyužil. Dôvodom sú rôzne správne prekážky, ktoré bránia finančnej pomoci v tom, aby sa dostala tam, kde je najviac potrebná, a to v reálnej ekonomike.

Na riešenie tohto problému Komisia navrhla niekoľko konkrétnych krokov s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať hospodárenie so štrukturálnymi fondmi a urýchliť ich čerpanie, aby sa posilnili investície. Mnohé z týchto opatrení sa už uskutočnili a prinášajú v Grécku prvé výsledky.

Kolónka: Akými opatreniami pomáha Komisia Grécku optimálne využívať štrukturálne fondy EÚ?

Komisia predložila celý rad návrhov na zjednodušenie vykonávania politiky súdržnosti a na zvýšenie jej flexibility. Týmito zmenami sa odstránili administratívne prekážky v investovaní a uľahčil sa proces preprogramovania finančných prostriedkov s cieľom podporiť hlavné priority rastu. Opatrenie bolo navrhnuté v roku 2008, účinnosť nadobudlo v roku 2009.

Komisia takisto navrhla zvýšenie predbežného financovania formou zvýšenia zálohových platieb pri programoch podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ. To umožnilo oveľa rýchlejší tok finančných prostriedkov do prioritných projektov – zálohové platby Grécku spolu dosahujú výšku približne 1,5 mld. EUR. Používa sa od roku 2009.

Hranica pre projekty vyžadujúce predchádzajúci súhlas Komisie sa zvýšila z 25 mil. EUR na 50 mil. EUR, a to uľahčilo rozbehnutie mnohých projektov, pričom je stále zabezpečené riadne použitie finančných prostriedkov. Používa sa od júna 2010.

Po predchádzajúcom zvýšení miery spolufinancovania EÚ pri štrukturálnych projektoch v Grécku na 85 % navrhla Komisia jej zvýšenie o ďalších 10 %. Touto zmenou sa zaistí väčšia finančná pomoc z rozpočtu EÚ pre kľúčové projekty, a táto pomoc sa neoneskorí z dôvodu prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie v Grécku. Zvýšená miera spolufinancovania a vyššia horná hranica má mimoriadne významný celkový účinok – približne 958 miliónov EUR pre všetky štrukturálne fondy. Opatrenie bolo navrhnuté v auguste 2011, účinnosť nadobudlo v decembri 2011.

Komisia upravila pravidlá EÚ s cieľom umožniť spolufinancovanie podnikového prevádzkového kapitálu, a tým významne podporila MSP. Používa sa od novembra 2011. Grécka verejná správa musí teraz tieto právne predpisy plne vykonávať.

Komisia úzko spolupracuje s Európskou investičnou bankou na odblokovaní viacerých finančných nástrojov podporovaných zo štrukturálnych fondov, ktorých cieľom je poskytovať tak potrebné úvery gréckym MSP. Okrem iných nástrojov ide aj o JEREMIE, podnikateľský fond ETEAN a európsky nástroj mikrofinancovania Progress.

S pomocou Komisie bol nedávno vytvorený Záručný fond pre MSP, ktorý je krytý sumou 500 mil. EUR zo štrukturálnych fondov. Keď bude fond plne funkčný, poskytne bankám dodatočnú likviditu vo výške až do 1 mld. EUR, ktorá môže slúžiť na financovanie pôžičiek pre MSP. Sprevádzkovanie tohto záručného fondu a spolupráca s EIB je najvyššou prioritou na zaručenie prísunu likvidity do reálnej ekonomiky. Opatrenie bolo navrhnuté v roku 2011 a podpísané bolo v marci 2012.

Komisia navrhla zriadenie nástroja na rozdelenie rizika na podporu rozsiahlych infraštruktúrnych projektov v odvetví dopravy, energetiky a životného prostredia. Pôžičky kryté nástrojom na rozdelenie rizika umožnia dokončenie prebiehajúcich investičných projektov a rozbehnutie nových projektov. Týmto spôsobom by sa mohli finančne podporiť rozhodujúce projekty ako napr. hlavné koncesie na diaľnice – predstavujúce 1 400 km transeurópskej dopravnej siete – a nevyhnutné projekty v oblasti odpadového hospodárstva. Opatrenie navrhnuté v októbri 2011, politická dohoda sa očakáva v máji 2012.

Ďalšie kroky

Komisia v spolupráci s gréckymi orgánmi zostavila zoznam 181 spolufinancovaných prioritných projektov s veľkou investičnou hodnotou v dôležitých sektoroch. Celková hodnota týchto projektov dosahuje takmer 11,5 mld. EUR zo štrukturálnych fondov EÚ. Cieľom je dosiahnuť viditeľné výsledky a oživiť hospodárstvo, konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

Osobitný akčný tím spolupracuje s gréckou vládou na identifikácii spôsobov prerozdelenia finančných prostriedkov tak, aby sa podporili prioritné projekty, napr. na boj proti nezamestnanosti mladých a na podporu MSP.

Niekoľko stoviek dôležitých projektov z programovacieho obdobia pre roky 2000 – 2006 je stále nedokončených, a to nesie so sebou riziko, že finančné prostriedky pridelené na tieto projekty sa budú musieť vrátiť do rozpočtu EÚ. Grécke orgány musia naliehavo konať a zabezpečiť, aby tieto projekty boli dokončené do termínov, ktoré boli dohodnuté.

Plné fungovanie Záručného fondu pre MSP je najvyššou prioritou, aby sa zabezpečil prísun likvidity do reálnej ekonomiky.

Treba vyvinúť väčšie úsilie aj na odblokovanie finančných prostriedkov, ktoré už síce boli vyplatené bankám, ale neboli ešte sprístupnené vo forme pôžičky pre MSP. V tejto súvislosti by mohlo byť nápomocné dokončenie prebiehajúcej rekapitalizácie bánk.

Prípravy na používanie nástroja na rozdelenie rizika by sa mali začať hneď po jeho formálnom schválení, ktoré sa očakáva v máji. Financovanie musí byť poskytované v rámci platného rozdelenia prostriedkov zo štrukturálnych fondov; tieto by sa ale mali značne zvýšiť. Nástroj na rozdelenie rizika bude riadený EIB, pričom Komisia je odhodlaná prostredníctvom dohody o spolupráci s EIB čo najskôr schváliť prevádzkové opatrenia tohto nástroja.

Okrem toho Grécko využíva aj európsky nástroj mikrofinancovania Progress. Len nedávno sa v rámci nástroja mikrofinancovania Progress dospelo k dohode o poskytnutí záruky gréckemu poskytovateľovi mikroúverov Pancretan Cooperative Bank Ltd (PCB), a tým sa umožní, aby PCB ponúkla gréckym mikropodnikom mikroúvery v hodnote až do 6 mil. EUR (so zameraním sa na financovanie nových začínajúcich firiem a na prvé pôžičky). Očakáva sa, že ďalší prednostný úver vo výške až do 8,75 mil. EUR dovolí PCB uspokojiť záujem početných mikropodnikov, ktoré majú ťažkosti pri získavaní finančných prostriedkov z dôvodu úverovej krízy a pre prísnejšie požiadavky gréckeho bankového sektora. Tento prednostný úver s 1,5-násobným pákovým efektom má umožniť mikroúvery pre mikropodniky v hodnote až do 13 mil. EUR.

Podnikli sa určité kroky na zjednodušenie postupov v gréckej správe a na urýchlenie výberu projektov a ich realizácie. Napríklad postupy pre vydávanie archeologických a environmentálnych povolení sa zracionalizovali a skrátili, v súlade s memorandom o porozumení.

Existuje však ešte veľká rezerva v oblasti zrýchlenia čerpania zo štrukturálnych fondov a pri maximalizovaní ich vplyvu tým, že sa odstránia správne prekážky a zjednoduší sa riadenie, pričom sa treba snažiť o lepšiu koordináciu a synergiu medzi všetkými súvisiacimi zásahmi spolufinancovanými Európskou úniou. Schválením právnych predpisov potrebných na skrátenie a zjednodušenie postupov v prípade zadávania zákaziek a vyvlastňovania pozemkov sa urýchli realizácia projektov, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov EÚ. Schválené už boli aj ďalšie početné zjednodušenia postupov vrátane zrýchlenia realizácie nových projektov a zjednodušenia platobného procesu. Tieto zrevidované postupy sa zavedú od apríla.

2.3.        Ostatná podpora Grécka z rozpočtu EÚ

Podpora z rozpočtu EÚ pre rast a zamestnanosť v Grécku sa neobmedzuje len na štrukturálne fondy. V procese modernizácie gréckeho hospodárstva, vytvárania pracovných príležitostí a zvyšovania konkurencieschopnosti zohráva úlohu aj celý rad ďalších programov EÚ.

Poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo

Grécko dostáva približne 2,4 miliardy EUR ročne v priamych platbách poľnohospodárom a k tomu asi 70 miliónov EUR prostredníctvom výdavkov súvisiacich s trhom.

Okrem toho je na podporu rozvoja vidieka dostupných 3,9 miliardy EUR. Pokiaľ ide o štrukturálne fondy, miera spolufinancovania sa v prípade Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zvýšila na základe návrhu Komisie o 10 %. To bude mať za následok úspory v štátnom rozpočte vo výške približne 567 miliónov EUR.

V období do decembra 2011 už bolo vyplatených 1,7 miliardy EUR na financovanie rozvoja vidieka, čím sa poskytla pomoc viac ako 8 000 mladým mužom a ženám na to, aby sa etablovali ako poľnohospodári vo vidieckych oblastiach Grécka. Tieto finančné prostriedky sa použili na podporu hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach formou priamych investícií v poľnohospodárskom sektore, ako aj v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh. Tieto finančné prostriedky slúžia aj na podporu potrebnej diverzifikácie vidieckeho hospodárstva, a to napríklad propagovaním cestovného ruchu, malých podnikov a ochrany životného prostredia.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo prispieva k tvorbe nových pracovných miest predovšetkým v oblasti akvakultúry a spracovania. Fond podporuje vykonávanie stratégií miestneho rozvoja, či už na gréckych ostrovoch alebo v pobrežných oblastiach gréckej pevniny, najmä v odľahlých oblastiach, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Finančné prostriedky EÚ pomáhajú udržať a rozvíjať pracovné miesta tým, že sa nimi podporuje diverzifikácia hospodárskych činností a propaguje sa kvalita pobrežného životného prostredia, a to napríklad prostredníctvom podpory ekoturizmu a ochrany prírodného a architektonického dedičstva.

Výskum, inovácia a podnikanie

Podpora Európskej únie v oblasti výskumu a technického rozvoja je Grécku poskytovaná vo forme príspevkov na náklady, ktoré vznikli gréckym organizáciám podieľajúcim sa na siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu a technického rozvoja. V období rokov 2007 až 2011 bolo gréckym organizáciám spolu udelených 622 miliónov EUR a do roku 2013 môže byť ešte udelených niekoľko ďalších sto miliónov v nadchádzajúcich výzvach na predloženie návrhov.

Gréckym organizáciám sa najmä darilo v oblasti informačných a komunikačných technológií. V tejto oblasti bolo gréckym organizáciám pridelených 211 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky podporia špičkový výskum zameraný na budovanie konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva v technicky vyspelých odvetviach. Grécki výskumníci takisto získali približne 50 miliónov EUR z programu Marie Curie. To im umožnilo spolupracovať s výskumnými pracovníkmi z iných krajín Únie a prilákalo to do Grécka špičkových výskumníkov.

Grécki príjemcovia získali v období medzi rokmi 2007 a 2011 aj viac ako 14 miliónov EUR vo forme grantov z Programu pre podnikanie a inováciu. Tieto finančné prostriedky sa použili na vytvorenie centier podpornej siete pre podniky – Enterprise Europe – v Grécku, ktoré ponúkajú podnikom v Grécku bezplatné služby a podporujú rozličné projekty na uvoľnenie rastového potenciálu ekologických inovácií.

Z programu Inteligentná energia – Európa II bol gréckym príjemcom poskytnutý grant v hodnote 10 miliónov EUR na projekty zamerané na odstránenie prekážok súvisiacich s prenikaním energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti na trh. Grécki navrhovatelia investičných projektov súvisiacich s energetickou efektívnosťou a s energiou z obnoviteľných zdrojov v mestách a regiónoch majú okrem toho prístup k finančným produktom Európskeho fondu pre energetickú efektívnosť.

Vzdelávanie

Veľká podpora z Európskeho sociálneho fondu a rozsiahla pomoc gréckym organizáciám a občanom poskytnutá z Európskeho programu celoživotného vzdelávania posilnili reformu gréckeho vzdelávacieho systému a boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Grécke organizácie získajú počas celého obdobia približne 165 miliónov EUR, pričom už boli pridelené granty v hodnote viac ako 94 miliónov EUR s cieľom pomôcť študentom, učiteľom a odborným školiteľom v ich vzdelávaní a rozvíjaní ich zručností v iných krajinách. Len v rokoch 2009 a 2010 sa na programe zúčastnilo takmer 8 000 študentov a učiteľov. Program takisto uľahčil spoluprácu medzi gréckymi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a podobnými inštitúciami v iných členských štátoch, čo prispelo k rozvoju gréckeho vzdelávacieho systému. Niekoľko tisíc mladých ľudí sa zúčastnilo na projektoch financovaných z programu Mládež v akcii, čo pomohlo zvýšiť ich zamestnateľnosť a mobilitu. Počas trvania celého obdobia bude mať Grécko z tohto programu k dispozícii približne 23 miliónov EUR, z toho 13,6 milióna EUR už bolo vyplatených.

Vnútorné záležitosti

Komisia poskytla značnú finančnú podporu systémom v oblasti azylu, migrácie a riadenia hraníc a na riešenie humanitárnych dôsledkov tlaku spôsobeného vysokým počtom nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Grécko prijalo v tejto oblasti dva plány: akčný plán týkajúci sa migrácie a riadenia azylovej politiky, v ktorom sú určené konkrétne akcie na odstránenie nedostatkov v oblasti azylu a návratu, a akčný plán „Schengen – Grécko“, v ktorom sú určené konkrétne opatrenia na odstránenie nedostatkov v riadení hraníc. Vo všetkých týchto oblastiach sa dosiahol určitý pokrok, aj keď len nerovnomerný. Teraz je dôležité, aby sa pokračovalo ďalej, vychádzajúc z už dosiahnutých výsledkov. Je v záujme všetkých krajín EÚ, aby Grécko malo riadnu a účinnú politiku v oblasti migrácie a azylu.

Grécko je jedným z hlavných príjemcov grantov z programu Solidarita a riadenie migračných tokov (SOLID). Pre obdobie rokov 2010 až 2012 bolo vyčlenených spolu 228 miliónov EUR na pomoc Grécku pri zavádzaní účinnej kontroly na vonkajších hraniciach, v oblasti návratu nelegálnych migrantov a pri zavádzaní dôveryhodnej azylovej politiky. Momentálne sa zvažujú kroky na zvýšenie čerpania týchto finančných prostriedkov, okrem iného aj prostredníctvom zvýšenia miery spolufinancovania.

2.4.        Technická pomoc – pracovná skupina pre Grécko

Okrem finančnej podpory z rozpočtu EÚ poskytuje Európska únia gréckym orgánom aj rozsiahlu technickú pomoc. V júli 2011 zriadila Komisia na žiadosť gréckej vlády pracovnú skupinu zameranú na poskytovanie technickej pomoci gréckym orgánom s cieľom pomôcť im pri uskutočňovaní programov úpravy hospodárstva, podporiť modernizáciu gréckej štátnej správy, ako aj zvýšiť schopnosť čerpať finančné prostriedky EÚ[9].

Táto pracovná skupina podporuje Grécko tým, že mobilizuje príslušných odborníkov z členských štátov a európskych alebo medzinárodných organizácií. Pracovná skupina sa od svojho vzniku podieľala na zriaďovaní a zavádzaní pracovných tímov technickej pomoci. V súčasnosti skupina pracuje s gréckymi orgánmi na viac ako 20 projektoch technickej pomoci v deviatich rôznych oblastiach politiky. Niektoré z týchto pracovných tímov už začali pracovať, ďalšie sú pripravené začať vyvíjať činnosť. Okrem toho prebiehajú prieskumné rozhovory o mnohých ďalších projektoch.

Počas prvých mesiacov svojej činnosti pracovná skupina pre Grécko koordinovala okrem iného expertov z gréckej daňovej správy v Aténach (spolu 200 osôb/deň) s cieľom poskytnúť technickú pomoc, odborné školenia a semináre vrátane asi 20 stretnutí týkajúcich sa rôznych oblastí daňovej správy. Komisia uzavrela aj dohodu s MMF o posilnenej technickej pomoci v oblasti hospodárenia s verejnými financiami a správy príjmov. Touto formou sa prispieva k financovaniu troch miestnych poradcov (dvoch poradcov v oblasti správy príjmov a jedného v oblasti hospodárenia s verejnými financiami) až do decembra 2013 a k financovaniu približne 900 dní krátkodobých úloh.

Táto technická pomoc sa zameria na niekoľko oblastí, ktoré sú kľúčové pre úspech programu. Technická pomoc bude presadzovať riadne a udržateľné regulačné prostredie, ktoré podporuje rast poháňaný podnikmi, a primerane a dôsledne bude riešiť zlyhania trhu. Tento program technickej pomoci má za cieľ tiež zlepšiť schopnosť účinne a spravodlivo vykonávať právne alebo správne požiadavky, podporovať reformu daňovej správy, boj proti daňovým únikom, hospodárenie s verejnými financiami a reformu verejnej správy.

EÚ takisto pomáha Grécku vytvoriť nezávislý a posilnený štatistický úrad, pričom sa prostredníctvom osobitného akčného plánu (JOSGAP) kladie dôraz na vysokokvalitnú štatistiku verejných financií. Plán obsahuje aj pomoc pre rôzne iné oblasti štatistiky, ako aj pre obnovenie organizácie štatistického úradu. Bol vymenovaný miestny vysokopostavený poradca a na stálej technickej pomoci sa natrvalo podieľajú odborníci z oblasti verejných financií, prípadne aj národných účtov či iných štatistických oblastí. Uvedené zmeny (umožnené novým riadením štatistického úradu) už priniesli aj pozitívne výsledky v podobe troch za sebou nasledujúcich oznámení o deficite a dlhu, ktoré Eurostat uznal. Je potrebné tento pokrok udržať, ako aj posilniť kapacity gréckych štatistikov.

3.           Využitie kľúčových politík na dosiahnutie rastu a tvorby pracovných miest

3.1.        Štrukturálne reformy na podporu podnikania a investícií

Plné využitie potenciálu gréckeho trhu s výrobkami a službami si bude vyžadovať stále úsilie a pevné politické odhodlanie odstrániť neprehľadné komplexné právne predpisy a neefektívne správne štruktúry. Príliš normatívne pravidlá a neprimerané a nevhodné kontroly iba prispievajú k uzatváraniu sa trhov a k nefungujúcej hospodárskej súťaži. Tým sa vysvetľuje, prečo sa Grécko v medzinárodných rebríčkoch týkajúcich sa napr. priaznivých podmienok pre podnikanie alebo korupcie stále umiestňuje na nelichotivých priečkach.

Na dosiahnutie úspechu by grécka vláda mala bojovať za existenciu podnikov a mala by sa na podniky pozerať ako na partnerov, nie ako na zdroj rizika. Podnikatelia zasa musia na vyváženie tejto dôvery dodržiavať regulačné a daňové požiadavky.

Grécke orgány môžu podniknúť mnohé očividné – i keď nie jednoduché – kroky na zjednodušenie ťažkých podmienok, v ktorých grécke podniky v súčasnosti fungujú. Pri niektorých z týchto reforiem to bude trvať dlhšie, kým prinesú výsledky. Skoré a rozhodné opatrenia však vyšlú jasný signál, že Grécko je rozhodnuté vytvoriť priaznivejšie prostredie pre podnikanie.

Záväzky z revidovaného memoranda o porozumení predstavujú dobrý model pre túto reformu, ktorá si vyžiada celkové pretvorenie verejnej správy tak, aby táto pomáhala gréckym podnikom, a nie im prekážala. Reformný proces môže pokračovať ďalej v tých oblastiach, ktoré naliehavo potrebujú zlepšenie – napr. vývoz, clá a verejné obstarávanie.

Uľahčovanie a podpora vývozu

Grécka ekonomika je tradične menej otvorená ako mnohé iné ekonomiky podobnej veľkosti. Grécky dovoz (33 % HDP) je väčší ako vývoz (22 % HDP) a tento rozdiel je financovaný prostredníctvom pôžičiek. Grécko teraz musí podniknúť kroky na to, aby opäť dosiahlo v hospodárstve rovnováhu, a musí podporiť vznik úspešného vývozného odvetvia.

Odstránenie správnych postupov a prekážok, ktoré zbytočne komplikujú dopravu tovaru do iných krajín, sa dá dosiahnuť rýchlo. Súčasná organizácia colného konania pri vývoze a colné formality predstavujú pre podniky zásadnú prekážku a mnohých menších potenciálnych vývozcov takmer s určitosťou odrádza od skúmania zahraničných trhov.

Súčasťou colného konania pri vývoze je zhromažďovanie nadbytočných osvedčení a dokladov, ktoré požadujú rôzne početné ministerstvá a agentúry. V Grécku trvá ukončenie preclenia tovaru v priemere 20 dní, avšak v EÚ je priemerom 10 dní. 90 % gréckych vývozov je podrobených fyzickej kontrole alebo kontrole dokumentov, zatiaľ čo priemer v EÚ je 5 %.

Urýchleným zrušením zbytočných požiadaviek na dokumentáciu a kompletnou zmenou colných postupov sa dá odstrániť väčšina takýchto „čistých nákladov“. S prispením technickej pomoci sa vynakladá veľké úsilie na zjednodušenie a zautomatizovanie colného konania pri vývoze a colných formalít. Tento reformný proces je potrebné čo najskôr dotiahnuť do konca.

Toto úsilie by mala podporovať vládna stratégia a reforma / koordinácia všetkých príslušných ministerstiev alebo agentúr, s cieľom pomôcť vývozcom, ktorí chcú rozšíriť svoju stratégiu predaja aj na zahraničné trhy. Je potrebné sa najmä zamerať na to, aby noví vývozcovia boli dostatočne vybavení na hľadanie príležitostí na perspektívnych trhoch.

Zatiaľ čo vývoz tovaru a výroba produktov je krátkodobá priorita – keďže tradične je grécke hospodárstvo založené na MSP a na transformácii poľnohospodárskej výroby, ďalšie iniciatívy, v strednodobom horizonte, by sa mali zamerať na posilňovanie vývozu služieb a na zvyšovanie potenciálu krajiny v odvetví cestovného ruchu.

Hospodárska súťaž a prístup na trh

Grécko potrebuje konkurencieschopnejšie trhy a menej prípadov svojvoľne udeľovanej štátnej pomoci. Napríklad väčšia konkurencia na energetických trhoch prospeje spotrebiteľom, zvýši sa bezpečnosť dodávky energií a prispeje aj k dosahovaniu environmentálnych cieľov. Podobne vo farmaceutickom odvetví je potrebná živšia hospodárska súťaž na trhoch s nepatentovanými liekmi, aby sa lacnejšie generické lieky dali ľahšie získať, čo môže prispieť k udržaniu rozpočtu na zdravotnú starostlivosť pod kontrolou.

Cielená politika štátnej pomoci môže prispieť k oživeniu gréckeho hospodárstva a zároveň môže aj minimalizovať záťaž, ktorú pomoc spôsobuje pre verejné zdroje, pod podmienkou, že verejné výdavky smerujú do oblastí podporujúcich dlhodobý rast a vytváranie pracovných miest. Grécka vláda súhlasila, že zriadi ústrednú jednotku, ktorá bude kontrolovať a overovať štátnu pomoc pred tým, než sa Komisii notifikujú možné opatrenia pomoci. Komisia môže gréckym orgánom poskytnúť potrebnú technickú pomoc na realizovanie tohto cieľa.

V súčasnosti prebiehajú dôležité iniciatívy na zlepšenie prístupu na trhy, na podnietenie konkurencieschopnosti a na povzbudenie konkurenčnejšie orientovanej cenotvorby. Plným uplatňovaním zákona z roku 2011 o regulovaných profesiách (zákon č. 3919/2011) môžu byť prekonané mnohé reštriktívne usmernenia týkajúce sa práva vykonávať takéto povolanie alebo spôsobu, akým sa takéto povolanie má vykonávať. Tento zákon sa v súčasnosti už vykonáva a návrhy na zavedenie obmedzení „vo verejnom záujme“ podliehajú dôkladnej kontrole. Pracovná skupina pre Grécko koordinuje technickú pomoc, poskytuje gréckym orgánom právnu expertízu na úpravu sekundárnych právnych predpisov, ktoré podporujú liberalizáciu regulovaných profesií, poskytuje analýzu vplyvu týchto opatrení a skúma spôsob organizácie niektorých právnických povolaní, predovšetkým advokátov.

Na jeseň by malo byť hotové dôkladné preskúmanie rámca politiky vo viacerých kľúčových sektoroch. To by malo začiatkom roka 2013 pripraviť cestu pre prijatie právnych opatrení na zrušenie regulačných usmernení, ktoré bránia hospodárskej súťaži a pružnej cenovej politike.

Transparentné a výkonné trhy verejného obstarávania

Grécke trhy verejného obstarávania sú výrazne neefektívne, a to je na škodu verejných obstarávateľov, ktorí nemôžu kúpiť vstupy potrebné na poskytovanie verejných služieb, ako aj dodávateľov. Zadávanie zákaziek je pomalé, nákladné, netransparentné a následkom sú neuspokojivé výsledky obstarávania. Postupy sú často pozastavené kvôli súdnym procesom. Verejné obstarávanie je rozdrobené na veľké množstvo malých zákaziek organizovaných nespočetnými obstarávacími subjektmi, ktoré nemajú kapacitu na to, aby definovali svoje potreby a zorganizovali postup zadávania efektívne.

Grécka vláda sa zaviazala prijať ucelený, ambiciózny program reorganizácie gréckych právnych predpisov, štruktúr a postupov v oblasti obstarávania. Táto reorganizácia bude zahŕňať zjednodušenie pravidiel, vytvorenie orgánu pre dohľad nad verejným obstarávaním, širšie využívanie špecializovaných obstarávacích subjektov, rámcových zmlúv a nových metód obstarávania, ako aj vytvorenie portálu pre všetky ponuky verejného obstarávania, budovanie elektronických riešení v oblasti obstarávania a venovanie zvýšenej pozornosti konfliktu záujmov. Grécka vláda sa zaviazala, že do polovice roka 2012 uverejní plán realizácie komplexnej reformy právnych predpisov a správy v oblasti verejného obstarávania. Európska komisia podporí tento dôležitý projekt formou technickej pomoci.

Zníženie administratívnej záťaže a uplatňovanie postupov lepšej regulácie

Grécke právne predpisy sa v mnohých prípadoch vyvíjali podľa jednotlivých odvetví bez toho, aby sa venovala dostatočná pozornosť celkovému vplyvu na zainteresované strany a podnikateľské subjekty. Podnikateľské subjekty v Grécku uvádzajú početné príklady právnych predpisov alebo správnych postupov, ktoré majú za následok neúmerné náklady alebo rôzne obmedzenia. Zákon o lepšej regulácii, ktorý sa má čoskoro prijať, zabezpečí väčšiu disciplínu v procese tvorby nových pravidiel prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže, ktorá sťažuje obchodné transakcie, a uplatňovaním metód lepšej regulácie na nové legislatívne iniciatívy.

Záväzok vytvoriť odbor na ministerstve financií, ktorý bude mať celkovú zodpovednosť za plánovanie, riadenie a monitorovanie štrukturálnych reforiem, je príležitosťou na to, aby sa obchod a podnikanie dostali do centra novej stratégie pre rast. To môže poslúžiť ako ústredné smerovanie celého reformného procesu. Je naliehavé vytvoriť a budovať kapacitu pre riadenie reformy.

Uľahčenie nových investícií

Investovanie do nových zariadení a projektov sa zdržiava a podlieha dodatočným nákladom kvôli regulačným a administratívnym bariéram a kvôli zapojeniu mnohých orgánov do tohto procesu. Územné plánovanie a pravidlá udeľovania environmentálnych povolení sú často uvádzané ako prekážky brániace investíciám. Najviac sú týmto postihnuté spoločnosti podnikajúce v energetike (najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov), distribúcie, logistiky a dopravy. Problémy sa znásobujú, ak dôjde k sporom, či už vo fáze správneho alebo súdneho konania, keďže mnohé právne kroky majú odkladný účinok alebo na kľúčových odboroch správy chýbajú zamestnanci alebo právomoci.

Grécka vláda sa zaviazala, že začne uplatňovať viacero novších zákonov na urýchlenie niektorých postupov pre udeľovanie povolení pre určité profesie a výrobné činnosti a pre udeľovanie environmentálnych povolení pre projekty a činnosti. Procesy vyvlastňovania, ktoré podliehali zložitým správnym a súdnym konaniam, sa budú takisto čoskoro revidovať. Napredovanie v reforme súdnictva urýchli súdne konania a zníži súčasný počet nevyriešených prípadov alebo ich úplne odstráni.

Grécka vláda takisto podnikla kroky, ktoré umožňujú ľahšie založiť nový podnik. Je tu však priestor na ďalšiu racionalizáciu týchto postupov.

Stimulovať investície takisto pomôže dohotovenie katastra nehnuteľností. Zo štrukturálnych fondov EÚ už bolo poskytnutých 83 miliónov EUR na vytvorenie IT infraštruktúry pre elektronickú registráciu aktívnych vlastníckych práv a pre overovanie požiadaviek na štátne vlastníctvo, vrátane vymedzenia lesov a digitalizácie aktívnych vlastníckych práv, ktoré hypotekárne spoločnosti v mestských oblastiach uchovávajú na papieri. V memorande o porozumení, ktoré sa týka katastra nehnuteľností, sú uvedené špecifické ciele a stanovuje sa v ňom zriadenie kompletného katastra nehnuteľností a uvádzajú sa katastrálne úrady s výlučnou pôsobnosťou, ktoré majú v celej krajine do roku 2020 začať vyvíjať svoju činnosť. Komisia bude podporovať úsilie gréckych orgánov dodržať spomenutý časový harmonogram, aby bol kataster nehnuteľností kompletný a bezpečný, a tak pomohol pri lákaní investícií.

I keď je už rozbehnutých alebo plánovaných niekoľko rôznych opatrení na odstránenie administratívnych prekážok brániacich v investíciách, je tu priestor pre systematický, spoločný plán na odstránenie týchto bariér.

Daňová reforma ako pomoc podnikom

Pokrok v reformovaní daňovej správy a nevyhnutná reforma právnych predpisov v daňovej oblasti by takisto výrazne zlepšili podnikateľské prostredie v Grécku. Boj proti daňovým únikom je nevyhnutný preto, aby sa nastolili rovnaké podmienky v prospech tých hospodárskych subjektov, ktoré dodržiavajú daňové predpisy a trpia nekalou hospodárskou súťažou, pretože iní obchádzajú svoje daňové povinnosti a neplatia príspevky na sociálne zabezpečenie. Memorandum o porozumení pre druhý program úpravy hospodárstva obsahuje niekoľko ustanovení, ktorých cieľom je vytvoriť modernú, pohotovú a účinnú daňovú správu.

K tomuto úsiliu prispeje technická pomoc poskytovaná v rámci akčného plánu MMF a EÚ, ktorá pokryje deväť oblastí určených spoločne s gréckymi orgánmi (audit, vymáhanie dlhov, riešenie sporov, veľkí platcovia dane, fyzické osoby s veľkým majetkom a samostatne zárobkovo činné osoby s vysokým príjmom, analýza rizika a príjmov, služby pre daňových poplatníkov, registrácia, presadzovanie podávania daňových priznaní a vymáhanie platieb, organizácia a riadenie).

Pri dosahovaní celkového úspechu zohrá rozhodujúcu úlohu aj zjednodušenie právnych predpisov v daňovej oblasti. V tejto oblasti sa dá stavať na rozhodnutí, ktoré bolo prijaté v rámci memoranda o porozumení pre prvý program úpravy hospodárstva. Ide o rozhodnutie zrušiť zákon o účtovníctve a nahradiť ho omnoho jednoduchšími právnymi predpismi, keďže súčasné pravidlá sa ťažko dodržiavajú, bránia podnikaniu a zahraničných investorov odrádzajú od investovania v Grécku.

Zjednodušením daňovej správy by sa mal urýchliť aj postup vrátenia DPH, a tým by sa pomohlo najmä MSP a gréckym vývozcom, keďže by sa odstránila administratívna záťaž v súvislosti s ich likviditou.

V rámci trvalého úsilia bojovať proti daňovým únikom je Komisia pripravená pomôcť Grécku v rokovaniach o daňovej dohode so Švajčiarskom. Takáto dohoda by mohla prispieť k nahradeniu daní, ktoré grécki občania dlhujú, a musela by byť v plnom súlade s príslušnými právnymi požiadavkami EÚ.

3.2.        Zvyšovanie likvidity MSP

MSP sú kľúčovými ťahúňmi hospodárskeho rastu a zamestnanosti v Grécku. Predstavujú 99,9 % všetkých spoločností v Grécku, z toho mikropodniky predstavujú 96,5 %. MSP čelia vážnym existenčným problémom: šiestim z desiatich firiem sa v roku 2011 zhoršili výnosy (v porovnaní s rokom 2010) a 150 000 pracovných miest v MSP v roku 2011 zaniklo. V nedávnom prieskume, ktorý si objednala grécka asociácia MSP, sa odhaduje, že v roku 2012 zanikne 60 000 malých a stredných podnikov a s nimi ďalších 240 000 pracovných miest.

Ako sa uvádza v časti 2 tejto prílohy, štrukturálne fondy EÚ poskytujú MSP rozsiahlu pomoc. Na zaistenie likvidity, prevádzkového kapitálu a záruk za pôžičky poskytnuté malým a stredným podnikom je dostupných viac ako 4 mld. EUR a ďalšia miliarda bude sprístupnená z novovytvoreného Záručného fondu pre MSP. Napriek všetkému sa ale tieto finančné prostriedky nie vždy premietnu do reálnej ekonomiky. Grécke orgány a grécke banky by mali vyvinúť väčšie úsilie na monitorovanie vyplácania prostriedkov z existujúcich schém a spoločne by mali prekonať prekážky brániace v účinnej realizácii týchto schém.

Zvýšené úsilie je najmä potrebné na urýchlenie procesov a odstránenie administratívnych prekážok pri schvaľovaní grantov (predovšetkým intenzívne monitorovanie vyplácania prostriedkov, zjednodušenie zákaziek a schvaľovacie procesy, skrátenie termínov na schválenie a zníženie počtu subjektov, ktoré do procesu zasahujú, atď.). Okrem toho treba nevyhnutne upraviť príslušné právne predpisy a zmluvy na granty tak, aby sa umožnili pôžičky prevádzkového kapitálu. Čo najrýchlejšie vykonávanie smernice o oneskorených platbách by navyše veľmi prospelo gréckym MSP.

3.3.        Využitie privatizácie na zlepšenie fungovania významných hospodárskych odvetví

Privatizácia je rozhodujúcou súčasťou reformného procesu. Najzávažnejším dôvodom pre privatizáciu v Grécku je, že aktíva sa dajú lepšie využiť v súkromnom sektore, a to zvýši konkurencieschopnosť reálnej ekonomiky. Okrem toho podniky, ktoré boli úspešne sprivatizované a sú lepšie riadené, budú určitým vzorom, a to vytvára dodatočné pozitívne vonkajšie vplyvy.

Na odpredaj štátnych aktív bol zriadený grécky privatizačný fond (Hellenic Republic Asset Development Fund, ďalej len „HRADF“). Fond pravidelne vyzýva na vyjadrenie záujmu o štátne aktíva vrátane nedávnych ponúk nehnuteľností a predaja plynárenského podniku. Toto je správne smerovanie z hľadiska udržateľnosti a ukotvenia privatizačného procesu v čoraz rozmanitejších kategóriách aktív.

Súčasné trhové podmienky a technické prekážky, ktoré sú stále v Grécku prítomné, však spôsobujú, že v prípade mnohých aktív ešte stále nedochádza k privatizácii vo veľkom meradle. Táto neistota pramení okrem iného zo súčasných problémov, ktoré existujú pri adekvátnom oceňovaní štátnych aktív. Navyše existuje mnoho ďalších výziev, ktoré grécke orgány, HRADF a Európska komisia musia vyriešiť. Patrí sem okrem iného existujúce nariadenie o tzv. zlatých podieloch v poprivatizačnom prostredí a potreba predbežného povolenia opatrení štátnej pomoci pre štátne podniky. Ďalšími otázkami, ktoré je potrebné vyriešiť, sú urýchlenie registrácie štátnych pozemkov, právne postavenie vlastníctva pôdy, poskytovanie hospodárskych informácií o jednotlivých vlastníckych právach alebo kapacity na mapovanie a územné plánovanie na úradoch katastra nehnuteľností.

Pred predajom aktív musí byť všetko riadne pripravené. Predprivatizačný proces zahŕňa zriadenie riadne auditovaných účtov, reštrukturalizáciu plánov, personálne zmeny, finančné inžinierstvo atď. Pri zohľadnení týchto faktorov vyplýva, že k zvyšovaniu hodnoty aktív by malo zvyčajne dôjsť ešte pred privatizáciou. Úspešný prevod vlastníctva štátneho majetku si navyše vyžaduje vhodný regulačný rámec a jasnú dlhodobú stratégiu. Takýto rámec vymedzuje priority verejnej politiky s cieľom predísť vytvoreniu neregulovaných súkromných monopolov.

Komisia je v úzkom kontakte s predstaviteľmi fondu HRADF ako aj ministerstva financií s cieľom doviesť privatizačný program do úspešného konca a pomôcť pri navrhovaní opatrení v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Komisia v tejto súvislosti pripravila usmernenia týkajúce sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci pri reštrukturalizácii a / alebo privatizácii štátnych podnikov.

V niektorých jasne určených prípadoch a bez toho, aby došlo ku škrtom na prioritných projektoch uvedených v časti 3.4., môžu štrukturálne fondy EÚ zohrávať podpornú úlohu v procese privatizácie tak, že poskytnú technickú pomoc alebo podporu pre hmotné investície v takých oblastiach, ako je energetika alebo doprava. Cieľom je lepšie pripraviť aktíva vo vlastníctve štátu na predaj tým spôsobom, že sa najprv zefektívni ich prevádzka, čo bude mať za následok lepšie výsledky pre ich klientov a zvýšenú potenciálnu tvorbu hodnôt týchto aktív.

3.4.        Dosahovanie rastu a tvorby pracovných miest posilnením investícií do infraštruktúry

Hlavnou prekážkou rastu v Grécku je nedostatok vhodnej infraštruktúry. Správne cielené investície do infraštruktúry môžu výrazne prispieť k rastu a zamestnanosti. Štrukturálne fondy EÚ môžu v tejto oblasti zásadne prispieť. Po schválení nástroja na rozdelenie rizika bude možné prilákať nevyhnutné súkromné investície.

Medzi 181 prioritnými projektmi pre rast a zamestnanosť, ktoré určili grécke orgány s Komisiou v novembri 2011, boli početné infraštruktúrne projekty v oblasti dopravy, odpadového hospodárstva alebo v energetike. Niektoré z týchto projektov sa už realizujú, kým iné sú v štádiu príprav na realizáciu. Mnohé z nich čelia veľkým prekážkam, ktoré treba urýchlene odstrániť.

Úplné uskutočnenie projektov najneskôr do roku 2015 by malo zvýšiť konkurencieschopnosť gréckeho hospodárstva, pozitívne ovplyvniť iné odvetvia, napr. cestovný ruch, a zlepšiť kvalitu života. Zdroje uvoľnené zo štrukturálnych fondov by mali doplniť dodatočné verejné zdroje a súkromné investície. Prekážky, ktoré by bránili plnému uskutočňovaniu týchto projektov, by sa mali odstrániť.

Pokiaľ ide o veľkosť a účinok projektov, najvýznamnejších je päť koncesií na diaľnice (1 400 km v rámci transeurópskej dopravnej siete), ktoré v súčasnosti predstavujú 3,2 miliardy EUR vnútroštátnych výdavkov a výdavkov EÚ. Ak sa projekty úspešne dokončia, môžu priniesť približne až 30 000 priamych a nepriamych pracovných miest a vzpružiť toľko potrebné investície a zamestnanosť. Štyri z uvedených projektov sú v súčasnosti zablokované a je potrebné v nich bezodkladne začať pokračovať. Realizácia tejto siete môže prispieť k modernizácii infraštruktúry, ktorá je aj naďalej rozhodujúcim faktorom pre oživenie rozvoja v krajine. Skompletizovaním týchto hlavných dopravných koridorov spájajúcich krajinu s inými členskými štátmi a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, sa posilní aj postavenie Grécka v juhovýchodnej Európe. Zvýši sa tým aj bezpečnosť cestnej premávky.

Dopravné siete

Hospodárstvo a životná úroveň v Grécku závisí viac ako v ostatných členských štátoch od kvality a efektívnosti prístavných služieb a námorných spojení. Prístavy majú na starosti viac ako 85 % gréckej zahraničnej nákladnej dopravy a zaisťuje sa v nich bezpečnosť zásobovania ostrovov. Tok cestujúcich v gréckych prístavoch predstavuje 22 % z celkového počtu cestujúcich po mori celej EÚ. Grécke prístavy majú takisto kapacitný potenciál pre veľkú časť medzikontinentálnych obchodných tokov do východnej Európy.

Grécke prístavy sužujú tri hlavné problémy: nedostatočná vybavenosť a nízke kapitálové výdavky na infraštruktúru, veľmi slabé prepojenie s okolitými regiónmi (železničné a cestné) a správne a prevádzkové nedostatky. Často dochádzalo k rozvoju prístavov na základe miestnych alebo regionálnych potrieb bez toho, aby sa zohľadnili strategické priority celoštátneho charakteru.

Odvetvie cestovného ruchu tvorí 15 % gréckeho hospodárstva – ak sa berie do úvahy nepriamy vplyv na ostatné hospodárske odvetvia – a v zásade sa spolieha na dostupné a efektívne cestovné spojenia. Letecké spojenie s Gréckom, najmä na regionálne letiská, trpí nedostatkom moderného manažmentu letovej prevádzky, neefektívnou prevádzkou letísk (napr. obmedzený prevádzkový čas) a vysokými letiskovými poplatkami. Chýba adekvátna infraštruktúra, napríklad prístavy pre rekreačnú plavbu a miesta nalodenia na výletné plavby, čo takisto negatívne ovplyvňuje kvalitu cestovania.

Nová stratégia TEN-T kladie prístavy Igoumenitsa, Patras, Pireus a Solún do centra európskej dopravnej siete. Súčasťou jedného dopravného koridoru z navrhovaného Nástroja na prepojenie Európy je aj významné železničné spojenie medzi Pireom a Solúnom a morská diaľnica medzi Aténami / Pireom a Limassolom.

K modernizácii dopravného systému v Grécku by mohlo prispieť:

– liberalizácia autobusových a taxi služieb v osobnej doprave tým spôsobom, že sa odstránia posledné obmedzenia,

– zavedenie administratívnych služieb poskytovaných iba na jednom mieste pre všetky oznamovacie povinnosti týkajúce sa plavidiel. Lode v súčasnosti podliehajú mnohým povinným formalitám, a to spôsobuje meškanie v nákladnej a v osobnej doprave. Tieto formality takisto pohlcujú určité zdroje tak na strane odvetvia lodnej dopravy, ako aj štátu,

– zavedenie vhodného modelu riadenia a takého rámca pre privatizáciu prístavov a letísk, ktorý zabráni vytvoreniu súkromných monopolov a diskriminácii zákazníkov a ktorý nastolí úplnú transparentnosť účtovníctva a adekvátnu kontrolu verejnými orgánmi. Od nových majiteľov alebo koncesionárov by sa malo požadovať, aby dodržiavali záväzky vyplývajúce z projektov, ktoré získali finančnú pomoc EÚ.

Prevádzku železníc môže skvalitniť:

– prenájom osobných železničných koľajových vozidiel, ktoré súčasný prevádzkovateľ nepotrebuje,

– vytvorenie rámca pre prevádzkovateľov osobnej dopravy v EÚ na vytvorenie nových podnikov v podmienkach spravodlivej hospodárskej súťaže so súčasným prevádzkovateľom,

– revízia postupov pri prechode hraníc a dohody o uľahčení nákladných tokov v koridore X a zrušenie uzatvárania hraníc.

Komisia môže zorganizovať technickú pomoc gréckym orgánom, aby sa tieto v spolupráci s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov ľahšie prispôsobili osvedčeným postupom. Technická pomoc sa môže poskytnúť aj na manažment leteckej dopravy a prípadne aj na financovanie moderného vybavenia.

Lodná doprava

Lodná doprava bola tradične hlavným pilierom gréckeho hospodárstva. Kombinácia faktorov (nízke prepravné sadzby, zrušenie zvláštneho ministerstva) mali vplyv na rozhodnutie majiteľov lodí nechať plaviť svoje lode pod cudzími vlajkami. Ak bude tento trend pokračovať, môže to okrem zamestnanosti lodného personálu a daňových príjmov ovplyvniť aj zamestnanosť na pevnine v lodných dopravných spoločnostiach. Hospodárska kríza postihla grécky priemysel príbrežnej lodnej dopravy. Prevádzka spoločností vykazuje nepodstatný alebo žiadny zisk, dokonca i v prípadoch, keď spoločnosti získali verejné zákazky na poskytovanie služieb. V niektorých prípadoch to negatívne ovplyvnilo pokrytie dopravnej siete a kvalitu služieb, predovšetkým (ale nie výhradne) smerom k menším ostrovom, ktorých možnosti rastu sú tým oslabené. S cieľom naplno využiť svoj námorný potenciál a aj príležitosti jeho rastu musí Grécko celkovo v lodnom priemysle prijať primeranejšiu správnu štruktúru.

Informačné a komunikačné technológie a širokopásmová infraštruktúra

Grécko stále zaostáva za priemerom EÚ, pokiaľ ide o penetráciu širokopásmového pripojenia, najmä z dôvodu nedostatočného rozvinutia elektronických služieb. Úsilie by sa malo sústrediť na ukončenie projektov národného významu s cieľom rozšíriť širokopásmovú sieť do viacerých miest a poskytovať vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia (káblami z optických vlákien) jednak ďalším verejným budovám na dosiahnutie úspor za verejné výdavky na telekomunikácie, jednak občanom.

Zvýšenie penetrácie širokopásmového pripojenia závisí od rozširovania ponuky elektronických služieb. Dôraz by sa mal klásť na odvetvia zvýraznené v memorande o porozumení. Očakáva sa, že využitie informačných a komunikačných technológií prinesie významný prínos tak občanom, ako aj verejným financiám v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť (napr. elektronické lekárske predpisy, interoperabilita medzi ministerstvom zdravotníctva a štátnymi nemocnicami), kataster nehnuteľností (napr. ďalšia digitalizácia vlastníckych práv) a verejné obstarávanie (napr. elektronické verejné obstarávanie). V podnikateľskej sfére by sa príležitosti, ktoré prinášajú digitálne služby, mali využiť naplno, napríklad MSP by sa malo pomôcť využívať internet na prístup k medzinárodným trhom.

3.5.        Zdroje budúceho rastu

3.5.1.     Využitie potenciálu v sektore energetiky na rast a zvýšenie zamestnanosti

Energetická politika v Grécku môže byť potenciálne významným príspevkom k oživeniu hospodárstva krajiny. Okrem toho rozvoj energetickej infraštruktúry prepojenej so zvyškom regiónu pomôže aj zvýšeniu konkurencieschopnosti a produktivity v gréckom sektore energetiky.

V oblasti energetiky stojí Grécko pred obrovskými výzvami. Je totiž vysoko závislé na fosílnych palivách (ich podstatnú časť pri výrobe elektrickej energie tvorí hnedé uhlie). Väčšina ostrovov je aj naďalej izolovaná a odkázaná na naftové generátory alebo na elektrárne spaľujúce naftu. Celková efektivita výroby elektrickej energie je jedna z najnižších v Európe. Sektoru energetiky dominuje malý počet štátom vlastnených podnikov s nízkou produktivitou, ktorých jednotlivé činnosti bude ešte potrebné oddeliť. Priemyselní odberatelia sa sťažujú, že ich konkurencieschopnosť je ohrozovaná, keďže musia platiť jedny z najvyšších cien energií v Európe. Značný priestor na zvýšenie energetickej účinnosti je predovšetkým v stavebníctve.

Grécku sa naskytuje príležitosť byť na čele v oblasti udržateľnej výroby energie. Len málo európskych krajín má k dispozícii také rozmanité obnoviteľné zdroje energie: dostatok veternej, slnečnej, ale aj vodnej a geotermálnej energie a biomasy poskytuje potenciál k tomu, aby sa krajina posunula na čelo v oblasti výroby ekologickej elektrickej energie. Strategická geografická poloha Grécka, ako aj prieskum zásob uhľovodíka mimo pevniny predstavujú príležitosť vybudovať z tejto krajiny jeden z plynárenských uzlov. Výsledkom implementácie liberalizačných opatrení EÚ a privatizačného úsilia by mal byť konkurencieschopnejší priemysel.

Na využitie tohto potenciálu, na úžitok gréckych spotrebiteľov energií, ako aj na podporu cieľov EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok a klímy je potrebné vykonať tieto kroky:

Privatizácia plynárenského sektora a sektora elektrickej energie predstavuje príležitosť na zvýšenie ich efektívnosti. Privatizačný proces musí prebehnúť rýchlo a zároveň sa musí vytvoriť rámec, ktorý v blízkej budúcnosti umožní rozvoj konkurencieschopných trhov. So správne fungujúcim rámcom vrátane riadneho oddelenia jednotlivých činností štátnych podnikov a plného otvorenia trhu s plynom a trhu s elektrickou energiou vzniknú nové investičné príležitosti pre veľkých a malých výrobcov energie. Tým sa zabezpečí dynamický, konkurencieschopný grécky energetický sektor prinášajúci so sebou hospodársky prínos všetkým ostatným odvetviam hospodárstva.

Elektrizačnú sústavu a plynárenskú sieť treba modernizovať. Zlepšenie v oblasti zásobníkov plynu a plynovodných sietí umožní Grécku využívať svoju strategickú geografickú polohu, ktorá poskytuje Grécku možnosť byť bránou k európskemu trhu s plynom. Prepojenie elektrizačnej sústavy väčších ostrovov s pevninou a medzi menšími ostrovmi je podmienkou pre veľkoplošné zavádzanie veterných parkov a fotovoltických zariadení. Posilnenie prenosovej sústavy na pevnine je takisto nevyhnutné pre integrovanie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pre domáci trh a aby sa mohla elektrická energia vyvážať do zvyšku Európy vo veľkom. Grécko je prirodzeným tranzitným územím pre väčšinu zemného plynu pochádzajúceho z oblasti Kaspického mora a východného Stredozemia.

Program TEN-E a nový Nástroj na prepojenie Európy môžu zohrávať hlavnú úlohu v zameraní a vo financovaní v tejto oblasti. Jasné signály, že sektor energetiky je otvoreným a funkčným sektorom gréckeho hospodárstva a že prístup k jeho infraštruktúre je založený na nediskriminačnom prístupe k sieti, pomôžu takisto prilákať súkromné zdroje pre takéto investície.

Široké zavádzanie využívania obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje komplexnú reformu podpornej schémy. Na prilákanie potrebných investícií bude musieť rámec podporovať zásady nákladovej účinnosti a finančnej stability. S cieľom využiť svoju komparatívnu výhodu zdôrazňuje Grécko rozvoj v oblasti využívania zdrojov slnečnej a veternej energie. Po obnovení dôvery investorov sa môže rozvinúť konkurencieschopný sektor s energiou z obnoviteľných zdrojov v rámci celého hodnotového reťazca. Príspevok tohto sektora k hospodárskemu rastu by sa navyše mohol umocniť prostredníctvom iniciatívy HELIOS. Táto iniciatíva ba sa mala začať prevádzkou niekoľkých veľkoplošných fotovoltických zariadení, spočiatku pre domácu spotrebu, ale ako sa projekt bude rozširovať a ako sa sprístupní prenosová kapacita, bude sa treba usilovať o vývoz do zvyšných častí Európy, s cieľom pomôcť ostatným členským štátom dosiahnuť ich ciele pre rok 2020 nákladovo efektívnym spôsobom.

Renovácia verejných a súkromných budov je zásadná pre dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti, ale i pre tvorbu pracovných miest. Finančné prostriedky dostupné domácnostiam v rámci schémy „Exoikonomo“ nie sú využívané najúčinnejšie a mali by sa sprístupniť MSP. Na podporu úsilia v oblasti verejných budov, mestskej dopravy a miestnej energetickej infraštruktúry sú potrebné dodatočné nástroje. V tejto súvislosti by navrhovaný nástroj na rozdelenie rizika mohol pomôcť pri odstraňovaní investičného rizika v oblasti stavebných rekonštrukcií, a tým by sa podporila tvorba pracovných miest a miestny rast.

3.5.2.     Podpora trvalo udržateľného rastu – životné prostredie a odpadové hospodárstvo

Nakladanie s tuhým odpadom môže významne prispieť ku kvalite života gréckych občanov a k rozvoju hospodárskej činnosti. Úplné vykonávanie platných právnych predpisov by mohlo viesť k vytvoreniu tisícov pracovných miest v Grécku a k veľkému zvýšeniu ročného obratu v sektore odpadu. Pokrok v oblasti nakladania s tuhým odpadom uľahčí aj dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a zabráni prípadným nákladným postupom uplatňovaným pri porušovaní právnych noriem.

Napriek tomu, že Grécko už do veľkej miery využilo štrukturálne fondy EÚ na svoju základnú infraštruktúru v tomto sektore, stále zaostáva predovšetkým v oblasti nakladania s tuhým odpadom a s odpadovými vodami. Existuje tu snáď viac ako v akomkoľvek inom odvetví naliehavá potreba posunúť sa k dodržiavaniu acquis EÚ, aby sa vytvorila potrebná infraštruktúra v súlade s normami EÚ.

Aby Grécko dodržiavalo svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov EÚ a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, naliehavo treba:

(a) postaviť zariadenia na nakladanie s odpadmi (napr. zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu, skládky), uzatvoriť a sanovať všetky zostávajúce nelegálne a nekontrolované divoké skládky (pokiaľ ide o proces obnovy, je možné spolufinancovanie) a

(b) postaviť viacero čističiek komunálnych odpadových vôd (zvláštnu pozornosť treba venovať regiónu Atika, ale aj iným hlavným mestským aglomeráciám ako je Solún, Patras atď.).

Okrem toho treba zaručiť úplné dodržiavanie dvoch rozhodnutí Súdneho dvora (jedno sa týka stavby čističky komunálnych odpadových vôd v západnej Atike, v oblasti Thriassio Pedio, ide o projekt spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov EÚ; a druhé rozhodnutie sa týka zberu a úpravy komunálnych odpadových vôd v piatich aglomeráciách vo východnej Atike).

Právna zrozumiteľnosť v oblasti zodpovednosti výrobcu (ktorá v súčasnosti v gréckej legislatíve chýba) môže Grécku poskytnúť nástroje na zhromaždenie zdrojov potrebných na realizáciu schém separovaného zberu a recyklácie. K lepšej efektívnosti zdrojov môže takisto prispieť pokrok v zavádzaní zdaňovania skládok alebo v cenovej politike, ako aj uplatňovanie stimulačných opatrení na podporu prevencie a na zvýšenie účasti na separovanom zbere (platby za konkrétne množstvá odpadov).

Ako už bolo spomenuté, novými právnymi predpismi v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v Grécku by sa mali zjednodušiť a zefektívniť postupy. Nový zákon o environmentálnych povoleniach bol zahrnutý v memorande o porozumení a v strednodobej fiškálnej stratégii. Tento zákon bol schválený v septembri 2011 a vykonávajúce rozhodnutia budú schválené v roku 2012 (prvé už bolo schválené v januári 2012) a vzťahuje sa na skutočnosť, že kategorizácia projektov má podliehať environmentálnemu posúdeniu / povoleniu). Očakáva sa, že týmto novým zákonom sa zníži čas potrebný na vydanie povolenia, predovšetkým kvôli zavedeniu zvláštnych lehôt pre každý správny úkon a každý medzník autorizačného postupu. Takýto postup sa zakladá na skúsenostiach z iných členských štátov.

EPFRV poskytuje pomoc pre trvalo udržateľný rozvoj vidieckych oblastí na celom území Grécka formou rozličných agroenvironmentálnych opatrení. Na tento účel bolo vyplatených už 720 miliónov EUR.

3.5.3.     Budovanie inovatívnej, znalostnej ekonomiky

V poslednom desaťročí intenzita výskumu a vývoja v Grécku stagnovala na 0,6 % HDP (r. 2007) a je poznačená veľmi nízkou intenzitou súkromného výskumu a vývoja, ktorý podľa posledných dostupných oficiálnych údajov narástol len nepatrne z 0,15 % v roku 2000 na 0,17 % v roku 2007. V absolútnych číslach však celkové investície do výskumu a vývoja významne narástli počas obdobia rokov 2001 – 2007.

Hlavným hnacím motorom gréckeho výskumného a inovačného systému je politika súdržnosti EÚ. V rámci súčasného programového obdobia pre roky 2007 – 2013 a ako doplnok k hlavnému vnútroštátnemu operačnému programu zahŕňajú viaceré regionálne programy opatrenia na podporu výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti podnikov. Ústredný program, „Konkurencieschopnosť a podnikanie“, operuje s celkovým rozpočtom 1,5 milióna EUR, z toho 1,3 milióna EUR je poskytnutých prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ. Operačný program na obdobie rokov 2007 – 2013 má tri strategické ciele, pričom hlavné oblasti intervencie sú výskum a inovácie. Podiel štrukturálnych fondov EÚ na financovaní výskumu je však nízky a stimuly pre využívanie fondov zo súkromného sektora s cieľom podporiť transformáciu hospodárstva nie sú v súčasnosti dostatočné.

Súkromný sektor sa na výdavkoch v oblasti výskumu a vývoja podieľa málo, čo odzrkadľuje nízky dopyt po výskumných poznatkoch zo strany podnikateľov. Nízka schopnosť absorpcie v podnikateľskom sektore je rovnako dôvodom i následkom nízkeho dopytu po poznatkoch. K faktorom, ktoré bránia mobilizácii zdrojov pre výskum a vývoj, patrí obmedzený prístup ku kapitálu, najmä v prípade nových podnikov, z dôvodu neochoty vo finančnom systéme financovať inovácie a rizikové investície.

V prehľade výsledkov výskumu a inovácií v Únii za rok 2011 sa Grécko umiestnilo v strednom poli, pokiaľ ide o inovácie, a jeho výkonnosť je podpriemerná. Jeho relatívne silné stránky sú ľudské zdroje, prepojenia, podnikanie a inovátori a relatívne slabými stránkami sú financovanie a podpora, firemné investície a duševné aktíva. Vysoký rast sa pozoruje v oblasti dizajnov Spoločenstva a zároveň sa zaznamenáva relatívne veľký pokles vo výdavkoch na inovácie, ktoré sa netýkajú výskumu a vývoja, a vo vývoze služieb založených na znalostiach.

Technická spolupráca ako napríklad pri spoločných žiadostiach o patenty je v porovnaní s priemerom EÚ veľmi skromná. Viac ako 65 % všetkých žiadostí o patenty predkladá vynálezca–jednotlivec, a teda menej ako 35 % je predkladaných v spolupráci s inými. Z toho je 7,4 % spoločných patentov zahŕňajúcich krajinu mimo EÚ. Toto nízke číslo svedčí o potrebe vyššieho stupňa spolupráce a internacionalizácie výskumných a inovačných činností.

Hlavnými výzvami do budúcna sú:

– zabezpečiť adekvátne a účinné verejné investície do výskumu a vývoja a zvýšiť efektívnosť pri využívaní štrukturálnych fondov EÚ zameraním sa na určité klastre a technologické platformy,

– ukončiť prípravu integrovaného právneho rámca pre subjekty z oblasti výskumu a vývoja a jeho vykonávanie. Jeho súčasťou by mali byť hlavné ciele stratégie Európa 2020 v oblasti investícií do výskumu a vývoja v spojitosti s viacročným rozpočtovým plánovaním,

– zabezpečiť oveľa efektívnejšie využívanie štrukturálnych fondov, ktoré by malo za následok posilnenie rastu, propagovaním súkromných investícií do výskumu a inovácií na podporu stratégie inteligentnej špecializácie.

3.5.4.     Využívanie potenciálu Grécka ako turistickej a kultúrnej destinácie

Grécko má komparatívnu výhodu v kultúre a cestovnom ruchu. Obe oblasti so sebou prinášajú významný potenciál pre rast a tvorbu pracovných miest. Pamiatky a archeologické náleziská sú základnými osami, na základe ktorých sa dá rozvíjať hospodárska činnosť. Je dôležité rýchlo navrhnúť stratégiu na preskúmanie a vytvorenie ďalších synergií medzi kultúrou, cestovným ruchom, podnikateľským sektorom, vzdelávaním, zdravotníckym a gastronomickým sektorom a na investovanie do nových technológií (použitie informačných a komunikačných technológií na propagáciu gréckeho kultúrneho bohatstva) s cieľom zvýšiť hodnotu ponúkaných služieb v pomere k vynaloženým finančným prostriedkom a umocniť pozíciu Grécka ako vysokokvalitnej turistickej destinácie, ktorá sa zároveň zameriava na cestovný ruch šetrný voči životnému prostrediu.

Cestovný ruch je jedným z kľúčových odvetví gréckeho hospodárstva, či už ide o hospodársky rast alebo o zamestnanosť. Priamy príspevok cestovného ruchu k HDP krajiny v roku 2011 predstavoval 12,6 miliardy EUR (5,6 % celkového HDP, táto hodnota dosahuje v EÚ 2,9 %). Cestovný ruch priamo podporil 332 000 pracovných miest alebo 8,0 % celkovej zamestnanosti v krajine (3,2 % v EÚ) a až 768 000 pracovných miest alebo 18,4 % celkovej zamestnanosti, ak počítame aj nepriame pracovné miesta (8,4 % v EÚ). Grécko však dosiahlo malý pokrok v prilákaní návštevníkov z novovznikajúcich trhov. Turistická sezóna sa sústreďuje na letné mesiace a turisti v Grécku minú relatívne menej peňazí ako turisti v konkurenčných destináciách.

Grécke odvetvie cestovného ruchu sa môže rozvíjať viacerými spôsobmi. Niekoľko príkladov na ilustráciu:

– Zvyšovanie záujmu o cestovanie: Hlavnými cieľmi opatrení podniknutých v tejto oblasti sú predĺženie turistickej sezóny, poskytnúť obyvateľstvu možnosti rekreácie počas dovolenky a zvyšovanie počtu turistov (najmä z krajín mimo EÚ). Vďaka miernemu podnebiu počas celého roka môže Grécko významne profitovať z cestovného ruchu aj mimo hlavnej sezóny. Hlavné iniciatívy cielené na podporu záujmu o cestovanie v EÚ zahŕňajú iniciatívu pre sociálny cestovný ruch CALYPSO, iniciatívu 50 000 turistov alebo cestovanie mimo hlavnej turistickej sezóny (zameraná na potlačenie sezónnosti) a internetový portál na prilákanie návštevníkov z krajín mimo EÚ.

– Zvyšovanie informovanosti a propagácia destinácií: Hlavné opatrenia zahŕňajú iniciatívu „Výnimočné európske destinácie“, ktorá podporuje trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu v malých rozvíjajúcich sa destináciách, rozvoj tematických kultúrnych chodníkov (napr. náučný chodník o olivových stromoch) a zvyšovanie informovanosti o cykloturistike v EÚ.

– Poskytnutie platformy na výmenu osvedčených postupov: Poradný výbor pre cestovný ruch predstavuje diskusné fórum pre zástupcov z členských štátov EÚ z oblasti politiky cestovného ruchu. Grécko môže využívať osvedčené postupy iných členských štátov.

– Rozšírenie turistickej sezóny, diverzifikácia turistických produktov a zvýšenie kvality ponúkaných služieb s cieľom prilákať solventnejších turistov by malo byť hlavným hnacím motorom rozvoja gréckeho turistického ruchu.

3.6.        Posilnenie verejnej správy a súdneho systému

3.6.1.     Moderná verejná správa pre nové hospodárstvo

Gréckej verejnej správe v súčasnosti chýba stabilná a koordinovaná štruktúra s právomocami, ktorou by sa zaistila potrebná angažovanosť a zodpovednosť za reformy, ktoré sú stanovené v druhom programe úpravy hospodárstva a opísané v tomto oznámení. Stav verejnej správy sťažuje komplikovaný právny rámec, ktorý má nepriaznivé účinky na všetky aspekty verejnej služby a hospodárstva. Svojím prístupom sa verejná správa zameriava skôr na tvorbu právnych predpisov ako na ich vykonávanie.

EÚ podporuje plán reformy verejnej správy v Grécku okrem iného aj prostredníctvom programu Európskeho sociálneho fondu s rozpočtom 505 miliónov EUR. Hlavným cieľom tohto programu je zvýšiť kvalitu verejných politík modernizáciou regulačného rámca a reformovaním štruktúr a postupov. Plánované operácie okrem iného zahŕňajú nosné projekty na zriadenie, organizáciu a prevádzku jednotiek pre plánovanie a tvorbu rozpočtu na príslušných ministerstvách, na reorganizáciu daňovej a colnej správy, na reorganizáciu hlavného účtovného úradu v Grécku a na štandardizáciu vykonávacích postupov nového zákona o verejných zamestnancoch.

Na zabezpečenie modernej správy v Grécku, ktorá je schopná podporovať oživené a dynamické hospodárstvo, je potrebné zvýšiť efektivitu, zodpovednosť a bezúhonnosť štátnej správy a zjednodušiť jej rozhodovacie postupy. V memorande o porozumení sa stanovuje modernizácia verejnej správy do decembra 2012 okrem iného tým, že sa zriadi riadiaca skupina na vysokej úrovni pre transformáciu (bola vytvorená vo februári 2012). Riadiacu skupinu vedie predseda vlády, ktorý kontroluje vykonávanie správnej reformy. V januári 2012 podpísalo Francúzsko a Grécko v spolupráci s pracovnou skupinou memorandum o porozumení, ktorým sa otvára cesta vykonávaniu reformy ústrednej štátnej správy. Nemecká vláda začala poskytovať technickú pomoc pre správnu reformu na miestnej a regionálnej úrovni.

Požiadavkou je zriadiť silné rozhodovacie centrum s riadnou medzirezortnou koordináciou. Podľa memoranda o porozumení pre druhý program úpravy hospodárstva sa tak má stať do mája 2012. Centrum poskytne lepšie riadenie a rozhodujúcu víziu v rámci celej ústrednej štátnej správy tým, že sa skvalitní a urýchli koordinácia medzi jednotlivými rezortmi, prekoná sa súčasný vertikálny prístup v rámci jediného ministerstva a urovnajú sa pretrvávajúce medzirezortné spory. Táto štruktúra bude rozhodujúca pre vykonávanie všetkých reformných procesov smerujúcich k rastu a zamestnanosti a pre vykonávanie rozhodnutí vydaných riadiacou skupinou na vysokej úrovni pre transformáciu.

V Grécku sa musia takisto vytvoriť potrebné štruktúry na každom príslušnom ministerstve pre účinné monitorovanie správnych postupov (vrátane výdavkov, vnútornej kontroly a auditu, riadenia ľudských zdrojov a informačných a komunikačných technológií) s cieľom uplatňovať spoločné pravidlá a zosúladené postupy pred koncom roka 2012.

Všetky zásady súdržnosti a efektívnosti, ktoré sú základom reformy ústrednej štátnej správy, sa budú musieť rovnako uplatňovať aj na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať rast a zamestnanosť na všetkých úrovniach hospodárstva. V apríli 2012 podpísalo Grécko a Nemecko v spolupráci s pracovnou skupinou memorandum o porozumení, ktoré obsahuje plán na vykonávanie reformy v takých oblastiach, ako je zvýšenie kontroly a efektívnosti obcí a regiónov pri plánovaní miest, rozvoji vidieka a posilňovanie kapacít miestnej správy na účinné plánovanie, vytváranie, vykonávanie a monitorovanie investičných programov.

Aby sa zaručilo, že tieto financie sa použijú čo najefektívnejšie, a na zvýšenie transparentnosti hospodárstva je nevyhnutný boj proti podvodom a korupcii. Grécko by malo s pomocou Komisie pripraviť stratégiu boja proti podvodom, ktorá bude pokrývať všetky aspekty verejných príjmov a výdavkov, vrátane ochrany finančných záujmov EÚ. Pomôže to obnoveniu dôvery a nastoleniu spravodlivých a rovnakých podmienok pre všetkých. Účinný boj proti podvodom a korupcii (vrátane boja proti pašovaniu cez hranice) zároveň prispeje k ďalšej stabilizácii príjmov Grécka.

Využívanie informačných technológií gréckou vládou je v súčasnosti veľmi nízke. Ak by sa situácia v tejto oblasti zlepšila, urýchlilo by to postupy, zjednodušili by sa procesy a zvýšila by sa transparentnosť pre správu a podniky. Grécke orgány začali realizovať projekty vo viacerých hlavných oblastiach elektronickej verejnej správy (e-government), konkrétne systém plánovania podnikových zdrojov (financie a riadenie ľudských zdrojov), riadenie styku s občanmi a elektronické verejné obstarávanie. Grécke orgány plánujú uviesť tieto projekty do prevádzky v prioritných odvetviach, ako sú financie, správna reforma a zdravotníctvo. Uvedenie elektronickej verejnej správy do praxe sa musí vykonať v koordinácii s reformou správnych postupov a musí ju dopĺňať.

Obnovenie dôveryhodnosti oficiálnych štatistík je nevyhnutná súčasť spoločenskej zmluvy, ktorá umožní stabilizáciu Grécka. Napriek tomu, že od roku 2009 sa dosiahol významný pokrok v tejto oblasti, štatistika je aj naďalej otázkou, ktorá rozdeľuje grécku spoločnosť. Znovunastolenie dôvery v štatistiku si bude vyžadovať plné vykonávanie akčného plánu zahrnutého do nedávneho záväzku zaistiť dôveru v štatistiku, ktorý 29. februára podpísala grécka vláda a Komisia a ktorý schválil Parlament. Znamená to revíziu zákona o štatistike a poskytovanie potrebných finančných a ľudských zdrojov štatistickému úradu.

3.6.2.     Znovunastolenie dôvery v súdny systém

Dysfunkčné súdnictvo je prekážkou v hospodárskom rozvoji a oslabuje sociálnu štruktúru Grécka. Systém umožňuje všetkým dlžníkom – vrátane neochotných daňových poplatníkov – svojvoľne unikať pred svojimi povinnosťami, nakoľko vedia, že iba tí najodhodlanejší veritelia uplatnia súdne a donucovacie opatrenia. Najvypuklejšími znakmi zlyhávajúceho gréckeho súdneho systému sú stovky tisícov nevyriešených prípadov na súdoch a veľmi dlhé čakanie na termín pojednávania. Toto viedlo k všeobecnému pocitu nespravodlivosti medzi gréckymi obyvateľmi. Grécke orgány prejavili zreteľnú ochotu zmeniť túto situáciu a vyvinúť značné úsilie na vytvorenie účinného súdnictva orientovaného viac na občanov a podniky. Komplexná a veľmi potrebná revízia súdneho systému práve prebieha. Táto reforma je určená na znovunastolenie dôvery vo fungovanie gréckeho štátu a jeho inštitúcií a na podporu hospodárskeho oživenia.

Grécka vláda sa zaviazala, že splní rad cieľov, pokiaľ ide o odstránenie nevyriešených daňových prípadov na správnych súdoch a zníženie nevyriešených občianskoprávnych konaní. Vláda sa takisto zaviazala podporovať alternatívne metódy riešenia sporov s cieľom uvoľniť zdroje na súdoch a rozvinúť kultúru mimosúdneho urovnania sporov a nájsť hospodársky efektívnejšie spôsoby riešenia problémov a konfliktov. V tejto oblasti spolupracuje Komisia s gréckymi orgánmi a so zainteresovanými stranami.

Pokiaľ potenciálni investori nebudú presvedčení, že grécke súdnictvo je účinné, spravodlivé a že obhajuje ich práva, je nepravdepodobné, že sa rozhodnú pre veľké investície. Prijatie ďalších opatrení na určenie účinných spôsobov vymáhania dlhov voči štátu a na zjednodušenie právneho rámca pre transakcie v oblasti nehnuteľností povzbudí dôveru investorov a zároveň zvýši štátne príjmy. Vybudovanie moderného systému elektronickej justície spôsobí, že súdnictvo bude z časového hľadiska pracovať rýchlejšie a transparentnejšie a klienti súdneho systému pravdepodobne pocítia jeho efektívnosť, ako aj zlepšenie výkonnosti súdnych úradníkov. Racionalizácia a reorganizácia gréckych magistrátnych súdov neprinesie len šetrenie nákladov, ale priblíži aj spravodlivosť viac k občanom tým, že tieto súdy budú ustanovené ako jediné miesto pre väčšinu bežných vecí týkajúcich sa otázok spravodlivosti, s ktorými sa občania stretávajú (napr. overovanie dokladov, rodinné právo, dedičské konanie atď.).

Moderný režim platobnej neschopnosti je kľúčový pre uľahčenie riadneho odchodu nevýkonných spoločností z trhu a na reštrukturalizáciu životaschopných podnikov. Reforma v oblasti platobnej neschopnosti je jednou z tém, ktoré si vyžadujú veľkú pozornosť, a Komisia je pripravená na nej spolupracovať s gréckou vládou.

3.7.        Riešenie sociálnych následkov krízy

Už pred krízou sužovala Grécko miera chudoby, ktorá bola jedna z najvyšších v EÚ. Celková miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia v rámci celej populácie v roku 2010 dosahovala 27,7 %, čo bolo viac ako priemer EÚ (23,5 %). V roku 2010 bola miera chudoby zamestnaných osôb v Grécku druhou najvyššou v EÚ. Hlboký hospodársky pokles spôsobil zvýšenie úrovne chudoby, sociálneho vylúčenia, vylúčenia v oblasti bývania a zasiahol výšku disponibilného príjmu (zníženie o 9,3 % v roku 2010). Narastá miera bezdomovectva medzi rodinami s deťmi a medzi mladými ľuďmi, ako aj medzi rastúcim počtom nelegálnych migrantov, čo celú situáciu len zhoršuje. Je potrebné bezodkladne prijať opatrenia na riešenie týchto problémov.

Komisia spolupracuje s gréckymi orgánmi na odstránení neprijateľne vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí. S cieľom zamerať finančnú podporu na oblasť, v ktorej je najviac potrebná, by sa financovanie mohlo nasmerovať na stimulovanie opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Tieto opatrenia v súčasnosti zahŕňajú činnosti podporujúce získanie prvých pracovných skúseností, dotovanie krátkodobých pracovných miest v súkromnom sektore alebo v miestnych komunitách, rozširovanie možností učňovského vzdelávania alebo odbornej praxe pre študentov a absolventov, propagáciu rekvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie, podporu podnikania vrátane sociálneho podnikania a študijné pobyty v zahraničí.

Sprístupniť by sa mohlo ďalších 200 až 250 miliónov EUR na prerozdelenie týmto spôsobom, čo môže potenciálne viesť k vytvoreniu tisícok pracovných miest.

Okamžité opatrenia je potrebné prijať aj v rade ďalších krátkodobých priorít. Európsky sociálny fond môže prispieť k zlepšeniu fungovania pracovného trhu, k posilneniu prepojenia medzi vzdelávaním / odbornou prípravou a pracovným trhom, ku skvalitneniu ľudského kapitálu a k odstráneniu rozšírenej nelegálnej práce. Verejné služby zamestnanosti by mali byť posilnené, aby stúpajúcemu počtu nezamestnaných mohli poskytovať kvalitnejšie služby. Potrebné je účinnejšie a cielenejšie investovanie do aktívnych politík trhu práce a malo by sa vykonávať systematickejšie vyhodnocovanie účinnosti aktívnych opatrení na trhu práce. Najzraniteľnejšie skupiny (nízkokvalifikovaní nezamestnaní, osoby s neukončenou školskou dochádzkou, starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní, migranti a menšiny atď.) by sa mali stať prioritou.

Štrukturálne fondy by sa takisto mohli mobilizovať s cieľom vytvoriť a financovať integrovanú stratégiu obnovy miest na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Národná stratégia pre celoživotné vzdelávanie oznámená v roku 2011 by sa mala vykonávať s cieľom predísť sociálnej marginalizácii a poskytnúť členom zraniteľných skupín zručnosti potrebné na vstup alebo na opätovné zaradenie sa na pracovný trh. Súčasťou tohto procesu by mal byť širší prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave pre netradičných študentov zapojením regionálnych a miestnych komunít, ako aj vysokých škôl.

Mali by sa zvážiť možnosti zlepšenia prístupu k zamestnaniu, predovšetkým formou zvýšenej finančnej pomoci podnikom (so zameraním na nové inovatívne produkty a služby) a širším využitím mzdových dotácií na prijatie krátkodobých zamestnancov najmä zo znevýhodnených skupín obyvateľstva, aby sa dosiahla dočasná hospodárska podpora a vytvorila sa príležitosť zostať na pracovnom trhu pre osoby najviac postihnuté krízou. Rozvoj sociálneho hospodárstva pod vedením podnikov v sociálnej oblasti a inovátorov v kľúčových sektoroch, ako je sociálna starostlivosť, služby nezamestnaným, miestny rozvoj a rozvoj komunít, výroba a distribúcia potravín a energetická efektívnosť, takisto prispeje k vytvoreniu nových príležitosti zamestnať sa.

3.8.        Riadenie migrácie a azylu

Členstvo Grécka v schengenskom priestore zabezpečuje gréckym občanom voľný pohyb do ostatných krajín a cestovateľom zase do Grécka. Toto tvorí základ cestovania, cestovného ruchu a podnikateľských stykov, ktoré sú pre hospodárstvo prospešné. Silný tlak nelegálnej migrácie, ktorému Grécko v posledných rokoch čelí, v spojení so súčasnou hospodárskou krízou má však negatívny sociálny a hospodársky vplyv a ohrozuje plynulé fungovanie schengenského priestoru. Humanitárna situácia, ktorej sú migranti a žiadatelia o azyl príležitostne vystavení, poškodzuje imidž Grécka a je v ostrom protiklade s jeho dlhodobou tradíciou dodržiavania ľudských práv a pohostinnosti.

Na vyriešenie tejto otázky musí Grécko pokračovať v reforme svojich politík v oblasti azylu a migrácie a musí účinne riadiť svoje vonkajšie hranice. Jednotlivé rámce pre opatrenia, konkrétne akčný plán týkajúci sa migrácie a riadenia azylovej politiky a akčný plán „Schengen – Grécko“, boli už prijaté. Teraz ich treba vykonávať, a to zahŕňa i prijatie a vykonávanie noriem v oblasti migrácie a azylu, ktoré sú v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a s medzinárodnými záväzkami Grécka. Grécko musí zlepšiť humanitárnu situáciu migrantov a žiadateľov o azyl v regióne grécko-tureckých hraníc a v Aténach a musí zvýšiť kapacity pre prijímanie nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl a klásť pritom dôraz najmä na zraniteľné skupiny. Malo by si takisto vybudovať kapacity v oblasti dobrovoľného návratu pri plnom dodržiavaní základných práv. V tejto oblasti zostáva totiž značný nevyužitý potenciál, keďže mnohí migranti uviaznu v Grécku bez akejkoľvek skutočnej príležitosti na integráciu, pričom možnosť návratu do ich krajiny pôvodu by bola pre nich zaujímavá.

EÚ poskytla značnú finančnú pomoc systémom v oblasti azylu, migrácie a riadenia hraníc a na riešenie humanitárnych dôsledkov tlaku spôsobeného vysokým počtom nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Grécko je jedným z hlavných príjemcov grantov z programu Solidarita a riadenie migračných tokov (SOLID).

[1]               Úplné znenie tohto programu možno nájsť na: http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2012/pdf/ocp94_en.pdf.

[2]               Predkladané oznámenie neupravuje ani nedopĺňa formálne rozhodnutia týkajúce sa Grécka, ktoré boli prijaté v rámci platných postupov koordinácie hospodárskych politík uvedených v zmluve.

[3]               Ďalšie informácie o finančných prostriedkoch EÚ a likvidite pre MSP sú uvedené v častiach 2.2 a 3.2 v prílohe.

[4]               Foundation of Economic and Industrial Research, Quarterly Bulletin 2/10 (2010).

[5]               Ďalšie informácie o týchto oblastiach nájdete v časti 3 v prílohe.

[6]               Zdroj: Trading on Time: World Bank Policy Research Working Paper 3909.

[7]               Ďalšie informácie o reforme verejnej správy nájdete v časti 3.6 v prílohe.

[8]               Ďalšie informácie o finančných prostriedkoch EÚ sú uvedené v častiach 2.2 a 3.2 v prílohe.

[9]               MEX/11/0720 „Komisia ustanovuje pracovnú skupinu pre Grécko“.