OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie

ÚVOD

Európska únia je založená na dodržiavaní zásady právneho štátu. Úspech EÚ pri dosahovaní početných cieľov, ktoré sú stanové v zmluvách a právnych predpisoch, závisí od účinného uplatňovania práva Únie v jednotlivých členských štátoch. Ako strážkyňa zmlúv si Komisia uvedomuje, akú kľúčovú úlohu zohrávajú sťažovatelia tým, že jej pomáhajú odhaľovať porušenia práva Únie. V roku 2002 Komisia stanovila postupy, ktorými sa riadia jej vzťahy so sťažovateľmi pri porušeniach práva Únie[1]. Odvtedy Komisia zlepšila a rozšírila svoje metódy registrácie a spracovania korešpondencie od sťažovateľov týkajúcej sa uplatňovania práva Únie členskými štátmi. Na odzrkadlenie týchto zmien sa Komisia rozhodla revidovať a aktualizovať svoje oznámenie z roku 2002.

Nový nástroj IT s názvom CHAP („Complaint handling/Accueil des plaignants“ – vybavovanie sťažností) zriadený v septembri 2009 umožňuje Komisii priamejším spôsobom reagovať na záujmy občanov, podnikov a občianskej spoločnosti. Všetky sťažnosti sú registrované v tejto aplikácii. Do pätnástich pracovných dní od doručenia listu dostanú odosielatelia potvrdenie o jeho prijatí, v ktorom sa uvádza, že list bol zaregistrovaný ako sťažnosť. Predtým bol list zaregistrovaný iba po posúdení jeho obsahu. Pre ďalšie spracovanie sťažností je naďalej dôležitá povaha vznesenej otázky, dôvody, na ktorých sa zakladá, možné dôsledky a priority stanovené Komisiou v jej oznámení „Európa výsledkov – Uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva“ [KOM(2007) 502 v konečnom znení].

Nadobudnutie účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) si vyžiadalo aktualizovať niektoré pojmy z predchádzajúceho oznámenia, ktoré boli zmluvou zmenené. Okrem toho je potrebné vyjasniť aj rozdiely v rôznych jazykových verziách predchádzajúceho oznámenia[2].

Komisia stanovuje v tomto oznámení administratívne opatrenia v prospech sťažovateľa, ktoré sa zaväzuje dodržiavať pri vybavovaní sťažnosti a posudzovaní údajného porušenia predpisov.

Tieto opatrenia v prospech sťažovateľa, ktoré sú predmetom tohto oznámenia, nemenia dvojstrannú povahu postupu v konaní o porušení stanovenom v článkoch 258 a 260 ZFEÚ a v článku 106a Zmluvy o Euratome. V tejto súvislosti musí Komisia poukázať na to, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie má diskrečnú právomoc pri rozhodovaní o tom, či[3] a kedy[4] začne konanie o porušení a či a kedy[5] predloží vec Súdnemu dvoru. Ďalej má Komisia diskrečnú právomoc, ktorá vylučuje právo jednotlivcov žiadať od nej, aby zaujala stanovisko v určitom zmysle[6].

Ako už konštatoval Súdny dvor, „škody spôsobené vnútroštátnymi inštitúciami (...) môžu viesť iba k zodpovednosti týchto inštitúcií a vnútroštátne súdy majú naďalej výlučnú právomoc stanoviť povinnosť náhrady tejto škody“[7]. V tejto súvislosti je vhodné zdôrazniť a podľa možnosti posilniť dôležitosť opravných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni, ktoré umožnia sťažovateľom uplatniť svoje práva priamejším a osobnejším spôsobom[8].

Napokon v oblasti konania o porušení uplatňuje Komisia pravidlá o prístupe k dokumentom, ktoré boli stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[9], podľa príslušných vykonávacích ustanovení v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/937/ES, ESUO, Euratom z 5. decembra 2001, ktorým sa mení jej rokovací poriadok[10], a v súlade s výkladom Súdneho dvora[11].

1. Vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti

„Sťažnosťou“ sa rozumie akékoľvek písomné podanie doručené Komisii poukazujúce na opatrenia, absenciu opatrenia alebo na praktiky členského štátu, ktoré sú v rozpore s právom Únie.

„Sťažovateľom“ sa rozumie každá osoba alebo orgán, ktorý podáva sťažnosť Komisii.

„Konaniami o porušovaní“ sa rozumie fáza predchádzajúca konaniu o nesplnení povinnosti, ktoré Komisia začala na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) alebo článku 106 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluvy o Euratome).

Opísaný postup sa uplatňuje na vzťahy medzi sťažovateľmi a Komisiou v súvislosti s opatreniami alebo praktikami, ktoré by mohli patriť do pôsobnosti článku 258 ZFEÚ. Tieto konania sa neuplatňujú na sťažnosti súvisiace s inými ustanoveniami zmluvy, najmä sťažnosti týkajúce sa štátnej pomoci, na ktoré sa vzťahujú články 107 a 108 ZFEÚ alebo nariadenie Rady (ES) č. 659/1999[12].

2. Všeobecné zásady

Každá osoba môže bezplatne podať Komisii sťažnosť proti členskému štátu týkajúcu sa akéhokoľvek opatrenia (zákona, nariadenia alebo správneho nariadenia), absencie opatrenia alebo praktiky členského štátu, ktoré považuje za nezlučiteľné s právom Únie.

Sťažovatelia nemusia preukázať formálny záujem na konaní, ani dokázať, že sa ich napadnuté opatrenie, absencia opatrenia alebo praktika zásadne a priamo dotýka.

Okrem výnimiek uvedených v bode 3 Komisia zaregistruje list ako sťažnosť podľa údajov autora vyplývajúcich z listu.

Komisia sa môže rozhodnúť, či v súvislosti so sťažnosťou podnikne ďalšie kroky.

3. Registrácia sťažností

Každá sťažnosť na uplatňovanie práva Únie členským štátom sa zaznamená v centrálnej aplikácii na registráciu sťažností na uplatňovanie práva Únie členským štátom (ďalej len „aplikácia“).

Komisia nebude vyšetrovať ako sťažnosť a ani nezaregistruje v aplikácii listy, ak:

–          sú anonymné, neobsahujú adresu odosielateľa alebo uvádzajú iba neúplnú adresu,

–          explicitne alebo implicitne neodkazujú na členský štát, ku ktorému možno opatrenia alebo praktiky v rozpore s právom Únie priradiť,

–          odsudzujú činy alebo opomenutia súkromnej osoby alebo orgánu s výnimkou prípadov, v ktorých opatrenia alebo sťažnosti vzbudzujú podozrenie zo zapojenia verejných orgánov alebo ich neschopnosť reagovať na tieto činy alebo opomenutia. Vo všetkých prípadoch Komisia overí, či list neodhaľuje správanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže (články 101 a 102 ZFEÚ),

–          neuvádzajú dôvod sťažnosti,

–          uvádzajú dôvod sťažnosti, ku ktorému Komisia prijala jasné, verejné a pevné stanovisko, ktoré bude sťažovateľovi oznámené,

–          uvádzajú dôvod sťažnosti, ktorý jasne nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie.

4. Potvrdenie o prijatí

Komisia vydá pre každú sťažnosť potvrdenie o prijatí do pätnástich pracovných dní od jej doručenia. Na tomto potvrdení sa uvádza číslo registrácie, ktoré treba uviesť pri ďalšej korešpondencii.

Pokiaľ sú viaceré sťažnosti podané pre rovnaký dôvod, možno jednotlivé potvrdenia nahradiť uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie a na serveri EÚ Europa.

Ak sa Komisia rozhodne nezaregistrovať list do aplikácie, oznámi to autorovi bežným listom, v ktorom uvedie jeden alebo viac dôvodov vymenovaných v bode 3.

V takomto prípade Komisia informuje sťažovateľa o možných alternatívnych formách nápravy, ako je napr. postúpenie veci vnútroštátnemu súdu, európskemu ombudsmanovi, vnútroštátnemu ombudsmanovi alebo použitie iných vnútroštátnych alebo medzinárodných odvolacích postupov.

5. Spôsoby podania sťažnosti

Sťažnosti musia byť podané písomne, listom, faxom alebo e-mailom, aby mohli byť zaregistrované v aplikácii.

Musia byť napísané v jednom z úradných jazykov Únie.

Aby sa urýchlilo spracovanie sťažností, odporúča sa použiť štandardný formulár sťažnosti, ktorý je uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie[13] a ktorý možno vyžiadať od Komisie alebo nájsť na webovej stránke Komisie a na serveri Európskej únie (EUROPA) na tejto adrese:

http://ec.europa.eu/eu_law/your_rights/your_rights_forms_en.htm.

V prílohe k formuláru sú uvedené všeobecné zásady konania o porušení a zdôrazňuje sa v nej, že ak Súdny dvor zistí, že bolo porušené právo, nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na práva sťažovateľa. Sťažovateľom sa v prílohe odporúča použiť opravné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej úrovni.

Písomné sťažnosti na uplatňovanie práva Únie členským štátom možno poslať poštou na Generálny sekretariát Komisie na túto adresu „European Commission, Secretariat-General, 1049 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË“ alebo e-mailom na SG-PLAINTES@ec.europa.eu, prípadne podať na úradoch Komisie v členských štátoch.

6. Právna ochrana sťažovateľa a ochrana osobných údajov

Údaje o totožnosti sťažovateľa, ako aj informácie, ktoré poskytol, môžu byť dotknutému členskému štátu postúpené iba po predchádzajúcom súhlase sťažovateľa a okrem iného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[14].

7. Komunikácia so sťažovateľmi

Po registrácii môže byť sťažnosť ďalej skúmaná v spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia o tom písomne informuje sťažovateľa.

Ak sa na základe sťažnosti následne začne konanie o porušovaní, Komisia kontaktuje sťažovateľov a písomne ich informuje o každom procesnom kroku (formálnom oznámení, odôvodnenom stanovisku, postúpení Súdnemu dvoru alebo uzavretí veci).

Pokiaľ sú viaceré sťažnosti podané pre rovnaký dôvod, možno jednotlivé listy nahradiť uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie a na serveri EÚ Europa.

Sťažovatelia môžu kedykoľvek počas konania požiadať Komisiu, aby mohli dôvody svojej sťažnosti na mieste a na vlastné náklady vysvetliť alebo objasniť.

8. Lehota na vyšetrovanie sťažností

Ako všeobecné pravidlo platí, že Komisia bude vyšetrovať sťažnosť tak, aby dospela k rozhodnutiu o vydaní formálneho oznámenia alebo uzavretí veci najneskôr do jedného roka od dátumu registrácie sťažnosti.

Ak sa táto lehota prekročí, Komisia o tom sťažovateľa na jeho žiadosť písomne informuje.

9. Výsledok vyšetrovania sťažnosti

Po vyšetrení sťažnosti môže Komisia vydať formálne oznámenie o začatí konania proti predmetnému členskému štátu alebo vec definitívne uzavrieť.

Komisia rozhodne v rámci svojej diskrečnej právomoci o začatí alebo ukončení konania o porušení.

Sťažovatelia budú písomne informovaní o rozhodnutí, ktoré Komisia prijala v súvislosti s ich sťažnosťou, a o ďalších rozhodnutiach Komisie v tejto záležitosti.

Pokiaľ sú viaceré sťažnosti podané pre rovnaký dôvod, možno jednotlivé listy nahradiť uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie a na serveri EÚ Europa.

10. Uzavretie veci

Okrem výnimočných okolností vyžadujúcich neodkladné opatrenia Komisia v prípade, že zamýšľa nepodniknúť ďalšie kroky v súvislosti so sťažnosťou, informuje o tom vopred sťažovateľa listom. Uvedie v ňom dôvody, na základe ktorých navrhuje vec uzavrieť, a vyzve sťažovateľa, aby v lehote štyroch týždňoch zaslal svoje pripomienky.

Pokiaľ sú viaceré sťažnosti podané pre rovnaký dôvod, možno jednotlivé listy nahradiť uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie a na serveri EÚ Europa.

Ak sťažovateľ neodpovie alebo ak ho nemožno kontaktovať z dôvodov, za ktoré sám zodpovedá, alebo ak pripomienky sťažovateľa nepresvedčia Komisiu, aby svoj postoj prehodnotila, vec sa uzavrie.

Ak pripomienky sťažovateľa presvedčia Komisiu, aby prehodnotila svoj postoj, vyšetrovanie sťažnosti pokračuje.

Komisia informuje písomne sťažovateľa o svojom rozhodnutí o uzavretí veci.

11. Uverejnenie rozhodnutí o porušení

Rozhodnutia Komisie vo veci porušenia sa uverejňujú do jedného týždňa po ich prijatí na internetovej stránke Generálneho sekretariátu na tejto adrese:      

http://ec.europa.eu/eu_law/infringements/infringements_decisions_en.htm

Rozhodnutia o zaslaní odôvodneného stanoviska členskému štátu alebo o postúpení veci Súdnemu dvoru sa tiež uverejnia formou tlačového vyhlásenia, pokiaľ Komisia nerozhodne inak.

12. Prístup k dokumentom vo veciach porušenia

Prístup k dokumentom vo veciach porušenia sa riadi nariadením (ES) č. 1049/2001 a podľa príslušných vykonávacích ustanovení uvedených v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/937/ES, ESUO, Euratom[15].

13. Sťažnosť európskemu ombudsmanovi

Ak sa sťažovateľ domnieva, že pri vybavovaní jeho sťažnosti Komisia nepostupovala správne, keďže nedodržala žiadne z uvedených opatrení, môže sa podľa článkov 24 a 228 ZFEÚ obrátiť na európskeho ombudsmana.

[1]               KOM (2002) 141 v konečnom znení z 20.3.2002.

[2]               V zmenenom a doplnenom texte sa slová „le cas échéant“ v bode 4, ktoré boli nesprávne preložené slovami „where necessary“ v anglickej verzii, nahrádzajú slovami „in such cases“. Slová „upon his request“ v bode 8, ktoré neboli preložené v anglickej a švédskej verzii, boli doplnené do textu.

[3]               Pozri najmä: rozsudok zo 6. decembra 1989 vo veci C-329/88, Komisia/Grécko, Zb. 1989, s. I-4159; rozsudok z 27. novembra 1990 vo veci C-200/88, Komisia/Grécko, Zb. 1990, s. I-4299; rozsudok z 21. januára 1999 vo veci C-207/97, Komisia/Belgicko, Zb. 1999, s. I-275; rozsudok z 25. novembra 1999 vo veci C-212/98, Komisia/Írsko, Zb. 1999, s. I-8571; rozsudok zo 6. júla 2000 vo veci C-236/99, Komisia/Belgicko, Zb. 2000, s. I-05657; rozsudok zo 14. mája 2002 vo veci C-383/00, Komisia/Nemecko, Zb. 2002, s. I-04219.

[4]               Pozri rozsudok z 1. júna 1994 vo veci C-317/92, Komisia/Nemecko, Zb. 1994, s. I-2039; rozsudok z 10. mája 1995 vo veci C-422/92, Komisia/Nemecko, Zb. 1995, s. I-1097.

[5]               Pozri rozsudok zo 6. októbra 2009 vo veci C-562/07, Komisia/Nemecko, Zb. 2009, s. I-9553.

[6]               Pozri rozsudok zo 14. septembra vo veci t-571/93, Lefebvre a i./Komisia, Zb. 1995, s. II-2379.

[7]               Pozri rozsudok z 26. februára 1986 vo veci 175/87, Krohn & Co. Import – Export Gmbh & Co. KG/Komisia, Zb. 1986, s. 753.

[8]               Pozri aj ďalšie návrhy v tejto súvislosti v oznámení „Zlepšenie využitia potenciálu opatrení EÚ v oblasti životného prostredia: budovanie dôvery prostredníctvom rozširovania poznatkov a schopnosti reagovať“ [COM(2012) 95 final] zo 7.3.2012.

[9]               Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

[10]             Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 94.

[11]             Pozri v tejto súvislosti: rozsudok z 5. marca 1997 vo veci T-105/95, Komisia/WWF UK, Zb. 1997, s. II-313; rozsudok z 11. decembra 2001 vo veci T-191/99, Komisia/Petrie a i., Zb. 2001, s. II-3677; rozsudok z 21. septembra 2001, Švédsko a i./API a Komisia (C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P).

[12]             Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

[13]             Ú. v. ES C 119, 30.4.1999, s. 5.

[14]             Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[15]             Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 94.