SPRÁVA KOMISIE o celkovom fungovaní úradných kontrol v členských štátoch zameraných na bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín /* COM/2012/0122 final */
OBSAH 1..... Súvislosti 1 2..... Potravinový
reťazec v EÚ.. 2 3..... Prehľad
kontrol zameraných na bezpečnosť potravín v EÚ.. 2 3.1. Prehľad výročných správ
členských štátov. 2 3.2. Výsledky
kontrolných činností Komisie v členských štátoch. 2 3.3. Ďalšie zdroje informácií o
kontrolách v členských štátoch. 2 3.4. Následná
činnosť Komisie a presadzovanie právnych predpisov. 2 4..... Záver 2
1.
Súvislosti
Na základe článku 44 ods. 1 nariadenia (ES)
č. 882/2004[1]
(„nariadenie o kontrole krmiva a potravín“) sa od členských štátov
vyžaduje, aby Komisii každoročne predkladali správu o vykonávaní svojich
viacročných vnútroštátnych plánov kontroly, ktoré boli stanovené v súlade
s článkom 41 uvedeného nariadenia. Tieto
správy by mali obsahovať: a) podrobnosti o zmenách a doplneniach vo viacročných vnútroštátnych
plánoch kontroly, aby sa zohľadnili okrem iného faktory ako zmeny v právnych
predpisoch, nové choroby alebo rizikové faktory, nové vedecké poznatky,
výsledky predchádzajúcich kontrol a významné organizačné zmeny; b) výsledky kontrol a auditov vykonaných v predchádzajúcom roku v rámci
vnútroštátneho plánu kontroly; c) druh a počet prípadov nedodržiavania predpisov zisteného na základe
kontrol; d) opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania vnútroštátneho plánu
kontroly vrátane opatrení týkajúcich sa presadzovania a ich výsledkov. V článku 44 ods. 4 a 6 uvedeného nariadenia
sa od Komisie vyžaduje, aby vypracovala výročnú správu o celkovom fungovaní
kontrol v členských štátoch a predložila ju Európskemu parlamentu a Rade, a to
na základe: a) výročných správ predložených vnútroštátnymi orgánmi; b) auditov[2]
a inšpekcií EÚ vykonaných v členských štátoch a c) všetkých ďalších relevantných informácií. Komisia predložila prvú správu Európskemu
parlamentu a Rade v auguste 2010[3]. Hlavným cieľom uvedenej správy bolo poskytnúť
prvý skríning údajov a informácií o úradných kontrolách zahrnutých
v prvých výročných správach členských štátov. V správe boli takisto zhrnuté výsledky auditov a inšpekcií EÚ. Správa bola predmetom rokovaní členských štátov v
rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat v septembri
2010. V októbri 2010 o správe
rokovali Výbory Európskeho parlamentu pre životné prostredie a
poľnohospodárstvo a záležitosti vidieka. Komisia začala rokovať s členskými štátmi
o otázkach nastolených v prvej správe, a konkrétne o tom,
ako možno zjednodušiť a znormalizovať zber údajov o úradných kontrolách a
zaobchádzanie s nimi. Prístup v tejto druhej správe je trocha
odlišný od prístupu v prvej správe. Jeho cieľom je poskytnúť prehľad kontrol EÚ
zameraných na bezpečnosť potravín, ktorý sa neobmedzuje na posledný rok, za
ktorý sú k dispozícii výročné správy od členských štátov, no čerpá z najnovších
informácií zo všetkých troch hlavných zdrojov informácií o kontrolách, aby
sa poskytla čo najaktuálnejšia správa o fungovaní kontrolného systému EÚ. Hlavné zdroje, z ktorých táto správa
vychádza, sú tieto: a) výročné správy
členských štátov za roky 2008 a 2009, b) výsledky kontrolných činností Komisie
v období rokov 2008 – 2010 a c) iné relevantné informácie
o kontrolách, ktoré zahŕňajú: · posledné správy členských štátov o kontrolách
v špecifických sektoroch, · výsledky systémov včasného varovania (systém
rýchleho varovania pre potraviny a krmivá – RASFF, systém nahlasovania
chorôb zvierat – ADNS, systém varovania pred ohrozením zdravia rastlín
(Europhyt), · rokovania a rozhodnutia o kontrolách v Stálom
výbore pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a v Stálom výbore
pre zdravie rastlín, · preskúmanie prípadov porušenia právnych predpisov
v súvislosti s nedostatkami v systémoch kontroly v členských štátoch.
2.
Potravinový
reťazec v EÚ
Aby bolo možné pochopiť fungovanie systému
úradných kontrol EÚ v potravinovom reťazci (vrátane kontrol potrebných na
zabezpečenie zdravia rastlín a zdravia zvierat a dobrých životných
podmienok zvierat), je vhodné najskôr pochopiť rozsah a komplexnosť
potravinového reťazca v EÚ. Podľa
posledných dostupných údajov z Eurostatu predstavuje hodnota celkového
výstupu z potravinového reťazca v EÚ približne 750 miliárd EUR. Celková zamestnanosť v uvedenom sektore od
prvovýroby po maloobchod a stravovacie služby predstavuje viac ako 48 miliónov. V potravinárskom reťazci EÚ od výroby
potravín po maloobchod a stravovacie služby pôsobí približne 14 miliónov
poľnohospodárskych výrobcov a 3 milióny prevádzkovateľov potravinárskych
podnikov. Tieto celkové údaje
poskytujú predstavu o rozsahu potravinárskeho priemyslu. Je veľmi rozsiahly a
zároveň veľmi rozmanitý a zložitý. V prvovýrobe sa napríklad priemerná veľkosť
poľnohospodárskych podnikov pohybuje od cca 90 ha v krajinách ako
Česká republika do 50 ha v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko
alebo Nemecko. V iných krajinách, ako je Poľsko, Bulharsko a Rumunsko,
môžu mať poľnohospodárske podniky rozlohu menej ako 8 ha. V jednotlivých častiach EÚ takisto panujú
veľké rozdiely, aj pokiaľ ide o typy poľnohospodárskych postupov. Pod ne sa vo
veľkej miere podpísali agroklimatické podmienky, no takisto dlhoročné
poľnohospodárske tradície. V EÚ sa nachádza približne 300 000
výrobných podnikov. V prípade mnohých výrobkov, ako je napr. víno, olivový
olej, vajcia a syr, však môže spracovanie prebiehať v poľnohospodárskych
podnikoch namiesto výrobných podnikov. Zameranie sa na samotný výrobný
sektor by viedlo k podhodnoteniu celkového objemu a komplexnosti
potravinárskeho systému v EÚ. Konkrétne v rámci výrobného sektoru má málo
podnikov fungujúcich v celosvetovom meradle veľký podiel na produkcii.
Napríklad v sektore mlieka predstavuje produkcia 1 % podnikov viac ako
60 % celkovej produkcie EÚ. Mimo prvovýroby je najväčšie množstvo
prevádzkovateľov potravinárskych podnikov zastúpené na konci potravinového
reťazca, čiže v sektore maloobchodu a stravovacích služieb. V EÚ pôsobí
viac ako milión maloobchodníkov v oblasti potravín. Mnohí z nich predstavujú malé
rodinné podniky, hoci z hľadiska celkového predaja je v tomto sektore dominantný
malý počet reťazcov supermarketov. Počet reštauračných a stravovacích zariadení
predstavuje takmer 1,4 milióna.
3.
Prehľad
kontrol zameraných na bezpečnosť potravín v EÚ
3.1.
Prehľad výročných správ členských štátov
EÚ vytvorila obsiahle a podrobné právne
predpisy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby potraviny, ktoré sa poskytujú
spotrebiteľom prostredníctvom tohto rozsiahleho a komplexného systému
potravinárskej výroby, boli bezpečné a zdravé. Základné zásady potravinového a krmivového práva sú stanovené
v nariadení (ES) č. 178/2002[4]. V zmysle tohto nariadenia nesú primárnu
zodpovednosť za zabezpečenie, aby potraviny boli bezpečné, potravinárske
podniky, a to na všetkých úrovniach potravinového reťazca od prvovýroby až
po konečný predaj spotrebiteľovi. Členské
štáty majú povinnosť monitorovať a overovať, či prevádzkovatelia podnikov
spĺňajú požiadavky právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív
(vrátane zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia
rastlín). Na tento účel sú povinné
používať systém kontrol. V nariadení (ES) č. 882/2004 sa
stanovuje, ako sa uvedené kontroly majú organizovať a vykonávať. Stanovujú sa v ňom všeobecné pravidlá vykonávania
úradných kontrol s cieľom overiť dodržiavanie predpisov EÚ o bezpečnosti
potravinového reťazca. V uvedenom
nariadení sa členským štátom ukladajú tieto konkrétne požiadavky, a to pri overovaní: ·
dodržiavania sektorových právnych požiadaviek zo
strany prevádzkovateľov podnikov alebo ·
toho, či tovar uvedený na
trh EÚ (vyrobený v EÚ alebo dovezený z tretích krajín) spĺňa normy a požiadavky
sektorových právnych predpisov. Orgány členských štátov vykonávajú aj iné
oficiálne úlohy v zmysle nariadenia (ES) č. 882/2004, ako sú napr.
úlohy zamerané na boj proti pôvodcom chorôb zvierat alebo na ich
eradikáciu (napr. testovanie zvierat na určité choroby v rámci programu,
epidemiologický prieskum v nadväznosti na výskyt ohniska nákazy, očkovanie proti
chorobám zvierat alebo zabíjanie zvierat infikovaných patogénmi). V nariadení (ES) č. 882/2004 sa takisto
stanovujú podrobné pravidlá pre kontroly, ktoré vykonávajú útvary Komisie v
členských štátoch s cieľom overiť plnenie povinností stanovených v sektorových
právnych predpisoch a v nariadení (ES) č. 882/2004. Členské štáty musia zaviesť a vykonávať viacročné vnútroštátne plány
kontroly, aby splnili požiadavky stanovené v uvedenom nariadení. Uvedené plány zvyčajne pokrývajú trojročné až
päťročné obdobie a prvý raz sa uplatňovali od začiatku roka 2007. Od členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii
predkladali výročné správy o vykonávaní svojich viacročných vnútroštátnych
plánov kontroly. Výročné správy boli
prijaté za roky 2007, 2008 a 2009. Komisia vykonala
prvú analýzu vnútroštátnych správ, ktorej výsledky zhrnula v súhrnnej
správe z minulého roka, KOM(2010) 441. V uvedenej správe bolo veľmi ťažké
vyvodiť závery pre EÚ ako celok, keďže vnútroštátne správy boli veľmi odlišné
tak z hľadiska štruktúry, ako aj obsahu, a takisto chýbali
harmonizované údaje o kontrolách. Rovnako to bolo aj v prípade správ z
rokov 2008 a 2009, kde uvedené faktory čiastočne odzrkadľujú výrazné rozdiely
medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o poľnohospodárske štruktúry, administratívnu
kultúru a veľkosť. Napriek tomu sa výrazne zlepšila porovnateľnosť správ, čo je
výsledkom toho, že a) členské štáty nadobúdajú skúsenosti so svojou výrobou
a b) stále prebieha aktívny dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi
s cieľom ďalej zlepšovať ich obsah, a obzvlášť ich porovnateľnosť.
Keďže väčšina členských štátov poskytuje informácie už tri roky, možno za tento
čas pozorovať niektoré zaujímavé trendy a zmeny. Sú zhrnuté ďalej v texte. Zber údajov a ich
analýza Jednou zo spoločných čŕt vo väčšine správ je
narastajúca snaha o zlepšenie zhromažďovania a zberu údajov týkajúcich sa
počtu a druhu vykonaných kontrol a ich výsledkov. V úsilí dosiahnuť čo
najvyššiu efektívnosť a účinnosť sú podstatné aktuálne údaje, na základe
ktorých možno posúdiť výkonnosť a určiť priority pre budúce kontrolné činnosti.
Hoci mnohé nové a v súčasnosti prebiehajúce iniciatívy v tomto smere sú uvedené
vo výročných správach, zdá sa, že spoločné využívanie know-how a skúseností
zo strany rôznych orgánov kontroly, či už na vnútroštátnej úrovni alebo medzi
viacerými členskými štátmi, je obmedzené. Komisia vo svojej výročnej správe
minulý rok uviedla, že má v úmysle v spolupráci s členskými štátmi preskúmať,
ako možno využiť potenciál elektronického prenosu údajov a ich analýzy, aby sa
na úrovni EÚ dosiahlo zjednodušenie a normalizácia. Už sa na tom začalo
pracovať a členským štátom by to mohlo pomôcť pri vyvíjaní svojich vlastných
informačných systémov riadenia. Súhrnné hodnotenie
výkonnosti Na základe usmernení Komisie o štruktúre a
obsahu správ sa od každého vnútroštátneho orgánu vyžaduje, aby každý rok
predložil súhrnné hodnotenie výkonnosti vlastného systému kontroly. Uvedené
hodnotenia majú odlišnú kvalitu. Vo väčšine správ sa obmedzujú na všeobecné
zhodnotenie toho, že sa kontroly vykonali v súlade s plánovanými
opatreniami, že všeobecné normy bezpečnosti potravín, zdravia zvierat
a zdravia rastlín sú uspokojivé a že v prípade zistenia nesúladu
s právnymi predpismi ide zvyčajne o nesúlad menšieho rozsahu.
Niektoré správy však poskytujú obsiahlejšie a viac opodstatnené posúdenie
založené na ukazovateľoch výkonnosti. V niektorých prípadoch sú tieto
ukazovatele obmedzené na počet a druh vykonávaných kontrol a na to, či sú tieto
kontroly vykonané v súlade s pôvodnými plánmi. V iných prípadoch (vo
Francúzsku, Fínsku, Švédsku a v Slovenskej republike) majú tieto ukazovatele
širší rozsah a ich cieľom je zmerať výkonnosť v porovnaní s incidenciou
špecifických chorôb zvierat alebo ochorení prenášaných potravinami. Vo
Francúzsku sa takisto vyvíja úsilie o vysledovanie nákladov na kontroly vo
viacerých špecifických oblastiach. Pokrok vo vykonávaní viacročných národných
plánov kontroly Hlavným problémom bola požiadavka, aby
členské štáty zaviedli integrované viacročné vnútroštátne plány kontroly, ktoré
budú pokrývať všetky činnosti súvisiace s kontrolou na všetkých úrovniach
potravinového reťazca, z farmy na vidličku. Vnútroštátne systémy kontroly sú vo
väčšine krajín vysoko komplexné a často zahŕňajú mnoho rôznych organizácií
pôsobiacich v rôznych aspektoch kontrolných činností súvisiacich s potravinami
a krmivom, zdravím zvierat, dobrými životnými podmienkami zvierat a zdravím
rastlín. Vo väčšine členských štátov majú tieto rôzne organizácie len málo
skúseností s predchádzajúcou spoluprácou na vypracúvaní integrovaných
plánov kontroly. Okrem toho vo väčšine členských štátov je prevádzková
zodpovednosť za vykonávanie kontrol prenesená na regionálne a miestne
orgány. Zabezpečenie plnej integrácie činností vnútroštátnych orgánov do národných
plánov konzistentným a koherentným spôsobom si vyžadovalo, aby posilnili
mechanizmy konzultácie a komunikácie s regionálnymi a miestnymi
orgánmi. Vo výročných správach o vykonávaní uvedených plánov sa uvádza, že
značný pokrok sa už dosiahol pri vytváraní štruktúr a postupov integrácie
plánov kontroly všetkých účastníkov na vnútroštátnej, regionálnej a
miestnej úrovni. Hlavným problémom pre väčšinu orgánov zostáva vytvorenie
informačného a komunikačného systému, ktorý môže poskytovať presné údaje o
vykonávaných kontrolách a ich výsledkoch, aby sa časom mohla správne posúdiť
výkonnosť v rámci viacročných vnútroštátnych plánov kontroly a ciele
kontrol spolu s cieľmi upravenými podľa priorít vychádzajúcich z rizika. Registrácia
prevádzkovateľov potravinárskych podnikov Hlavnou zásadou systému kontrol bezpečnosti
potravín v EÚ je účinná vysledovateľnosť potravín od pôvodného zdroja až do
konečnej destinácie. Kľúčovými stavebnými prvkami tohto systému sú všeobecná
registrácia všetkých prevádzkovateľov, účinný systém identifikácie zvierat a
vysledovateľnosť krmív a potravín. V registrácii potravinárskych podnikov sa
dosiahol výrazný pokrok. V oblasti krmív je však registrácia menších
krmivárskych prevádzok stále neúplná. Pokiaľ ide o vysledovateľnosť
zvierat, nedostatky sú očividné pri identifikácii hovädzieho dobytka a ošípaných,
a najmä v systémoch označovania oviec, kôz a koní. Posúdenie rizika
a stanovenie priorít V nariadení (ES) č. 882/2004 sa od
vnútroštátnych orgánov konkrétne vyžaduje, aby mali vypracované podrobné
posúdenie rizika a zavedený systém stanovenia priorít. Keďže narastá tlak na
zdroje v nasledujúcich rokoch, uvedené vnútroštátne viacročné plány
kontroly a súvisiace výročné správy by mali mať vyššiu prioritu. V niektorých
správach členských štátov sú dobre opísané systémy kategorizácie rizík
potravinárskych podnikov a spôsob organizácie ich kontrol podľa uvedenej
kategorizácie rizík. V tejto oblasti dosiahli pokrok najmä Holandsko, Fínsko a
Slovinsko. V mnohých členských štátoch však vnútroštátne orgány označili
kategorizáciu rizík prevádzkovateľov potravinárskych a krmivárskych podnikov za
dôležitú oblasť, ktorá si vyžaduje zlepšenie. Potravinový a veterinárny
úrad (FVO) Generálneho riaditeľstva pre zdravie a spotrebiteľov v posledných
rokoch prostredníctvom svojich auditov stále viac zdôrazňuje, že je potrebné,
aby členské štáty zabezpečili pravidelné vykonávanie úradných kontrol vo všetkých
sektoroch na základe rizika a s primeranou frekvenciou. Intenzita a rozsah kontrol V správach sa všeobecne uvádza, že kontroly v
EÚ sa vykonávajú s vysokým stupňom intenzity. Frekvencia inšpekcií sa však
vo veľkej miere odlišuje v závislosti od povahy podniku. Napríklad v sektoroch
pokladaných za vysoko rizikové, ako je produkcia mäsa a mlieka, sú kontroly oveľa
častejšie. Kontroly v oblastiach
krmív a vedľajších živočíšnych produktov sú menej intenzívne ako v prípade
potravín. Významné zmeny v právnych predpisoch EÚ, ktoré sa vykonali za
posledných desať rokov v súvislosti s krmivami a vedľajšími
živočíšnymi produktmi, a najmä potreba registrácie všetkých podnikov
zameraných na produkciu krmív a vedľajších živočíšnych produktov,
predstavujú pre podniky a orgány kontroly veľké pracovné zaťaženie. Vo väčšine
správ sa uznáva, že v uvedených sektoroch existuje veľký priestor na zlepšenie
a ďalšie zintenzívnenie kontrol založených na priorizovaní rizík. Kontroly v oblasti
zdravia zvierat sú zamerané na overenie splnenia požiadaviek týkajúcich sa
identifikácie zvierat a testovania zvierat na choroby, ako sú brucelóza,
tuberkulóza, klasický mor ošípaných a BSE. Okrem toho sa od členských štátov
vyžaduje, aby mali zavedené pohotovostné plány na riešenie veľkých kríz
súvisiacich s ohrozením bezpečnosti potravín, krmív a zdravia zvierat. Koordinácia medzi
vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi V mnohých členských štátoch nesú prevádzkovú
zodpovednosť za vykonávanie úradných kontrol v prvom rade regionálne a miestne
orgány. Tak je to v členských štátoch s decentralizovanými kompetenciami, ako
je Nemecko, Španielsko, Taliansko, Grécko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a
Fínsko, kde regionálne a miestne orgány môžu mať vysoký stupeň autonómie.
Problémy, ktorým tieto členské štáty čelia, spočívajú v tom, ako
zabezpečiť dostatočne stabilný systém zodpovednosti, prostredníctvom ktorého
regionálne a miestne orgány dokážu poskytnúť vnútroštátnym orgánom primeraný a
konzistentný súhrn svojich kontrolných činností, a prostredníctvom nich aj
orgánom na úrovni EÚ. S tým súvisí aj problém prelínajúcich sa
zodpovedností a kontrolných činností medzi rôznymi orgánmi. Tento problém
v mnohých členských štátoch pretrváva už dlhší čas. Napríklad v Grécku,
Portugalsku a Rumunsku uvádzajú orgány interného auditu prelínanie sa
zodpovedností a prevádzkových činností ako závažný problém. Uvedené členské
štáty takisto patria k tým členským štátom, ktoré poukazujú na to, že
neprimerané zdroje sú jedným z dôvodov, prečo ciele pre niektoré kontroly
nemôžu byť splnené. Vo všeobecnosti sa zdá, že najúčinnejšie fungujú členské
štáty s jasne zadefinovanými zodpovednosťami a riadiacimi štruktúrami, ktoré
preukazujú zodpovednosť na všetkých úrovniach. Systémy
vnútroštátneho auditu V nariadení (ES) č. 882/2004 sa
vyžaduje, aby členské štáty vykonávali interné audity alebo aby si nechávali
vykonať externé audity, aby sa zabezpečilo, že ich systémy kontroly dosahujú
ciele uvedeného nariadenia. Takisto sa v ňom špecifikuje, že uvedené audity sú
predmetom nezávislého preskúmania a vykonávajú sa transparentným spôsobom. Takmer vo všetkých členských štátoch je zavedený
systém auditov, hoci vo väčšine prípadov pokrývajú v rámci celkového systému
len obmedzený rozsah špecifických oblastí kontrol. Výsledky týchto auditov sa
prezentujú vo výročných správach, no veľmi často práve v súhrnnej forme. O
hlavných nedostatkoch, ktoré sa počas týchto interných auditov zistia, ani o
nápravných opatreniach sa zvyčajne nepodávajú podrobné správy. Niekoľko
výnimiek sa však vyskytlo. Napríklad vo Fínsku a v Českej republike sa podávajú
správy o výsledkoch vykonaných auditov a zistených oblastiach, v ktorých sú
nedostatky. Okrem toho sa vo výročných správach uvádza
len obmedzené množstvo informácií o platných predpisoch, ktorými sa má
zabezpečiť splnenie požiadaviek, aby správy o audite podliehali
nezávislému preskúmaniu. Spoľahlivosť systémov auditu, ktorými
disponujú jednotlivé členské štáty, pokiaľ ide o zabezpečenie potrebných
nápravných krokov v oblasti kontrol, sa stane kritériom rizika, ktoré sa
zohľadní pri plánovaní budúcich auditov FVO. Zdroje Podľa údajov poskytnutých vnútroštátnymi
orgánmi sa odhaduje, že viac ako 100 000 ľudí má zamestnanie na národnej,
regionálnej alebo miestnej úrovni, ktoré priamo alebo nepriamo súvisí s
vykonávaním kontrol zameraných na bezpečnosť potravín a krmív, zdravie zvierat,
dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín. Ide o veľmi veľký objem, no
ak sa porovnajú ciele kontrol so skutočnými výsledkami, nedostatok personálu
predstavuje podľa niektorých vnútroštátnych orgánov jeden z hlavných dôvodov,
prečo sa ciele kontrol neplnia. Niektoré členské štáty, ako je napr. Holandsko,
celkom jasne uvádzajú, že ich systémy a riadenie kontrol sa upravujú
s cieľom zohľadniť zníženie stavu personálu a racionalizáciu, ku ktorým
dochádza v posledných rokoch. Základnými prvkami takejto úpravy sú
posúdenie rizika a stanovenie priorít pre kontroly. Odborná príprava Vnútroštátne správy poskytujú podrobný súhrn programov odbornej
prípravy organizovaných každý rok pre personál zaoberajúci sa kontrolami a pre
prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Celkovo je snaha v oblasti odbornej
prípravy veľmi dôležitá. Sústredí sa na tri hlavné priority. V prvom rade sa v nariadeniach
takzvaného „hygienického balíka“ z roku 2006 vyžadovalo, aby sa všetci
prevádzkovatelia potravinárskych podnikov viac zamerali na osvedčené hygienické
postupy a uplatňovanie zásad HACCP[5].
Za posledné roky sa vykonal značný kus práce v záujme oboznámenia
prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a personálu zaoberajúceho sa
kontrolami na všetkých úrovniach s požiadavkami uvedených nových nariadení.
Po druhé si vývoj v oblasti vedy a techniky, a najmä v relatívne nových
oblastiach výroby potravín a krmív (napríklad nové potraviny, GMO, materiály
prichádzajúce do styku s potravinami, prídavné látky v potravinách a kŕmne
doplnkové látky) vyžadujú, aby personál neustále aktualizoval know-how. Po
tretie, väčšie zameranie na kontroly krmív pre zvieratá a vedľajších
živočíšnych produktov si vyžaduje, aby sa vynakladalo osobitné úsilie na
oboznámenie prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a úradníkov zaoberajúcich
sa kontrolami s novými požiadavkami právnych predpisov EÚ v týchto
sektoroch. Odbornú prípravu na vnútroštátnej úrovni podporuje a dopĺňa odborná
príprava organizovaná Komisiou v rámci programu „Lepšia odborná príprava pre
bezpečnejšie potraviny“, s ktorou sa začalo v roku 2006 a ktorá sa zabezpečuje
v zmysle článku 51 nariadenia (ES) č. 882/2004. Cieľom tohto programu,
ktorý zahŕňa širokú škálu tematických okruhov, sú účinnejšie úradné kontroly,
pričom sa má zabezpečiť, aby prevádzkovatelia na všetkých úrovniach
rešpektovali právne predpisy EÚ zamerané na ochranu verejného zdravia, zdravia
zvierat a rastlín a na dobré životné podmienky zvierat. Tým sa zasa prispeje
k zabezpečeniu bezpečnejších potravín a krmív, k zdokonaleniu noriem
v oblasti zdravia rastlín a k zvýšeniu úrovne ochrany spotrebiteľov aj zvierat.
Výsledky kontrolných činností Komisie, napr. v oblasti všeobecnej
hygieny, ako sa opisuje v časti 3.2 tejto správy, potvrdzujú, že v určitých
oblastiach je potrebná ďalšia odborná príprava. Laboratóriá Všetky členské
štáty musia určiť laboratóriá, ktoré majú vykonávať analýzy vzoriek odobratých
počas úradných kontrol. Tieto laboratóriá musia pracovať a byť hodnotené a akreditované
v súlade s vymedzenými normami EÚ alebo medzinárodnými normami, aby sa
zabezpečila jednotná vysoká úroveň. V EÚ existuje široká sieť úradných
laboratórií. Mnohé z nich fungujú na vnútroštátnej úrovni, no regionálne a
miestne orgány môžu takisto určiť svoje vlastné úradné laboratóriá, najmä v
tých členských štátoch, ktoré majú autonómne oblasti alebo miestne orgány. To
môže viesť k značnému premnoženiu úradných laboratórií. Proces akreditácie je
komplexný a často relatívne drahý, najmä v prípade menších regionálnych
alebo miestnych laboratórií. V dôsledku toho členské štáty naďalej podávajú
správy o prieťahoch pri získavaní plnej akreditácie všetkých svojich úradných
laboratórií zapojených do testovania v kontexte úradných kontrol. V roku 2010
Komisia iniciovala diskusie s členskými štátmi o požiadavkách na akreditáciu.
Audity FVO
potvrdzujú, že miera dodržiavania právnych predpisov EÚ zo strany laboratórií
sa pri jednotlivých sektoroch líši. Napríklad v prípade rýb a produktov rybného
hospodárstva sa zdá, že laboratóriá, ktoré vykonávajú analýzy v kontexte úradných
kontrol, sú vo všeobecnosti dobre vybavené a schopné vykonávať požadované
analýzy a väčšina z nich je akreditovaná. Iná situácie je napríklad v
prípade laboratórií, ktoré fungujú v rámci vnútroštátnych plánov kontroly
zameranej na salmonelu. Audity FVO takisto zahŕňajú správy o nedostatkoch
súvisiacich s kontrolami pesticídov v niektorých členských štátoch. Výsledky
úradných kontrol a monitorovania a) hlavné
oblasti nedodržiavania právnych predpisov V súvislosti s výrobou potravín sa v správach
členských štátov o nedodržiavaní predpisov opakujú dve témy: kontroly
hygieny v prevádzkach a označovanie. Požiadavky nariadení takzvaného
„hygienického balíka“ sú účinné od roku 2006. Vo vnútroštátnych správach o
kontrolách za rok 2007 sa uvádzajú rozsiahle nedostatky pri uplatňovaní
uvedených nariadení, ktoré sú pravdepodobne čiastočne dôsledkom toho, že
uvedené nariadenia nadobudli účinnosť len v predchádzajúcom roku. Stabilný
pokrok v tejto oblasti sa zaznamenal v rokoch 2008 a 2009, no vo väčšine správ
sa poukazuje na pretrvávajúce problémy malých prevádzkovateľov
pri maloobchodnej činnosti a v sektore stravovania, ktorý
uzatvára potravinový reťazec. Medzi hlavné nedostatky patria: zastarané budovy
a vybavenie, chýbajúce alebo nedostatočné systémy vlastných kontrol
podnikov, nedostatočné uplatňovanie HACCP a neuspokojivé vedenie záznamov.
Niektoré orgány poukazujú na problémy v sektoroch maloobchodu a stravovania
spôsobené vysokou fluktuáciou zamestnancov, najmä sezónnych pracovníkov, čím sa
sťažuje možnosť získať zamestnancov s dobrou odbornou prípravou v oblasti
dobrých hygienických postupov. Pokiaľ ide o označovanie, zdá sa, že hlavný
problém vychádza z komplexnosti požiadaviek, ktoré sa objavujú v rôznych
oblastiach právnych predpisov (napr. prídavné látky v potravinách/kŕmne
doplnkové látky, výživa, miesto pôvodu atď.). V prípade krmív súvisí hlavné nedodržiavanie
predpisov s: prieťahmi v registrácii potravinárskych podnikov, nedostatočným
uplatňovaním zásad HACCP, hygienou pri výrobe krmív a s porušením predpisov
o kŕmnych doplnkových látkach. V súvislosti so zdravím zvierat sa hlavné
nedostatky, ktoré boli predmetom správ, týkali kontrol identifikácie
a premiestňovania zvierat. V súvislosti s dobrými životnými podmienkami
zvierat v poľnohospodárskych chovoch sa mnohé zistené nedostatky pripísali
nedostatočným znalostiam poľnohospodárov, najmä v prípade menších
poľnohospodárov. Niektoré členské štáty uviedli zníženú mieru nedodržiavania
predpisov v poľnohospodárskych chovoch po tom, ako bola poľnohospodárom
poskytnutá odborná príprava a náležité informácie. Výsledky
úradných kontrol a monitorovania b) všeobecné
trendy ochorení prenášaných potravinami Dva hlavné zdroje spôsobujúce ochorenia prenášané potravinami v EÚ predstavujú
Salmonella a Campylobacter. V analýze správ každého členského
štátu o zoonózach, ktorú vykonal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
(EFSA) sa potvrdzuje, že výskyt prípadov salmonelózy u ľudí
v Európskej únii má klesajúcu tendenciu. V roku 2009 (údaje zverejnené v
roku 2011) bolo potvrdených spolu 108 614 prípadov u ľudí a výrazne
klesol najmä počet prípadov u ľudí zapríčinených S. Enteritidis. V
správe EFSA sa poukazuje na to, že k tomuto trendu viedlo uplatňovanie
programov kontroly salmonely v členských štátoch. V uvedených výročných správach členských
štátov o kontrolách sa uvádza, že odber vzoriek a ich testovanie na uvedené dve
mikrobiologické nebezpečenstvá majú veľký podiel na odbere vzoriek a testovaní,
ktoré súvisí s výrobou potravín v členských štátoch. Vnútroštátne opatrenia
týkajúce sa presadzovania V nariadení (ES) č. 882/2004 sa stanovuje, že
príslušné orgány zabezpečia, aby v prípade zistenia nedodržiavania predpisov
prevádzkovatelia podnikov prijali nápravné opatrenia. Od členských štátov sa
takisto vyžaduje, aby mali jasne vymedzené pravidlá sankcií, ktoré sa budú
uplatňovať pri porušení právnych predpisov EÚ. Uvedené sankcie musia byť
účinné, primerané a odstrašujúce. Takmer vo všetkých správach sa uvádza stručný
súhrn opatrení prijatých na riešenie nedodržiavania predpisov. Najbežnejšími
opatreniami sú výstrahy, pokuty, dočasné alebo, vo vážnych prípadoch, trvalé
zatvorenie podniku, a v zriedkavých prípadoch trestné stíhanie v prípade
podvodu alebo vážneho porušenia zákonných požiadaviek. Vo všeobecnosti sú
informácie o systémoch sankcií a o spôsobe ich používania obmedzené a
miera ich podrobnosti je v každom členskom štáte iná. Keďže vo výročných
správach chýbajú špecifickejšie a harmonizovanejšie údaje, nie je možné
posúdiť, do akej miery je celkový systém presadzovania právnych predpisov v
členských štátoch konzistentný. V niektorých členských štátoch ako napr. v Českej
republike vládne v prípade menej vážnych nedodržaní predpisov trend postupného
prechodu od súdnych procesov k menej zložitým a účinnejším administratívnymi
postupom. Úradné kontroly po
prípadoch špecifického ohrozenia zdravia (potraviny, zvieratá a rastliny) Hlavné prípady výnimočných stavov
v súvislosti s ohrozením zdravia, ku ktorým došlo v posledných rokoch
v EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, mali pôvod vo výrobe krmív. V
roku 2008 sa v Írsku zistila kontaminácia mäsa ošípaných dioxínom. Tento
problém mal korene v problémoch súvisiacich s výrobným procesom krmív, ktorý
vznikol v dôsledku používania vysoko kontaminovaných odpadových olejov v
procese sušenia. V roku 2010 sa kontaminácia dioxínom zistila v prípade
produktov s pôvodom v Nemecku. Tento raz boli pôvodcom tuky určené
výlučne na priemyselné použitie, ktoré boli pridané do krmív. Komisia je v procese prijímania špecifických
opatrení zameraných na riešenie tohto konkrétneho ohrozenia. V oblasti zdravia zvierat museli členské
štáty sústrediť ďalšie úsilie na kontroly katarálnej horúčky oviec a vtáčej
chrípky. Nedávne ohniská slintačky a
krívačky v Bulharsku podčiarkujú význam nepretržitej ostražitosti, no
zároveň sú dôkazom toho, že opatrenia EÚ zamerané na kontrolu sú v prípade, že
sa správne uplatňujú, účinné pri prevencii šírenia choroby. V oblasti zdravia rastlín bolo za vysokú
prioritu stanovené zvládanie ohrozenia háďatkom borovicovým v Portugalsku a
vykonávanie opatrení zameraných na eradikáciu ohniska jeho výskytu v
Španielsku. Podobne si aj rýchle
rozšírenie škodcu paliem nosánika v krajinách Stredomoria a opakované ohniská
výskytu fúzača ázijského a fúzača citrusového vyžiadali, aby členské štáty
posilnili kontroly a opatrenia zamerané na zvládnutie uvedených situácií. Opatrenia na úrovni EÚ a úsilie príslušných
členských štátov vyvinuté na kontrolu sú opísané v oddiele 3.2 tejto správy. Zaujímavý vývoj ako možný príklad osvedčeného
postupu Klasifikácia prevádzok a uverejnenie
výsledkov (Dánsko, Česká republika, Spojené kráľovstvo a Belgicko): Vďaka požiadavke, aby všetci prevádzkovatelia
potravinárskych podnikov boli registrovaní, a uverejňovaniu výsledkov inšpekcií
vykonaných v týchto podnikoch úradnými orgánmi je pre reštaurácie a obchody
jednoduchšie poskytovať spotrebiteľom príslušné údaje o dodržiavaní noriem. Mnohé príklady sú už dostupné, pričom najstarším
z nich je dánsky systém označovania pomocou „smejkov“ (na stránke http://www.findsmiley.dk/en-US/Forside.htm). Podobné nápady sa ujali v Spojenom kráľovstve a
Belgicku. Samostatné
podávanie správ o nápravných opatreniach zo strany prevádzkovateľov podnikov
(Holandsko): V rámci úsilia o
zlepšenie efektívnosti kontrolných útvarov a uľahčenie záťaže, ktorú
predstavujú činnosti súvisiace s kontrolami prevádzkovateľov podnikov, zaviedlo
Holandsko elektronický systém samostatného podávania správ prevádzkovateľmi potravinárskych
podnikov. Vďaka tomuto systému môže
prevádzkovateľ potravinárskeho podniku prostredníctvom internetového nástroja
podávať orgánu kontroly správy o opatreniach prijatých ako odpoveď na
odporúčania, ktoré vyplynuli z predchádzajúcich kontrolných návštev. V prípade viacerých rutinných prípadov
nedodržiavania predpisov sa uvedené správy vo všeobecnosti prijímajú bez toho,
aby orgány museli vykonať následné kontroly, hoci príležitostné kontroly
náhodne vykonávajú. Systémy správy kvality (Belgicko, Česká republika,
Nemecko, Litva a Slovinsko): Niekoľko
členských štátov zaviedlo v rámci svojich kontrolných
útvarov systémy správy kvality (quality management systems, QMS), ktoré si dali
akreditovať podľa medzinárodných noriem. Napríklad v Českej republike vykonávajú externé subjekty audit systémov
správy kvality u väčšiny orgánov kontroly podľa normy ISO 9001. Uvedené systémy pokladajú za dôležité nástroje na
zlepšenie celkovej účinnosti a efektívnosti kontrol a prebiehajúce
hodnotenia činností sú podnetom k neustálemu zdokonaľovaniu. V Nemecku vytvorila osobitná pracovná
skupina krajín v oblasti správy kvality harmonizovaný rámec pre prípravu QMS v
každej zo 16 krajín.
3.2.
Výsledky kontrolných činností Komisie v členských
štátoch
V nariadení (ES) č.
882/2004 sa od Komisie vyžaduje, aby vykonávala kontroly v členských
štátoch, ktorými overí, či sa úradné kontroly vykonávajú v súlade
s príslušnými viacročnými národnými plánmi kontroly a v súlade s právnymi
predpismi EÚ. S cieľom splniť
záväzky Komisie vykonáva Potravinový a veterinárny úrad (The Food and
Veterinary Office, FVO) každoročne program zameraný na audity a inšpekcie na účely
overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva, právnych predpisov
v oblasti zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia
rastlín a na účely overenia, či sa vnútroštátne úradné kontroly v
týchto oblastiach vykonávajú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Uvedený program sa začiatkom každého roka
uverejňuje na webovej stránke Komisie. V správe,
ktorá je určená príslušnému vnútroštátnemu orgánu, sú uvedené zistenia každého
auditu spolu so závermi a odporúčaniami, ako riešiť zistené nedostatky. V oddiele 3.4 tejto správy sa uvádza, ako
postupovať pri realizácii daných odporúčaní. Informácie o audite
FVO môžu vyvolať prijatie núdzových alebo bezpečnostných opatrení Komisiou (vo
forme rozhodnutí Komisie) v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti potravín,
zdravia zvierat alebo rastlín, alebo v prípade, že riziká nemožno zvládnuť
pomocou opatrení prijatých len v zasiahnutom členskom štáte. Uvedenými právnymi nástrojmi možno uložiť
dodatočné kontroly, ale aj zaviesť opatrenia na zabránenie obchodovania s
krmivom, potravinami, zvieratami a rastlinami alebo všetkými výrobkami z nich,
alebo ich dovozu, v závislosti od danej situácie. Informácie o
auditoch vykonaných FVO sa v prípade potreby môžu použiť ako dôkaz porušenia
právnych predpisov EÚ v rámci konania vo veci porušenia právnych predpisov
(pozri oddiel 3.4). Prostredníctvom
uverejňovania správ z auditov a akčných plánov členských štátov, ako aj
pravidelne aktualizovaných profilov krajín, Komisia poskytuje zúčastneným
stranám a občanom presné údaje o tom, ako si orgány kontroly v každom
členskom štáte plnia svoju povinnosť zabezpečovať uplatňovanie právnych
predpisov EÚ. V posledných rokoch
FVO vykonal asi 250 auditov ročne, ktoré sa týkali celého potravinového
reťazca, ako aj zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia
rastlín. Hlavnú časťou
programu tvoria audity v oblasti bezpečnosti potravín. Za obdobie podliehajúce preskúmaniu sa aspoň 70 % všetkých auditov
týkalo bezpečnosti potravín a niektoré z nich pokrývali aj súvisiace
aspekty zdravia zvierat. Približne
12 % auditov súviselo len so zdravím zvierat. Zvyšok oblastí podliehajúcich auditu tvorili
dobré životné podmienky zvierat a zdravie rastlín, pričom každej bolo každoročne
venovaných približne 8 % auditov. Správy FVO poskytujú dôležité informácie o
tom, ako systémy kontroly jednotlivých členských štátov fungujú v oblastiach,
ktoré boli predmetom auditu počas obdobia podliehajúceho podávaniu správ. V nasledujúcom oddiele sa uvádzajú otázky
súvisiace s bezpečnosťou potravín, zdravím zvierat, dobrými životnými
podmienkami zvierat a zdravím rastlín, ktoré boli v posledných troch
rokoch v členských štátoch predmetom záujmu a na ktoré sa vzťahuje uvedený
program. Uvádza sa v ňom aj stručný
prehľad najdôležitejších zistení a záverov vyplývajúcich z rôznych sérií
auditov. Správy o auditoch FVO, ako aj odpovede príslušných orgánov na
odporúčania FVO možno nájsť na webovej stránke: http://ec.europa.eu/food/fvo/index_en.cfm Bezpečnosť potravín Úradné kontroly
výroby mlieka a mäsa Počas obdobia, ktoré bolo predmetom všetky
členské štáty zaviedli stabilné systémy kontroly zväčša v súlade s
ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 a že potrebná aktualizácia
prevádzok na výrobu a spracovanie mäsa/mlieka v záujme súladu
s normami EÚ bola v desiatich členských štátoch v súvislosti
s ich pristúpením v roku 2004 v prevažnej miere dokončená. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov už
plnia požiadavky nariadení takzvaného „hygienického balíka“. Ak sa zistili nedostatky, možno ich zvyčajne
pripísať jednotlivým prípadom pochybenia personálu zaoberajúceho sa kontrolami,
ktoré zvyčajne poukazujú na slabý systém dohľadu. Ďalší dôležitý dôvod pretrvávajúcich nedostatkov súvisí
s nedostatočným presadzovaním právnych predpisov zo strany orgánov
kontroly. Počas auditov sa tiež zistilo, že najmä v
niektorých „starých“ členských štátoch sa súčasné požiadavky na inšpekciu mäsa
striktne nedodržiavajú, napr. pokiaľ ide o: a) využívanie technických pracovníkov namiesto úradných veterinárnych
lekárov pri vykonávaní kontroly pred zabitím a b) neprítomnosť úradných
veterinárnych lekárov pri zabíjaní, najmä na menších bitúnkoch s kontrolou po
zabití vykonávanou v neskoršom štádiu. Úradné kontroly
detskej potravy V 11 členských štátoch a vo Švajčiarsku boli
vykonané audity s cieľom zhodnotiť kontroly výroby detskej potravy. V potravinárskych podnikoch fungujúcich v
tomto sektore sa nezistili žiadne vážne nedostatky, pokiaľ ide o systém
kontroly hygieny a systém vysledovateľnosti. Programy HACCP v týchto podnikoch však väčšinou neboli navrhnuté tak, aby
sa v nich zohľadňovali špecifické riziká spojené s detskou potravou. Nedostatky boli zistené aj v súvislosti s
požiadavkami na zloženie a označovanie, ako aj s vlastnými kontrolami
rezíduí pesticídov a kontaminantov. Úradné kontroly počiatočnej dojčenskej výživy
a detskej potravy neboli vždy uspokojivé, pokiaľ ide o zložky, kritériá
zloženia a nutričné látky, označovanie, ako aj rezíduá pesticídov. Uvedené nedostatky pri úradných kontrolách boli
často spojené s nedostatočnou odbornou prípravou úradníkov v súvislosti s
osobitnými požiadavkami právnych predpisov, nevhodne navrhnutými programami
odberu a testovania vzoriek a s obmedzenými kapacitami pre analýzy
rezíduí pesticídov. Tak, ako v iných
sektoroch, zistené nedostatky sa systematicky riešia pomocou rôznych následných
aktivít. Prechodné opatrenia
zamerané na dodržiavanie nariadení takzvaného „hygienického balíka“ V zmysle nariadení takzvaného „hygienického
balíka“, ktoré sa uplatňujú od roku 2006, bolo potravinárskym podnikom, ktorých
schválenie bolo v tom čase obmedzené na zásobovanie domácich trhov,
poskytnuté prechodné obdobie do konca roka 2009, aby mohli splniť požiadavky
uvedených nariadení. Išlo väčšinou o zariadenia s menšou kapacitou, ktoré
spracúvali obmedzené množstvo potravín živočíšneho pôvodu. Do konca
prechodného obdobia museli uvedené zariadenia buď upraviť rozsah svojich
činností alebo splniť požiadavky na hygienu, hoci na základe uvedených
nariadení sa v súvislosti s určitými ustanoveniami umožňuje flexibilita. Nedávno bolo navštívených šesť členských
štátov, v ktorých sa zhodnotil pokrok v tejto oblasti. Zistilo sa, ak
vnútroštátne orgány, ktoré zaviedli opatrenia zamerané na flexibilitu
v súlade s právnymi predpismi EÚ, poskytli riešenie mnohým
prevádzkovateľom malých potravinárskych podnikov, najmä v sektore červeného
mäsa a mlieka. V členských štátoch s opatreniami, ktoré poskytovali menej
flexibility, bolo nedodržiavanie predpisov častejšie. Členské štáty však v
plnej miere nerešpektujú požiadavku nahlasovať Komisii opatrenia zabezpečujúce
flexibilitu, preto nie je možné na úrovni EÚ preveriť dodržiavanie uvedených
opatrení. Vysledovateľnosť
hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa Do konca roku 2011 sa má dokončiť celý rad
auditov zameraných na vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho
mäsa. V porovnaní s rokom 2002, kedy sa vykonalo posledné preskúmanie, došlo v
navštívených členských štátoch k zlepšeniu kontrol zameraných na
vysledovateľnosť hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a povinného
označovania. Pokiaľ ide o vysledovateľnosť živých zvierat, zistili sa určité
nedostatky, ktoré súviseli hlavne so správou databáz, s kontrolami v
chovoch a oznamovaním presunov, ktoré mali uskutočňovať trhy s dobytkom alebo
obchodníci. Úradné kontroly rýb
a produktov rybného hospodárstva V deviatich členských štátoch sa vykonal
audit, ktorým sa posudzovalo dodržiavanie požiadaviek EÚ súvisiacich s rybami. Celkovo
sa zistilo, že vo všetkých navštívených krajinách boli zavedené komplexné
systémy kontroly produktov rybolovu vrátane registrácie a schvaľovania
zariadení a rybárskych plavidiel. V niektorých krajinách boli zistené výrazné
rozdiely vo vykonávaní úradných kontrol medzi jednotlivými regiónmi.
Laboratóriá vykonávajúce úradné analýzy boli vo všeobecnosti dobre vybavené a schopné
vykonávať potrebné analýzy. Väčšina laboratórií bola akreditovaná. Zatiaľ čo celkové systémy boli dobre
navrhnuté a spravované, zistili sa nedostatky v troch oblastiach, ktoré
súviseli s kontrolami: a) miesta prvovýroby, ako sú rybárske plavidlá a rybie
farmy, b) niektorých výrobných a mraziarenských plavidiel a c) špecifických
parametrov súvisiacich s produktmi rybného hospodárstva, ako sú organoleptcké
kontroly, ukazovatele čerstvosti, kontroly histamínu, parazitov a mikrobiologické
kontroly. Úradné kontroly
hydiny V členských štátoch prebehlo 12 auditov
zameraných na systémy kontroly hydinového mäsa a výrobkov z hydinového mäsa.
Celková úroveň dodržiavania predpisov bola vo všeobecnosti dobrá. Do
auditov bol zahrnutý celý hydinársky výrobný reťazec, hoci v niektorých
prípadoch bol počet kontrol v poľnohospodárskych podnikoch obmedzený. Hlavné
oblasti, v ktoré si v tejto súvislosti vyžadujú zlepšenie, sa týkali:
uplatňovania špecifických požiadaviek na hygienu, ako je frekvencia odberu
vzoriek z jatočných tiel a vykonávanie plánov HACCP v zariadeniach, a
neoznamovania vnútroštátnych právnych predpisov umožňujúcich flexibilitu na
bitúnkoch s malou kapacitou Komisii. Druhý bod odráža situáciu týkajúcu sa
opatrení zabezpečujúcich flexibilitu v sektoroch červeného mäsa a mlieka
opísanú v tejto správe. Plány kontroly
salmonely V sektore hydinového mäsa bolo vykonaných
sedem auditov zameraných na vnútroštátne plány kontroly salmonely. Vo všetkých
navštívených členských štátoch boli plány kontroly zavedené, no
v niektorých prípadoch došlo pri určitých kategóriách k oneskoreniu. Vo
všetkých členských štátoch sa zistilo, že plány zamerané na monitorovanie
a úradný odber vzoriek na zistenie salmonely v rôznych kategóriách hydiny
nespĺňajú v plnej miere požiadavky právnych predpisov EÚ, a to hlavne v dôsledku
nedostatkov pri odbere vzoriek, pri opatreniach prijatých po pozitívnych
výsledkoch testov a v laboratóriách. Kontroly potravín neživočíšneho pôvodu pri dovoze V rámci vykonávania
rozhodnutí Komisie týkajúcich sa mykotoxínu a falšovania pomocou farbiva Sudan
došlo k výraznému zlepšeniu úradných kontrol, najmä pokiaľ ide o odber vzoriek,
prípravu vzoriek a zaobchádzanie so zásielkami, ktoré nespĺňajú požiadavky
právnych predpisov. Nedostatky sa však zistili: v komoditách, pri ktorých
je frekvencia kontrol predmetom posúdenia rizika členskými štátmi, pri
oznámeniach o včasnom varovaní, pri laboratóriách a pri nahlasovaní
analytických výsledkov. V poslednom období boli audity FVO v členských
štátoch zamerané na vykonávanie nariadenia (ES) č. 669/2009 o úradných
kontrolách pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho pôvodu[6]. Prvé
výsledky naznačujú, že členské štáty v podstate splnili kľúčové povinnosti
nariadenia, a to najmä tým, že vytvorili určené miesta vstupu na vykonávanie
kontrol dokladov, kontrol totožnosti a fyzických kontrol. Oblasti, v ktorých je
potrebný ďalší rozvoj, zahŕňajú: lepšie prepojenie medzi príslušnými orgánmi a uľahčenie
ďalšej prepravy zásielok medzi rôznymi členskými štátmi počas čakania na výsledky
fyzických kontrol. Rezíduá
pesticídov FVO vykonal 10
auditov zameraných na kontroly rezíduí pesticídov v členských štátoch. Výsledky
naznačujú, že zodpovednosť príslušných orgánov je jasne stanovená a celkové
programy kontroly rezíduí pesticídov boli vykonané uspokojivo a boli založené
na rizikách. Úradné kontroly v
niekoľkých členských štátoch sú však ovplyvnené nedostatkom laboratórneho
vybavenia schopného vykonávať účinné analýzy v širokom analytickom rozsahu, ako
sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ. Predmetným členským štátom boli
poskytnuté odporúčania týkajúce sa nápravných opatrení, ktoré sa aktívne
vykonávajú. Počas auditov FVO
sa zistilo, že zatiaľ čo vlastné kontroly sú všeobecnou požiadavkou
v zmysle potravinového práva EÚ, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov
(najmä veľké maloobchodné reťazce) zaviedli veľmi komplexné systémy
autokontroly zamerané na rezíduá pesticídov. Takisto sa zistilo, že tieto
systémy, ktoré fungujú paralelne s úradnými kontrolami, neboli predmetom
posúdenia zo strany príslušných orgánov. Preto FVO v súlade s nariadením (ES)
č. 882/2004 odporučil členským štátom, aby vyhodnotili spoľahlivosť týchto
systémov vlastnej kontroly a výsledky zohľadnili pri stanovení frekvencie
úradných kontrol (v nariadení sa osobitne vyžaduje, aby sa pri úradných
kontrolách členských štátov zohľadnila spoľahlivosť vlastných kontrol
vykonávaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov). Úradné kontroly
uplatňovania nariadenia (ES) č. 852/2004 („všeobecné hygienické požiadavky“) Dvadsaťdva auditov
prebehlo v členských štátov s cieľom posúdiť súlad zavedených systémov úradných
kontrol s: predpismi o hygiene potravín stanovenými v zmysle nariadenia
(ES) č. 852/2004, ustanoveniami o vysledovateľnosti a označovaní a pravidlami
uplatniteľnými na uvádzanie fľaškovej vody na trh. Vo všetkých navštívených
členských štátoch boli zavedené úradné kontroly a inšpekcie, ktoré vykonali audítorské
tímy FVO, potvrdili, že vnútroštátni inšpektori spoľahlivo posúdili požiadavky
na hygienu. Pokiaľ však ide o posúdenie HACCP príslušnými orgánmi, vo väčšine
členských štátov sa zistili nedostatky, ako aj zodpovedajúca nízka úroveň
vykonávania zásad HACCP zo strany samotných prevádzkovateľov potravinárskych
podnikov. Takisto sa zistilo, že odborná príprava nie je dostatočná. Úradné kontroly
prídavných látok v potravinách V niektorých členských
štátoch sa vykonalo šestnásť auditov zameraných na posúdenie zavedených
systémov úradných kontrol prídavných látok v potravinách. Z výsledkov vyplýva,
že všetky členské štáty majú dobre zavedený právny rámec a organizačnú
štruktúru na vykonávanie úradných kontrol vrátane dobrých laboratórnych sietí.
Počet pracovníkov vykonávajúcich kontroly je väčšinou dostatočný, hoci v úrovni
ich kvalifikácie a odbornej prípravy je stále priestor na zlepšenie. Postupy
pri kontrolách sú zvyčajne dobre zdokumentované, vo veľkej miere sa uplatňuje
prístup založený na posúdení rizika a v prípade nedodržiavania predpisov
sa prijímajú náležité opatrenia. Pri kontrolách čistoty a označovania prídavných
látok v potravinách sa však zistili určité nedostatky. Vo všeobecnosti sa
kontroly nevykonávajú v mieste dovozu s výnimkou nepovolených farbív
výslovne uvedených v právnych predpisoch EÚ. V mnohých členských štátoch sa
nevykonávajú právne predpisy EÚ o monitorovaní spotreby a používania
prídavných látok v potravinách. To sa aktívne rieši formou následného postupu. Úradné kontroly
materiálov určených na styk s potravinami Vykonalo sa šestnásť
auditov s cieľom posúdiť úradné kontroly materiálov prichádzajúcich do styku s
potravinami. Zatiaľ čo právne rámce pre úradné kontroly materiálov
prichádzajúcich do styku s potravinami sú zavedené, v niektorých členských
štátoch sa ich vykonávanie začalo len nedávno a je potrebné vyvinúť ďalšie
úsilie na rozvoj systémov kontroly vrátane osobitných usmernení
o kontrolách, modernizácie laboratórií a špecifickej odbornej prípravy pre
jednotlivé odvetvia. Často nie je jasné, ktoré príslušné orgány sú určené na
vykonávanie úradných kontrol, čo vedie k nedostatku kontrol alebo k ich
prekrývaniu. Keďže registrácia subjektov v oblasti materiálov prichádzajúcich
do styku s potravinami nie je v zmysle právnych predpisov EÚ povinná,
neexistuje záruka, že sú predmetom úradných kontrol. Na úrovni výroby
materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami boli vo väčšine prípadov
dobre zavedené kontroly z hľadiska rizík, no potrebné je vyvíjať ďalšie
úsilie, pokiaľ ide o kontroly na úrovni používateľov materiálov prichádzajúcich
do styku s potravinami, ako je to v prípade spracovateľov potravín. Pracovníci
príslušných orgánov často neboli dostatočne vyškolení v oblasti špecifických
otázok súvisiacich s materiálmi prichádzajúcimi do styku s potravinami, ako sú
systémy vysledovateľnosti, správna výrobná prax a posúdenie vyhlásenia o súlade. Úradné kontroly
geneticky modifikovaných organizmov (GMO) Audity FVO boli
zamerané na úradné kontroly vykonávané s cieľom overiť dodržiavanie požiadaviek
na vysledovateľnosť a označovanie súvisiacich s uvádzaním geneticky
modifikovaných potravín, krmív a osiva na trh a na vykonávanie osobitných
kontrol vyžadovaných v zmysle rozhodnutí o núdzových situáciách zameraných na
zabránenie dovozu nepovolených GMO. Hoci
kontroly sa vo všeobecnosti vykonávajú v súlade s požiadavkami EÚ, zistilo
sa niekoľko nedostatkov, ktoré súviseli s kontrolami pri dovoze čínskej ryže, akreditáciou laboratórií a
nedostatočným odberom vzoriek určených na laboratórnu analýzu. Zdravie zvierat Programy zamerané
na eradikáciu chorôb: činnosti
pracovnej skupiny Okrem činností FVO zameraných na eradikáciu chorôb, ako sa uvádza
nižšie, bola v roku 2000 vytvorená pracovná skupina pre monitorovanie
programov zameraných na eradikáciu nákaz spolufinancovaných EÚ s cieľom zvýšiť
účinnosť týchto programov. V prípade
niektorých chorôb, ako je tuberkulóza hovädzieho dobytka, brucelóza, besnota
a klasický mor ošípaných, boli vytvorené osobitné podskupiny, ktoré majú
poskytovať technickú podporu členským štátom a monitorovať vykonávanie
programov. Eradikácia
tuberkulózy hovädzieho dobytka a brucelózy Eradikácia tuberkulózy hovädzieho dobytka a
brucelózy je u dobytka, oviec a kôz vysokou prioritou v členských štátoch,
ktoré nie sú oficiálne uznané za členské štáty bez výskytu týchto chorôb. FVO vykonal desať auditov programov zameraných na
eradikáciu tuberkulózy a/alebo brucelózy. Programy schválené a spolufinancované EÚ sa vo všeobecnosti dobre
vykonávajú. Napriek tomu sa v
niektorých navštívených členských štátoch zistili nedostatky (v niektorých
prípadoch závažné), pokiaľ ide o obmedzenie pohybu, testovanie a frekvenciu
odberu vzoriek a/alebo vykonávanie epidemiologických výskumov. Výsledkom činností FVO a pracovnej skupiny je
to, že Komisia sa snaží zabezpečiť, aby sa nedostatky v uvedených členských
štátoch riešili lepším vypracúvaním, vykonávaním a monitorovaním programov
eradikácie. Besnota Vďaka vykonávaniu programov
spolufinancovaných EÚ, ktoré sú zamerané na eradikáciu besnoty, sa počas
auditov FVO v pobaltských členských štátoch zaznamenal výrazný pokrok v
eradikácii besnoty. V niektorých členských
štátoch sa však prejavili nedostatky pri vykonávaní očkovacích programov. Z výsledkov auditov FVO vyplýva, že incidencia
besnoty u domácich a voľne žijúcich zvierat je stále znepokojujúca. Klasický mor
ošípaných Vďaka posilneným opatreniam v oblasti
biologickej bezpečnosti a lepším kampaniam zameraným na očkovanie diviakov v
rámci programu eradikácie financovaného EÚ sa v posledných rokoch v EÚ
vyskytli ohniská klasického moru ošípaných u domácich ošípaných len
sporadicky. Tieto ohniská členské
štáty zvládali pomocou presadzovania príslušných právnych predpisov EÚ a
pohotovostných plánov (uvedených nižšie). Napriek uvedeným zlepšeniam sa v niektorých členských štátoch strednej
a juhovýchodnej Európy klasický mor ošípaných stále vyskytuje, čo predstavuje
nebezpečenstvo opätovného zavlečenia tohto vírusu do populácie domácich
ošípaných. FVO monitoruje situáciu v
súvislosti s touto chorobou a príslušným orgánom (najmä v Bulharsku a
Rumunsku) sa aj vo forme činností pracovnej skupiny poskytuje pomoc v boji
proti tejto chorobe s ohľadom na mimoriadne okolnosti, ktoré v uvedených
krajinách panujú. Pohotovostné plány Členské štáty majú
právnu povinnosť vypracovať pohotovostné plány, aby boli pripravené na
potenciálny výskyt ohnísk hlavných epizootických chorôb na svojom území, ako je
napr. slintačka a krívačka a klasický mor ošípaných. FVO vykonal audity týchto pohotovostných plánov v ôsmich členských
štátoch. V záveroch uvedených auditov
sa skonštatovalo, že príslušné orgány vo väčšine prípadov preukázali schopnosť
pohotovo reagovať na oznámenia o podozrení na epizootické choroby a prijať
potrebné opatrenia. Vypracovali sa
odporúčania k ďalšiemu vylepšeniu niektorých aspektov ako napr. stav
pripravenosti laboratórií, miestne opatrenia a pravidelné prehodnocovanie a aktualizácia
plánov. Úradné kontroly
laboratórií pre slintačku a krívačku Komisia má právnu
povinnosť vykonávať inšpekcie v laboratóriách EÚ, ktoré narábajú so živým
vírusom slintačky a krívačky z dôvodu nebezpečenstva, ktoré pre zdravie zvierat
predstavuje únik vírusu z kontrolovaného prostredia. V EÚ je 16 národných diagnostických laboratórií a tri laboratóriá,
ktoré sú držiteľmi schválenia narábať s vírusom určeným na výrobu
očkovacích látok. V posledných rokoch
sa v ôsmich laboratóriách vykonali inšpekcie, ktorých výsledky boli zmiešané. V troch laboratóriách sa zistili vážne problémy,
ktoré mohli predstavovať nebezpečenstvo úniku vírusu. V dvoch z uvedených laboratórií sa problémy vrátane systému na
likvidáciu odpadu rýchlo vyriešili, no v treťom laboratóriu nebola primeraná
úroveň biologickej bezpečnosti a preto mu bolo schválenie narábať so živým
vírusom slintačky a krívačky odňaté. Vzhľadom
na uvedené nebezpečenstvá a výšku nákladov potrebných na prevádzku týchto
laboratórií na úrovni členských štátov i EÚ tieto závery potvrdzujú, že
laboratóriá pre slintačku a krívačku by sa mali schvaľovať len v tých členských
štátoch, ktoré dokážu zaručiť splnenie požiadaviek článku 65 smernice
2003/85/ES, a najmä zabezpečiť potrebné zdroje na tieto účely. BSE V prípade BSE bol zaznamenaný prudký pokles
incidencie choroby, čo umožnilo podstatné zvýšenie veku na testovanie. Frekvencia auditov FVO v tejto oblasti sa
zodpovedajúcim spôsobom znížila. Katarálna horúčka oviec Vzhľadom na
dostupnosť očkovacích látok proti katarálnej horúčke oviec sérotypu 8 sa
v štyroch členských štátoch vykonali audity s cieľom zhodnotiť vykonávanie
spolufinancovaného núdzového očkovania proti katarálnej horúčke oviec. Hoci sa zistilo niekoľko nedostatkov, najmä
pokiaľ ide o vylúčenie určitých subpopulácií, ako je dobytok vo výkrme a
náhradné jahňatá, očkovacie kampane boli vo väčšine prípadov vykonávané tak,
ako sa vyžaduje v schválených programoch. Dobré životné
podmienky zvierat FVO vykonal 39 auditov zameraných na kontroly
dobrých životných podmienok zvierat v poľnohospodárskych chovoch, počas
prepravy a dobrých podmienok zvierat pri zabíjaní. Tento intenzívny program, ktorý zahŕňal všetky členské štáty, priniesol
dôležité zistenia v troch hlavných oblastiach. Audity FVO monitorovali pokrok členských
štátov pri postupnom rušení neobohatených klietok pre nosnice, ktoré sa malo
vykonať do 1. januára 2012. Existujú
obavy, že mnohí výrobcovia v členských štátoch nebudú schopní uvedenú lehotu
dodržať. Komisia spolupracuje s
expertmi v členských štátoch na urýchlení procesu tohto postupného rušenia s
cieľom splniť uvedenú požiadavku v priebehu roku 2011. Pokiaľ ide dobré životné podmienky ošípaných,
členské štáty sa nachádzajú v rôznych štádiách prípravy na povinné systémové
ustajnenie prasných ošípaných, ktorého termín je 1. januára 2013. FVO monitoruje vývoj v tejto oblasti a na základe
toho uvádza, že vo väčšine členských štátov bude potrebné vyvinúť značné
úsilie, aby bolo možné uvedený termín dodržať. Pokiaľ ide o dlhodobejšie požiadavky, ako je napr. potreba využívania
iných environmentálnych alebo riadiacich postupov namiesto kupírovania chvostov
prasiatkam, nebol zaznamenaný dostatočný pokrok, s výnimkou Švédska a Fínska,
kde je zákaz kupírovania chvostov už zavedený. Pokiaľ ide o prepravu, hoci v roku 2007 bol
na splnenie požiadaviek na schválenie dopravných prostriedkov dobre pripravený
len malý počet členských štátov, v posledných rokoch sa pri zvyšovaní úrovne
súladu dosiahol výrazný pokrok. Vo
väčšine prípadov bola úspešne splnená najmä nová požiadavka inštalácie
zariadenia na monitorovanie teploty a výstražného zariadenia. Vo väčšine členských štátov však pri procese
schvaľovania vozidiel nie sú primeraným spôsobom splnené určité požiadavky
súvisiace so zariadeniami na napájanie a satelitným navigačným systémom. Zdravie rastlín Kontroly
regulovaných komodít pri dovoze V členských štátoch sa vykonalo jedenásť
auditov zameraných na systémy kontroly pri dovoze vzhľadom na zdravie rastlín,
ako súčasť série auditov revidovaného dovozného režimu EÚ s ohľadom na zdravie
rastlín, ktorý sa uplatňuje od roku 2005. V systémoch kontroly boli zaznamenané značné zlepšenia. Stále však existujú oblasti, ktorými je potrebné
sa zaoberať, a to najmä v súvislosti s kontrolami na miestach iných, ako sú
miesta vstupu. Problémy sa zistili v
súvislosti s prepravovaným regulovaným tovarom, keďže nebolo možné
identifikovať všetok takýto tovar v prvom mieste vstupu. V dôsledku toho uvedený tovar nebol predmetom potrebných kontrol
zameraných na zdravie rastlín. V
niektorých členských štátoch môžu uvedené nedostatky vychádzať z rozdelenia
zdrojov a nedostatkov v infraštruktúre. Ohniská
výskytu škodlivých organizmov Dvadsaťtri auditov sa týkalo viacerých
škodlivých organizmov. Pokiaľ ide
o najdôležitejších škodcov, v Portugalsku sa vyskytuje háďatko borovicové
Pinewood nematode (Bursaphelenchus xylophilus) a v Španielsku došlo
takisto k ohnisku jeho výskytu. K
zabráneniu šírenia tohto škodcu do ostatných častí EÚ prispela séria
legislatívnych úprav a iniciatív Komisie v oblasti presadzovania právnych
predpisov zameraných na posilnenie kontrol vrátane niekoľkých auditov FVO. V prípade škodcu paliem nosánika (Rhynchophorus
ferrugineus) audity FVO ukázali, že členské štáty proti tomuto škodcovi
bojujú. Vzhľadom na jeho biológiu je
jeho včasné zistenie a kontrola nad ním ťažká a značné problémy sa vyskytli aj
pri vykonávaní požadovaných eradikačných opatrení v súkromných záhradách a
mestách, kde sa hostiteľské rastliny (palmy) zvyčajne nachádzajú. Škodca paliem nosánik je v súčasnosti rozšírený v mnohých
oblastiach EÚ, v ktorých sa pestujú palmy. Fúzač čínsky (citrusový) a fúzač ázijský (Anoplophora
spp.) sú škodcovia, ktorí sa vyskytujú na rôznych drevinách. Audity FVO ukázali, že členské štáty v praxi
systematicky neuplatňujú opatrenia potrebné na včasnú eradikáciu. Napriek tomu sa s výnimkou veľkých ohnísk v
severnom Taliansku podarilo ohniská výskytu obmedziť na malé oblasti a
niektoré boli eradikované. Interné kontroly
zdravia rastlín Vykonalo sa šestnásť auditov zameraných na
interné kontroly zdravia rastlín vrátane udržiavania chránených zón, zavádzania
systému rastlinných pasov a kontrol v sektore zemiakov. Väčšina auditov potvrdila, že v chránených zónach sa vykonávajú
náležité kontroly, no v niekoľkých prípadoch sa od členských štátov vyžadovalo
podstatné vylepšenie kontrol, aby sa vyhli odňatiu štatútu ochrannej zóny. Výsledky auditov rastlinných pasov boli zmiešané. Ukázali, že mnohé prípady neplnenia požiadaviek,
ktoré boli zistené počas predchádzajúcich auditov, sa neriešili. Z výsledkov takisto vyplýva, že pri
zodpovedajúcom stanovení priorít a prideľovaní zdrojov môže byť zavedený
náležitý systém kontroly. Pri väčšine
auditov bol zaznamenaný pokrok v sektore zemiakov. Krmivá a vedľajšie
živočíšne produkty FVO vykonalo v tejto oblasti tridsaťdeväť
auditov. Hlavné závery, ktoré z
týchto auditov vyplynuli, sú uvedené nižšie. Zatiaľ čo v prípade väčších krmivárskych
zariadení vyžadujúcich schválenie je schvaľovací proces vo všetkých členských
štátoch ukončený, registrácia menších zariadení nebola vôbec skompletizovaná. V
právnych predpisoch EÚ sa vyžaduje registrácia všetkých prevádzkovateľov, ktorí
sú aktívni v ktorejkoľvek fáze výroby, spracovania, uskladnenia, prepravy či
distribúcie krmiva. Pri vypracúvaní a vykonávaní postupov
založených na HACCP sa často vyskytovali nedostatky spolu s nedostatočnými
odbornými znalosťami v rámci príslušných orgánov, pokiaľ ide s spôsob ich
posúdenia. Pokiaľ ide o kontroly pri dovoze, v mnohých
prípadoch chýbal prístup založený na rizikách a v prípade niektorých
komodít bola zaznamenaná nízka frekvencia fyzických kontrol. Existuje potenciálne riziko, že spracované
živočíšne bielkoviny obsiahnuté v organických hnojivách a zúrodňovačoch
pôdy by sa mohli dostať do krmiva. Pri auditoch FVO sa zistilo, že je
potrebné posilniť úradné kontroly organických hnojív a zúrodňovačov pôdy, ktoré
boli vo výrobných podnikoch zväčša uspokojivé, no vo zvyšnej časti
trhového a užívateľského reťazca boli slabé. V ďalšom kole auditov kladie FVO
osobitný dôraz na kontroly tejto časti krmivového reťazca. V používaní obchodných dokladov pre vedľajšie
živočíšne produkty, ako aj v ich presnosti a spoľahlivosti, došlo k výraznému
zlepšeniu. To isté platí pre zber, prepravu, identifikáciu a odstraňovanie
vedľajších živočíšnych produktov, ktoré popri maloobchodnom odvetví zväčša
spĺňajú príslušné požiadavky. Kontroly pri dovoze
potravín živočíšneho pôvodu a zvierat V súvislosti s kontrolami pri dovoze a
preprave vykonal FVO 30 auditov. Všetky členské štáty majú zavedený komplexný
úradný systém kontrol pri dovoze, ktorý vo väčšine prípadov riadne funguje. Vývoj a zavedenie
spoločného počítačového systému pre dovoz v systéme TRACES uľahčil a
zjednodušil mnohé postupy na hraničných inšpekčných staniciach a zlepšil
komunikáciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o dovoz a tranzit. Takisto
uľahčil prehľad dovozov do EÚ. Nedostatkom je však naďalej skutočnosť, že
niektoré hlavné dovážajúce členské štáty ešte v plnej miere nevyužívajú systém
TRACES. Počas auditu sa označilo
niekoľko otázok, ktorým je potrebné venovať pozornosť: Súčasné pravidlá týkajúce
sa kontrol prekládok zásielok pochádzajúcich z tretej krajiny počas cesty do
inej tretej krajiny sú zložité a ťažko sa presadzujú, najmä pokiaľ ide o oznamovanie
príslušným hraničným inšpekčným staniciam, ďalšie sledovanie a overovanie
výstupu v rámci požadovaných lehôt. Hoci sa tieto problémy týkajú všetkých
prístavov, najčastejšie sa vyskytujú vo väčších prístavoch, v ktorých dochádza
k väčšine prekládok. Kým sa prehodnotia súčasné pravidlá, vykonali sa
určité zmeny v platných lehotách a vypracovali usmernenia, vďaka ktorým by
sa pravidlá mali stať účinnejšími a mali by sa ľahšie presadzovať. Plány monitorovania
dovážaných zásielok sú v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné.
Stratégia monitorovania, úrovne odberu vzoriek a škála testovaných produktov a ich
pôvodov sa vo veľkej miere odlišujú. Príslušné orgány
nevyužívajú systematicky opatrenia týkajúce sa presadzovania a sankcie na
zlepšenie dodržiavania právnych predpisov v oblastiach, ako je oznamovanie
zásielok pred ich fyzickým príchodom a správne vyplnenie úradných dokladov. Rezíduá veterinárnych
liekov a kontaminantov FVO vykonal v členských
štátoch 20 auditov zameraných na rezíduá veterinárnych liekov a kontaminantov.
Hlavné závery týchto auditov sú uvedené nižšie. Laboratóriá vykonávajúce
analýzy sú vo väčšine členských štátov už akreditované podľa ISO 17025:2005, no
sú medzi nimi veľké rozdiely, pokiaľ ide o počet metód na stanovenie rezíduí
zahrnutých v rozsahu akreditácie. Podmienky a postupy takýchto metód
akreditácie závisia od politiky vnútroštátnych akreditačných subjektov. Ak prijmú
„flexibilný rozsah“, môže laboratórium po tom, ako sú splnené prvé akreditačné
kritériá, pridať kombinácie látok/matríc/druhov k už schválenej metóde bez
toho, aby muselo zakaždým žiadať akreditačný subjekt o schválenie. Ak
vnútroštátne akreditačné subjekty vyžadujú, aby každá takáto metóda bola
predložená na schválenie, ktoré zvyčajne prebieha v súvislosti s výročnými
auditmi, je celý postup oveľa pomalší a pre laboratóriá často aj nákladnejší. V rozhodnutí Komisie
2002/657/ES sa pre úradné laboratóriá pre rezíduá stanovujú záväzné pokyny
týkajúce sa validácie metód na stanovenie rezíduí. Hoci tento postup je časovo náročný
a dosť komplikovaný, jeho výsledkom je harmonizácia postupu validácie
v členských štátoch, vyššia spoľahlivosť výsledkov a poskytnutie usmernení
laboratóriám pre rezíduá v tretích krajinách. Kone, ktoré sú liečené
určitými liekmi, je potrebné na obdobie šiestich mesiacov (v prípade
niektorých liekov) alebo do konca života z potravinového reťazca bezpečne
vylúčiť. To sa uvádza v oddiele IX cestovného pasu koní, ktorý by mal mať každý
kôň v EÚ od veku približne šiestich mesiacov. Hoci termín registrácie
všetkých koní uplynul, v niekoľkých členských štátoch registrácia ešte
prebieha. Vo väčšine členských štátov sa cestovné pasy koní vyžadujú a
kontrolujú pri zabíjaní, no veľmi málo členských štátov, ak vôbec niektoré,
skontrolovali súvislosť medzi určitými liečbami a položkami v oddiele IX
cestovného pasu. Vo väčšine členských štátov sa pri zabíjaní poskytujú informácie o
potravinovom reťazci v prípade všetkých druhov. Interpretácia právnych
predpisov sa však značne líši. Niektoré členské štáty od majiteľov/držiteľov
žiadajú, aby do informácií o potravinovom reťazci zahrnuli vyhlásenie
o všetkých liečbach, ktoré zviera počas svojho života podstúpilo. Iné
členské štáty vyžadujú len vyhlásenie o tom, že zvieratá sa nezabíjajú
pred ukončením ochrannej lehoty pre lieky.
3.3.
Ďalšie zdroje informácií o kontrolách v členských
štátoch
Sektorovo špecifické podávanie správ Ustanovenia v
právnych predpisoch EÚ o rôznych aspektoch bezpečnosti potravín, zdravia
zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín vyžadujú, aby
členské štáty predkladali pravidelné správy o plnení určitých osobitných
požiadaviek. Komisia potom na základe týchto vnútroštátnych správ pripravuje
niekoľko sektorových správ, v ktorých sú uvedené informácie o stave
uplatňovania určitých aspektov právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na
potravinový reťazec a ktoré v niektorých prípadoch obsahujú špecifické údaje o
úradných kontrolách a o ich výsledkoch v príslušných oblastiach. Medzi
najdôležitejšími správami takéhoto typu sú správy o monitorovaní a testovaní
prežúvavcov na prítomnosť prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), správy
o trendoch a zdrojoch zoonóz, správy o pôvodcoch zoonóz a ohniskách
nákaz prenášaných potravinami v Európskej únii (zverené EFSA), správy o
chorobách hovädzieho dobytka a ošípaných, ktoré podliehajú nahlasovaniu (v
kontexte vnútorného obchodu EÚ), výročná správa o monitorovaní rezíduí
pesticídov v celej EÚ a správy zo stretnutí pracovnej skupiny v oblasti
eradikácie chorôb zvierat. Tabuľka, v ktorej
sa uvádza zoznam hlavných správ Komisie uverejnených v minulom roku a ich webové
stránky, je súčasťou prílohy k tejto správe. Systémy včasného
varovania a ďalšie nástroje podávania správ Súčasné systémy
včasného varovania v oblasti bezpečnosti potravín a krmiva (RASFF), systémy
oznamovania ohnísk nákaz zvierat (ADNS) a ohnísk ochorení rastlín (Europhyt)
predstavujú dôležité nástroje na riadenie rýchlej reakcie v naliehavých
prípadoch a v prípadoch vznikajúcich rizík a sú zdrojom informácií o
charaktere rizík a chorôb v rámci ich vývoja v potravinovom reťazci.
Údaje, ktoré obsahujú, môžu byť dôležitým ukazovateľom nedostatkov pri
dodržiavaní zavedených bezpečnostných noriem. Podrobné výsledky týchto systémov
včasného varovania v oblasti bezpečnosti potravín a chorôb zvierat sa
každý rok zhrnú vo výročných správach o RASFF a ADNS, ktoré sa uverejňujú na webovej
stránke Komisie: http://ec.europa.eu/food/food/rapidalert/index_en.htm http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/adns/index_en.htm
. V prípade systému
Europhyt a nástrojov oznamovania zásielok z dôvodov zdravia rastlín Komisia
spúšťa webovú stránku, na ktorej budú uverejňované mesačné správy o zadržaní
zásielok. Systém TRACES,
ktorý umožňuje výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi o kontrole
zvierat a živočíšnych produktov (v rámci domácej výroby a dovozov z tretích
krajín), je ďalším dôležitým zdrojom údajov, a to nielen o objeme pohybov
komodít, ale aj o vykonaných úradných veterinárnych kontrolách. http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/traces/index_en.htm.
Predkladanie správ
na zasadnutiach Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat Členské štáty tiež
pravidelne predkladajú správy o fungovaní kontrol na schôdzach Stáleho výboru
pre potravinový reťazec a zdravie zvierat. Môžu to byť buď bežné správy o
výskyte a kontrole nákaz pochádzajúcich z potravín, o chorobách zvierat alebo
rastlín, alebo sa môžu vzťahovať na nedávne ohniská chorôb a na ne sa
vzťahujúce núdzové opatrenia. Predstavujú ďalší dôležitý zdroj informácií, aby
mohla Komisia posúdiť fungovanie kontrol v členských štátoch. V posledných
rokoch Komisia tieto prezentácie uverejňuje na stránke Komisie spolu so
zápisnicami z príslušných schôdzí. Komisia
tiež v rámci niektorých oblastí pripravuje kompiláciu takýchto správ, ktoré
prijala od členských štátov, a sprístupňuje ich prostredníctvom rokovaní
Stáleho výboru (dostupné na webovej stránke: http://ec.europa.eu/food/committees/regulatory/index_en.htm).
3.4.
Následná činnosť Komisie a presadzovanie
právnych predpisov
Neustála pozornosť
venovaná opatreniam týkajúcim sa presadzovania a ich koordinácia zostávajú prioritou
medzi všetkými oblasťami, na ktoré sa táto správa vzťahuje. Dôležitým podkladom
na tieto účely sú odporúčania obsiahnuté v správach o audite FVO. Ich následná
systematická činnosť spočíva vo viacerých aktivitách. Od príslušných orgánov
členských štátov sa vyžaduje, aby predstavili „akčný plán“, v ktorom je
opísané, akým spôsobom sa odporúčaniami zaoberajú alebo zamýšľajú zaoberať.
Komisia potom vyhodnotí akčný plán a systematicky monitoruje vykonávanie
všetkých činností v rámci neho prostredníctvom viacerých nadväzujúcich
činností, ktoré zahŕňajú: a) všeobecné následné audity, počas ktorých sa
stretnú FVO a orgány členského štátu, aby prehodnotili pokrok dosiahnutý s
ohľadom na odporúčania určené pre daný členský štát; b) následné audity na
mieste zamerané na špecifické otázky alebo žiadosti o písomné správy
týkajúce sa špecifických otázok a c) bilaterálne stretnutia na vysokej
úrovni v prípade všeobecných alebo pretrvávajúcich problémov. Ďalším zdrojom
informácií, ktorý môže poukazovať na problémy spojené s nedodržiavaním
právnych predpisov alebo ich presadzovaním, sú sťažnosti členov verejných alebo
mimovládnych organizácií, a Komisia dbá o zabezpečenie toho, aby príslušné
členské štáty zohľadnili aj tieto sťažnosti v snahe dosiahnuť pozitívny
výsledok. Pokiaľ ide o iné nástroje, Komisia v priebehu rokov
2009 – 2010 zistila, že pilotný projekt EÚ, ktorý funguje v
15 dobrovoľných členských štátoch od apríla 2008 s cieľom zabezpečiť
rýchlejšie a úplnejšie odpovede na otázky, ktoré sa vynárajú pri uplatňovaní
právnych predpisov EÚ, predstavuje užitočný nástroj, keďže zlepšil komunikáciu
medzi Komisiou a členskými štátmi a prispel k riešeniu problémov súvisiacich s
presadzovaním bez toho, aby bolo potrebné viesť formálne konanie vo veci
porušenia. Ak však príslušné orgány neprijmú uspokojivé nápravné opatrenia na
vyriešenie pretrvávajúcich problémov a ak vyššie opísané mechanizmy nepovedú
k uspokojivému riešeniu alebo v prípade, že dosiahnutý pokrok nie je
dostatočný, môže Komisia začať konanie vo veci porušenia, aby dosiahla, že
členský štáty bude dodržiavať predpisy. K takejto situácii došlo v troch prípadoch proti Grécku, ktoré trvale
porušovalo viacero dôležitých právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti
potravín. Súdny dvor vydal tri rozsudky odsudzujúce Grécko kvôli prípadom
neuplatňovania právnych predpisov EÚ. Konkrétne: - Počas auditov FVO sa zistili dlhodobé, zásadné a systematické
nedostatky v úradných kontrolách vykonávaných v Grécku, ktoré možno pripísať
najmä nedostatku zdrojov v gréckych veterinárnych službách. V dôsledku
toho boli úradné kontroly vykonávané na úrovni ústrednej správy, ako aj
decentralizovaných orgánov, povrchné a neefektívne. Súdny dvor dospel k záveru,
že výsledky úsilia, ktoré vynaložili grécke orgány na riešenie týchto
problémov, boli neuspokojivé[7].
- Súdny dvor takisto dospel k záveru, že Grécko neuplatňovalo správne
kľúčové ustanovenia právnych predpisov EÚ o vedľajších živočíšnych produktoch
neurčených na ľudskú spotrebu[8]
a o ochrane zvierat počas prepravy a na bitúnkoch[9]. Komisia okrem toho vydala v roku 2010 odôvodnené stanoviská proti
Taliansku a Španielsku. - V prípade Talianska sa pri auditoch FVO zistilo, že schopnosť
talianskych orgánov splniť povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ v
oblasti zdravia rastlín bola znížená v dôsledku nedostatku personálu. V
dôsledku toho Taliansko v mnohých prípadoch nesplnilo požiadavky týkajúce sa
oznamovania. Okrem toho tento problém zistený FVO viedol k chronickej
neschopnosti talianskych orgánov zabezpečiť úzku, rýchlu, bezodkladnú a účinnú
spoluprácu s Komisiou. - V prípade Španielska FVO počas auditov zistil, že Španielsko
nesprávne uplatňuje požiadavky EÚ týkajúce sa dobrých životných podmienok
zvierat, pokiaľ ide o schvaľovanie prepravcov, schvaľovanie dopravných
prostriedkov, knihy jázd, kontroly spôsobilosti zvierat na prepravu, inšpekcie
a pokuty. Viac informácií o prípadoch porušenia predpisov možno nájsť vo
výročných správach o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ
uverejnených na webovej stránke Komisie: http://ec.europa.eu/eu_law/infringements/infringements_annual_report_en.htm
4.
Záver
Celkovo možno skonštatovať, že vykonávanie úradných kontrol je v členských
štátoch na dobrej úrovni v celom potravinovom reťazci a že členské
štáty rešpektujú požiadavky týkajúce sa bezpečnosti potravín, zdravia rastlín a
zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat. Hoci stále existuje priestor na zlepšenie, v účinnom využívaní
kontrolných nástrojov a zdrojov, pri plánovaní, vykonávaní a koordinácii
kontrol vo všetkých sektoroch sa dosiahol pokrok. Úradné kontroly a legislatívne nástroje na optimalizáciu ich účinnosti
sú kľúčovými znakmi potravinového reťazca EÚ. Umožňujú príslušným orgánom vykonávať kontroly na základe rizík, zistiť
nedostatky a včas ich riešiť. Takisto
poskytujú príslušným orgánom dôležitý prehľad o bezpečnosti potravín a situácii
týkajúcej sa zdravia. Správy členských štátov uisťujú, že príslušné vnútroštátne orgány si
svoju úlohu plnia zodpovedne, a ako potvrdili správy z auditov vykonaných
expertmi Komisie, úroveň ich spôsobilosti sa zvyšuje. Špecifické audity na mieste vykonávané Komisiou, ako aj všeobecné
následné audity zahŕňajúce všetky sektory, majú osobitný význam pri zisťovaní
nedostatkov, ktoré treba riešiť, a pri zabezpečovaní prijímania nápravných
opatrení. Výsledkom týchto správ Komisie o auditoch, ktoré dopĺňajú kontrolné
činnosti členských štátov, je stabilný systém posudzovania účinnosti systémov
kontroly v členských štátoch. Aby sa poskytli primerané záruky dodržiavania právnych
predpisov EÚ, prijme Komisia v prípade potreby primerané opatrenia na
zlepšenie úradných kontrol a systémov auditu v členských štátoch. _______________________ PRÍLOHA ZOZNAM UVEREJNENÝCH SEKTOROVÝCH SPRÁV O VYKONÁVANÍ PRÁVNYCH PREDPISOV
EÚ V OBLASTI BEZPEČNOSTI POTRAVÍN, ZDRAVIA
ZVIERAT, DOBRÝCH ŽIVOTNÝCH PODMIENOK ZVIERAT A ZDRAVIA RASTLÍN Správa || Právny základ || Uverejnenie Výročná správa o monitorovaní a testovaní prežúvavcov na prítomnosť prenosnej spongiformnej encefalopatie (TSE) v EÚ || Článok 6 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií || http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/tse_bse/monitoring_annual_reports_en.htm Súhrnná správa EÚ o vývoji a zdrojoch zoonóz, pôvodcov zoonóz a ohnísk nákaz prenášaných potravinami v Európskej únii || Článok 9 ods. 2 smernice 2003/99/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady 90/424/EHS a ruší smernica Rady 92/117/EHS (správou bol poverený EFSA, vypracoval ju EFSA v spolupráci s ECDC) || http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2090.pdf Výročná správa o systéme včasného varovania v oblasti bezpečnosti potravín a krmív (RASFF) || Článok 50 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. || http://ec.europa.eu/food/food/rapidalert/rasff_publications_en.htm Správa || Právny základ || Uverejnenie Výročná správa o monitorovaní rezíduí pesticídov v celej EÚ || Článok 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (správou bol poverený EFSA) || http://ec.europa.eu/food/fvo/specialreports/pesticides_index_en.htm http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/1646.htm«http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/1646.pdf Výročná správa o ožarovaní potravín || Článok 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením || http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/irradiation/index_en.htm Pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní národných plánov monitorovania rezíduí v členských štátoch || Článok 8 smernice Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS || http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/residues/control_en.htm Správa || Právny základ || Uverejnenie Výročné správy Komisie o sledovaní vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva v členských štátoch || Článok 19.1 rozhodnutia Komisie 2006/875/ES a článok 9.1 rozhodnutia Komisie 2006/876/ES, ktorým sa schvaľujú programy na eradikáciu a monitorovanie chorôb zvierat, určitých PSE a na prevenciu zoonóz, predložené členskými štátmi a Bulharskom a Rumunskom na rok 2007 || http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/controlmeasures/avian/eu_resp_surveillance_en.htm Správy zo schôdzí expertných podskupín (brucelóza hovädzieho dobytka, brucelóza oviec a kôz, tuberkulóza hovädzieho dobytka a besnota) pracovnej skupiny na monitorovanie eradikácie chorôb v členských štátoch. || Pracovná skupina sa vytvorila v roku 2000 ako postup stanovený v bielej knihe Komisie o bezpečnosti potravín. || http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/eradication/taskforce_en.htm Správa || Právny základ || Uverejnenie Výročné zhrnutie príspevkov od členských štátov, ktoré sa týkajú dovozu výrobkov živočíšneho pôvodu na osobnú spotrebu, kde sú zhrnuté relevantné informácie o opatreniach prijatých na propagáciu a presadzovanie pravidiel stanovených v nariadení a o ich výsledkoch || Článok 7 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 206/2009/ES (ktorým sa zrušuje článok 5 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) 745/2004) o uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na osobnú spotrebu na trh v EÚ || http://ec.europa.eu/food/animal/animalproducts/personal_imports/sum_personal_imports_2005_2007_final.pdf Dobré životné podmienky zvierat: nariadenie o doprave || Článok 27 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 || http://ec.europa.eu/food/animal/welfare/transpor t/inspections_reports_reg_1_2005_en.htm [1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.
apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť
overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví
zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1) [2] Od roku 2010 sa
výraz „inšpekcia“ nahrádza výrazom „audit“, ktorý vyjadruje širší rozsah
činností Potravinového a veterinárneho úradu (FVO). V tejto správe sa na účely lepšej orientácie väčšinou používa
výraz „audit“. [3] KOM(2010) 441 v konečnom znení, 25.8.2010. [4] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a
požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. [5] Skratka HAACP znamená Hazard Analysis and Critical Control Points a
zahŕňa analýzu rizika a kritické kontrolné body. [6] Nariadenie Komisie (ES) č. 669/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa vykonáva
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, pokiaľ ide o zvýšenú
mieru úradných kontrol pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho
pôvodu, a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/504/ES. [7] Rozsudok Súdneho dvora z 23. 4. 2009, vo veci C-331/07. [8] Rozsudok Súdneho dvora zo 17.12.2009, vo veci C-248/08. [9] Rozsudok Súdneho dvora z 10.9.2009, vo veci C-416/07.