13.9.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 277/164 |
Stanovisko Výboru regiónov „Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany“
2012/C 277/16
VÝBOR REGIÓNOV
— |
víta zmenu charakteru mechanizmu z reaktívneho a dočasného na integrovanejší, účinnejší a optimalizovanejší, |
— |
upozorňuje, že miestne a regionálne orgány sú zvyčajne kľúčovými subjektmi v procese riadenia núdzových situácií, a preto by bolo vhodné zapojiť ich do vypracovávania plánov hodnotenia rizika a plánov riadenia rizika, |
— |
domnieva sa, že EÚ by mala po dohode s orgánmi jednotlivých štátov zvýšiť počet školení pre zamestnancov na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečila účinná reakcia na núdzové situácie, |
— |
rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala vytvoriť platformu, ktorá by sa mohla využívať na výmenu informácií a skúseností v oblasti riešenia katastrof medzi členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi, |
— |
zdôrazňuje, že je potrebné presnejšie formulovať definície uvedené v rozhodnutí a v súvislosti so žiadosťami o pomoc predkladanými v prípade reakcie na výskyt alebo hrozbu závažnej katastrofy, |
— |
nazdáva sa, že ako základ na vypracovávanie plánov riadenia rizika by sa mal využívať štandardný vzor, ktorý by zabezpečil porovnateľnosť ich obsahu, |
— |
je presvedčený o tom, že musí byť stanovený harmonogram, podľa ktorého by členské štáty pravidelne aktualizovali a predkladali svoje plány riadenia rizika. |
Spravodajca |
Adam BANASZAK (PL/EA), poslanec zastupiteľstva Kujavsko-pomoranského vojvodstva |
Referenčný dokument |
Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany COM(2011) 934 final |
I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA
VÝBOR REGIÓNOV
Všeobecné pripomienky
1. |
víta skutočnosť, že návrh vyplýva z politiky, ktorú Komisia realizuje v oblasti optimalizácie riešení, a zo súdržnosti politických opatrení týkajúcich sa reakcií na katastrofy, a prispieva aj k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 a zvyšovaniu bezpečnosti občanov EÚ v rámci Štokholmského programu a Stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ. |
2. |
Konštatuje, že nové návrhy a podnety vzišli na základe uskutočnených hodnotení právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany a skúseností získaných z riešenia núdzových situácií v minulosti. |
3. |
S uspokojením konštatuje, že súčasný návrh je ďalším krokom Komisie, ktorého cieľom je zjednodušenie a zlepšenie navrhovaných právnych predpisov, a spája do jedného legislatívneho návrhu na roky 2014 – 2020 doterajšie riešenia týkajúce sa spolupráce v oblasti civilnej ochrany na úrovni EÚ, ktorú upravujú dva právne nástroje: rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany. |
4. |
Upozorňuje, že miestne a regionálne orgány sú zvyčajne kľúčovými subjektmi v procese riadenia núdzových situácií, a preto jedným z cieľov legislatívy v oblasti civilnej ochrany musí byť poskytovanie informácií stranám, ktoré zodpovedajú za núdzové reakcie na regionálnej a miestnej úrovni. |
5. |
Zdôrazňuje, že posilnený mechanizmus civilnej ochrany prispeje k vykonávaniu doložky o solidarite. Oceňuje, že osobitná pozornosť sa venovala zabezpečeniu úzkej spolupráce medzi civilnou ochranou a humanitárnou pomocou, ako aj súdržnosti s akciami vykonávanými v rámci iných politík a nástrojov EÚ, najmä v oblastiach spravodlivosti, slobody a politiky bezpečnosti. Zlučiteľnosť s inými finančnými nástrojmi EÚ by mala vylúčiť duplicitné financovanie. |
6. |
Stotožňuje sa so zásadami solidarity, spolupráce, koordinácie a pomoci medzi členskými štátmi, regiónmi a miestnymi komunitami v rámci EÚ v oblasti civilnej ochrany a súhlasí s názorom Komisie, že na dosiahnutie cieľa integrovanejšej schopnosti EÚ reagovať na katastrofy je nevyhnutné zmeniť povahu vykonávaných činností z okamžitých na plánované s náležitým predstihom, vytvoriť integrovanú politiku školení a cvičení, zohľadniť prierezový charakter činností na prevenciu katastrof (ako je napríklad ochrana životného prostredia, klimatické zmeny, povodne, riziko požiaru, bezpečnosť, ochrana zdravia a regionálna politika) a uľahčiť ďalšiu spoluprácu medzi zúčastnenými krajinami. |
7. |
Upozorňuje preto, že EÚ by mala po dohode s orgánmi jednotlivých štátov zvýšiť počet školení pre zamestnancov na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečila dostatočná a predovšetkým účinná prvá reakcia na núdzové situácie. |
8. |
Súhlasí s tým, že medzi základné úlohy jednotlivých členských štátov patria činnosti spojené so zabezpečením civilnej ochrany a že mechanizmus nemôže mať vplyv na primárnu povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok na svojom území pred katastrofami. Hlavným cieľom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany by mala byť podpora, koordinácia a dopĺňanie činností členských štátov. |
9. |
Vyzdvihuje význam posilnenej spolupráce s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi pri asistenčných zásahoch v oblasti civilnej ochrany v prípade závažných mimoriadnych udalostí. |
10. |
Domnieva sa, že EÚ musí identifikovať konkrétne nedostatky v oblasti zdrojov a presne stanoviť, ako by mohla členským štátom pomôcť pri ich úsilí o zlepšenie pripravenosti, najmä pokiaľ ide o miestne a regionálne orgány. Členské štáty a EÚ by sa mali snažiť využívať existujúce zdroje, vďaka čomu by predišli vytváraniu dodatočnej finančnej a administratívnej záťaže, a to aj pre miestnu a regionálnu verejnú správu. |
11. |
Rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala vytvoriť platformu, ktorá by sa mohla využívať na výmenu informácií a skúseností v oblasti predchádzania katastrofám medzi členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi. |
12. |
Zdôrazňuje, že členské štáty by mali za podpory EÚ zapájať miestne a regionálne orgány do reakcie na katastrofy už v skoršej fáze a využívať pritom viacúrovňový systém riadenia, ktorý sa uplatňuje v politike súdržnosti. |
13. |
Podporuje návrh zoskupovať konkrétne ciele týkajúce sa prevencie, zabezpečenia pripravenosti reagovať na katastrofy a uľahčiť rýchle a efektívne zásahy reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof alebo ich hrozby. |
Analýza súčasných nedostatkov a rozsahu ich nápravy
14. |
Konštatuje, že východiskom pre ďalšie činnosti, ktorých cieľom je zjednodušenie a zlepšenie spôsobu fungovania spomínaného mechanizmu, musí byť ďalšie zjednodušenie právnych predpisov (návrh je veľkým krokom týmto smerom), záväzných postupov a ich transparentnosť a jednoznačnosť, čo bude viesť k obmedzeniu administratívnej záťaže. Konštatuje, že pri vypracovávaní jednotlivých plánov riadenia rizika by mohol byť nápomocný štandardný vzor. Absencia tohto vzoru tiež zvyšuje riziko rozporu s ostatnými plánmi riadenia rizika. Skutočnosť, že sa neuvádza, aký by mal byť rozsah pôsobnosti týchto plánov ani ich hlavný obsah, zvyšuje náklady na ich vypracovanie, sťažuje ich porovnávanie, a čo je najzávažnejšie, podkopáva argumentáciu zdôvodňujúcu požiadavku, aby členské štáty predkladali svoje plány. |
15. |
Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu zabezpečiť okamžitú reakciu na katastrofy, pretože majú k dispozícii komplexné poznatky o miestnych územných a spoločenských podmienkach. Považuje za vhodné, aby členské štáty pri vypracovávaní plánov hodnotenia rizika a plánov riadenia rizika zohľadnili miestne a regionálne orgány, pretože tieto orgány v mnohých prípadoch disponujú právomocami a poznatkami, ktoré presahujú celoštátnu úroveň, o. i. pokiaľ ide o hodnotenie ohrozenia. |
16. |
Podotýka, že finančné ustanovenia obsiahnuté v návrhu týkajúcom sa dopravy idú správnym smerom a mali by umožňovať realizáciu viacerých činností v kratšom čase a rozšírenie počtu členských štátov čerpajúcich prostriedky, pretože doprava je v prípade medzinárodných misií jedným z hlavných výdavkov. |
17. |
Podporuje činnosť Komisie zameranú na zlepšenie dostupnosti primeraných dopravných prostriedkov s cieľom podporiť rozvoj schopnosti rýchlej reakcie na úrovni EÚ za predpokladu, že bude jasne stanovený cieľ, rozsah pôsobnosti a podmienky možného uplatnenia týchto opatrení. Kladne hodnotí skutočnosť, že Komisia môže dopĺňať dopravu prostredníctvom poskytnutia ďalších dopravných prostriedkov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na veľké katastrofy. |
18. |
Zdôrazňuje, že je dôležité zmeniť charakter mechanizmu z reaktívneho a dočasného na integrovanejší, účinnejší a optimalizovanejší. Je nevyhnutné prejsť od súčasnej koncepcie pomoci ad hoc k včasnému plánovaniu a rýchlej reakcii. |
19. |
Chápe zámer Komisie rozsiahle definovať pojmy obsiahnuté v nástroji, aby sa zabezpečila flexibilita a lepšie fungovanie mechanizmu civilnej ochrany. Domnieva sa však, že by bolo užitočné presnejšie definovať pojmy uvedené v článku 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme civilnej ochrany Únie, a to najmä pojmy „katastrofa“ a „závažná katastrofa“, čo by v budúcnosti umožnilo predísť prípadným nezrovnalostiam pri využívaní prostriedkov podpory členskými štátmi v rámci mechanizmu. |
20. |
Súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné rozšíriť prístup ku kritickej kapacite reakcie, zlepšiť možnosti v oblasti dopravy a zjednodušiť postupy uľahčujúce optimálnu reakciu a viac integrovať prvky preventívnych opatrení. |
21. |
Víta úsilie Komisie zamerané na zlepšenie schopnosti reagovať na akútne situácie prostredníctvom zintenzívnenia organizovaných školení a cvičení a tiež prípravy príslušných plánov pre nepredvídané udalosti. |
Hlavné bloky politiky civilnej ochrany: prevencia, pripravenosť, reakcia a vonkajší rozmer
22. |
Súhlasí s tým, aby mechanizmus vychádzal zo štyroch hlavných blokov politiky civilnej ochrany, ktorými sú: prevencia, pripravenosť, reakcia a vonkajší rozmer plus kapitola o finančných ustanoveniach. |
23. |
Podporuje prijatie opatrení, ktoré by nabádali členské štáty a tretie krajiny na prijatie integrovaného prístupu k zvládaniu katastrof. |
24. |
Zdôrazňuje, že v záujme prevencie vzniku ujmy, ktorá by v dôsledku katastrof mohla vzniknúť ľuďom, na majetku alebo životnom prostredí, je nevyhnutné prijať opatrenia zamerané na zlepšenie a sústavnú aktualizáciu vedomostnej bázy o rizikách katastrof a na výmenu poznatkov, postupov a informácií. Taktiež je nutné zvyšovať informovanosť o prevencii rizík a podporovať členské štáty a tretie krajiny pri realizovaných činnostiach s osobitným ohľadom na prípravu plánov riadenia rizík. |
25. |
Považuje za správne činnosti, ktoré Komisia plánuje na zabezpečenie pripravenosti, a to o. i. prostredníctvom zriadenia centra pre núdzové reakcie (ERC), spravovania Spoločného pohotovostného komunikačného a informačného systému (CECIS), prispievania k rozvoju systémov odhaľovania a včasného varovania a výstrahy pre prípady katastrof, vytvorenia a udržiavania spôsobilosti odborných tímov, modulov a iných zložiek a uskutočňovania podporných a doplňujúcich činností (školenia, rozširovanie skúseností a poznatkov). Výbor sa zároveň domnieva, že je potrebné presnejšie uviesť, ako majú členské štáty požiadať o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Použitý výraz „čo najkonkrétnejšia žiadosť“ je veľmi nepresný. Centrum pre núdzové reakcie je tiež potrebné zosúladiť s existujúcimi národnými a regionálnymi štruktúrami. |
26. |
Považuje za správne plánované opatrenia, ktoré Komisia navrhuje pre situácie, keď členský štát požiada o poskytnutie pomoci v prípade vyskytnutia alebo hrozby závažnej katastrofy, najmä pokiaľ ide o opatrenia na uľahčenie mobilizácie tímov, odborníkov, modulov a zásahovej podpory mimo európskej kapacity na núdzové reakcie. |
27. |
Podporuje iniciatívu Komisie zriadiť európsku kapacitu na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít reakcie členských štátov. Kvalitatívne požiadavky na kapacity na núdzové reakcie sa musia definovať v spolupráci s členskými štátmi. Výbor zároveň poukazuje na potrebu presnejšie uviesť, akým spôsobom majú členské štáty informovať Komisiu o dôvodoch, ktoré im bránia sprístupniť kapacity reakcie v prípade konkrétnej mimoriadnej udalosti. Ďalej sa musí jasne stanoviť, že štáty nemusia sprístupniť kapacity reakcie v prípade konkrétnej mimoriadnej udalosti, ak ich potrebujú na vlastné účely. |
28. |
Považuje za nevyhnutné, aby medzi informáciami, ktoré členské štáty odovzdávajú Komisii, boli uvedené aj dôvody, ktoré im bránia sprístupniť kapacity reakcie v rámci aktualizácií plánov riadenia rizík. |
29. |
Podporuje činnosť Komisie v oblasti pravidelných hodnotení európskej kapacity na núdzové reakcie, ktorej účinné fungovanie prispeje k dosiahnutiu predpokladaných konkrétnych cieľov. |
Záverečné poznámky
30. |
Podporuje iniciatívu Komisie rozšíriť prideľovanie finančnej pomoci podľa tohto rozhodnutia v rámci akejkoľvek z foriem uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä formou grantov, úhrady výdavkov, verejného obstarávania alebo príspevkov do zvereneckých fondov. |
31. |
Podporuje snahu Komisie o prijatie opatrení, ktorých cieľom je dosiahnutie súčinnosti a doplnkovosti s inými nástrojmi EÚ, a opatrení vylučujúcich súbežné financovanie pomoci z iných finančných nástrojov. |
32. |
Považuje za užitočné, že Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní financovaných činností, a to uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam. |
33. |
Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné presnejšie formulovať definície uvedené v rozhodnutí a v súvislosti so žiadosťami o pomoc predkladanými v prípade reakcie na výskyt alebo hrozbu závažnej katastrofy, aby sa vylúčili prípadné nezrovnalosti vyplývajúce z nesprávnej definície pojmov. |
II. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA
Pozmeňovací návrh 1
Článok 4 ods. 2 – Vymedzenie pojmov
Text navrhnutý Komisiou |
Pozmeňovací návrh VR |
||||
Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
|
Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
|
Pozmeňovací návrh 2
Článok 6 – Plány riadenia rizík
Text navrhnutý Komisiou |
Pozmeňovací návrh VR |
||||||
1. V záujme zabezpečenia účinnej spolupráce v rámci tohto mechanizmu členské štáty oznámia Komisii svoje plány riadenia rizík. |
1. V záujme zabezpečenia účinnej spolupráce v rámci tohto mechanizmu členské štáty oznámia Komisii svoje plány riadenia rizík . |
||||||
2. Plány riadenia rizík zohľadnia vnútroštátne hodnotenia rizík a iné relevantné hodnotenia rizík a sú vo vzájomnom súlade s inými relevantnými plánmi platnými v tomto členskom štáte. |
2. Plány riadenia rizík zohľadnia vnútroštátne hodnotenia rizík a iné relevantné hodnotenia rizík a sú vo vzájomnom súlade s inými relevantnými plánmi platnými v tomto členskom štáte. |
||||||
3. Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do konca roka 2016 boli ich plány riadenia rizík pripravené a oznámené Komisii v ich najnovšej podobe. |
Členské štáty zabezpečia, aby ich plány riadenia rizík pripravené a oznámené Komisii . |
Zdôvodnenie
V dôsledku chýbajúceho štandardného vzoru, podľa ktorého by sa mali vypracovávať plány riadenia rizika, môžu vznikať výrazné rozdiely v obsahu jednotlivých plánov. Okrem toho je nevyhnutné spomenúť a vyzdvihnúť úlohu miestnych a regionálnych orgánov, pretože práve tieto orgány môžu zabezpečiť okamžitú reakciu na katastrofy, pretože majú komplexné poznatky o miestnych územných a spoločenských podmienkach. Je potrebné zaviesť harmonogram, podľa ktorého budú členské štáty predkladať a pravidelne aktualizovať plány riadenia rizík, a taktiež stanoviť povinnosť okamžitej aktualizácie ad hoc v prípade, ak v existujúcom pláne nastanú náhle a neočakávané zmeny.
Pozmeňovací návrh 3
Článok 7 písm. a) – Všeobecné akcie Komisie v oblasti pripravenosti
Text navrhnutý Komisiou |
Pozmeňovací návrh VR |
||||
Komisia vykonáva tieto akcie zamerané na pripravenosť:
|
Komisia vykonáva tieto akcie zamerané na pripravenosť:
|
Zdôvodnenie
Čo sa týka zriadenia a riadenia centra pre núdzové reakcie, malo by sa v každom prípade zabezpečiť, aby na európskej úrovni nevznikali žiadne paralelné štruktúry a nejasné operácie. Preto je v článku 7 návrhu rozhodnutia, ktorý upravuje centrum pre núdzové reakcie (ERC), potrebné stanoviť, že sa musia zohľadňovať národné a regionálne štruktúry a toto centrum s nimi zosúladiť.
Pozmeňovací návrh 4
Článok 11 ods. 3 a článok 11 ods. 7 – Európska kapacita na núdzové reakcie
Text navrhnutý Komisiou |
Pozmeňovací návrh VR |
1. Týmto sa zriaďuje európska kapacita na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít reakcie členských štátov. |
1. Týmto sa zriaďuje európska kapacita na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít reakcie členských štátov. |
2. Na základe referenčných scenárov Komisia v spolupráci s členskými štátmi vymedzí typy a počet kapacít potrebných pre európsku kapacitu na núdzové reakcie (ďalej len „ciele kapacity“). |
2. Na základe referenčných scenárov Komisia v spolupráci s členskými štátmi vymedzí typy a počet kapacít potrebných pre európsku kapacitu na núdzové reakcie (ďalej len „ciele kapacity“). |
3. Komisia vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít, ktoré majú byť viazané pre európsku kapacitu na núdzové reakcie. Členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie ich kvality. |
3. Komisia vymedzí požiadavky na kvalitu kapacít, ktoré majú byť viazané pre európsku kapacitu na núdzové reakcie. Členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie ich kvality. |
4. Komisia vytvorí a riadi proces certifikácie a registrácie kapacít, ktoré členské štáty sprístupnia európskej kapacite na núdzové reakcie. |
4. Komisia vytvorí a riadi proces certifikácie a registrácie kapacít, ktoré členské štáty sprístupnia európskej kapacite na núdzové reakcie. |
5. Členské štáty na základe dobrovoľnosti určia a zaregistrujú kapacity, ktoré viažu pre európsku kapacitu na núdzové reakcie. Registráciu viacnárodných modulov poskytnutých dvomi alebo viacerými členskými štátmi vykonajú spoločne všetky príslušné členské štáty. |
5. Členské štáty na základe dobrovoľnosti určia a zaregistrujú kapacity, ktoré viažu pre európsku kapacitu na núdzové reakcie. Registráciu viacnárodných modulov poskytnutých dvomi alebo viacerými členskými štátmi vykonajú spoločne všetky príslušné členské štáty. |
6. Kapacity registrované v európskej kapacite na núdzové reakcie sú k dispozícii pre operácie reakcie na mimoriadne udalosti v rámci tohto mechanizmu, a to na žiadosť Komisie prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Členské štáty informujú čo najskôr Komisiu o všetkých závažných dôvodoch, ktoré im bránia sprístupniť kapacity v konkrétnej mimoriadnej udalosti. |
6. Kapacity registrované v európskej kapacite na núdzové reakcie sú k dispozícii pre operácie reakcie na mimoriadne udalosti v rámci tohto mechanizmu, a to na žiadosť Komisie prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Členské štáty informujú čo najskôr Komisiu o všetkých závažných dôvodoch, ktoré im bránia sprístupniť kapacity v konkrétnej mimoriadnej udalosti. |
7. V prípade nasadenia zostávajú kapacity pod velením a riadením členských štátov. Koordináciu medzi jednotlivými kapacitami zabezpečuje Komisia prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Kapacity zostávajú k dispozícii na vnútroštátne účely členských štátov, keď nie sú nasadené do operácií v rámci mechanizmu. |
7. V prípade nasadenia zostávajú kapacity pod velením a riadením členských štátov. Koordináciu medzi jednotlivými kapacitami zabezpečuje Komisia prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. |
8. Členské štáty a Komisia zabezpečia primerané zviditeľnenie zásahov európskej kapacity na núdzové reakcie. |
8. Členské štáty a Komisia zabezpečia primerané zviditeľnenie zásahov európskej kapacity na núdzové reakcie. |
Pozmeňovací návrh 5
Článok 15 – Reakcia na závažné katastrofy v rámci Únie
Text navrhnutý Komisiou |
Pozmeňovací návrh VR |
||||||
1. Keď sa v rámci Únie vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná katastrofa, členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Žiadosť je čo najkonkrétnejšia. |
1. Keď sa v rámci Únie vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná katastrofa, členský štát môže požiadať o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Žiadosť |
Zdôvodnenie
Poskytovanie presnejších informácií v žiadostiach členských štátov umožní v prípade závažnej katastrofy účinnejšiu, cielenejšiu a nákladovo efektívnejšiu pomoc v rámci mechanizmu a takisto umožní dosiahnuť očakávaný cieľ v kratšom čase, čo je v prípade katastrof mimoriadne dôležité.
V Bruseli 19. júla 2012
Predsedníčka Výboru regiónov
Mercedes BRESSO