18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/134

—

víta návrhy Európskej komisie, ktoré ucelene zoskupujú normatívne opatrenia a stratégie, ktoré treba vykonávať, s cieľom efektívne a urýchlene zabezpečiť ochranu legálneho hospodárstva;

—

schvaľuje iniciatívy Komisie zamerané na predchádzanie nekalým praktikám, ako sú konflikt záujmov, uprednostňovanie a korupcia, a to stíhaním určitého správania, ktoré niektoré štáty stále nepostihujú a ktoré bránia voľnému prístupu k verejným obstarávaniam;

—

podporuje zavedenie nového mechanizmu hodnotenia prostredníctvom budúcej správy EÚ o boji proti korupcii, ktorá sa od roku 2013 bude vypracúvať každé dva roky;

—

víta návrh smernice o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v EÚ, keďže zmrazovanie a konfiškácia sú nevyhnutnými nástrojmi ochrany celosvetového hospodárstva slúžiace na to, aby sa páchanie trestných činov nevyplácalo a aby nikto nemal úžitok z neprávom nadobudnutého majetku;

—

súhlasí s logikou Štokholmského programu, podľa ktorej je lepšie ustanoviť povinné minimálne pravidlá podľa článku 83 ZFEÚ (týkajúce sa rozšírenej konfiškácie a konfiškácie majetku v hodnote zodpovedajúcej príjmom z trestnej činnosti, konfiškácie majetku tretích strán a konfiškácie aj bez predchádzajúceho odsúdenia) ako hľadať spôsoby, ako vylepšiť súčasný mechanizmus v Únii, ktorému chýbajú účinné nátlakové prostriedky;

—

žiada od členských štátov, aby zabezpečili, že sa (po vyhovení oprávneným žiadostiam o navrátenie zaisteného majetku) bude miestnym a/alebo regionálnym samosprávam vracať aspoň časť zaistených príjmov z trestnej činnosti, pretože práve ony sú prvými obeťami zločineckých organizácií, ktoré destabilizujú sociálny poriadok na miestnej úrovni. Miestne samosprávy majú tiež najlepšie postavenie, aby mohli podnikať kroky na miestnej úrovni s cieľom odstrániť hlboko zakorenené príčiny kriminality. Istým spôsobom ide o to, aby sa činnosti orgánov verejnej správy pozitívne zviditeľnili a aby sa vytvoril bezúhonný systém, v ktorom sa spájajú volení zástupcovia, občianska spoločnosť a rodiny;

—

nabáda miestnych volených zástupcov, aby na začiatku svojho mandátu podpísali profesijnú chartu nazvanú „Obliti privatorum, publica curate“ (Zabudnite na súkromné záležitosti a starajte sa o verejné záležitosti), čo by prispelo k nastoleniu a udržaniu dôvery medzi občanmi a tými, ktorí riadia spoločenské záležitosti;

—

nabáda volených zástupcov, aby na nezávislom verejnom orgáne podali majetkové priznanie týkajúce sa ich imania a obchodných a podnikateľských vzťahov.

Hlavný spravodajca

Christophe ROUILLON (FR/SES), starosta mesta Coulaines

Referenčné dokumenty

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii

COM(2012) 85 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ochrane finančných záujmov Európskej únie pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami – Integrovaná politika ochrany peňazí daňových poplatníkov

COM(2011) 293 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Boj proti korupcii v Európskej únii

COM(2011) 308 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva

COM(2012) 363 final

1.

konštatuje, že korupcia, organizovaná trestná činnosť a podvody sú pre Európsku úniu pohromou. Podľa mimovládnej organizácie Transparency International ročne zapríčiňujú stratu 120 miliárd eur, čo predstavuje 1 % HDP EÚ. Nelegálne hospodárstvo prehlbuje deficity štátov, brzdí kroky orgánov verejnej moci namierené proti kríze, znižuje objem investícií, podporuje odliv kapitálu a oslabuje dôveru občanov voči ich zástupcom a inštitúciám;

2.

pripomína, že vďaka Lisabonskej zmluve má EÚ rozšírené prostriedky na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, medzi ktoré patrí aj vymedzenie úlohy Eurojustu, možnosť vytvoriť európsku prokuratúru (články 85 a 86 ZFEÚ) a ustanovenia týkajúce sa boja proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ (článok 310 ods. 6 a článok 325 ZFEÚ);

3.

uvádza, že podľa výsledkov Eurobarometru 75 % Európanov považuje korupciu za vážny problém členských štátov;

4.

konštatuje, že konfiškácia a zmrazovanie príjmov z trestnej činnosti boli uznané za účinné nástroje boja proti závažnej organizovanej trestnej činnosti a na úrovni EÚ sa im prisúdila priorita strategického významu;

5.

domnieva sa, že ochrana záujmov Únie si vyžaduje zlepšenie kontroly používania dotácií udelených konkrétne v rámci Európskeho sociálneho fondu, fondov na podporu územnej súdržnosti alebo spoločnej poľnohospodárskej politiky; pre podvody by mohla byť spochybňovaná legitímnosť týchto integrovaných európskych politík na podporu regiónov;

6.

zdôrazňuje, že na miestnej úrovni sa organizovaná trestná činnosť zameriava na rozhodujúcich činiteľov územnej samosprávy, a to v súvislosti s prideľovaním zákaziek v rámci verejného obstarávania na tovary a služby, udeľovaním stavebných povolení alebo povolení na vykonávanie obchodnej činnosti;

7.

konštatuje, že organizovaná trestná činnosť, ako napríklad obchodovanie s drogami alebo ľuďmi, trvalo ohrozuje verejný poriadok, zdravie verejnosti a sociálnu súdržnosť;

8.

pripomína, že zdanlivo legálnym využívaním európskych právnych predpisov v oblasti zdaňovania, ktoré je zavše veľmi inovatívne, ako to bolo napríklad aj v prípade uhlíkovej dane, organizovaná trestná činnosť okráda a ochudobňuje nielen členské štáty Únie, ale aj ich územné samosprávy;

9.

zdôrazňuje, že korupcia v športe (vopred dohodnuté výsledky zápasov, úplatky za zvolenie určitého miesta za miesto konania veľkých športových podujatí, zvláštne provízie spojené s prechodom hráčov z jedného klubu do iného, atď.) je zdrojom osobitných obáv, pretože poškodzuje humanistické hodnoty, ktoré vyznávajú milióny amatérskych športovcov a dobrovoľníkov, ktorí pôsobia v športových združeniach;

10.

domnieva sa, že v súlade so zásadou subsidiarity sú miestne samosprávy, podporujúce politiky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, základnými aktérmi ochrany legálneho hospodárstva.

11.

upozorňuje na nedostatky platných právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti podvodom a korupcii, ako aj v oblasti konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti;

12.

berie na vedomie, že Komisia vo svojej druhej správe o uplatňovaní dohovoru z roku 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (COM(2008) 77) dospela k záveru, že len päť členských štátov prijalo „všetky“ opatrenia potrebné na to, aby sa tento právny akt mohol „v uspokojivej miere“ realizovať;

13.

ľutuje, že rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV, v ktorom sa aktívna i pasívna korupcia v súkromnom sektore označili za trestný čin a ustanovujú pravidlá v oblasti zodpovednosti právnických osôb, sa zatiaľ netransponovalo do národných právnych poriadkov;

14.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty stále neratifikovali medzinárodné trestnoprávne dohovory Rady Európy, OSN alebo OECD;

15.

konštatuje nedostatky v procese transpozície piatich rámcových rozhodnutí prijatých v tejto oblasti:

16.

víta návrhy Európskej komisie, ktoré ucelene zoskupujú normatívne opatrenia a stratégie, ktoré treba vykonávať, s cieľom efektívne a urýchlene zabezpečiť ochranu legálneho hospodárstva;

17.

pripomína, že právne základy normatívnych opatrení v tejto oblasti sú ustanovené v článkoch 82, 83, 310 ods. 6 a čl. 325 ZFEÚ;

18.

považuje za mimoriadne dôležité chrániť verejné zdroje EÚ proti podvodom a spreneverám, zároveň však poukazuje na to, že právne predpisy Únie v oblasti trestného práva majú z dôvodu subsidiarity a účinnosti zmysel len vtedy, ak sú vhodné na odstránenie konkrétnych nedostatkov v praxi orgánov činných v trestnom konaní v členských štátoch;

19.

schvaľuje definíciu základných trestných činov, ako napríklad podvod a sprenevera verejných zdrojov, na úrovni Únie;

20.

schvaľuje iniciatívy Komisie zamerané na predchádzanie nekalým praktikám, ako sú konflikt záujmov, uprednostňovanie a korupcia, a to stíhaním určitého správania, ktoré niektoré štáty stále nepostihujú a ktoré bránia voľnému prístupu k verejným obstarávaniam (1);

21.

schvaľuje smerovanie reformy úradu OLAF zamerané na ochranu peňazí daňových poplatníkov:

22.

plne sa stotožňuje s politickým impulzom na boj proti korupcii v Únii a globálnym postojom, ktorý v tejto otázke zaujala Komisia;

23.

podporuje zavedenie nového mechanizmu hodnotenia prostredníctvom budúcej správy EÚ o boji proti korupcii, ktorá sa od roku 2013 bude vypracúvať každé dva roky;

24.

podporuje návrh Komisie prispôsobiť sa už existujúcim mechanizmom, ako sú mechanizmy v OECD alebo Rade Európy;

25.

upriamuje však pozornosť Komisie na to, že je nevyhnutné urýchlene vyvodiť ponaučenia zo súčasného globálneho mechanizmu založeného na vzájomnej dôvere štátov a pripomína, že v zmysle článku 83 ZFEÚ je potrebné prijať právne predpisy s cieľom ustanoviť najlepšie postupy;

26.

plne sa stotožňuje s globálnym postojom, ktorý v tejto oblasti zaujala Komisia a na základe ktorého sa Komisia zaoberá aj právnymi predpismi v oblasti finančného vykazovania a kontroly účtov podnikov v EÚ.

27.

kladne hodnotí návrh smernice o zmrazovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v EÚ, keďže zmrazovanie a konfiškácia sú nevyhnutnými nástrojmi ochrany celosvetového hospodárstva slúžiace na to, aby sa páchanie trestných činov nevyplácalo a aby nikto nemal úžitok z neprávom nadobudnutého majetku;

28.

súhlasí s logikou Štokholmského programu, podľa ktorej je lepšie ustanoviť povinné minimálne pravidlá podľa článku 83 ZFEÚ (týkajúce sa rozšírenej konfiškácie a konfiškácie majetku v hodnote zodpovedajúcej príjmom z trestnej činnosti, konfiškácie majetku tretích strán a konfiškácie aj bez predchádzajúceho odsúdenia) ako hľadať spôsoby, ako vylepšiť súčasný mechanizmus v Únii, ktorému chýbajú účinné nátlakové prostriedky;

29.

podporuje návrh smernice, keďže preberá právne ustanovenia a koncepcie, ktoré už boli zadefinované v predchádzajúcich rámcových rozhodnutiach o konfiškácii príjmov a nástrojov z trestnej činnosti a konfiškácii majetku v hodnote zodpovedajúcej príjmom z trestnej činnosti;

30.

pozitívne hodnotí aj to, že sa v návrhu smernice predkladajú ustanovenia umožňujúce zoširoka chápať pojem príjem z trestnej činnosti (vrátane opätovného využívania vo forme práv alebo majetku) a dočasne zaistiť majetok po dobu potrebnú na vynesenie rozsudku.

31.

Pokiaľ ide o rozšírenú konfiškáciu , ak aj Výbor regiónov schvaľuje odstránenie možností, ktoré štátom prisudzovalo rámcové rozhodnutie z roku 2005 a domnieva sa, že týmto zlepšuje platné ustanovenia o rozšírenej konfiškácii, domnieva sa, že je žiaduce vylepšiť odsek 1 v článku 4, ktorý je príliš nepresný. Rozšírené právomoci pri konfiškácii znamenajú aj to, že zákon umožňuje konfiškáciu aj iných príjmov ako sú priame príjmy z trestného činu, a to preto, že sa v ňom predpokladá prepojenie medzi trestným činom a majetkom alebo právami, na ktoré chce uplatniť konfiškáciu. Výbor regiónov navrhuje, aby „osobitné skutočnosti“, na základe ktorých súd rozhoduje, zahŕňali napríklad nepomer medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami. Uvedený príklad je najčastejším príkladom „osobitných skutočností“ a podčiarkuje, že je na dotknutej osobe, aby preukázala, že majetok alebo práva, ktoré sa majú skonfiškovať, nie sú priamym príjmom z trestného činu, ale že pochádzajú z iných, legálnych zdrojov;

32.

víta možnosť konfiškácie majetku tretích strán ; keďže kriminálnici nikdy oficiálne nevlastnia majetky ani práva vo svojom mene, výbor pripomína, že tretie strany, ktorých úlohou je ukryť alebo prepierať majetok, sú často právnickými osobami, pričom organizovaná trestná činnosť už dlho využíva veľmi sofistikované právnické techniky, aby takýto majetok nebolo možné skonfiškovať. Výbor regiónov preto dôrazne odporúča, aby sa zásady trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb doplnili a aby sa zaviedol pojem „skutočný príjemca“;

33.

navrhuje, aby sa do návrhu začlenila koncepcia umožňujúca posúdiť, či sa tretia strana správa ako skutočný vlastník a/alebo jediný príjemca hospodárskeho úžitku. Preukazovalo by sa to na základe zistení: riadenie právnickej osoby de facto a de iure na osobné účely, financovanie majetku, sprístupnenie majetku bez finančnej protihodnoty, atď. Táto koncepcia, ktorá je dobre známa napríklad v Luxembursku, umožňuje zatknúť skutočného recipienta ziskov spoločnosti, čím sa dopĺňa zásada zodpovednosti právnických osôb;

34.

má výhrady ku konfiškácii bez predchádzajúceho odsúdenia, pretože vo väčšine členských štátov je konfiškácia druhom sankcie spojenej s trestnoprávnym odsúdením. Okrem toho je konfiškácia bez predchádzajúceho odsúdenia konfiškáciou, ktorá sa zakladá na občianskoprávnych konaniach, a teda nespadá pod plánovaný právny základ: súčasný návrh sa zakladá výlučne na článku 82 ods. 2 ZFEÚ a týka sa len sankcií v trestnoprávnej oblasti. Konfiškácia bez predchádzajúceho odsúdenia tiež narúša právnické tradície niektorých štátov, napríklad Francúzska, v ktorých je právo vlastniť majetok ústavným právom;

35.

poznamenáva, že na konfiškáciu bez predchádzajúceho odsúdenia sa nevzťahuje ani článok 83 ods. 1 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament a Rada môžu ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom;

36.

navrhuje trestnoprávne riešenia založené na trestnoprávnych ustanoveniach, ktoré sa osvedčili, aby sa dosiahla porovnateľná úroveň účinnosti právnych predpisov v oblasti zaistenia a konfiškácie majetku;

37.

v tejto súvislosti pripomína, že konfiškácia v občianskom konaní sa opiera o jedno z odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF) (odporúčanie č. 3), ktoré nabáda štáty, aby prijali opatrenia umožňujúce konfiškáciu bez toho, aby sa vyžadovalo odsúdenie v trestnom konaní. V tom istom odporúčaní sa tiež uvádza, že štáty môžu prijať aj opatrenia, ktoré vyžadujú, aby údajný páchateľ trestného činu dokázal legálny pôvod majetku, ktorý by sa mohol stať predmetom konfiškácie. To, čo sa týmto sleduje, sa zdá byť presunutím dôkazného bremena, ktoré je zásadným prvkom konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia. Označením držby „neoprávneného“ majetku alebo nepreukázania pôvodu zdrojov za nový trestný čin dospejeme k rovnakému výsledku. (Pozri napríklad nový článok 321 ods. 6 francúzskeho trestného zákonníka, v ktorom sa vo všeobecnosti postihuje, ak osoba nevie preukázať pôvod zdrojov, ktoré nekorešpondujú s jej spôsobom života, alebo pôvod majetku, keď sa táto osoba bežne stýka s páchateľmi trestných činov alebo priestupkov, za spáchanie ktorých je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní aspoň piatich rokov). Takto sa teda zabezpečuje žiaduce presunutie dôkazného bremena.

38.

V súlade so zásadou subsidiarity musí súčasný návrh ponúknuť štátom možnosť rozhodnúť sa, či si zvolia konfiškáciu bez predchádzajúceho odsúdenia alebo nie, a to za predpokladu, že budú schopné preukázať, že ich legislatíva je rovnako účinná, a ak nebudú namietať proti zásade vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí.

39.

vyjadruje menšie výhrady k udeľovaniu príliš podrobných záruk počas jednotlivých fáz zmrazovania a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti, nakoľko by tieto záruky mohli byť možnou príčinou ochromenia nového právneho rámca vzťahujúceho sa na zaistenie a konfiškáciu majetku v Únii;

40.

jednako zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť európsku prokuratúru a už teraz podčiarkuje, že je potrebné posilniť policajné a súdne štruktúry, ktoré sa zaoberajú organizovanou trestnou činnosťou v členských štátoch.

41.

sa domnieva, že zriadenie európskej prokuratúry môže prispieť k väčšej účinnosti reformy úradu OLAF;

42.

domnieva sa, že finančné vyšetrovania týkajúce sa korupcie a zapojenia vplyvných hospodárskych a politických aktérov do trestnej činnosti, alebo vyšetrovania týkajúce sa cezhraničných kriminálnych sietí by sa účinnejšie a istejšie riešili na európskej prokuratúre;

43.

domnieva sa, že premena Eurojustu na európsku prokuratúru, ktorá by mala právomoc iniciovať vyšetrovanie trestných činov aspoň v prípadoch závažného ohrozenia záujmov Únie a možnosť na základe vlastnej iniciatívy začať súdne vyšetrovania je účinný prostriedok, ako predísť situáciám uvedeným v oznámení Komisie o ochrane finančných záujmov (COM(2011) 293 final), ktoré je predmetom tohto stanoviska. Výbor regiónov chce pripomenúť, že v článkoch 85 a 86 ZFEÚ sa ráta s uvedeným vývojom, ktorý je potrebný, ak chceme čeliť dvom veľkým hrozbám, ktorými sú finančná kríza a organizovaná trestná činnosť;

44.

domnieva sa, že jedným z krokov, ako postupovať, je spoločný európsky program odbornej prípravy finančných vyšetrovateľov, ktorý by Komisia mala prioritne vypracovať a začať realizovať;

45.

myslí si, že účinná ochrana informátorov proti represáliám je ústredným aspektom protikorupčnej politiky, ako aj boja proti organizovanej trestnej činnosti. Právny rámec, ktorým sa spravuje tento aspekt v Únii, nie je rovnocenný. Výbor regiónov je preto tiež naklonený iniciatívam Komisie, ktoré sa venujú ochrane informátorov.

46.

žiada od členských štátov, aby zabezpečili, že sa (po vyhovení oprávneným žiadostiam o navrátenie zaisteného majetku) bude miestnym a/alebo regionálnym samosprávam vracať aspoň časť zaistených príjmov z trestnej činnosti, pretože práve ony sú prvými obeťami zločineckých organizácií, ktoré destabilizujú sociálny poriadok na miestnej úrovni. Miestne samosprávy majú tiež najlepšie postavenie, aby mohli podnikať kroky na miestnej úrovni s cieľom odstrániť hlboko zakorenené príčiny kriminality. Táto prax existuje už v Taliansku, kde sa jedna tretina z 12 000 zaistených budov pridelila miestnym samosprávam alebo predala v ich prospech, aby mohli získané prostriedky využívať na vykonávanie sociálnych činností. Istým spôsobom ide o to, aby sa činnosti orgánov verejnej správy pozitívne zviditeľnili a aby sa vytvoril bezúhonný systém, v ktorom sa spájajú volení zástupcovia, občianska spoločnosť a rodiny;

47.

nabáda miestnych volených zástupcov, aby na začiatku svojho mandátu podpísali profesijnú chartu nazvanú „Obliprivatum, publicacurate“ (Zabudnite na súkromné záležitosti a starajte sa o verejné záležitosti), čo by prispelo k nastoleniu a udržaniu dôvery medzi občanmi a tými, ktorí riadia spoločenské záležitosti. V tejto charte by sa stanovili pravidlá nestrannosti (zákaz konfliktu záujmov, odmietnutie pozvania na súkromné podujatie, ktoré by prišlo od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej činnosť súvisí s činnosťou miestnej samosprávy, odovzdanie darov v hodnote vyššej ako 150 eur samospráve, žiadne konanie v prospech rodinných príslušníkov, apod.) a integrity (nevyužívanie prostriedkov samosprávy na osobné účely alebo volebné kampane, dodržiavanie pravidiel riadenia verejných vecí verejnými činiteľmi, apod.);

48.

nabáda volených zástupcov, aby na nezávislom verejnom orgáne podali majetkové priznanie týkajúce sa ich imania a obchodných a podnikateľských vzťahov;

49.

nabáda štáty, aby zaviedli verejné financovanie volebných kampaní a zákaz darov od právnických osôb a aby zaviedli štatút miestneho voleného zástupcu, ktorý by garantoval jeho nezávislosť a finančnú autonómiu;

50.

nabáda k tomu, aby sa účinne bojovalo proti praniu špinavých peňazí pochádzajúcich z korupcie a organizovanej trestnej činnosti v daňových rajoch;

51.

nabáda štáty, aby sa vyzbrojili skutočnými nástrojmi na prevenciu a detekciu možných nekalých úmyslov, napríklad aby zaviedli služby na hodnotenie protikorupčných mechanizmov a na kontrolu verejných obstarávaní na tovary alebo verejné služby;

52.

žiada zavedenie európskej platformy na výmenu osvedčených postupov na miestnej úrovni v oblasti boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, na navrátenie zaistených príjmov z trestnej činnosti a na organizovanie európskych konferencií o boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

53.

nabáda miestne samosprávy, aby zabezpečili, že ich dotácie poskytované špičkovým športovcom a profesionálnym klubom sa budú riadiť etickým kódexom a prísnou finančnou transparentnosťou;

54.

navrhuje, aby Výbor regiónov vymenoval pozorovateľa v Osobitnom výbore Európskeho parlamentu pre korupciu a v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) v Rade Európy;

55.

rozšíri svoje úvahy o osvedčených postupoch riadenia a administratívnej správy v oblasti ochrany legálneho hospodárstva aj na partnerské krajiny v rámci susedskej politiky, ktoré sú členmi Európsko-stredomorského zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) a Konferencie regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP).